Ďakujem pekne za slovo pán predsedajúci, ale myslím si, že ja by som vám vrátil tú hodenú loptičku pri troške ústretovosti. Môžme rokovať aj po 19. hodine a dorokovať tento bod programu, takže... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
Pellegrini, Peter, podpredseda NR SR
Ja som pripravený.
Petrák, Ľubomír, poslanec NR SR
... nie je to len o tom, že či budem rozprávať päť alebo desať minút.
Vážené kolegyne, kolegovia, je to veľmi vážna téma, ktorá dlhšie obdobie rezonuje na politickom slovenskom nebi. Je to téma, ktorá nie je výsostne slovenská, lebo plagiáty politikov sa objavujú vo všetkých krajinách. Mali sme prípady aj v susednom Maďarsku. Myslím si, že sa to dotklo aj nemeckého prezidenta. Proste týchto prípadov je po celom svete, dá sa povedať, viacero. Nie je to iba čisto slovenský, slovenský problém.
Keby nebol pán predkladateľ povedal, že v zásade ak by sme vyriešili tento problém po afére Danko a prijali takýto návrh zákona, ktorý predkladal pán poslanec Beblavý, s istotou by som nepovedal tú repliku, ktorú poviem teraz. Mňa veľmi zaujala rozprava k návrhu poslanca Beblavého. Myslím, že to bolo v tomto návrhu, lebo tých návrhov bolo niekoľko, kde pán predseda parlamentu Kollár povedal, že oni keď boli malí chlapci a proste prišli takíto kriváci na pieskovisko, tak čo mali po ruke, kýblik, lopatku, prask po hlave. Na to zaznela faktická poznámka pána predsedu vlády Matoviča, ktorý povedal: "áno, Boris máš stopercentnú pravdu, jako takýchto ľudí treba kýblikom, lopatkou, hoci čím po hlave" a my sme takýchto, takéto deti nepúšťali ani na pieskovisko. Ja verím, že toto boli repliky. Po vašom politickom úvode je môj politický úvod, takže sa títo dvaja páni budú chovať presne podľa svojich rád, ktoré dávali vtedy pri prerokovávaní prehreškov Andreja Danka. A teraz ploďme, ale vecne.
Je to poslanecký návrh zákona, aj keď si myslím, že tento návrh zákona mohol byť a mal byť podaný ako vládny návrh zákona, ale rozumiem politickým konzekvenciám, že ťažko by doručoval predseda vlády predsedovi parlamentu návrh na riešenie odoberania titulov a preto sa tohto problému ujala skupina poslancov. Myslím si, že mal byť predložený ako vládny predovšetkým preto, aby mohla byť o tom širšia celospoločenská diskusia, aby sa vyhlo všetkým otázkam, ktoré môžu byť problematické v tomto návrhu zákona. Celý návrh zákona vychádza z českého zákona, ktorý bol prijatý v roku 1998. To je podstata jadra tohto zákona vecná a treba povedať, že prvýkrát bol odobratý titul v Českej republike podľa platného vysokoškolského zákona v roku 2018 na Karlovej univerzite a pokiaľ ma pamäť neklame, tak to bolo jedinýkrát, kedy sa podarilo preukázať úmysel a odobrať absolventovi po dvadsiatich rokoch platnosti návrhu zákona titul. Toto považujem za najväčší problém tohto zákona, že je prevzatá, doslovne prevzatá právna úprava z českého zákona. Je to § 108f ods. 1, písm. c), kde sa doslovne hovorí, že sa jedná, ak absolvent úmyselne neoprávnene použil predmet ochrany duševného vlastníctva inej osoby a týmto konaním získal výhodu, ktorá mala vplyv na riadne skončenie štúdia alebo splnenia podmienok na prijatie na toto štúdium atď. Podstatné je slovo "úmyselne". Pokiaľ sa bude v tomto návrhu zákona, či už sa jedná o akademické tituly alebo sa týkal vedecko-pedagogickej hodnosti, objavovať slovo "úmyselne" a bude potrebné pri konaní preukázať úmysel, nemôžeme takýto návrh zákona podporiť, lebo hovorím, že ide iba o zahmlievanie a nejde o riešenie problému.
Prepáčte mi, že budem veľmi prioratívny, ale poviem to natvrdo, tak ako si to myslím. Mne je úplne jedno, či niekto opisoval vedome a úmyselne, alebo je tak blbý, že ani nevedel, že opisoval. Je mi to jedno preto, lebo ani v jednom ani v druhom prípade nemá nárok na titul. Nemá nárok na titul ani vtedy, keď úmyselne konal a nemá nárok na titul ani vtedy, keď bol taký blbý, že nevedel, čo robí. Toto je podstata tohto, prečo tvrdím, že z tohto návrhu zákona musí, musí vypadnúť preukazovanie úmyslu, inak je tento zákon nevykonateľný a dovolím si povedať, že aj zbytočný.
Druhú poznámku, ktorú by som chcel povedať, je otázka toho, kto sa má zaoberať týmto konaním. V tomto návrhu zákona, aj v českej norme, je jasné povedané, že by to mal robiť rektor príslušnej vysokej školy, kde bol udelený titul. Myslím si, že tomu sa bude viac venovať môj kolega Jožko Habánik, ale nemyslím si, že v prípade, ak rektor bol súčasťou konania, kde možno predpokladať zaujatosť, a znovu nerobím to rád, lebo asi by sme nemali hovoriť o ľuďoch, ktorí už nie sú medzi nami, teda medzi živými, ale toto je prípad skalickej vysokej školy a pána predsedu parlamentu, kde takouto osobou bol práve rektor. Ale v tomto prípade si nemyslím, že by to mal byť poverený rektor nejakej inej vysokej školy, ale myslím si, že tak ako v prípade zaujatosti rektor bezodkladne oznámi akademickému senátu skutočnosti nasvedčujúce jeho vylúčenie, tak tento akademický senát príslušnej vysokej školy môže navrhnúť prorektora alebo iného profesora tejto vysokej školy, aby zastúpil funkciu rektora.
Tretia, tretia poznámka alebo výtka, ktorá je v tomto zákone, to ani nie je výtka, ale je to skôr otázka, ktorú chcem postaviť na diskusiu. Tá diskusia spočíva v tom, že ide prioritne o odnímanie akademických titulov bakalár, magister, inžinier, prípadne doktorandských a rigoróznych prác. Toto sú, toto sú, to je podstata alebo to je skupina akademických titulov. Treba povedať, že predovšetkým pri bakalárskych, inžinierskych, magisterských prácach je skúšobná komisia väčšinou štvor-, päťčlenná a je tam jeden školiteľ a jeden oponent.
V tomto návrhu zákona sa hovorí aj o odnímaní vedecko-pedagogických hodností, to znamená o habilitačných a inauguračných konaniach. Pre tých, ktorí nevedia, o čom hovorím, je to o docentských a profesorských tituloch. Treba povedať, že v prípade týchto konaní sa touto problematikou zaoberajú vedecké rady fakúlt a príslušných vysokých škôl, kde sedia väčšinou niekoľko desiatok profesorov nielen zo samotnej vysokej školy, z iných vysokých škôl, sú tam ľudia zastúpení z praxe a sú tam často aj zástupcovia zahraničných vysokých škôl, ktorí zvyšujú úroveň vedeckých rád a v tomto prípade sa mi zdá, že je to také neadekvátne, keď, keď dávame na rovnakú, na rovnakú misku váh odoberania jedného aj druhého typu titulov. Treba to zvážiť. Ak predkladatelia budú trvať na tom, že aj táto časť tu má zostať, proste zostane tu, zatiaľ sa neobjavil taký vypuklý prípad, ktorý by sme mali riešiť, ale hovorím, že je to akoby prejudikovanie neschopnosti vedeckých rád spravovať veci odborné, na ktoré sú tam určené. Je to také, také bianco vyslovenie nedôvery vysokým, vysokým školám a toto mi na tom vadí. Debatujme o tom, nie je podmienkou pre neprijatie zákona alebo podporenie zákona z našej strany.
Tretia otázka, ktorú treba ešte otvoriť, je otázka vzdania sa alebo možnosti sa vzdania akademického titulu. Existujú rôzne debaty v kuloároch, ktoré hovoria o tom, že tak ako tento zákon nemôže byť retroaktívny, to znamená pri odobratí titulu, že rovnako "retroaktívny" by nemal byť ani v prípade vzdávania sa akademického titulu.
Ja dôsledne vyzývam k tomu, aby bola možnosť, a ten zákon je dnes tak napísaný, a vyzývam k tomu, aby sa to nemenilo, aby sa mohol vzdať akademického titulu ten, ktorý ho nadobudol pred účinnosťou tohto zákona. Dnes je to tak napísané a chcem, aby to aj takto zostalo, lebo je to vôľa, je to možnosť vzdať sa niečoho. Právny účinok vzdania sa titulu nastáva dňom vzdania sa a je jasne povedané aj v prechodných ustanoveniach aj všade, že všetky rozhodnutia, všetky právne akty, ktoré boli vykonané do tohto dátumu, zostávajú v platnosti. To znamená, ak bol príslušný človek na nejakom mieste, ktoré požadovalo vysokoškolské vzdelanie, na tomto mieste podpisoval rozhodnutia a mohli by nastať právne problémy s tým, že či boli tieto rozhodnutia právoplatné alebo nie. Prechodné ustanovenia hovoria, že napriek tomu, že sa vzdal, tie rozhodnutia budú právoplatné a preto je potrebné, aby sme sa vysporiadali raz aj navždy možno aj s politickými problémami, ktoré máme. Je potrebné, aby sme umožnili aktérom, ktorí cítia, že neoprávnene nadobudli svoj vysokoškolský titul, aby sme im umožnili sa ho vzdať, aby sme umožnili prejaviť takto politickú kultúru, ktorá patrí do civilizovanej krajiny a 21. storočia.
Ďakujem pekne.
