Ďakujem veľmi pekne. Pozdravujem vás, vážení kolegovia, kolegyne, aj ja som jedným z predkladateľov tohto zákona o ochrane života, ktorý nezakazuje a nemoralizuje, ale ponúka riešenia. Tie riešenia už predstavili najmä pani predkladateľka Anna Záborská, ale aj napríklad pani poslankyňa Lucia Drábiková, ktorým ďakujem za toto.
Cieľom tohto zákona je, aby nenarodené deti nezomierali, ale aby sa narodili a žili dôstojným životom. Vďaka románu Georgea Orwella 1984 je rok 1984 jedným z najznámejších rokov 20. storočia, ale ja by som dneska chcel upriamiť na rok 1986, ktorý nasledoval krátko, dva roky po tomto slávnom roku. Z globálneho hľadiska je rok 1986 azda najznámejší černobyľskou haváriou, ktorá bola 26. apríla. Pre našu rodinu to malo aj veľmi osobný rozmer. Naša mamina bola totižto v treťom mesiaci s našou najmladšou dcérou a napriek tomu, že komunisti teda, čo sa dalo, tajili informácie o tejto havárii, tak niečo sme vedeli a z toho logicky aj naša maminka mala obavy o zdravie našej, našej sestry, ktorá v tom čase teda bolo, bola malé niekoľkotýždňové bábätko v jej lone. Našťastie, Bohu vďaka, sestra sa 16. novembra 1986 narodila úplne zdravá, dnes je sama matkou troch detí, a teda vďaka našej sestre moji rodičia majú ešte aj tri vnúčatká, teda nielen dcéru, ale aj tri vnúčatká okrem ďalších, ktoré majú, ďalších detí.
V roku 1986 sa ale okrem černobyľskej katastrofy, tragédie udiala aj iná, iná katastrofa, iná tragédia. Desať dní pred narodením našej najmladšej sestry, teda 6. novembra 1986, prijal komunistický parlament hanebný a extrémistický zákon, ktorý zapríčinil smrť a vážne poškodenie zdravia neporovnateľne väčšieho množstva ľudských životov ako černobyľská havária. Zákon o tzv. umelom prerušení tehotenstva. Hovoríme tu o státisícoch zmarených ľudských životov, pretože potrat je nenávratné prerušenie, teda de facto ukončenie ľudského života. Odvtedy prešlo 34 rokov, veda výrazne pokročila aj jadrová energetika, ale aj napr. pôrodníctvo. Sme dnes niekde úplne inde než v roku 1986. Ako odvtedy ale pokročila legislatíva?
Prišiel rok 1989, koniec komunistickej totality. Potom rok 1993, vznik modernej, samostatnej Slovenskej republiky, ale u nás v roku 2020 stále platí ten nemoderný, zaostalý, barbarský, komunistický zákon, ktorý umožňuje zabíjať deti na požiadanie.
Treba povedať, že tento zákon nevznikol na základe nejakého spoločenského konsenzu alebo na základe najmodernejšieho vedeckého výskumu, ale na základe komunistického diktátu a zaostalosti. Istým skupinkám ľudí to vyhovuje aj dnes, preto si zakrývajú oči pred faktom, že ten komunistický zákon je zaostalý, nemoderný, barbarský, komunistický. Argumentujú tzv. slobodou. Slobodu si však nemožno zamieňať so svojvôľou či bezuzdnosťou. Sloboda znamená možnosť vyberať si medzi dobrým a dobrým. Nie medzi dobrým a zlým. Možnosť vyberať si zlé, to nie je sloboda, to je iba možnosť. Človek má možnosť chcieť a vykonať aj zlé, ale nie je to jeho sloboda či právo, je to len možnosť a vybrať si zlé je zlá možnosť. Starý, zaostalý, komunistický zákon dáva takúto zlú možnosť. Potrat nie je riešenie, potrat nie je slobodná voľba, potrat je zlá voľba, pretože nerešpektuje najzákladnejšie ľudské právo, právo na život.
Naše zákony umožňujú ľuďom konať aj zlé veci, napr. fajčiť, tuho fajčiť, ale snažia sa ich od toho odradiť a obmedzujú ich tak, aby neškodili druhým. Dovoľujú im to, ale odrádzajú ich a obmedzujú ich v tom. A treba povedať, že pri fajčení odrádzajú aj dosť drsne. Spomeňte si napr. na drastické obrázky na krabičkách od cigariet, a pritom tu hovoríme o dospelého človeka, ktorý ak dodržiava tie obmedzenia, tak vlastne poškodzuje len vlastné zdravie, ale nikto neakceptuje námietky typu, je to moje telo, môžem si robiť s ním, čo chcem, zbytočne ma traumatizujete, teda aspoň pokiaľ ide o fajčenie.
Ja sám som nefajčiar, ale z času na čas sa dám dohromady s nejakým fajčiarom a raz som sedel s jedným z nich a padla, padol mi zrak na krabičku cigariet, ktorú tam mal a veľmi ma prekvapila. Zobral som si ju do rúk, potom som si ju aj vypýtal, aby som si ju mohol nechať, lebo tam bol obrázok malého poškodeného dieťatka a k tomu nápis: "Fajčenie môže poškodiť vaše nenarodené dieťa." Je to drsné, takéto zobrazenie, takýto nápis, ale je to úplná pravda. Prečo si teda zatvárame oči pred skutočnosťou, že potrat nielenže môže poškodiť vaše nenarodené dieťa, ale potrat vaše dieťa na 100 % zabije? Potrat má neporovnateľne vážnejšie následky ako fajčenie.
Potrat je zlý. Mal som pocit, že donedávna všetci – aj liberáli – tvrdili, že na tomto sa zhodneme, teraz začínam už niekedy trocha pochybovať pri niektorých, pri niektorých vyjadreniach. Potrat je zlý, dobré je, ak sa ľudský život chráni a dieťatko sa narodí, a preto je úplne normálne a prirodzené, že chceme ľudí od potratov odrádzať. Aj keď náš právny systém v súčasnosti potrat umožňuje, chceme, aby si ho ľudia rozmysleli, aby mali dostatok informácií o tejto zlej možnosti. Nechceme, aby sa naň robili reklamy. Tento náš zákon nezakazuje ani nemoralizuje, ale otvorene hovorí, aj keď máš túto možnosť, nechoď na potrat, nemusíš, máš aj iné možnosti, pomôžeme ti. Lebo týmto zákonom chceme práve pomôcť ľuďom, aby dieťa prijali a tešili sa z neho, preto ponúkame v našom zákone silnú podporu najmä v komplikovaných situáciách. Je to motivácia a prevencia. A budeme v tom pokračovať. Tak je to aj v programovom vyhlásení tejto vlády i v koaličnej dohode, aby si ľudia vybrali život a nie smrť dieťaťa.
A chceme tiež, aby sa o potratoch prestalo zavádzať, preto chceme o nich oveľa presnejšie štatistické údaje, samozrejme, anonymizované. Už o rok môžeme vedieť, či sú pravdivé niektoré srdcervúce príbehy, že za potraty sú zodpovedné len násilie a extrémna chudoba. Budeme mať dáta, budeme mať fakty.
Hoci náš zákon potraty priamo nezakazuje, krátko sa vyjadrím aj k zákazu potratov. Niekto totiž môže povedať, prohibícia nikdy nepomohla, cigarety alebo alkohol sa šírili prostredníctvom čierneho trhu. V prípade fajčenia či alkoholu to azda platí, ale náš právny systém má mnoho zákazov najmä vo veciach, ktoré vážne obmedzujú životy iných alebo im vážne ubližujú. Znásilnenie, týranie detí, nehovoriac o zabití, neriešime ich len prevenciou, ale aj prísnymi zákazmi. Samozrejme, tieto hrozné veci sa nevyriešia len zákazmi, ale to, že sú zakázané, jasne hovorí o ich vážnej spoločenskej škodlivosti. Hovorí, že tieto veci sú zlé a neprijateľné, a to o potratoch bezpochyby platí. Potrat je zlá vec a násilne ukončiť život nevinného človeka je spoločensky neprijateľné. Nenarodené dieťa je bezpochyby človek, ibaže by sme tvrdohlavo zotrvávali na pozíciách komunistickej zaostalosti a bludov z roku 1986. Ak sme tolerantní voči zvieratám, ktoré nepokladáme za vec, ale za živú bytosť, za cítiacu bytosť, o to viac by sme mali prejaviť súcit aj s nenarodenými deťmi.
Azda sa môžeme odvážiť zastávať názor, že nielen zviera, ale aj nenarodené dieťa je živá a cítiaca bytosť a potrat ho bolí a zabíja, bolí a zabíja tisíce detí. A to je teda veľmi vážna vec, ktorej sa chceme venovať. Potrat je zlý, podľa mňa by mal byť zakázaný. My však neprinášame zákaz, prinášame pomoc a konkrétne riešenia. Ak vám teda záleží na ľudskom živote aspoň tak ako na zvieracom, prosím vás o podporu tohto zákona, ktorý chráni a pomáha. Ako človeku a otcovi štyroch detí mi na životoch detí záleží a vždy bude. Keď dáte svoj hlas tomuto zákonu, dáte hlas životu, bude to hlas za život. Veľmi vás o to prosím a zároveň vám za to ďakujem.
