Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Uvádzajúci uvádza bod

22.10.2020 o 18:34 hod.

MUDr. CSc.

Peter Osuský

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

3.11.2020 10:40 - 10:55 hod.

Peter Osuský Zobrazit prepis
Vážený pán predsedajúci, vážená pani predkladateľka, vážená snemovňa, ani sekundu pochybností nemám o tom, že by sme mali podporiť návrh, ktorý predložila pani predkladateľka. A ja si dovolím využiť len veľmi málo minút na dodanie ďalšieho podnetu k tomu, čo sa vlastne všetko odohrávalo a kto všetko si čo odskákal.
Budem hovoriť o slovenskom politickom väzňovi Antonovi Halkovi narodenom v roku 1952 v Rajci. V roku 1972 narukoval na základnú vojenskú službu, z ktorej sa rozhodol utiecť na západ, ale jeho útek sa nepodaril. Hoci mu ako obyčajnému vojakovi podľa Trestného zákona hrozili za zbehnutie a pokus o prekročenie hranice 2-3 roky väzenia. Režim normalizačný v roku 1972, teda 22 rokov po akcii kláštory, potreboval v rámci tzv. generálnej prevencie exemplárny odstrašujúci príklad, ktorý by v tom čase zastavil pokusy vojakov o útek na západ. Za zbehnutie Antona Halka ako 19 ročného odsúdili na 14 rokov väzenia. Počas väzby bol za pokus o odoslanie listu do Vatikánu odsúdený k ďalšiemu 4 a pol ročnému trestu.
V leopoldovskej väznici nakoniec strávil 17 a pol roka. Ani v čase najhorších represií 50. rokov nebol nikto bez prerušenia vo väzení 17 a pol roka, pretože vysoké tresty pre politických väzňov skrátila amnestia prezidenta Antonína Zápotockého.
Na Antona Halka sa však nevzťahovala amnestia Václava Havla, na základe ktorej bolo prepustených 24-tisíc odsúdených ho na slobodu dostala až 8. decembra 1989. Odsedel teda 17 a pol roka a v jeho biografii sa dočítame výrok lekára, väzneného lekára, ktorý robil väzenského lekára v Leopoldove, že si nepamätá, že by niekto okrem Šaňa Macha, ktorý sedel až do roku ´68 22 rokov, existoval iný väzeň, ktorý sedel kontinuálne v Leopoldove tak dlhú dobu. Ten človek sa potom dostal na slobodu, ale tých 17 a pol roka sa podpísalo na jeho zdraví tak, že v roku 2010 zomrel.
Nebude teda dostávať ani euro za to, koľko mesiacov strávil vo väzení. Ale mali by sme teda myslieť i na tých, ktorí v priebehu ďalších desaťročí totality sa pokúsili vykročiť za slobodou a skončili vo väzeniach. A prípad Antona Halka je do neba volajúci, ale mal by byť ako hoci len kazuistika, inšpiráciou pre náš postoj k predloženému návrhu zákona.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 3.11.2020 9:40 - 9:55 hod.

Peter Osuský Zobrazit prepis
Vážený pán predsedajúci, milí kolegovia, prihlásil som sa do rozpravy nie preto, aby som ďalej zdržoval. Myslím si, že osobne som v tejto sále za roky o tejto téme povedal dosť. A teraz som sa prihlásil preto, aby som prečítal pozmeňujúci návrh, ktorý predkladáme s Ondrejom Dostálom a chceme ním vyjasniť a ošetriť niečo, čo vzniklo ako pripomienka legislatívneho odboru Národnej rady k zdanlivo drobnému, ale predsa len ošetrenia hodnému bodu v podobe vzťahu tohto sviatku k Zákonníku práce. A preto bez toho, aby som vás zdržoval, si dovolím prečítať, nehnevajte sa, formálne pozmeňovací návrh. Musím ho prečítať in extenso, lebo tak káže pravidlo.
A tak týmto predkladám pozmeňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Petra Osuského a Ondreja Dostála k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 241/1993 Z. z. o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch v znení neskorších predpisov (tlač 229).
1. bod: V čl. I sa za 1. bod vkladá nový 2. bod, ktorý znie: „2. V § 2 ods. 1 poznámka pod čiarou k odkazu 1 znie: §94 ods. 1 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce v znení zákona č. .../2020 Z. z.“
Následné body sa primerane prečíslujú.
Odôvodnenie: Aktualizácia odkazu na zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce.
2. bod: V čl. I bod 3 znie: 3. § 2 sa dopÍňa odsekom 3, ktorý znie:
„(3) Štátny sviatok podľa § 1 písm. e) nie je dňom pracovného pokoja podľa odseku 1 ani sviatkom podľa osobitného predpisu 1a).“
Poznámka pod čiarou k odkazu 1a znie:
„Zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení zákona č. .../2020 Z. z.“
Ide o legislatívno-technickú úpravu a precizovanie textu.
Za čl. I sa vkladá nový čl. II, ktorý znie:
Čl. II
Zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení zákona č. 165/2002 Z. z., zákona č. 408/2002 Z. z., zákona č. 210/2003 Z. z., zákona č. 461/2003 Z. z., zákona č. 5/2004 Z. z., zákona č. 365/2004 Z. z., zákona č. 82/2005 Z. z., zákona č. 131/2005 Z. z., zákona č. 244/2005 Z. z., zákona č. 570/2005 Z. z., zákona č. 124/2006 Z. z., zákona č. 231/2006 Z. z., zákona č. 348/2007 Z. z., zákona č. 200/2008 Z. z., zákona č. 460/2008 Z. z., zákona č. 49/2009 Z. z., zákona č. 184/2009 Z. z., zákona č. 574/2009 Z. z., zákona č. 543/2010 Z. z., zákona č. 48/2011 Z. z., zákona č. 257/2011 Z. z., zákona č. 406/2011 Z. z., zákona č. 512/2011 Z. z., zákona č. 251/2012 Z. z., zákona č. 252/2012 Z. z., zákona č. 345/2012 Z. z., zákona č. 361/2012 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 233/2013 Z. z., zákona č. 58/2014 Z. z., zákona č. 103/2014 Z. z., zákona č. 183/2014 Z. z., zákona č. 307/2014 Z. z., zákona č. 14/2015 Z. z., zákona č. 61/2015 Z. z., zákona č. 351/2015 Z. z., zákona č. 378/2015 Z. z., zákona č. 440/2015 Z. z., zákona č. 82/2017 Z. z., zákona č. 95/2017 Z. z., zákona č. 335/2017 Z. z., zákona č. 63/2018 Z. z., zákona č. 347/2018 Z. z., zákona č. 376/2018 Z. z., zákona č. 307/2019, zákona č. 63/2020 Z. z., zákona č. 66/2020 Z. z. a zákona č. 157/2020 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:
V § 94 ods. 1 na konci bodka sa nahrádza čiarkou a pripájajú sa tieto slová:
„ak osobitný predpis neustanovuje inak."
Doterajší čl. II. sa označí ako čl. III.
V súvislosti s navrhovanou úpravou sa primerane upraví návrh, názov návrhu zákona.
Tým som prečítal pozmeňovací návrh a aby som ďalej nezdržoval, chcem poprosiť tých verných, ktorí sú tu, a zástupcov všetkých klubov, ktorých kolegovia sú snami medzi tými osemnástimi spolu podpísaní, ale i poslancov opozície, ktorí ukázali dobrú vôľu ctiť významné momenty našich dejín, aby tak urobili pri hlasovaní.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 3.11.2020 9:40 - 9:55 hod.

Peter Osuský Zobrazit prepis
Milý pán predsedajúci, milí kolegovia, k tomu, čo pani kolegyňa Sulanová prednášala, je hádam aj takmer zbytočné vyjadriť sa, ale keď mám 2 minúty, tak vám poviem zaujímavú skutočnosť z histórie.
Uviedla ako jeden zo zločinov Tomáša Garrigua Masaryka to, že Rád Bieleho leva dostal Benito Mussolini. Podotýkam, že obľúbenec pani poslankyne, ktorému chodia na hrob, nielenže nedal síce Bieleho leva, ale vstúpil do železného paktu s Hitlerom a Mussolinim, čo bola trošku iná záležitosť.
Benito Mussolini bol socialistický novinár, ktorý v čase zápasu o zrodenie Československa, zastával pro československé stanovisko vo svojich novinách a článkoch tým, že sa vlastne postavil proti kráľovskému; Taliansko bolo kráľovstvo, pohľad na solidaritu s Habsburgovcami, bola vlastne taká panovnícka triedna solidarita. A v zásade Taliansko nebolo veľmi náchylné deleniu monarchie. Naopak, v tom čase bol Mussolini významným talianskym spojencom myšlienky vzniku Československa. Samozrejme, ľudia sa vyvíjajú, ľudia sa menia, ale to, že bol Bielym levom takto ocenení, bolo v tom čase, bol premiérom Talianskej republiky a ešte nemal za nechtami všetko to, čo mal potom neskôr. To bolo proste ocenenie spojenca československej myšlienky. Je to taký historický paradox, ale pre tých, ktorí tu poctivo sedíte, som si pokladal za povinné vysvetliť túto vec.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 22.10.2020 18:34 - 18:40 hod.

Peter Osuský Zobrazit prepis
Vážený pán predsedajúci, vážení kolegovia, prichádzam opäť k mikrofónu, aby som sa po tom, ako som uviedol náš, nás osemnástich návrh zákonnej predlohy, sa dotkol i toho, s čím vystúpila kolegyňa a kolega, pretože je jeden spoločný priesečník všetkého toho, čo tu dnes v spoločnej rozprave preberáme. Je to pamäť národa.
Medzi poslednými slovami vystúpenia kolegyni Andrejuvovej bola práve pamäť. A budem do smrti hrdý na to, že som sa spolupodieľal na vzniku Ústavu pamäti národa. A i to je vždy osobná spomienka, keď som prvýkrát bol na návšteve u zvečnelého Jána Langoša na Záhradníckej, tak mi ukazoval vo vchode do domu kovové dvere, ktorých tam bolo zopár a ktoré slúžili veľkosťou primerane na ukladanie detských kočíkov. A ukázal mi tie dvere, v ktorých na konci za kočíkmi a rôznym haraburdím sa skrýval stroj, na ktorom rozmnožoval texty. Teda všetko to, čo si pripomíname tými dňami, ktoré dá Boh, dostanú sa do nášho kalendára veľkým písmom, má akési osobné asociácie.
Ako pedagóg lekárskej fakulty som bol pred rokmi rokúcimi oslovený skupinou katolíckych študentov, ktorí ma začali pozývať na stretnutia, aj keď som im na úvod povedal, že som evanjelik augsburského vyznania a oni povedali, že to oni vedia, ale že budú radi, ak budem s nimi chodiť. A keď hovoríme o samizdatoch a o statočných ľuďoch, o Silvestrovi Krčmérym, tak musím spomenúť i to, že jedno z tých dievčat, budúca lekárka mala brata, ktorého na poľských hraniciach chytili represívne orgány totalitného režimu a zavreli ho pre pašovanie náboženskej literatúry.
Teda všeličo sme v tých rokoch, ktoré si pripomíname, prežili. Tí, ktorí sa o to zaujímame, tak si pamätáme statočné postoje, zbabelosť i zradu. Pamätáme si heroickú postavu doktor Milady Horákovej, jedinej popravenej ženy, ktorú komunisti napriek protestu civilizovaného sveta popravili vo vykonštruovanom procese. Na rozdiel od Silvestra Krčméryho sa nedožila momentu, keď tí, ktorí mali moc, tú moc stratili a tá pravda zvíťazila.
A my, ktorí sme roky sa stretávali v deň popravy Milady Horákovej pri pamätníku obetí komunizmu na Jakubovom námestí, absolútne akceptujem, za seba hovoriac, to, že si budeme pripomínať Silvestra Krčméryho a jeho statočnosť, lebo tak ako on bol statočný, a jeho meno tu znie, tak boli statoční mnohí bezmenní. Mnohí, ktorých mená okrem archívov Štátnej bezpečnosti a, dá Boh, Ústavu pamäti národa zriedka zaznejú.
Ale tak, a teraz sa vraciam k tej našej novele, alebo k nášmu zákonu, i to, že máme slobodnú slovenskú demokratickú republiku, sme museli niekde začať. A začali sme ako jediná stredoeurópska demokracia v Masarykovej Československej republike. V Masarykovej Československej republike, na ktorej, a tu sme opäť u tých bezmenných, ktorú vybojovali na bojiskách Busie, Bachmača i Doss Alto vo Francúzsku, v Rusku i v Taliansku legionári. Mnohých sme poznali po mene, lebo boli velitelia. Vošli do dejín: Medek, Štefánik, ale mnohí boli bezmenní a padli v tých bitkách. Ale i oni kráčali za vznikom Československej republiky, za dielom, ktoré zosobnil Tomáš Garrigue Masaryk.
A tak ako si pripomíname tým, že uctíme dni utrpenia i dni slávy tých, ktorí sa na tom podieľali, tak by sme mali urobiť všetko pre to, aby v našej pamäti ostalo to, čo vlastne z môjho pohľadu by som napríklad nazval Kocábov deň. Deň, keď odišiel posledný okupant Sovietskej armády.
I o tom mám osobnú spomienku Jána Langoša, ako bol v centrále KGB už ako slobodný reprezentant Česko-slovenskej federatívnej republiky v rámci svojej povinnosti ministra vnútra. Rozprával mi o tom mrazivom pocite, ktorý z toho mal. Tí všetci ľudia, ktorí sa podieľali na tom, že sme slobodní, si zasluhujú, aby sme ich pamätali a ja s radosťou vítam to, že som v rozprave s kolegami, v zlúčenej, ktorí predložili dobré návrhy zákona, ktoré pamäť nášho národa potrebuje.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 22.10.2020 18:18 - 18:27 hod.

Peter Osuský Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážená snemovňa, milí kolegovia, na túto tému hovorím z tohto miesta, ťažko počítať koľkýkrát. Ale je to môj štvrtý akt predkladania v rôznych zostavách, pričom najčastejšie stál pri mne môj spolupredkladateľ Ondro Dostál. Ale dnes je tých spolupredkladateľov sedemnásť. A to mi dáva nádej, že tento štvrtý pokus, vo vzpieraní je štvrtý pokus mimo súťaž, teda bude korunovaný úspechom, v čo mi dodáva vieru zloženie tejto snemovne.
Zažil som i malé počty získaných hlasov pre tento návrh, pretože tu bolo priveľa komunistov, ľudákov a neoľudákov i tých, pre ktorých je vznik Československej republiky neoddeliteľne spojený s Trianonom. Neboli to teda dobré konštelácie, ale dá Boh, že bude platiť latinské Finis coronat opus, že ten koniec bude dobrý.
Dvadsiaty ôsmy október je dátum, od ktorého sa odvíjajú naše moderné dejiny. Na tú tému sa dá hovoriť, samozrejme, celé hodiny a každý si môže vybrať v súlade so svojím presvedčením tú či onú kapitolu, tú či onú súvislosť, ten či iný vklad, ktorý Československá republika do dejín, moderných slovenských dejín vložila. Priatelia z výboru pre kultúru a médiá mi prepáčia, ak tu v pléne zopakujem niečo z toho, čo už počuli, ale vždy, keď sa tak deje, tak ma napadá, že aj Hamlet hovorí vždy "byť či nebyť" a nevymýšľa si k tomu nič kreatívne nového, lebo Shakespeare to napísal dobre.
Ale tak napríklad chcem poukázať na jednu vec, ktorá sa z hľadiska dnešného Slovenska odvíja od Československej republiky, ktorá toho 28. októbra vznikla. A to je fakt, že máme tie hranice, ktoré máme. Samozrejme, že to berieme ako hotovú vec, ale pravda je, že existoval celkom na danú situáciu nie zavrhnutiahodný v iných hlavách, ako boli hlavy československých vlastencov, návrh, že napríklad Bratislava má byť otvoreným mestom. Niečím takým, čo nebude patriť ničomu a bude to niečo samostatné a spoločné. Vonkoncom nebolo jasné, že Bratislava bude Československá republika. Už vonkoncom nebolo jasné, ako bude prebiehať južná hranica slovenského územia v Československej republike. Existovali veľmi optimistické návrhy, videl som tie mapy, kde bol Miškolc na Slovensku. Ale existovali, samozrejme, zároveň návrhy, kde Košice na Slovensku neboli.
Chcem teda povedať, že to napríklad, s čím žijeme a kam možno budeme musieť v najbližších dňoch postaviť testovacie stany, aby sme chránili naše územie pred ďalším dovlečením COVID-u, ktorého máme vlastného dosť, že tie hranice nám položila Československá republika. A opäť nedá povedať, nedá sa nepovedať v konflikte záujmov, že to boli práve Edvard Beneš a Štefan Osuský, ktorí vykonali rozhodujúce dielo v Trianone, aby tieto hranice, ktoré máme, boli uznané. A možno je to len taká šľahačka na torte, ale vybojovali Petržalku ako predpolie. Dnes je to druhé najväčšie mesto na Slovensku, ale vonkoncom nebolo jasné, že Petržalka bude Československá republika.
A takýchto vecí je veľmi a bolo by to ozaj na sympózium pre zaujatých. Ja ďakujem vám, ktorí ste tu, a nie je vás veľa, ale nezvykol som, že býval full house, keď táto téma išla, nejak to tak osud riadil, že to často bývalo v takejto konštelácii.
A zopakujem ešte jednu vec, ktorú som povedal na kultúrnom výbore, ktorému by som veľmi rád aj z tohto miesta poďakoval, pretože hlasovanie o tomto návrhu, ktoré tam prebehlo, ma naplnilo nádejou a vďakou voči členom výboru pre kultúru a médiá. A dáva mi nádej, že to vyjde. Tam som spomenul ešte jeden fakt. Vo foajé Národnej rady po bokoch od Francisciho dobrovoľníkov čestnej stráže, ktorých tam máme, stoja dve bronzové busty. Je to busta generála Štefánika, najväčšieho Slováka našich dejín, a busta Andreja Hlinku, statočného kňaza, ktorý v časoch vrcholiacej maďarizácie zachoval statočnosť a čelil. Obidvaja stáli pri zrode Československej republiky a Československá republika je aj ich dielom. A je zvláštne, že ich busty máme v Národnej rade, že máme zákon zvaný lex Hlinka. Ale zvláštne je tiež, že 30 rokov po vzniku nezávislej Slovenskej republiky sme sa doteraz nedostali k tomu, aby sme si vážili ich prácu.
Je to zvláštne a hovorím to znova a znova, že na Milanovi Rastislavovi Štefánikovi uctievame májový deň, keď vo Vajnoroch zahynul miesto toho, aby sme uctievali jeho dielo. Je vôbec zvláštne, že sa uctieva smrť niekoho. Myslím, že je málo osobností vo svete, kde by sme si ctili predovšetkým ich smrť. A ja si tiež myslím, že nikto zo Slovákov neurobil pre vznik Československej republiky toľko, ako Štefánik, a preto je primerané, ak mu chodievame dávať vence na Bradlo, klaniame sa mu, aby sme si, preboha, ctili kvôli čomu žil a bojoval.
Ako hovorím, dalo by sa na túto tému hovoriť veľa. Ale keď budeme zajtra o jedenástej hlasovať, teda vy, čo ste tu, to počujete a ostatní sa zariadia tak, ako sa zariadia, tak myslime na to, že ak máme dve osobnosti slovenských dejín pri vstupe do budovy, kam vchádzame riadiť osudy Slovenskej republiky, že by sme si mali ctiť i to, čo pre túto našu vlasť vykonali. A ja budem veľmi vďačný, ak, tak ako kolegovia a priatelia z výboru pre kultúru a médiá, podporíte tento návrh aj vy.
Ďakujem. (Potlesk.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 21.10.2020 9:21 - 9:23 hod.

Peter Osuský Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Pán poslanec, po desiatich rokoch sľubovania svetlých zajtrajškov a sľubovania 13. dôchodkov v čase zmáhajúcej sa ekonomiky – i našej, i v európskom a svetovom kontexte – ste nakoniec, vidiac, že vám tečie do topánok a že potrebujete sa chytiť aj britvy, nielen slamky, ste zaviedli pár dní pred voľbami – s vaším požehnaním – 13. dôchodky. Je pravdepodobné, že ste neboli tak naivní, že by ste si nemysleli, že toto zatiahne niekto druhý, presne ako to onehdá vyjadrila pani ministerka Saková, to nebudeme my platiť. V zásade mi to tak z morálneho hľadiska pripomína niečo, ako že si skupina kamarátov usporiada pomerne opulentnú farewell party, teda rozlúčkovú párty, s mocou s tým, že keď odchádzajú z podniku, tak vždy ten ďalší ubezpečuje účtujúceho čašníka, že to zaplatí niekto, kto príde a donesie peniaze za nich. Presne to ste robili a takto ste uvažovali. A ak teraz ešte dokonca hovoríte, ako dávame peniaze bankám, vy ste tie banky zvýšene vypaľovali. A ak vy hovoríte, že my dávame peniaze bankám, tak to, čo ste na ne navalili, bolo výpalné. A to slušná krajina s bankami, kde sú úspory občanov a ktoré udržujú tú krajinu v istom smere v chode, nerobí. My sme zachraňovali už kedysi po Mečiarovom lúpení krajinu vrátane bánk. Takže s tým máme skúsenosť aj s výpalníctvom.
Skryt prepis
 

Vystúpenie 24.9.2020 18:01 - 18:03 hod.

Peter Osuský Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pán minister, vážená snemovňa, vlastne je priam hriechom, že vystupujem po tomto záverečnom slove, ale v jednom sa moje a vaše hodnotenie rozchádza. A teraz to nehovorím ani s krvavými očami, ani s penou huby. Ja si proste nemyslím, že poslanec Blaha verí tomu, čo hovorí. Ja si myslím a bez psychoanalýzy a bez Freuda a Fromma a všetkých ďalších, že je to proste cynická kalkulácia, že sa nejedná o vnútorné presvedčenie, ale že sa jedná o niečo, čo je ´deal´. Čo je deal, kde proste predávam svoju nejakú tvár za to, aby som mal svojich voličov. Samozrejme, cieľom každého politika je zrejme mať voličov. Ide o to, za akú cenu ich chce mať.
A poslanec Blaha zaplatil ťažkú cenu. A myslím si, že tak ako na jednej strane to, čo hlása, mu zabezpečuje to, kvôli čomu to hlása, tak to zároveň zatvára brány, ktoré by mu niekedy v živote umožnili vstúpiť do niečoho lepšieho.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 24.9.2020 16:38 - 16:40 hod.

Peter Osuský Zobrazit prepis
Teda opäť sme sa dozvedeli, že nacisti v Belgicku. Treba povedať, že tento kriminálny čin, ktorého páchatelia sú dokonca na videu, je zločinom, ktorý bude v krajine, ako je Belgicko, poctivo vyšetrovaný a jeho vinníci budú nepochybne potrestaní. Podotýkam len, že výtky na adresu ministra zahraničia k zločinu, ktorý sa stal v časoch, keď ešte vtedy a potom rok a dačo vládol SMER, nekladie otázku, prečo sa nekonalo vôbec nič a teraz, keď koná minister, tak je zle a je šlendrian.
A keď už sme u tých deliktov, lebo toto bol nepochybne delikt nižších zložiek policajného aparátu. Ale ja si spomínam, ako sa tu na zločin používal vládny špeciál s požehnaním najlepšieho ministra vnútra na zemeguli a v priľahlých farnostiach. Ja sa pýtam, kde stál vtedy kričiaci Blaha a hovoril, že sa nemáme podieľať na takýchto činoch? A to nebol radový policajtík, ktorý si ukradol vládny špeciál a unášal občanov. To bol štátny špeciál s požehnaním štátneho ministra vnútra vašej strany.
Takže to spravodlivé rozhorčenie ste si mohli ventilovať vtedy. (Potlesk.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 24.9.2020 16:17 - 16:19 hod.

Peter Osuský Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Samozrejme, kolega sa domnieval, že zareagujem na bombardovanie Apolky a ja tak urobím. Krajina a režim, ktorý tak miluje, ktorý je priam jadrom viery jeho strany, ak mu to uniklo, vyhlásil Spojeným štátom vojnu. Nie Spojené štáty vyhlásili vojnu Slovenskej republike, ale Slovenská republika vyhlásila vojnu Spojeným štátom. Boli sme teda nepriatelia, ktorí vyhlásili vojnu. A vyrábali sme benzín pre Wehrmacht. A to je celý príbeh.
A potom už len taká úvaha, keď hovorí o tom, ako sme sa vzdali vlastnej štátnosti, ako takmer nie sme, ako sme sa už zliali a stali vazalmi. Neustále si lámem hlavu, prečo to, preboha, urobilo pár miliónov Dánov, Holanďanov, Belgičanov, Rakúšanov, Čechov, Slovincov. Prečo sa, preboha, všetci vzdávajú vlastnej integrity, vlastnej krajiny, keď je to tak strašné, ako to pán poslanec Mazurek vidí.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 24.9.2020 16:06 - 16:07 hod.

Peter Osuský Zobrazit prepis
Ďakujem diskutujúcim. Pán kolega Blaha, je dobré, že mi hovoríte, že si protirečím. Je možné, že sa mýlim, budem sa musieť pozrieť na mapu, ale ak uvádzate ako argument útoku Ukrajiny na Rusko oblasť Donbasu a Odesy, tak sa budem musieť so záujmom pozrieť, či došlo k nejakému sťahovaniu území, pretože ak je čokoľvek, čo sa stane na Donbase, útokom na Rusko, tak je potom asi tak, ako útlak Československých úradov Sudetských Nemcov, ktorý sa udial takmer v ríši. Takže zopakujte si drobné kapitoly z dejepisu a zemepisu východnej Európy a potom hovorte o tom, kto si protirečí.
Skryt prepis