Ďakujem, pán predsedajúci. No ja chcem zareagovať na vystúpenie pána predsedu finančného výboru Viskupiča z toho dôvodu, že treba ľuďom hovoriť celú pravdu, a... (povedané so smiechom) keď sa nehovorí celá pravda, tak... alebo hovorí len polovičná pravda, tak niekedy je to celá lož. A pán predseda Viskupič tu spomenul niekoľko vecí, ktoré boli veľmi zavádzajúce, a ja som veľmi prekvapený, keďže ho poznám ako seriózneho a na faktoch a vecne založeného človeka, veľmi som prekvapený z jeho vystúpenia, lebo bolo tam veľmi veľa zavádzajúcich informácií.
Trošku mi to pripadá také ako v tej rozprávke, ktorú možno všetci poznáte, že bola nejaká rodina, kde mali malé dieťa, a niekto prišiel do komory a tam začal bedákať: „Jéj, moje zlaté dieťatko, čo, čo sa s tebou stane? Takéto nešťastie!“ A teraz druhý tam šiel a tiež začal takto bedákať: „Jéj, moje dieťatko, chúďatko malé, čo sa len s tebou stane?“ A takto tam išli asi štyria členovia rodiny a nakoniec tam prišiel teda ten piaty, ktorý bol taký akože trochu bystrejší, a vidí tam, tí štyria tam stoja pod sekerou, ktorá je zaťatá v nejakej hrade a bedákajú nad tým. A hovorí: „A čo tu všetci bedákate?“ - „No lebo pozri, tu táto sekera, je tu zaťatá v tej hrade, a čo bude, keď to naše dieťatko sem príde a náhodou tá sekera naňho padne a ho zabije, chúďatko malé, čo len s ním bude?“ A hovorí: „No veď vy štyria hlupáci, tak vytiahnite tú sekeru z tej hrady a zatnite ju niekde inde alebo dajte do drevárne a nebedákajte tu!“
Hej, tak ne... Prepáč, Marián, ale takto mi pripadalo tvoje vystúpenie a poviem prečo. A chcem teda to povedať aj ostatným, ktorí sa chystajú vystúpiť, vidím, že ďalší dvaja sú prihlásení do písomnej rozpravy a možno ďalší pôjdu v ústnej, takže chcem tomu tak predísť dopredu, aby ste neopakovali tie isté polopravdy, ktoré v kontexte toho celého zákona sú nezmysly.
Takže prvý fakt. Tie oblasti, ktoré tu spomínal pán Viskupič, kde je vlastne zavedený tento osobitný odvod, ako napríklad telekomunikácie, poštové služby, zdravotné poisťovne, energetika, tam sa nič nemení, nijak sa nerozširujú tieto oblasti, ostáva to tak, ako to bolo v pôvodnom zákone. Čiže celé toto lamentovanie nad tým, že ako ich, chudákov, ideme všetkých zdaniť, ako sa to strašne mení a ako tí poštové služby a kuriéri... Doteraz to takisto bolo v zákone, nič sa nemení, opakujem. Takže toto lamentovanie je naozaj lamentovanie nad tou sekerou, ktorú nad tým rizikom obrovským, ktoré tu vôbec nie je, a je presne také isté, bude aj ďalej, ako bolo doteraz.
Celé, čo sa rozširuje, a to chcem povedať aj za seba ako poslanca, sú vlastne povolenia NBS, čiže prípadne možno lízingové spoločnosti alebo finančné spoločnosti. Možno. Poviem, prečo možno, hej. Ďalšia oblasť sú tie médiá. Tam, ja mám tu veľmi vážne výhrady a verím, že tie médiá budú odtiaľ vypustené. Som ochotný zahlasovať za to, aby to prešlo cez prvé čítanie, ale verím, že v druhom čítaní tie médiá odtiaľ zmiznú, pretože to sa mi nezdá naozaj zmysluplné.
A tretia oblasť je práve to mýto, mýtny systém, Najväčší podvod minulých vlád, vlád SMER-u, kde obrali Slovensko o miliardy eur medzičasom v prospech jednej finančnej skupiny, ktorú všetci poznáme.
Takže toto sú tri oblasti, do ktorých sa to rozširuje. Taká je celá pravda. Nie taká, že sa to rozširuje o kuriérske služby a neviem čo všetko. To nie je pravda.
A druhá, druhá pravda, druhá faktická vec, ktorú treba povedať, že tento odvod môže byť, nie, že je, keď je tam v zákone. Na veľkú väčšinu týchto oblastí uvedených v zákone sa ne... nedáva žiadny mimoriadny odvod, pretože to ešte závisí od rozhodnutia ministerstva financií, kedy ten regulovaný odvod, teda odvod na regulované služby a činnosti zavedie. Čiže ono keď ho nikdy nezavedie, tak nebudú platiť žiadny odvod, toto je veľmi dôležité povedať. Veľká väčšina týchto firiem neplatí žiadny odvod, hoci sú v regulovanej oblasti, hoci majú vysoké zisky, neplatia nič. Čiže to je len príprava možnosti, aby to ministerstvo financií vôbec mohlo zaviesť. Čiže opäť toto lamentovanie tu, aké to bude hrozné, ako sa to zavádza, nie je pravda. Veľká väčšina z toho sa nezavádza ani sa nikdy nezavedie. Dávame len možnosť, že by sa to vôbec možno niekedy mohlo zaviesť.
Tretí, tretia vecná záležitosť. Stále hovoríme o odvodoch zo zisku, hej. Zo zisku, nie z tržieb. Keď má firma 150-miliardové tržby, hej, alebo 150 mil., aby si to vedeli ľudia lepšie predstaviť, tak z týchto tržieb neplatí žiadny odvod, hoci podniká v regulovanom odvetví, podniká na základe obmedzenia trhu, podniká na základe toho, že iba ona a možno pár ďalších. Niekedy je to úplný monopol, hej, ako napríklad distribučné spoločnosti elektriny, to je monopol na území toho, jednotlivé časti Slovenska, napríklad Západoslovenská distribučná na západnom Slovensku nemá konkurenciu, je to jediná distribučná spoločnosť elektriny, hej. Na základe licencie štátu. Nemá žiadne odvody z tržieb a... a to, o čom hovoríme, je odvod zo zisku. To znamená, po odrátaní všetkých nákladov, niekedy aj pofidérnych z môjho pohľadu, niekedy ťažko odôvodniteľných, čo ostane tej firme v bilancii ako zisk, tak z toho môže po tejto zmene, ak to prejde, odviesť 0,01 faktor, čiže 1 % mesačne. Čiže ak ten zisk je 50 mil. eur ročne, tak je to mesačne 500-tisíc eur. A tomuto my hovoríme, že ideme niekoho zruinovať, ideme mu strašne ublížiť, ideme to tu rozvrátiť ekonomiku, nebude to rásť a tak ďalej. Prosím vás, to je hrubé zavádzanie. Toto sú firmy, ktoré dosahujú svoj zisk na základe toho, že majú mimoriadne dominantné postavenie.
Takisto to platí pre telekomunikačné spoločnosti. Máme tu štyri telekomunikačné spoločnosti, ktoré môžu podnikať na mobilnom trhu v plnej miere, majú plnú licenciu. Prečo ich nemáme desať ako v iných krajinách? Prečo nedovolíme malým telekomunikačným spoločnostiam zdieľať napríklad sieť veľkých firiem? Prečo? Ja som za, aby to tak bolo. Ale je tu veľký odpor k tomu.
O. K., keď potom tieto firmy majú mimoriadne výsadné postavenie na trhu, potom štát má právo aj povedať, keď na tom zarábaš, tak sa podeľ so štátom, so všetkými občanmi. Keď sa pozriete na svoje telekomunikačné účty, nie je to málo peňazí, ktoré platíte. Keď máte takých účt... takých čísel päť v rodine ako ja, tak to je ešte vyššia suma. Keď v tom máte televíziu, internet a všeličo ďalšie, to je ešte vyššia suma.
Takže ako ešte raz, buďme k sebe úprimní a hovorme celú pravdu. Toto je odvod zo zisku a z mimoriadneho zisku, pretože to nie sú spoločnosti, ktoré bežne podnikajú na trhu. Nehovoríme tu o kuriérskych firmách, ktorých je tu desať. Hovoríme tu napríklad o telekomunikačných spoločnostiach. A... čiže to bolo štvrtý fakt. Je to z regulovaných odvetví.
Čiže, čiže, prosím vás, keď diskutujeme, toto je veľmi vecná téma. Toto nie je téma politická. Marián, ty si z toho naozaj urobil teraz také politické vystúpenie. Ja rozumiem, že ste v opozícii. Rozumiem, že nemáte radi ministra financií. Rozumiem, že akýkoľvek jeho návrh je pre vás ako soľ do rany, hej, ale ja si myslím, že treba sa aj ovládať, tie svoje emócie a zostať vo vecnej rovine, takže skúsme diskutovať vecne. Ja som tomu otvorený. Ja tiež s niektorými z týchto návrhov celkom nie som zmierený alebo v poriadku, ale ešte raz hovorím, O. K., pustime to cez prvé čítanie.
Napríklad tiež sa zasadzujem za to, aby tá platnosť zákona bola už... až od 1. 1. 2023, pretože sľúbili sme, že všetky daňové zákony budú platiť vždy k 1. 1. Čiže ak tam má byť nejaká zmena podnikateľského prostredia, aj keď toto nie je klasická zmena podnikateľského prostredia, uznávam, by sa mali, by sa malo meniť teda tie podmienky k 1. 1.
Čiže zatiaľ len toľko a prípadne potom ešte potom neskôr budem reagovať.