Videokanál poslanca

Ja by som to, čo tu odznelo, zhrnul asi takto. Daniel Lipšic, človek, ktorý si hovorí špeciálny prokurátor, hoci nikdy v živote, nikdy v živote nevykonával ani jeden deň hoci len radového, obyčajného okresného prokurátora. Človek, ktorý chce dozerať na zákonnosť v tých najzávažnejších kauzách, v prípade mafie, korupcie a neviem čoho všetkého, a pritom je ešte sám stále v podmienke za usmrtenie človeka na priechode pre chodcov, človek, ktorý ani nemôže šoférovať vlastné vozidlo, pretože za túto nezákonnosť, pri ktorej bol usmrtený človek, má uložený zákaz vedenia motorového vozidla, človek, ktorý sa tvári ako apolitický, ako nejaký nestranný, ktorý chce prisluhovať spravodlivosť pre všetkých tak z radov vládnej koalície, alebo aj z opozície, hoci je všeobecne o ňom známe, že je dlhoročný politik, minister spravodlivosti, bývalý minister vnútra, poslanec, predseda politickej strany vládnej, podpredseda, človek, ktorého dokonca vládna koalícia, kvôli ktorému musela zmeniť zákon na to, aby ho dostala na tento post, tak ten má tú drzosť sem prísť a dačo nám tu rozprávať o špeciálnej prokuratúre, o nejakej spravodlivosti.
Ja naozaj nepotrebujem počúvať ani moji kolegovia, tí, ktorí majú ešte zdravý rozum, v akom stave sa špeciálna prokuratúra nachádza, pretože odkedy je pod jeho vedením, tak už sa naozaj v horšom stave nachádzať nemôže.

Vážený pán predseda Národnej rady, vážený pán generálny prokurátor, vážení kolegovia, a toto, čo tu teraz predviedol pán Baránik, toto ja musím počúvať na každom jednom ústavnoprávnom výbore, toto.

Ja rovnako ako, ako kolega Beluský oceňujem, že pán poslanec Kotleba sa venoval práve tej, tej otázke Európskej prokuratúry, že tu zaznela otázka, aký má vzťah teda súčasné vedenie Generálnej prokuratúry k tejto otázke, a to z toho dôvodu, že naozaj je pravda, že Európska únia je už dnes federálnym štátom. Už dnes má, už dnes tu máme Európsky parlament, máme tu Európsku komisiu, teda de facto vládu, máme tu predsedu Európskej rady, teda de facto prezidenta, máme tu Súdny dvor Európskej únie, máme tu Európsku centrálnu banku, európsku menu a Európska prokuratúra je naozaj len ďalší krok, ďalší krok k tomu, aby vznikol aj oficiálne ten jeden veľký superštát, tie Spojené štáty európske, o ktorom v podstate od začiatku blúznia mnohí tí, ako to hovoria Česi, eurohujeri.
A naozaj jedného dňa sa môže stať, že Slovenská republika stratí aj posledné zvyšky svojej suverenity a nezávislosti a že Generálna prokuratúra, ktorej správu tu dnes máme, bude len nejakým vysunutým pracoviskom alebo podriadeným orgánom Európskej prokuratúry. Čiže o to dôležitejšie je venovať sa aj tejto otázke.

Ďakujem. Kolega Beluský, ako ste mali možnosť počuť, veľmi správne vystihol aj dokumentoval na konkrétnom prípade týkajúceho sa Národného bezpečnostného úradu, v akom totálnom rozklade sa nachádza v súčasnosti právny štát na Slovensku, a naozaj je samozrejmé a my nemáme absolútne nič proti tomu, aby bol trestne stíhaný každý, každý jeden zločinec bez ohľadu na to, či je spojený so súčasnou vládnou koalíciou, alebo je spojený so súčasnou opozíciou. Nech je každý trestne stíhaný, pokiaľ sa dopustil nejakého trestného činu, nejakého zločinu a nech je za to aj odsúdený.
Ale ak má platiť to, že Slovenská republika je právny štát, tak ako to máme napísané v ústave, tak v tom prípade to trestné stíhanie, ten proces musí byť jednoducho striktne v súlade so zákonom, musí byť vedený na základe reálnych, skutočných dôkazov, nie na základe nejakých vykonštruovaných vecí a práve dohľad nad touto zákonnosťou je úloha generálneho prokurátora.
Ak generálny prokurátor túto úlohu plní a dohliada na tú zákonnosť, tak či sa nám to páči, alebo nie, tak by sme ho mali za to pochváliť, a nie naňho neustále útočiť.

Pán Dostál, to myslíte vážne, že to vaše súčasné volanie po zrušení toho § 363, že to je, že to nebolo účelové? Možnože ste to mali naozaj v tom programovom vyhlásení vlády, ale minulý rok, ak sa nemýlim, tak ten paragraf bol použitý 83-krát a vtedy ste ani raz tak vehementne nevolali po tom, aby bol ten paragraf zrušený. A teraz aj kolega z vašej vládnej koalície to potvrdil, že v podstate vy ste s tým nijakým spôsobom neoperovali. Len teraz tak veľmi kričíte, že to treba zrušiť. Lebo vtedy sa vám to nehodilo, teraz sa vám to hodí, lebo sa vám jednoducho nepáčia rozhodnutia súčasného generálneho prokurátora.
No a ja sa pýtam, čo príde potom, hej, keď zase generálny prokurátor alebo jeho námestník urobia zase nejaké rozhodnutie, s ktorým nebudete súhlasiť. Tak potom čo, budete volať po zrušení funkcie generálneho prokurátora alebo po tom, aby nemohol podávať žaloby, alebo urobíte z neho nejakého úradníka, kontrolóra, ktorý síce bude môcť dohliadať na zákonnosť, bude to môcť zisťovať, ale nebude môcť prakticky nič zmeniť? Bude môcť maximálne na to poukázať? Urobíte z neho nejakého podriadeného vlády, ktorý bude spadať pod rezort spravodlivosti, alebo ho dokonca podriadite vášmu, vášmu miláčikovi, ktorý je stále vo výkone trestu, špeciálnemu prokurátorovi Danielovi Lipšicovi?
A keď sa už bavíme o tej účelovosti, tak vy ste, vaša vláda je v podstate majstrom účelovosti. Veď vy ste menili zákon kvôli tomu, aby mohol sa stať špeciálnym prokurátorom už ten váš spomínaný miláčik Daniel Lipšic, ktorý by inak nemohol zastávať túto funkciu ako neprokurátor. Veď vy robíte všetko pre to, aby ste spolitizovali spravodlivosť a aby ste zákony ohli presne tak, ako to vyhovuje vašim záujmom.

Ďakujem.
Pán poslanec Šeliga, hovorili ste o tom, že je normálne, ak verejnosť vyvíja tlak na generálneho prokurátora, že je normálne, keď si kladie verejnosť otázky, že generálny prokurátor by mal byť otvorený otázkam verejnosti, ale ja sa chcem spýtať, kto je to alebo čo je to tá verejnosť, o ktorej ste hovorili? Koho máte na mysli pod tou verejnosťou? Myslíte tým tie zapredané protislovenské médiá alebo tie mimovládky platené zo zahraničia, alebo tých zahraničných agentov, ktoré koniec koncov, ktorí koniec koncov stvorili aj vás, pán Šeliga? Alebo tým myslíte vašu vládu, ktorá odkedy nastúpila k moci, tak si vyslovene spolitizovala celú spravodlivosť a urobila si z nej slúžku vašich záujmov? To je tá vaša verejnosť? Takejto verejnosti nemusí čeliť nikto, ani generálny prokurátor a tobôž nie my v tomto parlamente.

Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte, aby som podľa § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca určený ústavnoprávnym výborom k uvedenému návrhu zákona.
Návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov.
Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh zákona prerokoval ústavnoprávny výbor, ktorý navrhol aj ako gestorský výbor s tým, aby gestorský výbor prerokoval návrh zákona do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní.
Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
Odporúčam zároveň návrh zákona prideliť výboru vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výbore v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.
Prosím, pán predsedajúci, aby ste otvorili všeobecnú rozpravu.

Ja sa plne stotožňujem so slovami kolegu Kotlebu, ktorý mal aj také kritické slová vo vzťahu k niektorým duchovným a biskupom, ktorí sa podriaďujú tým totalitným opatreniam, ktoré tu vláda zavádza. Pretože naozaj povinnosťou kresťana je predovšetkým to, aby slúžil Bohu, aby slúžil Bohu, aby neustupoval v tých veciach, ako je napríklad, ako sú sväté omše, aby sa nebránilo tomu, aby ľudia chodili do kostolov, aby nezatváral tieto kostoly, aby nemenil tie, tú liturgiu len kvôli tomu, že vláda to nariadila, že sú tu nejaké opatrenia, ktoré majú zabrániť nejakej nákaze. Ale v skutočnosti aj tak tomu, to ničomu nezabránilo. Treba sa naozaj držať slov, ktoré sú napísané aj v Biblii, svätej Biblii, kde sa píše o skutkoch apoštolov, sú to slová apoštola Petra a ďalších apoštolov, ktorí hovoria, Boha treba poslúchať viac ako ľudí. Naozaj, Boha treba poslúchať viac ako ľudí. A toto je povinnosť každého kresťana, zvlášť osoby duchovné a zvlášť biskupov.
Ďakujem pekne.

Kolegyňa Sulanová tu dokonale vystihla, v čom spočíva tá diskriminácia neočkovaných, aké obludné rozmery má. A ja si v súvislosti s tým kladiem otázku, kam to všetko povedie, pretože dnes sú diskriminovaní zamestnanci v práci, zdravotníci, policajti, vojaci, sú diskriminovaní väzni, sú diskriminovaní študenti vysokých škôl, ktorí pokiaľ sa nechcú dať zaočkovať, tak sa musia niekoľkokrát do týždňa testovať na niektorých vysokých školách, ak chcú normálne študovať. Začali sa očkovať už päťročné deti a ja neviem, či teraz tie päťročné deti ich chceme nejakým spôsobom vylučovať zo školiek alebo potom, keď dosiahnu vek šesť rokov, tak ich nepustíme ani do základných škôl, aby mohli absolvovať povinnú školskú dochádzku, alebo či teraz budeme smerovať až k tomu, že začneme očkovať batoľatá či dokonca malé deti v pôrodnici, lebo aj také očkovanie, síce v súvislosti s inými chorobami, ale aj také už sme v histórii na Slovensku mali, že sa očkovali deti už na tretí deň po svojom narodení.
A toto je len, toto je len zatiaľ diskriminácia, ale už teraz vieme, že okrem tejto legislatívy, ktorá tu u nás platí, sa chystá ďalšia legislatíva, ako je napríklad zákona, novela zákona o Policajnom zbore, kde má získať Policajný zbor alebo teda policajti právomoc, a teraz dobre počúvajte, právomoc na to, aby spútali a previezli k lekárovi osobu, ktorá odmietne sa podrobiť nejakému nariadenému lekárskemu zákroku. To v praxi bude znamenať napríklad to, že ak sa zavedie do budúcna povinné očkovanie hoci len zdravotníkov alebo učiteľov alebo nejakých iných vybraných skupín obyvateľstva, tak policajti si pre nich prídu, spútajú ich, privezú ich do nejakého očkovacieho centra a tam ich násilím zaočkujú. A už teraz sa na to pripravuje legislatíva. A treba naozaj o tom hovoriť, treba ľuďom otvárať oči, pretože ak nezastavíme túto diskrimináciu, tak naozaj vidíme, kam to všade speje a jedného dňa nás budú zatvárať hádam aj do koncentračných táborov.

V nadväznosti na to, čo povedal pán poslanec Mizík, naozaj treba si otvorene povedať, aká je tá bilancia očkovania na Slovensku. A ja poviem teraz len tie oficiálne čísla, ktoré naozaj, ako povedal už aj teraz predo mnou kolega Medvecký, tak sú len oficiálnymi číslami. Skutočnosť je niekde úplne inde a je ešte omnoho horšia. Ale keby sme sa aj opreli o tie oficiálne čísla, zoberme si takmer desaťtisíc nežiaducich účinkov, z toho viac ako tisíc závažných, takých závažných, ako sú silné alergické reakcie, pľúcna embólia, rôzne halucinácie, poškodenie nervového systému, zápaly, dokonca mozgový alebo srdcový infarkt. To je len malá ukážka toho, čo všetko môže spôsobiť podľa oficiálnych štatistík Štátneho ústavu na kontrolu liečiv, čo môže spôsobiť očkovanie. Z toho, samozrejme, tie oficiálne štyri úmrtia.
To, že táto štatistika je niekde úplne inde ako tá realita, o tom nasvedčuje aj to, že zo zahraničia vieme, hovoria to experti, že len desať percent, reálne iba desať percent tých nežiaducich účinkov je reálne hlásených, teda skutočnosť je niekde úplne inde a naozaj tá vakcinácia ako taká, tie účinky sú mnohokrát zatajované, zamlčiavané alebo sa pripisujú čomukoľvek inému len nie očkovaniu.
Tak ako kedysi sa, alebo teda prednedávnom sa všetko, každá respiračná choroba, všetko sa pripisovalo COVID-u, tak teraz sa vlastne všetky tie účinky váľajú na niečo iné. Všetky tie úmrtia sa dávajú na vrub niečo iné, ale nepovie sa, že to je v skutočnosti spôsobené očkovaním.