Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážení kolegovia, chcem povedať pár slov k tomuto zákonu, lebo som asi taký jeden duchovný otec tejto úpravy.
Niekedy pred dvoma týždňami som diskutoval o tom s pánom ministrom zdravotníctva Krajčím a bolo to v čase, keď sa začali objavovať stále, začalo objavovať stále viac prípadov ľudí, ktorí priniesli koronavírus na Slovensko. Začalo sa objavovať stále viac prípadov ľudí, ktorí boli v nejakej krajine, relatívne vzdialení od Slovenska, odkiaľ nemohli docestovať počas koronakrízy a keď sa hranice otvorili, začalo sa opäť lietať, tak sa vo veľkom vybrali na Slovensko. A ja som sa ho vtedy pýtal na to, že čo s tým, pretože to miesto, kadiaľ sa ten koronavírus dostáva na Slovensko, odkiaľ hrozí nebezpečenstvo, sú práve tie hranice. Ak my ich nemáme pod kontrolou, ak nemáme pod kontrolou, kto nimi prechádza, odkiaľ prichádza, či má test, či je potom sledovaný, či o ňom vieme, čo ďalej robí, tak jednoducho nemáme kontrolu nad tým koronavírusom.
A prípad, ktorý mňa k tomu inšpiroval, ktorý vám poviem, je jeden môj známy, ktorý pracuje v Dubaji. Je to Slovák, ktorý pracuje v Dubaji. Nie je to žiadny šejk ani nejaký, nestavia tam hotel ako poniektorí bývalí poslanci, ale pracuje tam a asi tri mesiace sa nemohol vrátiť na Slovensko, stále mi písal, no kedy sa bude lietať a kedy sa otvoria hranice. Som mu písal: Ja neviem, uvidíme, podľa situácie. Keď sa nakoniec hranice otvorili, tak niekedy v polovici júna mi písal, že teda už má letenku, priletí do Viedne a čo má robiť. Tak mu píšem: No ako, keď máš koronatest, tak sadneš na nejaký autobus do Bratislavy, tam sadneš do vlaku a pôjdeš domov. On písal: To nie je možné predsa. Veď ja môžem všetkých nakaziť v tom autobuse, kto so mnou pôjde, kto pôjde so mnou v tom vlaku.
A ja som vtedy začal rozmýšľať nad tým, že akú máme kontrolu nad tými ľuďmi, ktorí prichádzajú z takýchto krajín, keď si pozriete Spojené arabské emiráty, tak je tam veľmi veľa prípadov, keď si pozriete USA, Anglicko a tak ďalej, je to obrovské množstvo prípadov a to je tá brána, kadiaľ sa ten koronavírus dostáva na Slovensko. A vtedy som vlastne písal Marekovi Krajčímu a pýtal som sa ho, že či sa to nedá sledovať cez mobilných operátorov. A on mi písal, že to nie je možné, lebo to nie je povolené, aby oni sledovali vlastne, odkiaľ ten človek prichádza a kde všade bol. A ja som veľmi rád, že sa podarilo takúto iniciatívu urobiť a v priebehu v podstate dvoch týždňov priniesť takýto zákon, ktorý môže, ktorý umožňuje štátu vedieť o tom, kto z akej krajiny prišiel.
Myslím si, že ako to pán minister vysvetľoval, je to relatívne zrozumiteľné, ja to možno poviem ešte jednoduchšie, my potrebujeme jednoducho vedieť, ktorí, ktoré čísla sa zdržiavali v krajine, ktorá nie je bezpečná. Pretože sú krajiny, ktoré neberú tak zodpovedne prístup ku koronavírusu, ako ho berie Slovensko a okolité krajiny. Sú krajiny, kde sa z toho posmievajú, kde prezidenti a predsedovia vlád sa smejú z koronavírusu; tak sa z toho smiali donedávna aj niektorí poslanci v tomto parlamente; a potom príde čas, keď tí predsedovia vlád alebo prezidenti ten koronavírus dostanú a zrazu to berú trošku inak. Zrazu začnú aj vystupovať v rúšku, zrazu si dávajú pozor na to, s kým sa stretnú a čo robia. A jednoducho to sú krajiny, ktoré sú inde. A ak ľudia zo Slovenska do takejto krajiny idú, tak tam idú na vlastnú zodpovednosť. A ak sem prídu potom naspäť na Slovensko a neprihlásia sa na regionálnom úrade verejného zdravotníctva, tak je to nezodpovedné, a to je to, čo riešime.
Ja chcem zareagovať aj na tie pokuty. Aj v Biblii sa píše, pán Kuffa, že zákon nie je pre tých, čo dobre robia, zákon je pre tých, čo zle robia, pre zlodejov a vrahov. My tu riešime ľudí, ktorí prídu z nebezpečnej krajiny, prídu na Slovensko a tvária sa, že o tom nevedia, že sa majú niekde zaregistrovať, že majú byť v karanténe domácej, že si majú dať urobiť test. Také prípady sa stali, že tí ľudia to odovzdali ďalším desiatim, pätnástim ľuďom okolo seba, a tých riešime. To je nebezpečenstvo, že sa v tejto krajine rozšíri koronavírus tak, ako je rozšírený v Mexiku a všelikde inde, kde majú tisíce prípadov a stovky mŕtvych. Ja si myslím, že to nikto z nás tu nechce.
Takže ja vítam, že takéto niečo prišlo, sú to anonymizované údaje, je to výmena dát, nie je to hlásenie o ľuďoch, kto kde bol, je to výmena dát o telefónnych číslach a o tom, že ak nejaké telefónne číslo bolo v nebezpečnej krajine a potom toto číslo nie je nahlásené na regionálnom úrade, tak je možné, aby úrady pátrali po tom, že aké to je číslo, komu patrí a prečo tento človek sa nenahlásil. Takže toto je to, čo tu riešime. Neriešime tu ani sledovanie ľudí, ani ich nejaké vešanie, ani nič podobné. Riešime to, aby tu bol poriadok, aby si štátne orgány medzi sebou mohli vymieňať dáta, aby Úrad verejného zdravotníctva dostal tie dáta od mobilných operátorov. To je to, čo riešime. Prosím vás, naozaj ostaňme pri veci a neriešme naše obavy a strachy a nejaké predstavy.
Ďakujem.
