Videokanál poslanca

Ďakujem za slovo. Dobrý deň prajem, dámy a páni, som tu dnes po druhé a ide o vládny návrh zákona, ktorým sa má zrušiť zákon o detských ihriskách.
Samozrejme, na prvý pohľad to znie ako veľmi zlá správa, že, preboha, kto by teda, kto tu nechce chrániť tie deti a deti sú naša budúcnosť, a to nemôžme predsa nechať tak, že ich len tuto necháme, tie naše deti, napospas tým detským ihriskám, ale realita je iná.
Realita je taká, že štát nedokáže regulovať všetko. Je to čistá ilúzia a fakt je ten, že žijeme v preregulovanom svete. Máme strašne veľa noriem a pravidiel a zákonov a vyhlášok a tak ďalej a snažíme sa regulovať prakticky všetko. Len toto je cesta do pekla, lebo keď je tých regulácií príliš veľa, tak sa nikto v nich už nevyzná. Tento zákon, ako bol napísaný, tak sa predpokladá, že ho mala kontrolovať SOI-ka. To znamená Slovenská obchodná inšpekcia mala vykonávať dohľad nad, nad uplatnením, nad riadnym uplatnením tohto zákona, to znie logicky, to znie rozumne, len neviem, či viete, pre SOI-ku by to bol štyristotretí predpis, ktorý musí strážiť a kontrolovať a dávať pozor na to, či je naozaj dodržiavaný.
Štyristotri predpisov, 403, sú tam také skvosty medzi nimi ako dohľad nad spojkami v poľnohospodárskych mechanizmoch. To znamená, že traktor, keď ťahá vlečku, tam je nejaká spojka a aj toto má kontrolovať SOI-ka a ďalších vyše 400. Nemôže to takto fungovať, toto nie je správna cesta. Rozpoznala to aj Európska únia, ktorá sa trápi s vyše 100-tisíc stranami smerníc, 100-tisíc strán smerníc, ten život predsa nie je tak komplikovaný, aby sme potrebovali regulovať na 100-tisíc stranách, to je iba na úrovni EÚ a, samozrejme, ďalšie desaťtisíce strán na úrovni národnej legislatívy. To je jeden aspekt, ktorý, a to je ten, že žijeme v preregulovanom svete.
Ale je tu potom ešte aj druhý. Lobing a štátom garantovaný biznis. Strašne ľahko sa podniká, keď štát mi pripraví nejaký zákon a donúti všetkých ostatných mi niečo platiť. Takých zákonov vôbec nemáme málo. Rôzni experti s pečiatkami, znalci a kontrolóri alebo, alebo takí, čo kalibrujú zariadenia a potvrdzujú ich stav a podobne. To je normálne jedna celá subkultúra našej ekonomiky.
Uvediem niekoľko príkladov. Napríklad pracovná zdravotná služba, my sme dlhé roky žili bez toho a ja rozumiem tomu, že v tretej a najmä v štvrtej pracovnej skupine musia zamestnanci, to sú povedzme zamestnanci v baniach, ktorí fárajú pod zem, len musia byť, musí mať pravidelné lekárske prehliadky, tam nie je o čom diskutovať. Ale aby referent, ktorý pracuje celý svoj pracovný život v kancelárii, kde sa tak môže akurát potknúť o ležiaci kábel a inak mu nič nehrozí, aby on musel pravidelne chodiť na lekársku prehliadku iba z tohto titulu, lebo, samozrejme, keď je chorý, má svojho lekára, veď to je zabezpečené. Toto je taký štátom organizovaný biznis, prijal sa zákon a zrazu všetci zamestnávatelia musia raz, dvakrát do roka platiť za to, že pošlú zamestnancov na kontrolu. Tie kontroly sú veľakrát z rýchlika, to možno nehovorím nič nové a je nejaká skupina ľudí, ktorá na tom zarába. Zruinuje to takú firmu? No, samozrejme, že nie, veď tak je to aj nastavené, že má to len taký, taký trošku poplatok, aby tak pekne kvapkalo alebo išlo cícerkom, ale aby to teľa, ktoré je tak dojené, neumrelo.
Problém je, keď je takýchto štátom organizovaných biznisov príliš veľa, tak potom to už pociťujú firmy, pociťujú to aj obce, ako v tomto prípade. V kuse treba nejaké certifikáty, napríklad kontrola originality pri autách alebo pravidelné kalibrovanie váh, alebo kontrola teplomerov v mrazákoch, zapisovanie a tak ďalej. Toto sú všetko veci, ktoré spôsobujú to, že nejaká skupina alebo títo energetickí audítori, že sa povie, musíš mať energetický audit, opäť je tu nejaká skupina tých ľudí, ktorí z tohto majú príjmy a fungujú, a nie je to správne. Naozaj to nie je správne.
Konkrétne pri týchto ihriskách existujú momentálne len dve firmy, túto informáciu mám od ministra práce a sociálnych vecí Milana Krajniaka, že oni to teda skúmali a skúmali to z toho dôvodu, že u nich na ministerstve je tzv. technická inšpekcia, ktorá má zas toto v náplni práce, tieto normy, a zistili, že len dve firmy majú pečiatku, ktorá spĺňa nejaké, neviem čo, a výsledok je taký, že ich zariadenia, ich produkty, sú omnoho drahšie ako iné. A toto, samozrejme, je problém, dnes za rozumný peniaz neviete postaviť detské ihrisko. Teraz tých detských ihrísk je po Slovensku veľa, však to aj za socializmu úplne bežne bolo súčasťou bytovej výstavby detské ihriská. Bolo to správne a je to správne, len problém je, ak by teraz by sme prijali takýto zákon, ktorý veľakrát nezmyselne vysoko stanovuje túto latku, tak zrazu bude x ihrísk nevyhovujúcich a budú musieť mestá a obce do tohto investovať bez toho, aby významne sa zvýšila bezpečnostná, bezpečnosť ihrísk.
No a teraz sme pri ďalšom bode, že či vôbec treba zvyšovať bezpečnosť ihrísk. Aký je dnes stav, preto lebo ten zákon ktorý dnes navrhujeme zrušiť, on v podstate nikdy neplatil, lebo nebola k nemu vykonávacia vyhláška urobená. To nestihli naši predchodcovia, tak tento zákon neplatil. Povedzme si, aká je bezpečnosť ihrísk, koľko detí ročne zomrie na takom ihrisku. Ja neviem o takýchto prípadoch. Chápal by som, že musíme prijať zákon, keby bolo, že každý mesiac sa niekde na Slovensku stane nejaký ťažký úraz, tomu rozumiem, to by som tu stál a obhajoval, že poďme teda prijať nejaké regule, lebo zjavne, zjavne ten trh tu zlyháva. Ale toto nie je ten prípad, ale naopak, ale na druhej strane určite sa stane, že sa niekedy nejaké dieťa zraní a môže to skončiť aj smrteľným zranením. Bohužiaľ, taký je život.
Dajme to do nejakého pomeru. My totiž môžme, aby sme zabránili veľmi málo, možnože jedno takéto vážne zranenie aj so smrteľnými následkami ročne, aby sme mu zabránili, tak môžme teraz začať regulovať 8-tisíc ihrísk, ktoré máme, alebo 20-tisíc ihrísk, neviem ten počet, ale je ich určite veľa, kvôli jednému prípadu. To, samozrejme, rozhoduje o tom, že teda aký je tu pomer. Lebo štát môže, samozrejme, aj v iných oblastiach sa snažiť zabrániť smrteľným úrazom. Určite sa raz do roka stane, že alebo občas sa stane, že padne škridla zo strechy a zabije niekoho, nejakého chodca. Ale nebudeme teraz zrejme prijímať zákon, ktorý prikáže všetkým chodcom chodiť v helme a behať tu teda po uliciach s obandážovanými hlavami. Preto majme, prosím vás pekne, zdravú mieru.
A po skúmaní sme dospeli práve k tomu záveru, že nebudeme šťastnejší, keď budeme s týmto zákonom, keby tento zákon mal začať platiť, nebude ten svet ani lepší, ani krajší. Bude akurát pre, pre mnohých starostov drahší, ktorí budú musieť desaťtisíce eur investovať. Sám som bol prekvapený tými čiastkami, ktoré, tými sumami, ktoré stoja produkty z tých dvoch certifikovaných firiem.
Toľkoto teda krátka obhajoba. Na záver chcem povedať, že nemajte, prosím vás, obavu, že by tie ihriská už neboli pod nijakou kontrolou, lebo máme už niekoľko noriem, ktoré, ktoré platia, a je to po prvé stavebný zákon, ktorý už reguluje to, aké tie ihriská môžu byť a nesmú byť, takže stavebný zákon. Potom sú tu technické normy a takisto už dnes zákon o ochrane spotrebiteľa vstupuje aj do týchto detských ihrísk, čiže to nie je tak, že úplne neošetrená nejaká, nejaký legis... priestor, ktorý by mal byť ošetrený legislatívou. My už máme tie normy. Len, prosím vás, neprijímajme ďalšie a nenaháňajme nejakej skupine podnikateľov príjmy tým, že donútime platiť tisíce miest a obcí alebo aj súkromných prevádzkovateľov.
Toľko na úvod z mojej strany a, samozrejme, rád potom zodpoviem na všetky otázky. Chcem ešte pripomenúť, že pri prvom čítaní pán Čepček práve vystúpil, ktorý toto potvrdil, a škoda, že tu nie je Milan Krajniak, ale tým, že on má tú inšpekciu práce, tak sa omnoho viac touto problematikou zaoberal. Ja teda dúfam, že zrušenie tohto zákona nájde vašu podporu.
Dávam prísľub, že ak sa nájde, ak sa vyskytne v budúcnosti potreba, tak budeme otvorení debate o tom, aby sme v rozumnom rozsahu, teda nastavili alebo zmenili teda nastavili tie regulácie tak, aby to bolo vyvážené medzi prínosom so zvýšenej bezpečnosti a, samozrejme, nákladmi, ktoré treba mať na pamäti a vždy sa na ne, teda na zreteli, lebo nič nie je zadarmo, ale peňazí nie je nikdy dostatok.
Takže ďakujem pekne, na úvod toľkoto z mojej strany.

Pán Šimko, finančná situácia Slovenských elektrární je nasledovná. Celkové dlhy elektrární, všetko dohromady je 3 miliardy 670 miliónov, 3,67. A na to, aby vám banka požičala peniaze, musíte niečo založiť, hej. A založili prakticky, nie prakticky, založili všetko. Všetok majetok Slovenských elektrární bol založený za tieto úvery. Čiže účtovná hodnota je na strane pasív, na strane aktív máte majetok v hodnote 3,67 mld., čo nie je málo. A na strane aktív máte tento dlh. Dokopy vám vychádza nula. Preto som hovoril, že Slovenské elektrárne sú v situácii, ktorá z pohľadu majetku a z pohľadu dlhov znamená, že účtovne sú vlastne na nule alebo na dne. Ale napriek tomu, že to takto je, tie Slovenské elektrárne fungujú.
Bežia Bohunice, bežia reaktory, dva reaktory v Bohuniciach, dva reaktory v Mochovciach, Čierny Váh, tá elektráreň funguje veľmi dobre, Vážska kaskáda a potom boli ešte dve uhoľné elektrárne, ktoré ale jedna už je dávnejšie odstavená a beží iba trošičku, to sú Vojany, a potom ešte Nováky.
Čiže ten stav z pohľadu majetku nie je utešivý, ale ony fungujú, tie elektrárne, a dennodenne produkujú tržby, z ktorých dennodenne platia svoje náklady aj úroky za tie dlhy a je tam nejaký skromnučký zisk.
Takže toľkoto k stavu elektrárňam. Keby boli dobre manažované za posledných 15 rokov, tak tie elektrárne zarábajú možno že 100 mil., 200 mil. eur ročne, ale to zďaleka teraz tak nie je.
A teraz ešte k tým, že denne 600-tisíc eur. To bolo číslo, ktoré som povedal v súvislosti s tým, že keď nabehne tretí blok v Mochovciach, tak iba tento tretí blok, ale ešte nebeží, samozrejme, lebo on už je postavený, vyzerá to tam veľmi dobre, ale teraz je ten administratívny proces, to schvaľovacie konanie. A to keď bude, potom bude navážanie toho paliva a spúšťanie a koncom roka by to mohlo ísť na sieť. A keď to pôjde na sieť, tak oni vyrobia toľko elektriny, že pri terajších cenách elektriny to bude znamenať tržby navyše 500-, 600-tisíc eur za 24 hodín. Atómka beží, samozrejme, nonstop. Takže toľkoto.
Ďakujem teda za podporu pánovi Sujovi. Som rád, že aj niektorí poslanci opozície budú hlasovať za.

Ďakujem pekne. Dobré ráno, dámy a páni, tak v krátkej dobe už po tretie k zákonu o kritickej infraštruktúre. Nebudem teraz hovoriť všetko, opakovať a ešte raz, posledné udalosti by som ale rád spomenul. Tie sú teda tie, že sme na výbore schválili pozmeňovací návrh jeden od poslanca Petra Kremského, kde sme po dohode zapracovali všetky zmeny aj technické, ale tie dve hlavné zmeny sú také, že percento, že podiel, od ktorého bude tá informačná povinnosť informovať vládu, teda ministerstvo hospodárstva, že sa, že dochádza k prevodu alebo k predaju, alebo ku konkurzu, bude teda od piatich, nie od piatich, ale až od desiatich percent. To je jedna zmena. A druhá zmena je, že nebude povinnosť mať vždy súhlas vlády, ale že len bude povinnosť informovať ministerstvá, až na podnet ministerstva hospodárstva by vláda začala konať. Takto sme to prevzali z nemeckého zákona o ochrane kritickej infraštruktúry. Preto mám za to, že všetko je v poriadku.
Chcel by som spomenúť včerajšie vystúpenie poslanca pána Valáška, ktorý zároveň je predsedom európskeho výboru, ktorý poukázal na to, že 16 krajín z 27 Európskej únie má už takúto zákonnú úpravu a že toto je trend Európskej únie, ktorá, ktorý Európska únia síce si nevynucuje, ale, ale veľmi silne odporúča. Čiže ten zákon, som presvedčený že bude v poriadku.
No a už je aj prvá dobrá správa na svete. Sberbank, hlavná financujúca banka Slovenských elektrární, včera oznámila, že tak predsa len už netrvajú na tých akciách do záruky, čo bol akože, to bol ten moment, ktorý bol veľmi neobvyklý, spôsobil iritácie, a teda teraz zmenili v tomto postoj.
Na záver chcem povedať, tento zákon je poistka. Keď bude prijatý, tak sa najprv nebude diať vôbec nič ohľadne tohto zákona, ale všetci zúčastnení budú vedieť, že ak by náhodou malo dôjsť k nejakým aktivitám, ktoré by mohli byť proti záujmom Slovenskej republiky, tak máme v ruke takýto nástroj a vieme konať, vieme zamedziť veciam, ktoré, ktoré by sme, ktoré by mohli poškodiť krajinu našu.
Uvediem jeden príklad. Pár rokov dozadu, určite si spomínate, Nafta Gbely, to bolo asi dvadsať rokov dozadu, veľký škandál okolo toho, potom to utíchlo a Nafta Gbely bola súčasťou SPP a v SPP máme 51 %, ale v Nafte Gbely nemáme 51, ale len 24, lebo skrátka nejakými čudnými prevodmi, a preto lebo na ministerstve hospodárstva niekto nemal nejaký záujem niečo robiť alebo nebola, nebol však informovaný, zrazu sme sa ocitli v situácii, že z Nafty Gbely už máme len 24 %. Tak takýmto veciam napríklad bude možné v budúcnosti zamedziť, preto lebo predtým ak by takýto prevod bol platný, kde štát príde o percentá, musí byť najprv ministerstvo hospodárstva informované.
Takže toľkoto z mojej strany. Ďakujem pekne za podporu. Veľmi ma tešilo, že aj poslanci opozície hlasovali za tento zákon, že pochopili ten, ten rozmer, ktorý tento zákon tu predstavuje a v rozprave, ak bude, tak, samozrejme, zodpoviem všetky vaše otázky.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Vidím, že už ste si na seba zvykli, aj sú tam také sympatie možno trochu obojstranné a máte to tu veselo. A teraz by som chcel teda reagovať iba vecne na tie otázky, ktoré som dostal.
Pán Suja, začnem tou poslednou, že štát je zlý vlastník. Štát je zlý vlastník, verte mi, som dvanásť rokov v politike, mám s tým dosť skúseností a poviem vám jeden môj osobný zážitok. V roku 2004 7. mája som nastúpil ako riaditeľ bratislavských smetiarov, OLO, a bol som tam rok aj trištvrte, som tam išiel dušu vypľuť. A dali sme ten podnik že naozaj dohromady. Zisk išiel asi zo štyroch miliónov korún ročne tak asi na 150, ale aj vrátane toho, že OLO dostávalo menej peňazí a prvýkrát v histórii sme mohli znížiť poplatky za odvoz smetí. To sa stalo iba raz. Rozbehli sme spaľovňu, splatili sme úver, ktorý vtedajší primátor Ďurkovský, to bol úver od mesta Bratislava, 480 miliónov korún, ani nečakal, že to dostane. Dali sme tú firmu do poriadku. A po nás prišli skrátka, vybrali to jak vianočnú hus, ale neboli to smeráci, vôbec nie, SDKÚ, hej? Počúvajte, srdce mi krvácalo. Ja som tam prepustil 90 ľudí, zo 412 odišlo 90, ani jedného smetiara som neprepustil, ale 90 ľudí odišlo, kadejakí, od technického námestníka a takíto, čo sa tam, čo sa tam zašívali a 90 rodín som pripravil o živiteľa. A splatili sme ten úver len preto, aby tí, ktorí prišli po nás, zobrali, zadlžili tú firmu o 300 miliónov, kúpili predražený pozemok za Slovnaftom a dodnes leží ladom. Srdce mi krvácalo, keď som toto videl. Toľko roboty, čo sme si na to dali. Pre toto je štát zlý vlastník. My sa tu môžeme snažiť, koľko chceme.
Ľuboš Lopatka na Sociálnej poisťovni v 2010. sa tiež snažil, znížil prevádzkové náklady o 20 miliónov eur, no len preto, aby ten, kto došiel po ňom, to bol pán Muňko, on je asi aj poslanec ešte tu dodnes, tak znovu sa tam začalo hospodáriť jak obvykle.
Pre toto je štát zlý vlastník a je dobré, keď nevlastní veci, kde je možná konkurencia. A konkurencia nie je možná a tie veci by mal vlastniť tam, kde máte monopolistov. Rozvodné závody sú monopoly. Aj diaľnice sú monopoly. Ani Sociálnu poisťovňu by som v živote nedošiel, poďme privatizovať Sociálnu poisťovňu. Ale štát rozhodne nemusí napríklad vlastniť firmu, ktorá vyrába plastové okná, lebo takú vlastní. Štát ani nemusí vlastniť teplárne. Na Slovensku štát vlastní dnes šesť teplární, ale viete, koľko je na Slovensku teplární? Tristotridsaťosem. A z nich vlastní šesť. Tak aký to má toto zmysel? Čiže ja len o takýchto veciach hovorím, že privatizácia.
Zdroje energie, samozrejme, vyrábať elektrinu nie je monopolná záležitosť, preto lebo veľa ľudí tu aj vyrába, aj OLO, bratislavskí smetiari, majú šesťmegawattový zdroj a vyrábajú energiu a dodávajú ju do siete. Takisto máte paroplynový cyklus, máte Gabčíkovo, ktoré nepatrí Slovenským elektrárňam, a to je, to je veľký zdroj, 700-megawattový. A tým pádom je tam vlastne konkurencia. Ale špeciálny dôvod, prečo štát by, keď už teda nevlastní tie Slovenské elektrárne, prečo by mal naozaj vo väčšom rozsahu rozprávať do toho, kto tie elektrárne vlastní, tak je, dôvod je ten, že je tam to jadro. Je to mimoriadne citlivá záležitosť, najviac chránený objekt na Slovensku nie je nejaké vojenské letisko napríklad, ale je to sklad vyhoretého paliva. Len ako príklad uvádzam. Takže toľkoto k tomu prvému bodu.
Druhý bod, to je porušenie úverových zmlúv. Sme v kontakte so Sberbankou, komunikujeme so Sberbankou, vysvetlili sme im, čo robíme, a oni chápu, že keď to má šestnásť z dvadsaťsedem krajín, chcem pánovi Valáškovi, je tu, ešte raz poďakovať za jeho, za jeho vystúpenie, odborne veľmi na vysokej úrovni, tak ako komunikujeme skrátka s nimi a oni aj chápu, že je to ťažká situácia a hľadáme riešenie spoločne. Čiže nemajte o to obavy.
Ale to, čo ste čítali, som dostal aj ja, aj iných ľudí. By ste neverili, kto všetko mi volal. To niet oligarchu, ktorý by mi nebol volal, ale neustúpime v tejto veci. Toto je správna vec, ktorú treba spraviť, a je to poistka. Je to poistka. My to nejdeme robiť, že teraz tu hneď začneme, ale je to poistka, ktorú jednoducho vláda, aj tá vláda po nás by mala mať v rukách. Čiže toľko k tomu, k tej vašej prvej otázke.
A druhá otázka, pýtali ste sa na tú dostavbu. Tak najprv vám chcem povedať k tomu predraženiu. Nie všetko, čo je predraženie, znamená, že sa rozkradlo. Tam je niekoľko iných dôvodov.
Po prvé, za tie roky, čo sa to naťahovalo, to sa bavíme o takých dobrých deväť, myslím si, v dvetisícdvanástom sa rozhodlo pokračovať v dostavbe, tak to máte deväť rokov. Za tých deväť rokov stúpli enviroštandardy aj nároky na bezpečnosť. A iks vecí sa muselo vymeniť. Aj na, aj v Bohuniciach sa menili rôzne alarmy, teda rôzne tie bezpečnostné systémy a podobne, len tunák to tým, že tá elektráreň nie je v prevádzke, tak to ide do investičných nákladov, tam to ide do prevádzkových, alebo aj keď je to investícia, je to nejaká, nejaká reinvestícia a sa to nevyčísluje zvlášť. Tunák sa to narátalo do toho. To je, prvý dôvod sú teda tie rastúce štandardy.
Druhý dôvod, že tie veci niektoré aj morálne zastarali. Tam niektoré, viete, no, 30 rokov starý kondenzátor objemu, tak čo s ním spravíte? Vymeníte ho. Takže toto bola druhá, druhý dôvod.
A potom šlendrián, normálne šlendrián, to sa ani kradnúť nemuselo, len skrátka urobili niečo zlé, lebo to bolo manažované, jak bolo manažované a museli sa napríklad vymeniť káble. Sedemsto kilometrov káblov. A nie, čo máte do zásuvky doma alebo tento z počítaču, ale špeciálnych káblov a špeciálne tienené káble a k nim žľaby potom sa museli niektoré meniť alebo prispôsobovať a tak ďalej. (Zaznievanie gongu.)
Potom je, ďalší dôvod tých stúpajúcich nákladov je samotný čas, preto lebo aj tí, tam je, tam je asi tristo ľudí. A to nie sú že ľudia pracujúci za minimálnu mzdu, to sú dosť dobre platení odborníci a viete, ich neprepustia, že choďte teraz na pol roka domov, čakáme na nejaké dodávky. Čiže to je ďalší dôvod, že stúpali tie náklady. Ale áno, značná časť je rozkrádanie. A teraz ste sa pýtali, čo sme pre to spravili? Kooperujeme s NAKA. My nie sme vyšetrovatelia, my nie sme ani prokurátori na tom ministerstve hospodárstva, ale začali sme intenzívne spolupracovať s Národnou kriminálnou agentúrou, to po prvé.
Po druhé, dlhú dobu, si predstavte, bolo neobsadené jedno z najdôležitejších miest v elektrárni, a to je interný, neviem presne, ako sa to volá, ale je to človek, je to pozícia, ktorú má právo obsadiť štát a má kontrolovať tú dostavbu. A toto bolo normálne že dlho, dlho neobsadené. Tam sme dali napríklad odborníka Petra Žiaka, ktorý nerobí celý deň nič iné, len chodí po tej stavbe, sliedi, kde zase čo išli zle porobiť alebo nechá si vysvetľovať veci a tak ďalej.
Ďalšie veci, ktoré sme urobili v rámci dostavby, je Úrad jadrového dozoru, ktorý musí vydať to povolenie, a s nimi teda tiež veľmi intenzívne komunikujeme.
Ďalšiu vec, čo sme spravili, dosadili sme do predstavenstva zástupcov štátu, ktorí sú skutoční zástupcovia štátu a pozerajú tam na prsty tým ostatným. Ja som poprosil Karola Galeka, aby mi poslal, on to má spísané totiž všetko, lebo sme to prednedávnom preberali na výbore a ja mám ešte z toho, prosím vás, pár bodov prečítam.
Ďalšiu vec, čo sme spravili, prihlásili sme Slovenské elektrárne ako poškodeného. Napríklad to sa vôbec nestalo, hej. A Slovenské elektrárne sú poško... teda štát je poškodený subjekt pri tom rozkrádaní, ale kde niet žalobcu, niet sudcu, takže my sme na NAKA nahlásili, že aj my tu chceme, aby sa tu vyšetrovalo, a sme to teda zoficiálnili. Išlo napríklad o materiálové zámeny, falošné certifikáty, poškodené káble, to som už hovoril, alebo tie elektroohrievače v kompenzátore objemu, ktoré sa museli meniť.
Ďalšia vec. Predstavte si, môj predchodca Peter Žiga podpísal Talianom tzv. waiver a v tom waivri je napísané v bode 2.1, že Slovenská republika sa vzdáva akýchkoľvek známych a neznámych nárokov voči spoločnosti Enel, EPH a Slovenské elektrárne. Viete si toto predstaviť? To je, to je na vyšetrovanie, mimochodom. A som aj počul, že NAKA rieši aj toto. A Taliani došli s tým aj za mnou, že chcú, aby som im toto podpísal, že sa my vzdávame akýchkoľvek známych a neznámych nárokov, tak toto som im, tam tiež boli veľké tlaky, to som im odmietol podpísať.
Potom to, čo som si nevedel spomenúť tú pozíciu, ktorá bola dlho neobsadená, to je dohľad nad manažmentom projektu EMO 4, Elektrárne Mochovce 3 a 4, pán Žiak. Takže toho sme obsadili, obsadili sme aj pozíciu vnútorného auditu a vnútorného dohľadu, i keď tá obsadená bola aj predtým, ale teraz myslím si, že sme tam dali ráznejšieho človeka. Potom plne sme obsadili dozornú radu, dozorná rada ani nebola plne obsadená, tam neboli ani všetci ľudia a teraz je predseda dozornej rady bývalý guvernér Národnej banky Ivan Šramko, čo je veľmi silná nominácia. Viete, aj toto tam potom, správajú sa k vám inak tí, keď vidia, dáte tam šalátov, tak sa tak správajú a keď vidia, že dáte tam silné mená, tak pristupujú s rešpektom.
Pravidelne komunikujeme so Sberbankou, to som už hovoril, Karol Galek má s nimi možnože každý týždeň, tak aj častejšie telefonát, no a na poslednej, posledný bod je, že na poslednej valnej hromade sme presadili, že Enel musí vymeniť manažment. Že s tými ľuďmi, s ktorými to tam akože doteraz verklíkovali, už to nebude a toto sa nám tiež podarilo. Takže toto sme my urobili, aby tie elektrárne fungovali lepšie a vidieť to na tom, že tretí blok je hotový. Tam už po technickej stránke je všetko hotové a teraz beží administratívny proces, prvoplánové, prepáčte, prvostupňové povolenie, moc o tom nehovoríme, preto lebo pri EIA, to je ten Environmental Impact assessment, čo potrebujete pri každej veľkej stavbe, tak to je tu už pár rokov dozadu, ale naši milí susedia z Rakúska, teda mesto Viedeň spravilo to, že všetkým obyvateľom Viedne do schránok nechali nahádzať korešpondenčné lístky, že protestujú proti Mochovciam, a časť z nich potom to poslala na Úrad jadrového dozoru, ktorý posudzoval tú Eiu, a musel sa vysporiadať s 200-tisíc, 200-tisíc korešpondenčnými lístkami a ešte keď tam dopísali, tak nemohli to brať ako jeden balík, ale keď tam každý niečo dopísal alebo časť z nich, tak s tým bol problém.
Takže toto sú dôvody predraženia, som vám povedal, čo sme urobili v elektrárňach, všeobecne som vám povedal, proti rozkrádaniu, riešime to s NAKA a k úverovým zmluvám som tiež vysvetlil.
Veľmi pekne ďakujem za pozornosť, ďakujem za podporu. Pánovi Valáškovi som sa už za pozmeňovák poďakoval, chcem sa ešte aj Petrovi Kremskému poďakovať a dúfam teda, že to spoločne zajtra sfinalizujeme, aby tunak sme už neboli v neistote, aby sme mali túto poistku. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Dobrý deň prajem, dámy a páni. Dnes doobeda bolo schválené skrátené legislatívne konanie k tomuto zákonu, preto lebo je to naliehavá zmena, ktorú musíme urobiť. No a pred tým, ako dojdem konkrétne, dovoľte mi začať trochu obšírnejšie.
V roku 2006 prebehla privatizácia Slovenských elektrární, ktorá bola, ktorá bola jednoducho nešťastná a v podstate sme predali aj zbytočne lacno, ale aj nie vhodnému partnerovi. A to hovorím ja ako fanúšik privatizácií. Chceli sme odštátniť elektrárne, tak sme spravili to, že sme ich predali talianskemu štátu, lebo sme ich predali Enelu, ktorý vlastní taliansky štát. Dnes už menej, ale vtedy vo väčšom rozsahu.
A ono to prvé roky fungovalo, až dokedy sa Enel rozhodol, že ide dostavať tretí a štvrtý blok jadrovej elektrárne Mochovce, a zobral si za toto celú zodpovednosť. Enel mal tak či tak manažérske vedenie Slovenských elektrární a pustili sa teda do dostavby tretieho, štvrtého bloku. Ako prvé zrušili generálneho dodávateľa, čo sa ukázalo ako jedna z tých rozhodujúcich chýb, a nastúpil, namiesto generálneho dodávateľa Škoda Plzeň nastúpil Enel Produzione, s. r. o. A odvtedy sa elektráreň mnohokrát, zvýšili sa teda jej náklady na dokončenie a takisto sa predĺžila doba.
Potom sa v roku 2015 stala ďalšia vec, ktorá sa radšej nemala. Enel predal polovicu svojho podielu, svojich 66 % predal spoločnosti EPH, to z dôvodu, preto lebo jednak chcel vycúvať z celého tohto projektu, preto lebo zistili, že je to, je to najväčší energetický koncern v Európe. Im sa aj všade dobre darí, len teda nie tu, kde majú atómové elektrárne, a je to vlastne ich jediná investícia s atómovými elektrárňami.
No, ale tá neblahá situácia pokračovala. Elektrárne sa stále viacej zadlžovali, dostavba tretieho a štvrtého bloku sa čoraz viac predlžovala a predražovala. Z pôvodných 1,8 mld. vystúpala cena medzičasom na 6,1. Aj keď tých 1,8 by sme ešte nebrali ako úplne relevantnú sumu do úvahy, tak suma 2,8 mld. už relevantná je, lebo tá už bola oznámená, keď už sa s tou dostavbou začalo, a z 2,8 na 6,1 je teda tiež viac než dvojnásobok. Neviem, o koľko rokov sa predĺžilo dokončenie. Toto celé bolo sprevádzané veľkým rozkrádaním aj chaosom, aj nie jasne pridelenými zodpovednosťami a takým všeobecným šlendriánom.
Celý rok sme sa spolu so štátnym tajomníkom Karolom Galekom trápili s týmito elektrárňami, predsa, predsa len zastupujeme 34-percentného vlastníka, ktorým je Slovenská republika.
Najväčšia banka, ktorá financuje túto dostavbu, je ruská banka Sberbank a je tam ale ďalších jedenásť bánk. To konzorcium pozostáva teda z dvanástich bánk. Dlhy elektrárne sú 3,37 mld. eur a vlastne je zastavený celý majetok elektrární. Takže na papieri majú hodnotu nulu, nula. Samozrejme, tá hodnota nie je nula, je ďaleko vyššia, preto lebo elektrická energia, to je asi jediná vec, ktorú potrebujete, ale nedokážete ju skladovať. Na rozdiel od plynu a ropy, kde má Slovensko 90-dňové zásoby, čiže keby od zajtra neprišla už ani kvapka ropy, tak 90 dní vieme úplne normálne fungovať a dovtedy sa väčšinou riešenie nájde, respektíve určite nájde, tak tunak to tak nie je. Preto je veľmi dôležité, veľmi dôležité, aby Slovenská republika bola sebestačná vo výrobe elektriny, a to hovorím ja, ktorý zároveň tvrdí, že keď vyrobíme 20-krát viacej áut, ako spotrebujeme, keď, tak potom nemusíme vyrobiť toľko isto pšenice alebo nemusíme vyrobiť toľko isto mäsa, lebo o tom je tá medzinárodná výmena, ale toto neplatí pre elektrickú energiu, lebo tú nie je možné skladovať.
Dva týždne dozadu došlo v Rakúsku takmer k blackoutu a vlastne Rakúsko zachránil prúd z našich atómových elektrární, inak by skolabovala celá sieť. A keď skolabuje celá sieť v jednej krajine, tak tá nákaza, lebo je to dnes už omnoho viac poprepájané ako pred dvadsiatimi-tridsiatimi rokmi, tak tá nákaza je, samozrejme, že veľkým rizikom.
A takýchto výpadkov, ako sa stalo v Rakúsku, dochádza k takýmto vážnym, samozrejme, zriedkavejšie, ale vôbec k výpadkom, kde dochádza k takémuto riziku, tak medzičasom dochádza dosť často, niekoľkokrát týždenne, čo voľakedy bolo niekoľkokrát ročne. To sa stalo preto, lebo polka Rakúska má vrtule a tie slnečné kolektory a to vždy rozhádže. To jednoducho rozhádže tú elektrickú sieť a potom sú s tým problémy. Čiže je veľmi dôležité pre Slovensko, aby bolo, čo sa týka elektrickej energie, naozaj sebestačné. Preto tie elektrárne z pohľadu štátu zďaleka nemajú hodnotu nula, aj keď je všetko založené. Majú veľmi vysokú hodnotu z pohľadu bezpečnosti, bezpečnosti dodávok elektrickej energie.
No a teraz dojdem k dôvodu, pre ktorý predkladám tento, túto relatívne krátku novelu zákona o kritickej infraštruktúre. Stalo sa totiž to, že od 1. februára, to je pondelok tohto týždňa, sú Slovenské elektrárne v tzv. technickom defaulte. Čiže bola nejaká dohoda úverová, ktorá skončila 1. februára a financujúca banka Sberbank ju odmietla predĺžiť a zároveň začala, čo bolo prekvapivé nielen pre nás, ale aj pre ostatných vlastníkov, konkrétne Enel a EPH, začala požadovať do záruky ako zálohu nielen jednotlivé esety, jednotlivé hodnoty Slovenských elektrární, ale aj akcie elektrární ako celku. Toto je situácia a do toho všetkého ešte došiel, ktorý celú situáciu zhoršil, to bol posledné mesiace niekoľko mesiacov dlhotrvajúci spor, silný spor medzi tými zvyšnými dvomi spoločníkmi, Enelom a EPH, kde sa jednoducho nevedeli, nechceli dohodnúť. Medzičasom k dohode došlo, ale tá situácia jednoducho je dnes vyhrotená. Elektrárne od 1. februára sú v akomsi takom čudnom režime a Sberbank naďalej požaduje akcie do zálohy.
A toto jednoducho je situácia, ktorá nás veľmi znepokojila, lebo si myslím práve z ohľadu na bezpečnosť dodávok elektrickej energie, štát by mal mať dosah na to, kto tie elektrárne vlastní. Chcem pripomenúť, že takýmto štýlom ako tu Sberbank postupovala v Chorvátsku a dnes jej patrí 44 % z jedného najväčších alebo z najväčšieho agropodniku krajiny. A toto by sme nemali chcieť, aby tie elektrárne skončili v rukách, o ktorých my dnes nevieme dopredu povedať, že či sme s tým okej.
Ten zákon, ktorý predkladám, hovorí nasledovné. Že ak dojde k takémuto nejakému prevodu pri niektorom z podnikov kritickej infraštruktúry spadajúcej pod ministerstvo hospodárstva; a teraz na chvíľku preruším a dovoľte mi najprv vysvetliť, čo to je. Prvkov alebo subjektov kritickej infraštruktúry máme na Slovensku mnoho a spadajú vždy pod nejaké, pod nejaké ministerstvo. No a čo sa týka ministerstva hospodárstva, tak týchto prvkov nemôžem prezradiť presný počet. Je ich relatívne málo. Je ich menej ako 20 a približne v polovici alebo vo viac než polovici má Slovensko aj reálne podiel. Patrí mu od 34 v elektrárňach až po 100 %. No a teraz tá myšlienka je taká, že keď dojde k prevodu alebo k predaju akcií, alebo k výkonu záložného práva, alebo ku konkurzu, alebo všetky takéto prípady, tých je niekoľko, tak slovenská vláda bude mať do toho čo rozprávať.
A ten mechanizmus je taký, že po schválení tohto zákona budú tieto spoločnosti, ktoré patria do kritickej infraštruktúry spadajúcej pod ministerstvo hospodárstva, budú povinné nahlásiť vláde, teda ministerstvu hospodárstva nahlásiť, že dochádza či už k predaju, prevodu, ku konkurzu, čokoľvek by sa niečo významné dialo, budú to musieť oznámiť. To je ich prvá povinnosť. Experti na ministerstve hospodárstva, máme tam naozaj silný tím pre energetiku, ktorý vedie Karol Galek, štátny tajomník, tak zhodnotia, vyhodnotia, že či to je, či to ohrozuje bezpečnosť, či už bezpečnosť dodávok, alebo bezpečnosť v tom pôvodnom slova zmysle, alebo čokoľvek. Či to skrátka by mohlo byť nejakým ohrozením pre krajinu a ak áno, tak predložia vláde návrh na vyslovenie súhlasu alebo návrh na vyslovenie nesúhlasu, alebo návrh na vyslovenie súhlasu s nejakou podmienkou a vláda potom rozhodne. Čiže nerozhoduje ministerstvo hospodárstva, ale bude rozhodovať vláda o tom, či taký prevod môže byť.
Tých prevodov, aby ste mali predstavu, to zrátam za posledných 20 rokov na jednej ruke. Čiže to nie je tak, že každý týždeň nejaký prevod, je toho relatívne málo. Minulý rok bol jeden prevod západoslov... ten 49-percentný podiel, ktorý patril nemeckému RWE, prešiel na 40, prešiel na nemecký E.ON napríklad, toto je jeden príklad. SSE takto prešlo pred tromi-štyrmi rokmi alebo piatimi už, Slovenský plynárenský podnik a tak ďalej. Čiže zrátam to, tak päť-šesť za posledných 20 rokov. Čiže nie je to nejaký častý jav, ale odteraz v každom jednom prípade bude môcť ministerstvo vláde navrhnúť, ministerstvo hospodárstva navrhnúť vláde, aby vyjadrila súhlas. O tomto je táto krátka novela.
Musím povedať ešte takúto vec, že pôvodne ten text, ktorý došiel do Národnej rady, bol tak stavaný, že pri každom jednom musí byť súhlas vlády, ale po dohode s predsedom hospodárskeho výboru pánom Kremským, ktorý tu sedí, sme sa dohodli na tej zmene, ktorú som práve opísal. Takisto sme sa dohodli na tom, že ten podiel, odkedy sa to bude prevádzať, nebude päť, ale bude, teda odkedy bude platiť tá povinnosť, nebude päť, ale bude 10 %, takže by som chcel aj potom poprosiť hlasovať za pozmeňovacie návrhy poslanca Kremského.
Toľkoto z mojej strany. Ja, samozrejme, veľmi rád odpoviem na všetky otázky, ktoré s týmto sú spojené.
Chcem oceniť, že na hospodárskom výbore hlasovali aj opoziční poslanci, síce len za skrátené konanie, ale aj tak sme sa bavili o samotnej veci. A teší ma to preto, lebo chápu, že toto je vec národného významu a tu jednoducho musíme spoločne, celý parlament, ukázať jednotnú a silnú pozíciu.
A úplne na záver by som chcel dodať, preto lebo, samozrejme, tí dotknutí, tých to vyplašilo a začali už tu, to toľko esemesiek a správ, čo som dostal, ma to zaskočilo, od rôznych lobistov. Chcem povedať, že tak ako je ten zákon napísaný teraz, tak vlastne kopíruje nemecký zákon. Čiže to niečo takéto existuje, funguje to, nepácha to žiadne nejaké škody a my toto chceme zaviesť aj u nás. A, samozrejme, zákon bude platný len vtedy, ak by k nejakému prevodu dochádzalo a ešte aj, ak by ministerstvo hospodárstva dospelo k záveru, že toto by mohlo ohroziť bezpečnosť krajiny.
Ďakujem veľmi pekne za pozornosť.

Ďakujem pekne. Chcem sa, chcem poprosiť pána poslanca Šudíka, že by sa prejavil, zdravím vás, sa ešte nepoznáme, že sa ešte nepoznáme a že sme sa na tieto otázky nedohodli, to je dôležitá informáciu tu pre sediaceho ministra financií, lebo z neho treba najprv vytĺcť peniaze, ale tak asi to zvládnete. (Povedané s pobavením. Reakcia z pléna.)
No, začnem najprv tým, čo už je rozbehnuté, na plné obrátky robíme Rimavskú Sobotu. Je to v podstate prvý projekt tohto druhu. A to, že v Rimavskej Sobote postavíme priemyselný park a potom až budeme ho ponúkať alebo budeme oslovovať potenciálnych investorov, preto lebo v minulosti sme niekoľko dobrých, kvalitných investorov na čele z BMW prehrali, preto lebo nemali sme pripravený priemyselný park. Tak tam sa vláda uzniesla, považujem to za veľmi dopredu hľadiaci krok, že minister financií uvoľní prostriedky na to, aby sme vybudovali park v Rimavskej Sobote. Na najbližšie dva roky teda sme naozaj vyťažení.
A okrem tohto, okrem takéhoto že konkrétneho projektu robí ministerstvo hospodárstva raz do roka niečo ako výberové konanie, kde sa môžu prihlásiť mestá, obce, ale aj prevádzkovatelia súkromní parkov, keď potrebujú nejakú vec dobudovať, dotiahnuť cestu, novú trafostanicu alebo plynovú prípojku a tak ďalej a na to vieme vyčleniť peniaze. Samozrejme, to sú tie, ktoré potrebujeme z ministerstva financií. Jedná sa o nízku euromiliónovú čiastku 5 až 7 miliónov, ktorým ale, takouto sumou vieme reálne pomôcť možno piatim-šiestim parkom a my vždy dávame, že spolufinancovanie. To znamená od 15 do 50 % v závislosti od okolností prispeje ministerstvo hospodárstva a zvyšok investor, či už mesto, alebo súkromný investor. Čiže takouto, takýmto postupom sme pripravení sa venovať aj Humennému a napríklad také niečo už spolu s kolegom Šipošom od vás robíme v Starej Ľubovni, teda máme takýto plán. Tak toto vieme robiť.
Čo ale treba, treba dohodu s ministerstvom financií. Ja som už s Edom Hegerom o tom dvakrát hovoril a signalizoval náklonnosť. Môžem tak povedať? Prejavil náklonnosť tejto myšlienke. Tak ak sa to podarí dotiahnuť, samozrejme, peňazí je málo, lebo peňazí je vždy málo. A ak sa to ale podarí táto, túto myšlienku dotiahnuť, tak si myslím, že ešte tento rok by sme mohli, by mohlo prebehnúť niečo ako výberové konanie, súťaž, kde sa môžu prihlásiť všetky parky a vyberieme tie najlepšie investície z nich. Takže toľkoto.
Ďakujem pekne.

Áno, tak keď sa nezaregistrujú, tak ako sa, podľa toho, čo v skutočnosti sú, je to komplikácia, ale, samozrejme, to nemá byť dôvod, že nebudú odškodnení.
Chcem dodať ešte toľko, že ja som mal teda v októbri minulého roka veľké výhrady voči tomu, aby sme fitnescentrá, ale aj gastro, aby sme ich zatvárali. To sa, bohužiaľ, stalo proti môjmu odporu a tam aj vznikol aktuálny konflikt s Igorom Matovičom.
No a čo chcem ale povedať, čo je dôležité, že Igor Matovič deklaroval aj na svojom facebookovom profile 12. októbra minulého roku a takisto aj na tlačovej besede, že on teda so zástupcami fitnescentier o pomoci rokoval, že teda s nimi rokoval. To bol asi ten status, kde napísal, že siláci alebo svalovci, jak ich nazval, a ja som teda mal za to, že v poriadku, rozhodol sa z tohto spraviť premiérsku tému, zobral si to za svoje a ja som do toho ďalej nevstupoval. Krátko potom som, a keďže som videl, že sa nič nedeje, tak krátko nato sme došli predsa len s tým už spomínaným univerzálnym zákonom odškodňovacím, ale s tým som nepochodil. Tak ja vám teraz neviem viac povedať, preto lebo konkrétne fitnescentrá sme neriešili. Ale tá schéma je taká, že jedným univerzálnym zákonom to bude, bude akože tá pomoc stanovená a potom sa, samozrejme, od prípadu, od skupiny alebo skupinky podnikateľov k skupinke podnikateľov sa potom vždy stanovia tie pre nich vyhovujúce a konkrétne podmienky.
Ešte by som chcel uviesť, že fitnescentrá tiež dostali dotáciu na nájomné. Tam je, sú stovky fitnescentier, ktoré už dostali preplatené nájomné. A takisto sme mali, ministerstvo hospodárstva okrem tejto dotácie na nájomné ešte organizovalo antikorona úvery a záruky a takisto sme mali ešte dotácie pre nezmluvných nepravidelných dopravcov, to teraz v spolupráci s ministerstvom dopravy ideme v druhej vlne v tom pokračovať. A v spolupráci s rezortom kultúry sme pripravili pomoc pre subjekty v oblasti kultúry a kreatívneho priemyslu a v spolupráci s rezortom školstva sme pripravili pomoc športovým klubom.
Čiže my reálne robíme jednu vec po druhej, len problém je v tom, že tých skupiniek je veľa, ako som hovoril, a keď bude hotový tento univerzálny zákon, univerzálny odškodňovací zákon, tak potom budeme vedieť omnoho cielenejšie pomôcť aj konkrétne fitnescentrám. Bude to tak, že sa stanovia nejaké parametre a podľa nich sa bude odškodňovať.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Dobrý deň prajem, dámy a páni, dobrý deň, pán poslanec Vons, situácia je taká, že ministerstvo pripravilo zákon, univerzálny zákon o odškodnení, preto lebo nie je možné na každú jednu skupinu podnikateľov pripraviť samostatnú schému a samostatný zákon. Tých skupín je totiž príliš veľa. Preto sme ešte minulý rok pripravili univerzálny zákon o odškodňovaní po tom, ako sme si to dohodli v koaličnej rade. Prišla tam Jana Kiššová, ktorá to mala na starosti, a dohodli sme si, dohodli sme sa, že áno, takýto zákon o univerzálnom odškodňovaní, univerzálny zákon o odškodnení pripravíme. Tak sme ho pripravili a neprešiel vládou. Bol zamietnutý. Tak som pár týždňov neskôr došiel s tým zákonom druhýkrát. A bol zamietnutý opätovne. Dvakrát, dvakrát som s týmto zákonom nepochodil na vláde. A teraz na koaličnej rade naposledy sme sa dohodli, že pripravíme univerzálny zákon o odškodnení. Jana Kiššová ho teda, niečo tam ešte dorába a ideme ho predložiť na najbližšiu vládu. Toľko z mojej strany.

Dobrý, dobrý deň prajem, dámy a páni, dovoľte mi uviesť návrh zákona na skrátené legislatívne konanie k novele zákona o kritickej infraštruktúre. Aj keď toto moje vystúpenie sa má týkať skráteného konania, dovoľte mi predsa len povedať pár slov k dôvodom samotnej zmeny.
Máme problém so Slovenských elektrárňach, ja to všetko budem hovoriť ešte potom aj v samotnej, v samot... v úvode teda tej samotnej novely. Každopádne Slovenské elektrárne patrili do roku 2005 na 100 % Slovenskej republike a potom prebehla privatizácia, ktorá bola veľmi nešťastná, a Slovenskej republike ostalo 34 % a 66 % získal taliansky ENEL.
A ďalšie veľké, teda a nešťastie došlo vtedy, keď sa rozhodli dostavať III., IV. blok atómovej elektrárni, oni si to zobrali všetko na starosť a nemali žiadne skúsenosti s tým, a tak to aj dopadlo.
No a potom ďalšia, ďalšia nedobrá udalosť sa stala, keď ENEL sa rozhodol polovicu svojho podielu odpredať českej spoločnosti EPH. Dnes majú Slovenské elektrárne troch vlastníkov, 34 % Slovenská republika, 33 % ENEL, 33 % EPH a výsledok je, že máme obrovské problémy s dostavbou Mochoviec, III. a IV. bloku.
Zároveň tieto dva bloky potrebujeme, momentálne je Slovensko čistým dovozcom elektrickej energie. A to by nebol taký veľký problém, ja sám hovorím, že však keď vyrobíme 20-krát viacej áut ako dovezieme, no tak môžme kľudne aj niečoho mať menej a dovážať to.
Problém je ale v tom, že elektrická energia asi ako jediná komodita sa nedá skladovať, a preto je, preto je nie žiaduce, ale je nevyhnutné, aby sme mali naozaj zabezpečenú energetickú bezpečnosť vo forme dostatku zdrojov. Nie vo forme dostatku zásob, ako je to pri rope alebo, alebo plyne, kde bez problémov máme zásobníky na štvrť roka, tunák také niečo nejde, a preto je veľmi dôležité dostavať III., IV. blok. Ako viete, tá stavba sa násobne predražila a násobne predĺžila, ale už sme teraz v situácii, že III. blok je technicky dokončený a beží povoľovací proces. Keď všetko dobre pôjde, tento rok by mohli byť, by mohol byť III. blok napojený na sieť. To je vyše 500 megawattov výkonu.
Problém je ale v tom, že Slovenské elektrárne vďaka, vďaka katastrofálnemu manažmentu zo strany ENEL-u pri dostavbe Mochoviec sú zadlžené po uši. Slovenským elektrárňam dnes už nepatrí nič, všetko bolo založené v prospech bánk, je to 12 financujúcich bánk a na čele je ruská banka Sberbank. No a tu začína problém preto, lebo Sberbank odmietla predĺžiť, predĺžiť splácanie, teda splatnosť tých úverov, čo bolo veľmi prekvapivé, lebo už niekoľkokrát ich predĺžila v horšej situácii ako dnes.
Dnes je situácia už pomerne dobrá, lebo III. blok je hotový, a napriek tomu odmietli predĺžiť a výsledok je, že od pondelku tohto týždňa, to je od 1. februára Slovenské elektrárne sa nachádzajú v technickom defaulte. To znamená, na papieri v bankrote, len ešte sa nezačalo nič realizovať, ale už formálne sú v bankrote. Preto sa teda hovorí, v technickom defaulte. Zároveň tá istá Sberbank začala do zálohy požadovať ako záruku za tie úvery požadovať nielen niektoré jednotlivé časti elektrární, ale aj akcie podniku ako celku. A presne takéto isté niečo sa udialo v Chorvátsku, kedy Sberbank, táto istá banka, kedy začala, kedy žiadala zálohy jedného, akcie jedného podniku do zálohy, a potom zrazu sa to ani nevedelo, ako sa to celé zomlelo, ale zrazu tejto Sberbank patrilo 44 % najväčšej agrofirmy v Chorvátsku. A toto je niečo, čo by sme nemali chcieť.
Ja teda nepatrím k tým ľuďom, ktorí by v Rusku videli pôvod všetkého zla, mal som aj kauzu, keď som tuná nepremyslene povedal, že pre mňa Rusko nie je bezpečnostná hrozba, a teda ani nie je. Napriek tomu si nemyslím, že priateľ Vladimíra Putina pán Gref, ktorý vlastní banku Sberbank, by mal mať teraz priamy dosah na naše atómové elektrárne. A táto vec sa zomlela pomerne rýchlo. Tieto dve veci, čo som, tieto dva momenty, ktoré som spomínal, jednak nepredĺženie tej lehoty a po druhé, po druhé, že začali požadovať akcie do, ako záruky. To sa zomlelo možno, že za posledné dva alebo tri týždne a my sme už v defaulte. A do tohto celého ešte prichádza to, že ENEL a EPH, to sú tí naši dvaja akcionári, viedli niekoľko mesiacov ťažké konflikty a nedokázali sa dohodnúť na pomerne jednoduchých veciach ohľadne financovania a celú situáciu týmto zhoršili.
Elektrárne teda naozaj momentálne nie sú v závideniahodnom stave po, nie po technickej stránke, tam sa to už zlepšuje, lebo ten III. blok je dokončený, ale po takejto ekonomicko-vlastníckej stránke, a preto prichádzame z ministerstva hospodárstva s týmto zákonom o kritickej infraštruktúre, a preto namieste skrátené legislatívne konanie, aby sme zabránili značným hospodárskym škodám. Teraz je to naozaj výlučne o hájení štátnych alebo národnoštátnych záujmov našej krajiny, a teda ja som celkom priateľ privatizácie, ale tiež odtiaľ potiaľ, tu naozaj musíme konať.
K samotnej problematike poviem viacej, keď... v mojom vystúpení pri samotnom, pri samotnom zákone. Ale týmto, čo som práve teraz hovoril, by som chcel odôvodniť naliehavosť tejto novely, a teda potrebu skráteného legislatívneho konania. Veľmi by som aj chcel oceniť, že výbor dnes ráno takmer jednohlasne, teda koalícia aj opozícia hlasovali za skrátené legislatívne konania, lebo páni pochopili naliehavosť situácie. Takže toľkoto z mojej strany.
Veľmi pekne ďakujem za pozornosť.

No tak posnažím sa odpovedať. Neviem, či sa dá tá príručka ešte pripomienkovať, ale mrzí ma, že som nezodpovedal všetky otázky, že to tu tak nie je vypracované, takže ja by som poprosil adresovať na pána ministra Korčoka až tieto všetky ďalšie otázky a ja sa postarám o odpoveď, aby teda odpovedal. Ďakujem pekne.