Videokanál poslanca

Ďakujem pekne. Ďakujem za diskusiu aj vďaka tomu, že sme to stihli v tom termíne, že bola korektná. Ja mám takú radosť, že sa ukázalo, že sa to naozaj, keď sa to týka vzdelávania, že vieme, vieme tomu dať nejakú úroveň. Samozrejme, patrí do toho aj politika, bohužiaľ, vieme, že tie veci sa týkali aj predstaviteľov vládnej koalície či v minulom volebnom období alebo v tomto, ale sme tu v tomto a musíme byť v tomto profesionáli, nastaviť to tak, aby to bolo dobré pre vysoké školstvo, pre vzdelávanie, pre Slovensko a aby sme vedeli sa vysporiadať naozaj nielen nejak formálne alebo nejak nevykonateľne, ale vykonateľne. Všetci veríme, že hoci tento zákon je pripravený do budúcnosti na nejaké zlé prípady, že ich bude čím menej, poprípade ideálne nula. Takže ďakujem veľmi pekne, prajem pekný večer.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Chcem poďakovať kolegovi Habánikovi tiež z výboru pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport a zároveň aj rektorovi Trenčianskej univerzity za jeho opäť odborné vystúpenie, tak ako sme zvyknutí aj na výbore. Som veľmi rád, že sme spolu vo výbore, že máme takého človeka, ktorý je priamo z toho vysokoškolského prostredia. Ja som stredoškolský učiteľ, 15 rokov som učil, tak som veľmi rád, keď môžem počúvať kolegov, ktorí majú skúsenosti z tohto akademického prostredia. Tak ako pán kolega povedal, na tieto veci sa dá pozrieť, už sme sa predbežne rozprávali aj s pánom ministrom, ktorý tiež, s ministrom školstva, ktorý tiež vyjadril ochotu sa rozprávať na túto tému tak, aby sme naozaj, tak poviem, ľudovo vychytali tie chyby, ktoré by potom mohli spôsobovať problémy v aplikačnej praxi. Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Ďakujem pánu poslancovi Petrákovi, podpredsedovi školského výboru a bývalému predsedovi školského výboru za jeho veľmi faktické, korektné vystúpenie. Vidieť, že bol predsedom výboru pre vzdelávanie, jeho dlhoročným členom, takisto aj teraz je takým platným členom tohto výboru ako jeho podpredseda. Musíme sa pri tomto zákone odosobniť, obidvaja sme boli alebo sme členmi koalícií, v ktorých sme zažili, že takéto problémy boli aj s jej predstaviteľmi a potrebujeme vyriešiť, tak ako ste sa aj vy tomu venovali prevažnú väčšinu vášho vystúpenia, riešiť zákonnú normu platnú pre všetkých smerom do budúcnosti, aby to nebolo spochybniteľné. Tak ako hovoríme, že minulosť už až tak zmeniť nemôžme, ale môžme nastaviť dobré pravidlá alebo čím lepšie pravidlá pre budúcnosť.
Tento zákon, áno, mohol byť aj vládny, robí sa veľká novela, veľká vládna novela vysokoškolského zákona, ale tým rozhodujúcim bol ten čas, keď sme nechceli strácať čas, aby sa zase pri nejakých posunoch nestalo, že aj ešte v ďalšom volebnom období to budeme znova riešiť, preto sme teda volili túto, aj keď nie úplne najideálnejšiu formu poslaneckého návrhu, ale vďaka aj tým pripomienkam a snahe ministerstva myslím, že sa nám podarí do druhého čítania, potom do záverečného schválenia vychytať tie chyby a urobiť čím kvalitnejšiu novelu.
Beriem a zapísal som si poznámky ohľadom úmyslu, ohľadom zaujatosti rektora a prípadne teda náhradu v rámci tej istej vysokej školy nejakým zástupcom a tak isto aj som si zapísal tú poznámku ohľadom rozlíšenia titulov podľa druhu. Pozrieme sa na to, môžme o tom diskutovať. Tak isto chcem zdôrazňovať, že nespochybňujeme vedecké rady alebo vôbec univerzity ako také, chceme ale pripraviť zákonnú možnosť, ako sa hovorí, aj na zlé časy, hej? To znamená, budeme šťastní, keď bude nula, nula uplatnení tohto zákona.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci. Milé kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som vám predložil malú novelu zákona č. 131/2002, teda vysokoškolského zákona alebo zákona o vysokých školách.
Vo funkcii predsedu školského výboru alebo presnejšie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport je to prvá novela školského zákona, ktorú predkladáme ako poslanecký návrh za poslancov, ktorých mená prečítam. Teda okrem mňa je to pán poslanec Radovan Sloboda, Juraj Šeliga, Peter Pčolinský, Anna Zemanová, Jana Žitňanská a Ľuboš Krajčír.
Vysoké školstvo, tak ako mnohé oblasti nášho života na Slovensku, určite potrebuje zmenu. Pracujeme na veľkej novele vysokoškolského zákona, ktorá prejde riadnym pripomienkovacím procesom, kde bude dostatok času pripraviť to kvalitne. Touto malou novelou, ktorú podávame ako poslanecký návrh, chceme opraviť jeden akútny nedostatok, ktorý sa nám v posledných mesiacoch opäť veľmi tak silno a mediálne jasne pripomenul. Týmto zákonom, jeho novelou už nemôžeme zmeniť minulosť, ale môžeme veľmi konkrétne zlepšiť budúcnosť hoci v malej veci, ale veľmi jasne. Táto novela je vnímaná najmä v súvislosti s pochybnosťami o diplomových prácach verejných činiteľov v tomto i v predchádzajúcom volebnom období. Ide vlastne o možnosť odnímať tituly, ale aj o možnosť vzdať sa titulu.
Je tu však jeden zásadný rozdiel. Keď sa v septembri 2018 dostala na povrch kauza rigoróznej práce bývalého predsedu parlamentu, ministerstvu školstva predchádzajúcej vládnej koalície sa ani za jeden a pol roka do volieb nepodarilo dosiahnuť zmenu v zákone. To znamená, že v minulom volebnom období sa o tejto problematike vedelo asi rok a pol, ale zmena zákona za ten rok a pol neprešla. Hoci vtedajšia opozícia, napríklad konkrétne poslanec Miroslav Beblavý, predložili riešenie inšpirované českým modelom. Vládna koalícia ho neschválila.
Keby bola predchádzajúca vláda tých 18 mesiacov využila a bolo by sa podarilo zmenu dosiahnuť, dnes by sme tu vlastne už nič nemuseli riešiť a aj tie kauzy, ktoré sa objavili v tomto volebnom období, iba sa vlastne podľa toho zákona, ktorý by už bol platný, dali vyriešiť a bolo by to vybavené za pár minút doslova.
Premiér Igor Matovič, tu citujem z médií taký krátky úsek: "Premiér Matovič vyzval v júni tohto roku ministra školstva Branislava Gröhlinga a ministerku spravodlivosti Máriu Kolíkovú, aby pripravili zákon, ktorý spätne skontroluje záverečné práce a v prípade pochybenia odoberú ľuďom titul. Ministri dokonca dostali aj šibeničný termín. Zákon má byť na stole do septembra".
Čiže niekedy v júni sa tie medializované kauzy dostali do formy. Treba rýchlo ten zákon prijať, netreba čakať 18 mesiacov, treba to spraviť počas leta. Treba povedať, že ministerstvo spravodlivosti, ministerstvo školstva zapracovalo, za čo im ďakujeme, a už v druhej polovici augusta bol návrh pripravený, kde sme si ho mohli aj na ministerstve podrobne prezrieť a v augustovom termíne podávania návrhov na túto septembrovú schôdzu bol podaný. Ministerstvo školstva v rámci prípravy tejto novely oslovil mnohé dotknuté subjekty a zapracovalo viaceré ich pripomienky. Boli to napríklad, aby ste vedeli, Slovenská rektorská konferencia, Akadémia policajného zboru, Ekonomická univerzita v Bratislave, Katolícka univerzita v Ružomberku, Paneurópska vysoká škola, Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre, Slovenská technická univerzita v Bratislave, Slovenská zdravotnícka univerzita, Trenčianska univerzita Alexandra Dubčeka v Trenčíne, Technická univerzita v Košiciach, Univerzita Komenského v Bratislave, Univerzita sv. Cyrila a Metoda v Trnave, Vysoká škola múzických umení v Bratislave, potom Rada vysokých škôl, Študentská rada vysokých škôl, Slovenská akreditačná agentúra pre vysoké školy a Slovenská akadémia vied. Materiál bol zaslaný aj podpredsedovi vlády pre legislatívu a aj Kancelárii prezidenta Slovenskej republiky. Z toho vyplýva, že napriek tomu, že nešlo teda o vládny návrh zákona a neprešiel takým tým medzirezortným pripomienkovým konaním a ďalšími procesmi, tak bola eminentná snaha podľa možností zaangažovať do tohto, do jeho tvorby, čím viacerých, širší okruh ľudí, ktorých sa to dotýka aj alebo inštitúcií, ktoré reprezentujú túto problematiku a bude sa ich aj dotýkať z veľkej časti. Týka sa to najmä teda rektorov a univerzít.
Pripomienkami sa ministerstvo zaoberalo a prevažná väčšina je akceptovaná v tomto návrhu. Aj ja osobne som o tomto návrhu hovoril s viacerými rektormi vysokých škôl, o ktorých tento návrh z veľkej časti hovorí. S ministrom školstva sme sa z procedurálnych dôvodov dohodli, že novelu predložíme ako poslanecký návrh poslancov zo všetkých koaličných strán. My by sme boli radi privítali aj z kolegov z opozičných strán, pretože si nemyslíme, že to je vec, ktorá rieši povedzme konkrétne osoby, ale mala by vyriešiť do budúcnosti to, že keď nastanú takéto situácie, a nielen v prípade verejných činiteľov, budeme to vedieť vyriešiť. Úplne chápem to teda, že sa rozhodli nepridať a že budú ako oponenti, čo veľmi vítam, lebo na to, aby sa to schválilo kvalitne, tak potrebujeme, ako aj v prípade diplomoviek, oponentúru.
Stále sme teda otvorení na zmeny v tomto zákone v druhom čítaní na výbore aj v pléne. Ak bude schválené postúpenie návrhu do druhého čítania, školský výbor sa ním bude zaoberať, pravdepodobne to bude termín 15. októbra, a v pléne bude prerokovaný na schôdzi, ktorá začne 20. októbra. Aj keď nám nezostáva veľa času, verím, že podobne ako na našom školskom výbore, teda na výbore pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport prebehne táto rozprava korektne. Ja za seba sľubujem, že si sadnem, budem pozorne počúvať, budem si zapisovať pripomienky a budeme sa snažiť aj potom na výbore a v pléne to dopracovať tak, aj v spolupráci s ministerstvom, aby tento návrh bol čím kvalitnejší, aj keď sme nestrácali čas a postupovali sme promptne.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem za slovo. Pán poslanec Kuffa, nezvyknem na teba reagovať a určite nie nejak útočne alebo kriticky. Neurobím to ani teraz, ale keďže si ma oslovil, tak sa vyjadrím k dvom veciam.
Prvá vec je, ja budem veľmi rád, keď sa bude hovoriť aj v parlamente, aj v spoločnosti o ochrane života stále, na každej schôdzi, každý mesiac, pre mňa za mňa aj každý deň, ak to pomôže veci. Ide o to, že niekedy používame štýl, ktorý je skôr medveďou službou tejto veľmi vážnej, veľmi citlivej záležitosti. A myslím, že už máš aj skúsenosti v politike, že vieš, že tie niektoré veci sú spôsobené aj tým, ako s tými témami zachádzame napríklad aj tu v parlamente, o tom sme sa rozprávali. To sa týkalo aj vášho procedurálneho návrhu, aby ste preložili váš návrh zákona na september. Ešte raz, budem rád, keď sa o tejto téme bude hovoriť aj v septembri, ale sú dôležité ešte aj iné okolnosti.
Druhá vec týkajúca sa zvierat. No, ja nejak tak vnímam, že zvieratá patria k živej prírode, sú teda živé bytosti, sú cítiace bytosti. To asi každý z nás vieme, keď prichádzame do kontaktu so zvieratami. Ale ja som to použil práve ako pa-ra-dox, že ak teda zviera považujeme za živú bytosť, za cítiacu bytosť a, presne s tebou súhlasím, pritom je to bytosť, ktorú môžme vlastniť, môžme ju predať, môžme ju aj zabiť podľa určitých podmienok, ak chováš zviera na mäso, tak ho zabiješ. Tak ak chránime takéto zviera, tak o to viac je normálne, že máme chrániť nenarodené dieťa, ktoré je tiež určite živou a cítiacou bytosťou.
A ešte jedna poznámka. Ja som taký návrh nepredložil a myslím, že treba chrániť zvieratá, ale tiež si myslím, že ľudí treba chrániť viac ako zvieratá.

Ďakujem za slovo aj za všetky reakcie. Chcem povedať jednu vec, tento zákon je zameraný na pomoc ľuďom, ktorí očakávajú narodenie dieťaťa, ktorí počali dieťa. Chcem vidieť ale obidve strany, aj rodičov dieťaťa, otca a matku, ale aj to dieťa. Podobne ako v prípade nejakého násilia v rodine, týrania, riešime aj otca, aj matku, aj dieťa, tak aj v prípade potratu treba hovoriť o tom, že to, pre to dieťa to má fatálne následky. A preto nemôžme zostať nejakí ľahostajní.
Zopakujem to, čo som povedal, ako takú dôležitú, najdôležitejšiu myšlienku: Potrat je zlý. Dobré je, ak sa ľudský život chráni a dieťatko sa narodí. A preto je úplne normálne a prirodzené, že chceme ľudí od potratov odrádzať. Aj keď náš právny systém v súčasnosti potrat umožňuje, chceme, aby si ho ľudia rozmysleli, aby mali dostatok informácií o tejto zlej možnosti. Nechceme, aby sa naň robili reklamy.
Tento náš zákon nezakazuje ani nemoralizuje, ale otvorene hovorí, aj keď máš tú možnosť, nechoď na potrat, nemusíš, máš aj iné možnosti, pomôžeme ti. Lebo týmto zákonom chceme pomôcť ľuďom, aby dieťa prijali a tešili sa z neho. Preto ponúkame v našom zákone silnú podporu najmä v komplikovaných situáciách. Je to motivácia a prevencia. A budeme v tom pokračovať, tak ako je to v programovom vyhlásení tejto vlády i v koaličnej dohode, aby si ľudia vybrali život a nie smrť dieťaťa.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. Pozdravujem vás, vážení kolegovia, kolegyne, aj ja som jedným z predkladateľov tohto zákona o ochrane života, ktorý nezakazuje a nemoralizuje, ale ponúka riešenia. Tie riešenia už predstavili najmä pani predkladateľka Anna Záborská, ale aj napríklad pani poslankyňa Lucia Drábiková, ktorým ďakujem za toto.
Cieľom tohto zákona je, aby nenarodené deti nezomierali, ale aby sa narodili a žili dôstojným životom. Vďaka románu Georgea Orwella 1984 je rok 1984 jedným z najznámejších rokov 20. storočia, ale ja by som dneska chcel upriamiť na rok 1986, ktorý nasledoval krátko, dva roky po tomto slávnom roku. Z globálneho hľadiska je rok 1986 azda najznámejší černobyľskou haváriou, ktorá bola 26. apríla. Pre našu rodinu to malo aj veľmi osobný rozmer. Naša mamina bola totižto v treťom mesiaci s našou najmladšou dcérou a napriek tomu, že komunisti teda, čo sa dalo, tajili informácie o tejto havárii, tak niečo sme vedeli a z toho logicky aj naša maminka mala obavy o zdravie našej, našej sestry, ktorá v tom čase teda bolo, bola malé niekoľkotýždňové bábätko v jej lone. Našťastie, Bohu vďaka, sestra sa 16. novembra 1986 narodila úplne zdravá, dnes je sama matkou troch detí, a teda vďaka našej sestre moji rodičia majú ešte aj tri vnúčatká, teda nielen dcéru, ale aj tri vnúčatká okrem ďalších, ktoré majú, ďalších detí.
V roku 1986 sa ale okrem černobyľskej katastrofy, tragédie udiala aj iná, iná katastrofa, iná tragédia. Desať dní pred narodením našej najmladšej sestry, teda 6. novembra 1986, prijal komunistický parlament hanebný a extrémistický zákon, ktorý zapríčinil smrť a vážne poškodenie zdravia neporovnateľne väčšieho množstva ľudských životov ako černobyľská havária. Zákon o tzv. umelom prerušení tehotenstva. Hovoríme tu o státisícoch zmarených ľudských životov, pretože potrat je nenávratné prerušenie, teda de facto ukončenie ľudského života. Odvtedy prešlo 34 rokov, veda výrazne pokročila aj jadrová energetika, ale aj napr. pôrodníctvo. Sme dnes niekde úplne inde než v roku 1986. Ako odvtedy ale pokročila legislatíva?
Prišiel rok 1989, koniec komunistickej totality. Potom rok 1993, vznik modernej, samostatnej Slovenskej republiky, ale u nás v roku 2020 stále platí ten nemoderný, zaostalý, barbarský, komunistický zákon, ktorý umožňuje zabíjať deti na požiadanie.
Treba povedať, že tento zákon nevznikol na základe nejakého spoločenského konsenzu alebo na základe najmodernejšieho vedeckého výskumu, ale na základe komunistického diktátu a zaostalosti. Istým skupinkám ľudí to vyhovuje aj dnes, preto si zakrývajú oči pred faktom, že ten komunistický zákon je zaostalý, nemoderný, barbarský, komunistický. Argumentujú tzv. slobodou. Slobodu si však nemožno zamieňať so svojvôľou či bezuzdnosťou. Sloboda znamená možnosť vyberať si medzi dobrým a dobrým. Nie medzi dobrým a zlým. Možnosť vyberať si zlé, to nie je sloboda, to je iba možnosť. Človek má možnosť chcieť a vykonať aj zlé, ale nie je to jeho sloboda či právo, je to len možnosť a vybrať si zlé je zlá možnosť. Starý, zaostalý, komunistický zákon dáva takúto zlú možnosť. Potrat nie je riešenie, potrat nie je slobodná voľba, potrat je zlá voľba, pretože nerešpektuje najzákladnejšie ľudské právo, právo na život.
Naše zákony umožňujú ľuďom konať aj zlé veci, napr. fajčiť, tuho fajčiť, ale snažia sa ich od toho odradiť a obmedzujú ich tak, aby neškodili druhým. Dovoľujú im to, ale odrádzajú ich a obmedzujú ich v tom. A treba povedať, že pri fajčení odrádzajú aj dosť drsne. Spomeňte si napr. na drastické obrázky na krabičkách od cigariet, a pritom tu hovoríme o dospelého človeka, ktorý ak dodržiava tie obmedzenia, tak vlastne poškodzuje len vlastné zdravie, ale nikto neakceptuje námietky typu, je to moje telo, môžem si robiť s ním, čo chcem, zbytočne ma traumatizujete, teda aspoň pokiaľ ide o fajčenie.
Ja sám som nefajčiar, ale z času na čas sa dám dohromady s nejakým fajčiarom a raz som sedel s jedným z nich a padla, padol mi zrak na krabičku cigariet, ktorú tam mal a veľmi ma prekvapila. Zobral som si ju do rúk, potom som si ju aj vypýtal, aby som si ju mohol nechať, lebo tam bol obrázok malého poškodeného dieťatka a k tomu nápis: "Fajčenie môže poškodiť vaše nenarodené dieťa." Je to drsné, takéto zobrazenie, takýto nápis, ale je to úplná pravda. Prečo si teda zatvárame oči pred skutočnosťou, že potrat nielenže môže poškodiť vaše nenarodené dieťa, ale potrat vaše dieťa na 100 % zabije? Potrat má neporovnateľne vážnejšie následky ako fajčenie.
Potrat je zlý. Mal som pocit, že donedávna všetci – aj liberáli – tvrdili, že na tomto sa zhodneme, teraz začínam už niekedy trocha pochybovať pri niektorých, pri niektorých vyjadreniach. Potrat je zlý, dobré je, ak sa ľudský život chráni a dieťatko sa narodí, a preto je úplne normálne a prirodzené, že chceme ľudí od potratov odrádzať. Aj keď náš právny systém v súčasnosti potrat umožňuje, chceme, aby si ho ľudia rozmysleli, aby mali dostatok informácií o tejto zlej možnosti. Nechceme, aby sa naň robili reklamy. Tento náš zákon nezakazuje ani nemoralizuje, ale otvorene hovorí, aj keď máš túto možnosť, nechoď na potrat, nemusíš, máš aj iné možnosti, pomôžeme ti. Lebo týmto zákonom chceme práve pomôcť ľuďom, aby dieťa prijali a tešili sa z neho, preto ponúkame v našom zákone silnú podporu najmä v komplikovaných situáciách. Je to motivácia a prevencia. A budeme v tom pokračovať. Tak je to aj v programovom vyhlásení tejto vlády i v koaličnej dohode, aby si ľudia vybrali život a nie smrť dieťaťa.
A chceme tiež, aby sa o potratoch prestalo zavádzať, preto chceme o nich oveľa presnejšie štatistické údaje, samozrejme, anonymizované. Už o rok môžeme vedieť, či sú pravdivé niektoré srdcervúce príbehy, že za potraty sú zodpovedné len násilie a extrémna chudoba. Budeme mať dáta, budeme mať fakty.
Hoci náš zákon potraty priamo nezakazuje, krátko sa vyjadrím aj k zákazu potratov. Niekto totiž môže povedať, prohibícia nikdy nepomohla, cigarety alebo alkohol sa šírili prostredníctvom čierneho trhu. V prípade fajčenia či alkoholu to azda platí, ale náš právny systém má mnoho zákazov najmä vo veciach, ktoré vážne obmedzujú životy iných alebo im vážne ubližujú. Znásilnenie, týranie detí, nehovoriac o zabití, neriešime ich len prevenciou, ale aj prísnymi zákazmi. Samozrejme, tieto hrozné veci sa nevyriešia len zákazmi, ale to, že sú zakázané, jasne hovorí o ich vážnej spoločenskej škodlivosti. Hovorí, že tieto veci sú zlé a neprijateľné, a to o potratoch bezpochyby platí. Potrat je zlá vec a násilne ukončiť život nevinného človeka je spoločensky neprijateľné. Nenarodené dieťa je bezpochyby človek, ibaže by sme tvrdohlavo zotrvávali na pozíciách komunistickej zaostalosti a bludov z roku 1986. Ak sme tolerantní voči zvieratám, ktoré nepokladáme za vec, ale za živú bytosť, za cítiacu bytosť, o to viac by sme mali prejaviť súcit aj s nenarodenými deťmi.
Azda sa môžeme odvážiť zastávať názor, že nielen zviera, ale aj nenarodené dieťa je živá a cítiaca bytosť a potrat ho bolí a zabíja, bolí a zabíja tisíce detí. A to je teda veľmi vážna vec, ktorej sa chceme venovať. Potrat je zlý, podľa mňa by mal byť zakázaný. My však neprinášame zákaz, prinášame pomoc a konkrétne riešenia. Ak vám teda záleží na ľudskom živote aspoň tak ako na zvieracom, prosím vás o podporu tohto zákona, ktorý chráni a pomáha. Ako človeku a otcovi štyroch detí mi na životoch detí záleží a vždy bude. Keď dáte svoj hlas tomuto zákonu, dáte hlas životu, bude to hlas za život. Veľmi vás o to prosím a zároveň vám za to ďakujem.