Videokanál poslanca

Tak, ale tak chcem na to doplňujúco reagovať.
Po prvé, pán Suja, tak vy hovoríte, že vy by ste do toho Kyjevu išli, tak vy ste aj väčší hrdina a väčší odvážlivec, toto tu musíme objektívne priznať. My, čo ideme na to viac rozumom a trochu menej testosterónom, si povieme, no tak, tak asi viem byť väčším prínosom pre tú Ukrajinu, keď ostanem tu doma na zadku a budem prijímať rozhodnutia, ktoré nevie prijať nikto iný, lebo jednoducho predseda vlády má kompetencie, ktoré nemá nikto iný, to je holý fakt.
A k tej vojne, ja by som vás, ja teda neviem, ktorý poslanec... (Reakcia z pléna.) Ježiš, zase nie... (Reakcia z pléna.) Páni, kašlite na to... (Reakcie z pléna a prerušenie vystúpenie predsedajúcim.)

Tak v krátkosti, ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne. Tak moja odpoveď, ktorú vám, teda odpoveď pána premiéra, ktorú vám prečítam, znie nasledovne:
„Vážený pán poslanec, predseda vlády sa rozhodol necestovať do Kyjeva na základe odporúčania bezpečnostných zložiek. Naďalej je presvedčený, že Ukrajinu musíme podporovať. Slovenská republika bude preto aj naďalej pokračovať v humanitárnej, ekonomickej a vojenskej podpore. Všetci apelujeme na Ruskú federáciu a prezidenta Putina: Zastavte túto zbytočnú vojnu!“
Ďakujem za pozornosť, skončil som. Toľkoto oficiálna odpoveď pána premiéra a dovoľte mi povedať k tomu ešte pár slov, teda konkrétne môj názor.
Chápem to, že v tej otázke samotnej vojny vy máte iný pohľad. Nechcem sa teraz sporiť s vami o tom, že kde je pravda. Poviem len v krátkosti, že moje presvedčenie, hlboké presvedčenie je také, že toto je bezprecedentná, teda, bohužiaľ, nie bezprecedentná, ale jednoznačne ruská agresia, a stačí si len položiť otázku, že teda koho bomby padajú kam, a na toto je odpoveď jasná jak facka, a preto ten agresor je tu jednoznačne ruská strana.
No a teraz vybrali sa traja premiéri, Čiech, Poľska a Slovinska, do, do Kyjevu, aby týmto spôsobom vyjadrili podporu ukrajinskému prezidentovi pánovi Zelenskému. To je, samozrejme, veľmi taký povzbudivý krok, určite to prezidentovi Zelenskému padlo dobre, ale môj osobný názor je, že to riziko bolo zbytočne vysoké.
Tak ako dva dni pred útokom si nikto nevedel predstaviť, že Rusko začne bombardovať Kyjev, všetci nejak tak čakali, že to budú tie východné oblasti, tak nevieme ani, čo sa tu mohlo stať, preto, lebo tento, táto cesta bola ohlásená, oznámená vopred. Ja osobne by som tam nešiel. Ja to považujem za riziko, ktoré, vnímam, ktoré je zbytočné podľa môjho názoru, premiér krajiny má prijímať rozhodnutia, ktoré reálne pomôžu. Takéto vyjadrenie solidarity a podpory je určite veľmi milé gesto, ale tým, že je spojené s takýmto veľkým rizikom, lebo ja by som teda nechcel ísť na pohreb aktuálnemu žijúcemu premiérovi, lebo, samozrejme, to krajinu vždy uvrhne, takéto niečo, do možno až stavu ústavnej krízy, a preto treba tu postupovať racionálnejšie.
Ukrajine pomáhame, či už je to vojenská pomoc, je to iná materiálna pomoc, staráme sa o utečencov. A v tomto treba pokračovať, lebo toto Ukrajine pomôže aj skutočne. A ísť tam je síce pekné gesto, bez debaty, ale spojené s tak veľkým rizikom, že, že, myslím si, že naše bezpečnostné zložky veľmi rozumne odradili premiéra od tohto, a ja považujem premiérovo rozhodnutie tam neísť za, za správne preto, lebo toto, že, že skutočne na konci dňa tá prítomnosť nášho premiéra v Kyjeve nepomôže, omnoho viac pomôžu napríklad už spomínané dodávky vojenského a iného materiálu.
Veľmi pekne ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pekne. Dobrý deň prajem, dámy a páni. Pán predsedajúci, rúško je ešte povinné? (Reakcia predsedajúceho.) Áno? (Reakcia z pléna.)

Grendel, Gábor, podpredseda NR SR
Poprosím aj vás, pán Suja, ďakujem pekne. (Reakcia z pléna.)

Sulík, Richard, podpredseda vlády a minister hospodárstva SR
Ja som zase za to, aby sme pravidlá dodržiavali, a keď zistíme, že sú hlúpe, tak ich zmeňme. A myslel som si, že už sú zmenené, lebo sme 14. marca to uvoľnili, ale tak nie sú dostatočne. Dám si rúško. (Rečník si nasadil respirátor na tvár.) Keby by to bolo na mne, tak už je to preč.
Vážený pán predsedajúci, ctení kolegovia v Národnej rade, dovoľte mi, aby som z poverenia predsedu vlády a podľa § 131 ods. 7 rokovacieho poriadku ospravedlnil z dnešnej hodiny otázok neprítomných členov vlády a oznámil ministrov poverených ich zastupovaním.
Neprítomní sú: podpredsedníčka vlády a ministerka MIRI Veronika Remišová a zastupuje ju minister školstva Braňo Gröhling, neprítomný je podpredseda vlády a minister financií Igor Matovič a zastupuje ho Roman Mikulec, podpredseda vlády Štefan Holý je tiež neprítomný a zastupuje ho minister dopravy a výstavby Andrej Doležal, no a ešte je neprítomný aj Milan Krajniak, minister sociálnych vecí, a zastupuje ho Andrej Doležal, minister dopravy, a neprítomní sú ešte aj ministri, ktorým neboli položené žiadne otázky, to je ministerka kultúry Natália Milanová, minister obrany Jaroslav Naď a minister životného prostredia Ján Budaj.
No a ja zastupujem premiéra v tomto úvodnom slove a takisto aj pri otázke č. 1, keď som to pochopil správne. (Rečník sa obrátil k predsedníckemu pultu.)
Pán predsedajúci?

Ďakujem pekne. Tak dokončím a posnažím sa dodržať čas.
Čiže tam je 300 ľudí, tam máte ľudí, ktorí 20 rokov robia v atómke a tých nepošlete preč, aby išli robiť taxikára alebo aby išli robiť neviem čo, údržbára niekam. Musíte si ich držať. A teraz každým rokom, čo sa to predĺžilo, tak si môžte narátať jednu sadu ročných miezd. Čiže to výrazne zvýšilo náklady.
A ten štvrtý dôvod, a to je pozitívna správa, náklady zvýšila aj taká vnútorná modernizácia a to preto, lebo keď si pozrete najmä bezpečnostné systémy, tie sú prakticky všetky nové. Požiarny systém, ten je, to je funglovka, najnovší model, nejaká švajčiarska expertná firma to dodala, baterkáreň úplne novučká od Varty, príprava bórovej vody, kondenzátor objemu, prakticky všetky merače, čo tam sú, všetko je to že komplet nové. Tá atómka je momentálne medzi top atómovými elektrárňami vo svete, čo sa týka bezpečnosti, nie, čo sa týka výroby, lebo tam je naďalej ten 30 rokov starý reaktor, ale všetky tie systémy. Bolo to strašne drahé, robilo sa to prakticky nanovo, a preto ja som veľký fanúšik toho spustenia a som presvedčený, že v apríli už začnú, to je teraz o šesť týždňov, začnú navážať palivo. Dvadsať týždňov trvá, kým to nahrejete, ten systém, na nejakých 200, niečo vyše 240 stupňov, a potom sa môže začať zvyšovať výkon z dvoch percent a koncom roka by to mohlo byť na osemdesiatich.
Ďakujem pekne.

Pán Svrček, prosím vás, identifikujte sa, kde vás nájdem? To ste vy. Zdravím. Prepáčte mi. Ďakujem pekne.
No tak najprv chcem spresniť niektoré veci. Pôvodná dostavba, pôvodná cena dostavby mala, bola 2,8 miliardy eur, tá nová je 6,2 a aj to nebude stačiť, bude sa to ešte o nejakých približne 200 miliónov navyšovať a možnože až 400 miliónov sa to bude navyšovať a to je tá zlá správa. Tá dobrá správa, respektíve tá, čo to tak trošku zlepšuje, je, to nie je za tretí blok, ale za tretí a štvrtý blok, hej? To je veľmi dôležité, lebo tak to je hneď deleno alebo krát dva.
Po druhé, v čase, keď sa tá cena plánovala, to je takých pätnásť rokov dozadu možno, tak cena elektriny stála asi pätinu. Tým chcem povedať, že keby ste to vyrátali nieže v peniazoch, čo stojí dostavba, ale v megawatthodinách čo stojí dostavba, a teraz tá cena elektriny tým, jak išla hore, tak nie je to vôbec také zlé. To je po druhé, čo chcem povedať. A teraz... akože vopred čo som chcel povedať.
A teraz k tej podstatnej otázke, že v čom spočíva to navýšenie, tak sú štyri faktory. Prvý faktor je šlendrián. Jednoducho who cares? Však dobre, však nevadí, že sme to kúpili, nevadí, že sa to musí znova vymieňať. Ako čo, tak však kašlať na to. A, bohužiaľ, to je taký prístup mnohých ľudí k veciam, ktoré majú spravovať a vedia, že im nepatria, tak ako, tak to tak ako flákajú, aj vy ste určite už niekde s takým sa stretli alebo to mohli pozorovať pri nejakých veciach, keď sa tomu venuje.
Tento šlendrián vznikol tak, že tá elektráreň takpovediac nemala pána. Vstúpil tam nový spoluvlastník, firma, česká firma EPH. Na jednej strane si dohodli s bývalým vlastníkom, ktorý ešte stále je vlastník, to je Enel, dohodli si s Enelom, že oni nebudú, oni budú manažovať Slovenské elektrárne okrem Mochoviec, že to bude robiť ďalej Enel. Ten Enel, ktorý nemal žiadne skúsenosti s jadrom a ktorý vedel, že on už čoskoro odtiaľ odíde. Plán bol totiž taký, že v roku 2004, jak bola tá privatizácia dvoch tretín Slovenských elektrární, celé dve tretiny kúpil taliansky štátny podnik Enel. Vtedy ešte bol viac štátny ako dnes a Enel sa potom rozhodol najprv predať polovicu svojho dvojtretinového podielu tej firme EPH a spravil s nimi zmluvu, že dobre, oni dostavajú Mochovce, EPH má riadiť zvyšok a keď budú Mochovce dostavané, tak to predajú celé tomu EPH, čiže už nemali, už jednoducho tam nebolo naozaj pána.
Keď sme tam nastúpili, sme napríklad naďabili na to, že ten človek, ktorý mal, to bol projektový riaditeľ, ten napríklad do roboty nechodil za nejaký približne 30-tisícový plat, 30-tisíc mesačne plat, on nechodil do roboty, pán Morejon. Nikoho, nikto s tým nič nerobil, lebo EPH, ktoré manažovalo tie elektrárne, tak mali dohodu s Enelom, že za Mochovce nie sú zodpovední a Enel už bol myšlienkami preč, hlavou preč, lebo však vedeli, že to predajú. Navyše tým, že máte troch vlastníkov po tretine, tak nikto to nekonsoliduje vo svojej tej centrálnej uzávierke. Čiže tie čísla nech sú akékoľvek, ony sa neprejavia ani v tom EPH, ani v tom Eneli, že by im to pokazilo celkovú bilanciu. Tak, samozrejme, sa nám tam rozmôže šlendrián, nikto sa až tak neplaší, až prístup, až príchodom novej vlády sa to začalo brať akože vážnejšie. My sme si vynútili, štátny tajomník môj Karol Galek si vynútil odchod tohto Morejona, ten musel odísť, už tam je teraz nový, schopnejší človek, vynútili sme si, že tam bude konečne zástupca štátu, ktorý tam nebol, ten je a chodí a kuká im na prsty. On napríklad kopec dokumentov nevedel dostať, teraz už sa to zlepšilo a urobili sme ďalšie opatrenia. Takže po prvé šlendrián.
Po druhé rozkrádanie, to ako si nemusíme hovoriť, ale nie je, zďaleka nie je ten že jediný dôvod to rozkrádanie alebo, alebo obrovský, najväčší dôvod, ale rozkrádanie tam bezpochyby bolo, či už na tých trubkách, kde dodali lacnejšie, fakturovali drahšie, alebo niečo, čo dodali viac, alebo hodiny vyfakturovali, ktoré odrobené neboli. Blá-blá-blá, milión päť možností rozkrádania, všetko sa dialo.
A teraz ideme ale k tým dvom, teda k tretiemu, štvrtému dôvodu, ktorý si bežní ľudia neuvedomujú, ale hrajú veľkú rolu. Po prvé to je naťahovanie v čase. Ten tretí blok má približne 300 zamestnancov, ktorí tam skrátka musia byť. Nemôžte tých ľudí poslať, viete...
Dajte mi otázku a budem pokračovať.

Ďakujem pekne za otázku. Najprv chcem povedať nasledovné: Už v septembri ´21, čiže šesť mesiacov dozadu, bolo zrejmé, že tie ceny elektriny vyleteli veľmi vysoko, že treba niečo robiť. Na rok ´22 tá situácia bola ako-tak vyriešená, lebo tie veľké energetické podniky nakúpili včas elektrinu a tým pádom vedeli dodržať regulovanú cenu v elektrine.
Regulovaná cena v elektrine vzniká tak, že za obdobie január až jún niektorého roku, povedzme roku 2021, sa vyráta priemer a ten priemer potom platí na rok ďalší, na rok 2022. A tí, čo tomuto rozumejú a čo konajú zodpovedne a predvídavo, a tuná naozaj to nebol problém, tak si kúpili v januári jednu šestinu tej budúcoročnej spotreby, vo februári druhú šestinu a tak ďalej, až v júni si kúpili šiestu šestinu, toto všetko v roku ´21, a mali nakúpenej dostatok elektriny na rok ´22 a vedeli, že priemer, že tá regulovaná cena bude priemer z týchto šiestich čiastkových nákupov a tým pádom boli vysmiati, preto lebo vedeli, že okej, nakúpili sme to a budeme to predávať o nejaké tri eurá drahšie.
No, len na rok ´23 tento istý mechanizmus by spôsobil, že do výpočtu ceny spadajú alebo vstupujú ceny za január až jún tohto roku, a tie už sú obrovské.
No a vrátim sa k začiatku mojej odpovedi. Už v septembri 2021 bolo zrejmé, že v roku ´23 budeme mať obrovský problém s cenami pre domácnosť. Máme dva milióny domácností, prakticky všetky sú napojené priamo, prakticky všetky, ak nie fakt všetky, sú regulované. Tak ja som už v septembri 2021 oslovil spolumajiteľov, spolumajiteľov Slovenských elektrární, talianska firma ENEL a česká firma EPH, a vyzýval som ich k tomu, aby sme našli nejaké riešenie. A toto riešenie furt bolo v nedohľadne a vedel som, že musíme konať, lebo na konci dňa nebude ani cena, ani kapacita, a preto sme sa spolu s ministrom financií rozhodli, že zavedieme, že navrhneme Národnej rade zaviesť tzv. atómovú daň.
No a ako sa toto stalo, to bolo, vlastne tento týždeň sme s tým či minulý týždeň došli do parlamentu, tak potom sa tie veci, našťastie, pohli, preto lebo tá atómová daň bolo len druhé najlepšie riešenie. Prvé najlepšie riešenie bola dohoda, no a dohodu sa podarilo včera docieliť.
Výsledok dohody je – a teraz idem, pán poslanec, k tej konkrétnej otázke, že ako to pomôže slovenským domácnostiam – to memorandum, čo sme podpísali. No pomôže tak, že výsledok dohody je, že na rok ´23 a rok ´24 budeme schopní nezvýšiť, nezvýšiť cenu pre domácnosti. A toto považujem za úžasný krok, za skvelú správu. Slovenské domácnosti majú istotu, že budúci rok aj ten ďalší sa im cena elektrickej energie nezdvihne. Keby sa zdvihla podľa terajších očakávaní, tak by museli platiť na domácnosť za obidva, za obidva roky spolu približne 500 eur viac.
Ďakujem pekne za pozornosť.

17.
No však ja s týmto všetkým súhlasím, pán poslanec, len zo všetkého, čo ste vymenovali, nie, nenesie zavinenie ministerstvo hospodárstva za nič. Ja viem, že 192 eur je veľa, mohlo by to byť 168, keby ešte aj Humenské energetické služby by sa tam neboli na tom naba... nieže nabalili, ale aj ony si ešte zvýšili cenu za svoje služby. Mohlo to byť menej, keby sa bolo v minulosti včas investovalo, keby sa to lepšie udržiavalo, však tam je ix vecí zanedbaných, ale s týmto nemá nič dočinenia ministerstvo hospodárstva, ktoré tu zastupujem.
Ale ako ste teda spomenuli, ja som rád, že to oceňujte zo SIEA sme tam už poslali ľudí, aj tá firma Chemez súhlasila s tým auditom, robí sa to, uvidíme, kde sú teda tie netesné miesta, kde by sa dali docieliť úspory, a budeme to realizovať.
A ešte je tu jedno, je tu jedno také úplne že riešenie poslednej inštancie, taká tá úplná núdzová brzda, spoločnosť, novovzniknutá spoločnosť MHTH, ministerstvo hospodárstva a tepelný holding, ktorá vznikla tak, že sme zlúčili tých šesť najväčších teplární, ktoré vlastní ministerstvo, spravuje, tak toto ministerstvo je pri... teda prepáčte, táto štátna firma je pripravená prevziať tepláreň a začať ju rozvíjať aj rozvody, začať prevádzkovať, postavať tam lokálne zdroje s výkonom menším ako 20 MW, aby sa nemuseli platiť CO2 povolenky, postaviť zdroje na mieste, blízko miesta spotreby, aby sa nemuselo financovať, aby sa nemuseli financovať straty v dvojkilometrovom potrubí a tak ďalej. Toto sme pripravení robiť, mesto sa rozhodlo nie, zobrať si úver. V poriadku, však je to rozhodnutie mesta.
Ale ja osobne vidím najväčší problém v tom, že občania si tri alebo koľkokrát po sebe zvolili pani Vaľovú za primátorku. Tu je teraz za to účet. Možnože práve tá pani dôchodkyňa, ktorá zo svojho 380-eurového dôchodku nevie teraz platiť účet za elektrinu, bola horlivým voličom pani Vaľovej. Tak, bohužiaľ, tak o tomto je tiež demokracia, teda konkrétne zastupiteľská demokracia, že raz za štyri roky máte možnosť niekoho zvoliť a tí ľudia to potom manažujú.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Začnem teda tým, že aký je rozdiel. Rozdiel je v tom, že pri, alebo to špecifikum tých domových kotolní je také, že tí ľudia, ktorí zanedbali svoju povinnosť alebo ktorí spravili chybné rozhodnutia, alebo ktorí chceli špekulovať okolo toho, tak to sú tí manažéri v tých správcovských spoločnostiach, tak oni neznášajú škody. Škody znášajú tie domácnosti, tu je to, tu je to oddelené. Keď nejaká firma, normálna súkromná firma si nenakúpila včas plyn, ale vedela, že je neregulovaná, že si to ona musí riešiť, ale sa o to nestarala a potom ten plyn musela kúpiť drahšie, tak firma spravila alebo manažér firmy spravil zlé rozhodnutie a firma znáša následky tohto zlého rozhodnutia. Čiže tam je to zjednotené, kto spravil zlé rozhodnutie, si to aj vytrpí.
A pri domových kotolniach je to oddelené. Nejaká správcovská spoločnosť alebo nejaký, nejaké spoločenstvo vlastníkov bytov, kde to možno ani nemali priamo regulou priamo stanovené, kto to má robiť, spraví zlé rozhodnutie alebo nespraví včas správne rozhodnutie, ale odskáču si to tí obyvatelia, ktorí s tým prakticky nič nemajú. Vdova v dvojizbovom byte a mladá rodina v trojizbovom a tak ďalej. Preto sme sa rozhodli toto zastropovať. To znamená, oni tiež doplácajú na zlé rozhodnutia, ale je tam nejaký strop a ten strop je taký, že toto sme v stave znášať. Sme znamená SPP.
Ale pri centrálnych zásobovateľoch tepla, ktorých je 338, z toho šesť najväčších sú štátne teplárne, tak týchto CZT je 338, 290 z nich, 289 nakúpilo dostatok plynu a včas a potom bolo 49 takých, ktorí toto nezvládli. Presne vedeli, že sú neregulovaní, lebo každý rok nakupujú plyn. Presne vedeli, že, alebo mali vedieť, ako sa vypočítava regulovaná cena. Tam stačilo postupovať s takou bazálnou zodpovednosťou, a síce kúpiť si každý mesiac jednu dvanástinu na ten ďalší rok.
K týmto mechanizmom nebudem ďalej hovoriť, lebo išiel by som príliš do detailu, ale v týchto CZT, centrálnych zásobovateľoch tepla, došlo k manažérskemu zlyhaniu aj v Humennom, aj v Humennom. Navyše posledných veľa-veľa rokov, čo vám tam vládla pani Vaľová, ktorú si občania Humenného pravidelne zvolili, a tu je teraz výsledok, veď tie rozvody, tepelné rozvody sú v katastrofálnom stave. Začali sme to riešiť, ja som intenzívne v kontakte aj s pánom primátorom a dohodli sme sa, už teraz sú, však to dobre viete, zo Slovenskej inovačnej a energetickej agentúry tam už prišli experti, ktorí teraz robia ten audit.
Vy teraz píšete, že cena je 160 eur bez DPH. Áno, ale Humenské energetické služby si tam tiež ešte rýchlo prifarili, koľko (?) 20 (?) približne, riešili sme to. Tak viete, nemôžte nariekať, teda aj pre ostatných informácia, je zdroj tepla, to je v tej, v tom nešťastnom parku Chemez a Chemez Humenné to teda vyrába, to teplo, ale to potrubie, ktorým sa to dopraví do bytov, to už patrí mestskej firme. Mestská firma, volá sa Humenné energetické služby. No a zároveň mesto teda narieka aj vy, že tá cena tepla je drahá, ale mestská firma sa na tej drahej cene ešte priživí tým, že si ešte aj ona za svoje služby pýta viac peňazí. A takto sa tá cena umelo nafukuje.
No a po druhé, roky rokúce tam sú zanedbané investície napríklad do toho, že tam vykurujete sídlisko, ktoré je ďaleko, tam sú aj veľké straty, vedenie je predimenzované, to sú všetko zanedbané problémy, ktoré sa teraz vyvŕbili, a toto si musí riešiť mesto.
Toľkoto z mojej strany.

Chcete odpoveď, hej? (Reakcia poslanca Suju: "Áno.")
No, určite to podľa mňa nie je hanobenie, tak chybička sa vlúdila, určite to nespravili poslanci, ktorí tú vlajku tu držali, naschvál, tak skrátka si to neuvedomili a bolo by lepšie, keby to bolo hore hlavou, ale v žiadnom prípade to nie je hanobenie. Ale prísť sem a akože robiť také divadlo, čo tu bolo, a polievať to vodou a šaškovať tu okolo toho a robiť z Národnej rady ten cirkus Humberto, ktorý teda videl celý národ, no, to je úbohé. Môžme, vy ste nepočuli teraz alebo neviem, prečo mi zámerne vkladáte slová do úst, ktoré som nepovedal, hovorím, nie je to v poriadku. Bolo by lepšie bývalo, keby tá vlajka bola nie hore, dole nohami, ale hore, teda nie hore nohami, ale správne, ako má byť. Chybička sa vlúdila, to znamená, nie je to v poriadku, ale nebolo to vedomé, zámerné konanie. Ale dôjsť sem a šaškovať a vykrikovať a správať sa jak v štvrtej cenovej, akože vrchol úbohosti. Tak to rozhodne v poriadku nie je.
Ďakujem.