Videokanál poslanca

Ďakujem pekne, pán predseda. Vážení kolegovia a kolegyne, rada by som vás požiadala o podporu pozmeňujúceho návrhu s pätnástimi podpismi poslankýň a poslancov. Tento pozmeňujúci návrh sa týka zákona, ktorý momentálne prerokovávame, o liekoch a zdravotníckych pomôckach a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 128).
Pozmeňovací návrh znie: "V čl. II, v čl. I 2. bode v § 1431 sa vypúšťa odsek 2 a súčasne sa zrušuje označenie odseku 1."
Celkom krátke zdôvodnenie. Navrhovanou úpravou sa vypúšťa duplicita z návrhu zákona.
Ďakujem vám pekne za podporu. Ďakujem vám, pán predseda.

Prepáčte, pán podpredseda, neuvedomila som si, že to nie je automatické. Ďakujem pekne všetkým kolegom za ich komentáre a ich svedectvá. Myslím si, že tu je ten problém, ktorý aj bol naznačený, že čo je úloha verejného ochrancu ľudských práv. Je to, aby v danom štáte porovnával, či je, alebo nie je rešpektovaná legislatíva včetne ústavy u nás v Slovenskej republike. Ja myslím, že to nie je ani interpretácia možno osobná, ani interpretácia nejakých mimovládnych organizácií, čo sa tiež veľmi často stáva, ale je to rešpektovanie daného legislatívneho rámca v tom-ktorom štáte.
A ja som zažila v Európskej únii, keď nebola rešpektovaná subsidiarita a kompetencie, že to spôsobilo ten stav, ktorý v Únii je, že ľudia Únii nedôverujú, pretože sa im zdá, že zasahuje do ich práv v oblastiach, na čo nemá kompetencie.
Ja by som bola veľmi rada, keby sme sa my na Slovensku tomu vyvarovali. A ja myslím, že len tak verejný ochranca ľudských práv bude mať dôveru u občanov, že ide podľa platného zákona.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pán podpredseda. Vážená pani verejná ochrankyňa práv, ctená snemovňa, kolegyne a kolegovia, ochrana ľudských práv patrí medzi zásadné povinnosti právneho štátu, akým naše Slovensko chce byť. Úrad verejného ochrancu práv je preto dôležitou súčasťou štátnej správy republiky a jeho úloha je nezastupiteľná. Základnou povinnosťou verejného ochrancu práv je dbať o to, aby práva jednotlivých občanov, vyjadrené v právnom poriadku Slovenskej republiky, boli dodržiavané. Vychádzajúc z tohto konštatovania, by som sa rada dotkla vybraných častí, resp. niektorých konkrétnych pasáží správy pani verejnej ochrankyne práv.
Konkrétne sa budem venovať časti o práve na súkromný a rodinný život, práva detí a rodičov. Tou prvou oblasťou je vnútroštátne, sú vnútroštátne adopcie, čiže osvojenia. Na stranách 25 a 26 sa, pani verejná ochrankyňa práv, venujete otázke vnútroštátnych adopcií, osvojení. Úradom práce, ktoré deti a budúcich osvojiteľov pripravujú na adopciu, vyčítate, že manželské páry sú preferované ako budúci adoptívni rodičia pred osamelou osobou.
Dovoľte mi len pripomenúť, že úradom práce vyčítate postup, ktorý je založený na filozofii a litere platnej právnej úpravy. Ustanovenie § 100 ods. 1 zákona o rodine hovorí: "Osvojiť maloleté dieťa môžu manželia alebo jeden z manželov, ktorý žije s niektorým z rodičov dieťaťa v manželstve, alebo pozostalý manžel po rodičovi alebo osvojiteľovi maloletého dieťaťa." Druhá veta citovaného ustanovenia upravuje: "Maloleté dieťa môže výnimočne osvojiť aj osamelá osoba, ak sú splnené predpoklady, že osvojenie bude v záujme dieťaťa."
Vážená pani verejná ochrankyňa práv, prečítala som si aj vašu správu z augusta roku 2019, ani z tejto správy mi nie je zrejmý relevantný dôvod na kritiku postupov úradu práce. Podľa čl. 151a ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky "verejný ochranca práv je nezávislý orgán Slovenskej republiky, ktorý v rozsahu a spôsobom ustanoveným zákonom chráni základné práva a slobody fyzických osôb, právnických osôb v konaní pred orgánmi verejnej správy a ďalšími orgánmi verejnej správy, ak je ich konanie, rozhodovanie alebo nečinnosť v rozpore s právnym poriadkom". Vašou úlohou je kontrolovať, či je konanie, rozhodovanie alebo nečinnosť v rozpore s právnym poriadkom Slovenskej republiky.
Právny poriadok v Slovenskej republike je vyjadrený v § 100 ods. 1 zákona o rodine. Nevidím preto žiadny medzinárodný ani iný ľudskoprávny základ pre kritiku postupov úradu práce.
Úrady práce neporušujú zákon o rodine. Pripomínam, že rodinné právo je právne odvetvie, ktoré je v každej krajine najvýraznejšie spojené s morálnymi, kultúrnymi, politickými či náboženskými hodnotami spoločnosti. Nemožno hovoriť o harmonizácii rodinného práva v tom pravom slova zmysle. Rodinné právo v Európe zostáva vo výhradnej legislatívnej právomoci členských štátov. Slovenské rodinné právo má korene v klasickom rímskom práve, v prirodzenoprávnych tradíciách a v našej národnej skúsenosti s tým, čo je pre vývoj detí a rodiny najlepšie.
Ešte sa vrátim k zneniu § 100 ods. 1 druhá veta citovaného zákona o rodine: "Maloleté dieťa môže výnimočne osvojiť aj osamelá osoba, ak sú splnené predpoklady, že osvojenie bude v záujme dieťaťa. Záujem dieťaťa je základnou zásadou rodinného práva." Základné zásady majú v zákone o rodine osobitný význam pre svoj vyšší stupeň všeobecnosti v rodinnom práve, ktoré je úzko späté s morálnymi či kultúrnymi hodnotami obyvateľov Slovenskej republiky, vyjadrujú hodnotové východisko výkladu noriem uvedených v paragrafovom znení zákona.
Preto sa znovu pozastavujem nad tým, prečo, pani verejná ochrankyňa práv, kritizujete úrady práce, sociálnych vecí a rodiny, keď § 3 ods. 3 zákona č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej kuratele im ich postup priam prikazuje.
V závere ešte jedna dôležitá poznámka. Novelou zákona o rodine č. 175/2015 Z. z. s účinnosťou od 1. januára 2016 bola do čl. 3 vložená nová zásada, ktorá znie: "Spoločnosť uznáva, že pre všestranný a harmonický vývin dieťaťa je najvhodnejšie stabilné prostredie rodiny tvorenej otcom a matkou dieťaťa." Doplnenie tejto zásady má primárne vyjadrovať presvedčenie slovenskej spoločnosti o tom, že súdy a všetky orgány, ktoré sa dotýkajú svojimi postupmi a rozhodnutiami dieťaťa, majú rešpektovať základné právo dieťaťa podľa okolností konkrétnej situácie vyrastať od narodenia v prirodzenom rodinnom prostredí. Táto veta nemá za cieľ diskriminovať iné formy ľudského spolužitia, v ktorých dieťa vyrastá, napríklad v jednorodičovskej rodine. Ustanovenie má práve, naopak, naplniť právo dieťaťa ustanovené v čl. 7 Dohovoru Organizácie Spojených národov o právach dieťaťa poznať svojich rodičov a právo na ich starostlivosť.
Rovnakou inšpiráciou pre vloženie novej vety do čl. 3 zákona o rodine bola aj myšlienka usmernenia Organizácie Spojených národov o náhradnej starostlivosti o deti z roku 2009, a to "rodina je základnou jednotkou spoločnosti a prirodzeným prostredím pre rast, blaho a ochranu detí".
Preto je treba v prvom rade usilovať o ponechanie detí či ich návrat do starostlivosti rodičov alebo, ak to nie je možné, blízkych príbuzných.
Druhá oblasť, ktorej sa chcem dotknúť, je právo párov rovnakého pohlavia na uznaní ich vzťahu v právnom poriadku Slovenskej republiky. Na strane 88 a nasledujúcej sa venujete právu párov rovnakého pohlavia a ich diskriminácii slovenskými orgánmi pri udeľovaní trvalého pobytu občanov tretej krajiny.
Dostali ste podnet od páru rovnakého pohlavia, ktorý uzatvoril manželský zväzok v tretej krajine. Jeden manžel má pritom občianstvo Slovenskej republiky a druhý manžel občianstvo Nového Zélandu. Pár namietal nemožnosť udelenia pobytu na území Slovenskej republiky manželovi z Nového Zélandu na základe jeho statusu rodinného príslušníka občana Slovenskej republiky. V správe konštatujete, že nepriznanie práva na trvalý pobyt občanovi tretej krajiny, ktorý je manželom občana Slovenskej republiky rovnakého pohlavia, zasahuje do základných práv a slobôd oboch partnerov. Zásah do práv ste videli v tom, že Slovenská republika odmieta považovať osobu v tomto zväzku za rodinného príslušníka pre účely udelenia trvalého pobytu a znamená zásah do základných práv a slobôd týchto manželov. V správe uvádzate, že zo sociálnych parametrov významných pre konštatovanie pozitívneho záväzku pre uznanie takéhoto spolužitia, napríklad výskum verejnej mienky svedčiaci o potrebe zabezpečenia istej úrovne uznania a ochrany, možno vyvodiť, že absencia právneho uznania spolužitia párov rovnakého pohlavia nerešpektuje ani ľudskoprávne záväzky Slovenskej republiky.
Podotýkam, že výskum verejnej mienky v podmienkach právneho štátu nie je prameňom práva. Prameňom práva pre mňa je zákon o rodine a Ústava Slovenskej republiky. Ústava Slovenskej republiky definuje manželstvo ako zväzok medzi mužom a ženou.
Na margo vami kritizovaného postupu orgánov Slovenskej republiky chcem pripomenúť, že § 36 zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom upravuje tzv. výhradu verejného poriadku. Toto ustanovenie znie: "Právny predpis cudzieho štátu nemožno použiť, pokiaľ by sa účinky tohto použitia priečili takým zásadám spoločenského a štátneho zriadenia Slovenskej republiky a jej právneho poriadku, na ktorých je potrebné bez výhrad trvať."
Keď to zhrniem, pani verejná ochrankyňa práv, pre mňa z vami predkladanej správy vyplýva, že vy ako štátna úradníčka, úlohou ktorej má byť ochrana práv občanov v zmysle právneho poriadku Slovenskej republiky, kritizujete iné štátne úrady za dodržiavanie štátneho právneho stavu. Neviem, či správne tomu rozumiem, lebo ak áno, tak vlastne hovoríte zákonodarnému zboru Slovenskej republiky, teda tejto Národnej rade, čo má robiť, a márne hľadám oporu v zákone pre takéto vaše konanie.
Pri tejto príležitosti chcem preto pripomenúť, že Slovenská republika je demokratický a právny štát, kde moc pochádza od jej občanov. Občania svoju moc prejavili vo voľbách. Zvolili svojich zástupcov do tohto zákonodarného a ústavodarného zhromaždenia. Iba Národná rada Slovenskej republiky prijíma ústavu a zákony či schvaľuje pristúpenie Slovenskej republiky k podstatným medzinárodným zmluvám.
Bola by som rada, pani verejná ochrankyňa práv, keby ste toto rešpektovali rovnako, ako aj povinnosti chrániť právnym poriadkom Slovenskej republiky uznané práva jeho občanov.
Určite by sa dalo vyjadriť k viacerým bodom. Venovala som sa týmto dvom, ale, bohužiaľ, správu nemôžem podporiť.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Richard, ďakujem za tvoju pokojnú a vecnú argumentáciu. Poznajúc zmýšľanie pani ombudsmanky, nečudujem sa, že vo svojej správe sa zastáva práva na súkromie žien, ktoré sú tehotné, ale rovnako by na druhej strane sa mala zastať aj toho práva na životy nenarodených detí.
Vieme, že to slobodné rozhodnutie obyčajne pred tým počatím existuje. Je len mizivé percento počatí, ktoré vzniknú zo znásilnenia. Čiže ak by verejná ombudsmanka, verejná ochrankyňa ľudských práv sa postavila aj na stranu tých bezbranných, tak možno by v tej spoločnosti zavládla iná atmosféra a aj tie ženy, aj tí muži by viacej rozmýšľali nad tým, či v tom danom momente môžu, alebo nemôžu počať ľudský život.
Čiže ja by som bola veľmi rada, keby tá správa bola vyváženejšia a keby ste sa v budúcnosti, ak ešte budete podávať správu o rok, postavila aj na stranu tých nenarodených detí.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pán predseda. Ja chcem poďakovať mojim kolegom za podporu. A počas celého svojho angažovania v politike, na čo som kládla dôraz, bola spolupráca, ale spolupráca pri rešpektovaní názoru toho druhého. A ja verím, že toto bude systém práce aj v tom volebnom období, ktoré momentálne začína.
Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predseda parlamentu, ctená snemovňa, vážení páni ministri, pani ministerka, pán minister, rokujeme v čase krízy. A nie hocijakej, bezprecedentnej krízy v mierových časoch, ktorá celosvetovo prekonáva ekonomickú krízu spred desiatich rokov i tú migračnú spred piatich rokov a ktorá potencuje tú environmentálnu.
Nestojím tu iba sama za seba, som tu aj ako predsedníčka Kresťanskej únie. Som rada, že Kresťanská únia išla do parlamentných volieb s hnutím OĽANO, Novou, Zmenou zdola a desaťtisíce väčšinou kresťanov, ktorí nás volili, tu majú svojich zástupcov. Kríza prišla znenazdania a našla nás nepripravených. A toto konštatujem bez akejkoľvek výčitky. Viacerí moji koaliční kolegovia vo svojich príhovoroch zdôrazňovali, koľko z ich volebných programov sa dostalo do programového vyhlásenia vlády, ale zatiaľ nevieme, aké budú východiská pre naplnenie týchto plánov. A to je najväčšie riziko dokumentu, ktorý prerokovávame.
Vďaka rýchlym a rozhodným opatreniam – či už bývalej, alebo súčasnej vlády – sme zachránili mnoho životov. Naša vlasť však naďalej trpí a okrem riešenia pandémie COVID-19 sa musíme snažiť podľa možnosti napĺňať paralelne aj tento program. Rokujeme o programovom vyhlásení vlády, ktorý z veľkej časti je programom v čase krízy, ale nie programom pre jej riešenie. Napriek tomu je to program národnej záchrany, ale aj jednoty a spolupráce. Spolupráca by mala byť imperatívom nielen pre koalíciu, ale aj pre všetky dobré riešenia pre našich spoluobčanov. Jednotu a spoluprácu potrebujeme viac ako kedykoľvek predtým za 30 rokov existencie našej republiky.
V programovom vyhlásení ma tešia mnohé body. Nedá sa reagovať na všetkých a viacerí kolegovia už niektoré spomenuli, ktoré oceňujem, a preto mi dovoľte aspoň niektoré.
Dôraz na prepojenie zdravotnej a sociálnej starostlivosti o chorých, starých a odkázaných na našu pomoc. Ak hovoríme o tejto starostlivosti, nie je to len o rovnakom financovaní štátnych a súkromných sociálnych služieb a zlepšení odmeňovania ich pracovníkov, ale aj o spravodlivom ocenení rodinných príslušníkov, ktorí sa o svojich blízkych starajú doma. Títo ľudia nesmú byť odkázaní žiť v chudobe len preto, že nechcú dať svojich rodičov do domovov dôchodcov alebo sociálnych služieb. Úroveň podpory solidarity medzi generáciami je tiež vizitkou úrovne spoločnosti. Rovnako to platí aj o ocenení práce matiek, ktoré sa starajú o domácnosť a svoje deti. Práca v domácnosti nie je našou spoločnosťou považovaná za produktívnu, len možno vtedy, ak to robí opatrovateľka alebo pomocnica v domácnosti. A to radšej nehovorím o zodpovedných mnohodetných rodinách, ktoré sú na Slovensku diskriminovanou menšinou. Napriek demografickej kríze ich v našej politike nezohľadňujeme.
Oceňujem, že vláda našla pochopenie pre to, že rodina a rodinné podnikanie je to, čo nám môže pomôcť čeliť ekonomickému prepadu, ktorý nás očakáva. Ak dáme rodine v spoločnosti miesto, ktoré jej patrí, a prestaneme ju vnímať len ako objekt sociálnej starostlivosti, rodina dá spoločnosti to bohatstvo, ktorým oplýva. Zmienka o ochrane nenarodených a jasné odmietnutie eutanázie ako asistovanej samovraždy, inými slovami uznanie hodnoty života a jeho dôstojnosti, sa v programovom vyhlásení vlády objavilo prvýkrát v moderných dejinách nášho národa.
Oceňujem, že vláda Slovenskej republiky podporí rozvoj následnej zdravotnej starostlivosti aj z pohľadu kúpeľnej liečby vo vzťahu k doliečovaniu pacienta po prepustení z akútneho lôžka. Je to ambiciózny plán, ale bez neho sa nepohneme, lebo je to bytostne dôležité pre urýchlenie návratu občanov do produktívneho života alebo zabezpečenia ich sebestačnosti. Z národohospodárskeho hľadiska podpora slovenského kúpeľníctva znamená podporu udržateľnosti a rastu pracovných síl Slovenska. Rozvinuté kúpeľníctvo je významnou zložkou a zabezpečujúcou prevenciou najčastejšie sa vyskytujúcich chorôb.
Nedá mi nespomenúť ambíciu vlády zaviesť demografické a geografické kritériá pri sieti lekární. Nebude to jednoduché, ale tento cieľ oceňujem. Ekonomický úspech a inovatívnosť si vyžadujú nielen znalosť technických a prírodovedných disciplín, ale najmä kreativitu a dôveru vo vlastné schopnosti. Ako laik si myslím, že úlohou dobrého školstva a dobrých učiteľov je dať žiakom solídny prírodovedný a humanitný základ, no zároveň posilniť ich sebadôveru. Tu niekde vidím priesečník, v ktorom sa kresťanské hodnoty Západu, predovšetkým absolútna hodnota ľudského života a dôstojnosti každého človeka, solidarita s druhými, zodpovednosť a sloboda, stretávajú so schopnosťou kriticky myslieť, ktorá je výsledkom nielen odborného, ale aj ľudského vedenia zo strany pedagóga. Tento priesečník je zároveň miestom, kde vidí Kresťanská únia, ako sa škola a rodina navzájom dopĺňajú. A ak jedna z týchto inštitúcií zlyháva, musí pomôcť tá druhá.
Viem, že slovenskí učitelia to vôbec nemajú ľahké. Viem, že si zaslúžia lepšie ohodnotenie, že potrebujú viac slobody vo vyučovaní a viac času na to, aby sa mohli naplno venovať každému svojmu žiakovi tak intenzívne, ako to potrebuje. Napriek tomu, že uznávame, že rodičia majú rozhodujúce postavenie pri výchove a vzdelávaní svojich detí, ako politici Kresťanskej únie sa budeme snažiť, aby sa postavenie učiteľov zlepšilo. Pretože aj od nás záleží, kam sa bude západná spoločnosť uberať o 20 rokov a na akých hodnotách bude stáť.
Navrhované programové vyhlásenie vlády je rôznorodé, ako je rôznorodá táto vládna koalícia. Verím však, že to bude vláda spolupráce, a je to veľmi dôležité a dosiahneme to len vtedy, keď tieto rôzne prúdy, ktoré sú v koalícii zastúpené, pôjdu jedným smerom. Áno, mám predstavu o Slovensku, o Slovensku postavenom na univerzálnych hodnotách. Pandémia ju možno odsúva na neskôr, ale mohla by sa stať súčasťou jej naplnenia. Ja i Kresťanská únia podporujeme predložené programové vyhlásenie vlády, podporujeme navrhované riešenie súčasných výziev a v hlasovaní programové vyhlásenie vlády podporíme.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ďakujem veľmi pekne, pán predseda. Pán poslanec, spomenuli ste moje meno, tak v krátkosti zareagujem.
Tiež som si dlhší čas myslela, že kresťanské hodnoty by mali byť napísané vo všetkých dokumentoch, ale aj ten čas, ktorý som v politike, ma poučil o tom, že tu boli viaceré kresťanské strany, ktoré, alebo viaceré politické strany, ktoré mali kresťanský pilier, a pritom robili nekresťanskú politiku, na ktorú doplácame až, až pomaly do dnešných dní.
Tým, že som bola v Európe a videla som, že mnohé dokumenty, na ktorých vznikla Európska únia, síce ich zakladateľmi boli praktizujúci kresťania, či to bol Robert Schumann, de Gasperi alebo Konrad Adenauer, ale v žiadnych týchto zmluvách nenájdete zmienku o kresťanstve, pretože títo ľudia, títo muži, otcovia Európy, považovali kresťanstvo ako súčasť svojho života, ako súčasť svojej politiky. Nemuseli to deklarovať. Odvtedy, ako sa snažíme dostať kresťanstvo a slovo kresťanstvo do dokumentov, vtedy sme ich prestali, prestali žiť. Dôležité je, aby sme to nedeklarovali, ale aby sme to žili a na tých hodnotách, z ktorých vychádza aj Európa, boli, bola postavená aj politika tejto vlády.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)