Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vstup predsedajúceho

17.2.2022 o 14:26 hod.

Ing.

Richard Sulík

 
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vstup predsedajúceho 17.2.2022 14:26 - 14:33 hod.

Richard Sulík Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Začnem teda tým, že aký je rozdiel. Rozdiel je v tom, že pri, alebo to špecifikum tých domových kotolní je také, že tí ľudia, ktorí zanedbali svoju povinnosť alebo ktorí spravili chybné rozhodnutia, alebo ktorí chceli špekulovať okolo toho, tak to sú tí manažéri v tých správcovských spoločnostiach, tak oni neznášajú škody. Škody znášajú tie domácnosti, tu je to, tu je to oddelené. Keď nejaká firma, normálna súkromná firma si nenakúpila včas plyn, ale vedela, že je neregulovaná, že si to ona musí riešiť, ale sa o to nestarala a potom ten plyn musela kúpiť drahšie, tak firma spravila alebo manažér firmy spravil zlé rozhodnutie a firma znáša následky tohto zlého rozhodnutia. Čiže tam je to zjednotené, kto spravil zlé rozhodnutie, si to aj vytrpí.
A pri domových kotolniach je to oddelené. Nejaká správcovská spoločnosť alebo nejaký, nejaké spoločenstvo vlastníkov bytov, kde to možno ani nemali priamo regulou priamo stanovené, kto to má robiť, spraví zlé rozhodnutie alebo nespraví včas správne rozhodnutie, ale odskáču si to tí obyvatelia, ktorí s tým prakticky nič nemajú. Vdova v dvojizbovom byte a mladá rodina v trojizbovom a tak ďalej. Preto sme sa rozhodli toto zastropovať. To znamená, oni tiež doplácajú na zlé rozhodnutia, ale je tam nejaký strop a ten strop je taký, že toto sme v stave znášať. Sme znamená SPP.
Ale pri centrálnych zásobovateľoch tepla, ktorých je 338, z toho šesť najväčších sú štátne teplárne, tak týchto CZT je 338, 290 z nich, 289 nakúpilo dostatok plynu a včas a potom bolo 49 takých, ktorí toto nezvládli. Presne vedeli, že sú neregulovaní, lebo každý rok nakupujú plyn. Presne vedeli, že, alebo mali vedieť, ako sa vypočítava regulovaná cena. Tam stačilo postupovať s takou bazálnou zodpovednosťou, a síce kúpiť si každý mesiac jednu dvanástinu na ten ďalší rok.
K týmto mechanizmom nebudem ďalej hovoriť, lebo išiel by som príliš do detailu, ale v týchto CZT, centrálnych zásobovateľoch tepla, došlo k manažérskemu zlyhaniu aj v Humennom, aj v Humennom. Navyše posledných veľa-veľa rokov, čo vám tam vládla pani Vaľová, ktorú si občania Humenného pravidelne zvolili, a tu je teraz výsledok, veď tie rozvody, tepelné rozvody sú v katastrofálnom stave. Začali sme to riešiť, ja som intenzívne v kontakte aj s pánom primátorom a dohodli sme sa, už teraz sú, však to dobre viete, zo Slovenskej inovačnej a energetickej agentúry tam už prišli experti, ktorí teraz robia ten audit.
Vy teraz píšete, že cena je 160 eur bez DPH. Áno, ale Humenské energetické služby si tam tiež ešte rýchlo prifarili, koľko (?) 20 (?) približne, riešili sme to. Tak viete, nemôžte nariekať, teda aj pre ostatných informácia, je zdroj tepla, to je v tej, v tom nešťastnom parku Chemez a Chemez Humenné to teda vyrába, to teplo, ale to potrubie, ktorým sa to dopraví do bytov, to už patrí mestskej firme. Mestská firma, volá sa Humenné energetické služby. No a zároveň mesto teda narieka aj vy, že tá cena tepla je drahá, ale mestská firma sa na tej drahej cene ešte priživí tým, že si ešte aj ona za svoje služby pýta viac peňazí. A takto sa tá cena umelo nafukuje.
No a po druhé, roky rokúce tam sú zanedbané investície napríklad do toho, že tam vykurujete sídlisko, ktoré je ďaleko, tam sú aj veľké straty, vedenie je predimenzované, to sú všetko zanedbané problémy, ktoré sa teraz vyvŕbili, a toto si musí riešiť mesto.
Toľkoto z mojej strany.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 17.2.2022 14:26 - 14:33 hod.

Richard Sulík Zobrazit prepis
Chcete odpoveď, hej? (Reakcia poslanca Suju: "Áno.")
No, určite to podľa mňa nie je hanobenie, tak chybička sa vlúdila, určite to nespravili poslanci, ktorí tú vlajku tu držali, naschvál, tak skrátka si to neuvedomili a bolo by lepšie, keby to bolo hore hlavou, ale v žiadnom prípade to nie je hanobenie. Ale prísť sem a akože robiť také divadlo, čo tu bolo, a polievať to vodou a šaškovať tu okolo toho a robiť z Národnej rady ten cirkus Humberto, ktorý teda videl celý národ, no, to je úbohé. Môžme, vy ste nepočuli teraz alebo neviem, prečo mi zámerne vkladáte slová do úst, ktoré som nepovedal, hovorím, nie je to v poriadku. Bolo by lepšie bývalo, keby tá vlajka bola nie hore, dole nohami, ale hore, teda nie hore nohami, ale správne, ako má byť. Chybička sa vlúdila, to znamená, nie je to v poriadku, ale nebolo to vedomé, zámerné konanie. Ale dôjsť sem a šaškovať a vykrikovať a správať sa jak v štvrtej cenovej, akože vrchol úbohosti. Tak to rozhodne v poriadku nie je.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 17.2.2022 14:10 - 14:25 hod.

Richard Sulík Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Dobrý deň prajem, dámy a páni, prepáčte mi to meškanie, dostal som informáciu, že hodina otázok nebude, som si dohodol alternatívny program a potom sa to opäť zmenilo, takže nevedel som dostatočne včas reagovať.
No, pán Suja, odpoveď. Vážený pán poslanec, v pléne Národnej rady došlo k hanobeniu ukrajinskej vlajky, nie však poslancami SaS, ale opozičnými poslancami, ktorí ju poliali vodou a násilne vytrhli z rúk poslancov SaS, ktorí prejavovali solidaritu s Ukrajinou.
Tento incident bol o to poľutovaniahodnejší, že sa odohral počas pracovnej návštevy ministra Korčoka na Ukrajine. Minister Ivan Korčok sa jasne vyjadril, že sa hanbí za konanie uvedených opozičných poslancov.
Ja teda k tomu dodám, že neviem, nerozumiem, prečo by ukázanie vlajky malo byť hanobenie. Ale veľmi dobre tomu rozumiem, že hanobenie môže byť toto divadlo s tým polievaním, trhaním a také podobné šaškovanie. Ja som si myslel, že za Andreja Danka dosiahla kultúra a nejaká úroveň v Národnej rade také to svoje pomyselné dno, ale to, čo som videl z rôznych prenosov, tak mal som pocit takej sprostredkovanej hanby, čo sa tu odohrávalo. A ja, čo som dlhé roky odporcom parlamentnej stráže, tak si medzičasom myslím, že práve na takéto prípady ju asi budeme potrebovať.
Ďakujem pekne, toľko z mojej strany odpoveď.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 10.2.2022 15:01 - 15:06 hod.

Richard Sulík Zobrazit prepis
Pán poslanec Kotleba, úvodom chcem povedať, že nie som právny expert, tak budem, moja odpoveď bude možnože mierne laická. Vy ste sa odvolali na § 5 ods. 7 zákona 123, prepočul som, z ktorého roku, 128. Citovali ste ten paragraf, kde hovoríte, že tí kontrolóri majú oprávnenie, sú teda oprávnení tam vstúpiť. A ja vám tu aj píšem v tej odpovedi, že je prakticky nemožné, aby zamestnanci SOI-ky boli pri výkone svojej činnosti obmedzovaní. Čiže potiaľto sa zhodujeme.
Ale vedenie SOI-ky, konkrétne teda predseda úradu, ktorý sa volá Marcel Suchár, sa rozhodol, urobil manažérske rozhodnutie preto, lebo videl, že veľký podiel zamestnancov je nezaočkovaných a zaslal všetkým krajským riaditeľom obsahujúcu internú inštrukciu, ktorá mala motivovať k očkovaniu. No a to, tá miera očkovania následne stúpla na 74 %. Tak a dovtedy boli tie kontroly dočasne obmedzené.
No, a ja teraz ani vlastne nerozumiem, čo sa vám nepozdáva, lebo, priznám sa, ja teraz ten prípad neriešim že celé týždne, to manažérske rozhodnutie predsedu úradu, ale ja si myslím, že on postupoval správne. Zistil, že má veľa nezaočkovaných, tak na jednej strane ich motivoval a zároveň obmedzil tie kontroly. A takisto bolo jeho snahou predísť možnej diskriminácii očkovaných zamestnancov alebo tých, čo prekonali ochorenie, pri plnohodnotnom vykonávaní svojej práci v prevádzkach, kde bol umožnený vstup len pre očkovaných.
A túto selekciu označil za vynútenú. A to je niečo podobné, ako keď zákon povie, všetci musia nosiť rúška. A predstavte si, že vy ste kontrolór, pán Kotleba, a vy poviete, že ja rúško nosiť nebudem. Naďalej platí § 5 ods. 7, že ste oprávnený vstúpiť do prevádzky, ale zároveň porušíte predsa nejaké nariadenia, ktoré je v nižšej právnej sile. To je pravda, lebo je to asi len uznesenie vlády, ale ja si myslím, je správne, keď raz bola daná podmienka, že máte mať to rúško a bez neho nemôžte ísť do predajne, takže sa tam nedostanete. Lebo napríklad to, že bežný človek môže ísť do predajne, na to nájdeme tiež určite nejaký zákon. Možnože dokonca až ústavu, niečo o voľnom pohybe osôb a podobne. A aj pre bežných ľudí platilo nariadenie, uznesenie vlády, že nemôžu ísť do prevádzok, keď nemajú rúško.
A tu s tým testom je to analogické, prepáčte, s očkovaním je to analogické. Keď raz bolo povedané, že do predajne nemôžu ísť tí, ktorí nie sú očkovaní a nie sú prekonaní, tak ja si myslím, že je úplne logické, ja právny laik, si myslím, že je to úplne logické, že to platí aj na kontrolórov SOI-ky. Tento problém je ale v podstate vyriešený z dvoch dôvodov. Jednak výrazne stúpla zaočkovanosť zamestnancov, ale po druhé, chcem vás informovať, pán Kotleba, a myslím si, že týmto vás poteším a potešil som aj seba. Dnes na vláde sa podarilo presadiť to, že od budúceho utorku všetky obchody budú fungovať v tom základnom móde. To znamená, nebude žiadne obmedzenie, že očkovaný, prekonaný, do všetkých. Nielen do tých esenciálnych obchodov, čo boli že potraviny, drogérie, ale do úplne všetkých predajní môžte ísť aj vy napríklad. Lebo predpokladám, očkovaný nie ste, ak máte prekonanie staršie ako 180 dní alebo ste nemali, tak by ste nemohli ísť, povedzme, do hračkárstva. Ale teraz môžte ísť do hračkárstva a kúpiť deťom peknú hračku. Od utorku.
Prosím vás, ale dajte si rúško, lebo to platí ešte stále. A ku koncu ešte jednu vec, keď stretnete kolegu Suju, som ho tu aj videl chodiť, tak ho pozdravte. Naposledy som sa tu, jaj, nie je kolega váš, ale nevadí, tak niekto mu odkážte, prosím vás, že sme sa tu bavili o tom, že kto vedie Hlavný banský úrad a on tak mierne opovrhujúco povedal, že tam nejaký výrobca nábytku. Tak tento výrobca nábytku má, je vysokoškolsky vzdelaný, má chemické vysokoškolské vzdelanie, čo si myslím, že je dostatočne dobrá kvalifikácia na Hlavný banský úrad aj po odbornej a nielen po manažérskej stránke.
Ďakujem pekne za pozornosť.
Skryt prepis
 

10.2.2022 14:27 - 14:28 hod.

Richard Sulík Zobrazit prepis
Ďakujem pekne.
Pán poslanec Liba, tak teraz ušetrím ten čas, čo som predtým vyčerpal, lebo nepoviem vám dokopy nič. A poviem vám prečo. Dôvod je ten, že v jednej našej susednej krajine sa pripravovala veľká investícia. Tí manažéri na strane štátu, tam sa to volá CzechInvest, no teraz som to ešte aj prezradil, kde to bolo, tak jednoducho uniklo dosť veľa informácií, až tá investícia bola zmarená. A tohto sa určite nechcem dožiť, preto vám poviem len všeobecne.
Jednáme, jednáme s viacerými že veľkými investormi. Veľký investor znamená, že tisíc a viac pracovných miest a takmer všetky idú priamo na východ. Viac vám, nehnevajte sa, nepoviem.
Dovoľte mi ale povedať všeobecne pár vecí, že tak, ako som hovoril aj pred voľbami, že my potrebujeme podporovať východ, aby sme zmierňovali regionálne rozdiely, a to preto, lebo keď budú tie rozdiely veľké, tak tí ľudia sa všetci presunú do Bratislavy alebo, čo je ešte horšie, do cudziny, do zahraničia. A potom neviem, kto má budovať túto krajinu, keď všetci odídu, ktorí sú schopní a ochotní pracovať.
A preto je v záujme napríklad aj mojom osobnom, i keď ja som Bratislavčan, tu žijem prakticky celý život. A v mojom záujme je, aby sa východu darilo, aj tým najmenej rozvinutým okresom, ako je Rimavská Sobota, lebo až keď sa im bude dariť, tak potom sa nestane to, že tu my nemáme kde parkovať, lebo samí východniare a byty sú drahé a ulice sú upchaté a podobne.
Čiže v mojom osobnom záujme, verte mi, je podporovať to, aby sa východ rozvíjal, konkrétne sme už urobili niekoľko vecí. Chcem spomenúť, sú také všeobecné napríklad kilečko 1, kilečko 2, kde dokopy viac ako 300 opatrení, drobností, ale 300-
-krát drobnosť pocítite, ale to platí na celé Slovensko, samozrejme. Ale špeciálne pre východ Rimavská Sobota, priemyselný park, ten sa teraz stavia, teraz ten sa začína stavať.
Mesto Rimavská Sobota už zmenilo územný plán, takže môžme ísť do toho. Máme tam jedného investora rozrobeného, to je spoločnosť CÍGLER, to sme už oznámili. Oni majú záujem, tam bola obava, že keby tam inštalovali veľkú pílu, že by zlikvidovali píly na okolí, tak CÍGLER zmenil túto svoju politiku a bude tam, začne tam stavať spracovanie reziva a bude kupovať od tých malých píl drevo.
Druhú vec, ktorú sme spravili, sme tu prednedávnom schválili v Národnej rade zákon o tom, že môžme zvýšiť maximálnu investičnú pomoc. Problém bol totiž v tom, že v Rimavskej Sobote to bolo najviac 35 % a 20 km ďalej, na druhej strane hranice, teda v Maďarsku, už to bolo 50 %, čo sme mohli maximálne poskytnúť. Teraz vieme poskytnúť 50 % už aj my. Tak minimálne tieto dve veci sme spravili.
Máme rozrobených niekoľko pekných vecí, ale o nich budem informovať, keď to už bude unter Dach und Fach, ako Nemci zvyknú hovoriť.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

10.2.2022 14:19 - 14:20 hod.

Richard Sulík Zobrazit prepis
Koľko mám teraz? (Reakcia z pléna.) Päť minút, výborne. Lebo ja som k tomu chcel dôjsť, len ma ten, sorry, no, tak ideme teraz. Takže vysvetlil som ten zvyšok toho teplárenstva a teraz k tomuto.
Áno, sú spoločenstvá bytov a tie ako keby unikli regulácii. Ale pred tým ešte chcem povedať, ak si nejaké také CZT – centrálny zásobovateľ tepla – teda nejaká tepláreň, nesplní svoje úlohy a nespraví to riadne, tak oni na to doplatia. Lebo nemôžu predať drahšie. Ale chybička v zákone alebo chybička v pravidlách sú práve tieto spoločenstvá, kde alebo napríklad správcovia tých bytových domov, kde za ich chybné rozhodnutia neplatia správcovia alebo tie správcovské firmy, ale platia tí odberatelia. A preto sme si včera na vláde povedali, že toto ideme riešiť.
Najprv hovoríte maličké bytovky, 8 bytov, 10 bytov. Toto by nemal byť problém, lebo priemerná spotreba jedného bytu, keď vykuruje plynom, je 7, 8, 9, MWh ročne, krát, povedzme, 10 bytov v nejakej bytovke, je stále menej ako 100. Čiže tí by mali byť regulovaní. Možno niektorí správcovia to, niektoré správcovské spoločnosti to prehliadajú alebo zámerne im naparia ceny, čiže tam naozaj sa musia pozrieť, aký bol odber.
Ale práve tie veľké že 50 bytov čo sú, tie sú všetky nad 100 MWh a tie už sú neregulované. A tam ideme robiť nasledovné opatrenia, a síce v pondelok na tlačovej besede zverejním pravidlá, ako budeme týmto pomáhať. Pomôžeme im a zverejním pravidlá, plus e-mailovú adresu, kde sa môžu všetci ozývať. To bude nejaká adresa: voľačo@mhsr.sk.
Najprv, aby sme vôbec zmapoval, že koľko ich je, dostanú taký dotazník – koľko bytov, aký odber, kto je dodávateľ. Tieto základné údaje musíme vedieť. A najmä bude otázka, že aký je nárast v tej cene. Keď tam je nárast 10, 20, 30 %, no tak sorry, život je taký. Ale keď tam je nárast 100 %, tak toto budeme riešiť. Pri nejakej hodnote to budú opäť tí, ktorí, akože najväčších lajdákov budeme sanovať, ale nemôžu za to tí ľudia v tých bytoch, preto budeme sanovať, tak ja si viem predstaviť, že nad 50 % nárast by sme zabezpečili dodávky plynu, teda zabezpečili by sme také dodávky plynu, aby ten nárast nebol viac ako 50 %. Možno 40. Práve preto potrebujem vedieť celkové dáta.
Podnik SPP matka, to patrí na 100 % štátu a teší sa celkom dobrej finančnej situácii. Inými slovami, trúfame si toto vykryť z takýchto zdrojov, bude to niečo, čomu sa budem osobne venovať a začneme v pondelok tou adresou. A to reálne riešenie bude vyzerať tak, že, povedzme, od 1. marca by dostali zmluvu s SPP. Tak.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

10.2.2022 14:12 - 14:19 hod.

Richard Sulík
Mohli by ste sa spýtať, či môžem pokračovať napríklad. Hej?
Skryt prepis
 

10.2.2022 14:12 - 14:19 hod.

Richard Sulík Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo.
Vážená pani poslankyňa, úplne prvá otázka by mala byť, že ako sa s týmto vysporiadali tie spoločenstvá bytov. Pred tým, ako dôjdem k odpovedi na túto otázku, mi dovoľte najprv zopakovať niekoľko zásad. A najmä tú, že čo je a čo nie je regulovaný subjekt. Do odberu 30 MWh ročne elektriny a 100 MWh ročne plynu alebo teda tepla, ktoré z tohto plynu ide, sú subjekty regulované. To znamená, Úrad pre reguláciu sieťových odvetví, ako už aj názov hovorí, každý rok stanoví maximálnu cenu. V prípade elektrickej energie to stanovil na tento rok na 139 eur za MWh, to je 14 centov za kWh, to je len mierne viac, ako sme mali minulý rok, a prakticky nič, prakticky žiaden nárast oproti tým šialeným nárastom, ktoré sú na neregulovanom trhu.
Ako je možné dodávať za takúto cenu? Alebo iná otázka. Prerába niekto na tej cene, keď regulovaným subjektom dodáva za 14 centov na kWh, teda tých 139 eur na MWh? Neprerába nikto. Dôvod, že toto je možné, je ten, že prúd, ktorý dnes dodávame, dodáva ju napríklad Západoslovenská energetika a podobne, tak tento prúd, táto elektrina bola nakúpená približne pred rokom. Bola nakúpená v období, za ktoré ÚRSO tú regulovanú cenu stanovuje. Konkrétne to znamená, za obdobie január až jún minulého roku, roku 2021, boli nejaké ceny, ÚRSO z týchto cien spravilo priemer a dnes ten priemer platí.
Všetky subjekty, ktoré dodávajú regulovaným odberateľom typu domácnosti alebo malé firmy, toto vedeli. Vedeli a kupovali teda vtedy ten prúd, kedy je to obdobie, ktoré je relevantné pre výpočet tej budúcej ceny. Kúpili 1/6 potrebného množstva na celý rok 2022 v januári, 1/6 kúpili vo februári, 1/6 v marci a tak ďalej. Samozrejme, nemali potom žiaden problém, nemajú žiaden problém, dnes dodržiavajú regulovanú cenu preto, lebo tá regulovaná cena bola vyrátaná práve z toho, čo oni nakúpili, tam majú dokonca nejaký zisk.
Veľmi pekne to vidieť pri plyne. Tam je dnes regulovaná cena, iba tá zložka tej komodity, lebo tie distribučné poplatky nerástli, tie sa nám podarilo udržať alebo dokonca trošku znížiť. Ale ten samotný plyn, on je dnes strašne drahý. Stojí dnes napríklad 70 eur. Ako je možné, že SPP to dokáže dodávať za 21,80? Čo je regulovaná cena. Ten plyn na MWh. Je to tak preto, lebo SPP nakúpilo ten plyn minulý rok, nakúpilo ho dokonca trošku ešte lepšie, nakúpilo ho asi za 19 alebo za 20. SPP aj v tomto ťažkom krízovom roku niečo zarobí, po 6 rokoch obrovských strát, 80 až 100 miliónov ročne.
No a teraz poďme k teplárňam, lebo to je predmet vašej otázky. Na Slovensku máme 334 teplární, z toho 6 najväčších patrí štátu – Bátka, Košice, Martin, Žilina, Trnava a Zvolen. Týchto 6 teplární patrí štátu. Týchto 6 teplární nemá žiaden problém dodávať teplo za tie nízke ceny, lebo včas, vtedy kedy mali, si nakúpili plyn a takto to spravila aj veľká väčšina všetkých ostatných, tých súkromných alebo mestských, alebo akých teplární. Ale z tých 338 všetkých teplární nájdete takých 45, ktoré to nespravili, ktoré si nesplnili úlohu, ktoré to veľakrát, spoliehali sa na to, že budú nižšie ceny a špekulovali s tým alebo sa jednoducho na to zabudlo, alebo sa o to nestarali a tak ďalej.
Výsledok je, že im potom neostalo nič iné, ako kúpiť drahý plyn. Ale keďže ich odberatelia sú domácnosti, sú regulované, tak teraz niektoré teplárne prerábajú. A dobre im tak! Mali si robiť úlohu. Nech sa nehrabú do teplárenského biznisu tí ľudia, ktorí prevádzkujú teplárne, keď to robiť nevedia. Toľkoto k teplárňam. No a teraz... Ja mám limitovaný čas? Ja vám doodpovedám potom. Prepáčte mi.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 3.2.2022 14:22 - 14:23 hod.

Richard Sulík Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Ešte by som chcel povedať, že dôvod, že zastupujem Andreja Doležala, je ten, že je v karanténe, a inak by došiel on sem určite. A teraz najprv prečítam odpoveď a potom by som ešte rád povedal pár slov.
Vážený pán poslanec, pri tom, v prípade prítomnosti pandémie COVID aj po vlne mutácie omikron bude v priamej podpore cestovného ruchu pokračovať ministerstvo dopravy prostredníctvom schém či už súčasných, alebo ich obmien. Po odznení pandémie bude ešte obdobie, počas ktorého bude poskytovanie pomoci v existujúcej forme dobiehať. Nové formáty podpory subjektov cestovného ruchu sú predmetom aktívnych diskusií, konkrétne ide o možnosti rozpočtu v rámci Európskej únie, schém, ktoré musí Európska komisia schváliť, nástrojov a aplikácií.
Kompetencie podpory a propagácie cestovného ruchu boli z ministerstva dopravy a výstavby presunuté v roku 2021 na rozpočtovú organizáciu Slovakia Travel. Táto má v rámci svojej pôsobnosti štátnej propagácie cestovného ruchu Slovenska definované nástroje, ktoré aj aplikuje. Ide napríklad o prezentáciu Slovenska prostredníctvom existujúcich zahraničných zastupiteľstiev a zriaďovaním nových zastupiteľstiev napríklad v Izraeli. Ďalej tvorí a zabezpečuje mediálne kampane pre posilnenie domáceho cestovného ruchu, participuje na veľtrhoch a výstavách, respektíve koordinuje prítomnosť delegátov reprezentujúcich Slovensko a v spolupráci s ministerstvom dopravy buduje a rozvíja medzinárodné spolupráce.
Toľko písomná odpoveď. Dovoľte mi doplniť, ten Slovakia Travel, to je pomerne nová štátna organizácia. Je to prakticky náš spoluvystavovateľ v Dubaji. Vy ste boli teraz čerstvo tam, tak viete, hovorím o tom prvom poschodí, tá druhá strana, kde prezentujeme Slovensko, ale robíme to nielen tam, robíme to napríklad aj na tej, na prízemí v tej 360-stupňovej miestnosti a pri ďalších príležitostiach. Slovakia Travel vedie Václav Mika, je to veľmi skúsený manažér, bývalý veľmi úspešný šéf RTVS. Ja teda nemám najmenšie obavy, že keď už COVID odzneje, odznie a už pôjde celý tento, celá táto pandémia kamsi do zabudnutia, že potom naozaj ten cestovný ruch čakajú výrazný, výrazné nárasty. A to aj preto, lebo momentálne máme ročne na obyvateľa iba 0,4 prenocovaní. To vyplýva z pomerne čerstvej štatistiky. Susedné Rakúsko má na jedného obyvateľa 3,2 prenocovaní. My sme tak na úrovni Nemecka, len teda Nemecko nemá cestovný ruch žiaden ani sa oňho nejak významne nesnaží. Čiže nula celá, to by nás nemalo rozhodne uspokojiť. Maďarsko má možnože 0,7, Poľsko 0,5, ako okolité krajiny majú viac a je teda čo doháňať. No a myslím si, že po odznie, keď odznie pandémia, tak doháňať sa aj bude.
Ďakujem pekne za pozornosť.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 3.2.2022 14:22 - 14:23 hod.

Richard Sulík Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Dobrý deň prajem, ctené pani poslankyne a páni poslanci a vážený pán poslanec Liba, Národná diaľničná spoločnosť v súčasnosti analyzuje ekonomické a vecné dopady zistení stavu opravných prác v tuneli Višňové na termín dokončenia stavby diaľnice D1 Lietavská Lúčka – Dubná Skala. Nový harmonogram prác zatiaľ nie je známy.
V uplynulom mesiaci boli uskutočnené prvé merania s cieľom zistiť aktuálny stav primárneho aj sekundárneho ostenia v tuneli, v týchto dňoch sa vytvára pracovná skupina z nezávislých expertov, ktorej úlohou bude posúdenie výsledkov doteraz vykonaných meraní a navrhnutie ďalších krokov, napríklad vykonanie doplňujúcich meraní na komplexné posúdenie dopadu zväčšeného rozsahu opravných prác na uskutočnenie stavby. Nový harmonogram prác bude známy po vypracovaní analýzy pracovnou skupinou v najbližších mesiacoch.
Toľkoto oficiálna odpoveď a ak dovolíte, by som dodal rád pár slov, preto lebo trochu o tom niečo vie moja osobná asistentka a terajšia riaditeľka kancelárie ministra, je bývalá projektantka alebo vzdelaním projektantka a robila ix rokov dozadu práve na projektovaní tohto tunelu a pozná to tam. A ešte pred vznikom tejto vlády sme boli konfrontovaní s takou asi, s takýmto štósom meracích protokolov, ktoré dokazovali, že tá vtedajšia spoločnosť vybraná minulou vládou to tam vedome flákala. A ide o to ostenie. Ostenie je, keď sa vyvŕta teda ten tunel a je to tam samá skala, tak sa nastrieka betón, aby to držalo. To je tzv. prvé ostenie a to, keď zaschne, tak sa spraví druhé. Keď sa spraví druhé, už sa nedá dostať k prvému, lebo to je vrstva na vrstve, ale to prvé tiež nesmie byť úplne odfláknuté. Ono je také čiastočne že pomocné, ale nesmie byť úplne odfláknuté. A veľakrát bolo. Tam bolo robených stovky meraní vtedy ešte a ukázalo sa, že to ostenie je nevyhovujúce. Ono sa to neprejaví ihneď, ale v takom tuneli sú tam aj nejaké priesaky vody, aj nejaké tlaky a podobne, čiže musí to spĺňať nejaké parametre. Tento tunel bol, po slovensky povedané, veľký prúser a je ním dodnes.
Preto vám aj Andrej Doležal, ktorého tu dnes zastupujem, nevedel dať žiadnu konkrétnejšiu odpoveď, čo sa týka času, lebo to je, ako keď otvoríte Pandorinu skrinku alebo škatuľu s nejakými prekvapeniami a nikdy neviete, čo z toho vypadne. Je to, samozrejme, že kľúčový diaľničný bod a ja osobne si tiež veľmi želám, aby už bol čím skôr dokončený, preto lebo ten obchvat Žiliny a tá Dubná Skala a potom jak ide ten Šturec a jak sú tam večné zápchy, tak to keby sa podarilo spojazdniť, tak potom až na jeden kúsok, to je Martin – Kraľovany, neviem, ako sa, teda za Martinom, jak sú Sučany a potom po Kraľovany, neviem, ako sa presne ten úsek volá, tak to by vlastne už bol posledný, ktorý by chýbal do dokončenia D1. Odhadujem teda to, čo je naplánované, nie je to môj odhad, ale to, čo sa plánuje, rok 2026. Čiže skromných 16 rokov po tom, čo nám Robert Fico sľúbil, že to bude dokončené.
Toľkoto k tej prvej otázke. Teda k otázke číslo dva.
Skryt prepis