Videokanál poslanca

20. Ďakujem.
Pán poslanec Beluský, áno, diskutoval som to s parlamentnou legislatívou, samozrejme, môžme to ešte prejsť, však takéto technické veci to už potom sa mení aj, aj následne.
Pán poslanec Oravec, áno ja si myslím, že sa zhodujeme v tom, že, že ten zákon by mohol byť lepší a že všeličo v tom II. pilieri by mohlo byť lepšie. Myslím si, že, že to ten účel, ktorý hlavne je potrebné sledovať, je to, aby vlastne tí sporitelia mali lepšie zhodnotené úspory, čiže novela tohto zákona podľa mňa toto rieši, rieši aj výšku poplatkov, čiže to sú veci, ktoré, ktoré napríklad pre mňa boli dosť dôležité. A vlastne aj ten presun do, do indexových a akciových fondov, čiže myslím si, že toto, toto je veľmi dôležité. A úplne s tebou súhlasím, že je veľmi dôležité nechať ľuďom slobodu narábať so svojim majetkom, ako som spomínal. Na druhej strane, je tu aj riziko, že ľudia, ktorí dajme tomu celkom nerozumejú správe majetku a využívaniu financií a za celý svoj život sa to nenaučili, tak môže sa stať, že tieto svoje peniaze nevyužijú dobre a následne vlastne budú odkázaní na pomoc štátu. Čiže, myslím si, že toto je vec, ktorú tiež, na ktorú tiež treba myslieť, a myslím si, že práve táto úprava, ktorú som navrhol, je taká vyvážená a rieši aj túto otázku.

Vážený pán predsedajúci, vážení poslanci, vážený pán minister, ctená snemovňa, chcel by som vystúpiť v rozprave a v prvom rade by som chcel oceniť túto novelu zákona o starobnom dôchodkovom sporení. Myslím si, že je veľmi dobré, že po dlhých mesiacov diskusií a uvažovania, čo by sa dalo urobiť, ako by sa dalo urobiť, čo treba, čo netreba, sa konečne pristúpilo k tomu, že sme tento návrh z vlády, schválený vládou dostali do Národnej rady. Myslím si, že tie zmeny, ktoré tento zákon navrhuje, sú veľmi dobré a sú veľmi aktuálne.
Ten II. pilier sa budoval v časoch, ktoré boli úplne iné, ako to je dnes. Počas jeho trvania tam došlo k niekoľkým zmenám, ktoré boli veľmi nešťastné podľa môjho názoru, najmä presun sporiteľov do konzervatívnych fondov v čase, keď práve to vôbec nebolo pre nich výhodné a v podstate týmto presunom a tým, že vlastne sami sa nepresunuli naspäť do indexových a akciových fondov, ale ostali v týchto konzervatívnych fondoch, stratili vlastne celkovo niekoľko miliárd eur. Pretože tieto akciové a indexové fondy potom rástli o v podstate desiatky percent celkovo a je to veľká škoda, že vláda Roberta Fica vtedy tento krok urobila a že aj tento parlament to schválil.
Čiže robíme teraz krok, ktorý práve naopak by mal pomôcť týmto sporiteľom, aby ich peniaze viac zarábali, aby boli výnosnejšie, aby mali vyšší dôchodok, aby vlastne ten rast ich nasporenej sily pokryl túto infláciu, ktorú tu dnes máme. Máme tu infláciu 15 %, ktorá výrazne znehodnocuje v podstate peniaze, dá sa povedať celkovo, ale, samozrejme, v prvom rade peniaze, na ktoré nemôžeme siahnuť a investovať ich, a to sú práve dôchodky, ktoré sú v dlhopisových fondoch, konzervatívnych fondoch a dôchodkové peniaze v II. pilieri.
Čiže ešte raz chcem veľmi oceniť to, že takáto novela prišla. Prináša veľmi veľa dobrých vecí, ale jednu vec, ktorú táto novela vlastne ruší, vlastne s tým nesúhlasím a takisto viacerí moji kolegovia, a to je zrušenie možnosti jednorazového výberu alebo teda viacerých tranžiach. Myslím si, že veľmi dobrý je aj ten krok, ktorý ako keby to prináša a to je rozdelenie tej nasporenej sumy v čase odchodu do dôchodku na dve časti, na dve polovice. Prvá sa vypláca tých prvých desať rokov, druhá sa vypláca po tomto veku. Čiže vlastne tá prvá aktívna časť dôchodcovského veku je akoby jedna polovica a druhá časť, keď človek väčšinou už po tej sedemdesiatpäťke a je odkázaný často na starostlivosť iných, je potom tá druhá časť.
A súhlasím s tým, aby tá druhá časť vlastne nemohla byť vyplatená jednorazovo, pretože človek v tom čase, keďže je odkázaný väčšinou potrebuje si zabezpečovať starostlivosť či už opatrovateľa, alebo byť v nejakom zariadení, alebo proste aspoň trebárs dovoz stravy a niečo podobné. Čiže je veľmi dobré, keď vlastne táto suma mu navýši ten každomesačný dôchodok.
Ale pokiaľ ide o tú prvú časť, o tú prvú polovicu, teda vek, dajme tomu, od 65 do 75, teraz veľmi zhruba, tam je to trošku iné, pretože človek je ešte väčšinou pomerne aktívny a väčšina ľudí aj je schopná si privyrobiť trebárs nejakou brigádou, nejakým drobným podnikaním alebo niečím podobným. Čiže tam by som navrhoval nechať to na nich, ako s tou svojou našetrenou sumou naložia.
Samozrejme je možné aj to, že takýto človek, keď ide do dôchodku si povie, okej, dobre, kúpim si trebárs kopírku, teraz som si vymyslel, otvorím si kopírovaciu službu a budem si na tom privyrábať. Alebo si kúpi nejaké lepšie auto a bude robiť taxikára alebo rozvoz stravy. Čiže aby sme týmto ľuďom takéto niečo umožnili, tak je dôležité v podstate umožniť takýto jednorazový výber. A celkovo si myslím, že je veľmi dôležité ponechať na ľudí, ako so svojim majetkom naložia. Toto je veľmi dôležitý princíp, ktorý ja v živote zastávam, sloboda podnikania, sloboda majetku, používania majetku a tak ďalej, je pre mňa veľmi dôležitý princíp, veľmi dôležitá hodnota, a preto si myslím, že by mala zostať zachovaná aj v tomto prípade. Samozrejme, týka sa to len ľudí, ktorí majú z I. piliera dostatočný dôchodok. Tam je určitá referenčná suma, ktorú tento dôchodok z I. piliera musí presahovať.
Čiže keď niekto, niekomu vychádza dôchodok 300 eur, teraz si vymyslím, tak jednoducho to je nedostatočné, aby mohol dobre fungovať a v takom prípade túto, tento jednorazový výber nemôže mať. Čiže toto je, toto je veľmi dôležitá podmienka, že to musí byť človek, ktorý naozaj je nad priemerom už z I. piliera. Ak nie je, tak jednoducho nemôže si to jednorazovo vyplácať, ale musí vlastne si to vyplácať mesačne ako príplatok k svojmu dôchodku z I. piliera. Čiže toto je veľmi dôležité.
V spolupráci k diskusii aj s pánom ministrom a s ministerstvom sociálnych vecí sme pripravili pozmeňujúci návrh, ktorý o chvíľu prečítam. V podstate ide tam o tom, aby sa v prípade tejto prvej polovici zachovala možnosť za určitých podmienok vybrať si ju jednorazovo, alebo vo viacerých tranžiach. Na druhej strane, táto suma bude vlastne zdaniteľná. To znamená, že sa zahrnie do základu dane z príjmu. Čiže nebude zdaňovaná priamo zrážkovou daňou, ale tento človek si ju bude musieť zahrnúť do svojho základu dane z príjmu.
Samozrejme, ešte v ďalších úpravách zákonov tam doplníme to, aby sa z toho neplatili zdravotné ani sociálne odvody, aby, aby to bolo vlastne oslobodené od odvodov. Čiže toto je jeden veľmi dôležitý bod. Keďže tento zákon bude platiť až od 1. 1. 2024, tak mám ešte nejaký čas na to, aby sme prípadne nejaké nezrovnalosti upravili a aj tieto veci dotiahli.
Možno ešte jedna poznámka k tomu, čo pán minister spomínal aj o I. pilieri, že trošku nie je priaznivec vlastne toho jednorazového výberu, že keď, tak potom aj z I. piliera. Myslím si, že veľký rozdiel je v tom, že I. pilier je v podstate solidárny, solidárny pilier, kde nemáme náš majetok, nemám ja svoj majetok, aj keď tam platím už veľmi veľa rokov, ale vlastne mám tam akoby v momente, keď odchádzam do dôchodku nejaký nárok na dôchodok vypočítaný z odrobených rokov a výšky odvodov a tak ďalej a tak ďalej. Čiže veľmi ťažko by sa dalo stanoviť, že koľko by si ten človek vlastne mal vybrať. Násobok svojho dôchodku za 10 rokov alebo za 20, alebo za 30, no neviem.
Môj starý otec sa dožil 96 rokov, čiže keby mu dali za 10 rokov, asi, asi by potom nemal kde bývať a čo jesť. Čiže, veľmi ťažko by sa toto robilo, v prípade II. piliera je to iné v tom, že, že to sú peniaze, ktoré si človek sporí, je to jasná suma, dá sa veľmi presne pozrieť, ako sa zhodnocuje, koľko mu tam prišlo, koľko si tam vlastne poslal cez Sociálnu poisťovňu. Čiže je to jeho majetok, v I. pilieri nemáme majetok, je to vlastne majetok nás všetkých, z ktorého v tejto chvíli, keď naše odvody odídu do Sociálnej poisťovne, tak možno o tri dni neskôr odídu na účty dnešných dôchodcov, čiže nie je to suma, ktorá by sa tam nejako odkladala a zhodnocovala a bola by napísaná na naše meno. Čiže len toľko k tomu. Čiže prečítam teraz pozmeňujúci návrh.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Petra Kremského a Mareka Šefčíka k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 1104).
V čl. I sa na konci bodu 13 vkladá nasledovný text:
§ 33b
Právo na výber formy výplaty starobného dôchodku
(1) Vyplácanie starobného dôchodku a predčasného starobného dôchodku možno dohodnúť bez akýchkoľvek obmedzení, ak súčet súm dôchodkových dávok podľa osobitného predpisu³⁾, výsluhového dôchodku³⁸⁾, invalidného výsluhového dôchodku,^38a) invalidného dôchodku a čiastočného invalidného dôchodku,^38b) vdovského výsluhového dôchodku,^38c) vdoveckého výsluhového dôchodku^38d) a obdobného dôchodku vyplácaného z cudziny, ktoré majú byť vyplácané ku dňu účinnosti dohody o vyplácaní dôchodku programovým výberom je vyšší ako platná referenčná suma. Do súčtu súm podľa prvej vety sa nezapočítava jednorazový doplatok k starobnému dôchodku podľa osobitného predpisu^38e). Starobný dôchodok a predčasný starobný dôchodok dohodnutý bez akýchkoľvek obmedzení podľa prvej vety podlieha dani z príjmu podľa osobitného predpisu^38f).
(2) Referenčná suma je priemerná mesačná suma starobného dôchodku podľa osobitného predpisu³⁾ určená k 30. novembru kalendárneho roka. Na určenie referenčnej sumy sa použije starobný dôchodok podľa osobitného predpisu,³⁾
a) na ktorý vznikol nárok podľa osobitného predpisu³⁾ po 31. decembri 2003 a nárok na výplatu ktorého trvá ku dňu, ku ktorému sa referenčná suma určuje,
b) ktorý by sa vyplácal v sume nezníženej za obdobie účasti na starobnom dôchodkovom sporení, ak nárok na starobný dôchodok podľa osobitného predpisu³⁾ vznikol poistencovi, ktorý je alebo bol sporiteľom, a
c) ktorý nebol znížený z dôvodu súbehu s inou dôchodkovou dávkou.
(3) Sociálna poisťovňa na svojom webovom sídle zverejní referenčnú sumu podľa do 31. decembra kalendárneho roka, v ktorom sa referenčná suma určuje. Referenčná suma je platná v kalendárnom roku nasledujúcom po kalendárnom roku, v ktorom sa určila. Sociálna poisťovňa spracúva v ponukovom systéme údaje o referenčnej sume.
Poznámka pod čiarou k odkazu 38f znie:
„^38f) Zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmu v znení neskorších predpisov."
Zároveň sa v čl. I v 13. bode vypúšťa veta: „Poznámky pod čiarou k odkazom 38 až 38e sa vypúšťajú."
Súčasne sa upraví znenie úvodnej vety v čl. I v 13. bode.
Ďakujem, skončil som. Rád by som vás požiadal o podporu tohto pozmeňujúceho návrhu a tiež o podporu tohto zákona.
Ďakujem.

Ďakujem. Keďže v rozprave neboli žiadne otázky, možno len poviem tri vety, ktoré by som ešte k tomu dodal.
Samozrejme, táto zmena môže prispieť k tomu, že sa bude viac využívať geotermálna energia, geotermálne teplo na vykurovanie miest a obcí. Práve jeden takýto projekt bol vlastne podnetom pre podanie tejto novely, čím, samozrejme, sa podarí znížiť závislosť od fosílnych palív, od hlavne zemného plynu a, samozrejme, aj závislosť od teda krajiny, ktorá nám ju väčšinovo dodáva a ktorá nás teda vyhlásila za nepriateľskú krajinu. Čiže asi tam aj je to otázka energetickej bezpečnosti pre Slovensko, takže rád by som vás požiadal o podporu tohto návrhu.
Ďakujem.

Ďakujem, pán predsedajúci. Chcel by som týmto uviesť návrh zákona, ktorý nebudem dlho predstavovať, poviem veľmi zjednodušene, že ide o zákon, ktorý by mal vytvoriť výnimku z procesu posudzovania vplyvov na životné prostredie pre určité aktivity, ktoré nemôžu nejakým spôsobom ovplyvniť životné prostredie.
Veľmi jednoducho, keď si predstavíte vrt, ktorým sa ťažil plyn, ktorý, samozrejme, má povolenie EIA, ten plyn sa vyťaží a tento vrt v podstate by sa mal zaslepiť, uzavrieť a v podstate to je akoby v bežnom prípade finálny stav, pokiaľ sa ten vrt, samozrejme, nedá využívať na uskladňovanie plynu, ale pri niektorých týchto vrtoch ešte je možné ďalšie využitie, pretože v tej hĺbke štyri-päť kilometrov sa nachádza nejaké geotermálne, geotermálne prostredie, čiže je tam nejaká vysoká teplota, ale nemusí tam byť pritom geotermálna voda, je tam vlastne len horúčava, teplo, suché teplo, dá sa povedať, a je možné takýto vrt využiť vlastne na zohrievanie vody, ktorá sa cez vlastne túto dlhú rúru, cez tento vrt vložením dvoch potrubí zvedie dolu, dole sa ohreje a znova príde hore zohriata na 200, 250 stupňov. Tam sa cez výmenník vlastne odovzdá toto teplo do sekundárneho potrubia a znova táto voda putuje vlastne v tom uzavretom okruhu dole, kde sa opäť zohreje a tak ďalej. Čiže nedochádza k čerpaniu horúcej vody, nedochádza k nejakému, k nejakej potrebe zatláčania späť geotermálnej vody, nedochádza k ďalšiemu rozširovaniu tohto vrtu alebo nejakej úprave ani k vplyvu vlastne na životné prostredie.
Čiže navrhujeme v tomto zákone, ktorým sa upravuje zákon o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a nepriamo aj banský zákon, navrhujeme, aby takáto aktivita nepotrebovala ďalšie posudzovanie vplyvov na životné prostredie, keďže tam ani nedochádza k žiadnym zmenám či už v samotnom vrte, alebo v aktivitách na povrchu, len jednoducho do toho vrtu sa zastrčia dve rúry, ktoré, ktorými sa čerpá voda dole a zase hore v uzavretom okruhu. Takže to je asi všetko.
Nepozrel som si prerokovanie vo výboroch, ale pokiaľ tak nie je, tak by som navrhoval aj prerokovanie v hospodárskom výbore, pokiaľ áno, tak, samozrejme, bez pripomienok.
Ďakujem veľmi pekne.

Ja len takto krátko, aby som nezdržoval. Maroš, no znova sme pri tom, že riešiš tam tú sekeru, čo je zaťatá v tej hrade, a rozmýšľaš, čo by sa stalo, ak to spadne na to dieťa. No tak ako to dieťa proste tam nemusí, nemôže ísť, hej, keď, alebo tú sekeru vybereme. Čiže riešiš zákon vlastne, ktorý tu je už dávno, v ktorom nič nemeníme v tom zozname, proste riešiš odvetvia, ktoré sú tam dávno, roky. Nič na tom nemeníme, proste stále mi to pripadá, že tu riešime proste zákon, na ktorom je zlé len to, že s ním súhlasí Matovič.
No a k tomu Muskovi, no je taká dôležitá informácia, riešime tu Elona Muska, Elon Musk hore, Elon Musk dole, ale kľúčové je, že Elon Musk nepodniká v regulovanom odvetví. To je to, prečo, to zbytočne ho tu spomíname a zbytočne ho riešime. Ale mám dobrú správu pre teba, že Európska únia rieši aj Elona MUska a rieši aj online obchod, aj rôzne ďalšie aktivity, ktoré sú v online prostredí, a verím, teda nepoteší ma to osobne, ale myslím si, že Európska únia vymyslí aj nejaký spôsob, ako Elona Muska zdaniť.

Ďakuje veľmi pekne pán predsedajúci. No, trošku sa nám to opäť zvrhlo, takže skúsime sa vrátiť k faktom a k vecným pripomienkam.
Pán Šutaj Eštok. Nezaujíma ho asi. (Ruch v sále a zaznievanie gongu.) Išiel sa napiť? Dobre. No tak ešte máme hodinu na to, nie? Máme ešte na to hodinu. Nie? (Reakcia z pléna.) Áno? Tak budeme musieť chvíľu vydržať.
Dobre, tak (povedané so smiechom), takže poďme zase k faktom. Poďme sa vecne, vecne hovoriť. Pán Šutaj Eštok tu hovoril o tri P, nuž ale potom rozpráva o takých veciach, že chudobným nedávame nič. No tak to už je naozaj hrubá propaganda, demagógia, pretože nebudem tu hovoriť o tých stámiliónoch, ktoré už tento štát tento rok dal vlastne rôznym skupinám obyvateľstva žiadne rokovania s dotknutými subjektmi. No ja viem o niekoľkých rokovaniach s dotknutými subjektmi, ktoré prebehli a ešte prebehnú. Neviem, či pán Šutaj Eštok je dotknutý subjekt, či vlastní nejakú telekomunikačnú spoločnosť alebo energetickú spoločnosť. Nevedeli sme o tom, ale teda môžeme ho osloviť, ak takúto spoločnosť vlastní. V každom prípade nevieme o tom, nedal to do svojho majetkového priznania, ale však skúsime.
No a tretie P, že pomstychtivý, tak jediný dôvod toho, prečo je tento návrh pomstychtivý, je, lebo ho, súhlasí s ním Matovič, hej, a pochádza od Matoviča. No viete, to je taký argument, akože tuto Milan Vetrák je pomstychtivý, lebo má okuliare. To je asi na tej úrovni, čiže ja mám tiež okuliare, ja som asi tiež pomstychtivý.
Dobre, takže poďme k tým, k tým faktickým argumentom aspoň trošku, ktoré tu zazneli. Bolo tam veľmi veľa zavádzania. No ja som mal pocit, pán Šutaj Eštok si potreboval splniť stranícku úlohu, že tu dostal napísané niečo, ako má očierniť ministra financií a... a... pána Vetráka a mňa a neviem koho všetkého. No ak poznáte pána Vetráka a mňa, tak asi viete, že sme ľudia, ktorí majú vlastnú hlavu a vlastný rozum, nezvyknú robiť niečo na povel, čomu neveria, no ale však asi pán Šutaj Eštok nás pozná lepšie. Dobre.
Čiže celé to jeho vystúpenie bolo veľmi účelové. Ako vychádza to len z toho, že tento zákon pochádza z roku 2012, z čias, keď vládol SMER, keď pán Šutaj Eštok mu poslušne slúžil, keď pán Pellegrini, šéf jeho strany, bol jeden z kľúčových predstaviteľov tohto režimu, posledné dva roky dokonca predsedom vlády. A tento hrozný a príšerný zákon, ktorý tak škodí ekonomike, ho ani nenapadlo zrušiť. Prečo asi? Nuž preto, že teraz keď ministrom financií je Igor Matovič, tak to brutálne škodí, pretože tie peniaze, ktoré z tohto mimoriadneho odvodu prídu, tak potom má v správe on a on nimi pomáha ľuďom, a nie Peter Pellegrini.
Nuž ja len pár faktov. Pán Šutaj Eštok, ktorý, samozrejme, už sa stratil, lebo však asi faktické argumenty ho nezaujímajú, povedal si svoje, čo mal napísané, a ďalej už ani nemá chuť počúvať. Takže chcem, pán Šutaj Eštok, vám len povedať, čo obhajujete, ktoré firmy, ktorým tak hrozne ideme škodiť a ktoré tak hrozne trpia a ťažko sa im žije a ťažko sa im podniká, ťažko prežili covid a neviem čo všetko, tak brutálne im ideme ubližovať, tak poviem pár príkladov z oblasti, ktorej trošku rozumiem, keďže to mám pod svojím výborom a venujem sa tomu dlhé roky.
Stredoslovenská distribučná. Firma, ktorá je monopolná na svojom trhu. Za rok 2021 vždy budem hovoriť. Celkové výnosy: 281,8 mil. eur, zisk: 71,4 mil. eur; 25 % z celkových výnosov je hrubý zisk. To je firma podnikajúca v regulovanom odvetví, kde nemá žiadnu konkurenciu, takže toto je tá firma, ktorej by sme tak brutálne uškodili.
Západoslovenská distribučná: 400 mil. vyše výnosy, 60 mil. zisk. To je 15 %. Tá prvá bola 25.
Východoslovenská distribučná, tam je to trošku menej, pretože tam boli nejaké problémy minulý rok, pokiaľ viem: takmer 200 mil. eur výnosy, 27 mil. zisku hrubého.
SPP - distribúcia: 458 mil. zisku, 121 mi... teda 458 mil. výnosy, 121 mil. zisku. To je štvrtina.
Ukážte mi firmu v normálnej ekonomike, v konkurencii, na bežnom trhu, ktorá má takýto zisk, 25 % z výnosov. To už sú tam všetky tržby započítané. A ešte stále ostane štvrtina z tržieb ako hrubý zisk. O takýchto firmách hovoríme. Nehovoríme o drobnom kuriérovi, Švihaj Šuhaj alebo niečo podobné.
Teraz idem na telekomy. Orange Slovensko: 550 mil. eur hrubé výnosy, 70 mil. zisku. To sú firmy, ktoré dokonca aj majú čiastočnú konkurenciu, pretože vlastne ich je tam viac na trhu, že?
O2 Slovakia: 307 mil. výnosy, 50 mil. hrubý zisk.
Slovak Telekom: 800 mil. hrubé výnosy, 143 mil. hrubý zisk.
SWAN, to je taký najmenší, tak ten tam, ten mal iba maličký zisk, pretože tam sú veľké, veľké investície, tí iba nedávno rozbiehali biznis, takže tých ani nebudem spomínať.
Keď sa vrátime k bankám, zisky bánk vlani zvýšili svoj zisk o 55 %. Celkovo to bolo vyše 700 mil. eur. Samozrejme, o bankách sa takisto dá diskutovať, to, s tým súhlasím s pánom Šutaj Eštokom. Spomínal to aj pán Vetrák. Určite o tom budeme uvažovať.
Ale, pán Šutaj Eštok a HLAS, sociálni demokrati akože, toto sú tie firmy, ktoré vy obhajujete? Veď takto ideme hrozne škodiť ekonomike, keď takéto firmy z tohto svojho obrovského zisku, ktorý vytvoria z platieb slovenských občanov, budú mať nejaký odvod mimoriadny? Toto vy obhajujete, že toto je sociálna demokracia? Toto je sociálne? Ako ja som veľmi prekvapený, že vôbec takéto niečo dokážete pustiť z úst. Ak vám to niekto pripravoval, tak teda ako asi ho prepustite, lebo asi si nepozrel poriadne čísla a dáta.

Jasne, ďakujem za pripomienky. Vážim si ich.
Marián, ako v týchto veciach súhlasím. Len zase tiež si ma obvinil, že som povedal niečo, čo som nepovedal. Ja som nepovedal, že v samom zákone sa nič nemení. Samozrejme, že sa mení sadzba, to si už povedal aj ty. Ja som povedal, že v zozname tých jednotlivých oblastí regulovaných odvetví sa nemení nič okrem tých troch, ktoré som ja spomínal. Čiže to, čo si ty hovoril, že poštové služby a elektronické komunikácie, tam sa naozaj nič nemení.
A, Tomáš Lehotský, samozrejme, že tá firma platí daň, pretože odvod sa dáva zo zisku pred zdanením, ale zas to je úplne iná kategória, takže tam by som nemiešal hrušky s jablkami. (Reakcia z pléna.) Áno. (Reakcia z pléna.) No áno, ja som povedal mesačne, hej, však krát dvanásť, tak je to ročne.

Ďakujem, pán predsedajúci. No ja chcem zareagovať na vystúpenie pána predsedu finančného výboru Viskupiča z toho dôvodu, že treba ľuďom hovoriť celú pravdu, a... (povedané so smiechom) keď sa nehovorí celá pravda, tak... alebo hovorí len polovičná pravda, tak niekedy je to celá lož. A pán predseda Viskupič tu spomenul niekoľko vecí, ktoré boli veľmi zavádzajúce, a ja som veľmi prekvapený, keďže ho poznám ako seriózneho a na faktoch a vecne založeného človeka, veľmi som prekvapený z jeho vystúpenia, lebo bolo tam veľmi veľa zavádzajúcich informácií.
Trošku mi to pripadá také ako v tej rozprávke, ktorú možno všetci poznáte, že bola nejaká rodina, kde mali malé dieťa, a niekto prišiel do komory a tam začal bedákať: „Jéj, moje zlaté dieťatko, čo, čo sa s tebou stane? Takéto nešťastie!“ A teraz druhý tam šiel a tiež začal takto bedákať: „Jéj, moje dieťatko, chúďatko malé, čo sa len s tebou stane?“ A takto tam išli asi štyria členovia rodiny a nakoniec tam prišiel teda ten piaty, ktorý bol taký akože trochu bystrejší, a vidí tam, tí štyria tam stoja pod sekerou, ktorá je zaťatá v nejakej hrade a bedákajú nad tým. A hovorí: „A čo tu všetci bedákate?“ - „No lebo pozri, tu táto sekera, je tu zaťatá v tej hrade, a čo bude, keď to naše dieťatko sem príde a náhodou tá sekera naňho padne a ho zabije, chúďatko malé, čo len s ním bude?“ A hovorí: „No veď vy štyria hlupáci, tak vytiahnite tú sekeru z tej hrady a zatnite ju niekde inde alebo dajte do drevárne a nebedákajte tu!“
Hej, tak ne... Prepáč, Marián, ale takto mi pripadalo tvoje vystúpenie a poviem prečo. A chcem teda to povedať aj ostatným, ktorí sa chystajú vystúpiť, vidím, že ďalší dvaja sú prihlásení do písomnej rozpravy a možno ďalší pôjdu v ústnej, takže chcem tomu tak predísť dopredu, aby ste neopakovali tie isté polopravdy, ktoré v kontexte toho celého zákona sú nezmysly.
Takže prvý fakt. Tie oblasti, ktoré tu spomínal pán Viskupič, kde je vlastne zavedený tento osobitný odvod, ako napríklad telekomunikácie, poštové služby, zdravotné poisťovne, energetika, tam sa nič nemení, nijak sa nerozširujú tieto oblasti, ostáva to tak, ako to bolo v pôvodnom zákone. Čiže celé toto lamentovanie nad tým, že ako ich, chudákov, ideme všetkých zdaniť, ako sa to strašne mení a ako tí poštové služby a kuriéri... Doteraz to takisto bolo v zákone, nič sa nemení, opakujem. Takže toto lamentovanie je naozaj lamentovanie nad tou sekerou, ktorú nad tým rizikom obrovským, ktoré tu vôbec nie je, a je presne také isté, bude aj ďalej, ako bolo doteraz.
Celé, čo sa rozširuje, a to chcem povedať aj za seba ako poslanca, sú vlastne povolenia NBS, čiže prípadne možno lízingové spoločnosti alebo finančné spoločnosti. Možno. Poviem, prečo možno, hej. Ďalšia oblasť sú tie médiá. Tam, ja mám tu veľmi vážne výhrady a verím, že tie médiá budú odtiaľ vypustené. Som ochotný zahlasovať za to, aby to prešlo cez prvé čítanie, ale verím, že v druhom čítaní tie médiá odtiaľ zmiznú, pretože to sa mi nezdá naozaj zmysluplné.
A tretia oblasť je práve to mýto, mýtny systém, Najväčší podvod minulých vlád, vlád SMER-u, kde obrali Slovensko o miliardy eur medzičasom v prospech jednej finančnej skupiny, ktorú všetci poznáme.
Takže toto sú tri oblasti, do ktorých sa to rozširuje. Taká je celá pravda. Nie taká, že sa to rozširuje o kuriérske služby a neviem čo všetko. To nie je pravda.
A druhá, druhá pravda, druhá faktická vec, ktorú treba povedať, že tento odvod môže byť, nie, že je, keď je tam v zákone. Na veľkú väčšinu týchto oblastí uvedených v zákone sa ne... nedáva žiadny mimoriadny odvod, pretože to ešte závisí od rozhodnutia ministerstva financií, kedy ten regulovaný odvod, teda odvod na regulované služby a činnosti zavedie. Čiže ono keď ho nikdy nezavedie, tak nebudú platiť žiadny odvod, toto je veľmi dôležité povedať. Veľká väčšina týchto firiem neplatí žiadny odvod, hoci sú v regulovanej oblasti, hoci majú vysoké zisky, neplatia nič. Čiže to je len príprava možnosti, aby to ministerstvo financií vôbec mohlo zaviesť. Čiže opäť toto lamentovanie tu, aké to bude hrozné, ako sa to zavádza, nie je pravda. Veľká väčšina z toho sa nezavádza ani sa nikdy nezavedie. Dávame len možnosť, že by sa to vôbec možno niekedy mohlo zaviesť.
Tretí, tretia vecná záležitosť. Stále hovoríme o odvodoch zo zisku, hej. Zo zisku, nie z tržieb. Keď má firma 150-miliardové tržby, hej, alebo 150 mil., aby si to vedeli ľudia lepšie predstaviť, tak z týchto tržieb neplatí žiadny odvod, hoci podniká v regulovanom odvetví, podniká na základe obmedzenia trhu, podniká na základe toho, že iba ona a možno pár ďalších. Niekedy je to úplný monopol, hej, ako napríklad distribučné spoločnosti elektriny, to je monopol na území toho, jednotlivé časti Slovenska, napríklad Západoslovenská distribučná na západnom Slovensku nemá konkurenciu, je to jediná distribučná spoločnosť elektriny, hej. Na základe licencie štátu. Nemá žiadne odvody z tržieb a... a to, o čom hovoríme, je odvod zo zisku. To znamená, po odrátaní všetkých nákladov, niekedy aj pofidérnych z môjho pohľadu, niekedy ťažko odôvodniteľných, čo ostane tej firme v bilancii ako zisk, tak z toho môže po tejto zmene, ak to prejde, odviesť 0,01 faktor, čiže 1 % mesačne. Čiže ak ten zisk je 50 mil. eur ročne, tak je to mesačne 500-tisíc eur. A tomuto my hovoríme, že ideme niekoho zruinovať, ideme mu strašne ublížiť, ideme to tu rozvrátiť ekonomiku, nebude to rásť a tak ďalej. Prosím vás, to je hrubé zavádzanie. Toto sú firmy, ktoré dosahujú svoj zisk na základe toho, že majú mimoriadne dominantné postavenie.
Takisto to platí pre telekomunikačné spoločnosti. Máme tu štyri telekomunikačné spoločnosti, ktoré môžu podnikať na mobilnom trhu v plnej miere, majú plnú licenciu. Prečo ich nemáme desať ako v iných krajinách? Prečo nedovolíme malým telekomunikačným spoločnostiam zdieľať napríklad sieť veľkých firiem? Prečo? Ja som za, aby to tak bolo. Ale je tu veľký odpor k tomu.
O. K., keď potom tieto firmy majú mimoriadne výsadné postavenie na trhu, potom štát má právo aj povedať, keď na tom zarábaš, tak sa podeľ so štátom, so všetkými občanmi. Keď sa pozriete na svoje telekomunikačné účty, nie je to málo peňazí, ktoré platíte. Keď máte takých účt... takých čísel päť v rodine ako ja, tak to je ešte vyššia suma. Keď v tom máte televíziu, internet a všeličo ďalšie, to je ešte vyššia suma.
Takže ako ešte raz, buďme k sebe úprimní a hovorme celú pravdu. Toto je odvod zo zisku a z mimoriadneho zisku, pretože to nie sú spoločnosti, ktoré bežne podnikajú na trhu. Nehovoríme tu o kuriérskych firmách, ktorých je tu desať. Hovoríme tu napríklad o telekomunikačných spoločnostiach. A... čiže to bolo štvrtý fakt. Je to z regulovaných odvetví.
Čiže, čiže, prosím vás, keď diskutujeme, toto je veľmi vecná téma. Toto nie je téma politická. Marián, ty si z toho naozaj urobil teraz také politické vystúpenie. Ja rozumiem, že ste v opozícii. Rozumiem, že nemáte radi ministra financií. Rozumiem, že akýkoľvek jeho návrh je pre vás ako soľ do rany, hej, ale ja si myslím, že treba sa aj ovládať, tie svoje emócie a zostať vo vecnej rovine, takže skúsme diskutovať vecne. Ja som tomu otvorený. Ja tiež s niektorými z týchto návrhov celkom nie som zmierený alebo v poriadku, ale ešte raz hovorím, O. K., pustime to cez prvé čítanie.
Napríklad tiež sa zasadzujem za to, aby tá platnosť zákona bola už... až od 1. 1. 2023, pretože sľúbili sme, že všetky daňové zákony budú platiť vždy k 1. 1. Čiže ak tam má byť nejaká zmena podnikateľského prostredia, aj keď toto nie je klasická zmena podnikateľského prostredia, uznávam, by sa mali, by sa malo meniť teda tie podmienky k 1. 1.
Čiže zatiaľ len toľko a prípadne potom ešte potom neskôr budem reagovať.

Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, ctená snemovňa, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený predsedom výboru za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku, legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. So znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet, Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu k uvedenému návrhu zákona.

Ďakujem, pán predsedajúci. Vážení kolegovia, ctená snemovňa, chcem, nechcem teraz vecne diskutovať o návrhu, chcem len navrhnúť, aby tento zákon prerokoval aj Výbor pre hospodárske záležitosti. Celkom nechápem, prečo nebol pridelený aj nášmu výboru, keďže ide o oblasť predaja nápojov, čiže obchod, ktorý spadá pod hospodársky výbor.
Takže chcem požiadať pána spravodajcu, aby si osvojil tento môj návrh a navrhol aj výbor pre hospodárske záležitosti ako jeden z výborov, ktorý tento zákon prerokuje.
Ďakujem.