Ďakujem veľmi pekne. Pán predsedajúci, pán minister, pán spravodajca, milí kolegovia, situácia na Slovensku je nesmierne vážna, inak by sme tu asi nesedeli. A nielen situácia v zdravotníctve v počte nakazených či počte obetí pandémie, ale aj celospoločenská atmosféra frustrácie hnevu a stupňujúcej sa občianskej neposlušnosti, ktorá je rovnako pochopiteľná, ako nebezpečná.
Dovoľte mi ako lekárke na úvod zareagovať a dotknúť sa čísiel,...
Ďakujem veľmi pekne. Pán predsedajúci, pán minister, pán spravodajca, milí kolegovia, situácia na Slovensku je nesmierne vážna, inak by sme tu asi nesedeli. A nielen situácia v zdravotníctve v počte nakazených či počte obetí pandémie, ale aj celospoločenská atmosféra frustrácie hnevu a stupňujúcej sa občianskej neposlušnosti, ktorá je rovnako pochopiteľná, ako nebezpečná.
Dovoľte mi ako lekárke na úvod zareagovať a dotknúť sa čísiel, ktoré sa v médiách i v tejto sále opakujú dookola ako mantra. Je to aktuálny počet hospitalizovaných a počet mŕtvych, ktorý je vraj najvyšší na svete v súčasnej dobe. Čudujem sa, že dokonca aj odborníci používajú prirovnania, že sme ako v Bergame. Aj tam pred rokom zomieralo 30 % hospitalizovaných a rovnako je to u nás. Podľa mňa je to prirovnanie absurdné, keď sa porovnáva región, ktorý má zdravotníctvo v rámci Talianska najrozvinutejšie, so Slovenskom.
Spomíname si na predvolebné diskusie, kde sa poukazovalo na Slovensko, že je jedno z najhorších, myslím, že na druhom mieste v Európe, že 11 000 ľudí mladších ako 75 rokov zomrie na Slovensku na neodvrátiteľné ochorenia. Bolo to, bol to headline zdravotníckej politiky, do konca pána bývalého prezidenta Kisku.
Pamätáme si na 5 000 horiacich sviečok pred Úradom vlády za zbytočné nezachránené ľudské životy. Voľby sa konali 29. februára roku 2020, teda pred pandémiou COVID-19. Tento stav ukazoval pred pandémiou na výkonnosť zdravotného, zdravotníckeho systému, na zlyhávanie štátnej politiky v zdravotníctve, na kvalitu zdravotnej starostlivosti, na nedostatočnú sekundárnu prevenciu a nedostatočnú efektivitu život zachraňujúcich zákrokov. A tu začala pandémia a tomu sa rovnajú aj výsledky, ktoré momentálne prežívame. Nebudem hovoriť o zodpovednosti.
Veci okolo predlžovania núdzového stavu treba pomenovať jasne a zreteľne. Čelíme kríze, ktorá v dejinách našej vlasti za ostatných tridsať rokov nemá obdobu. Je to kríza zdravotná, ekonomická, finančná, psychologická, sociálna, duchovná, ale hlavne kríza dôvery v tento štát.
Ako zvolení poslanci máme veľkú zodpovednosť, ako sa rozhodneme, aký odkaz vyšleme národu. Ja osobne som presvedčená, že nikto z nás poslancov v tejto sále si neželá nekonečné predlžovanie núdzového stavu. Tento výnimočný režim už trvá pridlho a zdá sa, akoby jeho pomenovanie strácalo nielen slovný význam, ale aj efekt v zmysle dodržiavania pravidiel. Pravidiel, ktoré by mali smerovať k spoločnému dobru nás všetkých.
Zatiaľ čo v prvej vlne sme sa ako národ zomkli a príkladne dodržiavali určené pravidlá, či takmer sa predbiehali v kreatívnych prejavoch solidarity a vzájomnej pomoci, dnes je situácia dramaticky iná. Nielen sociálne siete, ale aj ulice napĺňajú nespokojní občania, ktorí nevidia zmysel v dodržiavaní nariadení, alebo ich otvorene nedodržiavajú.
Dovolím si povedať, že je to jeden z kľúčových faktorov, ktorý spôsobuje, že lockdowny v ostatných krajinách zaberajú, ale u nás nie. Preto chcem aj v súvislosti s diskusiou o opätovnom predĺžení núdzového stavu na tomto mieste navrhnúť dva kroky, ktoré sú z môjho pohľadu kľúčové na zlepšenie súčasného stavu.
Po prvé, potrebujeme takpovediac opäť získať na palubu kritickú väčšinu občanov, a to sa nám môže podariť iba zmenou komunikácie a spoločným postupom. Dnes nie je čas na to hľadať vinníka za súčasný stav. Dnes potrebujeme aspoň na chvíľu zahodiť politické tričká a ťahať spoločne za jeden povraz pre dobro slovenských rodín, živnostníkov, starých, chorých a pre dobro našich detí. Všetci dobre vieme, že aj keď sa nám podarí pandémiu prekonať, jej bolestné následky nás v sociálnej, duchovnej, duševnej, zdravotníckej či ekonomickej sfére ešte len čakajú. Preto ešte raz vyzývam nás všetkých, pokúsme sa v tak kritickej situácii, ako je dnešná, všetci spoločne konštruktívne spolupracovať. Slovensko to veľmi potrebuje. My všetci to potrebujeme.
Po druhé, okrem zmeny komunikácie a atmosféry spolupráce potrebujeme zlepšiť mechanizmy kontroly pravidiel. Vďaka COVID-automatu sú tieto pravidlá dnes konečne jasnejšie a predvídateľnejšie a ak chceme, aby zaberali, musia byť dôkladnejšie kontrolované. Jeden príklad za všetky.
Vo Francúzsku, ktoré pred rokom, ale aj pred Vianocami malo podstatne horšie čísla, ako máme my v počte nakazených, ešte v prvej vlne za šesť týždňov vykonali viac ako 20 miliónov kontrol dodržiavania opatrení a uložili viac ako milión pokút. Je to každý 60. občan, vo Francúzsku dostal pokutu. Za rovnaké obdobie druhej vlny im stačilo urobiť už menej kontrol, bola to asi jedna štvrtina a cez Vianoce, keď mali zákaz vychádzania, len jedna desatina. Občania si jednoducho zvykli, že platia pravidlá a nesmú sa porušovať.
Ak sme doteraz poctivo nekontrolovali porušovanie vyhlásených pravidiel, ľudia si na to tiež zvykli a aj preto náš lockdown nezaberá. Musíme to zmeniť nie preto, že by sa niekto z nás tešil z trestania ľudí, ktorí sú aj bez toho už v náročnej situácii, ale preto, že ak to nebudeme robiť, rezignujeme na jednu zo základných úloh štátu - chrániť dobro svojich občanov.
Milé kolegyne, vážení kolegovia, možno sa spýtate, čo tým vlastne chcem povedať, či sa staviam proti predĺženiu núdzového stavu, alebo sa ho naopak snažím obhájiť. Úprimne hovorím, o predĺžení núdzového stavu sa nerozhoduje ľahko. Ale ak sme za predĺženie núdzového stavu hlasovali v decembri, keď bola situácia podstatne lepšia, dnes naše pochybnosti obstoja ešte menej. A preto, áno, budem hlasovať za predĺženie núdzového stavu ako prostriedku k cieľu, ktorým je návrat do normálneho života pre nás všetkých. Inú cestu nevidím, len predĺženie núdzového stavu za jasných pravidiel.
Jedným dychom však dodávam, že hneď od zajtra je našou povinnosťou hľadať ďalšie cesty, ktoré môžu byť podobne neúčinné v boji s pandémiou, ale zároveň umožnia postupnú úľavu od obmedzení, ktoré doliehajú na našich občanov a na nás všetkých. Opäť sa môžeme inšpirovať Francúzskom, ale aj inými krajinami, ktoré za týmto účelom vytvorili a prijali nové zákony alebo inštitúty, ktoré reagujú na výnimočný stav výnimočnými opatreniami, ktoré sú spojené so zdravotnou katastrofou v ich krajinách. Rozmýšľajme ako nepredlžovať núdzový stav, ale príďme s iným legislatívnym rámcom, ktorý umožní postupný prechod do normality a intenzívnu prípravu na riešenie ekonomickej a sociálnej krízy, ktorá sa črtá na obzore.
Obraciam sa týmto na vládu a žiadam ich o zváženie prípravy zákonov, ktoré nám pomôžu v prechode k normálnemu životu. Verím, že práve zmena komunikácie smerom k občanom, odloženie hádok a konštruktívny spoločný postup, dôslednejšia kontrola jasných pravidiel a hľadanie spôsobov prechodu od núdzového stavu k normalite môže byť cestou k tomu, aby sme núdzový stav už v budúcnosti nemuseli predlžovať. Ale hlavne, aby sa nám konečne podarilo zlomiť krivku počtu nakazených a mohli sa čo najskôr tešiť na život bez rúšok, tak ako to tu bolo spomínané, bez strachu, bez frustrácie a aby sme si mohli čo najskôr povedať, zvládli sme to a zvládli sme to spoločne.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis