Ďakujem veľmi pekne. Na úvod, škoda, že mi odišiel pán poslanec Dostál, ho pozývam do mojej kancelárie, kde na jednej stene sú zobrazené všetky stretnutia s predstaviteľmi najvýznamnejších štátov sveta, ktoré som absolvoval ako predseda vlády Slovenskej republiky, tak nech sa príde pozrieť, či sme vajatali v zahraničnej politike, alebo či sme neboli prijatí na tých najdôležitejších miestach svetovej politiky, a keď to môj nástupca zopakuje...
Ďakujem veľmi pekne. Na úvod, škoda, že mi odišiel pán poslanec Dostál, ho pozývam do mojej kancelárie, kde na jednej stene sú zobrazené všetky stretnutia s predstaviteľmi najvýznamnejších štátov sveta, ktoré som absolvoval ako predseda vlády Slovenskej republiky, tak nech sa príde pozrieť, či sme vajatali v zahraničnej politike, alebo či sme neboli prijatí na tých najdôležitejších miestach svetovej politiky, a keď to môj nástupca zopakuje aspoň z dvoch tretín, tak mu budem tlieskať.
Ale poďme k tomu, o čom dnes už niekoľko hodín rokujeme, a dovoľte mi na úvod povedať, že po prečítaní tohto programového vyhlásenia vlády, ktoré tu máme dnes na stole, si pripadám trochu, ako keby som sa nachádzal momentálne v úplne inom, paralelnom svete. Vo svete, kde vôbec neexistuje koronavírus, kde sa obyvatelia domovov dôchodcov neboja o svoje životy, kde sa celý slovenský národ neobáva o svoje zdravie a zdravie svojich blízkych, kde dnes státisíce ľudí normálne chodí do práce, kde funguje ekonomika podľa zaužívaných pravidiel a kde sa vlastne akoby aj nič nedeje, vážení! Takto sa cítim po prečítaní tohto programového vyhlásenia, ktoré tú máme.
A v takomto paralelnom svete by bolo úplne normálne, keby sa nová slovenská vláda počas prvého mesiaca svojho mandátu oboznamovala so svojimi úradmi a učila by sa aj základnú abecedu riadenia štátu, pretože doposiaľ nikto z členov tejto vlády nemá ale žiadnu skúsenosť s tým, ako sa riadi štát. A hádam by aj poctivo a svedomito a po vzájomných rokovaniach pripravovala dokument, ktorý pomenúva ich ciele, stanovuje priority a naznačuje riešenia, a o takomto dokumente by sme tu dnes aj rokovali. A vtedy aj my z opozície by sme mohli ísť bod po bode tohto programového vyhlásenia vlády, hľadať v ňom nedostatky, upozorňovať na prehnané ambície, ktoré, samozrejme, pochádzajú z neznalosti problematiky ako takej, a aj by som dnes v tom paralelnom svete, ktorý stále popisujem, by som dnes vystupoval inak.
A hovoril by som o tom, že mnohé plány vlády sú úplne, ale úplne mimo zdrojov na ich krytie, že množstvo opatrení smeruje pod rúškom boja proti korupcii k neslobodnému a priam až k policajnému štátu, v ktorom bude prekvitať a bude sa dariť udavačstvu za odmenu. Určite by mi chýbali podstatnejšie, širšie sociálne opatrenia alebo aspoň garancia a záruka toho, že tie súčasné sa nebudú rušiť. Kritizoval by som slabý, až dokonca nijaký posun k digitálnej ekonomike, ktorej význam sa nastoľuje čoraz výraznejšie, ako aj nedostatočnú invenciu pri výskume a inováciách.
Ako bývalý premiér som neustále zdôrazňoval, že dobrá vláda musí byť schopná pozrieť sa aj za prah jedného volebného obdobia a prísť s riešeniami na kľúčové výzvy našej doby. A poznáme ich veľmi dobre, pretože je to starnutie populácie, klimatická kríza, zásadné zmeny v štruktúre priemyslu či neustále viac napredujúca digitalizácia. A toto by bol určite kľúčový bod mojej kritiky, že programové vyhlásenia, respektíve programové vyhlásenie tejto vlády si v týchto oblastiach nestanovuje ale žiadne, vážení, žiadne zásadné dlhodobé ciele, ktoré by boli hodné nasledovania aj budúcimi vládami. A predovšetkým toto programové vyhlásenie neponúka riešenia v týchto krízových a čoraz naliehavejších otázok našej spoločnosti.
Ale aby ste ma neobviňovali, že sa mu nechcem venovať, môžeme ešte na chvíľku sa hrať na hru, že sa na Slovensku nič nedeje a máme na stole štandardné programové vyhlásenie vlády, tak ako sa to robí bežne po voľbách. Tak ale povedzme si asi to najpodstatnejšie. Vážení, na všetky tieto vaše sľuby, ktoré sú tu, nebudete mať jednoducho peniaze. To je jedna svätá pravda. Na jednej strane síce vzletne píšete, že budeme smerovať k vyrovnanému rozpočtu v roku 2024; no to som teda veľmi zvedavý; ale rezorty ako zdravotníctvo, sociálne veci, školstvo, doprava, životné prostredie, tie idú ale úplne opačným smerom a proti udržateľnosti verejných financií. Pretože každý z vyššie spomínaných rezortov žiada si stovky miliónov, ak nie miliárd na to, aby mohol naplniť aspoň časť týchto sľubov, ktoré tu dáva. Celé toto programové vyhlásenie je plné hesiel. Síce sú použité slová ako merateľné kritériá alebo jasne stanovené výsledky, ale, vážení, z dokumentu sa občan ani čitateľ nedozvie ale vôbec, čo chce táto vláda dosiahnuť, v akom termíne chce veci realizovať a ešte podstatnejšie, koľko na splnenie jednotlivých vecí bude potrebovať minúť.
Chcem pripomínať všetkým, ktorí ste tu a už to tu dnes aj niekto spomenul, srdcervúcu scénu, kde pán premiér Matovič, vtedajší ešte opozičný politik, prišiel pred Úrad vlády a pálil so srdcervúcim výrazom v tvári päťtisíc sviečok za tých, ktorých považoval za umretých v rámci odvrátiteľných úmrtí v zdravotníctve, teda za životy ľudí, ktoré by sa pravdepodobne boli dali zachrániť. Keď som si prečítal kapitolu o zdravotníctve, tak sa ja dnes pýtam, koľko občanov tejto krajiny chcete zachrániť vy svojím zdravotníckym programom, pretože nič také som sa v tomto materiáli nedočítal.
Videli sme teatrálny výlet na Cyprus, tiež už to spomínal pán poslanec, ktorým ste chceli obmedziť podnikanie finančnej skupiny v zdravotníctve. Vo vašom programe sa k tejto téme opäť nedozvieme ale vôbec nič.
Počúvali sme v minulosti kritiku na prebujnenosť štátneho aparátu. Naopak, táto vláda vytvára novú pozíciu podpredsedu vlády, a tu je (rečník ukázal na miesto navrhovateľa), a ďalších viac ako 15 organizácií, komisií, inštitúcií, splnomocnencov a čo ja viem, čo všetko. Vážení, ja si pamätám ako čerstvý podpredseda vlády pre investície a informatizáciu, ako ste tu všetci vykrikovali, že úrad podpredsedu vlády je Pelleho trafika, lebo ste mi nemali čo dať, tak mi vymysleli úrad. Tak ak ten úrad bol pre mňa Pelleho trafika, tak vy teraz idete z tohto úradu spraviť Remišovej firmu alebo Remišovej podnik. Pretože to idete zväčšiť na ministerstvo. Naopak, ak vám bol taký zbytočný pred štyrmi rokmi a ste tu hulákali jeden po druhom, mali ste ho zrušiť. To je to farizejstvo, ktoré sa prelína celým týmto dokumentom, ktorý tu máme.
Teatrálne chcete navrhnúť zlúčiť letecké útvary, ale zlúčenie Národnej diaľničnej spoločnosti a Slovenskej správy ciest v dokumente odsúvate na rok 2030. Preto sa pýtam, kde sú tie pravidlá Útvaru hodnoty za peniaze, ktoré používate za svoju modlu, ktoré to už dávno navrhovali. Vy to posúvate na 2030.
A mohol by som v takejto hre pokračovať ešte veľmi dlho, ale je to zbytočné, pretože sa nechcem dnes venovať tomuto vášmu paralelnému svetu, v ktorom sa tvárite, že koronavírus a kríza neexistuje. Nemá to zmysel. Nebudem sa venovať vášmu paralelnému svetu, kde ľudia nechodia v rúškach, kde sa nevyhýbajú svojim blízkym z obavy, aby sa nenakazili. Vo svete, kde svetovú ekonomiku podľa vás nečaká najhorší otras od druhej svetovej vojny, z ktorého sa budeme spamätávať pravdepodobne ešte veľmi veľa rokov, ak nie desaťročí.
Predstavte si, že by sa Slovenská republika alebo hociktorý iný štát ocitol vo vojne a krátko pred ňou by sa zmenilo vedenie krajiny. V histórii sa takýchto prípadov stalo viacero a nie je to nič neobvyklé, ale nový líder, od ktorého každý očakáva plán, ako krajina bude bojovať, kto budú jej nepriatelia, kto nepriatelia, aké hodnoty bude presadzovať po skončení bojov, by nám namiesto toho oznámil plán pre mierové časy, ktoré v daný čas neexistujú. A o vojne, ktorou celý národ v daný moment žije, by nepovedal ani slovo. Neviem si predstaviť, že by takúto vládu a takéhoto premiéra prijali ľudia ako svojho prirodzeného lídra a že by mu vôbec dôverovali.
A je pritom paradoxom, že táto naša nová vláda si tento krízový stav nielenže uvedomuje, ale aj o ňom veľa hovorí. Verejne vyhlasuje, že to v žiadnom prípade nie je krátkodobá záležitosť a že to ovplyvní naše životy na dlhé roky. Spomeňme si na slová pána premiéra, že ešte tento, že takto o rok ešte budeme pravdepodobne chodiť s rúškami, pretože po pomalom vrchole pandémie bude o rok rovnaký stav choroby ako dnes. Vicepremiér pre ekonomiku nám v televízii oznámil, že pri prepočte na jedného obyvateľa zaplatí každý občan Slovenskej republiky za koronakrízu sumu 1 500 eur minimálne a že bude trvať osem rokov, teda skoro dve plné volebné obdobia, kým sa ekonomika pozviecha do stavu z februára tohto roka, vážení!
Všetkým je teda jasné a zdá sa, že vrátane novej vlády, že koronakríza je zásadnou a kľúčovou udalosťou na celé toto volebné obdobie, či sa nám to páči, alebo sa nám to nepáči. A to, ako ju zvládneme, ovplyvní naše životy na ďalšie volebné obdobia. A normálne uvažujúci človek preto jednoducho nemôže pochopiť, prečo programové vyhlásenie vlády problém koronavírusu ignoruje a tvári sa, že svet stále beží v starých koľajach. Toto je, vážení, najvážnejší problém celého tohto dokumentu, ktorý nám vláda v týchto ťažkých časoch do parlamentu predložila.
A napriek všetkým tým emotívnym rečiam o boji s hnusobou, či ako to vzletne volá pán premiér, nie je v najdôležitejšom vládnom dokumente o tejto veci nič. Ale vôbec nič. Štát je vo vojne a naša vláda sa tvári, že žiadna vojna nie je. Obrazne povedané, keby som to chcel povedať, namiesto do zbrojenia a budovania krytov pre ochranu obyvateľstva naša vláda sa chystá maľovať fasády na námestiach. A mám pre to dve vysvetlenia, prečo asi to tak je, ale ani jedno súčasnú vládu nectí.
Po prvé, že vláda a najmä pán premiér chápu koronakrízu ako nesmiernu krivdu. Oni predsa vyhrali voľby po svojich videjkách z Francúzska a Cypru, po pálení sviečok na námestiach, po internetových anketách. A nemôžu porozumieť ako to, že namiesto predvádzania rovnakého populizmu aj po voľbách musia zrazu riešiť skutočný a existenčný problém tejto krajiny. Ja ľudsky chápem emotívne rozkývanie pána premiéra, že sa mu to zdá nespravodlivé, lebo mal iný plán a chcel robiť iné veci. Ale, žiaľbohu, pán premiér, taký je svet. A Slováci nie sú kočovné kmene, ktoré si volili vždy dvoch, jedného vojnového a jedného mierového náčelníka. Predseda vlády má plnú zodpovednosť za krajinu tak v dobrých časoch, ako aj v tých zlých časoch. Až na to, že tie zlé ho podstatne viac preveria morálne, osobnostne aj politicky.
To druhé vysvetlenie, ktoré pre toto mám, je jednoduchšie, ale o to drastickejšie. Vláda žiaden plán na vyrovnanie sa s touto zložitou situáciou v nasledujúcich mesiacoch a rokoch nemá. Napriek všetkým pekným rečiam o tom, že najdôležitejší plán je mať plán, doteraz sme žiadny plán nevideli. Zato sme si všetci dobre všimli silné a verejné politické spory medzi najdôležitejšími členmi kabinetu, ktorým smerom sa vôbec uberať a tak ďalej.
Ako bývalý premiér rozumiem, že nie je jednoduché v tejto situácii predložiť plán na štyri roky, ako sa s koronavírusom, ale hlavne jej následkami postupne vysporiadať, ale bol som zvedavý po tej kritike, že my ten plán nemáme, ako sa s touto situáciou vysporiada nová vláda, ktorá o plánoch hovorila od prvého dňa. Výsledok pri pohľade na programové vyhlásenie je: plán rovná sa nula. Považujem za absolútne neprípustné v takejto zložitej situácii strčiť hlavu do piesku a tváriť sa, že žiadna kríza tu neexistuje. To je riešenie malých detí, ktoré si zvyknú zakrývať oči a myslia si, že problém zrazu zmizne.
A dovolím si ešte jednu poznámku k tomu paralelnému svetu, o ktorom hovorím, z ktorého pochádza vaše programové vyhlásenie. V tomto svete by sme zatiaľ mali o pôsobení vlády pravdepodobne len kusé informácie, pretože by sa oboznamovala s riadením krajiny, venovala by sa tvorbe svojho programu. Ale my sme v reálnom svete. A žiaľ, áno, je to tak, a súhlasím s vami, vy musíte fungovať od prvého dňa. No ale vďaka tomu sme sa za mesiac vášho pôsobenia dozvedeli o vás možno viacej, ako sme vôbec chceli. Ak by som mal toto vaše mesačné pôsobenie, ktoré ste predviedli občanom tejto krajiny, naostro považovať za akýsi ekvivalent budúceho vládnutia a vášho programového vyhlásenia vlády, tak to považujem naozaj za veľmi zlú predzvesť nasledujúcich štyroch rokov. A priznám sa, že ľudsky by som musel by zhrozený.
Predseda vlády namiesto spájania spoločnosti a upokojovania situácie rozoštváva ľudí medzi sebou. Stačí si pozrieť jeho vystúpenia spoza aj tohto rečníckeho pultu nedávno. A je každému zrejmé, že ani v tejto krízovej situácii nie je premiér schopný konštruktívneho dialógu. Tak ako celé jeho pôsobenie v opozícii bolo postavené výlučne na konfrontácii, tak v ňom pokračuje aj z Úradu vlády. Nepriateľ je každý, kto prejaví vlastný názor – koaliční partneri, opozícia, mimovládne organizácie i novinári. Na všetkých už stihol povylievať špinu, pretože nepochopil svoju novú životnú a politickú situáciu. A žiaľ, nedáva nám nijakú ani nádej, že by to v budúcnosti mohol pochopiť a že by precitol.
Plány vlády sa nesmú, kolegyne, kolegovia, rodiť v hlave jej predsedu priamo na tlačových konferenciách. Plány vlády musia byť výsledkom zodpovedného prístupu, konštruktívneho rokovania a hľadania konsenzu, ale aj jasného priznania si zodpovednosti, keď ste predseda vlády. Je veľmi smutné počúvať, ako pri každej príležitosti hádže náš pán premiér vinu na každého, len nie na seba. Raz sú za jeho zlyhania vinní policajti, keď nie policajti, tak ich prezident, potom hlavný hygienik a neviem kto všetko. A, samozrejme, za všetko zlé v tomto štáte je vinná aj opozícia a médiá vlastnené oligarchami, ktoré mu vraj hádžu dýku do chrbta a polená pod nohy. A popritom všetkom sme svedkami prešľapovania na mieste, jeden krok dopredu, druhý krok dozadu a potom otočka o 180 stupňov a na tretí deň popretie aj toho, čo sa stalo dva dni predtým. A toto je určite niečo, čo ľuďom na Slovensku nedodáva istotu, ktorú určite nevyhnutne potrebujú. A žiaľ, nedáva im ju ani predseda vlády svojimi užialenými, nevyrovnanými verejnými prejavmi.
Pán premiér, aj keď tu nie ste, na diaľku sa vám prihováram, nájdite v sebe toľko vnútornej sily, aby ste svoju slabosť neprejavovali verejne. Chápem, že každý z nás je len človek a sú chvíle, kedy je niekedy ťažko sa možno ovládnuť, ale opakujem, že ľudia potrebujú vieru v silného lídra v krízových časoch, ktorý dokáže riešiť aj ich problémy, nielen svoje vlastné. Dajte, prosím, funkcii premiéra trochu normálnej, prirodzenej dôstojnosti, neukazujte nám svoje ponožky, nenazývajte ľudí s iným názorom "múdrosráčmi", neurážajte oplzlo všetkých, ktorí majú iný názor. Uvedomte si, že reprezentujete celú krajinu aj navonok, a doprajte ľuďom pocit, že sa aspoň na chvíľku nebudú musieť za svojho premiéra hanbiť.
Vážený pán premiér, ešte raz, pozrite sa okolo seba. Toto je reálny svet, v ktorom dnes žijeme. Hoci je náš nepriateľ voľným okom neviditeľný, je možno aj tu medzi nami a postupne aj občanov Slovenskej republiky zabíja. Preto dnes všetci sedíme aj tu v tejto sále s týmito rúškami. Zdravíme sa smiešnym dotykom lakťa alebo neviem akým spôsobom. A naša ekonomika prichádza denne o milióny eur, o desiatok miliónov eur. Vy dnes stojíte na čele moci, ktorá má s touto pliagou a s týmto problémom bojovať a vám dali ľudia mandát a chcú dnes počuť od vás, ako chcete tento program naplniť. Vyzývam vás, aby ste im dali jasnú odpoveď, a žiadam vás, aby ste doplnili vládny program o tie najdôležitejšie výzvy dnešnej doby, aby sme vôbec tento dokument mohli začať brať vážne a aby sme mohli, pán premiér, začať brať vážne aj vás.
Už ste tu ukázali, ja som za to vďačný, že aj na náš podnet z opozície dokážete upraviť nezmysly, ktoré sem raz za čas posielate. Urobte to, prosím, aj teraz. Vypočujte nás, ak chcete dať ľuďom na Slovensku nádej, že ich vedie človek, ktorý vie, čo robí, a voči ktorému môžme mať aspoň akú-takú elementárnu dôveru. Ak to nespravíte, váš program si nezaslúži hlbšiu diskusiu, pretože vo vojne sa bojuje, vo vojne sa nenatierajú fasády. A my všetci, Slovenky a Slováci, občania Slovenskej republiky, chceme bez ohľadu na to, kto je premiér, kto je vláda, chceme tento boj spoločne vyhrať.
Kolegyne, kolegovia, na základe toho, čo som povedal, na základe toho, čo je v tomto dokumente, ale aj na základe toho, čo pán premiér a niektorí členovia vlády stvárajú posledné tri týždne, mi dovoľte predniesť doplňujúci návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky za SMER – sociálna demokracia k návrhu uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k Programovému vyhláseniu vlády Slovenskej republiky a k žiadosti vlády o vyslovenie dôvery... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
Grendel, Gábor, podpredseda NR SR
Zastavte, prosím, čas.
Pellegrini, Peter, podpredseda NR SR
Prečítam: Návrh uznesenia Národnej rady k Programovému vyhláseniu vlády Slovenskej republiky a k žiadosti vlády o vyslovenie dôvery sa dopĺňa o časti C a D, ktoré znejú:
Časť C bude: Národná rada Slovenskej republiky
"C. vyslovuje vážne znepokojenie nad nie adekvátnym zohľadnením predvolebných prísľubov občanom Slovenska v Programovom vyhlásení vlády Slovenskej republiky,
Po D. Národná rada Slovenskej republiky
D.1. žiada vládu Slovenskej republiky
a) zdržať sa úkonov smerujúcich k rušeniu sociálnych opatrení prijatých v predchádzajúcich volebných obdobiach,
b) zachovať zaužívanú úroveň sociálneho dialógu na celoštátnej úrovni medzi štátom, zamestnávateľmi a zamestnancami,
c) vypracovať a predložiť na rokovanie schôdze Národnej rady Slovenskej republiky stratégiu postupu prekonania krízy vyvolanej pandémiou koronavírusu a stratégiu postupu transformácie slovenskej spoločnosti a ekonomiky po tejto kríze do 15. júna 2020 a
D.2. Národná rada žiada predsedu vlády Slovenskej republiky zdržať sa nedôveryhodných a deštruktívnych opatrení, ktoré destabilizujú a naštrbujú dôveru občanov Slovenskej republiky."
A zároveň si vás, kolegyne, kolegovia, aj pre vaše dobro dovoľujem požiadať o podporu doplnenia tohto uznesenia. Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)
Skryt prepis
