Videokanál poslanca

Ďakujem pekne. Takže do tretice, ale, pán predsedajúci, dovoľte mi ešte jednu krátku vetu k predošlému návrhu. Neuviedol som, že ten návrh zákona úplne logicky nemá vplyv na štátny rozpočet, nemá vplyv na sociálne veci, na rodinu, na životné prostredie a tak ďalej. Lebo to bola len mierna zmena nejakých definičných pojmov, tak len toľko k tomu.
No a teraz k tomuto tretiemu zákonu. To je už druhé čítanie. Je to v podstate aplikácia smernice. Ide o to, že tantal, volfrám a cín sú teda veľmi cenné komodity a ťažia ich, a takisto aj zlato, no a ťažia ich hlavne také tie pofidérne režimy, kde potom sa tie peniaze buď používajú na vojnu, na financovanie vojny, alebo je tam detská práca a tak ďalej. A Európska únia v tejto súvislosti stanovila v Smernici 2017/821 akési pravidlá, že teda kedy je to ešte kóšer a kedy už nie. No a my sme povinní túto smernicu aplikovať a to sa deje práve týmto zákonom, ktorý je tu predložený.
A teraz ešte uvediem tú informáciu, že materiál nemá vplyv na rozpočet verejnej správy a podnikateľské prostredie, nemá sociálne vplyvy, ani vplyvy na životné prostredie, na informatizáciu spoločnosti ani na služby verejnej správy pre občianstvo, pre občana a takisto nemá vplyv na manželstvo, rodičovstvo a rodinu.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem pekne, tak opäť pozdravujem, ctené kolegyne, kolegovia, tento vládny návrh zákona o investičnej, o regionálne investičnej pomoci je vlastne naplnenie nášho predvolebného sľubu. Dovolím si dokonca tvrdiť, že predvolebných sľubov všetkých koaličných strán a zrejme aj opozičných. Ide o to, že chcem znižovať regionálne rozdiely. Nechcem komentovať, ako to bolo v minulosti za predošlej vlády, k tomu som sa už dosť často vyjadril. Iba jeden príklad, to že Jaguar skončil v Nitre, regionálne rozdiely medzi západom a východom zvýšilo a nie znížilo. Čo sa týka moje práce prvých sedem mesiacov, tak prakticky všetkú štátnu pomoc, ktorá išla na výrobné závody, ktorú ja som podpísal, to je plus mínus desať prípadov, všetko išlo na východ. Kechnec alebo, aha, boli tam aj podmienky, že to išlo aj úplne na sever alebo napríklad Trebišov a tak ďalej. Čiže naozaj snažím sa to robiť veľmi dôsledne a poctivo v tom zmysle, že pomáhajme tým NRO – najmenej rozvinutým regiónom – preto, lebo keď chceme, keď chceme teda tie regionálne rozdiely vyrovnať, čo si myslím, že chcú Bratislavčania rovnako, tak presne toto je nie jediný, ale jeden z viacerých typov alebo jedna z viacerých možností, ako sa to dá dosiahnuť.
No a pri tejto realizácií sme narazili na viacero, nazvem to, technických prekážok, čo sa týka definície miest preto, lebo časť pomoci vie byť aj na mzdové prostriedky a tak ďalej. Tá novela nie je príliš rozsiahla, ale v podstate všetky body, ktoré sú v nej, reflektujú to, že aby sa nám jednoduchšie poskytovala pomoc práve na tie najmenej rozvinuté okresy, takže toľkoto v krátkosti z moje strany.
Ďakujem pekne.

Dobré ráno prajem, ctení kolegovia a ctené kolegyne, vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 321 o energetickej efektívnosti a tak ďalej, bol vypracovaný s cieľom transparovania Smernica Európskeho parlamentu 2018/2002, ktorou sa dopĺňa nejaká staršia smernica.
No ide teda o to, že tento hrubý materiál v podstate v prvej časti asi tretina je samotné prevzatie zákona a potom nastupuje, pokračuje teda dlhokánska excelovská tabuľka so zhodami.
S tou samotnou smernicou nie je tam nič nejaké významné, výrazné, avšak má tento návrh zákona negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy, to preto, lebo sa musia dokúpiť nejaké licencie, nie je to veľa peňazí a okrem toho má pozitívny, ale aj mierne negatívny vplyv na podnikateľské prostredie, má aj sociálne vplyvy.
No a čo je dôležité, preto sme tu, má pozitívny vplyv na životné prostredie a koho by to prekvapilo, že zákon nemá vplyv na manželstvo, rodičovstvo a rodinu.
Toľkoto v krátkosti od mňa naozaj nie je tam veľa čo filozofovať, takže ctené kolegyne a kolegovia, chcem vás poprosiť o podporu tohto predloženého vládneho návrhu zákona. Ďakujem pekne.

No pripravujeme kilečko č. 2, tam už nie je len sto opatrení, ale výrazne viac. Chceme ho v relatívne krátkej dobe, to je ešte tento rok, predstaviť. Tam my sme už aj v tom kilečku 1 mali ten návrh, ideme ho teraz dať opakovane do kilečka 2, to je tzv. voľná živnosť, kde už by neboli tie podmienky. To čo som hovoril v prvom vstupe. Už aj to je pomerne náročne spracovať.
Iná vec je, iná vec sú tieto hygienické nároky, napríklad na to pečenie tých, tých koláčikov. Je úplne zrejmé, že keď máte veľkého výrobcu potravín, ktorého produkty sa distribuujú po celej krajine alebo východnej Európe, tak naňho musia platiť omnoho prísnejšie požiadavky preto, lebo tá škoda, ktorú vie spôsobiť, to by bola na ďaleko väčšom území. Ale takéto ´one-man´ podnikanie, alebo ´one-women´ podnikanie, alebo keď sú dvaja, traja, štyria, že málo produktov majú, a tie sú len niekde v lokálnom prostredí dostupné, tak tam to naozaj nemá zmysel. Len je to veľmi náročné na, na zapísanie tých pravidiel, preto, lebo tých pravidiel je stovky, a preto sme si povedali, kilečko 2, kde je omnoho viac opatrení, keď to prebehne, tak už by sme sa išli venovať takýmto komplexnejším zmenám.
Ale to s voľnou živnosťou by sme, dobre, tuná sú hygienické nároky, ale s tou voľnou živnosťou by sme napríklad vedeli docieliť to, že keď študentka sa rozhodne kočíkovať susedove deti a spraví si z toho nejakú malú živnosť, čo možno za socializmu možno nebolo, ale teraz napríklad keby to išlo, tak tomu by sme určite brániť nemali.
Pekný deň prajem a lúčim sa zároveň.

Ďakujem pekne za otázku. No rovno sa priznám, že ministerstvo hospodárstva aktuálne nerieši nejak, že osobitne podmienky pre podnikanie matiek na materskej alebo, alebo dôchodcov. V zásade ja som každopádne za to, aby bolo dovolené podnikať aj z domu a viem, že v niektorých prípadoch tomu bráni úplne nezmyselne živnostenský zákon napríklad tým, že vyžaduje nebytové priestory. A chápem to, že v dome sa napríklad alebo v byte, vo vlastnom byte sa ťažko dajú vyrábať jogurty alebo veci, ktoré sú, ktoré majú hygienické, kde je vysoká, kde sú vysoké nároky na dodržiavanie hygienických požiadaviek, ale vo väčšine sa z domu podnikať dá. A predtým ale, ako začneme vytvárať špeciálne podmienky pre podnikanie matiek na materskej z domu, tak poďme radšej odstrániť existujúce zábrany, a týmto toto by sme docielili aj tým, keby vznikla jedna univerzálna živnosť a na ňu by sa neviazala tá podmienka, že to musí byť nebytový priestor. Čiže za ministerstvo hospodárstva chcem povedať, že podnikanie z domu podporujeme, ale poďme cestou odbúravania existujúcich zábran a regulácií, ako vytvárania nových nejakých, a tie robia len systém komplikovanejším.
Toľko z mojej strany. Ďakujem.

Máte úplnú pravdu, súhlasím s vami. Napriek tomu chcem teda zopakovať, došlo k rôznym udalostiam, nechcem to tu špecifikovať, to možno potom prídem za vami, ale hovorím, ministerstvo hospodárstva je pripravené toto prevziať na seba, avšak len na pokyn premiéra, aby sa nestalo, že ľavá ruka nevie, čo robí pravá, veľa kuchárov presolí polievku a tak ďalej. Čiže ak príde od premiéra alebo od vlády pokyn na ministerstvo hospodárstva, že toto máme robiť, to je aj pre pani ministerku informácia, tak to určite opätovne robiť začneme. My sme už boli teda dosť pokročení s tzv. schémou, ktorú musí schváliť komisia, a s prípravou príslušného zákona a s prípravou výzvy. Čiže ak dôjde takýto pokyn, určite sa do tohto pustíme, momentálne je to na ministerstve dopravy v spolupráci s ministerstvom kultúry. Ďakujem vám.

Ďakujem pekne za otázku, pani poslankyňa Kozelová. Ministerstvo hospodárstva začalo po dohode s ministerstvom kultúry riešiť pracovníkov tzv. kultúrneho priemyslu. Tá dohoda bola, že ministerstvo kultúry rieši priamo umelcov a ministerstvo hospodárstva týchto zamestnancov kultúrneho priemyslu. Avšak došlo tu k zmene a momentálne aj po vzájomnej dohode, ale aj po udalostiach z predminulého a minulého týždňa je to tak, že toto bude riešiť ministerstvo dopravy. Samozrejme, môžu rátať s našou plnou podporou, ale myslím si, že najviac nápomocné tu bude ministerstvo kultúry. Ak by sa ukázalo, že pomoc ministerstva hospodárstva je potrebná, tak sme pripravení poskytnúť túto pomoc.
Druhá časť vašej otázky, pani poslankyňa, sa týka, konkrétne píšete, kompenzáciu z avizovaných 200 ušetrených miliónov, to tak až nie je úplne, preto, lebo ministerstvo financií vyčlenilo pre ministerstvo hospodárstva 200 miliónov eur, ale z toho už bolo minutých vyše 20, takmer 25 miliónov na nájmy a ešte stále vyše mesiaca tie nájmy budeme preplácať a tak isto nepravidelnú autobusovú dopravu sme z tohto riešili. Čiže tých peňazí bude k dispozícii výrazne menej, ale sme pripravení, ja som to už aj na vláde takto navrhol, dať tieto peniaze k dispozícii pre zamestnancov kultúrneho priemyslu. Čiže na peniazoch, ktoré sú takpovediac zaparkované na ministerstve hospodárstva, v tomto momente to určite, to určite stroskotať nemá.
Na záver sa len chcem ospravedlniť, lebo nemám brýle, lebo sa mi stále mlžia a ja sa dívam na kolegyňu Pleštinskú a hovorím si, prečo nepočúva, chodí tu pani Kozelová, takže už teraz viem.
Prajem pekný deň.

Ďakujem veľmi pekne, za pána ministra Gröhlinga chcem odpovedať nasledovne.
Vážená pani poslankyňa, ďakujem vám za položenú otázku. Ministerstvo školstva o tomto probléme vie a pracuje na jeho odstránení. Riešenie si vyžaduje zmenu zákona č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve. Tomu ale predchádzajú rokovania so ZMOS-om, Úniou miest Slovenska a ministerstvom financií, pretože neštátne, cirkevné a súkromné školy sú financované kombináciou z viacerých zdrojov. Rokovania sme už iniciovali, ale všetky zmieňované subjekty musia v tejto oblasti dosiahnuť konsenzus. Iba tak vieme zaručiť úspešnú zmenu zmieneného zákona a naplnenie programového vyhlásenia vlády.
Tak toľko, asi všetko, čiže rokuje sa a keď sa dohodnú, tak to bude.
Ďakujem vám.

Ďakujem pekne.

Šeliga, Juraj, podpredseda NR SR
Pokojne to komentujte, lebo nerozumiem úplne, čo z toho bola otázka. Máte pätnásť minút, aby ste to mohli, ak uznáte za vhodné, okomentovať.

Sulík, Richard, podpredseda vlády a minister hospodárstva SR
Aha. Áno, určite to bude kratšie.
Pán Kuffa, hovoríte o dvoch veciach. Ku koncu ste vraveli o tých škodách pre ekonomiku. Prosím vás, verte mi, že na tomto teda mne záleží mimoriadne aj z titulu mojej terajšej pozície a keď sa teda na niečo dívam, tak je to, sú to ekonomické straty alebo ekonomický osud firiem. A mám za to, že tá dohoda, ktorá sa práve črtá na krízovom štábe, že nemusí byť až tak veľmi boľavá, ale v tomto plne s vami súhlasím, treba dbať na to, aby sme neposielali zbytočne firmy do krachu.
Viac vám v tomto momente nemôžem povedať preto, lebo tie rokovania prebiehajú a aj keď už sa blížia k záveru, dohodli sme sa, že ich budeme spoločne komunikovať.
Tá druhá vec, ktorú ste oslovili, teda načrtli, bola karanténa pri vstupe zo zahraničia, že tam mohlo dochádzať k nedôstojným podmienkam. Áno, mohlo. Ja vám poviem za mňa. Veľmi ľutujem, že sme s tým prestali. Veľmi ľutujem. Mali sme v tom pokračovať a možno vylepšovať to, aby sa, aby nedochádzalo k nedôstojným podmienkam, ale keby sme si celé leto zachovali túto karanténu pri vstupe, poťažne povinné testovanie pri vstupe do krajiny, nemuseli sme mať tieto problémy. Problémy sú naozaj veľké. Neviem úplne presne, prečo minister zdravotníctva nezverejní všetky čísla, ale videli sme ich dnes na krízovom štábe a verte mi, tie čísla sú desivé. Keby tu sedel Marian Kotleba a videl by tie čísla, tak ako prvé by si nasadil rúško.
Ďakujem pekne.