Videokanál poslanca

Ďakujem pekne. Hlásim sa do rozpravy, aby pán poslanec Taraba mohol na mňa reagovať vo faktickej poznámke.
V podstate so všetkým súhlasím, čo ste povedali, a chcem uviesť pár drobných doplnení. Ja som nespomínal Kiu v tom mojom, pri prvom vstupe, ale BMW ako príklad, a nechcem tým povedať, že väčšina investorov, ktorí sem neprišli, je takých ako BMW. Nie. BMW je jeden do očí bijúci príklad a keby to bol iba tento jeden prípad, tak si myslím, stojí to za to prijať tento zákon, lebo to by bol naozaj obrovský investor, zrovna taký, ktorý tú dodávateľskú sieť na Slovensku by vybudovanú mal.
No a potom ste ďalej spomenuli teda, že už pomaly niet moc kde kapacít, súhlasím s vami, ale na východe je tá situácia predsa len iná. Teda nielen na východe, ale konkrétne v najmenej rozvinutých okresoch a preto aj všetky investičné stimuly, ktoré ja som predložil vláde, možnože s jednou výnimkou, išli, išli práveže na východ alebo úplne hore na Oravu alebo na, na juhovýchod. Čiže tam, kde naozaj má ešte zmysel prinášať pracovné miesta s cieľom znižovať regionálne rozdiely. No nie je pravda, že na tom východe sú len ľahké montážne práce. Je tam napríklad aj niekoľko tisíc ľudí zamestnaných ako programátori, v T-Systems, ale aj v ďalších firmách v Košiciach. Čiže tam, tam ten potenciál je aj na náročnejšie práce. Navyše to, čo dnes je nejaká ľahká montážna práca, tak o pár rokov to bude skoro programovanie tých kobotov alebo o takýchto vyslovene sofistikovaných činnostiach.
Potom ste spomenuli, že to, čo tu naozaj chýba, je vzdelanie. Áno, súhlasím s vami, sociálna práca, politológia, právo, kadečo. A potom tí ľudia jazdia taxíkmi. Čiže tam je čo robiť. Už prvú vysokú školu v Sládkovičove zrovna sa podarilo zrušiť, ale viem, že Braňo Gröhling tu má aj ďalšie plány a pokračuje, len nejde to zo dňa na deň. No a potom ste spomenuli, že teda Slovensko je len akási návnada a aby s našimi ponukami niekde dostali viac. Áno, ale deje sa to aj naopak. Zažil som tieto prípady. Čiže ono sa to tak plus-mínus vyrovná a na konci dňa rozhodujú iné, iné faktory, ako len investičné stimuly preto, lebo Európska únia stanovuje pomerne jasné stropy a keď už dajú všetci, všetci maximum, tak potom už všade má rovnako a tým pádom hrajú rolu iné faktory. A k tým iným faktorom patrí napríklad čas, ktorý tu vieme získať, a vieme ho získať aj v prípade menších investícií preto, lebo ten zákon aj znižuje sumy. No a poslednú vec. Teda sumy, čo treba preinvestovať a koľko ľudí zamestnať.
Posledné dve veci, čo chcem spomenúť. No aj tam vám dávam za pravdu, že pokiaľ tu chceme týmto nahrádzať stavebný zákon, či nie je rozumnejšie napísať nový, robí to kolega Holý. Je to veľmi ťažká vec. Čím komplexnejšia úprava, tým to trvá dlhšie, tým je aj menšia šanca, že to prejde. Tam boli no už desiatky rozporových konaní, a to sme ešte stále len vo vnútri koalície. A keď ten zákon teda už bude pustený do, do parlamentu, tak to bude ďalšia velikánska debata, ale významné zmeny takéto niečo so sebou majú, chcem vám teda len, so sebou prinášajú. Chcem vám teda len povedať, že áno, toto sa robí a napriek tomu si myslím, že táto novela zákona je dôležitá, užitočná a vrátane aj tých pozmeňujúcich návrhov, ktoré tu boli predložené.
Úplne posledná poznámka k tým prázdnym areálom. No tak, keď raz predáte firmu, keď aj predáte firme pozemok, ona si tam postaví halu, aj keď so štátnym príspevkom, tak, tak je to skrátka jej vlastníctvo. Ale SARIO prednedávnom, pár mesiacov dozadu veľmi rozsiahlym spôsobom a náročným aktualizovalo zoznam voľných kapacít, ktoré aj reálne ponúkame, je tam vyše 500 objektov. Môžete si stiahnuť aplikáciu, ktorá sa volá Industrial Parks a tam uvidíte, čo, kde, v akej rozlohe a aká plocha je disponibilná, aké je tam pripojenie elektrické, plyn, podobne. Toto všetko tam nájdete. Čiže minimálne toto sme urobili, že keď sem príde investor, tak nemusíme najprv siahodlho zisťovať, čo by malo byť preňho vhodné, ale je to pár klikov v počítači, ktorému sa, ktorými sa, ktorými je možné vyfiltrovať mu tie objekty, ktoré sú pre prípadného investora vhodné. Takže toto som chcel v krátkosti reagovať.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Dobrý deň, ctení kolegovia, ctené kolegyne, som nachscípaný, ale nemám COVID. Bol som aj na jednom, aj druhom teste, tak nemusíte mať predo mnou obavu.
Dovoľte mi, prosím vás, odôvodniť a predniesť vládny návrh zákona o významných investíciách.
Cieľom tohto zákona je, cieľom tejto novely je reagovať na zmeny v trendoch prípravy významných investícií, ako aj strategických parkov. Ide najmä o tie strategické parky. Nechceme, aby sa nám v budúcnosti stalo to, čo sa nám už stalo v minulosti, keď jeden obrovský investor BMW sa, ktorý plánoval ísť do Košíc, my sme tam skončili medzi prvými dvomi lokalitami, no a nakoniec sa rozhodlo pre maďarský Debrecen. Jediný dôvod bol alebo hlavný dôvod bol, že neboli sme dostatočne rýchli. Tento zákon má nám práve túto rýchlosť dodať.
Naďalej však bude platiť to, že významnú investíciu môže vyhlásiť len vláda a v prípade strategických parkov len na návrh ministra hospodárstva. Čiže je tu akási dvojitá kontrola. Je to preto, aby náhodou nedošlo k zneužitiu. Zároveň tento návrh novely zákona o významných investíciách nanovo definuje podmienky, proces a kontrolu vydávania osvedčení o významných investíciách. Ide najmä také, o také, ktoré budú realizované v oblasti priemyselnej výroby, služieb, výskumu, vývoja, ale napríklad aj na ochranu životného prostredia. Návrh zákona ponecháva väčšinu, najmä tie osvedčené prvky, to je už spomínané schvaľovanie investície vládou a zároveň definuje proces schvaľovania žiadosti o osvedčenie o významných investíciách, ako aj kontrolu plnenia podmienok a povinností držiteľa osvedčenia o významnej investícii.
Tu by som sa chcel zastaviť. Ide o to, že ak niekto už raz takúto, takéto, takúto licenciu dostal, kde teda mu vláda potvrdila, áno, toto je významná investícia, tak chceme mať takéhoto človeka aj omnoho viac pod kontrolou a musí sa omnoho viac zodpovedať vláde, aby teda naozaj bol naplnený ten spoločenský cieľ, ktorý je vo väčšine prípadov viac alebo lepšie pracovné miesta.
Tento materiál nemá vplyv na rozpočet verejnej správy, takisto nemá vplyv na podnikateľské prostredie, resp. ak má, tak len pozitívny. Na životné prostredie, nemá sociálne vplyvy, ani na informatizáciu spoločnosti, ani na služby verejnej správy pre občana a nemá vplyv ani na manželstvo a rodičovstvo a rodinu.
Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne a poslanci, dovoľujem si vás požiadať o podporu predloženého vládneho návrhu zákona.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo. Dobrý deň prajem, ctené poslankyne, ctení poslanci. Vládny návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 309 o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysokoúčinnej kombinovanej výroby, bol vypracovaný s cieľom zníženia ročného objemu finančných nákladov vynaložených na zúčtovanie podpory obnoviteľných zdrojov energie.
Návrhom sa zabezpečuje zníženie ročného objemu finančných nákladov, ktoré sa prenášajú do koncovej ceny elektriny predĺžením doby podpory o 5 rokov, a súčasným znížením ceny elektriny, ktorá bola výrobcovi z obnoviteľných zdrojov energie stanovená pri uvedení zariadenia do prevádzky. O týchto zmenách pre výrobcu elektriny rozhoduje ÚRSO buď na základe žiadosti výrobcu elektriny, alebo z vlastného podnetu, ak výrobca elektriny nesplní povinnosť podať žiadosť. Zároveň sa predlžuje aj podpora výkupom elektriny a podpora prevzatia zodpovednosti za odchýlku.
Odhadované zníženie nákladov na podporu výroby z obnoviteľných zdrojov je 77 mil. eur ročne počas najbližších päť rokov.
Prijatie návrhu zákona má pozitívne aj negatívne vplyvy na podnikateľské prostredie. Návrh zákona nebude mať vplyv na rozpočet verejnej správy, nebude mať sociálne vplyvy, nebude mať vplyvy na životné prostredie, nebude mať vplyvy ani na informatizáciu spoločnosti, služieb verejnej správy pre občana. Tento zákon nebude mať vplyv ani na manželstvo, ani na rodičovstvo, ani rodinu.
Vážený pán predseda, vážené poslankyne a poslanci, poprosím vás o podporu a schválenie tohto zákona.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo. Myslím si, že nevidíte to správne, ale môžem sa aj ja mýliť. Ak sa mýlim, poprosím navrhovateľa, aby ma opravil. Tie dva roky je lehota vtedy, keď sa odvolá ten, kto tú pokutu dostal. Naďalej platí tých 60 dní. To znamená, niekto ide po diaľnici bez diaľničnej známky napríklad, hej, do 60 dní musí byť oboznámený s tým, musí skrátka dostať od polície oznam, že teda spáchal tento priestupok a že má platiť pokutu. Teraz 90 alebo 95 % ľudí to zaplatí, lebo však vedia, sú si toho vedomí a zaplatia to a vec je vybavená, vec je zo sveta. Ak im to do 60 dní, nie pol roka, 60 dní neoznámia, už im to oznámiť nemôžu.
No ale teraz čo sa stane v prípade, že niekto sa odvolá, a keď sa odvolá, tak už polícia objektívne nestíha to dať do 60 dní. Tvrdia, že ani do pol roka, možnože by mohli, ale každopádne už tam nastupuje nejaké správne konanie. Ale len v tomto malom percente prípadov je platná tá lehota tých dvoch rokov. U všetkých ostatných nie. Tí keď... Pokiaľ do 60 dní im to nebude, nebudú oboznámení, tak už im tú pokutu nie je možné udeliť. Takúto informáciu nám podal minister dopravy na vláde. Tak dúfam, že to je aj tak, ako vám to hovorím, a že sa vy, vy mýlite. Hej? Chceme v to všetci dúfať.
Dovoľte mi ešte objasniť, prečo ten zákon tu vôbec je. My sme totiž pôvodne v Kilečku 1 pred rokom, my sme napísali, keď tú pokutu do 60 dní, nie je, keď nie je udelená, tak ju nemôžu udeliť. A potom ale ten zákon bol tak napísaný, že aj ak sa niekto odvolá, to musí byť do 60 dni, a potom už mu nemohli udeliť, čo, čo, čo zjavne nie je správne. A polícia ale spravila to, že prestali vymáhať rovno všetky pokuty, hej? Ale to (povedané so smiechom), to neviem, kto to na tej polícii rozhodol, ale to, samozrejme, tak nemalo byť, lebo oni tie pokuty mohli udeľovať do tých 60 dní, a to malé percento, ktoré by sa odvolalo, tak možno to by nemohli pokutovať. Ale oni sa zriekli úplne všetkých pokút bez zjavného oprávnenia takéto niečo spraviť.
Tak toto som chcel vysvetliť na, na, na doplnenie, a preto si myslím, že ten návrh je, je správny, a chcem aj ja poprosiť o jeho podporu.
Ďakujem.

Chcem sa vyjadriť k prípadu pošta. Poštu vedie Martin Ľupták, ktorý je jeden z tých veľmi schopných a čestných manažérov, poznám ho niekoľko rokov. Predtým šéfoval súkromnej, teda nórskej spoločnosti Drink. Bol, mal, teda robil logistiku na autá.
Po voľbách som sa s Martinom Ľuptákom dohodol, že by prevzal vedenie pošty, a tak ako všade inde, aj tam narobil poriadky, odstavil tieto nevýhodné zmluvy a tak ďalej. No ako prvé, samozrejme, začal robiť výberové konania. To, čo bolo predtým na celé Slovensko, čím teda vlastne boli niektoré menšie firmy vylúčené, tak on rozdelil na tri časti, na západ, stred a východné Slovensko. Všade boli samostatné výberové konania na ostrahu. Do každého sa prihlásilo približne 15 firiem a v každom vyhrala, teda dala najnižšiu cenu práve táto firma LAMA.
Ja vám poviem, ja netuším, kto je za firmou LAMA, ja som to nikdy nezo... neriešil. Ja, ja sa ani s pánom Makóom nepoznám a iba teda viem, že to bol nominant SMER-u, ktorý páchal celkom akože ohavné veci.
No a teraz teda vyhrala tá firma, kde nie je priame prepojenie na toho pána Makóa. Keď si napríklad pozriete obchodný register, tam sú nejaké iné mená, tak dobrá otázka je, si myslím, že, že čo v takom prípade robiť. Povedať, no my sme niekde počuli, že hentamtí sú namočení v hentom a mohlo by to mať prepojenie na hentoho? To sú presne tie metódy, ktoré fungovali v minulosti, kedy, kedy jednoducho za veľmi záhadných okolností boli vyhodené zo súťaží firmy, ktoré dali najnižšiu ponuku. A takto sme sa potom dopracovali k takému mýtnemu tendru, kde štát prišiel o 200 mil. Pán Vážny asi vie, o čom hovorím.
No tak ja si myslím, je úplne logické a pochopiteľné a správne a v súlade so zákonom, že Martin Ľupták rozhodol vybrať firmu, ktorá dala najnižšiu ponuku. Ja teda definitívne vylučujem, že toto by mohlo mať súvis s nejakou inou údajnou dohodou, kde mal byť rozpočet SIS-ky navýšený o 20 mil. za to, že zamestná SIS-ka pána Makóa. Ja som sa o tom tiež len z novín dozvedel.
Rovnako vylučujem, že to by mohlo mať nejaký súvis, že niekto bude niekde nejak vypovedať. Jednoducho tu bola obchodná súťaž, kde firma LAMA dala najnižšiu ponuku. Nestalo sa to prvýkrát, stalo sa to aj na iných organizáciách, kde napríklad strážna služba BONUL dala najnižšiu ponuku, tam, tam to prepojenie je úplne očividné, ale ani tam nám zákon nedovoľuje tieto firmy vylúčiť. A to nás, samozrejme, stavia do takej nepeknej pozície a ľahko zneužiteľnou opozíciou. Je to pozícia, ktorá je ľahko zneužiteľná opozíciou, ale presne ako vám tu Igor Matovič pred chvíľočku povedal, páni, akože, fakt vy akože nemáte štipku hanby a štipku drzosti nám vyčítať vášho nominanta (povedané so smiechom), ktorý tu páchal nejaké veci.
Mám posledných 30 sekúnd. Chcem ich využiť na to, že hlásim sa úplne otvorene, aj s určitou hrdosťou sa hlásim k nášmu nominantovi Martinovi Ľuptákovi. Je to nominant SAS, tak ako desiatky ďalších si robí poctivú robotu, neni naňho vôbec nič. Bojuje tam na tom fronte, nemá to ľahké, lebo nielen predražené zmluvy z minulosti sú jeho jediný problém. Ale snažíme sa túto krajinu dať, dať dohromady tak, aby, aby fungovala lepšie, aby sme ju odovzdala v lepšom stave, ako sme ju prevzali.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem pekne. Dovoľte mi teraz na záver rozpravy reagovať na pánov, ktorí mali faktické poznámky. Najprv pán Suja, no, už to poopravil, pán Borguľa, samozrejme, že... Inak ja som hovoril stále, že najmenej rozvinuté. (Minister si nasadil okuliare.) Nech na vás lepšie vidím.
No, ja som si to, ja som hovoril v mojom príhovore o najmenej rozvinutých regiónoch, hej, nielen o východe. A nakoniec to, že ten park sme, alebo teda že najviac som tlačil na Rimavskú Sobotu, je práve preto, že keď tam je dlhodobo najvyššia nezamestnanosť, a dlhodobo znamená, že, ja neviem, dvadsať rokov alebo koľko, tak je úplne jedno, kde ten okres je, tam treba začať. Takže ide pri tomto zákone o najmenej rozvinuté, nie o východ. Konkrétne sa bavíme o § 3 ods. 4, kde je napísané "najmenej rozvinuté okresy", a to je potom definované podľa zákona 336/2015. To po prvé.
Po druhé, pán Kočiš, no, máte pravdu, na západe už je toho hodne. Ja sám som mnohokrát kritizoval Jaguar. Ja to považujem za, z takej tej priemyselnej logiky za veľmi nešťastnú investíciu, ale je tam, my s tým už teraz nič nezmeníme. Čo môžme spraviť, je, aby sa tej fabrike darilo aj tam, nech pekne platí dane. Určite by bolo lepšie, keby Jaguar bol na východe alebo na juhu.
Teraz v tejto súvislosti ste vraveli, pán Kočiš, že teda darí sa tam, ako postupuje diaľnica. S tým sa dá len súhlasiť, a preto napríklad sa nám podarilo umiestniť jednu dobrú investíciu do Detvy, tam už je obchvat hotový, a teraz tie mestá začínajú byť čoraz zaujímavejšie, to je konkrétne Lučenec, Rimavská a neskôr aj Rožňava. A ja už mám napríklad jedného celkom vážneho záujemcu rozrobeného do Rimavskej Soboty a to práve, práve preto, lebo som mu tak nejak povedal, že no, však do Lučenca už tá rýchlocesta čoskoro bude, no a začína o tom uvažovať.
Tu by som chcel ešte spomenúť, že boli v minulosti niekedy také reči o tom, že Soroška nepotrebuje tunel, tak, lebo to vyrátal, neviem, Útvar hodnoty za peniaze alebo čo, tak tento výpočet považujem, neviem posúdiť, či je správny, nesprávny, ale je určite zbytočný, lebo tunel pod Soroškou musí byť a myslím si, že tam nie je veľa čo diskutovať.
Pán Taraba, vy ste teda hovorili, že stratené investície napríklad smerom k Maďarom. No, je to tak, ale nie kvôli vzdelaniu, ale je to kvôli tomu, že sme neboli pripravení, že BMW konkrétne malo záujem prísť na Slovensko, na východ Slovenska a bol pripravený priemyselný park Haniska – Valaliky, no, ale keď sme im povedali, ešte predošlá vláda, že ako dlho bude trvať príprava tohto parku, tak povedali ďakujem a išli do Debrecínu. Keby sme ten park mali predpripravený, tak už tam mohol, mohlo BMW investovať. Čiže naozaj tu treba byť pripravený.
Ale súhlasím s tým, že nie je to len o priemyselných parkoch. Jasné, ani tento zákon nie je všeliek. To je to, že to nefunguje tak, že tuto lusknem prstom a regionálne rozdiely sú vybavené. Alebo prijmeme jeden zákon a je po regionálnych rozdieloch. To je ilúzia. To budú desiatky a desiatky konkrétnych opatrení, kým sa to čo len začne znižovať. Však tridsať rokov sa s tým nerobilo prakticky nič. Dokonca opačné kroky sme robili. Prijali sme zákon, kde sa platí za presťahovanie, to aby Jaguar mal pracovné, pracovnú silu, tak ešte štyritisíc eur dostane niekto za presťahovanie. No, tak odkiaľ sa ľudia sťahujú kam? No odtiaľ, kde robota nie je, tam, kde robota je. Takže prejdú čo? Zo Stropkova do Nitry. A za to ešte dostanú prémiu.
No a toto ponaprávať, to budú že desiatky a desiatky krokov a, samozrejme, musíme sa do toho pustiť, len nejde všetko naraz, ale v zásade práca musí ísť za ľuďmi, nie ľudia za prácou. Ja odmietam tieto reči, že flexibilita pracovnej sily, to sú omáčky. To sú také dogmatické tvrdenia. Áno, pracovná sila musí byť flexibilná, pokiaľ je naozaj že jedinečná. Keď máte nejakého molekulárneho biológa, ktorého, ktorých je v Európe päť, tak tí nech sú mobilní, tí nech sú flexibilní. Preto lebo keď sa stavia niekde výskumné centrum, tak, samozrejme, musia sa vedieť presunúť. Ale toto sa predsa netýka bežného programátora. Práca musí ísť za ľuďmi. Toto je dôležité poznanie.
Tento zákon, to chcem ešte povedať, prosím vás pekne, nie je len o priemyselných parkoch; to v úvodnej reči bola možno moja chyba to nespomenúť. Toto nie je len o priemyselných parkoch, toto je o bežných investíciách. Len štát nerobí bežné investície, preto som spomenul priemyselné parky, lebo robíme tú Rimavskú Sobotu, na tej naozaj intenzívne sa pracuje a ja dúfam, že začneme aj na Valalikoch pre nejakého že megainvestora byť aspoň predpripravení. Tak preto som spomenul v úvodnej reči iba priemyselné parky, ale toto je pre ľubovoľnú investíciu, sú tu tie kritériá a teraz vám to poviem presne. Významná investícia môže byť investičný projekt, kde sú investičné náklady najmenej 30 miliónov eur a počet pracovných miest najmenej 50. A potom neskôr sa píše, že pokiaľ ide o najmenej rozvinuté okresy, tak je to polovičná hodnota. Čiže toto je dôležité.
No a posledná vec, to je reakcia na vás, pán Kuffa. Vy by ste už, prosím vás pekne, mohli prestať s touto poľnohospodárskou pôdou, to sú strašidelné omáčky. Neviem, či nás chcete vrátiť niekam do prvotnej pospolnej, ale dovolím si jeden prepočet, lebo čísla nepustia, čísla sú v tomto veľmi kruté. Ideálne, keď si to hodíte do excelovskej tabuľky, potom vám to bude rovno aj úplne zrejmé.
Predstavte si ten Jaguar. Ešte raz, je umiestnený zle. Tých 250 hektárov, ktoré zaberá Jaguar, to malo byť inde. To malo byť... však to poznáte všetci. Tých dvadsať, dvadsať najmenej rozvinutých okresov, kdekoľvek by ten Jaguar v tých dvadsiatich bol, bolo by to výrazne lepšie. Ale predstavte si tých 250 hektárov najlepšej pôdy. Koľko tam vypestujete tej pšenice, prosím vás pekne? Päť ton na hektár, to už ste majster sveta pomaly. Koľko dostanete za tonu tej pšenice? Dostanete tristo eur? Keď dostanete tristo eur, tak ste (zaznievanie gongu), tak ste čarodejník, čo sa týka obchodovania s obilím. Tisícpäťsto eur na jeden hektár. Nekričte mi do toho, tak ja som vás, ja som vás tiež neprerušoval. (Zaznievanie gongu.) Tisícpäťsto eur na jeden hektár dostanete tou vašou pšenicou a poľnohospodárskou pôdou krát 250 hektárov, na ktorých je Jaguar, tak máte odhadom 400-tisíc eur ročný výnos. A koľko tam robí Jaguar? Miliardu. (Reakcia z pléna.) Ale prečo do toho furt rozprávate, však ma nechajte rozprávať, pán Kuffa! Dvetisícpäť... (Reakcia z pléna. Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Blanár, Juraj, podpredseda NR SR
Pán poslanec, poprosím pokoj. (Hovorené súbežne s rečníkom.)

Sulík, Richard, podpredseda vlády a minister hospodárstva SR
(Hovorené súbežne s predsedajúcim.) Vy ste ako verklík, nedá sa vás zastaviť alebo čo?

Blanár, Juraj, podpredseda NR SR
Pán podpredseda...

Sulík, Richard, podpredseda vlády a minister hospodárstva SR
A nielenže rozprávate a skáčete druhým do reči, ešte aj rozprávate hlúposti, tak aspoň chvíľku teraz počúvajte, keď ja mám slovo. Ďakujem pekne.
Takže dvetisícpäťsto... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Blanár, Juraj, podpredseda NR SR
Pán podpredseda, pokračujte a, pán Kuffa, poprosím...

Sulík, Richard, podpredseda vlády a minister hospodárstva SR
... dvetisícpäťstokrát, dvetisícpäťstokrát vytvorí hodnotu Jaguar vyššiu ako vy s tou vašou pšenicou. Dvetisícpäťstokrát, viete si toto predstaviť, čo to je? My tu chceme žiť tak, že konské pohony a že budeme si tuto chodiť pšenicu fasovať niekam? Ja chcem žiť v modernej spoločnosti. Ja chcem žiť v spoločnosti, kde budeme mať vysokú životnú úroveň, kde budeme mať veľmi vysokú životnú úroveň. Nie, kde nám bude Kuffa rozprávať, všade pestujte pšenicu. My sme, my sme priemyselná krajina, len vy o tom nemáte páru. Slovensko je druhá najviac spriemyselnená krajina v Európe. Máme tu štyri veľké automobilky. Vyrábame najviac áut na obyvateľa na svete. K tomu je tu štyristo subdodávateľov. Máme tu päť, päť firiem, ktoré vyrábajú lietadlá. Čo vy tu chcete, prosím vás pekne, stále tu strašíte s tou vašou poľnohospodárskou pôdou! Chcete, aby sme tu žili ako pred sto rokmi? Ja teda chcem žiť v krajine, ktorá je, kde je veľmi vysoká životná úroveň. A nie za cenu toho a za cenu takú ešte, že si zničíme prírodu. Preto nám neostane nič iné, ako máme ten priemysel, našťastie, a teraz, čo je dôležité, nie tutok rozvíjať oné, pšenicu, dôležité je sofistikovať tie pracovné miesta, aby tú bežnú manuálnu robotu robili roboty, lebo ľudí budeme mať aj tak málo. Ale my budeme potrebovať tých málo ľudí, nech programujú tie roboty. Toto je to, čo prinesie blahobyt. Toto je to, čo prinesie životnú úroveň. Však keby to tak bolo s tou pšenicou a poľnohospodárskou pôdou, tak by Ukrajina musela byť, Ukrajina je predsa obilnica Európy. Museli by byť asi najbohatší na svete. Toto je akože myslenie z minulého storočia, čo tu vy, pravidelne to rozprávate.
Ďakujem pekne za slovo, ďakujem pekne, pán Kuffa, že ste ma nechali vyhovoriť, i keď to som si musel trochu vynútiť. Ďakujem. (Potlesk.)

Tak opäť, dámy a páni, ďalší bod, ktorý dnes predkladám, je vládny návrh zákona o významných investíciách. V krátkosti ide o to, že pre špeciálne a naozaj významné investície si štát už v minulosti vytvoril zákon, aby mohol ľahšie robiť niektoré úkony, napríklad vyvlastniť pôdu potrebnú pre takéto investície, alebo aby sa jej zrýchlili niektoré procesy, ako napríklad EIA a podobne.
No a v tom zákone, ktorý platí dodnes, sú dané podmienky, odkedy vôbec smie byť významná investícia, teda investícia vyhlásená za významnú, a najmä pre východ krajiny boli tieto podmienky ťažko splniteľné. Napríklad minimálna plocha pre priemyselný park bola, zdá sa mi, 100 hektárov. To by sme napríklad priemyselný park v Rimavskej Sobote nevedeli v budúcnosti vyhlásiť za významnú investíciu, keďže ten má len 50. Takisto suma, ktorú je potrebné investovať, bola pre najmä východné okresy veľmi vysoká a to, čo robí táto novela v prvom rade, je, že znižuje, znižuje aj potrebnú plochu a v závislosti od toho, či sa jedná o najmenej rozvinuté okresy, tam je tá potrebná plocha, zdá sa mi, 25 hektárov a znižuje aj potrebnú sumu na investície.
Týmto chceme pomôcť najmä tým najmenej rozvinutým okresom, tzv. NRO, a je to ďalší krok, ďalší z dosť veľa krokov, ktorými sa snažíme znižovať regionálne rozdiely. Robíme to naozaj poctivo.
Čiže to, čo chceme touto novelou zákona docieliť, je, aby sme, ak príde zaujímavý investor, povedzme už do spomínanej Rimavskej Soboty, aby sme mu aj tu vedeli vyjsť v ústrety, aby napríklad nečakal na všetky tie administratívne procesy dva roky alebo dva a pol, ale aby to mal za trištvrte.
To, čo je dôležité, je, že túto významnú investíciu nemôže schváliť minister sám, ale musí to byť celá vláda na návrh príslušného ministra. Totiž my v tomto zákone máme aj napríklad významné investície do životného prostredia, tak vtedy by minister životného prostredia prišiel s takýmto návrhom na vládu, ale aj tu platí, že by to musela schváliť vláda.
No a čo sa týka spomínaných priemyselných parkov, tak tam by to bol minister hospodárstva a tiež takýto návrh musí, odôvodnený návrh musí schváliť vláda. Čiže toto chceme touto novelou zákona o významných investíciách docieliť a dúfam, že tento krok spolu už medzičasom s dosť veľa inými krokmi prispeje k tomu, že ešte koncom tohto volebného obdobia budeme môcť povedať, áno, regionálne rozdiely sa začali zmenšovať.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Pozdravujem, dámy a páni. Dovoľte mi, prosím vás pekne (zaznievanie gongu), dovoľte mi, prosím vás pekne, predložiť v zastúpení ministra financií Igora Matoviča návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o návrhu poslancov Národnej rady na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o spotrebnej dani z minerálneho oleja v znení neskorších predpisov.
Toto skrátené legislatívne konanie je dôležité preto, lebo sa objavila chybička. Cieľom tohto návrhu je legislatívne upraviť § 11 zákona 98/2004 o spotrebnej dani z minerálneho oleja o užívateľskom podniku v znení účinnom od 1. júla 2021 a touto úpravou eliminovať počet konečných spotrebiteľov skvapalneného plynného uhľovodíka ("ďalej LPG") ako paliva na výrobu tepla, ktorí nebudú podliehať povinnosti sa registrovať ako užívateľský podnik. Povinnosti užívateľského podniku bude za týchto konečných spotrebiteľov vykonávať iba dodávateľ LPG.
No, ide o to, že bol v minulosti prijatý zákon, ktorý ešte nezačal platiť, má začať platiť od 1. júla a tam sa vlúdila chybička, že tá registračná povinnosť má platiť nielen pre dodávateľov LPG, ale aj pre odberateľov. To by, samozrejme, bolo administratívne dosť a najmä zbytočne náročné. No a preto predkladáme dnes tento návrh v skrátenom legislatívnom konaní, aby ešte pred 1. júlom, pred tým, ako vôbec tá, tie urobené zmeny začnú platiť, sme toto tu napravili. Takže toľkoto v krátkosti za mňa.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Tak páni Taraba a Kamenický, rozhodli ste sa ma trýzniť pravdou, to vám príležitostne vrátim, nebojte sa, tá karta sa jedného dňa obráti. Vy ste tiež kadečo napáchali, ale v zásade to, čo ste hovorili, potvrdili ste moje slová, áno. Tak čo mám robiť? Nebudem tvrdiť, že 2 a 2 je 17 len preto, lebo opozícia hovorí, že vlastne je to 4. Áno, je to tak, ako hovoríte, takisto ako aj pán Beluský hovoril, toto nesmie byť v skrátenom konaní a nesmie to byť zvečera do rána.
Mali sme byť informovaní, nielen minister hospodárstva, všetci ministri sme mali byť informovaní. Ale myslím si, že obzvlášť ja, predsa len aj som predseda koaličnej strany a takisto aj to hospodárstvo má viac dočinenia s verejnými financiami ako napríklad, ja neviem, kultúra alebo obrana.
Čiže áno, môžem teda len potvrdiť, čo som povedal, SaS nezahlasuje za skrátené legislatívne konanie. A či zahlasujeme za samotnú zmenu rozpočtu, teraz povedať neviem preto, lebo ja som teda videl ten položkovitý rozpis a máme množstvo otázok a veľa výhrad, a to už vopred viem, viem to aj zo skúseností, že to za nejaké trojhodinové rokovanie sa zo sveta nesprace.
Čiže ešte raz hovorím, my sme pripravení, SaS je pripravená diskutovať, máme silný tím na toto a vieme si predstaviť úpravu rozpočtu, ale nie v takomto tempe a nie v takomto zložení, resp. rozsahu.
Ďakujem pekne. Mám ešte 12 sekúnd.
Pán Kamenický, to čo ste vraveli, vy už k samotnému rozpočtu, toto je debata o skrátenom konaní, čiže k samotnému rozpočtu ešte debata bude a tam potom budem reagovať. Napríklad aj na to, že štát má... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne.
Dobré ráno prajem, dámy a páni, najdôležitejší zákon roka je štátny rozpočet, to všetci poslanci veľmi dobre vedia, a je to, má to, samozrejme, svoje dôvody, že tento zákon je veľmi dôležitý preto, lebo na tomto vlastne stojí fungovanie štátu. Preto aj spravidla sú na ministerstve financií najkvalitnejší úradníci a toto je asi aj najťažšia úloha, ktorú štát má rok čo rok zostaviť štátny rozpočet.
Aj preto, aby teda sa s tými číslami nejak trafili, má to platiť na rok dopredu, je to pre stovky úradov a tisíce zamestnancov záväzný dokument.
No a keď sa takéto niečo mení, tak už to musí mať svoje dôvody, napríklad taká pandémia. Niektoré veci sa dali vopred vedieť, niektoré sa nedali vopred vedieť. Preto si úplne objektívne myslím, že sa nedá našej vláde vyčítať, že ideme v máji, v mesiaci máj, keď už tá druhá vlna ustupuje a vieme celkom dobre zrátať výdavky, ktoré, mimoriadne výdavky, ktoré nás čakajú, že teda predkladáme návrh na doplnenie štátneho rozpočtu. Čiže potiaľto všetko okej a o takomto návrhu sa musí diskutovať a SaS je pripravená diskutovať.
Čo ale určite nie je okej, to je spôsob, akým sa narába s našimi spoločnými peniazmi. A nielen tu s našimi, ale s peniazmi miliónov daňovníkov. Neprichádza do úvahy, aby sa v skrátenom legislatívnom konaní rozhodlo o približne 3,4 mld. eur. Takéto niečo nesmie existovať. A preto chcem týmto oznámiť v mojom krátkom príhovore, že strana SaS nepodporí skrátené legislatívne konanie k štátnemu rozpočtu. My sme strana, celú našu existenciu, celých dvanásť rokov, čo existujeme, sme strana rozpočtovej zodpovednosti.
My sme vyčítali v minulosti smerákom omnoho menšie prehrešky. Ja osobne som vyčítal Jánovi Počiatkovi, keď došiel koncom januára, to bol, neviem, prvý-druhý rok ministrom, keď on došiel koncom januára s mimorozpočtovým opatrením. Toto jednoducho takto nesmie byť. O 3,4 mld. eur sa nesmie rozhodnúť zvečera do rána a aby som bol úplne presný, od pondelku večera, kedy ja som prvýkrát dostal takúto informáciu, do približne piatku.
Čiže za SaS hovorím, rozumieme, že sa bude meniť rozpočet, má to objektívne dôvody, my sme pripravení na poctivú debatu, máme na toto silný tím na čele so šéfom finančného výboru Mariánom Viskupičom, ale takisto aj s ďalšími silnými, nazvem to, rozpočtármi - Peter Cmorej, Jozef Mihál, Ján Oravec, Eugen Jurzyca. My sme pripravení naozaj na poctivú, solídnu diskusiu, ale nie týmto štýlom. Nie štýlom, že minister financií sa vyberie na výlet do Ameriky a nechá tu ministra životného prostredia, ktorý so štátnym rozpočtom má dočinenia tak maximálne v rozsahu jeho rozpočtu alebo dokonca ešte menej.
Takto to nejde, preto chcem oznámiť, že návrh na skrátenie, na skrátené konanie, legislatívne konanie v zmene zákona o štátnom rozpočte strana SaS aj kolegovia z OKS nepodporíme.
Ďakujem pekne.