Videokanál poslanca

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Ja som vo svojom vystúpení v rozprave vyslovila také želanie, aby diskusia bola pádna, vecná, kultivovaná, slušná, neniesla sa v nejakých ideologických rámcoch, ale niesla sa vo faktoch. A musím povedať, že táto diskusia pre mňa bola naozaj milým zážitkom z toho, ako sa dá dôstojne a kultivovane rozprávať v pléne Národnej rady. Kiež by si niesla pani verejná ochrankyňa práv takúto spomienku z každého jedného predstavovania svojej správy, ktoré, ktoré tu zažila.
Takže vďaka za to, kolegovia, a áno, je škoda, že sme tu v takejto zúženej zostave.

Ja som rada, že Peter doplnil jednu vec, ktorú, na ktorú som ja zabudla v rámci môjho vystúpenia v rozprave, a to sú ospravedlnenia tejto vlády, ktoré naozaj ctia túto vládu, ktoré vzišli aj na popud verejnej ochrankyne práv a týkali sa jednak zásahu v Moldave nad Bodvou a jednak nezákonných sterilizácií rómskych žien. Takže, Peter, vďaka, lebo veľmi aktívne si v oboch prípadoch vystupoval a toto je naozaj niečo, čo by tu malo výrazne zaznieť.

Ďakujem pekne.
Ondrej, veľmi sa mi páčil ten príklad, ktorý si použil s tým Fínskom, že tam majú sto rokov ombudsmana a u nás je to dvadsať rokov, z toho mne sa rovnako ráta len tých desať, kedy bol tento úrad naozaj aktívny. A podľa mňa mať ombudsmana znamená, znamená mať ombudsmana nestačí, treba mať takého, ktorý k ochrane ľudských práv nepristupuje selektívne, ale chráni ich v celej šírke. A ja verím, že aj na ďalších päť rokov tu budeme mať ombudsmana, ktorý nielen bude, ale bude aj robiť tú svoju prácu, teda chrániť tie práva. Verím, že v tejto voľbe budeme úspešní, keďže už ako koalícia máme za sebou aj voľby, ktoré ma nie úplne tešia. Len toľko.

Ďakujem pekne. Pán Taraba, vy sa snažíte dezinterpretovať ľudské práva, na ktorých sme sa ako medzinárodné spoločenstvo zhodli po druhej svetovej vojne, kedy boli hrubo porušované, a asi ušla vašej pozornosti moja zmienka o tom, že práve ľudské práva by nemali byť niečo, kde tú diskusiu budeme politizovať, ale mali by sme mať v sebe ako zákonodarcovia toľko úcty a poviem, že aj znalosti, aby sme vedeli, že stoja nad tými základnými zákonmi a mali by sme ich dodržiavať. Čiže toľko k vašej poznámke.
Ja nemám vysoko len osobu pani, pani ombudsmanky. Ja mám veľmi vysoko jej prácu, výsledky a nielen jej, ale celého jej tímu. O tom som hovorila.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci, ešte raz.
Dobrý deň, vážená pani ochrankyňa práv, dobrý deň, kolegovia, toto je už tretia správa verejného ochrancu práv, ktorú v tejto parlamentnej zostave zažívame a z dôvodu nejakej mojej zažitej skúsenosti z predchádzajúcich diskusií ich obsahu a úrovne sa mi žiada pripomenúť dve veci. Prvou je, kto je vlastne verejný ochranca práv a druhou je taká otázka jeho nezávislosti, ktorá vo mne rezonuje možno ešte od diskusie o poslednej správe verejného ochrancu práv a považujem za dôležité to spomenúť aj pri diskusii o tejto správe.
Nie je náhodou, že je to práve parlament, ktorý volí verejného ochrancu práv. Je to totižto partner zákonodarcu, nie jeho nepriateľ, pokiaľ sa bavíme o verejnom ochrancovi práv. Práve preto nám rok čo rok predkladá verejný ochranca práv správu, ktorej súčasťou sú aj odporúčania pre nás strážcov, tvorcov a tých, ktorí máme zdokonaľovať legislatívu v rámci, v rámci Slovenska, a komu to pripadá na zodpovednosť. Mne sa nezdá dostatočné, ako reflektujeme na tieto odporúčania zo strany verejného ochrancu práv a tiež sa mi nezdá dostatočné to pochopenie, prečo tu vlastne rok čo rok o tejto správe diskutujeme a prečo je táto správa dôležitá.
Spomeniem jednu moju osobnú skúsenosť s takouto snahou naozaj na základe odporúčaní verejného ochrancu práv zdokonaliť našu legislatívu a dodržiavanie práv na Slovensku. Sama som na základe správy verejného ochrancu práv prišla s návrhom, s novelou, ktorá mala zakotviť právo maloletých na sprievod v prípade poskytovania zdravotnej starostlivosti a rovnako tak zakotviť aj právo rodičiek pri pôrode mať pri sebe sprevádzajúcu osobu. Tým, že to v našej právnej úprave nemáme, tak dochádza k porušovaniu týchto práv, ku ktorým sme sa zaviazali na základe viacerých medzinárodných zmlúv a vyplývajú sekundárne aj z nášho, z našej ústavy a ústavou garantovaných práv. Bola to práve verejná ochrankyňa práv, ktorá prvá na tento problém upozornila a ja som jej za to veľmi vďačná, pretože to naozaj považujem za veľmi fatálne porušovanie práv detí a práv žien. Verím, že aj tento príklad nám dokáže zodpovedať a bližšie, bližšie priblížiť, kým vlastne verejný ochranca práv v našich podmienkach je, a ja to ešte raz zopakujem, pretože je to práve tá inštitúcia, ktorá nám zákonodarcom pomáha identifikovať tie porušenia práv, ktoré buď jednotlivo potrebujú riešiť konkrétne, konkrétne rezorty, alebo systematicky ich dokážeme riešiť aj my našou zákonodarnou iniciatívou a precizovaním zákonov.
No druhá téma, ktorú som v úvode otvorila, bola otázka nezávislosti verejného ochrancu práv. Toto je niečo, čo vo mne silne rezonuje, pretože minulý rok tu v diskusii k správe verejného ochrancu práv zaznelo niečo veľmi vulgárne a podľa mňa veľmi nevhodné a to, citujem: "Ak nemáte politické krytie, nemáte tu čo robiť." Bolo to voči verejnému ochrancovi práv nielen ľudsky nedôstojné, ale aj, ale aj nesprávne, pretože ide o hrubé nepochopenie funkcie verejného ochrancu práv. Verejný ochranca práv nesmie mať politické krytie, musí byť nezávislý a politizácia škodí aj diskusii o verejnom ochrancovi práv. Pretože pokiaľ ide o ľudské práva, niečo, čo stojí nad zákonmi, niečo, čo je na úrovni našej ústavy a medzinárodných dohôd, tak by mala ísť politika bokom. Na tom by sme sa mali dokázať zhodnúť všetci, ktorí tu v demokratickej krajine strážime práva ľudí.
Chcem veriť, že týmto mojím predslovom prispejem k tomu, aby bola táto dnešná diskusia pádna, kultivovaná a v súlade s tým, čo je úlohou verejného ochrancu práv, keďže tu máme príležitosť rozprávať sa s verejnou ochrankyňou práv profesorkou Patakyovou a v tejto funkcii asi naposledy. A pri tejto úlohe verejného ochrancu práv aj ostanem. Chcem vyzdvihnúť prácu profesorky Patakyovej v jej funkcii a chcem spomenúť niekoľko dôkazov toho, ako vzorne a naozaj záslužne vykonávala svoju prácu. Dôkazom toho, že tento úrad bol riadený veľmi profesionálne a, ako som povedala, vzorne, je aj nárast individuálnych podaní, keďže čoraz viac ľudí nachádzalo spätnú väzbu práve v tomto úrade, z ktorých takmer v deväťdesiatich prípadoch dokázali ľuďom pomôcť pri ochrane ich práv. Toto je podľa mňa obrovský úspech a zaslúži si, aby zaznel aj tu, v deväťdesiatich percentách prípadov.
Verejná ochrankyňa práv upozornila tiež na problém s registráciou ľudí na očkovanie. Na očkovanie sa napríklad nevedeli prihlásiť negramotní ľudia, seniori, ľudia bez pripojenia na internet, ľudia bez domova a práve na základe jej podnetu na ministerstve zdravotníctva prehodnotili systém a spravili ho dostupnejší aj v prípade telefonickej rezervácie a tak isto začali koordinovať v rámci ministerstva zdravotníctva svoje činnosti aj s mestami, obcami a všeobecnými lekármi v tejto oblasti, čo viedlo k dostupnejšiemu očkovaniu pre širokú verejnosť.
Ďalším takýmto úspechom považujem aj to, že v kauze, ktorú započal Úrad na ochranu osobných údajov v decembri 2019, keď sa obrátil na Investigatívne centrum so žiadosťou o poskytnutie súčinnosti, v ktorej sa dožadoval uvedenia zdroja, z ktorého Investigatívne centrum získalo videozáznam Kočnera a Trnku z jeho kancelárie, a zároveň sa pre prípad odmietnutia takejto spolupráce centru vyhrážal možnou pokutou do desať miliónov eur, verejná ochrankyňa práv nestála bokom, ale vyjadrila sa v tejto veci a vyjadrila sa zásadne. Investigatívne centrum svoj zdroj neprezradilo a verejná ochrankyňa práv konštatovala, že postupom úradu pri vyžadovaní súčinnosti od centra a odhalenia svojho anonymného zdroja došlo k porušeniu práva na slobodu prejavu a základných princípov správneho konania a dobrej verejnej správy. Šéfku úradu Pőtheovú sa následne pokúsili predvolať na Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny, ale neúspešne. Na výbore sme odporučili spolu s kolegami vláde navrhnúť jej odvolanie. Vláda takýto návrh parlamentu predložila a parlament tento návrh 29. apríla 2020 schválil.
Od roku 2018 sa verejná ochrankyňa práv venovala a upozorňovala na problém nútených sterilizácií rómskych žien a minuloročné ospravedlnenie vlády nastalo aj vďaka jej apelu na tento problém. Ďakujeme za to.
Verejná ochrankyňa práv sa zaoberala aj porušovaním práv žien pri pôrodoch, čo som už spomenula, a k tejto veci podnikla naozaj široký prieskum, ktorý poukázal na hrubé porušovanie práv na ochranu súkromia, dôstojnosti a rešpektovania telesnej a psychickej integrity rodičiek a práva na informovaný súhlas. Tak isto poukázala na absenciu právnej úpravy zabezpečujúcej právo rodičky na sprevádzajúcu osobu pri pôrode. Rezort zdravotníctva v októbri 2021 prijal štandardy v oblasti pôrodníctva a viaceré jej odporúčania prevzal zo správy, uplatnil ich, avšak neuplatnil všetky. Verený ochranca práv podal aj podnet na Ústavný súd v súvislosti s nútenou karanténou osôb, ktoré prišli zo zahraničia na Slovenskú republiku, do Slovenskej republiky. Ústavný súd dal verejnej ochrankyni práv za pravdu a rozhodol, že to bol zásah do ľudskej slobody a následne parlament zmenil zákon a odstránil možnosť vykonávať karanténu v zariadeniach určených štátom.
Verejná ochrankyňa práv tiež upozornila na možný problém s ústavnosťou 14-dňového aj 50-dňového moratória pred voľbami. Zákon bol zmenený a moratórium skrátené na dva dni pred konaním volieb.
V mimoriadnej správe v roku 2020 upozornila verejná ochrankyňa práv na environmentálne záťaže napríklad v meste Strážske. Vo väčšine prípadov došlo, dochádza k porušovaniu práva na ochranu zdravia najmä preto, že nebola určená osoba zodpovedná za odstránenie škody. Vôbec po prvýkrát sa správa ochrankyne práv venovala environmentálnym záťažiam, čo v tejto dobe považujem za mimoriadne dôležité a zásluživé. Aj za to ďakujem.
A okrem dôkazu profesionality chcem spomenúť aj dôkazy ľudskosti, ktoré, na ktoré netreba zabudnúť, a to sú také milé príbehy, keď sa napríklad na pani verejnú ochrankyňu práv obrátilo deväťročné dievča. Rodičia sa rozviedli, jej mamina ju mala v starostlivosti. Odsťahovali sa z mesta, kde dovtedy žili, no a toto dievča skonštatovalo, že má rado oboch rodičov a, ale stratila kamarátov, kamarátky, spolužiačky a veľmi prosila, aby tento jej názor nebol na súde a pred orgánmi opomenutý, pretože ten domov jej chýbal. A ja som rada, že aj v prípade deväťročného dievčaťa bol jej názor vypočutý a takýto podnet bol naozaj dôstojne riešený.
Ctené kolegyne, vážená pani ombudsmanka, na záver si dovolím povedať veľmi osobne, že je toho veľa, čo mňa osobne, ale tiež verím, že širokú verejnosť, za posledné roky trápilo a trápi, od korupcie, ohrozenej dôstojnosti, znevýhodnených a zraniteľných, prieťahy v konaniach, či úrady či súdy. A napokon pandémia a teraz vojna u našich susedov. Človek by sa mohol od rána do večera pri týchto problémoch umárať pocitom, že doba je zlá a za chrbtom nemáme nič už iba psotu a mizériu (povedané so smiechom).
Ale. Dôležité je pre mňa to ´ale´. Aj napriek tomu sa dejú veci a sú tu ľudia, ktorí pomáhajú, aby sme aj tie najťažšie výzvy a situácie dokázali zvládnuť. Počas všetkých svojich dní vo funkcii, pani profesorka, počas celého svojho pôsobenia ste boli pre mňa jedným z týchto ľudí. Vytrvalo a konzistentne ste sa zasadzovali o dodržiavanie ľudských práv. A ja vám za to úprimne ďakujem, pretože pre mňa ste charakterom vyčnievali v rámci celého Slovenska a v rámci všetkých našich snáh robiť si aj v politickom, aj vo verejnom prostredí svoju prácu dobre. Vám to išlo naozaj veľmi dobre.
Ďakujem za to.

Ďakujem pekne. Ja som rada, že pani kolegyňa Hatráková otvorila tému, diskusiu o tom, ako by mali vyzerať a spolupracovať alebo pôsobiť v hierarchii orgány, ktoré sa zaoberajú strážením ochrany práv, pretože naozaj vzniká tu nejaká duplicita a možno nejaká neefektívna ochrana alebo duplicitná ochrana, ktorá môže byť aj kontraproduktívna v prípade, ak uvediem veľmi triviálny prípad, ide o porušovanie práv dieťaťa, ktoré môže mať nejaký zdravotný hendikep, tak sa ním môže zaoberať detská komisárka, verejná ochrankyňa práv, ale zároveň aj komisárka pre ľudí so zdravotným postihnutím, čo, samozrejme, nie je želaný stav, aby všetky tri kapacity riešili jeden problém.
Mne sa páči český model a už som to viackrát aj komunikovala, kde práve verejný ochranca práv je tým dáždnikom pre všetky tieto organizácie a má pod sebou vlastne ďalších, ktorí strážia jednak detské práva, jednak práva ľudí so zdravotným znevýhodnením, ale má kontrolu nad tým, kto sa akej téme venuje. Čiže podľa mňa tento model by bol prijateľný po vzore Česka aj pre nás. To len dávam do diskusie ako môj pohľad na vec.
Ďakujem.

Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som z poverenia gestorského výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny predložila správu o prerokovaní predmetného materiálu v určenom výbore.
Predseda Národnej rady svojím rozhodnutím č. 932 pridelil správu o činnosti verejného ochrancu práv za rok 2021 s tlačou 825 na prerokovanie výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny s tým, že ako gestorský výbor podáme správu o rokovaní vo výbore a navrhneme uznesenie Národnej rady.
Gestorský výbor prerokoval správu na svojej 47. schôdzi a uzniesol sa na tom, že odporúča Národnej rade zobrať správu na vedomie. Správa gestorského výboru, ktorú máte ako tlač 825a, bola schválená uznesením výboru č. 98. V prílohe správy je aj návrh na uznesenie Národnej rady.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu k tejto veci.

Ďakujem, Rado, na tvoj pohľad, ale položil si tam aj otázku, že či sú na to štúdie. Tak sú na to štúdie, prečo to je dôležité. Nejde len o šťastnú udalosť. Ide naozaj o fatálne akože dôležitú súčasť tej ranej starostlivosti o dieťa, ktorá má vplyv jednak na psychiku otca, a to nehovoríme len psychiku otca po pôrode, ale dlhodobo. Sú na to štúdie, ako to znižuje výskyt depresií. Sú štúdie na to, ako to znižuje rozvodovosť, priamo tento prvok, a účasť otcov na ranej starostlivosti. Ale čo je veľmi dôležité v tomto, je pozerať sa aj na nejakú otázku štátu, keďže štát žiada od tej matky a od otca nejaké splnenie povinnosti po tom, čo sa to dieťa narodí. Musíš sa ísť nahlásiť na jeden úrad, na druhý atď., máš tam zákonné lehoty, niekde do ix dní. A pre mňa ako matku, ktorá rodila pomerne nedávno, pred rokom a pol, to bol stresový faktor tým, že môj muž mal v tom čase COVID, tak mi nemohol pomôcť, a bolo naozaj obťažne, aby to vybavovala moja mama, tá, keďže som ani k notárke nevedela ísť overiť podpis ako žena po ťažkom pôrode. Čiže toto sú aj také pragmatické stránky, ktoré by dokázal tento návrh vyriešiť, lebo otec dieťaťa, samozrejme, môže zastupovať to dieťa.
No a posledná vec, ktorej sa chcem dotknúť, je znižovanie práve tých stresových levelov u matky, ktoré sú pre matky akože veľmi kľúčové po tom pôrode, kedy sa spúšťa proces laktácie, a akýkoľvek akože vysoký výskyt kortizelu v tom robí problém. A na svete (povedané so smiechom), u nás sa nad tou laktáciou mnohí smejú a podceňujú to, ale na svete sú krajiny, kde platia ženám špeciálny príspevok za to, aby dojčili svoje deti ako matky, pretože sú na to široké štúdie, ako to posilňuje zdravotný stav toho dieťaťa, aký to má dopad, včasná laktácia alebo dĺžka laktácie na to, aké to má potom následky v tom systéme zdravotníctva... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne. Pôjdem odzadu. Zareagujem na pána Kočiša. Môj príklad s tou škôlkou súvisel s tým, že tu máme nejaké dva modely toho prístupu k rodinnej politike. Jeden je ten nórsky, kde uprednostňujú služby, naozaj prispôsobujú či už detské kluby alebo škôlky, alebo zakladanie firemných škôlok a tú flexibilitu v tom svojím občanom a tým zvyšujú mieru flexibility pre toho rodiča, ale, samozrejme, aj za podpory nejakých sociálnych dávok, ale sústreďujú sa hlavne na tie služby, kdežto napríklad nemecký model, ktorý je podobný tomu nášmu, sa nesústreďuje primárne na služby, to je len podporný nástroj a sústreďuje sa na tie podporné dávky, čo je aj náš prípad. A chcela som ukázať práve, ako môžu tieto služby výrazne ovplyvniť to rozhodnutie matky, ak sú flexibilné, ak sú nastavené tomu životnému prostrediu matky, tak oveľa skôr sa vie zapojiť do ekonomickej činnosti. Takže išlo o prípad, príklad.
A v reakcii na pána kolegu Valáška, je mnoho zákonov, ktoré by som rada podporila v rámci opozície. Väčšinou prichádzajú práve od vás, ale keďže máme nejaké pravidlá v rámci koalície, nedarí sa mi to robiť, ale ja si myslím, že je veľmi dôležité aj do budúcna hľadieť na tú politickú mapu a hľadať to, čo nás spája, a nie to, čo nás rozdeľuje.
Takže vďaka za užitočné návrhy.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Ďakujem, Tomáš. Myslím si, že na tomto mieste treba hovoriť pravdu, tak ju poviem a podľa mňa je šikovnosťou opozície v tomto prípade, že prišla s týmto návrhom do pléna parlamentu a buďme k sebe úprimní, je našou nešikovnosťou, že o tejto téme už tak dlho vedieme diskusie a nie sme schopní zhodnúť sa na riešení v rámci koalície. Naozaj tieto diskusie a táto téma je tu otvorená už vyše roka a ja verím, že spoločnými silami sa nám podarí prísť s riešením, ktoré bude najvhodnejšie riešenie. Predložené riešenie tiež považujem za dobré a, ale je na koalícii, aby sme sa zhodli na našom riešení. Nie je to len nejakou našou vôľou a slobodným rozhodnutím, pretože ako tu bolo povedané, Európska únia nás zaväzuje k tomu, aby sme toto riešenie priniesli. Šikovnejší než my a rýchlejší než my už boli vo väčšine štátov Európskej únie, čiže v týchto témach by sme nemali zaostávať. Naozaj ide o veľmi dôležitú zmenu na prospech rodinného života, na prospech posilnenia práv rodičov, práv žien, ale aj práv mužov v rodičovstve.
A keď sa pozeráme na tieto témy len so sociálnym aspektom alebo len cez tie ekonomické okuliare, tak robíme veľkú chybu, pretože práve krajiny, ktoré sú ekonomicky najúspešnejšie, hovoria o svojom úspechu aj vďaka opatreniam, ktoré napomáhajú a sú veľmi efektívne pri zladení súkromného a rodinného života. Toto jedno z najúspešnejších opatrení, ktoré, ktoré tomu pomáha, pretože naozaj pre otcov jednak psychologicky, ale aj pragmaticky je veľmi kľúčové, aby sa podieľali na starostlivosti o dieťa či už v rannom otcovstve alebo aj neskôr. Ja si veľmi intenzívne spomínam na zážitok z Nórska, kde som ešte bola, keď som pracovala v prezidentskom úrade a kde sme boli na návšteve ministerstva kultúry. A bolo pre nás nezvyčajné, že namiesto ministra prijal prezidenta vtedy štátny tajomník. No a keď sme sa pýtali, kde je vlastne minister, tak odpoveď ma veľmi príjemne prekvapila, minister bol na otcovskej dovolenke. Napriek tomu, že bol vo vysokej funkcii, tak bol tri mesiace so svojím dieťaťom a toto bola jedna z vecí, na ktorú boli v Nórsku mimoriadne hrdí, že sa im naozaj darí vytvoriť podmienky pre zosúladenie rodinného aj pracovného života pre naozaj každého a politici v tom išli príkladom.
Pretože len také krajiny môžu byť úspešné a keď sa bavíme o úspechu, hovorme aj o šťastí tej danej krajiny, kde sú šťastné rodiny. A to naozaj nie je fráza, to má potom veľký dopad aj na tú ekonomickú stabilitu, ekonomický rozvoj, pretože keď sa pozrieme na čísla, koľko žien je dnes ekonomicky neaktívnych a nepodieľajú sa našom hospodárstve, tak odpoveď musíme hľadať práve v takýchto soft, ale aj iných opatreniach, týkajúcich sa služieb na podporu rodiny, týkajúcich sa dávok na podporu rodiny, pretože tam treba hľadať dôvody, prečo žena musí ostať doma, aj keby už rada sa zapojila po nejakej fáze materstva do ekonomického procesu, ale nemá na to vytvorené podmienky, pretože keď je lekárkou a ráno potrebuje ísť do práce na, na siedmu, tak jej máloktorá škôlka vezme dieťa v tak skorej hodine, aby sa stihla dopraviť do tej práce, aby tam stihla fungovať.
Čiže toto sú také úplne pragmatické životné etapy, ktoré, a životné, životné problémy, ktoré ženy riešia, a ak vytvoríme priestor na to, aby mohli tieto veci zdieľať s mužmi, aby aj muži mohli zobrať na seba časť starostlivosti, tak tým vytvoríme priestor na vyššie zamestnávanie žien a podľa mňa aj na ohľaduplnejších mužov v tejto oblasti.
Takže mne sa tento návrh páči, aj keď je, aj keď je opozičným návrhom, a hovorím, posuňme sa od diskusie k riešeniu v tejto otázke. Máme na to v skutočnosti už len zopár mesiacov, pretože smernica Európskej únie nás zaväzuje k určitým termínom, do ktorých musíme toto opatrenie prijať do našej legislatívy.
Ďakujem.