Videokanál poslanca

Ďakujem, pán predseda. Uvádzam týmto návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 488/2013 o diaľničnej známke a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších prepisov.
Tento návrh, primárnym účelom tohto návrhu je ustanoviť, že pokutu za nesplnenie povinnosti úhrady diaľničnej známky podľa § 4 zákona možno uložiť do šiestich mesiacov odo dňa, keď sa príslušný okresný úrad dozvedel o porušení povinnosti, najneskôr však do dvanástich mesiacov odo dňa porušenia povinnosti.
Ide o to, že zákon lex korona v lete minulého roka stanovil, že objektívna lehota na právoplatné prejednanie priestupku bude 60 dní, čo je v praxi takmer nevykonateľné. Toto riešenie sa pokúšal riešiť úž vládny návrh zákona pod tlačou 432, ktorý sme prijali v skrátenom legislatívnom konaní, ale po vrátení pani prezidentkou nebolo prelomené veto. Čiže vlastne táto situácia sa nenapravila, preto sme sa rozhodli priniesť takýto poslanecký návrh novely, ktorý v prípade úspešného schválenia bude platný už od 1. júla 2021, čím sa zamedzí vlastne únik na pokutách za neoprávnené využitie diaľničnej siete.
Ďalej sme do tejto novely zahrnuli aj vyriešenie určitých praktických problémov súvisiacich s úhradou diaľničnej známky pri omylom zadaných údajoch, pri duplicitnej platbe a takisto sme tam zahrnuli zadávanie VIN čísla. Len pre úplnosť dopĺňam, že niektoré z týchto ustanovení ešte nie sú vyriešené v diskusii s ministerstvom dopravy, takže časť z nich sa môže zmeniť. Pravdepodobne vypadne aj zadávanie VIN čísla, keďže diaľničná známka a aj vlastne vlastníctvo vozidla bude viazané na evidenčné číslo v budúcnosti, čiže vlastne bude možné aj diaľničnú známku spoločne s evidenčným číslom preniesť v budúcnosti na iné vozidlo podľa zákona platného od 1. 3. 2022. Čiže niektoré z týchto ustanovení pozmeňovacím návrhom v druhom čítaní budú zmenené.
To je všetko k tomuto zákonu. Ďalšie veci prípadne zodpoviem v rozprave.

Ďakujem, pán predsedajúci.
Páni kolegovia, máte pravdu, že pán poslanec Mazurek v jednej svojej rozprave narozpráva toľko nezmyslov ako iní poslanci niekedy ani za celý rok. Ja som už musel ísť von, lebo nemám rád, keď niekto silou svojho hlasu nahrádza nedostatok argumentov, ale keď som počul to, ako rozpráva o Švédsku, ako to tam je úžasné, všetko otvorené a pomaly tam nemajú žiadny COVID, tak som sa musel vrátiť, lebo to sú naozaj nezmysly. Takže skúsme sa vrátiť k faktom.
Švédsko v prvej vlne vnímalo koronavírus tak, že treba sa premoriť a v podstate je to nič vážne, nič nebezpečné. Došlo to k tomu, že mali zhruba 100 mŕtvych za deň. Je to krajina zhruba dvakrát väčšia ako Slovensko, čiže pomerne veľa. V druhej vlne k tomu pristúpili už trošku inak, začali zatvárať, urobili určité obmedzenia, ale keďže mali potom vďaka britskému vírusu tiež zhruba 100 mŕtvych denne, tak začiatkom marca pristúpili k veľmi vážnym obmedzeniam. Ja vám prečítam len pár: Zatvorili sa všetky obchody, nákupné centrá a tak ďalej okrem supermarketov a potravín. Zatvorili sa všetky služby, všetky fitnescentrá, plavárne, reštaurácie okrem odberu jedla a takisto všetky súkromné eventy.
Takže, prosím vás, pán Mazurek, skúste, už keď, síce sa tam nemôžete ísť pozrieť, aspoň pozrite do internetu, overte si svoje informácie! Hlásate nezmysly a klamstvá a ja mám naozaj pocit, že už je to aj účelové. Ak chcete, môžem vám poslať link, pozrete si to aj sám.
Ďakujem.

Ďakujem, pán predsedajúci.
Pán kolega Suja, je mi ľúto, že tu prichádzate pred nového premiéra s neustálym lamentovaním a spomínaním toho, že čo sa kde urobilo, čo sa kde stalo. Myslím si, že k najsilnejším indíciám toho prudkého nárastu infikovaných počas decembra patrili demonštrácie počas 17. novembra, ktoré ste organizovali aj vy, kde ľudia úplne v pohode behali bez rúšok na hromadných podujatiach, dokonca mnohých tam ešte vyzývali, aby si tie rúška dali dole. A, žiaľ, patrili k nim mnohí ľudia z tohto parlamentu, mnohí špičkoví politici opozície, dokonca občas aj koalície. To mi je veľmi ľúto a je mi veľmi ľúto, že vy potom prídete sem a obviňujete vládu z nefunkčných opatrení. Vy, ktorí ste sami veľmi zlým príkladom práve tým ľuďom, ktorí tomu nerozumejú, ale radi napodobnia niekoho, kto im ukáže zlý príklad. Je mi to veľmi ľúto.
A špeciálne mi je veľmi ľúto toho, že keď sa expremiér Igor Matovič viackrát ospravedlnil za chyby, ktoré sa stali, tak vy napriek tomu na neho neustále kydáte a kydáte len preto, že nebol ochotný v parlamente s vami spolupracovať kvôli vašej ideológii. To mi je naozaj veľmi ľúto, že uprednostníte tieto svoje ideologické pohľady pred zdravím a prosperitou občanov tejto krajiny. To mi je naozaj veľmi ľúto.
A takisto mi je veľmi ľúto, že nového premiéra Eduarda Hegera tu predstavujete ako nejakú bábku, ktorá bude skákať tak, ako niekto iný píska. Ja ako Eda Hegera poznám, tak je to človek s jasnými názormi. To, že je priateľský a usmievavý, neznamená, že nevie, čo chce. Takže, prosím vás, nechajte takéto prejavy tak.

Dobrý deň, pán predsedajúci. Vážení kolegovia, zvolávam schôdzu výboru pre hospodárske záležitosti o 13.00 hod., miestnosť bude oznámená v skupine. Ďakujem.

Ďakujem, pán predsedajúci, dovoľte, aby som oznámil zvolanie schôdze výboru pre hospodárske záležitosti dnes o 17.30, prípadne po skončení schôdze, ak by schôdza skončila neskôr, v miestnosti č. 32. Ďakujem.

Ďakujem. Chcem len pripomenúť členom výboru pre hospodárske záležitosti dnešnú schôdzu výboru o 12.00 hodine. Ďakujem.

Pán predsedajúci, chcem len upozorniť na chybné hlasovanie, že pri tlači 348 som omylom hlasoval za, chcel som sa zdržať. Ďakujem.

Dobrý deň, vážený pán predsedajúci, vážený pán podpredseda vlády, vážené kolegyne, vážení kolegovia, ctená snemovňa, chcel by som len krátko vysvetliť môj pozmeňovací návrh, ktorý teda prešiel dlhým procesom a aj by som ho prirovnal k pôrodu, ale neviem to ja posúdiť teda, lebo som nikdy nerodil. A chcem len vysvetliť pár drobností, ktoré, ktoré tam sme považovali za dôležité.
V prvom rade oproti tomu pôvodnému návrhu sme považovali za dôležité uvoľniť ten režim pýtania si predbežného súhlasu od vlády pri priamych, ale hlavne nepriamych prevodoch akcionárskych podielov v podnikoch kritickej infraštruktúry. Je to zhruba 18 podnikov, niektoré priemyselné, niektoré energetické, a ich materské spoločnosti alebo ešte ich materské spoločnosti materských spoločností, čiže tzv. babky, o ktoré ide pri nepriamych prevodoch. Sú kótované na burzách, sú obchodované na najväčších burzách v zahraničí a bolo by naozaj veľmi ťažké alebo neštandardné a neprimerané od nich žiadať, aby si na prevody svojich akcií na burzách žiadali povolenie slovenskej vlády.
Čiže tam sme nakoniec použili ustanovenia podobného nemeckého zákona, ktorý hovorí, že ministerstvo hospodárstva môže preskúmať takéto prevody. Samozrejme, tieto jednotlivé spoločnosti majú povinnosť ich ohlásiť a potom ministerstvo hospodárstva ich môže preskúmať a v prípade, že to ohrozuje verejný poriadok a národnú bezpečnosť Slovenskej republiky a ďalších krajín Európskej únie, navrhne vláde vysloviť nesúhlas s takouto transakciou. To je jedna záležitosť.
Druhá záležitosť je v prípade konkurzu, reštrukturalizácie, uplatnenia záložného práva, to je už naozaj veľmi vážna vec v prípade takéhoto podniku. Ale v takom prípade pri prevode majetku, pri pohybe majetku akomkoľvek v rámci takéhoto konkurzu alebo exekúcie, alebo záložného práva si dotknutý subjekt musí vypýtať povolenie od vlády s takýmto niečím nakladať.
Čiže, keď to preženiem a niekto v exekúcii by chcel získať jadrovú elektráreň Mochovce, tak sa musí predtým opýtať vlády a, samozrejme, že pán minister hospodárstva a celá vláda by určite povedali, že nie, nie, my vám to pekne tu zaplatíme a Mochovce nám nechajte. Čiže to je tá noha vo dverách pre vládu, ktorú sme tam nechali, a myslím si, že to je naozaj primerané a oprávnené. A zase nebude tam tá noha v úplne zbytočných prípadoch. Nechceli sme ani vytvoriť zbytočnú byrokratickú povinnosť pre ministerstvo hospodárstva preskúmavať každú transakciu, ktorá sa objaví v týchto spoločnostiach, lebo to som hovoril tuto pánovi ministrovi hospodárstva, že by si musel zriadiť nový odbor na ministerstve, ktorý by to všetko preskúmaval a dával, dával k tomu nejaké vyjadrenie.
Ešte jedna zmena, ku ktorej sme dospeli v podstate včera po diskusii, že dvihneme tú, tú hranicu späť na 10 %, pretože pod 10 % naozaj to nie je významný podiel spoločnosti. Ak sa to dostane nad 10 %, naozaj je to niečo vážne, čím by, čím by sa mali teda úrady zaoberať a ministerstvo hospodárstva, keďže ide o tieto strategické podniky.
Možnože ešte jednu poznámku, myslím si, že by sa mal aj prehodnotiť tento zoznam podnikov kritickej infraštruktúry, lebo v dnešnej dobe už ani nie je tak dôležité, čo kto vyrába, to sa väčšinou dá získať niekde na trhu, ale sú dôležité tie siete. Je dôležitý často softvér, je dôležité know-how. Sú dôležité vedomosti, ktoré vlastne sú kľúčové pre fungovanie krajiny. Takže myslím si, že by sme mohli otvoriť túto verejnú diskusiu v tomto roku a možnože sa pozrieť na ten zoznam, že čo tam všetko je, či všetky tie podniky tam patria, ktoré sú mnohé na 100 % súkromné. Na druhej strane, či tam by sme nemali zaradiť niečo iné, čo je takisto dôležité.
Takže ďakujem za dôveru a verím, že tento môj pozmeňovací návrh a celý tento zákon nájde podporu vo vašich radoch.
Ďakujem.

Ďakujem. Zvolávam schôdzu výboru pre hospodárske záležitosti zajtra ráno 8.30. Miestnosť oznámime. Ďakujem.

Dobrý deň. Vážený pán predsedajúci, vážený pán podpredseda vlády, vážené kolegyne, vážení kolegovia, ctená snemovňa, rád by som vysvetlil svoje výhrady k tomuto zákonu. Ako už pán podpredseda vlády tu spomínal, medzičasom sme po dlhšej diskusii dospeli k dohode o tom, že podám pozmeňovací návrh na výbore pre hospodárske záležitosti, a chcem veľmi krátko vysvetliť, čo mne a takisto mojim kolegom na tomto návrhu prekážalo.
V pôvodnom návrhu, ktorý máte pred sebou, je ustanovenie, podľa ktorého pri priamych, ale aj nepriamych prevodoch akcií a vlastníckych podielov spoločností kritickej infraštruktúry štátu by si teda noví majitelia alebo žiadatelia mali vypýtať predtým súhlas Slovenskej republiky. V praxi by to mohlo viesť k tomu, že napríklad pri burzových obchodoch materských spoločností našich slovenských firiem, ktoré tu účinkujú v energetike alebo priemysle, ak by niekto na burze nakúpil viac ako 5 % akcií takýchto spoločností, musel by si predtým vypýtať súhlas vlády Slovenskej republiky.
Myslím si, že toto by bol veľmi neštandardný krok v asi histórii kapitálových trhov, a myslím si, že by to bolo naozaj vážne obmedzenie vlastníckych práv súkromných spoločností, ale aj slobody podnikania. Preto sme po rokovaní s pánom podpredsedom vlády Sulíkom navrhli zmenu.
Podľa tejto zmeny sa nebude vyžadovať súhlas vlády, ale tam bude len povinnosť ohlásiť takúto zmenu ministerstvu hospodárstva a ministerstvo hospodárstva bude môcť preskúmať vlastne takéto, takéto, takúto udalosť, takúto transakciu a v prípade, že to bude ohrozením pre Slovenskú republiku, bude môcť navrhnúť vláde vyslovenie nesúhlasu.
Takže v prípade takejto zmeny a v prípade takéhoto schváleného pozmeňovacieho, pozmeňujúceho návrhu budeme súhlasiť s takýmto návrhom a budeme tiež hlasovať za jeho posunutie do druhého čítania.
Ďakujem.