Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie

15.3.2023 o 11:38 hod.

Mgr.

Peter Kremský

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie s faktickou poznámkou 22.3.2023 15:52 - 15:53 hod.

Peter Kremský Zobrazit prepis
Ďakujem. Ja budem reagovať teraz len na dve také základné veci, potom možno v záverečnom slove viac.
No, prvá vec tam bola nejaké také, že si dal do rozporu pozmeňujúci návrh Petry Hajšelovej a môj. Nerozumiem tej logike, ony nie sú v rozpore, ony sa navzájom dopĺňajú. Takže tam nerozumiem, že prečo si potreboval si do toho nejako rypnúť a dať to do rozporu. Akože nechápem, v čom je rozpor. No a potom tam bolo niekoľko takých akože malých zavádzaní, ktoré, keď sa všetky sčítajú, tak vytvoria jeden nezmysel, ktorý tu nejak presadzuješ, a napríklad jedna vec je, že Slovalco odišlo, hej. Vieme všetci, že Slovalco neodišlo, Slovalco pozastavilo výrobu, ktorú môže kedykoľvek obnoviť, keď sa cena elektriny výrazne zníži a myslím si, že ten čas aj prichádza, kedy ju obnoví. A Slovalco pokračuje vo výbore, keď spracúva napríklad hliníkový šrot. Čiže to, že Slovalco odišlo, je zavádzanie a dobre vieš, že neodišlo preto, že by mu štát naparil nejaké vysoké dane, ale odišlo preto, že cena elektriny bola na 300 – 400 eurách za megawatthodinu a pri takých cenách jednoducho sa nedá vyrábať hliník takou metódou, takou technológiou, akú oni mali. Čiže, Marián, ja som veľmi prekvapený, že svedomie ti dovolí takto zavádzať, že staviaš svoje argumenty na jednoducho pootočených, nepravdivých veciach, keď povieš iba polovicu pravdy alebo si ju ohneš tak, ako sa ti hodí. Ja si myslím, že toto by slušný a čestný človek nemal robiť.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 22.3.2023 15:13 - 15:20 hod.

Peter Kremský Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci.
Chcel by som zareagovať v rozprave na pani kolegyňu Hajšelovú. Samozrejme súhlasím s takýmto pozmeňujúcim návrhom. Diskutovali sme o tom a je úplne logické, že spoločnosť, ktorá, kde prebieha útlm ťažby hnedého uhlia a lignitu, nebude platiť takýto solidárny príspevok. Pretože zámerom takéhoto zákona je práve, práve zdaniť také takzvané tie windfall príjmy, čiže príjmy, ktoré plynú z nepredpokladaných okolností a v podstate negatívneho vývoja politického a zahraničnopolitického, čiže nedávalo by dôvod, prečo práve ťažobné spoločnosti uhlia a lignitu by mali platiť takého niečo. Čiže s tým naozaj úplne súhlasím.
Ja by som chcel odôvodniť a predniesť pozmeňujúci návrh k tomuto nášmu návrhu zákona, ktorým navrhujeme zvýšiť vlastne to percento solidárneho odvodu z nadmerného zisku z 55 na 90 %. V novele zákona je 70. Tento pozmeňujúci návrh hovorí 90, čiže je na vás poslancov, ako sa rozhodnete. Ak podporíte tento pozmeňujúci návrh, tak to bude 90, ak ho nepodporíte, tak to vlastne ostane na úrovni 70 %.
Chcem povedať pár slov k tomu prečo. Už v úvode som spomínal ten vývoj v minulom roku. Minulý rok vlastne bol prvý, keď sa prejavili tieto dopady vojny na Ukrajine na hospodárení rafinérií. Petrochemická skupina MOL dosiahla v minulom roku zisk 4,7 mld. dolárov pred zdanením, úrokmi, nákladmi na precenení zásob a odpismi. Je to o 1,2 mld. dolárov viac ako v roku 2021, ktorý tiež bol zatiaľ najziskovejší v histórii skupiny. Čiže predpokladali vlastne, teda v roku ´21 to bolo 3,5 mld., čo bol najziskovejší rok a v minulom roku to bolo ešte oveľa viac, až o zhruba tretinu viac, čiže 4,7 mld. Rekordné čísla tejto skupine priniesli sankcie na ruskú ropu, sama táto skupina to uznáva, priniesli sankcie na ruskú ropu a zvýšenie cien ropných produktov na trhoch po ruskej agresii voči Ukrajine.
Napríklad ceny nafty či benzínov na staniciach pohonných hmôt atakovali až 2 eurá za liter v rôznych krajinách. Ešte pred vypuknutím vojny si MOL naplánoval na rok 2022 zisk pred zdanením 2,8 mld. dolárov, hej, čiže z 2,8 bolo v skutočnosti 4,7. Skoro 2 mld. navyše oproti plánu. V treťom štvrťroku upravili odhad na 4,1 až 4,4 mld. dolárov. Nakoniec ten výsledok bol ešte vyšší. A čo na to hovorí MOL vo svojom vyhlásení? „Robustná EBITDA v roku 2022 nám umožní pokračovať na ceste transformácie a rozvoja, dokonca aj po zohľadnení extrémne vysokých daní, cenových stropov a ďalších regulácií," uviedol vo vyhlásení generálny riaditeľ MOL Zsolt Hernadi. Čiže keď vám tu niekto rozpráva, že to Slovnaftu zabráni v investíciách, zabráni v rozvoji, tá firma bude pomaly krachovať, sú to nezmysly, nie je to pravda. Sám najvyšší šéf MOL-u Zsolt Hernádi hovorí: „Umožní nám to pokračovať na ceste transformácie a rozvoja," čiže v investíciách premenená, modernejšie prevádzky, dokonca aj po zohľadnení extrémne vysokých daní, cenových stropov a ďalších regulácií. Čiže toto im nezabráni ďalej sa rozvíjať, sami to priznávajú.
A ešte vlastne v tomto článku píše o tom, že táto celá skupina za minulý rok príde dodatočným zdanením alebo inými regulačnými opatreniami v Maďarsku, Slovensku a Chorvátsku o 1,6 mld. dolárov. Napriek tomu čistý zisk vlani bol 1,66 mld. dolárov. Čiže nehovoríme o tom, že ideme tu niekoho odrať, ožobráčiť, urobiť z neho chudáka, hovoríme naozaj o férovom rozdelení sa so ziskom, z ktorého, ktorý firma vyprodukovala bez toho, aby sa o to nejako pričinila. Len tým, že jednoducho nakupovala oveľa lacnejšiu ruskú ropu a predávala za drahé európske ceny.
Ešte možno pár slov k tomu, ako sa tento výnos použije. Určite sa tu objaví tvrdenie, že to bude na 500 eur pre každého voliča vo voľbách. Nie je to tak, takéto niečo sa dá tvrdiť len na základe nejakých faktov, nie na základe toho, že by to niekto chcel alebo že by si to niekto želal. Ale na základe toho, že to tak musí byť upravené v štátnom rozpočte. A v štátnom rozpočte to môže byť upravené iba v takom prípade, že nejaký takýto návrh prejde v parlamente. Tento návrh zatiaľ ešte ani sa, ešte ani neprešiel prvým čítaním. Takže argumentovať tým, že ak Slovnaft takéto, takýto solidárny odvod zaplatí, tak že to pôjde na nejakých 500 eur vo voľbách, je nezmysel. Je to výmysel a je to propaganda. Takže, prosím vás, chcem aj kolegom, ktorí sa možno chystajú použiť takýto argument, povedať, že, prosím vás, ako uvedomte si dopredu, že to je naozaj nezmysel. Takže asi toľko zatiaľ.
Prečítam teraz pozmeňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Petra Kremského, teda pardon, tuto sme, Petra Kremského a Petra Libu k návrhu zákona poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Petra Kremského, Milana Kuriaka, Igora Matoviča, Petra Libu a Vojtecha Tótha na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 519/2022 Z. z. o solidárnom príspevku z činností v odvetviach ropy, zemného plynu, uhlia a rafinérií a o doplnení niektorých zákonov (tlač 1378).
Tento zákon sa mení takto:
1. V čl. I bod 2 znie:
V § 4 sa číslo „55" nahrádza číslom „90".
To je všetko, ďakujem, pán predsedajúci.
Skryt prepis
 

22.3.2023 15:00 - 15:04 hod.

Peter Kremský Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci.
Chcel by som odôvodniť návrh zákona, ktorým v podstate veľmi skrátenej verzii posúvame odvod solidárneho príspevku z odvetví ropy, zemného plynu a tak ďalej aj na rok 2023. Toto je úplne prvá kľúčová informácia k tomu, myslím si, že asi nemusím vysvetľovať, že táto situácia vznikla vlastne ruskou agresiou na Ukrajine, ktorá priniesla výrazné výkyvy na trhu s energiami, priniesla výrazné nárasty cien energií v Európe a priniesla takisto sankcie na dovoz energetických nosičov z Ruska do Európskej únie.
Táto situácia v podstate priniesla to, že najmä ruská ropa Urals výrazne zvýšila svoju zľavu voči bežným druhom ropy, najmä teda referenčnej rope Brent. Táto zľava sa pohybuje v súčasnosti na úrovni 30, 40, niekedy až 50 %. Rafinérie, ktoré ťažia práve z tejto zľavy, v podstate dosahujú nadmerné zisky. Po anglicky sa tomu hovorí windfall tax alebo windfall, teda zisky z toho, že zafúka vietor a niečo vám prifúkne. V podstate tieto firmy sa na tom nepodieľajú ani svojimi investíciami, ani svojou nejakou podnikateľskou zručnosťou, ale tieto zisky vyplývajú jednoducho z tej situácie, keďže nakupujú výrazne lacnejšiu ruskú ropu, ale predávajú ju za ceny, ktoré sú bežné na trhu v Európe.
V podstate veľmi veľa krajín takéto zisky zdaňuje, k takému zdaneniu vyzýva vlastne aj Európska únia, na základe toho Slovensko v minulom roku po pomerne dlhom naťahovaní sa aj tu v parlamente zaviedlo zdanenie nadmerných ziskov z tejto ruskej ropy na úrovni 55 %. Aby sme si rozumeli, z čoho sa zdaňuje tých 55 %, vlastne vypočíta sa to tak, že sa zoberú, zoberú priemerné zisky za štyri roky predchádzajúce roku 2022 a tento priemer, k tomuto priemeru ziskov sa pripočíta 20 %, akoby primeraný zisk, a všetko, čo je nad týchto 20 %, sa zdaní týmito 55 %. Čiže nie je to zdanenie celého zisku, ako by mohlo možno vyplývať z nejasných vyjadrení kritikov tohto zákona, ani to nie je nejaké extrémne zdanenie. Je to jednoducho to, že tieto firmy sa rozdelia o tú smotanu, ktorú zlížu úplne nezaslúžene a bez nejakého vlastného vkladu, sa o túto smotanu podelia so štátom.
Robia to aj iné krajiny okolo nás a k tomu, že aké sú tie nadmerné zisky, tak napríklad celá táto skupina MOL, do ktorej patrí aj Slovnaft, za minulý rok dosiahla 4,5 mld. zisku, výrazne viac ako v rokoch predtým a, samozrejme, že tak Maďarsko, ako aj Chorvátsko tieto zisky výrazne, nadmerné zisky, výrazne zdaňujú a verím, že tak urobí aj Slovensko.
Aby som sa vrátil k novele tohto zákona, novelou predlžujeme toto zdanenie aj na rok 2023, čo v pôvodnom zákone nebolo, a zvyšujeme vlastne toto zdanenie na 70 % týchto nadmerných ziskov. Keďže vznikli diskusie o tom, či to nie je málo, v rozprave prednesiem pozmeňujúci návrh, ktorým navrhujem zvýšiť toto percento na 90 %. Takže toľko len k uvedeniu tohto zákona a viac, samozrejme, si povieme v rozprave.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

22.3.2023 14:53 - 14:55 hod.

Peter Kremský Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Nebudem dlho hovoriť, keďže tento zákon už vlastne prešiel prvým čítaním a tam bol stručne predstavený, ide v podstate o úpravu regionálnej investičnej pomoci z dôvodu energetickej krízy, a tento návrh vznikol v spolupráci s ministerstvom hospodárstva a vychádza v podstate z praxe rokovania s investormi, kde v podstate prišli podnety na to, že energetická kríza kladie mimoriadne nároky na ich fungovanie, na realizáciu tých investičných projektov, na rýchlosť realizácie, na rýchlosť vlastne prijímania nových pracovníkov a tak ďalej a tak ďalej.
V priebehu vlastne legislatívneho procesu na hospodárskom výbore bol prednesený môj pozmeňujúci návrh, ktorým sme vlastne z tohto zákona vypustili ustanovenia, ktoré sa týkali zvyšovania platov, zvyšovania miezd, špeciálne pri technologických centrách a pri centrách zdieľaných služieb, pretože ten, pôvodná novela vlastne im umožňovala nezvyšovanie mzdy tak, ako pôvodne bolo určené. Takéto ustanovenie mne sa zdalo ako prehnané, pretože pri takejto inflácii, akú dnes máme, nedáva veľký zmysle, aby firmy mali nejaké úľavy v zvyšovaní miezd, práve naopak, asi ich treba k tomu skôr povzbudiť a tlačiť, čiže mojím pozmeňujúcim návrhom boli vypustené tieto dva body. Vlastne ten pozmeňujúci návrh je súčasťou spoločnej správy, takisto sú tam ešte nejaké drobné legislatívno-technické úpravy, takže chcem vás požiadať o podporu tohto zákona, takisto podporu spoločnej správy, ktorá obsahuje aj tento pozmeňujúci návrh a prípadné otázky zodpoviem v rozprave.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

22.3.2023 14:53 - 14:55 hod.

Peter Kremský
Ďakujem veľmi pekne, ja len, že o tomto zákone budeme hlasovať budúci týždeň v utorok 28. 3. o jedenástej hodine.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 22.3.2023 10:04 - 10:06 hod.

Peter Kremský Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne. No pre niektorých kolegov, no tí, čo tu ani nie sú, ani asi im nebudem odpovedať, ale viacerí si pletiete zmenu terajšieho zákona, samozrejme, veď ten sme zmenili minulý rok, to bola novela, zmenili sme tento stavebný zákon, nový stavebný zákon platí od 1. apríla 2024. Čiže nebavíme sa o zmene terajšieho stavebného zákona. Bavíme sa o zmene v novom stavebnom zákone, ktorý bude platiť od 1. 4. ´24, a tiež ma prekvapuje, že niektoré ustanovenia tejto novely sa vzťahujú k 1., alebo majú platiť od 1. septembra 2023. To ma tiež prekvapuje, prečo chceme v niektorých bodoch upravovať ešte terajší stavebný zákon, keď od 1. 4. ´24 má platiť nový stavebný zákon. Čiže, prosím vás, skúste si to pozrieť, lebo reagujete na niečo, čo je nezmysel. Ja neriešim terajší stavebný zákon. Riešim ten nový.
Možno niektorým, čo mi tu rozprávajú, že vtedy som bol ticho, no ja som sa aj postavil proti niektorým veciam, aj som ich kritizoval, len možno vy ste tam práve neboli. Možno som to robil na výbore, možno som to robil v pléne, keď ste tu neboli, niekedy je tu naozaj päť a pol človeka, čiže potom nerozprávajte, že ja som vtedy bol ticho. No nebol som ticho, len možno ste ma vy nepočuli.
Možno ešte k Milošovi Svrčekovi, čo spomínal, že niečo sme blokovali a tak ďalej, no ja by som tiež tu mohol vytiahnuť veľa vecí, ktoré ste vy blokovali, ale nie sme na pieskovisku, tak sa nebudeme takto rozprávať. Ja si myslím, že pokiaľ chceme niečo zmeniť a niečo takéto závažné, tak treba diskutovať. Vtedy pred tým rokom sme diskutovali, trvalo to dlho, ale k niečomu rozumnému sme dospeli, teraz ste si to navrhli úplne bez diskusie a bez toho, aby ste to konzultovali, tak nečakajte, že budeme... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 22.3.2023 9:44 - 9:51 hod.

Peter Kremský Zobrazit prepis
Vážený pán predsedajúci, vážený pán podpredseda vlády, vážené kolegyne, vážení kolegovia, ctená snemovňa, chcel by som vyjadriť svoj postoj k tomu návrhu zákona a nebudem sa veľmi vyjadrovať k tým úplne konkrétnym ustanoveniam, keďže sme v prvom čítaní, ale budem sa skôr vyjadrovať k procesu, k tomu, ako sa to sem dostalo, a keď by som mal zhrnúť môj postoj a moje vyjadrenie k tomuto zákonu, tak asi by som to vyjadril slovom prekvapenie a šok.
Ako tu už spomenula pani spravodajkyňa, tento návrh zákona novelizuje 57 zákonov. Je to poslanecký návrh zákona a dovolím si odhadnúť, že to asi bude rekord v tom, koľko, koľko zákonov sa týmto návrhom novelizuje. A som veľmi prekvapený, že takýto návrh zákona príde do Národnej rady Slovenskej republiky ako poslanecký návrh.
Druhá vec, čo ma veľmi prekvapuje, je nezáujem tejto Národnej rady o prerokovanie takéhoto zákona. Keď sa pozerám na tieto vaše veľmi riedko obsadené rady, tak ma to naozaj veľmi prekvapuje, lebo máme tu veľmi veľa starostov a primátorov v Národnej rade, od ktorých by som čakal naozaj eminentný záujem o to, ako to povoľovacie konanie bude po jari 2024 vyzerať. Takže veľmi ma prekvapuje, že tu nesedia a nezaujímajú sa o to, nediskutujú.
Ale vráťme sa k tomu procesu. Tento zákon má 91 strán a myslím si, že takýto zákon by naozaj mal, mala predložiť vláda. Myslím si, že pán podpredseda vlády, ktorý tu sedí, by sa naozaj mal prezentovať, ak chce takéto významné zmeny urobiť v zákone, ktorý sme schvaľovali len niekoľko mesiacov dozadu, tak asi by sa mal za to postaviť, asi by mal prejsť medzirezortným pripomienkovým konaním a mal by si to obhájiť pred vládou a mal by si to obhájiť aj pred Národnou radou. Takže som veľmi prekvapený, že toto sa podáva poslaneckým návrhom. Myslím si, že je to veľmi-veľmi neštandardné a myslím si, že by to tak určite nemalo byť.
Druhá vec, ktorá ma prekvapuje, je tá, že pred tými niekoľkými mesiacmi, keď sa tu schvaľovala stavebná legislatíva, bol to pomerne dlhý a bolestný proces, absolvovali sme tam veľmi veľa rokovaní. Ja ako predseda hospodárskeho výboru, ktorý má pod sebou aj stavebníctvo, som tam pomerne veľa vecí požadoval a pýtal sa a verím, že sa nám podarilo presadiť aj veľa dobrých zmien, ktorými sme upravili túto stavebnú legislatívu, aby to bolo v prospech občanov, aby naozaj tá výstavba nebola nadivoko, aby tam na druhej strane neboli zbytočné prekážky, aby jednoducho to fungovalo transparentne a prehľadne.
Som veľmi prekvapený, že mnohé z týchto zmien, ktoré sa nám vtedy podarilo presadiť, sa týmto návrhom zákona chcú vrátiť späť. Myslím si, že je to veľmi-veľmi nevhodné a neštandardné, keď po niekoľkých mesiacoch po tom, ak sa takáto stavebná legislatíva v určitom konsenze a dohode v tejto Národnej rade schváli, to príde poslaneckým návrhom a v podstate sa to rozmetá na márne kúsky, tá dohoda, a snažia sa tu dostať body, ktoré sem naozaj vôbec nepatria a na ktorých sme sa veľmi jasne dohodli, ako to bude. A myslím si, že na dobro tej legislatívy.
Čiže tieto kroky, mnohé z nich, sú naozaj na škodu legislatívy, sú na škodu toho povoľovacieho procesu a boli by veľmi škodlivé či už pre verejnosť a jej pripomienkovanie stavebných zámerov, ale aj pre mestá a obce a myslím si, že aj pre iniciátorov a investorov. Pretože keď sa to prostredie znejasní a znetransparentní, tak je to na škodu všetkých. Nie je to, nie je to len pre dobro developerov, je to aj na škodu developerov, pretože potom budú vznikať zámery a stavby, s ktorými verejnosť nebude súhlasiť, ktoré neprijme a ktoré tým pádom nebudú fungovať v tom prostredí.
Dlhé roky som písal o realitnom biznise. Myslím si, že viem o tom dosť a poznám niekoľko stavieb, ktoré developeri presadili za každú cenu a tie stavby boli neúspešné. Prerobili na nich, ľudia tam nechcú bývať, ľudia ich nechcú používať, v tom prostredí sú ako päsť na oko. Jeden príklad. Bytovka, ktorú postavil Marián Kočner na Štefanovičovej ulici v Bratislave. To je bytovka, ktorá poslúžila len na prepranie dépeháčky, prepranie špinavých peňazí. Ľudia tam neradi bývajú, vyzerá to hrozne, je to proste mafiánska stavba v strede hlavného mesta. To len jeden príklad. Čiže keď niečo nastavíme prodevelopersky, to neznamená ešte, že to bude aj fungovať a že to bude dobré. Dokonca pre tých developerov to môže byť škodlivé. To len tak na okraj.
A možno poviem len jeden konkrétny príklad. V tomto zákone sa znova tlačí do legislatívy, zavádza detailné snímkovanie územia. Toto detailné snímkovanie územia, ktoré pán podpredseda Holý už roky pretláča spolu so svojimi partnermi, kamarátmi, neviem, z Anglicka, môže stáť jednu miliardu eur. Jednu miliardu eur. Skúste sa ho opýtať, koľko stojí to skúšobné snímkovanie okresu Žiar nad Hronom, ktoré sa práve realizuje. Za tú cenu dokázal úrad geodézie a kartografie nasnímkovať celé Slovensko. Samozrejme, je to s menšou presnosťou, ale pre stavebné zámery a pre plánovanie územia to úplne postačuje. To, čo pripravuje pán podpredseda Holý, je projekt, ktorý Slovensko nepotrebuje, nevyužije sa. Bude slúžiť len na to, že si na tom urobia referenciu a potom to budú predávať do celého sveta. A budú to platiť slovenskí investori a slovenskí občania. Ďakujem pekne, ja za toto v živote nezahlasujem.
Takže aby som to zhrnul, nebudem hovoriť o ďalších konkrétnostiach. Myslím si, že tento zákon sa tu dostal veľmi nevhodným spôsobom a preto navrhujem, aby ho predkladatelia stiahli na prepracovanie.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 16.3.2023 9:31 - 9:34 hod.

Peter Kremský Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne. Chcel by som uviesť pozmeňujúci návrh, o ktorý vlastne ma požiadalo ministerstvo hospodárstva. Ide o to, že vlastne pri preverovaní zahraničných investícií, samozrejme, sa preveruje ich dopad na Slovensko aj na teda právny poriadok Európskej únie a záujmy Európskej únie, tak ako som hovoril pred chvíľou. Vlastne v priebehu minulého roka, alebo to bolo rok pred tým, to už si nepamätám úplne presne, sa vyskytol jeden prípad, keď bolo treba preveriť v podstate aj určitú domácu investíciu do kritickej infraštruktúry. Išlo tam, keď sa uvažovalo o tom, či vlastne tam nepríde investícia do spoločnosti Stredoslovenská distribučná. V podstate je to firma, ktorá má monopol v distribúcii elektriny na území stredného Slovenska a zvažovalo sa tam, či vlastne Slovensko bude súhlasiť s investíciou maďarskej firmy do tejto, tejto, tejto spoločnosti, samozrejme, prostredníctvom slovenskej dcéry. Čiže vtedy sa vlastne tento zákon upravil tak, aby bolo možné aj preverovať aj domáce investície a špeciálne do kritickej infraštruktúry, ale vznikol tam nejaký technický nedostatok, ktorý v podstate týmto pozmeňujúcim návrhom chceme vyriešiť.
Takže prečítam teraz pozmeňujúci návrh poslanca Petra Kremského k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Petra Kremského, Milana Kuriaka, Vojtecha Tótha, Petra Libu a Petra Vonsa na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 497/2022 Z. z. o preverovaní zahraničných investícií a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 1376. V návrhu zákona navrhujem tieto doplnenia:
1. V čl. I sa dopĺňa bod 3, ktorý znie:
"3. § 12 sa dopĺňa odsekom 3 (správne: odsekom 4, pozn. red.), ktorý znie:
"(4) Ministerstvo hospodárstva môže začať konanie z úradnej moci aj vtedy, ak ide o prevod alebo prechod prvku kritickej infraštruktúry podľa osobitného predpisu,20a) ktorý sa na účely tohto konania považuje za zahraničnú investíciu podľa tohto zákona.".".
Poznámka pod čiarou k odkazu 20a) znie:
"20a) § 9a zákona č. 45/2011 Z. z. v znení zákona č. 497/2022 Z. z.".
V nadväznosti na uvedenú úpravu sa primerane upraví názov návrhu zákona a úvodná veta čl. I.
Ďakujem, pán predsedajúci, skončil som.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 16.3.2023 9:26 - 9:27 hod.

Peter Kremský Zobrazit prepis
Dobrý deň, pán predsedajúci.
Dámy a páni, ctená snemovňa, rád by som uviedol návrh novely zákona č. 497/2022 o preverovaní zahraničných investícií a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 1376, v druhom čítaní.
Budem veľmi krátky. V podstate ide o technickú novelu, ktorou sa upravujú niektoré nezrovnalosti a nedostatky v tomto zákone, ktoré vznikli pri jeho prijímaní. Ide najmä o to, že sa vzťahoval najmä na poriadok Slovenskej republiky. Keďže sme členom Európskej únie, tak podľa medzinárodných dohôd a našich, nášho, našej zmluvy o členstve v Európskej únii vlastne v slovenskej legislatíve treba zohľadniť aj to, aby to neporušovalo poriadok Európskej únie. Čiže to je taký asi jediný bod, ktorý treba spomenúť. Ostatné sú naozaj len veľmi technické veci.
Ja potom neskôr uvediem aj maličký pozmeňujúci návrh v rozprave, ktorým tam ešte meníme tak isto jednu ďalšiu technickú vec.
Takže zatiaľ len toľko. Myslím, že nemal by s tým byť žiadny problém.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie 15.3.2023 11:38 - 11:45 hod.

Peter Kremský Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci.
Vážení kolegovia, teším sa z tohto záujmu. Počas prerokovania tohto zákona zatiaľ nikdy nebol takýto počet poslancov v parlamente, tak teším sa, že aspoň teraz ste tu ostali a chcete si vypočuť záverečné slovo. Ide o zákon o správnych poplatkoch, čiže poplatkoch pri registrácii áut, pre tých, ktorí tu neboli doteraz, a, samozrejme, je to veľmi dôležitá téma, možno zopakujem len tak veľmi krátko, že je to zákon, ktorý sa zmenil, ale, poprosím vás, kolegovia, ak chcete diskutovať na iné témy, tak tam je bufet, kde majú dobrú kávu, aj dobrú minerálku... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Pčolinský, Peter, podpredseda NR SR
Páni demokrati, poprosím vás, skúste diskutovať inde, rušíte.

Kremský, Peter, poslanec NR SR
Naozaj, aby sme vás nevyrušovali náhodou tuto takýmito prízemnými témami ako registračné poplatky na autá.
Takže, aby som to zopakoval, v decembri sa strane SaS podarilo vložiť do zákona o dani z osobitnej stavby, čiže zamýšľaného zdaňovania Eustreamu vlastne nepriamu novelu zákona o správnych poplatkoch, kde sa úplne zmenili tieto registračné poplatky z nôh na hlavu alebo z hlavy na nohy. To je, záleží od uhla pohľadu asi, alebo zatiaľ sa platia najväčšie poplatky na nové autá a najnižšie na staršie autá. A SaS-ka to zaviedla úplne naopak, čiže najnižšie poplatky na nové autá a najvyššie na staré autá. Keďže som videl, že hrozí katastrofa v podobe hnevu ľudu, najmä teda na vidieku, kde tie staršie autá sú nevyhnutnou súčasťou života a dopravy a v podstate cesty za prácou, tak som pripravil novelu, v ktorej toto vlastne tak zmierňujeme tým, čo je v pôvodnej novele, v pôvodnom znení, a to zľavou 70 % na autá, pri ktorých sa nemení evidenčné číslo vozidla. Neskôr sme zistili, že to bude asi dosť ťažko realizovateľné, keďže pre mnohých občanov je pomerne ťažké počítať percentá a spôsobilo by to veľmi veľa rôznych verzií tých poplatkov. Už teraz vlastne tých veľa možností veľmi zdržuje na dopravných inšpektorátoch, toto by možno zdržovalo ešte viac, čiže sme vlastne po dvoch mesiacoch takých rokovaní a spolupráce vymysleli iné riešenie.
Po prvé, sme výrazne prepracovali a zjednodušili tú tabuľku výpočtu, zlúčili diesel a benzín, znížili ju na podstatne menej riadkov, upravili sme tie koeficienty výpočtu podľa noriem a takisto som navrhol zníženie toho poplatku na maximálne 120 eur pri autách starších ako 20 rokov, pri ktorých sa nemení evidenčné číslo vozidla. Takže toľko len také zhrnutie. Možno ešte jedna dôležitá vec. Takisto sme sa dohodli na odložení účinnosti tohto zákona až od 1. 1. ´24. Čiže vlastne to, čo v podstate SaS presadila, by neplatilo od 1. 4., ale tie zmenené podmienky by platili až od 1. 1. ´24. Samozrejme to aj pomôže polícii nastaviť si tie systémy, pretože už teraz majú pomerne veľký problém stihnúť tieto termíny.
Medzitým sa tam objavilo viacero pozmeňovákov. Aj tu vlastne boli dva prednesené. Takže ja ako predkladateľ odporúčam teda podporiť to riešenie, ktoré vzniklo spoločnou dohodou aj s ministerstvom financií, ktoré nezaťaží štátny rozpočet. Bude to maximálne desať miliónov eur ročne, aj to od v podstate až budúceho roka. Čiže to riešenie je prijať pozmeňujúce návrhy, ktoré sú obsiahnuté v spoločnej správe, prijať môj pozmeňujúci návrh, ktorý teda znižuje alebo mení tú zľavu na maximálne, alebo znižuje ten poplatok na maximálne 120 eur pri autách starších ako 20 rokov. Toto je to riešenie, ktoré odporúčam. Za tieto pozmeňujúce návrhy a za spoločnú správu odporúčam hlasovať za a pri pozmeňujúcom návrhu Maroša Viskupiča odporúčam sa zdržať alebo hlasovať proti, už nechám na vás.
A také moje úplne zhrnutie. Žiaľ, to, čo navrhuje Maroš Viskupič, je populizmus. Nejde tam o bežných ľudí, ide o bohatých ľudí, ktorí si kupujú luxusné autá. Pretože práve tým hrozí naozaj tie vysoké poplatky pri autách, ktoré majú vysoké výkony, ktoré sú mladšie ako 20 rokov. Bežný človek si nekúpi auto, ktoré má výkon 200 kW, ktoré má desať rokov, pretože to auto stojí zvyčajne 10-, 15-tisíc a na to bežný človek zvyčajne nemá. Bežný človek si kúpi, keď už má tých 10-, 15-tisíc, tak si kúpi päťročné auto s výkonom, dajme tomu, 100 kW, pretože mu úplne bežne postačuje. Takže to je to, čo rieši Maroš, podľa môjho názoru vlastne svojich voličov, bohatých ľudí, ktorí majú na luxusné autá.
Druhá vec. Veľmi dôležitá je posunutie tej platnosti na 1. 1. ´24, pretože tá tabuľka, ktorú SaS presadila, je naozaj zlá, je to nebezpečné riešenie. Oni na to sami prišli, práve preto sme to začali riešiť a práve preto aj oni súhlasia s tým, že to treba zmeniť. A to riešenie pre bežných ľudí, ktoré ja navrhujem, je to zníženie poplatku pre autá nad 20 rokov na maximálne 120 eur, ak sa nemení evidenčné číslo. To je, to je životná situácia, ktorá pokrýva 80, 90 % prípadov tých bežných ľudí. Samozrejme, nájdu sa aj prípady, keď ten človek si to auto chce doviezť alebo si tú značku chce zmeniť. Okej, ak je to jeho rozhodnutie, potom bude musieť akceptovať ten poplatok, ktorý tam je a zaplatiť ho. Ak to nebude chcieť, tak jednoducho musí nájsť také riešenie, na ktoré bude mať. Čiže to je len toľko za mňa a odporúčam to riešenie, ktoré som spomínal.
Ďakujem.
Skryt prepis