Videokanál poslanca

Ďakujem. Najprv teda bude reagovať na vystúpenie pána kolegu Richtera a potom budem pokračovať v tom, čo som chcel tuná povedať pánovi ministrovi a celý čas budem dúfať, že pán minister nájde odvahu vystúpiť v rozprave a diskutovať.
Pán kolega Richter, povedali ste veľa zaujímavých vecí a teda ale nie všetky boli úplne korektné. Najprv ste teda, jedna z vecí, ktoré ste povedali, je, že by sme sa mali vyhodnotiť, či tento II. pilier bol dobrý nápad, niečo v tomto štýle. Spomínali ste tu Čile, že tam sa to ukázalo ako, ako nie dobrá tá reforma. No ja vám dávam za pravdu, že tak ako bol zavádzaný II. pilier v tom 2004, tam sa urobili že veľa, veľa chýb. Za jednu z chýb považujem aj to, že sem vtedy dovliekli toho pána, ktorého meno si teraz nespomeniem, ktorý bol autor tej čilskej reformy a že sa za vzor dávalo Čile. Lebo tam to nebolo jednoducho dobre navrhnuté. Tam bol veľký problém, že oni tam dotiahli živnostníkov a tam už presne si to nepamätám, ale tam teda forma živnosti bola, že prevládajúcim spôsobom tvorenia hodnôt alebo teda, no teda bolo menej zamestnancov ako živnostníkov. Keď sa pozrieme na nejaké tabuľky udržateľnosti dôchodkového systému, ani vtedy ste tam nikde nenašli Čile na predných priečkach. Ani teraz tam nenájdete Čile na predných priečkach. Toto bolo jedna z chýb.
Druhá chyba bola, že to bolo predávané akože švajčiarske dôchodky, že tu pobehovali sprostredkovatelia, proste predávali to aj mŕtvemu. Áno, to bola chyba. Bola to chyba. Ďalšia chyba bola, že od začiatku sa to urobilo ako uzavretý systém DSS-iek a v podstate, ktorý sa potom vlastne zredukoval, dneska myslím, že štyri máme DSS-ky či päť. Štyri už len, pôvodných bolo šesť sa mi zdá. Je to uzavretý systém. Nemusel byť. Aj toto bola chyba. Našli sa ďalšie. Ale teda mali by ste si priznať po tých rokoch. A ja som to tam akože čiastočne videl, keď ste potom hovorili o tom presúvaní tých garantovaných do akciových fondov. Nuž, mali by ste si vy priznať, že aj vy ste urobili chyby a teraz neurobili ste málo. A myslím, že práve za vášho ministrovania boli všetky, boli spáchané všetky také tzv. morové rany pre II. pilier. A teda aspoň dúfam, že nie vždy to bolo úplne z vášho rozhodnutia, ale že jednoducho také bolo politické zadanie, čomu som, som schopný pochopiť vo vašej strane.
Morové rany v 2009, pán poslanec Madej tu v pléne pozmeňovákom jedno jediné slovo, jedno jediné slovo zmenil, čím vlastne vyhnal všetky tie DSS-ky, všetky ich fondy zrazu vypredali akcie a išli do dlhopisov, lebo zrazu museli garantovať, že, že nebudú v strate. On si myslel možnože, že aký je génius a on teda bol génius, len úplne opačný, lebo to keby to, to je až, to je až zázrak, že jemu sa podarilo trafiť dno akciového trhu. To bolo skoro na deň presne Index S&P, hlavný akciový index mal vtedy dno na, na, na ešte na čísle 666, hej? A on to trafil skoro na deň presne a odkedy dal tie a odkedy sa zasa sa to tým pozmeňovákom v pléne zaviedli garancie, tak od vtedy akciový trh už len desať rokov stúpal a naši sporitelia sa na to len mohli pozerať, lebo boli v dlhopisoch, lebo DSS-ky neboli ochotné znášať ten risk, ktorý, ktorý si na nich ako zákonodarci preniesli.
V 2013 ďalšia morová rana, kedy ste urobili tú akciu návratka, nešťastnú, až ste ich všetky dali do, do garantovaných fondov. Ten list, čo tu pán Vážny vtedy, vtedy posielal ako, ako šéf Sociálnej poisťovne, tam nebola pravdivá že jediná vec, ale že jediná. V 2015 ste potom otvorili II. pilier, keď ste hľadali, že kde by ste našli peniaze na sociálne balíčky, tak ste, tak ste, nie vlastne vtedy bol ten list, v 2015 bol ten list, pardon, tak ste otvorili II. pilier a vlastne vyhnali ste tým listom sporiteľov, časť sporiteľov, myslím, že ste utržili nejakých 450 mil., ktoré ste následne rozdali. Tak toto sa stalo za vášho, za vášho bačovania. A ja vám to teda akože nechcem vám to vyčítať na večné veky, ale sú úplne jasné tie, tie, tie analýzy, bolo ich viacero. Najznámejší už robil Ľudo Ódor s pánom Povalom, kde sa horí, že keby nem, keby nebolo tohoto, keby ste toto nenapáchali, tak dneska tam neni 12 mld., ale je tam možno 18 mld., hej? Takže áno, keď vy hovoríte, že pozrime sa dneska, že či majú tí sporitelia vyššie dôchodky vďaka tomu, že sú v II. pilieri, tak áno, nemajú. Ale prečo nemajú? Preto, ako sa štát k tomu choval. A to je to, čo tu ja, ja omieľam už dva roky, že potrebujeme ústavný zákon so základnými zásadami, aby sa už toto nedialo. Naozaj by ste mohli mať, mohli mať toľko, že už by ste si mohli naozaj že priznať, že nebolo dobré to, čo ste tam tých 15 rokov minimálne tieto tri zásahy urobili, že to nebolo dobré a je potrebné, aby ten systém mal nejakú stabilitu.
Spomínali ste globálny stav akciového trhu. No tak, a že ako sa teraz vyvíja. No tak teraz myslíte aký vývoj? Myslíte vývoj za dnešok? Za posledný mesiac? Za posledný rok? Viete, lebo ten akciový trh je volatilný. A toto je to najhoršie, že aj, aj tuná pán minister aj vy celé roky, vy ste robili tie zmeny podľa toho, že čo ja si myslím najlepšie, žeby garancie, to znie tak dobre, tak dám tam garancie a ste sa nespoliehali na dáta, na, na to, čo odborníci vyskúmali, čo si overili, či už na nejakých historických dátach, na toto ste sa nikdy nespoliehali. Napríklad ten vývoj akciových trhov. Tak keď sa, keď si pozrieme, že dlhodobé dáta za 100 rokov, lebo také dáta sú, tak by ste napríklad vedeli, že pokiaľ si sporíte dlhšie ako 25 rokov, tak vaša šanca, že skončíte v strate je nulová. Čo myslíte, ako to je pri dlhopisoch? Lebo to som, to som hovoril o akciách. Nie, pri dlhopisoch nič také neni. Pri dlhopisoch máte dlhé obdobia aj niekoľko desaťročí, kedy ste skončili reálne v strate. No takže už len na toto keby ste sa pozreli, na proste storočnicu, tak, tak by vám bolo jasné, že čo sú len dojmy a čo je realita.
Tu mi nedá povedať ešte jednu vec. Keby sme sa pozreli opäť na nejaké zahraničné spoločnosti a mrzí ma, že aj stále aj v tejto novele, keď sa bavíme o nejakej predvolenej stratégii, tak sa rozprávame o, o akciách a o dlhopisoch, ako keby ste nič iné nepoznali. O ničom inom nie ste ochotní sa rozprávať. Ale keď sa pozrieme do zahraničia, pozrieme sa napríklad na kanadský penzijný fond, ktorý patrí, ktorý je možnože najväčší na svete, pozreme sa napríklad nórsky suverénny fond, kde si odkladajú pre budúce generácie príjmy z ropy a z plynu. Pozreme sa napríklad Nobelovu nadáciu, tak by ste si, tak keby ste si o tomto niečo pohľadali, tak by ste zistili, že, že oni v posledných rokoch čoraz väčšiu, čoraz viacej diverzifikujú tie aktíva aj mimo týchto tradičných akcií a dlhopisov, ale napríklad časť majú investovanú cez private equity. To sa u nás nedá, lebo u nás máme zošnúrované pravidlá. Aj teraz v tej predvolenej investičnej stratégii máme ju nastavenú, že indexové fondy alebo dlhopisové, alebo teda v podstate musíte mať tú, tú akciovú zložku vždy v indexovom fonde, teda de facto v akciách. Nehovorím, že je to, že zlé ale určite to neni že progresívne a v súlade s najlepšími, s najlepšou praxou v zahraničí.
Hovorili ste o miere náhrady príjmu na dôchodku, že sa na ňu je potrebné pozerať. No áno, je sa potrebné na ňu pozerať, určite tie predikcie sú vám známe, dneska ju máme okolo 47 %, ale Rada pre rozpočtovú zodpovednosť predikuje, že v priebehu niekoľkých rokov, myslím, že to je okolo 15 rokov, nám klesne niekde okolo 35 %. Áno, toto neni, toto podľa mňa tiež podľa mňa nespĺňa to, čo nám hovorí ústava, že by mala, malo byť zabezpečené primerané hmotné zabezpečenie. Čo to je primerané hmotné zabezpečenie? No tak je v rámci odbornej, v rámci odborných kruhov, zaznelo to aj na tej našej diskusii včera, že 70 %, hej, že to by bolo také primerané. Ako to dosiahnuť bez toho, bez toho II. piliera, bez toho II. piliera? To neviete dosiahnuť. To sa naozaj budeme spoliehať na nejaké zdaňovanie robotov? Že niekedy tie záväzky 350 % HDP nám tu vyrieši nejaké zdaňovanie robotov? No tak akože možno vyrieši, ale tak ja by som sa radšej naozaj spoliehal na to, že, že chovajme sa aj k tomu II. pilieru alebo k dôchodkovému systému ako takému, aby sme nemuseli dúfať, že zdaníme nejaké roboty, aby sme mali čo dať tým naším dôchodcom. Alebo ako tuto pán minister, myslím, že aj v pléne to povedal, á, že za 20 rokov, čo to, uvidíte, že to bude úplne inak, mňa vôbec nezaujíma čo, no čo, či nejaká rozpočtová rada ukazuje, že, že bude za 20, 30, 40 rokov. Tak to je teda skutočne zodpovedné. Jeho vôbec nezaujíma, že či budeme mať čo dávať dôchodcom za 20, 30 rokov, lebo však to už tu on nebude.
Čo ste ďalej hovorili? Čo tu mám ešte v poznámkach? No II. pilier je, je, je hlavne istota vlastných peňazí voči neistému sľubu, že v budúcnosti bude mať tento štát dosť peňazí na to, aby ten dôchodok a nejaký primeraný dôchodok vyplatil tým dnešným pracujúcim. A tá neistota je tým väčšia, čím sa viac do budúcnosti pozeráme, lebo tie nekryté záväzky sú, sú naozaj veľmi veľké. Povedali ste, že ste dokázali vyrovnať ten rozpočet. No áno, určite ste robili nejaké opatrenia na trhu práce a podobne, ale viete, toto je tiež, že keď sa raz narodí veľa detí, tak sa dá predpokladať, že raz príde na trh práce veľa detí a veľa detí zaplatí veľa odvodov a keď je veľa odvodov, tak máme vyššie príjmy. Takže to nie vy ste zabezpečili. To zabezpečili moji rodičia, že ma porodili kedysi, toto to zabezpečili rodičia tých Husákových detí, že ich kedysi porodili. A keby vás zaujímali dlhodobé analýzy, tak to bolo úplne evidentné, že my prídeme k tomu, že hospodárenie Sociálnej poisťovne bude vyrovnané a teraz ešte možno pár rokov bude vyrovnané, lebo práve tá najsilnejšia generácia teraz pracuje a teraz platí odvody. Ale táto najsilnejšia generácia, keď sa raz dostane do dôchodku, tak vtedy nastane ten, ten armagedon.
Hovorili ste o, o maržách, neviem presne, že či ste to trošku nepovedali trošku nesprávne, lebo najprv ste povedali poisťovne, potom DSS-ky, no marže poisťovní v tej výplatnej fáze, myslím, že tie ste mysleli, sú naozaj problém. A v tejto novele sa mení aj výplatná fáza, ešte o tom budem hovoriť viacej. Vy ste vtedy pred pár rokmi prijali teda tú formu výplatnej fázy, že budú poisťovne vyplácať anuitné dôchodky, u nich si zakúpite ten doživotný dôchodok.
Pán minister, neviem, či aj vy ste, či, či ste boli priamo účastníkom tej pracovnej skupiny, ktorá o tom rozhodovala, že akou formou bude vyplácaný, že ako bude urobená výplatná fáza, ale určite viete o tom výsledku a ja viem o tom, že tá pracovná skupina nemala ako preferovaný spôsob cez poisťovne. Viem o tom, že sa tam opakovalo hlasovanie po nejakých intervenciách predstaviteľov poisťovní, ja o tom viem. A áno, dopadlo to tak, že poisťovne tu boli teraz, koľko to je, no pár rokov majú vyplácať, majú vyplácať anuitné dôchodky. Keďže to bolo urobené tým spôsobom, ako to bolo urobené, zapojili sa len tri poisťovne, nie sú to len dve poisťovne a, áno, tá ich marža je až 30 %. Že vy keď prídete do dôchodku, tak vlastne 30 % nasporenej sumy ide dole na maržu poisťovní, čo ja zase tie poisťovne chápem, lebo ony majú krytú dlhovekosť a keďže to je poistný produkt, tak funguje to spôsobom, že vy máte nejaký poistný kmeň a v rámci toho poistného kmeňu, kmeňa máte vypočítanú pravdepodobnosť, že koľko ľudí z tej tisícky, čo tam máte, alebo, neviem, z 10-tisíc sa pravdepodobne dožije 100 rokov alebo nad 100 rokov, ktorým budem doplácať. Keby to bolo, keby mali že veľké poistné kmene, tak by to vychádzalo lepšie. No lenže keď má niekto malý poistný kmeň, keď má že pár desiatok tých ľudí a ak si správne spomínam číslo, tak od kedy, od kedy funguje tento systém, tak 144 ľudí si, si, si zakúpilo anuitu asi zo 6-tisíc, ktorí si mohli zakúpiť anuitu. Keď, keď, keď nemáte ten poistný kmeň, tak, samozrejme, to riziko, že práve vy vychytíte toho, toho starčeka storočného a budete doplácať je teda pomerne vysoké, a preto je tam vysoká marža. Však keď sa to spustilo, tak IFP ich viackrát kritizovalo, že tie ponúkané dôchodky sú neprimerane nízke a na toto ste boli vtedy upozorňovaní v rámci tej pracovnej skupiny a napriek tomu ste do toho išli.
Áno, teraz sa aj kvôli tomuto mení tá výplatná fáza a to už plynule prechádzam do, do kritizovania tejto novely. Mení sa tá výplatná fáza a mení sa tak, že prvých 10 rokov, respektíve polovicu strednej doby dožitia, čo bude niečo nad 10 rokov, sa, sa začína s výplatou tzv. programovým výberom. Počas tej doby sa ešte tie peniaze môžu čiastočne zhodnocovať, lebo sa naťahuje investičný horizont a až po tých desiatich rokoch si musíte kúpiť za druhú polovicu peňazí doživotný dôchodok. Ale opäť od tých istých poisťovní. Pýtam sa, a o tom sme sa aj včera na tej diskusii rozprávali, či to nie je len odsunutie problému s anuitami a s nesprávne a teda s nízkymi anuitami len o ďalších 10 rokov. Zhodli sme sa na tom, že áno. Je to len odsunutie problému o 10 rokov. Pozitívne je, že máme ďalších 10 rokov na to, aby sa to vyriešilo. Lebo dá sa to vyriešiť. Včera sme sa tam o tom tiež rozprávali. Dá sa to napríklad vyriešiť tak, že budete jeden zo spôsobov, a tých spôsobov je niekoľko, že výplatná fáza bude programovým výberom a bude sa musieť povinne rozpočítať na strednú dĺžku dožitia plus päť rokov napríklad. Stredná dĺžka dožitia, len aby ste si uvedomili, to znamená, že presne polovica ľudí zomrie skôr a presne polovica zomrie neskôr.
A teraz kto bude kryť to riziko dlhovekosti, lebo to je ten najväčší problém, že čo sa stane, keď vyčerpám účet, a teraz čo? Teraz ostanem sociálnemu systému a vlastne štátu na krku? No, mala by ho kryť, mal by ho kryť štát, mala by ho kryť Sociálna poisťovňa, to si teda osobne myslím ja. Jednak ako povedzme nejakú kompenzáciu za to, čo tu štát napáchal za tých posledných 20 rokov, už to bude skoro 20 rokov, čo II. pilier existuje, ale je to aj spôsob, ktorý nemusí byť nejaký deficitný, lebo, samozrejme, keď vám polovica ľudí zomrie skôr a ešte keď to posuniete napríklad, čo som hovoril, že plus päť rokov od tej strednej dĺžky dožitia, tak nám ešte podstatne väčšia časť ľudí zomrie skôr, tak oni tam majú nejaké zostatky. No a tie zostatky, časť z nich, napríklad 50 %, môže ísť na krytie tej dlhovekosti ostatných a druhých 50 % môže byť dediteľných v rámci systému, že sa pripíšu ich deťom, ktorí sú tiež sporiteľmi v II. pilieri a zvýšime dôchodky tým deťom. Toto je napríklad úplne funkčný model, ktorý je popísaný aj, aj v odbornej literatúre.
Druhý spôsob je, že tie anuity by vyplácala Sociálna poisťovňa. Ona by preberala riziko dlhovekosti a vyplácala by ich prísne podľa úmrtnostných tabuliek. To znamená, že nebola by tam tá marža tých 30 % a tie dôchodky by boli vlastne o 30 % vyššie. A DSS-ky by každoročne Sociálnej poisťovni posielali alikvotnú časť peňazí za tých sporiteľov, ktorí prešli do tej výplatnej fázy podľa strednej dĺžky dožitia. Toto je napríklad model, ktorý funguje v Poľsku. A už takýmto jednoduchých úkonom by mali tí sporitelia o 30 % vyššie dôchodky tie anuitné.
No a takto sa dostávam k najzásadnejšiemu problému, čo má táto novela, ktorú pán minister priniesol do parlamentu. To, že ak sa to príjme takto ako to je, tak najbližšiu dekádu, čo budú odchádzať ľudia do dôchodku, tak najbližšiu dekádu tí ľudia do jedného budú mať nižšie dôchodky, ako keby v II. pilieri nikdy neboli. A prečo to tak je? Je to za prvé preto, čo sa udialo za posledných desať rokov a ako ich úspory nie sú také vysoké ako mohli byť. A je to za druhé preto, lebo sú vyňatí z presunu prostriedkov z garantovaných do akciových fondov. Napriek tomu, že všetky relevantné inštitúcie MPK žiadali, aby boli zahrnutí do toho presunu aj starší sporitelia, taktiež sme to zniesli ako zásadnú pripomienku. Aj keď dodatočne, musím povedať. Keď sme sa dozvedeli, že je to až 300-tisíc ľudí, čo je neoficiálne číslo z IFP, tak napriek tomu v tej novele je, že presúvajú sa len sporitelia, ktorí boli narodení neskôr ako v roku 1968. To znamená sporitelia, ktorí majú menej ako 54 rokov. Tých starších ako 54 rokov je teda až 300-tisíc.
Len aby ste si uvedomili, čo to znamená, tak ten 54 ročný, ak ste od 2013 presunuli do dlhopisov, a on teda patrí medzi tých, ktorí sa o to nezaujímal, tak on, keď dovŕši dôchodkový vek, začne teda čerpať ten programový výber a ešte ďalších desať rokov bude v tých fondoch, tak on v momente, kedy si pôjde kúpiť anuitu, bude v dlhových, on bude v dlhopisových fondoch 29 rokov. 29 rokov bude v dlhopisových fondoch. Vo finančnom nástroji, kde sú že dlhodobé obdobia v histórii, kedy boli záporné výnosy, kedy boli, že novelizované. Napríklad no, napríklad v Británii, Británia len vďaka tomu neskrachovala, lebo po druhej svetovej vojne, že vydané dlhopisy spravili veľkú, veľkú akciu, ich zamenili za takzvané perpetuity. To znamená, že nikdy dlhopisy, ktoré sa vlastne že nikdy nesplatia, ale len vyplácajú výnos, a tí sporitelia, ktorí ich, teda tí ľudia, ktorí, ktorí na toto naleteli, tak v priebehu, ja neviem, či desiatich, dvadsiatich rokoch prišli o 90 % hodnoty toho vkladu. Nehovorím, že my teraz urobíme niečo podobného, alebo že tí emitenti tých dlhopisov, ktorí sú v tých dlhopisových fondoch spravení, nie, niečo podobného, ale je to globálny trend, že máme, že možno nám skončili časy nízkej inflácie. A len za minulý rok dlhopisy s dlhou dobou splatnosti niektoré utrpeli straty že 30, 40 %.
Našťastie naše, ono sa to, dalo sa to predvídať, že keď máte nulové úrokové sadzby, že od tej nuly sa to už teda, ak sa to začne hýbať, tak len smerom hore. A keď sa nám prebúdza inflácia, tak to bolo očakávateľné. Takže našťastie toto očakávali aj portfólio manažéri v DSS-kách. A tie DSS-ky v tých garantovaných fondoch mali hlavne dlhopisy s krátkou dobou splatnosti. Dlhopisy s krátkou dobou splatnosti až tak nereagujú na zmenu úrokových sadzieb, takže ten priemerný výnos tých garantovaných fondov za uplynulý rok je len mínus päť až desať percent. Ale ešte k tomu sa priráta inflácia, ktorá je tiež skoro 15 %. Len za uplynulý rok tí sporitelia v tých dlhopisových fondoch prišli o 25 % hodnoty úspor, ktorú tam mali. A čo sa bude diať ďalšie roky? Naozaj sa nám inflácia vráti na nulu? Alebo teda blízko nuly a prestanú stúpať úrokové sadzby? Výnosy dlhopisov a špeciálne s krátkodobou splatnosťou sú, sú vyčerpané možno na desať rokov dopredu. Týchto ľudí, ktorí tam ostávajú, odsudzujete na to, že budú mať nízke dôchodky a ich úspory v II. pilieri sa znehodnotia. To je odsúdenie.
A čo je na tom najlepšie je, že existujú modelácie, ktoré hovoria, že a čo by, čo by sa udialo, keby sme ich tiež zapojili do, do toho life-cyclingu, keby sme ich presunuli a išli by do, do, do tej, do tej predvolenej sporiacej stratégie. Keby sme to urobili, tak ten 54-ročný, keby bol presunutý, tak v dobe ako 54-ročný by mal podľa tej predvolenej sporiacej stratégie 84 % v akciovom fonde a toto by klesalo každý rok o 4 %. Áno, existujú modelácie, ktoré hovoria, že v drvivej väčšine by sa, že výrazne zvýšila prá.., by sa výrazne zvýšila pravdepodobnosť, že ich dôchodok, že ich úspory natoľko vzrastú, že ich dôchodok bude porovnateľný, ak nie vyšší, s dôchodkom z I. piliera. Na toto sú dáta. Lenže my sa tu neriadime dátami, my sa tu riaď..., my sa tu riadime nejakými pocitmi.
Keď sme sa o tomto rozprávali na rozporovom konaní, kde, samozrejme, pán minister prítomný nebol, lebo on jednoducho nediskutuje, tak nám, samozrejme, bolo povedané, že toto je o level vyššie, to treba s pánom ministrom. Ale bolo nám povedané, že keď budú dané individuálne garancie pre všetkých sporiteľov, ktorí sú v predvolenej stratégii, tak ministerstvo presunie všetkých sporiteľov. Nakoniec sú individuálne garancie dané nie pre tých, ktorí sú z predvolenej investičnej stratégii, ale pre všetkých, ktorí sú v dlhopisovom fonde, a všetkých sporiteľov nepresúvate. Takže ani to, čo nám bolo povedané na rozporovom konaní, nakoniec nebolo dodržané, a teda predpokladám, že išlo o osobné rozhodnutie pána ministra. No. Toto považujem za, toto považujem nielen ja, ale aj odborníci, ktorí, s ktorými som sa rozprával a ktorých by si teda mohol vypočuť aj pán minister, keby prišiel včera na, na, na tú našu diskusiu, toto považujú za najväčší problém tej novely, že odsudzuje starších sporiteľov na nízke dôchodky.
Druhý problém, ktorý tam vnímame ako druhý najdôležitejší, je, že táto novela odstraňuje tú možnosť nakladania so svojimi nasporenými prostriedkami podľa môjho rozhodnutia. Pokiaľ mám zabezpečený dôchodok minimálne vo výške priemerného vyplácaného dôchodku z I. piliera. Aby som to ešte zjednodušil alebo vysvetlil kolegom, ktorí nie sú až tak v téme. Vy keď ste ako sporiteľ a keď prídete do dôchodku, tak vy máte nárok na dva dôchodky. Máte nárok na dôchodok z I. piliera a máte nárok na dôchodok z II. piliera podľa tej nasporenej sumy. Ten z I. piliera na, preto naň máte nárok, lebo časť odvodov a časť života ste, samozrejme, odvádzali niečo aj do Sociálnej poisťovne a on sa vám kráti len podľa toho pomeru, že koľko vám bolo, bolo, bolo odklonené do II. piliera. Teraz za posledných, neviem, desať rokov či, či, či koľko máme výplatnú fázu, to krátenie bolo nízke, lebo tí ľudia boli v pomere k tomu svojmu pracovnému životu, boli v tom II. pilieri pomerne málo a ba pomerne málo tých odvodov sa im, sa im tam, sa im tam presunula. Avšak ako pôjdeme ďalej, tak tých ľudí bude stále viac a v podstate, ak sa, keď sa dostaneme do tak, do takého stavu, že niekto nie je v II. pilieri 40 rokov, teda celý svoj pracovný život, a teda v priemere sa mu tretina odvodov odvádzala len do II. piliera, tak o jednu tretinu sa mu zníži ten dôchodok zo Sociálnej poisťovne a tá tretina by mala byť nahradená tými nasporenými prostriedkami.
V súčasnosti to je tak, že ak aj po tom krátení je ten váš dôchodok vyšší, ako je priemer vyplácaných dôchodkov na Slovensku, to si nájdete veľmi jednoducho na stránke Sociálnej poisťovne, netuším, okolo 530 euro to je, či tak nejako teraz. Že pokiaľ je váš doživotný dôchodok z I. piliera po krátení vyšší ako tých 530. Alebo napríklad máte aj iný doživotný dôchodok, napríklad výsluhový, tak si môžete, tak sa môžete rozhodnúť, že ako, ako naložíte s tými svojimi nasporenými prostriedkami.
Áno, je pravda, že vyše 80 % ľudí sa, alebo neviem či aj nie 90 % ľudí sa rozhodlo nekúpiť si sú anuitu, však aj prečo by si ju kupovali, keď bola taká nevýhodná s maržou 30 %, a rozhodli sa buď si tie peniaze nechať v tej DSS-ke a čerpať len, len výnosy, alebo si postupne vyberať alebo si ich vybrali a už nevieme, samozrejme, že čo s nimi urobili. Áno, môžu ísť na cestu okolo sveta. Môžu si napríklad zaplatiť život zachraňujúcu operáciu, pokiaľ sú na, na, napríklad majú, že druhé štádium rakoviny alebo potrebuje experimentálny liek, na ktorý im nechce poisťovňa zaplatiť, áno, majú tú možnosť pokúsiť sa skvalitniť si a zachrániť si, si, si svoj život. Alebo si to môžu investovať nejakým svojim spôsobom a postupne si, si mesačne vyberať.
Úplne že najčastejšia výhrada k tomuto je, predsa dôchodkové úspory nie sú predsa II. pilier, alebo teda dôchodkové sporenie nemá slúžiť na to, aby niekto išiel na cestu okolo sveta alebo kúpil si plastové okná. A čo s ním potom bude, keď on všetko nezodpovedne minie, tak okrem tých klasických odpovedí, že ľudia teda sa vedia o seba nejako postarať a, a málokto je taký nezodpovedný, aby všetko minul a potom nemal z čoho žiť.
Tak za prv, tak nevieme ani o individuálnych situáciách tých daných ľudí, či napríklad nemajú tú, tú ťažkú chorobu a nepotrebujú to na operáciu. A za druhé a čo je to zásadné, neexistuje človek, ktorý by bol sporiteľom v II. pilieri, vybral by si peniaze, minul ich a potom žobral na ulici, že nemá z čoho žiť. Neexistuje, lebo ten človek si to mohol vybrať až vtedy, keď má ten priemerný dôchodok z tej, z toho I. piliera alebo z toho výsluhového dôchodku. Takže tá možnosť, že on by ostal bez peňazí neexistuje.
No a, a táto sloboda sa má teraz zrušiť. To znamená, že ak už teda budete v tejto situácii, a ešte raz to poviem, ak budete mať tretie štádium rakoviny a budete potrebovať experimentálny liek, tak nie, my vás donútime, kúp si anuitný dôchodok aj keď je tvoja prognóza dožitia tri mesiace. A nie, nemôžeš si za to zachrániť život. Toto považujeme za veľmi zásadný problém a je to dôvod, prečo, prečo nemôžeme súhlasiť s takouto novelou. Toto sú tie dva dôvody, prečo s tým nemôžeme súhlasiť.
Ešte chcem dodať, že toto, tá možnosť nakladať s vlastnými nasporenými prostriedkami bola pre mnohých tých sporiteľov aj je pre mnohých tých sporiteľov jeden z hlavných dôvodov, prečo v tom II. pilieri sú. Lebo neveria štátu, že im tie dôchodky, ktoré im sľubuje, bude, bude vedieť vyplácať.
Ešte sa predsa len vrátim k tomu presunu sporiteľov z dlhopisov do akcií. Extrémne ma mrzí, že rok a pol som absolútne zbytočne chodil za štátnym tajomníkom Ažaltovičom, za ministrom s tým, že poďme začať s presunom tých sporiteľov, ktorí boli v 2013 poškodení a boli prehodení do garantovaných fondov. Poďme začať s tým prestup, s tým presunom do akcií. Keby sa to, toto malo byť urobené ako absolútne prvá vec po vykreovaní tejto vlády. A to z toho dôvodu, že pokiaľ nie ste kovboj, tak to neviete, tak to neurobíte k jednému momentu, že teraz, á, tu máme 1. 1. účinnosť a všetky peniaze prehodíte. Lebo vy neviete, že kde práve bude ten akciový trh. Keď ste len trošku rozumní, tak to musíte načasovať a musíte to rozložiť v čase. Vtedy úplne na začiatku som navrhoval, tak to rozložme na tri roky. Teraz už myslím, že v novele je že do 18 mesiacov, dobre, to je taká tá spodná, spodná hranica. Keby sme to vtedy urobili, tak sme za géniov, lebo ten presun by sa začal práve v tom prepade akciových trhov a také tie základné poučky, že nakupujme v prepade, lebo je to lacnejšie a sa mi priemeruje nákupná cena, tak to, to, myslím, že aj tuto kolegovia, ktorí sa tomu nejako extrémne nevenujú, tak, tak už takéto poučky počuli. My sme, keby sme si na to vtedy spravili, tak my sme možno mohli nahnať ľuďom naspäť tie peniaze, ktoré vtedy v tom 2013, v 2009, o ktoré prišli. No neurobili sme to a, žiaľbohu, tí sporitelia za posledný rok prišli o 25 % z hodnoty, z hodnoty úspor. A ktovie o koľko ešte prídu, kým reálne sa presunie tá väčšina dlhopisov do akcií.
Mrzí ma to aj preto, lebo už vtedy som hovoril, že, lebo jedna z tých odpovedí bola, že, teda za prvé, že nedovolím presúvať miliardy poslaneckým návrhom, no tak tu to máte napísané, tak si to predložte, ja som vtedy ani do novín nešiel, len to už konečne spravte. Ďalšie z tých argumentov bolo, že my si to predstavujeme že vo väčšom, že to nebudú len tí v tom 2013 poškodení. Dobre. Tak ale mohli sme to naštartovať, mohli sme to urobiť že jednoducho, mohli sme začať presúvať zadefinovaných sporiteľov poškodených v roku 2013. Prvá verzia bola dokonca, že len nové príspevky nech idú do akciových fondov. Mohlo to trvať a potom mohla prísť táto novela, ktorá by zadefinovala predvolenú sporiacu stratégiu, a mohli sa k tomu prisunúť tí ostatní sporitelia. Nie, pán minister to chcel urobiť teraz a hlavne nie cez návrh poslanca Cmoreja. To tam, to som tam jednoducho videl.
Teraz máme nejakú novelu, ktorá nevieme, ako bude prijatá, ešte že aké bude finálne znenie a DSS-kám sa dáva pomerne šibeničný termín, kedy s tým majú začať. Ony, samozrejme, si nemôžu začať nastavovať svoje informačné systémy predtým, ako, ako ony nevedia, aké bude finálne znenie. A nevedia, aké bude finálne znenie, lebo všetky novely pána ministra vznikajú tak, že on si to tam nejako ušolichá, všetkým nám oznámi, že takto nejako to bude, vypočuje si na rozporových konaniach, ani nie on sám, ale teda štátny tajomník si vypočuje, čo sa nám nepáči a potom vlastne z toho, čo predloží na vládu, sa dozvieme, že čo on vlastne akceptoval. Namiesto toho, aby si zavolal všetkých odborníkov a spoločne sa s nimi dohodol, že ako by to bolo najlepšie a už dopredu mal istotu, že mu to potom všetci nebudú torpédovať, že toto je zlé, hento je zlé, tamto je zlé, lebo som si to s nimi prediskutoval, tak pán minister funguje, žiaľbohu, týmto spôsobom a potom to takto vyzerá. No.
Tu sa ešte vrátim k jednej veci. Zákon o sociálnom poistení, ktorý ešte bude na tejto schôdzi zrejme, nechceli sme pustiť ten zákon cez prvé čítanie a jedna z tých podmienok bola, že nech urobí ten presun, nech ho urobí že hneď. Vtedy minister Krajniak sľúbil Richardovi Sulíkovi, že v júni to bude schválené v druhom čítaní, že ten presun bude. Hovorím Richardovi: Rišo, klame ťa. Ja viem, ako robí tú, on to chce dať novely II. piliera, ja viem, ako to pripravuje, že sa s nikým nerozpráva, viem, koľko k tomu bude pripomienok, a to neni možné, aby to bolo v júni schválené v druhom čítaní. Nie, však snáď by mi neklamal do očí. Rišo, klamár je to, never mu.
Samozrejme, bolo tak, ako som povedal, v júni to nebolo ani v prvom čítaní, v prvom čítaní to tu máme dneska.
Rovnako ústavný zákon o dôchodkoch, tie isté klamstvá. Jednoducho s pánom ministrom sa nedá, lebo on nie je dôveryhodná osoba. On čo vám povie, to vás klame. Ako máme tomuto človeku teraz veriť, že keď toto prejde cez prvé čítanie, tak zrazu bude ochotný počúvať a zrazu bude ochotný sa dohodnúť, keď za celú jeho históriu ministrovania ešte ani raz nepreukázal, že by bol tohoto schopný? My mu máme veriť, že tieto dve zásadné veci, presun aj tých starších sporiteľov a slobodu tam zachová? Lebo teraz povedal, že on sa s nami stretne so všetkými a bude nám načúvať? A prečo sa to neudialo pred prípravou tejto novely? Tomu naozaj máme teraz ako veriť? A z akého dôvodu? Vy ste jednoducho nedôveryhodná osoba a vydierač. To už som vám hovoril predtým. Všetko ste si vždy presadili vydieraním, prasprostým vydieraním.
Ešte sa povenujem dvom problémom, ktoré sú v tejto novele. Jedna je zníženie poplatkov v II. pilieri. Po tomto volali všetci odborníci, hlavne teda po zrušení tzv. poplatku za zhodnotenie v indexových fondoch. Naozaj je pravda, že pokiaľ máte indexový fond, tak teoreticky tam môžte mať cvičenú opicu, ktorá replikuje zhodnotenie toho indexu, a naozaj poplatok za zhodnotenie je neadekvátny, keď vlastne nevykonávate žiadnu alebo aktívnu činnosť. Ono tam pôvodne ani poplatok za zhodnotenie nebol v tom 2011, keď boli tie fondy zavádzané, a DSS-ky sa zachovali nie veľmi korektne a vyslovene odhovárali ľudí od toho, aby mali indexové fondy, lebo tam mali nižšie zhodnotenie. Ono to vtedy neni, ono to teda neni taká úplne jednoduchá téma, že zrušíme poplatok za zhodnotenia a bude dobre.
Pán minister to, alebo teda na ministerstve to vyriešili trošku prefíkane, že rušia teraz poplatok za zhodnotenie všade, nielen v indexových fondoch, a dali indexový fond do tej predvolenej investičnej stratégie a je možné predpokladať, že teda tú bude mať drvivá väčšina sporiteľov. Nie je to dobrý spôsob a nie je to dobrý spôsob z dvoch dôvodov.
Ten prvý dôvod je, že aká bude teraz motivácia tých DSS-iek robiť niečo navyše? Keď nemajú ten poplatok za zhodnotenie. Dokonca by mohli všetkých tých portfólio manažérov v podstate vyhodiť, keď to trošku zvulgarizujem, a naozaj by mohli že všetky investovať úplne jednoliato. Nemajú absolútne žiadnu motiváciu, aby robili niečo na, navyše. Je to vlastne, po tretie, konkurencia.
Druhý dôvod je, že síce sme to dali do, síce sme tie indexové fondy dali do predvolenej investičnej stratégie, čo je na jednej strane dobré, lebo tie indexové alebo tie indexy sú výkonné a sú aj lacné, ale na druhej strane opäť ste de facto povedali, že drvivá väčšina úspor sporiteľov bude v takomto jednom konkrétnom type fondov. Neumožnili ste opäť to slobodné rozhodnutie tých DSS-iek ponúknuť nejakú pridanú hodnotu a skúsiť to napríklad spravovať lepšie. Napríklad keby to bolo možné ešte aj v rámci tých investičných pravidiel mať fond, ktorý by mal niečo že zaujímavejšie. Toto je druhý problém. Máte na stole riešenie, máte ho od 2013, vy ste ho, pán Richter, dostali na stôl, respektíve ľudia, ktorí tam pracujú ešte od vašich čias, pani Kolesárová a Polakovičová. Ste vtedy uvažovali o nejakej väčšej reforme tretieho piliera a máte tam vypracovanú štúdiu, že ako by bolo možné poplatkovať tak, aby to bolo spravodlivé. Áno, je to trošku náročnejšie.
Je to o tom, že tie fondy porovnávate voči nejakému benchmarku alebo či reálnemu benchmarku voči tomu indexu napríklad. A tá stratégia hovorila, poviem to veľmi zjednodušene, že pokiaľ robíte aktívnu správu, pokiaľ sa odlišujete od toho benchmarku, tak máte nárok na vyšší poplatok za správu a máte takisto nárok na poplatok za zhodnotenie, ale pokiaľ sa od toho benchmarku, pokiaľ je vaša výkonnosť výraznejšie horšia, ako je ten benchmark, tak takisto platíte pokutu, hej, že bol tam aj tzv. malus. Takže bol to, bolo to urobené tak, aby to bolo pre tie DSS-ky motivačné. Máte to tam na ministerstve a neurobili ste to. Tu sa DSS-ky boja a teda aj odborníci, s ktorými som včera diskutoval, že keď sa to príjme takto, tak v podstate potrú sa rozdiely medzi tými DSS-kami, za chvíľočku nebudete vidieť, že aká to je vlastne pridaná hodnota, že tam tá DSS-ka je, lebo všetci budú robiť to isté. A potom príde otázka, že tak načo nám tie DSS-ky sú, keď vlastne že nič nerobia, len sledujú indexy. Takže tohoto sa aj tie DSS-ky obávajú, že či to opäť neni iba nejaká finta na budúce povedanie, že však tie DSS-ky nepotrebujeme, to si môže štát aj sám spravovať. A tam, samozrejme, nedôverujem vám práve kvôli tej vašej nekomunikácii a tomu, že čokoľvek, čo ste kedy sľúbili, tak nikdy nič neplatilo.
No a posledná vec, ktorú spomeniem, je, že, alebo už to tu spomínal aj pán Richter, že v zákone chýba oranžová obálka. Oranžová obálka je aj v PVV-čku, je aj, je aj teda, sa mi zdá, v legislatívnom pláne vlády, a teda tvrdili nám ľudia na ministerstve, že plánujú oranžovú obálku v nejakom ďalšom kroku. Neverím, že to stihnú a neverím, že to stihnú, ale hlavne to považujem za veľmi nešťastné, ako to ministerstvo plánuje, lebo už predchádzajúca novela dala povinnosť druhopilierovým spoločnostiam aj treťopilierovým spoločnostiam a aj vlastne Sociálnej poisťovni posielať nejaký list o tom, že ako sa asi bude vyvíjať váš dôchodok v budúcnosti. A oni si teraz predstavujú, že všetky tieto tri listy sa spoja kdesi v jednom systéme Sociálnej poisťovne a tá bude dávať nejakú, nejakú spoločnú predikciu, že ako sa to bude vyvíjať. No toto je trošku naivné a je to naivné z dvoch dôvodov.
Ten prvý dôvod je, že predstavte si, že máte dve dvojičky, Jana a Fera, ktorí robili celý čas za rovnakú mzdu, robili, mali, robili rovnako dlho a ešte aj spoločne chcú odísť do dôchodku. To znamená, že ich dve predikcie by mali vyzerať rovnako, len Jano má jednu DSS-ku, Fero má druhú DSS-ku a ešte aby to nebolo jednoduché, tak aj treťopilierovú spoločnosť majú že rôznu. No a teraz podstata je, že vy nemáte v zákone napísané, ja vás vidím, pán kolega, ak, ak vám nevadí, tak toto je téma, ktorá ma zaujíma, keď vás to nezaujíma, tak choďte robiť niečo iné, tuná kolegovia ma počúvajú, takže nemusíte si klepať po hodinkách.
Tie predpoklady, ktoré používajú tie DSS-ky a DDS-ky, nie sú priamo v zákone napísané presné čísla, že čo musíte použiť v tej, v tej predikcii. Ony môžu použiť úplne iné príjmové krivky a úplne iné predpoklady na výpočet toho budúceho dôchodku. Jedna DDS-ka použije o niečo iné čísielko v jednom parametre, druhá DSS-ka v inom parametre a týchto čísiel tam máte niekoľko. A keď násobíte čísla, ktoré sa líšia čo ibaže v desatinnej čiarke a násobíte ich niekoľko a robíte to na tridsiatich-štyridsiatich rokoch, tak tie výsledky sú diametrálne odlišné. A vy keď teraz spojíte predikcie, ktoré sa robili podľa iných predpokladov z rôznych spoločností, tak dvom ľuďom, ktorí mali úplne rovnaké príspevky a úplne rovnaké zhodnotenie, tak im vyjdú úplne odlišné, úplne odlišné predikcie. To, čo bude vychádzať zo Sociálnej poisťovne, bude neporovnateľné aj u dvoch totožných ľudí. To je prvý problém.
Druhý problém je, že Sociálna poisťovňa bude mať vypočítavať, že ako budú vyzerať dôchodky z II. piliera voči dôchodkom z prvého piliera, ktoré vypláca sama tá Sociálna poisťovňa. Tá Sociálna poisťovňa bude v úplne že v etickom konflikte záujmov. Ona vlastne bude mať napísať, že pravdou je, že my do budúcna nebudeme mať dosť peňazí a nevieme, odkiaľ ich zoberieme, či sa nejaké roboty nájdu, ktoré by sme zdanili, a tuto keď budete mať dobre zainvestované v II. pilieri, tak budete mať lepší dôchodok. Že vlastne Sociálna poisťovňa bude mať dávať sporiteľovi informáciu, že keď môžeš, tak spor si ešte viac alebo povedz všetkým kamarátom, ktorí nie sú v II. pilieri, nech, nech idú, lebo s nami to nevyzerá moc dobre. No pokiaľ tam bude rozumný manažér, ktorý nebude chápať číslam, tak to možno urobí, lenže čo keď tam bude niekto, kto bude mať absolútne iné záujmy a už sme to teda párkrát videli, napríklad pri tom poslednom otvorení II. piliera v 2015. Toto jednoducho nemôže fungovať. Preto sme navrhovali, a bude to tretí bod nášho pozmeňujúceho návrhu, ak sa to dostane cez prvé čítanie, aby sme dali DSS-kám povinnosť poskytovať dáta o sporení tretím stranám, ktoré určí sporiteľ. To znamená, ak vzniknú aplikácie, a už niektoré existujú, ktoré budú chcieť na základe tých dát vypočítavať, že ako vyzerá dôchodok a že ako bude vyzerať dôchodok toho dôchodcu v budúcnosti, tak aby DSS-ky boli povinné tieto dáta dať. Samozrejme, túto povinnosť treba dať aj DDS-kám a treba tú povinnosť dať aj Sociálnej poisťovni a keď nejaká aplikácia získa všetky dáta o príspevkoch tých sporiteľov a tých poistencov, tak na základe svojho modelu dokáže vypočítať konzistentnú predikciu, ako bude vyzerať ten dôchodok v budúcnosti. Ak by toto bolo možné, a tých aplikácií vznikne niekoľko, čo zrejme je možné predpokladať, že by vznikli, tak ja napríklad dám pokojne moje dáta aj 5-6 aplikáciám a možno dostanem 5-6 rôznych predikcií a budem si ich môcť porovnať a, samozrejme, tie predikcie budú musieť byť odkontrolovateľné NBS-kou, či je to na základe nejakých reálnych dát a či naozaj ten model spĺňa nejakú kritiku. Takto by to malo vyzerať. Ďalší plusový bod by bol, že urobí to súkromný sektor, štát to nič nestojí a nepotrebujem k tomu informačný systém Sociálnej poisťovni za Pán Boh vie aké desiatky miliónov.
Dobre. Rozprávam už pridlho, takže asi ste z toho pochopili, že nie sme s touto novelou spokojní a keďže pánovi ministrovi absolútne nedôverujeme a on sa teda o naše hlasy nijakým spôsobom neuchádzal, tak ja teda dúfam, že ste si podporu tejto novely aj cez prvé čítanie dohodli s inými stranami opozície, čo vy vo SME RODINA veľmi radi robíte, takže my nemáme dôvod hlasovať za túto novelu ani len v prvom čítaní.