Ďakujem pekne, pán predsedajúci, ešte raz.
Dobrý deň, vážená pani ochrankyňa práv, dobrý deň, kolegovia, toto je už tretia správa verejného ochrancu práv, ktorú v tejto parlamentnej zostave zažívame a z dôvodu nejakej mojej zažitej skúsenosti z predchádzajúcich diskusií ich obsahu a úrovne sa mi žiada pripomenúť dve veci. Prvou je, kto je vlastne verejný ochranca práv a druhou je taká otázka jeho nezávislosti, ktorá vo mne rezonuje možno ešte od diskusie o poslednej správe verejného ochrancu práv a považujem za dôležité to spomenúť aj pri diskusii o tejto správe.
Nie je náhodou, že je to práve parlament, ktorý volí verejného ochrancu práv. Je to totižto partner zákonodarcu, nie jeho nepriateľ, pokiaľ sa bavíme o verejnom ochrancovi práv. Práve preto nám rok čo rok predkladá verejný ochranca práv správu, ktorej súčasťou sú aj odporúčania pre nás strážcov, tvorcov a tých, ktorí máme zdokonaľovať legislatívu v rámci, v rámci Slovenska, a komu to pripadá na zodpovednosť. Mne sa nezdá dostatočné, ako reflektujeme na tieto odporúčania zo strany verejného ochrancu práv a tiež sa mi nezdá dostatočné to pochopenie, prečo tu vlastne rok čo rok o tejto správe diskutujeme a prečo je táto správa dôležitá.
Spomeniem jednu moju osobnú skúsenosť s takouto snahou naozaj na základe odporúčaní verejného ochrancu práv zdokonaliť našu legislatívu a dodržiavanie práv na Slovensku. Sama som na základe správy verejného ochrancu práv prišla s návrhom, s novelou, ktorá mala zakotviť právo maloletých na sprievod v prípade poskytovania zdravotnej starostlivosti a rovnako tak zakotviť aj právo rodičiek pri pôrode mať pri sebe sprevádzajúcu osobu. Tým, že to v našej právnej úprave nemáme, tak dochádza k porušovaniu týchto práv, ku ktorým sme sa zaviazali na základe viacerých medzinárodných zmlúv a vyplývajú sekundárne aj z nášho, z našej ústavy a ústavou garantovaných práv. Bola to práve verejná ochrankyňa práv, ktorá prvá na tento problém upozornila a ja som jej za to veľmi vďačná, pretože to naozaj považujem za veľmi fatálne porušovanie práv detí a práv žien. Verím, že aj tento príklad nám dokáže zodpovedať a bližšie, bližšie priblížiť, kým vlastne verejný ochranca práv v našich podmienkach je, a ja to ešte raz zopakujem, pretože je to práve tá inštitúcia, ktorá nám zákonodarcom pomáha identifikovať tie porušenia práv, ktoré buď jednotlivo potrebujú riešiť konkrétne, konkrétne rezorty, alebo systematicky ich dokážeme riešiť aj my našou zákonodarnou iniciatívou a precizovaním zákonov.
No druhá téma, ktorú som v úvode otvorila, bola otázka nezávislosti verejného ochrancu práv. Toto je niečo, čo vo mne silne rezonuje, pretože minulý rok tu v diskusii k správe verejného ochrancu práv zaznelo niečo veľmi vulgárne a podľa mňa veľmi nevhodné a to, citujem: "Ak nemáte politické krytie, nemáte tu čo robiť." Bolo to voči verejnému ochrancovi práv nielen ľudsky nedôstojné, ale aj, ale aj nesprávne, pretože ide o hrubé nepochopenie funkcie verejného ochrancu práv. Verejný ochranca práv nesmie mať politické krytie, musí byť nezávislý a politizácia škodí aj diskusii o verejnom ochrancovi práv. Pretože pokiaľ ide o ľudské práva, niečo, čo stojí nad zákonmi, niečo, čo je na úrovni našej ústavy a medzinárodných dohôd, tak by mala ísť politika bokom. Na tom by sme sa mali dokázať zhodnúť všetci, ktorí tu v demokratickej krajine strážime práva ľudí.
Chcem veriť, že týmto mojím predslovom prispejem k tomu, aby bola táto dnešná diskusia pádna, kultivovaná a v súlade s tým, čo je úlohou verejného ochrancu práv, keďže tu máme príležitosť rozprávať sa s verejnou ochrankyňou práv profesorkou Patakyovou a v tejto funkcii asi naposledy. A pri tejto úlohe verejného ochrancu práv aj ostanem. Chcem vyzdvihnúť prácu profesorky Patakyovej v jej funkcii a chcem spomenúť niekoľko dôkazov toho, ako vzorne a naozaj záslužne vykonávala svoju prácu. Dôkazom toho, že tento úrad bol riadený veľmi profesionálne a, ako som povedala, vzorne, je aj nárast individuálnych podaní, keďže čoraz viac ľudí nachádzalo spätnú väzbu práve v tomto úrade, z ktorých takmer v deväťdesiatich prípadoch dokázali ľuďom pomôcť pri ochrane ich práv. Toto je podľa mňa obrovský úspech a zaslúži si, aby zaznel aj tu, v deväťdesiatich percentách prípadov.
Verejná ochrankyňa práv upozornila tiež na problém s registráciou ľudí na očkovanie. Na očkovanie sa napríklad nevedeli prihlásiť negramotní ľudia, seniori, ľudia bez pripojenia na internet, ľudia bez domova a práve na základe jej podnetu na ministerstve zdravotníctva prehodnotili systém a spravili ho dostupnejší aj v prípade telefonickej rezervácie a tak isto začali koordinovať v rámci ministerstva zdravotníctva svoje činnosti aj s mestami, obcami a všeobecnými lekármi v tejto oblasti, čo viedlo k dostupnejšiemu očkovaniu pre širokú verejnosť.
Ďalším takýmto úspechom považujem aj to, že v kauze, ktorú započal Úrad na ochranu osobných údajov v decembri 2019, keď sa obrátil na Investigatívne centrum so žiadosťou o poskytnutie súčinnosti, v ktorej sa dožadoval uvedenia zdroja, z ktorého Investigatívne centrum získalo videozáznam Kočnera a Trnku z jeho kancelárie, a zároveň sa pre prípad odmietnutia takejto spolupráce centru vyhrážal možnou pokutou do desať miliónov eur, verejná ochrankyňa práv nestála bokom, ale vyjadrila sa v tejto veci a vyjadrila sa zásadne. Investigatívne centrum svoj zdroj neprezradilo a verejná ochrankyňa práv konštatovala, že postupom úradu pri vyžadovaní súčinnosti od centra a odhalenia svojho anonymného zdroja došlo k porušeniu práva na slobodu prejavu a základných princípov správneho konania a dobrej verejnej správy. Šéfku úradu Pőtheovú sa následne pokúsili predvolať na Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny, ale neúspešne. Na výbore sme odporučili spolu s kolegami vláde navrhnúť jej odvolanie. Vláda takýto návrh parlamentu predložila a parlament tento návrh 29. apríla 2020 schválil.
Od roku 2018 sa verejná ochrankyňa práv venovala a upozorňovala na problém nútených sterilizácií rómskych žien a minuloročné ospravedlnenie vlády nastalo aj vďaka jej apelu na tento problém. Ďakujeme za to.
Verejná ochrankyňa práv sa zaoberala aj porušovaním práv žien pri pôrodoch, čo som už spomenula, a k tejto veci podnikla naozaj široký prieskum, ktorý poukázal na hrubé porušovanie práv na ochranu súkromia, dôstojnosti a rešpektovania telesnej a psychickej integrity rodičiek a práva na informovaný súhlas. Tak isto poukázala na absenciu právnej úpravy zabezpečujúcej právo rodičky na sprevádzajúcu osobu pri pôrode. Rezort zdravotníctva v októbri 2021 prijal štandardy v oblasti pôrodníctva a viaceré jej odporúčania prevzal zo správy, uplatnil ich, avšak neuplatnil všetky. Verený ochranca práv podal aj podnet na Ústavný súd v súvislosti s nútenou karanténou osôb, ktoré prišli zo zahraničia na Slovenskú republiku, do Slovenskej republiky. Ústavný súd dal verejnej ochrankyni práv za pravdu a rozhodol, že to bol zásah do ľudskej slobody a následne parlament zmenil zákon a odstránil možnosť vykonávať karanténu v zariadeniach určených štátom.
Verejná ochrankyňa práv tiež upozornila na možný problém s ústavnosťou 14-dňového aj 50-dňového moratória pred voľbami. Zákon bol zmenený a moratórium skrátené na dva dni pred konaním volieb.
V mimoriadnej správe v roku 2020 upozornila verejná ochrankyňa práv na environmentálne záťaže napríklad v meste Strážske. Vo väčšine prípadov došlo, dochádza k porušovaniu práva na ochranu zdravia najmä preto, že nebola určená osoba zodpovedná za odstránenie škody. Vôbec po prvýkrát sa správa ochrankyne práv venovala environmentálnym záťažiam, čo v tejto dobe považujem za mimoriadne dôležité a zásluživé. Aj za to ďakujem.
A okrem dôkazu profesionality chcem spomenúť aj dôkazy ľudskosti, ktoré, na ktoré netreba zabudnúť, a to sú také milé príbehy, keď sa napríklad na pani verejnú ochrankyňu práv obrátilo deväťročné dievča. Rodičia sa rozviedli, jej mamina ju mala v starostlivosti. Odsťahovali sa z mesta, kde dovtedy žili, no a toto dievča skonštatovalo, že má rado oboch rodičov a, ale stratila kamarátov, kamarátky, spolužiačky a veľmi prosila, aby tento jej názor nebol na súde a pred orgánmi opomenutý, pretože ten domov jej chýbal. A ja som rada, že aj v prípade deväťročného dievčaťa bol jej názor vypočutý a takýto podnet bol naozaj dôstojne riešený.
Ctené kolegyne, vážená pani ombudsmanka, na záver si dovolím povedať veľmi osobne, že je toho veľa, čo mňa osobne, ale tiež verím, že širokú verejnosť, za posledné roky trápilo a trápi, od korupcie, ohrozenej dôstojnosti, znevýhodnených a zraniteľných, prieťahy v konaniach, či úrady či súdy. A napokon pandémia a teraz vojna u našich susedov. Človek by sa mohol od rána do večera pri týchto problémoch umárať pocitom, že doba je zlá a za chrbtom nemáme nič už iba psotu a mizériu (povedané so smiechom).
Ale. Dôležité je pre mňa to ´ale´. Aj napriek tomu sa dejú veci a sú tu ľudia, ktorí pomáhajú, aby sme aj tie najťažšie výzvy a situácie dokázali zvládnuť. Počas všetkých svojich dní vo funkcii, pani profesorka, počas celého svojho pôsobenia ste boli pre mňa jedným z týchto ľudí. Vytrvalo a konzistentne ste sa zasadzovali o dodržiavanie ľudských práv. A ja vám za to úprimne ďakujem, pretože pre mňa ste charakterom vyčnievali v rámci celého Slovenska a v rámci všetkých našich snáh robiť si aj v politickom, aj vo verejnom prostredí svoju prácu dobre. Vám to išlo naozaj veľmi dobre.
Ďakujem za to.
