Videokanál poslanca

Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci, dovoľte, aby som vás informovala o prerokovaní uvedeného návrhu zákona vo výboroch: Národná rada pridelila návrh zákona na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, výboru pre zdravotníctvo a výboru pre obranu a bezpečnosť.
Ústavnoprávny výbor a výbor pre obranu a bezpečnosť návrh zákona prerokoval a odporučil ho schváliť. Výbor pre zdravotníctvo o uvedenom návrhu zákona nerokoval, keďže nebol uznášaniaschopný. Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko.
Časť IV informácie obsahuje štyri pozmeňujúce návrhy. Ako spravodajkyňa navrhujem o všetkých hlasovať spoločne. Ústavnoprávny výbor ako gestorský výbor o návrhu spoločnej správy vrátane stanoviska gestorského výboru nerokoval, keďže nebol uznášaniaschopný. Predseda ústavnoprávneho výboru ma zároveň určil ako spravodajkyňu, preto predkladám túto informáciu.
Pán predsedajúci, prosím teraz rozpravu.

Ďakujem pekne za slovo.
Vážené kolegyne poslankyne, kolegovia poslanci, ešte predtým, ako prečítam pozmeňujúci a doplňujúci návrh, ho pokúsim sa úplne v krátkosti odôvodniť.
Predkladatelia pozmeňujúceho návrhu máme za to alebo sme toho názoru, že úseky, ktoré sú zahrnuté v pozmeňujúcom návrhu, by mali byť tiež zaradené medzi prioritné úseky diaľnic a ciest pre motorové vozidlá, pre ktoré sa bude aplikovať ustanovenie § 1a). Jedná sa o rýchlostné cesty R2, R3 a R6, ktoré sú kľúčové stavby s medzinárodným významom. Plánované R2, R3 a R6 odbremenia frekventované cestné siete v dotknutých regiónoch Slovenska, pričom zároveň prispejú k bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, vodičom skrátia čas jazdy a prinesú úsporu pohonných hmôt. Teraz pristúpim k čítaniu samotného pozmeňujúceho návrhu.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Petry Hajšelovej, Miloša Svrčeka a Milana Kuriaka k návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Miloša Svrčeka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 669/2007 Z. z. o jednorazových mimoriadnych opatreniach k príprave niektorých stavieb, diaľnic a ciest pre motorové vozidlá a o doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov (tlač 1398).
Návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Miloša Svrčeka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 669/2007 Z. z. o jednorazových mimoriadnych opatreniach k príprave niektorých stavieb, diaľnic a ciest pre motorové vozidlá a o doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov sa dopĺňa takto:
1. V čl. I sa za bod 3 vkladá nový bod 4, ktorý znie:
„4. V § 7a ods. 1 sa vypúšťajú slová „alebo cesty pre motorové vozidlá“.“
Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
2. V čl. I sa za bod 4 vkladajú nové body 5 a 6, ktoré znejú:
„5. V prílohe sa z názvu vypúšťajú slová „a ciest pre motorové vozidlá“.“
6. V prílohe sa slová „štátna hranica SR/Ukrajina“ nahrádzajú slovami „štátna hranica Slovenská republika/Ukrajina“, slová „št. hranica ČR/SR“ nahrádzajú slovami „štátna hranica Česká republika/Slovenská republika“, slová „št. hranica SR/MR“ nahrádzajú slovami „štátna hranica Slovenská republika/Maďarsko“, slová „št. hranica SR/PR“ nahrádzajú slovami „štátna hranica Slovenská republika/Poľská republika“, slová „št. hranica Rakúsko/SR“ nahrádzajú slovami „štátna hranica Rakúska republika/Slovenská republika“, slová „št. hranica SR/ Rakúsko“ nahrádzajú slovami „štátna hranica Slovenská republika/Rakúska republika“ a slová „št. hranica MR/SR“ nahrádzajú slovami „štátna hranica Maďarsko/Slovenská republika“.
Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
3. V čl. I bode 5 prílohe č. 2 sa na konci pripájajú tieto slová:
„R2 štátna hranica Česká republika/Slovenská republika – Drietoma – Trenčín – Prievidza – Žiar nad Hronom – Zvolen – Lučenec– Rimavská Sobota – Rožňava – Košice
R3 štátna hranica Maďarsko/Slovenská republika – Šahy – Krupina – Zvolen – Žiar nad Hronom – Turčianske Teplice – Martin – Kraľovany – Dolný Kubín – Trstená – štátna hranica Slovenská republika/Poľská republika
R6 štátna hranica Česká republika/Slovenská republika - Lysá pod Makytou - Púchov“.
Skončila som, ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, ja chcem predložiť krátky pozmeňujúci návrh, kde v podstate v § 2 chcem vypustiť zo solidárneho príspevku alebo z povinnosti plniť solidárny príspevok bane, ktoré sa viažu, respektíve sa to viaže na ťažbu uhlia, a teraz to úplne stručne vlastne vysvetlím, že čo ma k tomu vedie.
Uznesením vlády č. 580/2018 boli bane nútené od roku 2019 zmeniť svoju stratégiu podnikania, doťažiť len sprístupnené zásoby uhlia a začať s uzatváraním ťažobných kapacít. Z pôvodne štyroch baní hornonitrianske bane prevádzkujú už len Baňu Nováky, ktorá ukončí ťažbu uhlia k 31. 12. 2023. V ostatných prevádzkach už teraz prebieha technicky a finančne náročné uzatváranie podzemia a povrchu, ktoré by v prípade zavedenia takéhoto solidárneho príspevku neboli schopné ani sčasti hradiť z vlastných zdrojov. Do zásobníka projektov akčného plánu Hornej Nitry predložili bane 25 projektových zámerov. Ak budú realizované, mohli by vytvoriť okolo 1 200 pracovných miest a tým zmierniť negatívny dopad ukončenia ťažby uhlia na zamestnanosť. Pri ich realizácii veľké spoločnosti akou je bezpochyby, akou sú bezpochyby aj hornonitrianske bane, narážajú na výrazne obmedzenú podporu financovania z eurofondov. Intenzita pomoci dosahuje maximálne 30-percentný príspevok z eurofondov, čo znamená 70-percentnú spoluúčasť veľkého podniku. Pokiaľ by táto spoločnosť mala byť zaťažená solidárnym príspevkom, všetky projekty, do ktorých plánuje investície pre hospodársky rozvoj regiónu po skončení ťažby uhlia, nebudú môcť byť realizované. Hornonitrianske bane plánujú v poslednom roku ťažby uhlia, ako som spomínala, končí sa 31. 12. 2023, naakumulovať finančné zdroje, čiže vytvoriť prevádzkový zisk, ktorý by bol v nasledujúcich rokoch, v rokoch 2024 až 2026, použitý na bezpečné zatvárania banských prevádzok, či už hlbinných, ako aj povrchových, vybudovaných za ostatných 114 rokov priemyselnej ťažby uhlia na Slovensku schválených dobývacích priestoroch.
Dodatočné odvody vo forme solidárneho príspevku z plánovaného zisku spoločnosti za rok 2023 a následne kladného základu dane budú znamenať, že v roku 2024 by musela ťažobná spoločnosť žiadať túto sumu finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu vo forme štátnej pomoci za účelom bezpečného uzatvárania ťažobných uhoľných prevádzok, nakoľko by mala týmto dodatočným odvodom, takzvaným solidárnym príspevkom, znížené vlastné finančné zdroje. Schválenie solidárneho odvodu by pre spoločnosť hornonitrianske bane zároveň znamenala, že nebude mať prostriedky na spoluúčasť v prípade schválenia svojich projektov na riešenie zamestnanosti regiónu Hornej Nitry z fondov Európskej únie.
Ja týmto chcem aj poďakovať aj pánovi predkladateľovi, že viedol diskusiu ohľadom tohto a vyjadril podporu takémuto pozmeňujúcemu návrhu.
Teraz pristúpim k prečítaniu samotného pozmeňujúceho návrhu.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Petry Hajšelovej a Miloša Svrčeka k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Petra Kremského, Milana Kuriaka, Igora Matoviča, Petra Libu a Vojtecha Tótha na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 519/2022 Z. z. o solidárnom príspevku z činností v odvetviach ropy, zemného plynu, uhlia a rafinérií a o doplnení niektorých zákonov (tlač 1378).
1. V čl. I sa vkladá nový bod 1, ktorý znie:
„1. V § 2 sa vypúšťajú písmená a) a b)."
Doterajšie písmená c) až g) sa označujú ako písmená a) až e).
Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
Ďakujem, skončila som.

Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte, aby som podľa § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpila v prvom čítaní ako spravodajkyňa určená ústavnoprávnym výborom k uvedenému návrhu ústavného zákona.
Návrh ústavného zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh ústavného zákona prerokovali ústavnoprávny výbor a výbor pre financie a rozpočet. Za gestorský výbor navrhol ústavnoprávny výbor s tým, aby výbory prerokovali návrh ústavného zákona do 26. apríla 2023 a gestorský výbor do 28. apríla 2023. Zo znenia návrhu ústavného zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Ako spravodajkyňa určená navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh ústavného zákona prerokuje v druhom čítaní. Odporúčam zároveň návrh ústavného zákona prideliť výborom, vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu ústavného zákona vo výboroch v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte, aby som podľa § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpila v prvom čítaní ako spravodajkyňa určená ústavnoprávnym výborom k uvedenému návrhu zákona.
Návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh zákona prerokoval ústavnoprávny výbor, ktorý navrhol aj ako gestorský výbor s tým, aby gestorský výbor prerokoval návrh zákona do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Ako spravodajkyňa určená navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby Národná rada vo všeobecnej rozprave, sa vo všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. Odporúčam zároveň návrh zákona prideliť výboru vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výbore v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte teraz všeobecnú rozpravu.

Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte, aby som podľa § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpila v prvom čítaní ako spravodajkyňa určená ústavnoprávnym výborom k uvedenému návrhu zákona.
Návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor, výbor pre zdravotníctvo a výbor pre obranu a bezpečnosť. Za gestorský výbor navrhol ústavnoprávny výbor s tým, aby výbory prerokovali návrh zákona do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní.
Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Ako spravodajkyňa určená navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. Odporúčam zároveň návrh zákona prideliť výborom vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výboroch v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte teraz všeobecnú rozpravu.

Ďakujem pekne za slovo. Nedá mi nereagovať na vystúpenie pani poslankyne.
Pani poslankyňa, dovolím si tvrdiť, že vo svojom vystúpení ste urazila a podcenila krajských prokurátorov a to tým tvrdením, že nekonali alebo ne... ten list nám neadresovali ako nezávislé, ale ako politicky. Že vystupujú ako politicky. Ako, prosím vás, neurážajte už dookola seba všetkých. Sme už zvyknutí, že keď je na, najmä teda na ústavnoprávnom výbore pán generálny prokurátor, niektorí vaši kolegovia dehonestujúcim spôsobom vystupujú proti generálnemu prokurátorovi. Mali sme tam aj, keď sme riešili vaše odvolanie, predsedu Fitta, boli tam ostatní sudcovia, takisto sa niektorí vaši kolegovia naozaj urážlivým spôsobom vyjadrovali aj voči sudcom, takže akože naozaj už je toho dosť.
A viete čo? Ja vnímam zvyšujúce sa útoky na generálneho prokurátora a to od čias, keď SaS, resp. pán poslanec Baránik chcel pozmeňujúcim návrhom pretlačiť alebo zmeniť prokuratúru na štátne zastupiteľstvo. A už vtedy boli tlaky a aj rôzne dohovory, ktorý z ministrov bude vlastne vykonávať funkciu generálneho prokurátora. A ja som naozaj rada, že sa vám to nepodarilo vtedy a že aj my, teda SME RODINA, a ostatní poslanci boli proti. A teraz vás fakt musí vyrušovať, že generálny prokurátor má jednak dôveru alebo podporu, dovolím si tvrdiť, väčšiny poslancov Národnej rady, ako aj verejnosti.
A nakoniec by som fakt chcela poprosiť najmä pána poslanca Baránika, aby už prestal so svojimi vyjadreniami a urážkami na osobu generálneho prokurátora. Je to fakt nonsens. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Pčolinský, Peter, podpredseda NR SR
Pani poslankyňa, musíte reagovať len na predrečníčku v rozprave. (Povedané súbežne s rečníčkou.)

Hajšelová, Petra, poslankyňa NR SR
Môžete sa hanbiť... Viem. (Povedané súbežne s predsedajúcim.)
Ďakujem.

Pán poslanec Šeliga, ja sa čudujem. Ty tvrdíš, že generálny prokurátor sa vyhýba odpovediam a nie je otvorený. Ja si veľmi dobre pamätám, alebo... že mali sme niekoľko zasadnutí ústavnoprávneho výboru, kde odpovedal, kde ste ho doslova grilovali niektorí kolegovia a odpovedal alebo snažil sa vám odpovedať na všetky položené otázky. Ja rozumiem, že keď dookola opakujete tie isté otázky, ale vy nechcete počuť odpoveď, vy tú odpoveď máte sami. Vy vôbec nepočúvate. A tá vaša posadnutosť s tým § 363 je už cez čiaru podľa mňa a som naozaj rada, že aj krajskí prokurátori sa konečne ozvali a poslali otvorený list so žiadosťou a odkazom najmä pre nás politikov, že už je toho dosť, aby sme prestali sa verejne a v mediálnom priestore vyjadrovať dehonestujúcim a urážlivým spôsobom na adresu ústavného činiteľa, generálneho prokurátora. A to sa týka aj vás konkrétne, pán poslanec Šeliga. Neustále komentujete v mediálnom priestore živé veci, hoci nepoznáte vyšetrovací spis, a to je podľa mňa veľmi nebezpečné.
A čo sa týka vášho vyjadrenia, že generálny prokurátor poslal uznesenie a verejnosť tomu absolútne nechápe a proste takýmto spôsobom podceňujete verejnosť, tak ja si myslím pravý opak a ukázal nám to aj prieskum dôveryhodnosti, kde pán generálny prokurátor mal takmer 50-percentnú dôveryhodnosť verejnosti.
Pán generálny prokurátor, nedajte sa odradiť a robte si ďalej svoju prácu tak, ako ju robíte.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo.
Pani ministerka, ja si pamätám, keď sme prijímali tú súdnu mapu a sme sa rozprávali vlastne, že ako to je a vy ste nám stále tvrdila, že ja som dohodnutá so všetkými, ja som sa so všetkými rozprávala, s každým jedným sudcom, prokurátori s tým súhlasia, všetci s tým súhlasili. A teraz sa nám ukazuje, že chodia za nami predsedovia okresných súdov, napríklad predseda Okresného súdu Brezna, ktorý sa chce vrátiť do Bystrice. Chodia za nami ostatní predsedovia okresných súdov. Mala som, mala som stretnutia napríklad aj s predsedníčkou Okresného súdu Prievidza a tiež tam majú problémy. Proste je to celé zle nastavené. A vy tu tvrdíte, že ste sa rozprávali, vy ste so všetkými bola dohodnutá a zrazu príde všetkým nám žiadosť od Rady prokurátorov, aby sa to zmenilo. To je zaujímavé. A s nimi ste sa nebavili? Toto sme počúvali celý čas, keď sme prijímali súdnu mapu, celý čas, pod tlakom. A musíme lebo plán obnovy a musíme a musíme. A preto som ja za to zahlasovala, lebo by som ohrozila celý plán obnovy. A pamätám si aj tie koaličné rady. Napríklad na jednej som bola a tam ste vyhorela ako fakľa. Tak ja by som naozaj bola opatrná a vážila by som si slová.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Vážený pán minister, vážené kolegyne poslankyne, kolegovia poslanci, v rozprave som vystúpila kvôli tomu, že chcem podať taktiež pozmeňujúci a doplňujúci návrh, ale ešte pred tým mi dovoľte, aby som ho v krátkosti odôvodnila.
Právna úprava tzv. súdnej mapy začlenila pracovisko Okresného súdu Považská Bystrica do obvodu Krajského súdu Žilina. K uvedenej zmene došlo aj napriek tomu, že vo všetkých ostatných prípadoch sídiel a obvodov okresných súdov došlo k rešpektovaniu platného územného a správneho členenia Slovenskej republiky, to znamená, že žiadny iný okresný súd ani pracovisko súdu nebolo pričlenené do obvodu krajského súdu v inom správnom a územnom obvode. Nielen nedostatok vecných dôvodov uvedenej zmeny, ale primárne diskriminačné postavenie obyvateľov okresov Púchov a Považská Bystrica spojené s komplikáciami v orientácii pri jednotlivých orgánoch verejnej moci, administratívnou záťažou a zvýšenými ekonomickými nákladmi pri vybavovaní správnych veci v územnom a správnom obvode Trenčianskeho kraja a súdnych sporov a iných vecí v obvode Žilinského kraja opodstatňuje navrhovanú zmenu, ktorá rešpektuje všeobecné pravidlo budovania súdnych obvodov okresných súdov v zhode s územným a správnym členením.
V neposlednom rade je potrebné poukázať aj na skutočnosť, že daná právna úprava alebo právna zmena zabezpečí aj jednotu výkonu právomoci a pôsobnosti orgánov prokuratúry viazanú na sídla orgánov podľa platného územného a správneho členenia Slovenskej republiky. Keďže podľa platného znenia tzv. súdnej mapy by sa na výkone právomoci prokuratúry mali podieľať v rôznych kombináciách ich ingerencie dve krajské prokuratúry. Daná právna zmena, ktorá pracovisko Okresného súdu Považská Bystrica organicky vracia do súdneho obvodu Krajského súdu v Trenčíne je aj návratom k rovnomernému kreovaniu porovnateľných súdnych obvodov krajských súdov, keďže na neúmernú územnú veľkosť súdneho obvodu Krajského súdu v Žiline spojenú s problémami jeho efektívneho manažovania pri prijímaní tzv. súdnej mapy upozorňovali viaceré okresné súdy. Vysvetľujúce je súčasne aj potrebné doplniť, že daná zmena, ktorá má povahu primárne technického rázu, nemá potenciál žiadnym spôsobom narušiť realizáciu tzv. súdnej mapy, ani spochybniť jej implementáciu v aplikačnej praxi, keďže nedochádza k zmene počtu sídelných súdov a ani ich pracovísk.
Teraz by som si dovolila pristúpiť k prečítaniu pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Petry Hajšelovej k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení zákon č. 150/2020 Z. z. o zmene a doplnení niektorých zákonov v súvislosti s novými sídlami a obvodmi súdov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 1285.
Vládny návrh zákona, ktorým sa mení zákon č. 150/2022 Z. z. o zmene a doplnení niektorých zákonov v súvislosti s novými sídlami a obvodmi súdov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony sa pozmeňuje takto:
"1. V Čl. VII sa vkladajú nové body 7 a 8, ktoré znejú:
"7. V prílohe č. 1 v časti "Sídla a obvody krajských prokuratúr" bod 6 sa vkladá nové písmeno d), ktoré znie:
"d) Okresnej prokuratúry Považskej Bystrici,".
Doterajšie písmená d) a e) sa označujú ako písmená e) a f).
8. V prílohe č. 1 v časti "Sídla a obvody krajských prokuratúr" bod 8 sa vypúšťa písmeno f).
Doterajšie písmená g) a h) sa označujú ako písmená f) a g)."
2. V Čl. VIII sa vkladajú nové body 1 až 5, ktoré znejú:
"1. V § 2 ods. 31 prvej vete sa slová "Nové Mesto nad Váhom a Myjava" nahrádzajú slovami "Nové Mesto nad Váhom, Myjava, Považská Bystrica a Púchov" a v druhej vete sa slovo "pracovisko" nahrádza slovom "pracoviská" a na konci sa pripájajú tieto slová: "a v meste Považská Bystrica".
2. V § 2 ods. 36 sa slová "Čadca, Kysucké Nové Mesto, Považská Bystrica a Púchov" nahrádzajú slovami "Čadca a Kysucké Nové Mesto", slovo "pracoviská" sa nahrádza slovom "pracovisko" a vypúšťajú sa slová "a v meste Považská Bystrica".
3. V § 18l ods. 1 písm. c) sa vypúšťajú slová "a Okresného súdu Považská Bystrica".
4. V § 18l ods. 1 písm. f) sa za slová "Nové Mesto nad Váhom" vkladajú slová "a Okresného súdu Považská Bystrica".
5. V § 18l sa vypúšťa odsek 2.
Doterajšie odseky 3 až 6 sa označujú ako odseky 2 až 8."
Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
Ďakujem pekne, skončila som.