Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie s procedurálnym návrhom

3.11.2020 o 17:06 hod.

Mgr.

Richard Vašečka

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie s faktickou poznámkou 12.11.2020 11:12 - 11:14 hod.

Richard Vašečka Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Pán poslanec, začali ste mimo témy a oslovili ste ma tam menovite, tak skúsim odpovedať.
Myslím si, myslím si, v úcte k vám aj k ďalším vašim kolegom, že viete, ako to je. Keď neviete, tak ste nevedomý, ale to je škoda, že po toľkých mesiacoch stále neviete, ale myslím si, že viete, takže to úmyselne zavádzate.
My sme dnes nehlasovali o otváraní kostolov ani o otváraní fitiek, ani reštaurácií. Jeden z opozičných kolegov, ktorý veľmi dobre vie, ako to funguje v politike, ako to funguje v parlamente, si pripravil populistický návrh, ktorý je absolútne nerelevantný, ktorým nič nedosiahne, z dôvodov, ktoré sú politické.
Ja sa s pánom Podmanickým alebo aj s vami, alebo s kýmkoľvek zhodnem v tom, že musíme hľadať spôsoby, ako pri rešpektovaní tej epidemiologickej situácie otvárať rôzne prevádzky, aj tie kostoly, aj tie reštaurácie. Ja som štyri a pol hodiny sedel v utorok na takej jednej komisii, kde sme o tomto rozprávali a hľadali sme spôsoby, ako to urobiť. Ak my teraz budeme podrážať nohy vláde ako vládni poslanci, nič nedosiahneme. Vy si prihrejete nejaké politické bodíky, čo vidno napríklad aj v reakcii niektorých poslancov na Facebooku, ale vôbec nepomôžete veci.
Takže, bohužiaľ, nemôžem vám to veriť, nemôžem vidieť, že by bol v tom nejaký úprimný úmysel. Som za otvorenie kostolov, to je samozrejmé, ale takým spôsobom, ktorý bude dohodnutý, prospešný a na tom tvrdo pracujeme. Vy ste v opozícii, vy nemáte inú možnosť, len hovoriť, tak hovorte, nech sa páči. My máme zase svoje možnosti a budeme využívať tie k dobrému výsledku.
Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 5.11.2020 10:40 - 10:55 hod.

Richard Vašečka Zobrazit prepis
Ďakujem aj za pripomienku, aj za spoluprácu. Ja len zopakujem, že aj ten bod 5, aj to skrátenie lehoty bolo prekonzultované aj s predsedom Slovenskej akreditačnej agentúry, kde sme presne riešili to, že budú tam, môžu vzniknúť určité problémy, a takisto aj s pánom štátnym tajomníkom, ktorý má na starosti vysoké školstvo, kde sme povedali, že ak by nastalo, nastal z tejto aplikačnej praxe problém, stále máme v pokoji čas potom tú lehotu upraviť, na čo sme otvorení. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 5.11.2020 10:40 - 10:55 hod.

Richard Vašečka Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Vážené kolegyne, kolegova, novela tohto zákona 131/2002 Z. z. o vysokých školách je možno takou istou predohrou a naznačením takej tej väčšej novely, resp. nového vysokoškolského zákona, ktorý by mal prísť do parlamentu budúci rok.
Ja by som chcel vyzdvihnúť ten pripomienkovací proces, ktorý prebehol aj pri tejto poslaneckej novele, pretože isto veľká novela vysokoškolského zákona má byť a bude vládnym návrhom, ktorý prebehne aj všetkými tými lehotami a pripomienkovaniami. Ale aj tu počas takého parlamentného normálneho neskráteného legislatívneho konania sme, myslím, dobre využili ten čas, kde už počas leta, keď sa tvoril tento zákon, tak niekde v polovici augusta sme sa stretli poslanci na ministerstve, ktoré zhrnulo tie rôzne návrhy aj poslancov, aj ďalších ministerstiev k tomuto obsahu zákona. A potom postupne cez prvé čítanie, cez rozhovory, cez zasadnutie výboru medzi prvým a druhým čítaním a ešte aj teraz pri komunikácii a dopilovaní niektorých vecí sa ukázalo, že sme boli schopní naozaj odsúhlasiť pozmeňujúce návrhy aj napríklad opozičných poslancov, ktorým aj ďakujem za spoluprácu, pánu podpredsedovi Petrákovi, pánu kolegovi Habánikovi, ktorý je tiež rektorom univerzity. A takisto, samozrejme, kolegom aj z koalície. A tiež že sme tam aj nezaradili niektoré veci, ktoré, voči ktorým boli námietky, že sa hľadal taký konsenzus.
A ten cieľ nie je to, aby ten zákon prešiel, lebo tak máme ako koalícia dostatočnú väčšinu, ale aby tie veci ohľadom školstva podľa možností sa nelámali cez koleno, ale aby to bol konsenzus aj v komunikácii s tým školstvom, v tomto prípade vysokým školstvom, aj s koalíciou, aby to nebolo tak, že každý si zmeníme podľa vlastných preferencií veci v školstve pri výmene vládnych garnitúr. Vieme, že to nerobí dobrotu aj v iných oblastiach, v školstve špeciálne.
Čiže je dobré, ak uvažujeme trocha strategicky, aj keď, hovorím, toto je malá novela vysokoškolského zákona. Ale dúfam, že aj pri veľkej novele budeme takto konštruktívni a budeme to vedieť nastaviť tak, aby sa našiel konsenzus, kde každý bude musieť ustúpiť niečo zo svojich predstáv, ale zároveň si nebudeme určite robiť naprieky a nebudeme ignorovať dobré návrhy. A naopak, keď sa niektoré z návrhov ukážu, že nie sú úplne ideálne alebo dá sa to robiť inak alebo lepšie, že to takto zmeníme.
Ja chcem predniesť pozmeňujúci návrh. Ten pozmeňujúci návrh vlastne, aby tak taký celkový, nejak celková filozofia bude vlastne nahrádzať bod 20 zo spoločnej správy a to potom ešte poviem, že ho chcem vyňať na samostatné hlasovanie. V podstate on ten za..., ten, ten bod, už schválený bod 20 spoločnej správy, teda posledný bod spoločnej správy, z 95 % preberá a v závere v bode 4 toho bodu 20 spoločnej správy sa pridáva v tomto pozmeňujúcom návrhu jedna veta, ktorá sa týka spoločných študijných programov, nechcem vás s tým do podrobností zaťažovať, ale ide o to, že pri tej bežiacej lehote, kedy musia vysoké školy zosúladiť svoje vnútorné mechanizmy s tými akreditačnými štandardmi, tak by mohla, by nastala situácia, že pri niektorých naplánovaných alebo bežiacich spoločných študijných programoch, tak by musela zamietnuť túto akreditáciu, čo by bola škoda. Bola tam, bol tam jeden konkrétny príklad, kde bola spolupráca medzi portugalskými, lotyšskými, litovskými a slovenskými univerzitami a podľa tohto aktuálneho znenia by to muselo byť zamietnuté, tak sme tam dodali jednu vetu, ktorá dáva možnosť Slovenskej akreditačnej agentúre, aby takúto vec schválila, aby tie naše školy mohli spolupracovať, boli otvorené.
Samozrejme, bolo to, bolo to prekonzultované so Slovenskou akreditačnou agentúrou, ktorá s tým súhlasila a pokladala to za krok dobrým smerom.
A potom teda okrem tejto vety doplnenej v bode 4 tej spoločnej správy je tam ešte bod 5, nový bod 5, kde sa rieši lehota, kde akreditačná agentúra vlastne reaguje na to zosúlaďovanie s akreditačnými štandardami.
Takže ja to celé teraz prečítam, aby ste počuli aj, aj číslo, a musím to prečítať celé, tak vzhľadom na to, že nemám obmedzený čas, tak sa mi nemusí zastaviť.
Takže teraz prednášam pozmeňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Richarda Vašečku, Juraja Šeligu, Petra Pčolinského a Márie Šofranko k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 212, druhé čítanie.
Za čl. I sa vkladá nový čl. II, ktorý znie:
„Čl. II
Zákon č. 269/2018 Z. z. o zabezpečovaní kvality vysokoškolského vzdelávania a o zmene a doplnení zákona č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov sa mení a dopĺňa takto:
1. V § 12 odsek 1 znie:
„(1) Výkonná rada a odvolacia komisia prijímajú svoje závery formou uznesení len na svojom zasadnutí; ak ide o vytvorenie pracovnej skupiny, uznesenie možno prijať aj mimo zasadnutia. Zasadnutie možno uskutočniť aj prostredníctvom videokonferencie alebo inými prostriedkami informačnej a komunikačnej technológie bez fyzickej prítomnosti členov výkonnej rady alebo odvolacej komisie. Uznesenie výkonnej rady je prijaté, ak za jeho prijatie hlasuje najmenej sedem členov výkonnej rady. Uznesenie odvolacej komisie je prijaté, ak za jeho prijatie hlasuje nadpolovičná väčšina všetkých členov odvolacej komisie. Ak výkonná rada v konaní o udelenie akreditácie neprijme uznesenie, znamená to neudelenie príslušnej akreditácie. Ak odvolacia komisia neprijme uznesenie, znamená to potvrdenie rozhodnutia alebo potvrdenie vyjadrenia agentúry.“
2. V § 24 ods. 1 sa slová „za desať" nahrádzajú slovami „za šesť“ a slová „šesť rokov a najneskôr desať“ sa nahrádzajú slovami „štyri roky a najneskôr šesť“.
3. § 35 sa dopĺňa odsekom 14, ktorý znie:
„(14) Agentúra môže začať konanie z vlastného podnetu v čase do podania informácie vysokou školou o tom, že zosúladila vnútorný systém so štandardmi pre vnútorný systém, ak má dôvodné podozrenie, že vysoká škola nedodržiava právne predpisy alebo svoje vnútorné predpisy. Ak v rámci konania agentúra zistí nedostatky,
a) pozastaví uskutočňovanie študijného programu alebo
b) začne konanie o odňatí akreditácie habilitačného konania a inauguračného konania.“
4. V § 36 ods. 2 druhej vete sa slová „31. decembra 2020“ nahrádzajú slovami „31. marca 2021“.
Trocha to prerušujem. Potiaľto je to úplne doslovné zopakovanie bodu 20 zo spoločnej správy. A teraz prichádza tá zmena, prečo to dávam ako pozmeňovák.
A na konci sa pripája táto veta: „Agentúra do 31. decembra 2024 neodmietne žiadosť o udelenie akreditácie spoločného študijného programu z dôvodu podľa § 30 ods. 5 písm. c), ak vysoká škola v príslušnom študijnom odbore a stupni uskutočňuje študijný program, ktorý nie je spoločným študijným programom.“
5. V § 37 ods. 1 sa číslo „2024“ nahrádza číslom „2022“.
Koniec pozmeňujúceho návrhu.
Prečítam ešte odôvodnenie: Štandardy pre vnútorný systém zabezpečovania kvality vysokoškolského vzdelávania vyžadujú od vysokej školy funkčný vnútorný systém, ktorý okrem iného má predchádzať a riešiť prípady plagiátorstva a neetického konania. Vzhľadom na spoločenskú naliehavosť riešenia problému plagiátorstva majú navrhované zmeny posilniť možnosti Slovenskej akreditačnej agentúry pre vysoké školstvo pri ich implementácii. Zároveň sa navrhuje technické spresnenie zasadnutí kolektívnych orgánov a prijímanie ich záverov. Navrhované zmeny majú tiež urýchliť implementáciu nových štandardov pre vysoké školy, ako aj posilniť možnosti Slovenskej akreditačnej agentúry pre vysoké školstvo pri kontrole ich implementácie.
S cieľom umožniť aktívne podieľanie sa vysokých škôl na medzinárodnej spolupráci v oblasti uskutočňovania spoločných študijných programov, kým nebudú mať posúdený vnútorný systém, a teda môcť samostatne akreditovať spoločné študijné programy, umožňuje sa, aby v prechodnom období mohli vysoké školy akreditovať aj spoločné študijné programy, ale len za podmienky, že v danom študijnom odbore a stupni nepôjde o jediný študijný program. Súčasne platí obmedzenie podľa § 36 ods. 2, že táto možnosť vytvorenia nového študijného programu podľa § 30 je obmedzená do nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia podľa § 25 ods. 1, t. j. do nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o súlade vnútorného systému vysokej školy.
Doterajší čl. II sa primerane preznačí.
V nadväznosti na vloženie nového článku sa upraví aj názov zákona.
Novovložený čl. II nadobúda účinnosť 1. januára 2021 okrem bodu 4, ktorý nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia, čo sa premietne do článku upravujúceho účinnosť.
To je koniec. A poprosím pani spravodajkyňu, v súvislosti s predloženým pozmeňujúcim návrhom navrhujem vyňať bod 20 zo spoločnej správy výborov na samostatné hlasovanie.
Ak by boli nejaké ešte otázky, prípadne vo faktických, tak si môžte dať a takisto aj bude vystúpenie opozičných kolegov, tak ak by ešte bolo treba niečo, tak nech sa páči, sme k dispozícii.
Ďakujem za slovo.
Skryt prepis
 

5.11.2020 10:25 - 10:40 hod.

Richard Vašečka Zobrazit prepis
Vážený pán predsedajúci, milé kolegyne, kolegovia, je to zákon, ktorý rieši vysoké školstvo. V rámci výboru aj v rámci ďalších nejakých diskusií prebehla istá rozprava a boli nejaké pozmeňujúce návrhy, ktoré sú aj v spoločnej správe. A ja veľmi vítam, že to bolo konštruktívne, že prispela aj opozícia, aj vysoké školy svojimi pripomienkami. Snažili sme sa ich v maximálnej možnej miere zapracovať, čo ma teší, lebo to nie je až tak úplne obvyklé, že by sa úplne bežne urobila taká dobrá a kvalitná komplikácia rôznych návrhov z rôznych strán, a to aj koaličných, aj opozičných. Tie sú v spoločnej správe, ako povie pani spravodajkyňa.
Ja potom avizujem, že prídem ešte s jedným pozmeňujúcim návrhom, ktorý ešte precizuje niektoré veci, a bude tam menený jeden bod spoločnej správy. To potom uvediem v rozprave.
Keďže je to už druhé čítanie, tak by sme sa mohli venovať konkrétnostiam, tak potom viac v rozprave, do ktorej sa hlásim ako prvý.
Ďakujem, pán predsedajúci.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 4.11.2020 16:42 - 16:43 hod.

Richard Vašečka Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Pán kolega, ja možno tak trocha odľahčenejšie. Keby ste sa boli vy v tých dobrých rokoch vzďaľovali od tej hranice rapídne opačným smerom, tak sme to nemuseli riešiť, ale to už bolo povedané. A ešte jeden možno taký, taký politický ťukes, v ďalšom volebnom období, ak táto vláda nebude mať vládnu väčšinu, stále veríme, že to bude táto vláda, a potom sa spoliehame na zodpovednú opozíciu, ktorá doplní v dobrých časoch tie hlasy, aby sa znova tá dlhová brzda vrátila tam, kde bola v dobrých časoch. Takže keďže ste zodpovední, tak veríme, že sa to vyrieši a nemusíme sa báť.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 4.11.2020 10:03 - 10:05 hod.

Richard Vašečka Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Pán poslanec Blaha, ďakujem vám za váš príspevok. Mnohé veci ste rozobrali, osvetlili, a čo sa týka obsahu a vecnosti, by som s mnohými aj súhlasil a som rád, ak budeme smerovať aj k takej zhode, čo sa týka tohto postoja Národnej rady.
Spomínali ste, že nejakým spôsobom by som verifikoval alebo uznával Stalina, lebo rešpektujem tie hranice. No, samozrejme, že Stalina nie ani Sovietsky zväz. Ide skôr o to, že tak, ako je to nastavené v tej oblasti, asi sa to veľmi inak nevedelo a nedalo urobiť a je to teraz fakt, ktorý rešpektujú aj medzinárodné organizácie a medzinárodné právo. Čiže to nie je niečo, čo si vyberáme na základe nejakej sympatie (povedané so smiechom), vyjadrujem jednoznačne nie Stalinovi a absolútne minimálna, minimálna nejaká sympatia alebo skôr antipatia k sovietskym praktikám. Hovorím o dnešnom stave medzinárodného práva.
A ďalšia vec, povedzme si tak otvorene, ako ste sám deklarovali, že teda ste ateista, ste sám seba nazvali. Ja ako veriaci kresťan, ktorý sa k tomu hlásim nie preto, že by som to nejak potreboval, ale preto, že je mi to prirodzené, som necítil potrebu zdôrazňovať pri Arménoch, že sú kresťania, lebo to nie je hlavný alebo jediný dôvod, prečo sa ich chceme zastať. Takisto by sme sa zastali nejakého, poviem to, bratského židovského národa alebo teraz mi napadlo tak trocha humorne (povedané so smiechom) bratského skoro ateistického českého národa. Ide o ľudskosť, ide o priateľstvo, nejde teraz o náboženstvo alebo len o nejakú ideológiu.
Čiže no ale keď nehovoríme o ideológii, vy ste sa nakoniec, to nakoniec spomenuli, za vaším postojom bolo cítiť silný proruský postoj. Ja vám to nevyčítam. Vôbec vám to nevyčítam, len hovorím, že neoháňajme sa možno kresťanstvom, keď sú tam iné postoje. Buďme objektívni.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 4.11.2020 9:42 - 9:44 hod.

Richard Vašečka Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Vážení páni kolegovia, ktorí ste reagovali, ďakujem vám.
Čo sa týka toho vyjadrenia pána predsedu Krúpu, že podľa neho alebo v tej chvíli že tomu nič nechýbalo, tak ale s tým sa dá súhlasiť. Vám tam prekážalo, tam bolo niečo navyše, takže nie niečo (povedané so smiechom) chýbalo, ale navyše. A to sa odstránilo, takže mal pravdu. Aj keď, veď viete, ako to funguje v politike, že ak teda je krátky čas, tak väčšinou sa potvrdí to, čo je pripravené, ale s tým, že my sme veľmi aj vnútri klubu o tom debatovali, aj v rámci koalície, nakoniec aj vaše pripomienky boli braté na vedomie, ale nakoniec sa to upravilo. Čiže ten proces, neurobilo sa to na výbore, urobilo sa to teraz v pléne, a ako bolo povedané, ďakujem pánu, pánovi poslancovi Kuffovi, že povedal, že dá sa to podporiť, teda lebo ide nám o to, aby sme naozaj teraz tuto nevyvolávali z toho (povedané so smiechom) ďalší konflikt, ale, naopak, aby sme to podporili a pomohli tej oblasti, a to všetkým ľuďom bez ohľadu na to, či sú to Arméni, Azeri, Rusi, Turci, ktokoľvek, lebo sú to ľudia, lebo treba chrániť ich životy a ich dôstojnosť a situáciu.
Na druhej strane súhlasím aj s pánom poslancom Kérym, že to, že som členom skupiny priateľstva s Izraelom, neznamená, že súhlasím so všetkými predstaviteľmi a krokmi štátu Izrael povedzme v súčasnosti, pretože nakoniec sú tam voľby a tie režimy sa menia, alebo režimy, tie vlády sa menia a niektorý môže byť taký, nejaký, onaký. To isté platí aj smerom k vláde alebo k reprezentácii Arménska. Raz môže byť taká, raz môže byť onaká a skutočne môže aj ona konať nespravodlivo.
Teraz sme hovorili o arménskom ľude, o priateľstve s ním a o ochrane pred nejakou ďalšou, ďalšou situáciou, kde sú zabíjaní preto, že sú Arméni, a že cítime taký, také prepojenie, také puto, také priateľstvo s Arménskym ľudom, a preto toto celé vítam a podporujem.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 4.11.2020 9:26 - 9:38 hod.

Richard Vašečka Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, kolegovia, no, už sme odštartovali rozpravu, už padlo niekoľko pohľadov, niekoľko názorov. Čo sa týka toho upraveného uznesenia, vítam ten posun, tak ako aj viacerí kolegovia. Ja by som povedal, že je to taký posun viac do stredu, do nejakého objektívna, a rozumiem tomu, že potrebujeme vzhľadom na postavenie Slovenska, ktoré je reálne také, aké je, vzhľadom na medzinárodné právo zvoliť snáď takýto jazyk. Ja som sa o tom snažil komunikovať napríklad aj s pánom štátnym tajomníkom ministerstva zahraničných vecí a nechať si vysvetliť, aká je naša pozícia.
Na druhej strane medzinárodné právo, tak ako je, by nás nemalo nejakým spôsobom zväzovať v zmysle vyjadrení a podnikaní krokov v prospech spravodlivosti. Už to tu zaznelo, hranice Azerbajdžanu, Arménska, ale aj ďalších krajín sú pozostatkom hraníc bývalého Sovietskeho zväzu aj takej – nielen, ale najmä – Stalinovej politiky, kde častokrát tam platilo to rozdeľuj a panuj, alebo teda rovno aj odsuň, presuň, a bolo tam veľa nespravodlivosti, ktorá sa nenapravila.
Ja by som teraz chcel špeciálne hovoriť o Arménoch. Bude takmer, o dva roky bude presne 100 rokov od skončenia alebo zániku Osmanskej ríše. Keby sme sa pozreli na situáciu Arménov pred viac ako 100 rokmi, lebo genocída Arménov prebehla na začiatku 20. storočia, tak by sme videli, že veď oni boli vlastne v rámci územia hraníc Osmanskej ríše a v istom zmysle by sme mohli mať takú, taký pocit, že veď to rešpektujeme, veď čo si robia na svojom území, je vlastne ich vec. V každom prípade bola veľká chyba a bol veľký problém, že medzinárodné spoločenstvo akýmsi spôsobom nereagovalo na tú genocídu Arménov.
Ja som mal možnosť v októbri 2016 byť na zahraničnej pracovnej ceste v Jerevane a v rámci toho sme sa zúčastnili aj návštevy Múzea arménskej genocídy a bolo to teda veľmi silné. Mali sme tam výklad, videli sme tie materiály, obrázky a tak ďalej, ale poviem úprimne to, čo ma najviac tak prebralo, lebo videl som rôzne múzeá, videl som, však poznáme 2. svetovú vojnu, 1. svetovú vojnu, ďalšie konflikty, akosi možno sme už takí trošku aj otrlí dneska, tých obrazových materiálov vidíme mnoho. Ale to, čo ma naozaj prebralo, keď sme vychádzali z toho Múzea arménskej genocídy, tak na takých schodíkoch, kde sa vychádzalo, bol ešte veľký nadpis, ktorý mal byť takým mementom. A bolo tam napísané: „Kto by si dnes už spomenul na nejakých Arménov? Adolf Hitler.“ Pretože presne tieto slová použil Adolf Hitler, keď vysvetľoval svojim jednotkám, najmä teda SS a pripravoval ich na genocídu Židov. Nebojte sa, to prejde, tak ako prešla genocída Arménov. Kto, kto to dnes rieši? Bolo to zhruba 30 rokov po tých udalostiach, kto bude riešiť genocídu Židov.
Som veľmi rád, že naša spoločnosť, aj slovenská spoločnosť sa k holokaustu, ku genocíde Židov stavia jasne a nezabúdame. Mnohí z nás sú aj členmi Skupiny priateľstva s Izraelom a okrem iných dôvodov, ktoré máme, tak jeden z nich je aj to, aby sme naozaj nezabudli a aby sa to neopakovalo, takáto genocída akéhokoľvek národa, v tomto prípade Židov. Mnohí z nás sú pozvaní a zúčastňujú sa podujatia Spravodlivý medzi národmi, kde oceňujeme tých, ktorí pomohli v čase vojne práve týmto prenasledovaným Židom.
A myslím si, že veľmi podobne by sme naozaj nemali zabúdať na genocídu Arménov, ktorá, bohužiaľ, zdá sa, že nie je úplne minulosťou, že znova sa opakuje. Teda moja, moja ako keby námietka nesmeruje k tomu, že by sme mali zmeniť návrh uznesenia, tam oceňujem, že je tam tá snaha o tú vyváženosť, diplomatickú reč a tak ďalej, ale naozaj by sme nemali zostať v takej neutrálnej polohe, čo sa týka národa Arménov, ktorí znova zažívajú čosi, čo majú ešte v historickej pamäti, čo možno ešte ich generácie si pamätajú, nejakí prastarí rodičia, že znova ich niekto ničí len preto, že sú Arméni, len preto, že nevyhovuje niekomu, že tam bývajú, že ich proste vyhladiť. A to je to, k čomu je treba, aby sme sa vyjadrili.
Ja by som sa vrátil k roku 2004, ktorý tu už bol spomínaný, 30. novembra 2004 Národná rada Slovenskej republiky prijala uznesenie, bolo to uznesenie č. 1341 podané poslancom Františkom Mikloškom a zaujímavé, v akej rozprave to bolo, v rozprave o návrhu stanoviska Slovenskej republiky k začatiu prístupových rokovaní Európskej únie s Tureckou republikou. V roku 2004. A to uznesenie znie veľmi jednoducho: „Národná rada Slovenskej republiky uznáva genocídu Arménov v roku 1915, pri ktorej zahynuli státisíce Arménov žijúcich v Osmanskej ríši, a považuje“ tento zločin, „tento čin za zločin proti ľudskosti.“
Bol to návrh, ktorý nakoniec získal podporu. Pri hlasovaní zaň hlasovalo 70 poslancov zo 128 prítomných, čiže nebolo to sedemdesiatšestkou, nebolo to ústavnou väčšinou, ale bolo to jednoduchou väčšinou, ktorá azda aj za dnešných okolností by možno stačila, keď nie sú všetci prítomní, zvlášť ak sú ospravedlnení viacerí. A ja som si pozrel aj kvôli takej historickej pamäti to hlasovanie. V dnešnom parlamente sedí jeden jediný človek, jeden jediný poslanec, ktorý hlasoval za. A bol aj vtedy členom a hlasoval za. A to je Dušan Jarjabek, ktorý bol vtedy členom klubu HZDS, dnes je členom klubu SMER-u - SD.
Chcem povedať, lebo spomínal to aj pán poslanec Blaha, že on, teda ak som si to dobre všimol, tak nebol vtedy poslancom, ale viacerí jeho kolegovia tu boli a hlasovania sa zdržali, čo nejakým spôsobom nekritizujem, ale teda chcem vyzdvihnúť, že majú v klube aj človeka, ktorý hlasoval za, ale väčšina z ich klubu to nepodporila v tom čase. Mali na to asi svoje dôvody.
Slovenská ná..., teda, pardon, Národná rada Slovenskej republiky, vtedy to už bola NR SR, jasne dala stanovisko k tomu, že túto genocídu uznávame, a teda uznávame, že ten čin je genocída, hej, aby to nevyzeralo, že ju schvaľujeme. Uznávame, že tento čin je genocída a že je to zločin a že to treba jasne povedať. Ja som na to veľmi hrdý.
Neviem, či viete, máme aj pamätník tejto genocídy na druhej strane Dunaja v Petržalke. A aj dnes by sme mali si povedať toto. Nechceme, aby bol ničený arménsky národ. Nechceme, aby bol ničený akýkoľvek národ, či židovský, či arménsky, alebo prípadne či sú to tí Azeri, alebo ktokoľvek, ale nemôžme zostať ticho. Nemôžme si povedať, no, prijmeme nejaké uznesenie, musíme byť diplomatickí, sme len malá krajina, bude to stačiť. Chápem, že v tejto chvíli a absolútne rešpektujem a uznávam to ako veľmi dobre a bez akýchkoľvek pripomienok úsilie dvoch predsedov výborov, pána predsedu Krúpu, pána predsedu Valáška, dať takéto vyhlásenie, je to vždy dobré, pretože môžme povedať, nielen tak alibisticky, ale môžme povedať, neboli sme ticho. Týmto uznesením sa vytvoril aj priestor, že o tom v Národnej rade Slovenskej republiky debatujeme, môžme vyjadriť svoje názory. Niekto ich má možno diplomatickejšie, niekto možno ostrejšie, ale je to veľmi dobré. Za to im, za to im ďakujem.
Takisto ďakujem aj pánu predsedovi, navrhnutému predsedovi Skupiny priateľstva s Arménskom a Gruzínskom pánovi podpredsedovi Laurenčíkovi. Ja som mal nápad, že by sme sa mohli viacerí prihlásiť do tej Skupiny priateľstva s Arménskom a dať takýto symbol. Pokladal som to za správne konzultovať s ním, keďže som si našiel, že on je teda navrhnutý skupina..., predseda skupiny priateľstva. A ja som sa mu prvý prihlásil, že chcem sa teda ešte doplniť do tej skupiny, keďže v úvode volebného obdobia som to nechcel preháňať s účasťou vo viacerých skupinách, a ako som spomenul, som napr. členom Skupiny priateľstva s Izraelom, kde som už tretie volebné obdobie, ale v tejto situácii to pokladám za dobré.
Takisto by som chcel vyzvať ďalších kolegov, kolegyne podľa vašej, vašej preferencie, podľa vašej vôle vás povzbudzujem, prihlásme sa a dajme signál, že sme priateľmi s arménskym národom, lebo ako hovoríme, medzinárodné právo treba rešpektovať bez ohľadu na to, či sa nám to páči, alebo nie. Nemôžme si raz vyberať, čo budeme hodnotiť, nejaké územné nároky, resp. nejakú situáciu v rámci nejakých hraníc tak, potom onak. Je tam treba kontinuita a s tým súhlasím.
Na druhej strane priateľstvo si vyberať môžme. Arménsky národ, arménsky ľud je nám v mnohom blízky, aj keď sú relatívne ďaleko, sú až za Tureckom, až východne od Turecka, tak sú nám kultúrne blízki. Veľké, veľké skupiny Arménov žijú napríklad vo Francúzsku, ale aj v Spojených štátoch amerických, čiže uprostred našej západnej, západnej civilizácie.
Chcem teda k tomu povedať, že za toto uznesenie budem hlasovať, podporujem ho a som vďačný, že prišlo v takejto aj obnovenej verzii, a zároveň teda chcem deklarovať, že buďme spravodliví, dodržujme právo, ale buďme priateľmi tých, na ktorých sa už zhruba pred 100 rokmi zabudlo. A zároveň buďme ale aj opatrní voči tým, ktorí aj pred 100 rokmi, aj teraz vytvárajú určité problémy. A tak ako som to naznačil, že to uznesenie o arménskej genocíde bolo prijaté, keď slovenský parlament rokoval o začatí prístupových rokovaní Tureckej republiky k Európskej únii, tak dnes vieme, že ten proces skončil niekde na opačnej strane a že, bohužiaľ, namiesto toho, aby sa Turecko vydalo smerom k európskym hodnotám, k európskej civilizácii, tak ako by sa tak vzdialilo aj podľa toho svojho územného rozdelenia viac k, nechcem povedať k ázijským hodnotám, lebo nechcem dehonestovať, že nejaké ázijské hodnoty sú horšie ako európske, to nie, to by bolo hlúpe a povýšenecké, ale treba povedať, že Turecko je krajina na pomedzí kultúr, na pomedzí civilizácií a musí si vyberať.
Osmanská ríša skončila pred ani nie 100 rokmi, v roku 1922, a vidíme, že znova po tých 100 rokoch ožívajú niektoré, niektoré postoje napríklad v Egejskom mori, ktoré sú problematické, kde sa hovorí o..., a vyhráža sa slovami o vojne. Čiže je to problém. Zároveň Turecko je stále členom NATO. To znamená, že toto sú veci, ktoré tiež sa musia riešiť. Slovensko má miesto pri rokovacom stole v NATO, to znamená, sú to veci, ktoré potrebujeme deklarovať, potrebujeme strážiť, potrebujeme sa k nim vyjadrovať.
Súhlasím s tým, aby sme nevytvárali alebo nezaujímali postoj nepriateľstva k Azerbajdžanu, k Turecku, ku komukoľvek. Ale buďme objektívni, buďme diplomatickí a priateľstvo môžme vyjadriť smerom k arménskemu ľudu aspoň za seba, hovorím, že to tak robím aj budem ďalej v tom konať.
Ďakujem veľmi pekne za pozornosť.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 4.11.2020 9:11 - 9:12 hod.

Richard Vašečka Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci a pán podpredseda Laurenčík, za tvoje vystúpenie.
Ráno sme sa o tom rozprávali. Ja som sa ako prvý hlásil, že chcem sa pridať do tej skupiny priateľstva s Arménskom, lebo som zistil, že tam nie som, keďže na začiatku volebného obdobia, keď sme sa ako poslanci nahlasovali, tak logicky sme si snažili dať nejaký obmedzený počet tých skupín, aby zas to nebolo len tak pro forma, ale jednak, že ako aj vystúpim v rozprave, naozaj cítim priateľstvo voči Arménsku, a preto v tejto situácii, ktorá teraz takto vznikla tak bolestne a v podstate opätovne po tých bojoch v 90. rokoch, tak chcem vyjadriť to priateľstvo a tú solidaritu s Arménskom, samozrejme, pri zachovaní medzinárodného práva a tej spravodlivosti, o ktorej sme hovorili, o ktorej hovoril aj v úvode pán predseda Krúpa.
Spravodlivosť má byť pre všetkých, ale priateľstvo si môžme vyberať. Takže ja si vyberám priateľstvo s Arménskom, teda resp. hlásim sa aj formálne k tomu priateľstvu, a tiež povzbudzujem kolegov a pridávam sa k tej výzve pána dizajnovaného predsedu tej skupiny priateľstva, ktoré by sme mali tiež schvaľovať, aby sme sa naozaj takto symbolicky, kto chce, v úplnej slobode k tejto skupine priateľstva s Arménskom, je to spoločná Skupina priateľstva s Arménskom a s Gruzínskou republikou, pridali.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s procedurálnym návrhom 3.11.2020 17:06 - 17:06 hod.

Richard Vašečka
Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, na návrh štyroch poslaneckých klubov OĽANO, SME RODINA, ZA ĽUDÍ a SaS žiadam o presunutie bodu č. 33 - tlač 212 na záver schôdze po prerokovaní všetkých bodov. Dôvod je, že vzhľadom na priebeh schôdze ešte nie je dokončený pozmeňujúci návrh, ktorý reaguje na aktuálnu situáciu vo vysokoškolstve a v kvalite vzdelávania. Ďakujem.
Skryt prepis