Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Vážené panie kolegyne, vážení páni kolegovia, prihováram sa k vám na pôde Národnej rady Slovenskej republiky. Slovenskej republiky, ktorá jednoznačne patrí do vyspelého sveta. Sme súčasťou Európskej únie a od roku 1993 sme sa stali členom Rady Európy. Našou ústavou sa hlásime k dodržiavaniu princípov právneho štátu, ľudských práv a v neposlednom rade aj záruk slobodného života. Európsky výbor na zabránenie mučenia a neľudského či ponižujúceho zaobchádzania alebo trestanie (CPT), Slovenská advokátska komora, ministerstvo spravodlivosti, ako aj odborná verejnosť, dlhodobo poukazujú na to, že náš Trestný poriadok prežíva nedostatky, ktoré sú nezlučiteľné s vyššie uvedenými princípmi a cieľmi.
Pred nedávnom sa k nim pripojil aj Český helsinský výbor, ktorý vo svojej správe konštatuje, a ja si dovolím citovať aspoň časť z neho, citujem: "Najmä v exponovaných prípadoch trvá väzba na Slovensku neúmerne dlhú dobu a existuje vážne podozrenie, že v skutočnosti slúži k možnému nátlaku na väzobne stíhané osoby. V tomto ohľade Slovensko dlhodobo ignoruje odporúčania Európskeho výboru proti mučeniu, ktorý považuje takisto za neprípustné, aby osoby v tzv. kolúznej väzbe trávili 23 hodín v cele bez možnosti ďalších aktivít a s veľmi nízkym počtom návštev." Koniec citácie. Preto prichádzam s návrhom zákona, ktorý má odstrániť a eliminovať priestor pre prípadne pochybnosti o zneužívaní alebo nadužívaní väzby, ktoré v súčasnosti či už mediálne, alebo ale aj v spoločnosti naozaj výrazne rezonujú.
Možno ste si niektorí položili otázku, prečo som najprv neprišla s návrhom zákona, ktorý by upravoval podmienky väzenstva. Prečo prichádzam s návrhom zákona, ktorý upravuje Trestný poriadok. Viete, keby som chcela upraviť alebo odstrániť všetky nedostatky ohľadom väzenstva, napríklad by som navrhovala, aby izba pre obvinených, teda cela, mala väčšie rozmery alebo namiesto jednodňového, jednej hodiny zo dňa, kedy majú obvinení možnosť vychádzky v rámci kolúznej väzby, by som navrhovala napríklad päť-šesť hodín denných aktivít, narazila by som na jeden veľký problém, a tým sú financie.
Ja nehovorím, že sa touto problematikou nezaoberám, mala som niekoľko stretnutí, či už to bolo na pôde ministerstva spravodlivosti. Nedávno sme navštívili aj Ústav na výkon väzby, aj Ústav na výkon trestu odňatia slobody v Bratislave, kde sme s pani ministerkou, ako aj s predsedom parlamentu Borisom Kollárom rozprávali aj na tému podmienok väzenstva. A mám informáciu, že aj toto má byť predmetom prípravy, kde to chcem spraviť komplexnejšie a ja budem veľmi rada, ak budem môcť priložiť ruku k dielu a participovať aj na tomto návrhu zákona.
Avšak čo môžme my dnes urobiť, je začať diskusiu o podmienkach väzby. A tu chcem podotknúť, že to nič nestojí. Už dnes vieme vniesť presnejšie pravidlá orgánov činných v trestných konaní, aby boli aktívnejšie, aby nedržali osoby vo väzbe len preto, že nestíhajú vyšetrovať alebo robiť rôzne úkony. Už dnes vieme napríklad prokurátorovi stanoviť záväzné lehoty, ako naložiť so žiadosťou o prepustení z väzby. A ja som názoru, že orgány činné v trestnom konaní majú množstvo možností, ako vypočuť svedkov či zaistiť dôkazy.
V podmienkach právneho štátu platí, že trvanie väzby sa nemôže v demokratickej krajine podriaďovať nedostatočnosti vyšetrovacích kapacít štátu. Veď vyšetrovacie orgány môžu zmeniť spôsob svoje práce, môžu napríklad z rezerv kapacít vyšetrovateľov presunúť na vyšetrovanie závažných prípadov. A v záujme rešpektovania ľudskej dôstojnosti a ľudských práv sa vedia v priebehu pár týždňov pripraviť na prípadné možné, možnú účinnosť právnych predpisov v oblasti trestného procesu.
A teraz by som sa dotkla možno takých najzávažnejších oblastí, ktoré navrhujem.
Ako prvé navrhujem, aby sme dali povinnosť alebo určili povinnosť súdu, že v prípade, keď rozhodujú o vzatí obvineného do väzby, sú povinné najskôr zvážiť všetky možnosti využitia alternatívnych trestov a inštitútov a väzba by prichádzala do úvahy až v prípade, keď nie je možné väzbu nahradiť inak. Opätovne v podmienkach právneho štátu platí, že spoločnosť hľadá zásahy čo najmiernejšie a až v prípade, keď nie je možné vykonať to inak, až vtedy pristúpi k obmedzeniu osobnej slobody, a to zase len na nevyhnutný čas a v nevyhnutnom rozsahu.
V návrhu prichádzame aj s tým, čo už dávno vyplýva zo správy pre vládu Slovenskej republiky pri návšteve Slovenskej republiky Európskym výborom na zabránenie mučenia. Vlastne tento výbor v dňoch 19. marca až 28. marca konštatuje, citujem: "Vývoj počtu väznených osôb v Slovenskej republike ukazuje, že napriek modernej palete alternatívnych trestov a technickým možnostiam ich kontroly formou elektronického monitorovania nedochádza k viditeľnejšej zmene indexu väzenskej populácie. Tento stav ovplyvňuje komplex viacerých faktorov. Snahou Slovenskej republiky je preto na základe poznatkov aplikačnej praxe aj naďalej eliminovať hmotnoprávne a procesné prekážky ukladania alternatívnych trestov a posilňovať dôveru orgánov aplikujúcich právo v alternatívne tresty. Návrh zákona taktiež čiastočne prispeje aj k naplneniu téz Programového vyhlásenia vlády na rok 2020 až 2023 a jednou z nich je, že vláda Slovenskej republiky podporuje probačnú službu pri presadzovaní alternatívnych trestov v rámci filozofie restoratívnej justície. Vláda bude klásť dôraz na účinnú implementáciu elektronického monitoringu osôb."
Kolegyne a kolegovia, v podmienkach právneho a demokratického štátu má veľký význam aj judikatúra ústavných súdov. A zmenou sa má odstrániť legislatívna prekážka na to, aby súdy mohli naplniť odkazy judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky, napríklad uznesenie Ústavného súdu zo dňa 15. 3. 2016 alebo nález Ústavného súdu zo dňa 5. 6. 2013, podľa ktorého sú súdy pri rozhodovaní o väzbe povinné zvážiť aj možnosti nahradenia väzby miernejšími prostriedkami poskytnutými Trestným poriadkom, pričom v rámci odôvodňovania rozhodnutia je povinnosťou súdu vysporiadať sa rozhodnutím o tých prostriedkoch, ktorých použitie v konaní bolo sťažovateľmi navrhnuté alebo ktorých aplikácia prichádza do úvahy. Čiže toto nie je nejaký môj výmysel, ale vychádza to aj s odporúčania Ústavného súdu, Európskeho výboru na zabránenie mučenia a teraz najnovšie aj Helsinského výboru.
Návrhom zákona tiež navrhujem, aby sa skrátila základná lehota väzby zo siedmych mesiacov na šesť mesiacov, platí tu jednoznačne prezumpcia neviny, a preto je potrebné časovo obmedziť zásah do osobnej slobody jednotlivca. Návrh zákona má na jednej strane vniesť princíp primeranosti, rešpektovanie ľudskej dôstojnosti obvinených a na strane druhej má chrániť aj záujmy spoločnosti.
Teraz by som prešla na veľmi dôležitý aspekt alebo parameter, a to že súčasný stav umožňuje predĺžiť základnú lehotu väzby až na 48 mesiacov a v niektorých prípadoch až na 60 mesiacov. To je päť rokov, päť rokov života človeka, ktorý je vo väzbe, avšak je nevinný.
Myslím si, že prezumpcia neviny je základnou podmienkou štátneho zriadenia, ktoré si chce hovoriť, že je právny štát. Ja verím tomu, že my všetci chceme, aby Slovensko bolo plnohodnotným právnym štátom. Avšak bez tejto potrebnej zmeny budeme stále len ostrovom a nejakým negatívnym príkladom toho, že sa nedokážeme vymaniť z nastavenia, ktoré tu ostalo po temných časoch organizovaného zločinu, pre ktorých sa tieto lehoty predlžovali. A my sme dnes v 21. storočí a som presvedčená, že musíme ísť ďalej. Zníženie lehôt je podľa môjho názoru aj dobrým základom toho, aby sme zabezpečili kompatibilitu so štandardmi, ktoré sú v okolitých krajinách a v celej vyspelej Európe.
Keď sa pozrieme napríklad na dĺžku trvania kolúznej väzby v Čechách sú to tri mesiace, v Rakúsku dva mesiaca a aj v okolitých krajinách je táto lehota alebo dĺžka tejto lehoty podstatne kratšia, ako je to u nás na Slovensku.
Kolegyne, kolegovia, dovolím si teraz vám povedať, že ako to približne funguje v okolitých krajinách. Pozrime sa napríklad na Belgicko. V Belgicku sa musí do 5 dní od prvého väzobného pojednávania uskutočniť z úradnej moci aj druhé väzobné pojednávanie. Potom sa musí preskúmať trvanie väzby po jednom mesiaci, následne každé dva mesiace.
Poďme sa pozrieť do Nemecka. V Nemecku po vzatí do väzby, spravidla o 2 až 3 týždne, sa preskúmava väzba na návrh. Po 6 mesiacoch väzby o predĺžení rozhoduje Krajinský súd.
Poďme sa pozrieť do Írska. V Írsku po vzatí do väzby sa preskúmava väzba po 8 dňoch a následne každých 15 dní z úradnej moci. Ak sa po 4 mesiacoch nezačalo konanie po odmietnutí prepustenia z väzby, obvinený má právo žiadať o prepustenie na kauciu.
Poďme sa pozrieť do Litvy. V Litve sa na prvom väzobnom pojednávaní určuje lehota väzby maximálne na 3 mesiace. Druhé väzobné pojednávanie sa uskutoční po 3 mesiacoch a väzba sa smie predĺžiť o ďalšie 3 mesiace, spolu maximálne na 9 mesiacov.
Poďme sa pozrieť do Holandska. V Holandsku sa na prvom väzobnom pojednávaní určuje lehota väzby maximálne na 14 dní. Druhé väzobné pojednávanie sa uskutoční po 14 dňoch a väzba smie byť predĺžená maximálne na 90 dní.
Poďme sa pozrieť do Rumunska. V Rumunsku sa na prvom väzobnom pojednávaní určuje lehota väzby maximálne na 30 dní. Druhé väzobné pojednávanie sa uskutoční po 30 dňoch a väzba smie byť predĺžená maximálne na 180 dní.
A teraz sa poďme pozrieť, ako to funguje u nás na Slovensku. Na Slovensku sa kľudne môže stať to, čo sa stalo pred pár týždňami. V jednom medializovanom prípade prokurátor špeciálnej prokuratúry takmer 2 mesiace rozhodoval o žiadosti obvineného na prepustenie z väzby na slobodu. Nečinnosť prokurátora pri vybavovaní žiadosti o prepustení obvineného z väzby na slobodu považujem v demokratickej krajine za neprípustné.
Ďalšie ustanovenie predloženého návrhu hovorí, že navrhujem skrátenie aj celkovej lehoty väzby v prípravnom konaní spolu s väzbou v konaní pred súdom, a to diferencovane. Pokiaľ bolo začaté trestné stíhanie pre zločin, navrhujem skrátenie tejto lehoty z 36 mesiacov na 24 mesiacov. Pokiaľ bolo začaté trestné stíhanie pre obzvlášť závažný zločin, navrhujem skrátiť celkovú dĺžku trvania väzby zo 48 mesiacov na 36 mesiacov. Dámy a páni, pri zločine dva roky a pri obzvlášť závažnom zločine tri roky, si myslím, že je dostatočný priestor na to, aby orgány činné v trestnom konaní vypočuli všetkých potrebných svedkov, spoluobvinených, zaistili ostatné dôkazy. A je dostatočný priestor na to, aby obvinený predstúpil pred spravodlivý a nezávislý súd a aby dostal spravodlivý trest.
Osobitne sa v návrhu upravuje kolúzna väzba a táto úprava vychádza z dvoch režimov. Kolúzna väzba sa navrhuje, aby bola maximálne na päť mesiacov. To ide o prípady, keď je podozrenie, že by obvinený mohol kolúzne konať, čiže tam je päťmesačná. Ale ak sa preukáže, že obvinený kolúzne konal, to znamená, že ovplyvňoval svedkov, spoluobvinených, znalcov alebo inak maril priebeh vyšetrovania, táto lehota by sa naňho nevzťahovala a na základe žiadosti alebo na návrh môže súd rozhodnúť, že tento obvinený bude ponechaný vo väzbe.
Keď som pripravovala tento návrh zákona, pozrela som si aj štatistiky počtu obvinených a podľa štatistík, kým v roku 2015 bolo stíhaných celkovo 1 813 ľudí, už v roku 2019 ich bolo 2 495. Takisto som si pozerala aj kapacity ústavov na výkon väzby a ústavu na výkon trestu na Slovensku a ich obsadenosť. Vyšlo mi z toho, že obsadenosť ústavu, ústavov na výkon väzby je na 90 %. A ak mám dobrú informáciu, pre porovnanie v Českej republike je väzobne stíhaných 90, cirka 90 ľudí, u nás na Slovenskú ich je vyše 1 800.
Dámy a páni, treba si uvedomiť, že každý jeden deň strávený vo väzbe je výrazným zásahom do osobnej slobody jednotlivca. A pokiaľ sa považujeme za právny štát, jednoznačne tu musí platiť prezumpcia neviny. A z uvedeného teda vyplýva, že väzobné stíhanie by malo byť to krajné riešenie, tzv. ultima ratio.
Ešte raz pripomínam, že pokiaľ jednotlivec nie je právoplatne odsúdený, je nevinný. Sme integrálnou súčasťou Európskej únie a vyspelého sveta, a preto občan nemôže byť obeťou spomaleného vyšetrovania. Ja nechcem teraz spochybňovať vyšetrovateľov alebo prokuratúru, ale je namieste sa baviť o celkovom zefektívnení procesov v tejto oblasti. Je neprípustné, aby sa kvôli slabinám štátu umelo predlžovala väzba.
A na záver by som naozaj chcela podotknúť, že tento návrh zákona nie je predložený kvôli jednej osobe alebo niekoľkých exponovaných osôb, o ktorých spoločnosť a médiá vedia, informujú a vedia o týchto prípadoch, ale týka sa tisícov ľudí, ktorí sú obvinení, ktorí sú vo väzbe, ktorí čakajú na spravodlivý súd a čakajú buď na potrestanie, alebo oslobodenie.
A na záver by som naozaj chcela poďakovať aj odbornej verejnosti. Dostala som množstvo správ a mailov a podporných správ a mailov, ďakujem aj sudcom, ktorí sa už otvorene začínajú hlásať k tomu, že je naozaj potrebné zmeniť Trestný poriadok, ktorý zmenou neprešiel 15 rokov. A vás, kolegovia a kolegyne, vás chcem požiadať, zamyslime sa a žiadam vás o podporu tohto návrhu.
Ďakujem pekne.
