Ďakujem vám veľmi pekne, pán podpredseda, že som u vás našiel pochopenie a že ešte sa snažíte udržať aké to koľvek, aké-také základné pravidlá rokovania zákonodarného zboru a nejakú elementárnu dôstojnosť a dodržiavanie rokovacieho poriadku.
A ako bývalý predseda Národnej rady môžem potvrdiť, že pán navrhovateľ Juraj Blanár sa môže prihlásiť po každom jednom, kto vystúpi, tak ako sa môže prihlásiť aj pán spravodajca po každom jednom...
Ďakujem vám veľmi pekne, pán podpredseda, že som u vás našiel pochopenie a že ešte sa snažíte udržať aké to koľvek, aké-také základné pravidlá rokovania zákonodarného zboru a nejakú elementárnu dôstojnosť a dodržiavanie rokovacieho poriadku.
A ako bývalý predseda Národnej rady môžem potvrdiť, že pán navrhovateľ Juraj Blanár sa môže prihlásiť po každom jednom, kto vystúpi, tak ako sa môže prihlásiť aj pán spravodajca po každom jednom ministrovi, každom jednom poslancovi, môže tak robiť koľkokrát sa mu bude chcieť, a dokonca na nich neplatí ani obmedzenia času, pretože vtedy sa § 30 rokovacieho poriadku neuplatní, takže len pre istotu.
Dovoľte, aby som sa vyjadril k tomuto návrhu a k dnešnému bodu, ale, samozrejme, mi dovoľte najprv reagovať na vystúpenie pána predsedu vlády, ktorý vlastne sám sa musel a pokúšal obhájiť, pretože stanovisko vlády v tom bode, keď sa naňho nedá reagovať, nemal kto z členov vlády zaňho asi prečítať, a pán premiér nevystúpil v rozprave, aby sme naňho mohli reagovať faktickými.
Ale to je také typické preňho, pretože to bolo také typické vystúpenie, najprv poriadne nakydať a potom si zase trošku poplačkať, ako mu všetci robia zle a ako si to tí novinári dovolili písať, keď letel do Bruselu, a prečo to spravili vtedy a vtedy.
No, takto by mohol argumentovať niekto, kto práve je domov vedený mamičkou za ruku zo škôlky, že mu niekto ukradol kýblik na pieskovisku, a nie predseda vlády. Neexistujú žiadne pravidlá, ktoré majú novinári vtedy, kedy majú alebo nemajú informovať o nejakej veci. A ja takisto z vlastnej skúsenosti viem, že som musel sa vysporiadať s novinovými článkami a nejakými vecami dokonca spoza mláky, za oceánom, kedy je to ešte ťažšie, pretože ste v nejakom časovom posune a reaguje sa o to ťažšie. Ale nikdy som neobvinil médiá, že to robia práve preto, lebo som na zahraničnej služobnej ceste.
A som veľmi vďačný slovenským médiám a dúfam, že čo najviac z nich vysielalo prejav pána predsedu vlády online, priamo, aby si celé Slovensko mohlo pozrieť, kto stojí na čele vlády Slovenskej republiky, a možno o to viac ani netreba čítať samotné zdôvodnenie návrhu na odvolanie predsedu vlády, pretože to, čo predviedol, si myslím, všetkým ukazuje, kto dnes na čele vlády je.
A ja tu dnes ani nebudem stáť ako bývalý premiér a snažiť sa porovnávať s terajším, to by som ani nechcel, a nebudem ani hovoriť, či som niečo spravil ja, alebo mal som spraviť a prečo to teraz nerobí terajší premiér, ja budem hovoriť len o našom premiérovi.
A pripomeniem ale ešte jednu vec, keďže pán premiér po tom, ako obvinil noviny, že čo si to dovolili, sa priznal, že vlastne až vo štvrtok po schodíkoch do lietadla zistil, že niečo nie je v poriadku s jeho diplomovou prácou, tak potom neviem, ako si mám vysvetliť rozhovor vášho pána poslanca, ktorý tu dnes nie je, lebo je ospravedlnený, pána Pročka, ktorý pre jeden denník napísal, že on o problémoch s vašou diplomovkou vie už dávno, pretože ste sa mu sám k tomu priznali, a že sa vám aj čuduje, prečo ste tak dôrazne útočili do Andreja Danka, keď ste vedeli, že takýto problém máte.
Tak zase možno námet, aby sme zistili, kde je tá pravda a či ste o tom svojom prehrešku vedeli, alebo nie, alebo sa tu teraz hráte na martýra, ktorý doteraz žil v nevedomosti o tom, čo porobil, hoc´ to bolo už veľmi dávno.
A preto ja nebudem hodnotiť vás, ale budem vám len pripomínať ešte raz, aby to všetci počuli, čo opozičný politik Matovič hovoril pri kauze, ktorú sme tu mali pred niekoľkými mesiacmi, ale vtedy bol opozičník. A budem znovu citovať, a už to tu zaznelo, ale chcem, aby sme to ešte raz povedali.
"Ľudia v Európe, politici, za maličkosti odstupovali, ktoré sa týkali plagiátorstva."
Predsedu parlamentu nazýval kovaným zlodejom a vykrikoval, že, citujem: "Ak by ten človek nemal vyoperovanú hanbu, sám by odstúpil."
Alebo iný výrok: "Mal by sám odstúpiť, keď má chochmes a Boha pri sebe."
A tie slávne slová o hovienku a lekvári naozaj nebudem ani spomínať, pretože si ich všetci dobre pamätáme.
No a aký je dnes pohľad toho istého človeka, predsedu vlády, na jeho vlastné konanie, pri ktorom vykradol duševné dielo autorov dvoch kníh do svojej diplomovej práce, a pán Matovič sám o sebe v priamom prenose hovorí, citujem: "Som zlodej a plagiátor."
A každý súdny človek na Slovensku si preto o týchto výrokoch musí nevyhnutne položiť otázku: Pán Matovič nemá chochmes a Boha pri sebe, ak nemieni odstúpiť? Pán Matovič má vyoperovanú hanbu, keď sám neodstúpi? Alebo ak politici v Európe odstupujú za maličkosti v oblasti plagiátorstva, prečo sám neodstúpi?
A potvrdzujem, že aj ja som počul, keď pred niekoľkými týždňami v diskusnej relácii dostal otázku, čo by spravil na mieste Borisa Kollára, a povedal: "Asi by som cítil krivdu tak, ako to vidí on, ale zrejme ja osobne by som odstúpil."
Preto sa pýtam, pán Matovič, čo sa za tých pár týždňom zmenilo?
Odpovede na tieto otázky sa ľudia pravdepodobne nedozvedia. Pretože predseda vlády má jedinú odpoveď. Vraj konal neúmyselne a neúmyselné trestné činy sa musia posudzovať zhovievavejšie. Aj dnes povedal, že vlastne všetko čo spravil, robil v dobrom úmysle, a preto ho nemôžme ani trestať, lebo si myslel, že koná dobre.
Tak aj ja dopredu už, pán Matovič, vám oznamujem, že ak som v minulosti spravil chyby, tak som ich spravil nevedome, v dobrom úmysle, a preto verím, že už odteraz mám od vás navždy pokoj a nikdy ma s ničím nebudete obťažovať. (Potlesk.)
Nie je tu teraz pani ministerka a som rád, že práve prišla, pretože počas kauzy Andreja Danka pochválil Igor Matovič dnešnú ministerku kultúry Natáliu Milanovú, ako dobre mu naložila v parlamentnej rozprave. Preto by nezaškodilo si pripomenúť, čo pani Milanová vtedy povedala, citujem: "Ako majú rodičia a učitelia vysvetľovať svojim deťom, aby k štúdiu pristupovali poctivo, keď ich tie môžu odbiť v štýle, Danko môže a ja nie? Aký signál vysiela študentom, že podvádzanie je v poriadku, že byť lenivý a lajdácky sa opláca? Že krádež ich dokáže katapultovať až do čela Národnej rady?"
Pýtam sa vás teraz, pani ministerka kultúry, aký signál vysiela študentom Igor Matovič? Že podvádzanie je v poriadku a krádež vás katapultuje až do kresla predseda vlády?
Zo všetkých týchto výrokov je úplne zrejmé jedno, a bolo to tak vždy a dnes to vidíme v priamom prenose, Igor Matovič a jeho kolegovia majú absolútne dvojaký meter na vlastné skutky a na činy niekoho iného, on môže, iný nie. A legendárny major Haluška by to povedal presne tak: "Čo bolo, to bolo, terazky som premiérom." (Potlesk.)
Desať rokov nám Igor Matovič z tohto miesta tvrdil, že zlodeji nemajú v politike čo hľadať, dnes sa v priamom prenose sám nazve zlodejom a pokojne zotrváva vo svojej funkcii. Je to očividné a odporné napľutie do očí všetkým ľuďom, ktorí mu jeho boj proti zlodejom aj uverili.
A tu sme, dámy a páni, pri kľúčovom probléme celej diplomovej kauzy. Či môže takýto človek, alebo nemôže takýto človek sedieť na stoličke predsedu vlády, ktorý neustále porušuje svoje sľuby, vďaka ktorým získal dôveru občanov Slovenskej republiky. A možno sa niekomu bude v túto dobu zdať odvážne žiadať od niekoho, aby na základe jedného porušenia sľubu prišiel po štyroch mesiacoch o svoju stoličku. Lenže tých porušených sľubov je v prípade tohto pána omnoho, omnoho viacej, neúrekom.
Jeden z jedenástich dôvodov, ktorými sa hnutie OĽANO pred voľbami ponúkalo voličom, znel: "Desať rokov úprimne hovoríme pravdu." To len v poslednej kauze premiér niekoľkokrát otvorene klamal. Ale klamal aj nespočetnekrát predtým, keď nevedel ustáť odôvodnenú kritiku na neustále pretrvávanie núdzového stavu kvôli pandémii, zaklamal v priamom prenose, že núdzový stav nikoho neobmedzuje, klamal aj o povinnej štátnej karanténe, kde ho usvedčuje zápis Ústredného krízového štábu, klamal aj o námatkových kontrolách polície počas nezmyselných veľkonočných obmedzení, klamal o tom, že zdravotníci úmyselne robili menej testov na koronavírus, aby zakryli skutočný počet nakazených.
Klamstvo je pre Igora Matoviča pracovnou metódou a nezmenia to žiadne jeho trápne cirkusové kúsky s detektorom lži. (Potlesk.)
A zoberme si ďalší neustále omieľaný sľub Igora Matoviča a hnutia OĽANO o transparentnom a otvorenom vládnutí. Vraj všetko, čo nebude tajné, bude verejné. A keď novinári žiadajú premiéra, aby zverejnil vlastnú diplomovú prácu, v ktorej ako dokonalom plagiáte nemá čo byť tajné, odmietne to. A ako dôvod uvedie, že sa tak rozhodol, lebo zlí novinári mu skáču do reči.
Ako sa potom môžeme čudovať, že napriek všetkým sľubom o transparentných výberových konaniach a obsadzovaní postov výlučne odborníkmi príde studená sprcha v podobe čisto straníckych nominácií okresných predsedov úradov? Ešte v máji premiér Matovič v živom vysielaní povedal, že na prednostov okresných úradov budú transparentné výberové konania. A potom sa dočkáme straníckych úderiek OĽANO v každom okrese, ktoré vyberú absolútne netransparentne 72 čisto straníckych nominantov.
A vrcholom drzosti a ďalším klamstvom je, že toto nazývajú odpolitizovaním štátnej správy a spoliehajú sa na poučku, že stokrát opakovaná lož sa stane pravdou.
Ak som hovoril o predvolebných sľuboch OĽANO, za trpký úsmev stojí aj bod číslo 8: "Ľuďom nezrušíme sociálne výhody." A prvé, čo spravia, po štyroch mesiacoch prídu a zoberú v priamom prenose každému jednému seniorovi stovky eur z trinásteho dôchodku. Pretože namiesto 460 eur, ktoré mohol dostať každý jeden starobný dôchodca pred Vianocami zo zákona, ktorý dnes platí, im idú poslať zlomky tejto sumy a prezentujú to ako obrovský zázrak a zavedenie trinásteho dôchodku.
Hanba vám, pán premiér, pretože ste hovorili niečo o Jánošíkovi, ktorý chudobným bral, či bohatým bral a chudobným dával, žiaľ, posledné týždne sme svedkami len toho, ako ste vrátili bohatým bankám a chudákom dôchodcom nechcete dať ani to, čo im patrí. (Potlesk a výkriky v sále: "Hanba! Hanba!")
Okázalé porušovanie predvolebných sľubov sa dá nazvať tiež podvodom na voličoch. A ľudia majú právo žiadať, aby vládne strany a predseda vlády dodržal svoje sľuby, na základe ktorých dostali dôveru občanov Slovenskej republiky.
Uvedomujem si a priznám, že štyri mesiace sú ešte krátko na zhodnotenie pôsobenia vlády, a napriek tomu musím povedať, že už za štyri mesiace predviedol toľko chýb a lapsusov, že ďalšie zotrvávanie Igora Matoviča v tejto funkcii škodí Slovenskej republiky dovnútra aj navonok.
V zahraničnej politike je predseda vlády zúfalo dezorientovaný. Na medzinárodnom fóre je ťažko presadiť sa, keď nemáte spojencov, nepoznáte reálie. Kto si pozrie premiérove statusy z posledného summitu, nájde komplexné menu od raňajok až po večeru, no absolútne žiadnu predstavu, ako prebiehali rokovania, aké je naše miesto v európskej politike.
A tu priznám sa, že takých summitov som absolvoval veľmi veľa. A ako bývalý predseda vlády sa úprimne hanbím, že takto Igor Matovič reprezentuje celé Slovensko. (Potlesk.)
Slovenská republika dnes čelí najväčšej ekonomickej kríze v novodobých dejinách. Slovenská verejnosť viac ako inokedy s nádejou upiera pohľad aj na Úrad vlády Slovenskej republiky. V novodobých dejinách Slovenska sa vždy objavili lídri, ktorí vedeli nájsť cestu z kritickej situácie, pobiť sa o budúcnosť krajiny, ale hlavne presvedčiť občanov a národ a strhnúť ho so sebou. Tu však namiesto koncepcií, jasných politických vízií prichádzajú smiešne statusy a detinské objavovanie najvyšších poschodí politiky.
Slovensko dnes viac ako inokedy potrebuje jasnú víziu vývoja. Kde sa chceme uberať, čo chceme dosiahnuť. Stojíme pred zásadnou otázkou, ako ďalej, akú krajinu chceme mať o tri roky, o päť alebo o sedem rokov. A pritom čas beží proti nám, pretože aj Únii budeme musieť už o niekoľko týždňov predložiť zoznam projektov, ktoré by mohli začať pretvárať Slovensko. A tejto úlohy sa nemôže zhostiť nikto iný ako premiér, predseda vlády. A ten v spolupráci s príslušnými rezortami musí pracovať na projektoch, doslova ich lídrovať a mať jasnú predstavu, čo chce s krajinou urobiť. A pri pohľade na jeho duševný svet, ktorý zdieľa prostredníctvom statusov, takú víziu, žiaľ, asi nemá.
Snažil som sa vždy, aby sme vytvárali mechanizmy a sústreďovali ľudí, ktorí by boli schopní vniesť prostredníctvom európskych peňazí zásadnú zmenu štátu a spoločnosti, a preto je veľmi trúfalé rušiť mnohé z týchto inštitúcií, ktoré boli kreované aj na Úrade vlády.
Predseda vlády v každodennom živote ukazuje svoju nepripravenosť viesť štát. Namiesto spájania spoločnosti v ťažkých časoch, namiesto hľadania intelektuálneho potenciálu krajiny, aby ho využil pre úspešnú budúcnosť, sa, naopak, sústreďuje na vytváranie konfliktov a spoločnosť delí na oni a my. Včera to boli rôzne profesné skupiny obyvateľstva, dnes sú to novinári, neprajné médiá.
Absentuje tu praktická vedomosť, ako riadiť štát prostredníctvom vytvorených inštitútov a hľadá najkratšie mocenské riešenia zamerané často na okliešťovanie demokracie. Politický svet v jeho zložitosti sa mu zdá príliš komplikovaný. Nedôveruje mu, a preto hľadá, na škodu spoločnosti, mechanizmy, ako koncentrovať moc do svojich rúk.
A čerešničkou na torte je jeho vyjadrenie, že strana OĽANO by sa mohla podobať dobre historicky negatívne známej strane NSDAP. To už bol vrchol všetkého. A mám strach, či k takémuto programu nesmeruje aj elementárne myslenie nášho pána premiéra.
On vo svojom ekonomickom mikrosvete malého podnikateľa nevníma zložitosť ekonomického života, a preto uňho končia akékoľvek odporúčania ekonomických expertov. On osobne je doslova čiernou dierou, ktorá pohltí akýkoľvek ekonomický nápad a riešenie aj za cenu, že mnohé podniky krachujú a hrozí pandémia nezamestnanosti.
V zahraničnej politike nevidíme, čo sú preňho priority, kto sú partneri a spojenci, ako vidí svet v jeho mocenskej zložitosti. Za celé štyri mesiace slovenská verejnosť od neho nepočula jediný ucelený koncept, ako si predstavuje slovenskú zahraničnú politiku. Svet okolo nás sa dynamicky mení a je na tieto zmeny potrebné reagovať. Ale nemôžu to zaňho robiť vždy iní. Môžu mu pomáhať, vytvárať odborné zázemie, ale je to líder krajiny, ktorý musí rozhodnúť a určiť, kde chce vidieť Slovensko na medzinárodnom poli a kde vo svojom ekonomickom živote.
Otvorene treba povedať, že Igor Matovič nie je zmenou, po ktorej volala slovenská spoločnosť. Je falošnou zmenou a to je najväčšia jeho krádež. Ukradol totiž ľuďom, ktorí ho v nemalom počte volili, vieru v budúcnosť. Ukazuje im, že každý, kto je v politike, klame, porušuje sľuby, a to je aj jeho najväčšie zlyhanie. Verejnosť a spoločnosť, ak stratí vieru v politikov, sa ocitá v skepse, v beznádeji a potom je logické, že sa aj radikalizuje.
Preto je potrebné, aby Igor Matovič odišiel z kresla predsedu vlády, pretože na spoločnosti môže napáchať ešte nezvratné morálne, ekonomické, ako aj zahraničnopolitické škody.
Som presvedčený, že sa musíme vrátiť k myšlienke konsenzu, ktorú sme ponúkali prostredníctvom zodpovednej zmeny aj pred voľbami. Lídersky uchopiť zásadné témy, prihlásiť sa k nim a cez ne posúvať Slovensko k prosperite a úspešnej budúcnosti.
Iba silný líder vie vyviesť národ z kritickej situácie. Žiaľ, Igor Matovič takýmto lídrom nie je. Preto by sama koalícia mala zvážiť, či neponúkne vzhľadom na počty iného premiéra.
V ekonomickej oblasti je táto vláda doslova pohromou. A my už niekoľko týždňov upozorňujeme, že pomoc vlády ekonomike na Slovensku je najslabšia, najpomalšia, najkomplikovanejšia. Vláda nie je pripravená čeliť pandémii nezamestnanosti a narastajúcej chudobe. Nemá žiaden plán, hoci po takomto pláne volala od svojho vymenovania. A desím sa nadchádzajúcej hospodárskej krízy, pretože táto vláda je na ňu absolútne nepripravená.
V správe štátu ukazuje vláda obrovský a všadeprítomný amaterizmus. Nielen v samotnom riadení rezortov, ale aj v komunikácii s ľuďmi, v prijímaní rozhodnutí, ale aj v pravidlách koaličného súžitia. A preto sme okrem konkrétnych chybných krokov a jednotlivých rezortov svedkami aj náhlych a nezmyselných riešení, ako napríklad návrh na vypnutie ekonomiky počas koronakrízy. A preto si na sociálnych sieťach čítame aj vzájomné urážlivé odkazy medzi najsilnejšími ľuďmi štátu, a preto obdivujem aj fotografie premiérových ponožiek.
Obrovské nedostatky predvádza vláda aj v oblasti právneho štátu. Osobitou stránkou osobnosti predsedu vlády je neschopnosť prevziať zodpovednosť absolútne za nič. A už to tu dnes bolo povedané. Za nepopulárne alebo chybné opatrenia nesú vinu všetci naokolo. Od hlavného hygienika, policajného prezidenta, rôznych konzílií a, samozrejme, za všetko zlé môže aj predchádzajúca vláda. A aj dnes okázalo odmietol prevziať osobnú zodpovednosť a prehodil to na vás srdcervúcim príhovorom, páni poslanci, kedy vám prvýkrát dovolí hlasovať podľa toho, ako si myslíte.
Vážené kolegyne a kolegovia, dnes nestojíme pred dilemou, že odvolaním Igora Matoviča z funkcie padá táto vládna koalícia. Premiér sa jasne vyjadril, že OĽANO zostane súčasťou koalície aj po jeho prípadnom odvolaní. Neexistuje preto dôvod, prečo by ste nemohli slobodne vyjadriť svoj názor, veď vás k tomu vyzval aj sám pán premiér. Rešpektujem, že na základe výsledkov volieb má súčasná koalícia v parlamente pohodlnú väčšinu. Nič vám nebráni vládnuť ďalej a plniť si sľuby, ktoré ste ľuďom dali pred voľbami. Práve naopak, mali by ste jasne verejne odmietnuť ich okázalé porušovanie.
Slovensko si zaslúži lepšieho a čestnejšieho predsedu vlády, ktorý ho bude dôstojne reprezentovať na medzinárodnom fóre a ktorý dokáže riadiť krajinu v prospech všetkých obyvateľov.
A na záver poviem. Vždy som ako poslanec trval na tom, že pri odvolávaní predseda vlády musí sedieť v rokovacej sále. Ale poviem vám, že mať takého zlého človeka tak blízko za chrbtom je veľmi nepríjemné.
Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)
Skryt prepis
