Ďakujem pekne, pán podpredseda. Vážená pani verejná ochrankyňa práv, ctená snemovňa, kolegyne a kolegovia, ochrana ľudských práv patrí medzi zásadné povinnosti právneho štátu, akým naše Slovensko chce byť. Úrad verejného ochrancu práv je preto dôležitou súčasťou štátnej správy republiky a jeho úloha je nezastupiteľná. Základnou povinnosťou verejného ochrancu práv je dbať o to, aby práva jednotlivých občanov, vyjadrené v právnom poriadku...
Ďakujem pekne, pán podpredseda. Vážená pani verejná ochrankyňa práv, ctená snemovňa, kolegyne a kolegovia, ochrana ľudských práv patrí medzi zásadné povinnosti právneho štátu, akým naše Slovensko chce byť. Úrad verejného ochrancu práv je preto dôležitou súčasťou štátnej správy republiky a jeho úloha je nezastupiteľná. Základnou povinnosťou verejného ochrancu práv je dbať o to, aby práva jednotlivých občanov, vyjadrené v právnom poriadku Slovenskej republiky, boli dodržiavané. Vychádzajúc z tohto konštatovania, by som sa rada dotkla vybraných častí, resp. niektorých konkrétnych pasáží správy pani verejnej ochrankyne práv.
Konkrétne sa budem venovať časti o práve na súkromný a rodinný život, práva detí a rodičov. Tou prvou oblasťou je vnútroštátne, sú vnútroštátne adopcie, čiže osvojenia. Na stranách 25 a 26 sa, pani verejná ochrankyňa práv, venujete otázke vnútroštátnych adopcií, osvojení. Úradom práce, ktoré deti a budúcich osvojiteľov pripravujú na adopciu, vyčítate, že manželské páry sú preferované ako budúci adoptívni rodičia pred osamelou osobou.
Dovoľte mi len pripomenúť, že úradom práce vyčítate postup, ktorý je založený na filozofii a litere platnej právnej úpravy. Ustanovenie § 100 ods. 1 zákona o rodine hovorí: "Osvojiť maloleté dieťa môžu manželia alebo jeden z manželov, ktorý žije s niektorým z rodičov dieťaťa v manželstve, alebo pozostalý manžel po rodičovi alebo osvojiteľovi maloletého dieťaťa." Druhá veta citovaného ustanovenia upravuje: "Maloleté dieťa môže výnimočne osvojiť aj osamelá osoba, ak sú splnené predpoklady, že osvojenie bude v záujme dieťaťa."
Vážená pani verejná ochrankyňa práv, prečítala som si aj vašu správu z augusta roku 2019, ani z tejto správy mi nie je zrejmý relevantný dôvod na kritiku postupov úradu práce. Podľa čl. 151a ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky "verejný ochranca práv je nezávislý orgán Slovenskej republiky, ktorý v rozsahu a spôsobom ustanoveným zákonom chráni základné práva a slobody fyzických osôb, právnických osôb v konaní pred orgánmi verejnej správy a ďalšími orgánmi verejnej správy, ak je ich konanie, rozhodovanie alebo nečinnosť v rozpore s právnym poriadkom". Vašou úlohou je kontrolovať, či je konanie, rozhodovanie alebo nečinnosť v rozpore s právnym poriadkom Slovenskej republiky.
Právny poriadok v Slovenskej republike je vyjadrený v § 100 ods. 1 zákona o rodine. Nevidím preto žiadny medzinárodný ani iný ľudskoprávny základ pre kritiku postupov úradu práce.
Úrady práce neporušujú zákon o rodine. Pripomínam, že rodinné právo je právne odvetvie, ktoré je v každej krajine najvýraznejšie spojené s morálnymi, kultúrnymi, politickými či náboženskými hodnotami spoločnosti. Nemožno hovoriť o harmonizácii rodinného práva v tom pravom slova zmysle. Rodinné právo v Európe zostáva vo výhradnej legislatívnej právomoci členských štátov. Slovenské rodinné právo má korene v klasickom rímskom práve, v prirodzenoprávnych tradíciách a v našej národnej skúsenosti s tým, čo je pre vývoj detí a rodiny najlepšie.
Ešte sa vrátim k zneniu § 100 ods. 1 druhá veta citovaného zákona o rodine: "Maloleté dieťa môže výnimočne osvojiť aj osamelá osoba, ak sú splnené predpoklady, že osvojenie bude v záujme dieťaťa. Záujem dieťaťa je základnou zásadou rodinného práva." Základné zásady majú v zákone o rodine osobitný význam pre svoj vyšší stupeň všeobecnosti v rodinnom práve, ktoré je úzko späté s morálnymi či kultúrnymi hodnotami obyvateľov Slovenskej republiky, vyjadrujú hodnotové východisko výkladu noriem uvedených v paragrafovom znení zákona.
Preto sa znovu pozastavujem nad tým, prečo, pani verejná ochrankyňa práv, kritizujete úrady práce, sociálnych vecí a rodiny, keď § 3 ods. 3 zákona č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej kuratele im ich postup priam prikazuje.
V závere ešte jedna dôležitá poznámka. Novelou zákona o rodine č. 175/2015 Z. z. s účinnosťou od 1. januára 2016 bola do čl. 3 vložená nová zásada, ktorá znie: "Spoločnosť uznáva, že pre všestranný a harmonický vývin dieťaťa je najvhodnejšie stabilné prostredie rodiny tvorenej otcom a matkou dieťaťa." Doplnenie tejto zásady má primárne vyjadrovať presvedčenie slovenskej spoločnosti o tom, že súdy a všetky orgány, ktoré sa dotýkajú svojimi postupmi a rozhodnutiami dieťaťa, majú rešpektovať základné právo dieťaťa podľa okolností konkrétnej situácie vyrastať od narodenia v prirodzenom rodinnom prostredí. Táto veta nemá za cieľ diskriminovať iné formy ľudského spolužitia, v ktorých dieťa vyrastá, napríklad v jednorodičovskej rodine. Ustanovenie má práve, naopak, naplniť právo dieťaťa ustanovené v čl. 7 Dohovoru Organizácie Spojených národov o právach dieťaťa poznať svojich rodičov a právo na ich starostlivosť.
Rovnakou inšpiráciou pre vloženie novej vety do čl. 3 zákona o rodine bola aj myšlienka usmernenia Organizácie Spojených národov o náhradnej starostlivosti o deti z roku 2009, a to "rodina je základnou jednotkou spoločnosti a prirodzeným prostredím pre rast, blaho a ochranu detí".
Preto je treba v prvom rade usilovať o ponechanie detí či ich návrat do starostlivosti rodičov alebo, ak to nie je možné, blízkych príbuzných.
Druhá oblasť, ktorej sa chcem dotknúť, je právo párov rovnakého pohlavia na uznaní ich vzťahu v právnom poriadku Slovenskej republiky. Na strane 88 a nasledujúcej sa venujete právu párov rovnakého pohlavia a ich diskriminácii slovenskými orgánmi pri udeľovaní trvalého pobytu občanov tretej krajiny.
Dostali ste podnet od páru rovnakého pohlavia, ktorý uzatvoril manželský zväzok v tretej krajine. Jeden manžel má pritom občianstvo Slovenskej republiky a druhý manžel občianstvo Nového Zélandu. Pár namietal nemožnosť udelenia pobytu na území Slovenskej republiky manželovi z Nového Zélandu na základe jeho statusu rodinného príslušníka občana Slovenskej republiky. V správe konštatujete, že nepriznanie práva na trvalý pobyt občanovi tretej krajiny, ktorý je manželom občana Slovenskej republiky rovnakého pohlavia, zasahuje do základných práv a slobôd oboch partnerov. Zásah do práv ste videli v tom, že Slovenská republika odmieta považovať osobu v tomto zväzku za rodinného príslušníka pre účely udelenia trvalého pobytu a znamená zásah do základných práv a slobôd týchto manželov. V správe uvádzate, že zo sociálnych parametrov významných pre konštatovanie pozitívneho záväzku pre uznanie takéhoto spolužitia, napríklad výskum verejnej mienky svedčiaci o potrebe zabezpečenia istej úrovne uznania a ochrany, možno vyvodiť, že absencia právneho uznania spolužitia párov rovnakého pohlavia nerešpektuje ani ľudskoprávne záväzky Slovenskej republiky.
Podotýkam, že výskum verejnej mienky v podmienkach právneho štátu nie je prameňom práva. Prameňom práva pre mňa je zákon o rodine a Ústava Slovenskej republiky. Ústava Slovenskej republiky definuje manželstvo ako zväzok medzi mužom a ženou.
Na margo vami kritizovaného postupu orgánov Slovenskej republiky chcem pripomenúť, že § 36 zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom upravuje tzv. výhradu verejného poriadku. Toto ustanovenie znie: "Právny predpis cudzieho štátu nemožno použiť, pokiaľ by sa účinky tohto použitia priečili takým zásadám spoločenského a štátneho zriadenia Slovenskej republiky a jej právneho poriadku, na ktorých je potrebné bez výhrad trvať."
Keď to zhrniem, pani verejná ochrankyňa práv, pre mňa z vami predkladanej správy vyplýva, že vy ako štátna úradníčka, úlohou ktorej má byť ochrana práv občanov v zmysle právneho poriadku Slovenskej republiky, kritizujete iné štátne úrady za dodržiavanie štátneho právneho stavu. Neviem, či správne tomu rozumiem, lebo ak áno, tak vlastne hovoríte zákonodarnému zboru Slovenskej republiky, teda tejto Národnej rade, čo má robiť, a márne hľadám oporu v zákone pre takéto vaše konanie.
Pri tejto príležitosti chcem preto pripomenúť, že Slovenská republika je demokratický a právny štát, kde moc pochádza od jej občanov. Občania svoju moc prejavili vo voľbách. Zvolili svojich zástupcov do tohto zákonodarného a ústavodarného zhromaždenia. Iba Národná rada Slovenskej republiky prijíma ústavu a zákony či schvaľuje pristúpenie Slovenskej republiky k podstatným medzinárodným zmluvám.
Bola by som rada, pani verejná ochrankyňa práv, keby ste toto rešpektovali rovnako, ako aj povinnosti chrániť právnym poriadkom Slovenskej republiky uznané práva jeho občanov.
Určite by sa dalo vyjadriť k viacerým bodom. Venovala som sa týmto dvom, ale, bohužiaľ, správu nemôžem podporiť.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)
Skryt prepis