Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, pani predkladateľka, pán spravodajca, začnem takým osobným príkladom, s osobnou skúsenosťou. Keď dožijeme, tak budúci rok budeme mať s mojou manželkou Martuškou 25. výročie manželstva. Máme spolu štyri deti, dvoch chlapcov, dve dievčatá. Všetky naše deti sa nám narodili v čase, keď som nebol poslancom Národnej rady, keď som bol učiteľ, zhruba za obdobie pätnásť rokov a z toho bola Martuška dvanásť rokov na materskej. Viete si predstaviť, že naše finančné podmienky neboli nejaké veľkolepé. Martuška pochádza z rodiny, jej rodičia mali päť detí, moji rodičia majú päť detí, susedia naľavo majú päť detí, susedia napravo práve v sobotu krstili šieste.
Chcem povedať to, že prijať dieťa nie je ľahké, ale je to normálne. A keď sú problémy, keď sú ťažkosti ekonomického charakteru, sociálneho charakteru, tak ich treba riešiť ekonomicky a sociálne. To robí, myslím, že aj, aj tento návrh zákona a verím, že na tomto by sme sa mohli aj celkom zhodnúť, aj pán spravodajca to hovoril, že hľadajme tie ekonomické a sociálne riešenia.
Na druhej strane nesúhlasím s tým, že mať dieťa je alebo môže byť niečo zlé. Áno, môžeme povedať o počatí zo znásilnenia, ale zas buďme úprimní. Koľko z tých tisícov povedzme, buďme radoví, päťtisíc umelých potratov za rok, ukončených ľudských životov je počatých zo znásilnenia? Neviem. Na základe nahlásených znásilnení to nebude nejaké významné percento. To znamená, nepoužívajme to ako argument, to chcem povedať. Hovorme o tom, že sa môžu tie rodiny nachádzať v nejakej zlej situácii. No práve, práve to táto, táto novela rieši, navrhuje riešiť.
Čo by som chcel zdôrazniť ale ako podstatu, že my sa tu nebavíme len o ženách. My sa tu bavíme o matke a dieťati. O matke a dieťati. My sa tu nebavíme o nejakej zdravotnej starostlivosti o dospelú osobu, v tomto prípade ženu, lebo napriek tomu, že mnohí to nejakým spôsobom sa snažia spochybňovať alebo posúvať, tak je to tak prirodzené. Niekto by povedal, od prírody, niekto by povedal, od Boha, že žena otehotnie, žena rodí. To nie je žiadna krivda, žiaden problém, žiadna chyba. Je to tak. A chceme pochopiteľne podporiť ženu. Ja ako otec veľmi rád podporím každú ženu, každú matku.
Na druhej strane nemôžme nevidieť deti. A preto ten prístup k tomu je iný, ako u niektorých kolegov, ktorí vidia len ženu. Samozrejme, pokiaľ nevidíme dieťa, a to by som bol rád, keby ste pochopili, že pokiaľ sa nepozeráme, nehľadíme na to dieťa, no tak mnohé tie opatrenia aj v tomto návrhu zákona budú vyzerať, akože komplikujeme život žene. Ale ak tam vidíme to dieťa, tak si musíme uvedomiť, že pri určitých situáciách treba hľadať vyváženie, treba hľadať kompromis. Áno, môžu to byť aj situácie, keď tej žene to z rôznych stránok sťaží situáciu. Ale nie je to nič, čo by, čo by jej nejak škodilo alebo dokonca úmyselne škodilo. Je to niečo, čo berie do úvahy aj záujem matky, aj záujem dieťaťa.
Ešte vám poviem k tej, čo som zabudol povedať, k tej sociálnej situácii v našej rodine. Keď sa nám narodilo v roku 1998 naše prvé dieťa, najstarší syn, tak ak si dobre pamätám, tak takéto zvýšené kočíkovné nebolo. Keď sa nám narodilo druhé dieťa, dcérka, tak bolo to kočíkovné na prvé dieťa. A keď sa nám narodilo tretie, tak bolo na prvé dve. A keď sa narodilo štvrté, tak na štvrté nie je, to by zaviedol práve tento zákon. Musím vám povedať, že sme nemali najmenší pocit krivdy, a viete prečo? Lebo nikdy mi nenapadlo, že čo má štát s mojimi deťmi. To sú naše deti. Nikdy som nepoužíval naše ako moje, to sú naše deti. A urobím všetko pre to, ak som zdravý a mám zdravé ruky, aby som sa o ne postaral a nikdy by mi nenapadlo, že z takéhoto dôvodu budem vnímať dieťa ako niečo priťažujúce alebo dokonca zlé. A preto to chcem zhrnúť tak, že to, že sa dieťa môže narodiť a narodí, je dobrá vec, je úžasná vec. Teraz kolegu, ktorý pred chvíľou sa im narodilo piate bábätko, tak by si možno mohol povedať, že či je to dobrá vec alebo, alebo nie je to dobrá vec.
Potrat je ukončenie detského života, ľudského života, dieťa je tiež človek. A preto potrat je zlý. A viete, ja som tu v tejto snemovni aj za týmto pultom už tretie volebné obdobie. O chvíľku bude desať rokov. A poviem vám o jednom posune, ktorý tu nastal. Pred desiatimi rokmi, ale možno ešte pred kratším obdobím, hovorili aj, a nechcem teraz už liberáli, nechcem ich škatuľkovať, ľudia, ktorí si mysleli, že v podstate potrat by mal byť dostupný, hovorili: "veď všetci vieme, že potrat je zlý, len my si myslíme, že sa to nevyrieši zákazmi". A za tých necelých desať rokov sme sa posunuli do situácie, keď títo ľudia už hovoria nie, nie, potrat to je právo, to je dobrá vec, to je riešenie, a už nehovoríme o tom, že nielenže zakazovať, ale dokonca by sme mali podporovať možnosť ísť na potrat. Áno, oni to podajú ako, akože je to taká rozširujúca možnosť pre ženy, lebo ignorujú dieťa. Potrat je zlá vec. V tejto chvíli neriešime jeho zákaz. Tá možnosť tu je a aj po prijatí tohto zákona tá možnosť v zákone zostane. Mne sa to nepáči, ale ja to rešpektujem, že taká možnosť v zákone je. Dá sa to zmeniť jedine hlasovaním tu v Národnej rade.
Ale ak prijmeme tento zákon, nikomu tá možnosť nebude odňatá, ale dáme jasne najavo, že potrat je zlý a chceme podporovať právo a možnosť porodiť dieťa a vychovať ho v dobrých podmienkach.
A ak máte vy, pán spravodajca, alebo ďalší kolegovia, nejaké návrhy, ktoré to ešte vylepšia, výborne, výborne, ale bavme sa o tom, že je tu matka a dieťa a že chceme podporovať matku, aby mohla mať deti.
Ja za seba poviem, chcem podporovať, aby žena, ktorá chce porodiť, aby mohla porodiť, aby sa tie ekonomické a sociálne otázky vyriešili, a áno, nesúhlasím s tým, aby išla na potrat a nechcem ju v tom podporovať. Tento zákon jej v tom nebráni a nevidím dôvod, prečo by sme to priam brali vyvážene, že podporíme, kto chce porodiť. Kto chce, pôjde na potrat. Toto nie sú rovnocenné veci, rovnako dobré veci. Mať dieťa je dobrá vec, ísť na potrat nie je dobrá vec.
A ešte jednu záležitosť k tej celej debate, ja budem, a budem sa teraz maximálne usilovať byť zdvorilý, lebo ma naučili, že mám byť slušný ku každému človeku, zvlášť k ženám, lebo si ženy vážim, preto neviem iný dôvod, prečo by som mal byť k ženám zvlášť zdvorilý, ale rovnako je pre mňa absolútne neprípustné, aby pani kolegyňa Janka Cigániková, Bittó Cigániková, rozprávala takýmto, takým tónom k pani poslankyni Záborskej. (Reakcia z pléna.) A argument (zaznievanie gongu), nech sa páči, nech sa páči, pani kolegyňa, dajte si faktickú. Výborne. Takým spôsobom k žene, ktorá je aj odborníčka, je lekárka, vykonávala prax vo veľmi náročných podmienkach a pani kolegyňa je odkázaná len na faktické podmienky, poznámky, pardon, z dôvodu, že proste, a ja neviem, aké má na to dôvody, neprišla načas do Národnej rady. Áno, posúva sa to tu a budem férový, posúva sa to tu a možno ste s tým nerátali. Ale hold, keď chcete vystupovať, musíte si to načasovať, prísť, a nielen tu vyskakovať cez v skratke zjednodušené faktické poznámky.
A ešte skúsim teda zareagovať na jednu tú faktickú poznámku, keďže nie ste v rozprave, tak sa na vás nedá reagovať faktickou. Hovoríte o tom, že prijatie tohto dokonca (povedané so smiechom) zákona, že nás presúva do 15. storočia, ja som si to pozrel, potrat bol legalizovaný prvýkrát v 20. storočí, v 20. storočí medzi svetovými vojnami. V Československu až v roku 1957 za ťažkého komunistického útlaku a zmenený do dnešnej podoby bol zase znova za komunistov v roku 1986. (Reakcia z pléna. Zaznievanie gongu.) Prihláste sa, pán kolega, aj vy do faktickej. Takže žiaden stredovek, žiadne 15. storočie, je to vec, možno tým, že sme sa zvlčili v 20. storočí, boli to najmä komunisti, ktorí to presadili.
Ďakujem. (Potlesk.)
