Videokanál poslanca

Pán Mazurek, všetci, ktorí sme tu, a všetci politici sme zodpovední za atmosféru spoločnosti, či sa nám to páči, či nie. Lebo ja aj vy máme dve možnosti. A to buď môžeme ľudí spájať, alebo ich proti sebe hnať a rozdeľovať. Môžeme ľuďom hovoriť pravdu alebo im hovoriť polopravdy a ohýbať tú realitu. Môžeme mať citlivosť k všetkým skupinám ľudí alebo si môžeme vybrať niektorých, ktorých budeme hájiť a iných budeme zatracovať. Vždy máme dve možnosti. A preto si myslím, že by sme sa tejto zodpovednosti, ktorú voči verejnosti máme, nemali zbavovať. Jednoducho sme zvolení. Máme priestor v médiách. Máme priestor hovoriť v parlamente. A každé jedno slovo, ktoré vyslovíme má váhu.

Ja na rozdiel od pána predsedajúceho vecnosť vašich príspevkov neviem úplne oceniť, ale veľmi, veľmi sa mi naozaj páči, pán Kuffa, ako sa snažíte pôsobiť sofistikovane, ako hovoríte o tom, čo by sme mali a nemali v školách vyučovať a vlastne, že či my vôbec vieme, čo je to menšina, nám tu kladiete takú rečnícku otázku, keď hovoríme o sexuálnych menšinách ako o menšinách, no viete, asi vieme, čo je to menšina a vy asi neviete, pretože menšina je označenie, zreteľné označenie pre akúkoľvek skupina, ktorá sa odlišuje od väčšinovej spoločnosti, takže áno, aj sexuálne menšiny sú menšiny, aj národnostné menšiny sú menšiny, aj iné kultúrne, sociálne menšiny sú menšiny. Čiže ja len toľko, že keď sa snažíte poučovať druhých, tak robme to exaktne.
A ja obdivujem ako niekto dokáže počas desiatich minút uraziť slovenské deti, pretože nevedia ani farby vlajky podľa vás, hej. Toto, toto si ja nemyslím, napríklad. To, že urazíte mňa alebo môjho otca, alebo proste kohokoľvek ďalšieho, to už je proste taký folklór. Mňa ste dokázali uraziť, aj keď som bola tehotná, čo bolo vtedy oveľa horšie, znova som tehotná, znova ma urážate. Keď budem tretí raz tehotná, už budem na to pripravená, ale naozaj, pán Kuffa, keď vy ste vzorkou tradičnej slovenskej spoločnosti, tak mrzí ma to a naozaj neviem, čo k tomu dodať.
Ďakujem.

Budem hovoriť zmierlivo, tichším tónom a vážim si to aj na kolegovi Lehotskom, že zvolil prístup k tejto téme, ktorý bol naozaj citlivý a nebol nejakým spôsobom útočný alebo dehonestujúci, toto je podľa mňa veľmi dôležité v týchto témach, aby sme mali citlivosť k ľuďom, ktorých sa týkajú.
Mne sa veľmi nepáči, že sa tu snažíme robiť hrubé čiary medzi konzervatívnymi alebo ľuďmi presadzujúcimi tradičné hodnoty, kresťanské hodnoty a medzi ľuďmi, ktorí majú citlivosť aj k menšinám, napríklad k sexuálnym menšinám. Ja vôbec tieto deliace čiary v našej spoločnosti nevnímam. A keď sa pozriete aj na európsku politiku, napríklad na najznámejšiu podľa mňa takú kresťanskú konzervatívnu političku Merkelovú, práve za jej vlády, kdežto vôbec to nebolo nejak súčasťou jej programu, ale bolo to súčasťou koalície, práve za jej vlády sa v Nemecku podarilo presadiť registrované partnerstvo, podarilo sa zlepšiť podmienky ľuďom rovnakého pohlavia žijúcim v jednej domácnosti, dokonca v rámci jej vlády bol prvý minister, ktorý sa otvorene priznal k tomu, že je homosexuálnej orientácie a nijakým spôsobom to nedehonestovala aj napriek tomu, že je to konzervatívna kresťanská politička, naopak.
Čiže pre mňa je aj toto symbolom nejakej zrelej politiky, zrelej demokracie, naozaj rozumného prístupu k tomu, že áno, sme rozdielni, sme heterogénni, ale dokážeme sa navzájom rešpektovať a neubližovať si. Takže vďaka za to, Tomáš.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Ja súhlasím s tým, čo tu povedal kolega Baránik. Ja si myslím, že treba si položiť otázku, komu týmto návrhom zákona pomôžeme. Ja si naozaj myslím, že nikomu. Týmto návrhom zákona zraníme sexuálne menšiny a ľudí rozdelíme. Ľudí pobúrime, ľuďom ublížime. Čiže pre mňa takýto zámer je zlý zámer. A tomu by sme nemali venovať našu prácu a energiu v parlamente.
Pán Taraba, ale predpokladám, že aj pán Gyimesi sú ľudia, ktorí tvária, že chcú pomáhať menšinám. Veď tam spomenul aj to, aby sme neobmedzili napríklad vyvesovanie rómskej vlajky a podobne. Ale na druhej strane obmedzujú iné menšiny. Sexuálne menšiny, ktoré si už svoju vlajku vyvesiť nebudú môcť.
Tak mňa zaujíma, že prečo sú jedny menšiny okej pre nich a iné menšiny sú v rozpore s tým, koho chcú a nechcú chrániť. Ja si myslím, že tu nejde o žiadnu ideologickú vlajku. Tu ide naozaj o vlajku, ktorá reprezentuje tieto sexuálne menšiny a naozaj v našej krajine sa na nich vzťahujú všetky povinnosti, ktoré, ktoré máme ako občania, ale tie práva majú značne obmedzené. Či už vo vlastníctve alebo nahliadanie do zdravotnej dokumentácie a podobne. Čiže je úplne relevantné sa baviť o tom, ako im vieme nejakým spôsobom vyjadriť podporu a zrovnoprávniť tieto, tieto práva a povinnosti. Čiže toto je pre mňa kľúčové, aby zaznelo v tejto diskusii.
A posledná vec, nerozumiem, prečo sa tam toľko skloňovala cirkev a cyrilometodské tradície a podobne. V akom rozpore je sexuálna orientácia s cirkvou, s vierou, s kresťanstvom? Veď akože už sa len pozrite na to, čo hovorí o ľuďoch menšinovej sexuálnej orientácie Svätý otec. Akože už aj on má v sebe naozaj veľmi odvážne tvrdenia, ktorými podporuje sexuálne menšiny. (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Chcem pripomenúť členom eurovýboru, že o 13.30 h máme zasadnutie výboru. Príde aj pán premiér, prosím najmä koaličných poslancov, aby tam boli.
Ďakujem pekne.

(Prestávka.)

Chcela by som pripomenúť členom európskeho výboru, že zajtra 13.30 h. máme výbor s pánom premiérom. Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci.
Ja sa chcem vyjadriť k dvom pozmeňujúcim návrhom, ktoré potom predložím, a zároveň by som chcela vysloviť poďakovanie pánovi ministrovi za jeho veľmi konštruktívny a ústretový prístup, pokiaľ ide o otázky rodiny, ktorým sa venujem, a zároveň kolegom z ďalších poslaneckých klubov, ktorí sú spolupredkladateľmi a taktiež sa stotožnili s týmto návrhom. Teda s dvomi návrhmi.
Prvý pozmeňovák, ktorý som riešila, sa venuje vlastne tým dvom týždňom otcovského voľna alebo otcovskej dovolenky, ktorú dostane otec k dispozícii po narodení dieťaťa. Je tam vlastne časová lehota šesť týždňov od narodenia dieťaťa, kedy môže otec toto voľno uplatniť, no z praxe, ktorú majú v Českej republike, som si všimla, oni už tam majú túto zmenu vyše roka, že našli dieru v tejto zmene pri implementovaní tejto smernice. A vlastne tá diera v zákone sa týkala predčasne narodených detí, kedy tieto deti sú niekedy v nemocnici aj dlhšie, ako je tých šesť týždňov, kedy má otec možnosť využiť tie dva týždne voľna a vlastne v podstate by ich ani nestretol po tom, čo sa vrátia z nemocnice domov. Preto som navrhla, aby sme čas, ktorý dieťa po narodení, aj keď ide o predčasne narodené dieťa alebo iné dieťa, ktoré potrebuje ústavnú zdravotnú starostlivosť v zdravotníckom zariadení, aby sme tento čas, čo strávi v zdravotníckom zariadení, nezarátavali do toho obdobia šesť týždňov od narodenia dieťaťa, aby naozaj aj tieto deti, ich otcovia a mamy mali možnosť byť tie dva týždne spoločne doma.
Čiže to bude jeden z pozmeňujúcich návrhov a druhý pozmeňujúci návrh, ktorý potom prečítam, sa bude týkať inej veci, otcovskej dovolenky, klasickej ako keď hovoríme o materskej klasickej, tak, tak, samozrejme, aj otec má právo ísť na otcovskú dovolenku a tam má povinnosť, ktorá mu vyplýva zo Zákonníka práce, aby to, že ide na otcovskú dovolenku, oznámil svojmu zamestnávateľovi najneskôr šesť týždňov pred tým než na ňu nastúpi. Avšak tiež sa nám tam ukázala diera alebo nedostatok tejto úpravy, kedy bol otec pred nástupom na otcovskú dovolenku v podstate počas tých šiestich týždňov nechránený pred výpoveďou, chránený bol až od momentu, keď nastúpil na otcovskú dovolenku, a tak sa nám v praxi stávalo, že mnohí nepoctiví zamestnávatelia využili túto dieru v zákone a počas tých šiestich týždňov, kedy im dotyčný oznámil, že chce ísť na otcovskú dovolenku, až do momentu kým na ňu nastúpil, dali týmto mužom výpoveď. Takže aj toto sme preklenuli a dohodli sme sa na zmene, kedy aj týchto šesť týždňov spadá vlastne do toho ochranného obdobia a zamestnávateľ po tom, čo mu zamestnanec oznámi, že ide na otcovskú dovolenku, ho nebude môcť vyhodiť.
Prejdem už k čítaniu samotných pozmeňujúcich návrhov. Môžem prečítať jeden po druhom? Dobre, ďakujem. Takže teraz prednesiem prvý pozmeňujúci návrh. Pozmeňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Vladimíry Marcinkovej, Evy Hudecovej, Vladimíra Ledeckého, Márie Šofranko, Anny Andrejuvovej a Mariana Viskupiča k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 1039).
1. V čl. II, 2. bode, § 81 ods. 1 písm. e) sa na konci čiarka nahrádza bodkočiarkou a pripájajú sa tieto slová: „toto obdobie sa predlžuje o kalendárne dni, počas ktorých bolo dieťa prijaté do ústavnej starostlivosti zdravotníckeho zariadenia zo zdravotných dôvodov na strane dieťaťa alebo jeho matky, ak deň prijatia spadá do obdobia šiestich týždňov od narodenia dieťaťa,".
2. V čl. III, 2. bode, § 96 ods. 3 sa na konci bodka nahrádza bodkočiarkou a pripájajú sa tieto slová: „toto obdobie sa predlžuje o kalendárne dni, počas ktorých bolo dieťa prijaté do ústavnej starostlivosti zdravotníckeho zariadenia zo zdravotných dôvodov na strane dieťaťa alebo jeho matky, ak deň prijatia spadá do obdobia šiestich týždňov od narodenia dieťaťa.".
3. V čl. IV, 2. bode, § 49 ods. 3 písm. d) sa na konci čiarka nahrádza bodkočiarkou a pripájajú sa tieto slová: „toto obdobie sa predlžuje o kalendárne dni, počas ktorých bolo dieťa prijaté do ústavnej starostlivosti zdravotníckeho zariadenia zo zdravotných dôvodov na strane dieťaťa alebo jeho matky, ak deň prijatia spadá do obdobia šiestich týždňov odo dňa pôrodu,".
4. V čl. V, 1. bode, § 3 ods. 8 písm. a) sa za slová „odo dňa pôrodu" vkladajú slová „alebo do uplynutia predĺženého obdobia z dôvodu prijatia dieťaťa do ústavnej starostlivosti zdravotníckeho zariadenia zo zdravotných dôvodov na strane dieťaťa alebo jeho matky".
5. V čl. V, 2. bode, § 3 ods. 8 písm. b) sa za slová „odo dňa pôrodu" vkladajú slová „alebo do uplynutia predĺženého obdobia z dôvodu prijatia dieťaťa do ústavnej starostlivosti zdravotníckeho zariadenia zo zdravotných dôvodov na strane dieťaťa alebo jeho matky".
6. V čl. VI, 7. bode, § 116a ods. 2 sa na konci bodka nahrádza bodkočiarkou a pripájajú sa tieto slová: „toto obdobie sa predlžuje o kalendárne dni, počas ktorých bolo dieťa prijaté do ústavnej starostlivosti zdravotníckeho zariadenia zo zdravotných dôvodov na strane dieťaťa alebo jeho matky, ak deň prijatia spadá do obdobia šiestich týždňov odo dňa narodenia dieťaťa.".
7. V čl. VIII, 2. bode, § 155 ods. 1 písm. e) sa na konci čiarka nahrádza bodkočiarkou a pripájajú sa tieto slová: „toto obdobie sa predlžuje o kalendárne dni, počas ktorých bolo dieťa prijaté do ústavnej starostlivosti zdravotníckeho zariadenia zo zdravotných dôvodov na strane dieťaťa alebo jeho matky, ak deň prijatia spadá do obdobia šiestich týždňov od narodenia dieťaťa,".
Koniec pozmeňujúceho návrhu. Teraz idem čítať druhý pozmeňujúci návrh.
Pozmeňujúci návrh Vladimíry Marcinkovej, Evy Hudecovej, Márie Šofranko k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 1039).
1. V čl. I bod 23 znie:
„23. V § 64 ods. 1 písm. d) sa za slová „materskej dovolenke," vkladajú slová „v dobe od oznámenia predpokladaného dňa nástupu na otcovskú dovolenku podľa § 166 ods. 3 zamestnancom, najskôr však šesť týždňov predchádzajúcich očakávanému dňu pôrodu, do skončenia otcovskej dovolenky, v dobe"."
2. V čl. I sa za bod 23 vkladá nový bod 24, ktorý znie:
„24. V § 64 ods. 3 písm. a) druhom bode sa za slová „tri roky," vkladajú slová „v dobe od oznámenia predpokladaného dňa nástupu na otcovskú dovolenku podľa § 166 ods. 3 zamestnancom, najskôr však šesť týždňov predchádzajúcich očakávanému dňu pôrodu, do dňa, ktorý predchádza dňu nástupu na otcovskú dovolenku,"."
Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
3. V čl. I bod 25 znie:
„25. V § 64 ods. 3 písm. c) sa slová „materskej dovolenke alebo" nahrádzajú slovami ,,materskej dovolenke zamestnanca v dobe od oznámenia predpokladaného dňa nástupu na otcovskú dovolenku podľa § 166 ods. 3, najskôr však šesť týždňov predchádzajúcich očakávanému dňu pôrodu, do skončenia otcovskej dovolenky alebo o".
Koniec pozmeňujúceho návrhu.
A mám jeden problém, pán predsedajúci, lebo namiesto „v" som čítala päť, lebo som si myslela, že to je rímska päťka. Takže teraz mám to prečítať ešte raz pre správnosť?

Grendel, Gábor, podpredseda NR SR
Je všeobecný súhlas, aby to nemusela čítať pani poslankyňa ešte raz? (Súhlasná reakcia pléna.)

Marcinková, Vladimíra, poslankyňa NR SR
Mrzí ma to, je to iným písmom.

Grendel, Gábor, podpredseda NR SR
Výborne, takže môžme ísť ďalej.

Marcinková, Vladimíra, poslankyňa NR SR
Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne aj kolegyni Drábikovej, aj kolegyni Bittó Cigánikovej, aj pánovi Šefčíkovi za ich podporné slová pre tento návrh. Ja sa teším, že sme našli zhodu. Mnohí sme boli súčasťou tých diskusií. Naozaj som veľmi rada, že sme dospeli do tohto štádia. Veľmi verím, že tento návrh nájde potrebnú podporu a dnes prejde.
A zároveň, pán Urban, ďakujem, že ste sa k tejto téme vyjadrili ako lekár, vážim si to.
Hovorím, tie dáta hovoria v neprospech toho argumentu, ktorý ste použili, že je to možné všade na Slovensku. Z nejakých dvetisíc, cez dvetisíc monitorovaných pôrodov, na ktorých merali dostupnosť sprevádzajúcej osoby, 33 %, vlastne 33 percentám žien z rôznych dôvodov nebolo umožnené mať pri sebe osobu, čiže držala som sa týchto dát. Iný prieskum zatiaľ nemáme k dispozícii. Ale aj po tom, čo som hovorila s viacerými nemocnicami, s ktorými som riešila ich pripomienky a vlastne hľadali sme kompromis, tak vzišlo z tejto diskusie, že nie všade to umožňovali za každých okolností, najmä pandémia bola taká vypuklá situácia, kedy si to v jednotlivých zariadeniach vysvetľovali rôzne. Ale ja rozumiem, že to bola situácia, na ktorú nikto z nás nebol pripravený, a preto sa tie postupy nejakým časom dávali do štandardizovanej podoby.
Aj preto si myslím, že je dôležitý tento zákon, aby sme mali vo veciach poriadok a aby sa nestalo, že v Krompachoch si zákon vykladajú inak ako napríklad v Bratislave. To by bolo na škodu tých žien.

Ďakujem ešte raz, pán predsedajúci, za slovo.
Návrh tejto novely žene rodičke, ako som už v úvode uviedla, priznáva právo na to, aby si mohla k pôrodu vziať jednu ňou určenú osobu. V prípade, ak si chce pôrodnica sama určiť, že dokáže v rámci svojich priestorov a možností akceptovať aj viac ako jednu sprevádzajúcu osobu, čo sa už dnes v niektorých zariadeniach deje, náš návrh to víta, ale neurčuje to ako povinnosť. Zopakujem, že garantujeme jednu sprevádzajúcu osobu pre každú rodičku.
Chcela by som sa vyjadriť v úvode k procesu tvorby tohto navrhovaného znenia. Chcem zdôrazniť, že tento návrh vzišiel po veľmi poctivej a dlhej diskusii nielen so všetkými dotknutými zložkami ministerstva zdravotníctva, ale taktiež s Asociáciou verejných poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, čo sú štátne nemocnice, ktoré vyslovili súhlas, rovnako tak s Asociáciou súkromných poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, čo sú súkromné nemocnice, s hlavným odborníkom pre gynekológiu a pôrodníctvo, a rovnako tak sme o návrhu dlho rokovali aj tu medzi sebou v parlamente, takže ide o kompromisné znenie. A ja som veľmi rada ako iniciátorka tejto novely, že sme našli spoločnú cestu a že nakoniec sme pri tomto návrhu podpísaní viacerí z tohto politického spektra aj v rámci parlamentu, čo svedčí o tom, že nám naozaj záleží na tom, aby sme kvalitu pôrodníctva posúvali vpred spoločne.
Na základe dohody s nemocnicami a s ministerstvom zdravotníctva je súčasťou navrhovaného znenia veta, ktorá dáva priestor pôrodníkovi v hraničných situáciách, kedy je povaha poskytovaného zdravotného výkonu nezlučiteľná s prítomnosťou sprevádzajúcej osoby, aby sprievod na nevyhnutný čas a v nevyhnutnej miere obmedzil. Nie som lekár, ale predstavujem si takú hraničnú situáciu tak, že keď naozaj dôjde k veľmi ťažkej situácii počas pôrodu, kedy je nevyhnutné možno ženu aj previesť na inú operačnú sálu alebo jej poskytnúť zdravotnú starostlivosť, ktorá je akútna, a nevedia ju spraviť vlastne na pôrodnej sále, tak v tom momente je úplne normálne, že pre krátkosť času vlastne poprosia, obmedzia na nevyhnutný čas ten sprievod a vykonajú všetko pre to, aby žene pomohli, aby jej zachránili život.
Rovnako tak je pre mňa dôležité, aby som vysvetlila, prečo sme pri tomto zákone posunuli účinnosť na rok 2024. Zhodli sme sa po diskusii s kolegami v parlamente, že tam vytvoríme časový priestor na to, aby sa všetky pôrodnice na Slovensku dokázali na túto zmenu pripraviť. Ja som tento návrh rešpektovala.
Aký je dnešný súčasný stav? Už dnes máme zdravotnícke zariadenia, kde je možnosť mať pri sebe sprevádzajúcu osobu. Žiaľ, neplatí to pre každé zariadenie. Podľa prieskumu, ktorý uskutočnila ešte nedávna verejná ochrankyňa práv pani profesorka Patakyová, z meranej vzorky nebolo umožnené mať pri sebe sprievod pri pôrode vyše 30 % žien. Situácia sa počas pandémie ešte dramaticky zhoršila aj napriek tomu, že hlavný hygienik vydal usmernenie, ktoré som ja veľmi vítala a jasne odlíšil sprievod pri pôrode od návštevy v nemocnici a tým povedal, že rodičke nesmie byť v čase pandémie odopretá možnosť mať pri sebe sprevádzajúcu osobu, ak sa napríklad PCR testom potvrdí, že nie je hrozbou, alebo iným testom. No však realita bola iná a naďalej sa to stávalo.
Tiež vieme, že z celkového počtu pôrodníc vyberá poplatky za prítomnosť sprevádzajúcej osoby až 33 z 50 pôrodníc a tie poplatky sa pohybujú medzi 15 až 50 eurami. Ak k tomu počas pandémie prirátame sumu za PCR test, ktorého cena môže byť od 40 do 70 eur, dostávame sa do situácie, kedy je sprievod rodiacej pacientky umožnený najmä tým, ktorý si to vedia ekonomicky dovoliť. Vo veci poplatkov som explicitne rokovala s oboma asociáciami nemocníc na Slovensku, teda aj so štátnymi, aj so súkromnými, a upozornila ich na to, že už aj dnes v rámci tej legislatívnej úpravy, ktorú máme, aj napriek tomu, že nie je ešte prijatý náš legislatívny návrh, sú, je podmieňovanie sprievodu pacientky, rodiacej pacientky pri pôrode akýmkoľvek poplatkom právny a hlavne ústavný problém.
V Českej republike k tomu už majú aj nález súdu, a to od roku 2015, a to úplne na základe rovnakých argumentov a právnej úpravy, ktorá je aj u nás zhodná, teda právo na sprievod osoby pri pôrode nemožno zamedziť poplatkovou povinnosťou, pretože je to súčasť verejnoprávneho rámca ochrany rodinného života. Do nej zahŕňame aj okolnosti pôrodu. Rozhodol o tom Európsky súd pre ľudské práva, a teda právo na prítomnosť sprevádzajúcej osoby je súčasťou práva na rešpektovanie súkromného a rodinného života. A zároveň európska legislatíva jasne určila, že právo na rešpektovanie súkromného života zahŕňa v sebe aj rozhodnutie stať sa rodičom a určiť si okolnosti pôrodu a okolnosti toho, ako sa rodičom stane.
Čiže v tejto súvislosti v Českej republike už od roku 2015 je situácia veľmi právne jasná a tie poplatky sa tam nevyberajú. Jediné poplatky, ktoré sú akceptovateľné, právne akceptovateľné, sú vlastne za náklady, ktoré vznikajú pri sprevádzajúcej osobe, to je ochranný plášť alebo rúško, alebo čokoľvek, čo musí materiálne nemocnica vynaložiť na to, aby tam tá sprevádzajúca osoba bola. Ak pýta poplatok za takúto vec, vtedy nejde o poplatok, ktorým podmieňuje právo na prítomnosť sprevádzajúcej osoby, ale vlastne deklaruje svoje náklady, ktoré pri tom má. S týmto vyslovili súhlas, a naozaj sme si to veľmi poctivo prešli aj tie možnosti právneho riešenia, tak štátne nemocnice, ako aj súkromné nemocnice. Záležalo mi, aby sme v tomto mali tú právnu aj ústavnú čistotu, tak ako sa to podarilo nadobudnúť v Českej republike.
Asi najdôležitejšia vec, ktorú tu chcem spomenúť, sú zdravotné benefity práva na prítomnosť sprevádzajúcej osoby pri pôrode. Je preukázané, že kontinuálna podpora počas pôrodu zlepšuje perinatálne výsledky u matky aj u novorodenca, zvyšuje pravdepodobnosť vaginálneho pôrodu, znižuje riziko sekcie, skracuje trvanie pôrodu, znižuje použitie syntetického oxytocínu, všetkých foriem analgézie, znižuje riziko, že dieťa bude mať nízke Apgar skóre po piatej minúte. Toto nie sú nejaké dojmy, sú na to konkrétne štúdie a odkaz na všetky tieto štúdie môžete nájsť na strane 1089 v slovenskej novej učebnici pôrodníctva. Rovnako tak tam spomínajú aj psychologické štúdie, ktoré hovoria o tom, že ženy prežívajú menej negatívnych emócií v súvislosti s pôrodom, keď tam majú blízku osobu, a sú s jeho priebehom viac spokojné, menej úzkostné, menej ohrozené traumatizáciou a rozvojom popôrodnej depresie. Toto môžete nájsť v rovnakej učebnici pod č. 27 na konci v odkazoch.
Takisto zdravotným benefitom je aj to, že sa výrazne znižuje stresový faktor a vlastne dokážeme práve tieto stresové situácie zmierňovať tým, že tam je blízka osoba, ktorá tú ženu upokojuje. Tvorba kortizolu, ktorý sa nám tvorí v momente, keď sme v strese, výrazne bráni aj zdravej tvorbe oxytocínu, ktorý je nevyhnutný pre ten správny priebeh pôrodu, a vlastne práve táto rovnica je jedným zo základov, na ktorých stoja štúdie, ktoré som vám spomínala.
Aké sú moje osobné dôvody predloženia tohto návrhu? Pôrodná skúsenosť je pre rodinu, ale najmä pre matku, pre nás ženy jedným z veľmi určujúcich faktorov pri rozhodovaní o počte detí a celkovo o dojme, ktorý máme z poskytovanej zdravotnej starostlivosti. Sú ženy, ktoré si pri pôrode zažili takú traumu, ktorá ich možno aj odrádza od toho, aby mali ďalšie deti, aby si pôrodom znovu prešli. Ak sa chceme úprimne baviť o rodinnej politike a o faktoroch, ktoré vplývajú na kvalitu rodičovstva, som presvedčená, že diskusia o humanizácii pôrodov a zlepšení stavu nášho pôrodníctva na Slovensku musí byť toho súčasťou a toto je jedným z krokov, ako k tomu dospieť.
Za základné piliere zlepšenia tohto stavu považujem umožnenie mať pri sebe aspoň jednu blízku osobu, strážiť právo žien napríklad na výber pôrodnice, aby mohli rodiť tam, kde si vyberú, či v Bratislave, alebo v inom kúte Slovenska; zlepšiť postavenie pôrodných asistentiek na Slovensku tak, aby mali rozšírené kompetencie, a mne sa páči ten vzorec, ktorý majú v Českej republike, ale zároveň aby to bolo pre ne motivujúce, aby ich bolo viac a aby sme im na to vytvorili podmienky aj s podporou školského, vysokoškolského systému, aby sme ich tu dokázali vychovávať vo väčšom množstve, lebo ich veľmi potrebujeme. Práve na nich stoja pôrodné oddelenia a práve na toto upozorňujú aj samotní pôrodníci, že toto je ten kameň úrazu v personálnej otázke.
A taktiež sa veľmi prihováram za to, aby sme modernizovali naše pôrodnice a dodržiavali štandardy, ktoré schválilo ministerstvo zdravotníctva, pretože pôrodnice sú často najviac ziskovými oddeleniami aj v rámci nemocníc a ak nám bude pretrvávať stav, že budú naše ženy hľadať možno možnosti absolvovať pôrod v Česku alebo v Rakúsku, je to veľká škoda, pretože za finančné prostriedky, ktorými, ktoré dokážeme, ktorými dokážeme rozvíjať nemocnice, je podľa mňa veľmi dôležité, aby sme tieto finančné prostriedky nachádzali tu na Slovensku, aby sme motivovali naše nemocnice k tomu, aby poskytovali takú zdravotnú starostlivosť, aby boli možnosťou číslo jedna pre všetky ženy. Je to naozaj veľká diskusia teraz v rámci najmä mladých žien a celkovo žien, ktoré chcú byť matkami alebo sú tehotné, takže nebráňme sa jej a otvorme sa tejto diskusii aj tu v parlamente.
Ja sa chcem na záver poďakovať veľmi konštruktívnemu dialógu, ktorú, ktorý, ktorému, ktorý som mala aj so stranou OĽANO, aj so stranou SME RODINA, aj s ďalšími, ktorí sa zaujímali o tento návrh, a budem veľmi vďačná, ak dnes pri druhom a treťom čítaní dovolíte tomuto zákonu prejsť.
Vďaka.

Pán predsedajúci, ďakujem pekne za slovo. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi uviesť návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákon 576/2004 o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Je to zákon, je to novela zákona, ktorú predkladám spolu s kolegyňami pani Annou Záborskou, pani Evou Hudecovou, pani Zuzanou Šebovou, pani Romanou Tabák a pani Janou Bittó Cigánikovou. A takou základnou pointou zákona je, aby sme priznali ženám rodičkám pri pôrode právo na to, aby tam mohla byť s nimi prítomná sprevádzajúca osoba. Takže veľmi rada by som túto ideu a náš návrh rozvinula v rozprave, do ktorej sa hlásim ako prvá.
Ďakujem pekne.