Videokanál poslanca

Ďakujem, pán predsedajúci.
Vážený pán podpredseda vlády, pán minister Holý, vážený pán spravodajca, vážené dámy, vážení páni, musíme si uvedomiť, že sme v prvom čítaní prvého z troch zákonov, ktoré majú nahradiť stavebný zákon 50/1976 Zb., ktorý platí už viac ako 45 rokov. Bol niekoľkokrát novelizovaný a všetci sa zhodneme v tom, že súčasný stavebný zákon už nezodpovedá požiadavkám terajšej doby. Musíme si povedať, či potrebujeme úplne novú paradigmu povoľovania stavieb alebo zachováme status quo.
Samozrejme, s novou paradigmou súhlasíme. Čiže otázka je teraz v prvom čítaní najprv politická. Či budeme meniť legislatívu, alebo chceme zachovať status quo.
V druhom čítaní, keď by sme o tom rozhodli, že posunieme tieto návrhy zákonov do druhého čítania, sa potom budeme snažiť naše odborné pripomienky vyprecizovať. Všetci vieme, že v súčasnosti prenesený výkon štátnej správy v oblasti stavebného povolenia je daný na obciach. Samozrejme, obce vytvorili niektoré samostatné stavebné úrady, keď mali svojich odborne spôsobilých pracovníkov alebo spoločné stavebné úrady, kde vlastne robia prenesený výkon štátnej správy pre väčšie územie. Je pravda, že tento prenesený výkon štátnej správy nie je dofinancovaný štátom a je problém, že obce zo svojich originálnych funkcií a originálneho rozpočtu musia tieto služby obyvateľom alebo prenesený výkon štátnej správy zafinancovať.
Čiže zákon 50/76 by mali nahradiť tri zákony. Čiže je to vládny návrh zákona o územnom plánovaní, vládny návrh zákona o výstavbe a vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády. Tiež sme si vypočuli pripomienky ZMOS-u a som presvedčená o tom, že keby tento zákon prešiel do druhého čítania, určite budeme musieť zaprecizovať mnohé články týchto zákonov. Ja som v rámci toho stretnutia, ktoré sme mali so ZMOS-om, a boli podané otázky a pripomienky, tiež vybrala niekoľko tém, ktoré ma teda veľmi zaujímajú, a v tomto, v tejto rozprave o zákone o územnom plánovaní by som chcela spomenúť také štyri dôležité body, ktoré sú pre mňa veľmi dôležité.
Už od roku 1985, takmer 20 rokov, som pracovala na stavebnom úrade a venovala som sa vlastne tejto téme ako odborne spôsobilá osoba v tejto téme a v súčasnosti ako starostka obce máme úradovňu, kde vlastne riešime prenesený výkon štátnej správy a určite viem posúdiť, každé to jedno obdobie malo svoje výhody, malo svoje nevýhody. Samozrejme, súčasný stav je veľmi zložitý a čo je najväčším problémom, je výkon štátneho stavebného dohľadu, ktoré obce a úradovne zatiaľ buď vykonávajú v malom rozsahu, alebo nevykonávajú vôbec.
Čiže vrátim sa teda k zákonu o územnom plánovaní, čiže pýtala som sa tímu pána podpredsedu vlády Holého, ako je zabezpečená ochrana verejného záujmu. Tento návrh zákona o územnom plánovaní upravuje definície verejného záujmu a stav vo verejnom záujme § 5 písm. v a w. Cieľ územného plánovania je formulovaný na základe odborných konzultácií nasledovne: Cieľom územného plánovania je systematicky a nepretržite vytvárať podmienky pre vyvážený a udržateľný územný rozvoj tak, aby územie bolo využívané efektívne, bezpečne, ekonomicky, esteticky. Samozrejme, tento paragraf určite treba zaprecizovať, pretože ochrana verejného záujmu je veľmi dôležitá aj z hľadiska potom napríklad vyvlastňovania, kde musí byť presne povedané, čo je verejný záujem.
Druhá téma je, že vlastník pozemku alebo developer bude môcť iniciovať zmenu územného plánu vo svoj prospech a ako to bude môcť obec ovplyvniť. Áno aj dnes môže akákoľvek osoba iniciovať zmenu územného plánu vo svoj prospech. Problém je ale v tom, že obec nie je povinná sa žiadnym podnetom zaoberať a to vytvára v praxi podľa navrhovateľa zákona diskriminačné prístupy k týmto návrhom. Jednoducho sú návrhy, ktorými sa nikto nezaoberá. Tiež takéto prostredie vytvára priestor na korupciu. Myslím si, že keď tie pripomienky dostanú starostovia obcí, tak ich neberú na ľahkú váhu, ale sa tými pripomienkami zaoberajú. Samozrejme, nikdy nie je sto percent ľudí spokojných. Sú tí, čo sú spokojní a potom sú tí, čo sú nespokojní alebo menej spokojní. Čiže aj v tomto § 32 návrhu zákona budeme musieť ešte upraviť a nejakým spôsobom tento zákon zaprecizovať.
Tretia taká moja otázka alebo moja obava je, že prečo pri obstarávaní územného plánu vypadlo zadanie. Dostala som odpoveď, že zadanie ako zadávací dokument pre spracovanie územnoplánovacej dokumentácie ostáva zachované v jeho vecnej podobe. Upúšťa sa iba od jeho detailného, rozsiahleho a časovo aj finančne náročného spracovania a akoby samostatnej etapy územnoplánovacej dokumentácie, ktorá sa osobitne obstaráva, prerokúva a schvaľuje v podstate totožným spôsobom ako vlastný návrh územnoplánovacej dokumentácie.
Podľa môjho názoru profesne ako architekta zadanie je veľmi dôležité a opäť si myslím, že v ďalšej debate budeme sa snažiť ešte tento, túto časť zákona zaprecizovať tak, aby vlastne to zadanie nevypadlo, aby bolo dôležitým nástrojom, dôležitým materiálom územnoplánovacej dokumentácie.
No a 4. bod je vlastne ten, že predložený návrh zákona zatiaľ nedokáže účinne fungovať v praxi, pokiaľ obce nebudú mať aktuálne územné plány. Vytvoriť však územný plán je dlhodobý proces, preto aj stavebné povolenia nebudú fungovať ako bankomat, do ktorého developer vloží návrh projektu a z druhej priehradky mu automaticky vypadne povolenie. Určite sa dá povedať, že prístup k informáciám z územného plánu, ich prehľadnosť aj využiteľnosť v digitálnom prostredí bude plne možná, až keď budú všetky územné plány rešpektovať jednotné pravidlá.
Nie je to pravda, že by zákony nedokázali fungovať, hovorí navrhovateľ. Prechodné obdobie je nastavené na koniec roku 2030, dokedy majú samosprávy čas na spracovanie nových územných plánov v novom prostredí. Prirodzene aj to sa bude vyvíjať a reflektovať. Návrh zákona o výstavbe plne reflektuje skutočnosť postupnej automatizácie procesu a dnes sa ukazuje vo svete, že tých úrovní a procesov je veľmi veľa.
Čiže súhlasím s paradigmou, že treba zákon 50/76 dať na podmienky tejto doby, aby sme mohli na jednej strane realizovať stavby, na druhej strane rešpektovať životné prostredie a verím, že v prípade, že tento zákon prejde do druhého čítania, tak naša spolupráca bude veľmi intenzívna.
Touto cestou sa chcem poďakovať aj pánovi podpredsedovi za ústretovosť a za mnohé stretnutia, ktoré sme spolu absolvovali.
Ďakujem pekne.

Vážený pán predseda, vážení kolegovia, Ivan Hopta bol slovenský politik, predseda ľavicovej strany Úsvit. Narodil sa 19. septembra 1958 v Humennom. Zomrel 21. decembra 2021. Poslancom Národnej rady Slovenskej republiky bol v rokoch 2002 – 2006. Bol dlhoročným poslancom mestského zastupiteľstva v Humennom a poslancom zastupiteľstva Prešovského samosprávneho kraja, s ktorým som mala možnosť spolupracovať.
Česť jeho pamiatke.

Ďakujem, pán presedajúci. Zápisnica o výsledku verejného hlasovania o návrhu na voľbu zástupcov navrhnutých reprezentatívnymi združeniami odborových zväzov do Dozornej rady Sociálnej poisťovne, ktoré sa konalo 2. februára 2022.
Na verejné hlasovanie o návrhu na voľbu zástupcov navrhnutých reprezentatívnymi združeniami odborových zväzov do Dozornej rady Sociálnej poisťovne bolo vydaných a poslanci si osobne prevzali 100 hlasovacích lístkov, teda na voľbe bolo prítomných 100 poslancov.
Po vykonaní verejného hlasovania overovatelia Národnej rady Slovenskej republiky spočítali hlasy a zistili, že vo verejnom hlasovaní o návrhu na voľbu zástupcov navrhnutých reprezentatívnymi združeniami odborových zväzov do Dozornej rady Sociálnej poisťovne všetci poslanci odovzdali hlasovacie lístky.
Z 100 odovzdaných hlasovacích lístkov boli všetky platné. Podľa platných hlasovacích lístkov overovatelia zistili, že:
– za Janu Berincovú hlasovalo za 96 poslancov, proti 1 poslanec, zdržalo sa hlasovania 3 poslanci,
– za Martina Mikluša hlasovalo za 97 poslancov, 1 hlasoval proti, 2 sa zdržali hlasovania,
– za Mareka Šveca 2 hlasovali za, 20 hlasovali proti, zdržalo sa hlasovania 78 poslancov,
– Martin Vavro, 26 hlasov za, 16 hlasovalo proti, zdržalo sa hlasovania 58.
Na voľbu zástupcov navrhnutých reprezentatívnymi združeniami odborových zväzov do Dozornej rady Sociálnej poisťovne je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov.
Overovatelia konštatujú, že vo verejnom hlasovaní boli za zástupcov navrhnutých reprezentatívnymi združeniami odborových zväzov do Dozornej rady Sociálnej poisťovne zvolení Martin Mikluš a Jana Berincová.
Keďže nebol zvolený potrebný počet členov rady, vykoná sa opakovaná voľba, do ktorej postupuje... postupujú všetci navrhnutí kandidáti okrem tých, ktorí boli dnes, teda všetci navrhnutí kandidáti, ktorí neboli zvolení.
Overovatelia poverujú svojho člena Zitu Pleštinskú oznámiť výsledok hlasovania Národnej rade Slovenskej republiky.
Ďakujem, pán predsedajúci.

Ďakujem, pán predseda.
Keď som vás počúvala, pán kolega Mazurek, tak sa mi zdalo, že protiočkovacie nápady sú niečím novým a prevratným. Mne sa antivaxeri z duše protivia, ale to, že škodia predovšetkým sebe samým, pochopia, až keď ležia v nemocniciach pod dýchacími prístrojmi. Mnohí ľudia, ktorí ležia v nemocniciach a sú nezaočkovaní, by sa chceli zaočkovať, ale už je dávno neskoro.
Pokiaľ máte však lepšie riešenia ako očkovanie, sem s ním. Ja vám navrhnem jedno riešenie. Keďže kapacity nemocníc nemáme neobmedzené, aby sme boli spravodliví, povieme, že v nemocniciach vyčleňuje 50 % COVID lôžok pre očkovaných a 50 % COVID lôžok pre neočkovaných. Keď sa naplnia, neočkovaného pacienta otočíme smerom domov a tú chrípôčku mu odporučíme riešiť ležaním v kruhu rodiny, liečiť bromhexínom, vodkou, ivermektínom a keď sa predávkuje ivermektínom, tak ho odvezieme na veterinu. Neboli by žiadne lockdowny kvôli preplneným nemocniciam neočkovanými, aj zamestnanci nemocníc by si mohli konečne oddýchnuť.
Pán kolega Mazurek, nebuďte frajer v tejto sále a na facebooku, keď robíte mobilizáciu proti očkovaniu, ale priložte ruku k dielu a pomôžte na covidových oddeleniach v nemocniciach! (Potlesk.)

Ďakujem, pán predsedajúci.
Ďakujem, pán predseda Boris Kollár, za tvoje vystúpenie. Aká je hodnota ľudského života. Len 500 eur? Situácia je veľmi vážna a dramatická, COVID-19 kosí ľudské životy, zomierajú naši blízki, zomierajú naši priatelia. Pätnásťtisíc ľudských životov, ktoré si zobral covid, nám nestojí za to, aby sme takýmto návrhom zákona zachránili životy tých, ktorých zdravie je najviac ohrozené? Keď schválime tento návrh zákona, 870-tisíc dôchodcov dostane 500 eur a 100 eur na energie.
Keď sa nám z 380-tisíc nezaočkovaných dôchodcov podarí očkovaním zachrániť aj niekoľko životov, rozhodli sme sa správne, keď za vládny návrh zákona, ktorý predkladá minister financií, zahlasujeme. Keď sa nám podarí odbremeniť zdravotníkov, ktorí sú vyčerpaní, ktorí sú v nezávideniahodnej situácii, nestojí nám za to, aby sme investovali do človeka 60+ investíciu 500 eur, aby sa zaočkoval? Ja patrím do skupiny 60+ za zodpovedných a som trikrát zaočkovaná, prosím vás, tí, ktorí nie ste zaočkovaní, zaočkujte sa proti covidu-19, ochránite seba, svojich blízkych, odbremeníte zdravotníkov, umožníte, aby nemocnice mohli robiť úkony a bielu medicínu pre svojich
pacientov.
Ďakujem.

Ďakujem, pán predsedajúci. Aby sme posúdili, či ten pozmeňovací návrh je v súlade s právom a dávame priestor ešte parlamentnej legislatíve to prekontrolovať a hlasovanie navrhujem na 17.00 dnes.

Ďakujem, pán predsedajúci.
S pozmeňujúcim návrhom, ktorí predložili páni poslanci Dostál a Vetrák, súhlasím, pretože to pomenovanie nezávislý kandidát je oveľa viac zaužívanejšie pomenovanie. Toto pomenovanie aj vystihuje, že kandiduje vo voľbách nezávisle od politickej strany, ktorá predkladá svoju kandidátsku listinu, nezávislý kandidát je povinný za účelom kandidatúry vyzbieranými podpismi preukázať určitú podporu voličov. Tak myslím si, že tento pozmeňujúci návrh je dobrý.
Ďakujem pekne.

Ďakujem, pán predsedajúci.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj ako gestorský výbor k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 180/2014 Z. z. o podmienkach výkonu volebného práva a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 686, podáva Národnej rade v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady spoločnú správu výborov Národnej rady.
Národná rada uznesením č. 997 z 19. októbra 2021 pridelila predmetný návrh zákona na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie a rozpočet, výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj a výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny. Výbory prerokovali predmetný návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady.
Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona. Výbory Národnej rady, ktorým bol návrh zákona pridelený, zaujali k nemu nasledujúce stanoviská:
Ústavnoprávny výbor uznesením č. 396 z 18. novembra 2021 s návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi.
Výbor pre financie a rozpočet uznesením č. 252 z 18. novembra 2021 s návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi.
Výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj uznesením č. 122 z 23. novembra 2021 s návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi.
Výbor pre ľudské práva a národnostné menšiny uznesením č. 79 zo 16. novembra 2021 s návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi.
Z uznesení výborov Národnej rady uvedených pod bodom III spoločnej správy vyplynulo 11 pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov. Gestorský výbor odporúča o návrhoch výborov Národnej rady, ktoré sú uvedené v spoločnej správe, hlasovať takto: hlasovať spoločne o bodoch 1 až 11 zo spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru schváliť.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov odporúča Národnej rade predmetný návrh zákona schváliť v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto spoločnej správe.
Spoločná správa výborov Národnej rady bola schválená uznesením gestorského výboru č. 124 dňa 23. novembra 2021. Týmto uznesením ma výbor poveril za spoločnú spravodajkyňu, aby som na schôdzi Národnej rady pri rokovaní o predmetnom návrhu zákona predkladala návrhy v zmysle príslušných ustanovení zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady v znení neskorších predpisov.
Ďakujem, skončila som. Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu.

Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia, 18. a 19. novembra 2021 som sa spolu s kolegami Michalom Šipošom a Annou Andrejuvovou zúčastnila pracovnej cesty v poľskom sejme vo Varšave. Rezonovali tu rôzne témy týkajúce sa hlavne spolupráce. Kolegovia a poslanci poľského sejmu, delegáciu viedol Jiří Poláček, nás oboznámili so situáciou na poľsko-
-bieloruskej hranici a požiadali nás o prejavenie solidarity a podpory formou uznesenia v Národnej rade Slovenskej republiky. Aj z tohto dôvodu sme iniciovali toto uznesenie Národnej rady k situácii na vonkajších hraniciach Európskej únie s Bieloruskom. Rovnako som vďačná vám, pán predseda, aj kolegom a kolegyniam, ktorí zaradili tento bod programu do programu 51. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.
Súčasťou našej pracovnej cesty vo Varšave bolo aj rokovanie s hraničnou strážou, kde nás jej príslušníci podrobne informovali o situácii na poľsko-bieloruskej hranici. O odvahe poľských vojakov, ktorí sú vystavení útokom a ich život je častokrát v ohrození. Lukašenko zváža lietadlami ľudí cez agentúry, sľuboval im lepší život. Nejedná sa o typickú migračnú vlnu, migračný tok, keďže nie je to boj so zločineckými prevádzacími organizáciami, ale s režimom štátu.
Je potrebné kategoricky odsúdiť zneužívanie migrantov na vedenie hybridných útokov voči našim spojencom a snahu Bieloruska o destabilizáciu situácie na hranice našich spojencov.
Konanie bieloruského režimu je v rozpore s medzinárodným právom, ale predovšetkým so základnými princípmi ochrany ľudských práv. Poľsku, Litve a Lotyšsku vyjadrujeme našu plnú solidaritu a podporu.
Vážení kolegovia, poslankyne a poslanci, prosím vás o podporu tohto uznesenia.
Ďakujem.

Ďakujem, pán predsedajúci.
Ďakujem, kolega Milan Vetrák, za citovanie programového vyhlásenia vlády, kde sa problematika zahraničných Slovákov nachádza. Je to dôležitý signál našim zahraničným Slovákom, ktorý je zakotvený v tomto vládnom dokumente. Chcem poďakovať kolegom navrhovateľom, že sa tejto problematike venujú. Mnoho miest na Slovensku má partnerské mestá, kde žijú Slováci, ktorí vlastne prezentujú slovenskú kultúru. A myslím si, že Úrad pre zahraničných Slovákov je jedinečnou inštitúciou, ktorá bude nápomocná našim Slovákom, ktorí žijú v zahraničí.
Ďakujem pekne.