Videokanál poslanca

Ďakujem, pán predsedajúci.
Vážený pán podpredseda vlády, pán minister Holý, vážený pán spravodajca, vážené dámy, vážení páni, musíme si uvedomiť, že sme v prvom čítaní prvého z troch zákonov, ktoré majú nahradiť stavebný zákon 50/1976 Zb., ktorý platí už viac ako 45 rokov. Bol niekoľkokrát novelizovaný a všetci sa zhodneme v tom, že súčasný stavebný zákon už nezodpovedá požiadavkám terajšej doby. Musíme si povedať, či potrebujeme úplne novú paradigmu povoľovania stavieb alebo zachováme status quo.
Samozrejme, s novou paradigmou súhlasíme. Čiže otázka je teraz v prvom čítaní najprv politická. Či budeme meniť legislatívu, alebo chceme zachovať status quo.
V druhom čítaní, keď by sme o tom rozhodli, že posunieme tieto návrhy zákonov do druhého čítania, sa potom budeme snažiť naše odborné pripomienky vyprecizovať. Všetci vieme, že v súčasnosti prenesený výkon štátnej správy v oblasti stavebného povolenia je daný na obciach. Samozrejme, obce vytvorili niektoré samostatné stavebné úrady, keď mali svojich odborne spôsobilých pracovníkov alebo spoločné stavebné úrady, kde vlastne robia prenesený výkon štátnej správy pre väčšie územie. Je pravda, že tento prenesený výkon štátnej správy nie je dofinancovaný štátom a je problém, že obce zo svojich originálnych funkcií a originálneho rozpočtu musia tieto služby obyvateľom alebo prenesený výkon štátnej správy zafinancovať.
Čiže zákon 50/76 by mali nahradiť tri zákony. Čiže je to vládny návrh zákona o územnom plánovaní, vládny návrh zákona o výstavbe a vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády. Tiež sme si vypočuli pripomienky ZMOS-u a som presvedčená o tom, že keby tento zákon prešiel do druhého čítania, určite budeme musieť zaprecizovať mnohé články týchto zákonov. Ja som v rámci toho stretnutia, ktoré sme mali so ZMOS-om, a boli podané otázky a pripomienky, tiež vybrala niekoľko tém, ktoré ma teda veľmi zaujímajú, a v tomto, v tejto rozprave o zákone o územnom plánovaní by som chcela spomenúť také štyri dôležité body, ktoré sú pre mňa veľmi dôležité.
Už od roku 1985, takmer 20 rokov, som pracovala na stavebnom úrade a venovala som sa vlastne tejto téme ako odborne spôsobilá osoba v tejto téme a v súčasnosti ako starostka obce máme úradovňu, kde vlastne riešime prenesený výkon štátnej správy a určite viem posúdiť, každé to jedno obdobie malo svoje výhody, malo svoje nevýhody. Samozrejme, súčasný stav je veľmi zložitý a čo je najväčším problémom, je výkon štátneho stavebného dohľadu, ktoré obce a úradovne zatiaľ buď vykonávajú v malom rozsahu, alebo nevykonávajú vôbec.
Čiže vrátim sa teda k zákonu o územnom plánovaní, čiže pýtala som sa tímu pána podpredsedu vlády Holého, ako je zabezpečená ochrana verejného záujmu. Tento návrh zákona o územnom plánovaní upravuje definície verejného záujmu a stav vo verejnom záujme § 5 písm. v a w. Cieľ územného plánovania je formulovaný na základe odborných konzultácií nasledovne: Cieľom územného plánovania je systematicky a nepretržite vytvárať podmienky pre vyvážený a udržateľný územný rozvoj tak, aby územie bolo využívané efektívne, bezpečne, ekonomicky, esteticky. Samozrejme, tento paragraf určite treba zaprecizovať, pretože ochrana verejného záujmu je veľmi dôležitá aj z hľadiska potom napríklad vyvlastňovania, kde musí byť presne povedané, čo je verejný záujem.
Druhá téma je, že vlastník pozemku alebo developer bude môcť iniciovať zmenu územného plánu vo svoj prospech a ako to bude môcť obec ovplyvniť. Áno aj dnes môže akákoľvek osoba iniciovať zmenu územného plánu vo svoj prospech. Problém je ale v tom, že obec nie je povinná sa žiadnym podnetom zaoberať a to vytvára v praxi podľa navrhovateľa zákona diskriminačné prístupy k týmto návrhom. Jednoducho sú návrhy, ktorými sa nikto nezaoberá. Tiež takéto prostredie vytvára priestor na korupciu. Myslím si, že keď tie pripomienky dostanú starostovia obcí, tak ich neberú na ľahkú váhu, ale sa tými pripomienkami zaoberajú. Samozrejme, nikdy nie je sto percent ľudí spokojných. Sú tí, čo sú spokojní a potom sú tí, čo sú nespokojní alebo menej spokojní. Čiže aj v tomto § 32 návrhu zákona budeme musieť ešte upraviť a nejakým spôsobom tento zákon zaprecizovať.
Tretia taká moja otázka alebo moja obava je, že prečo pri obstarávaní územného plánu vypadlo zadanie. Dostala som odpoveď, že zadanie ako zadávací dokument pre spracovanie územnoplánovacej dokumentácie ostáva zachované v jeho vecnej podobe. Upúšťa sa iba od jeho detailného, rozsiahleho a časovo aj finančne náročného spracovania a akoby samostatnej etapy územnoplánovacej dokumentácie, ktorá sa osobitne obstaráva, prerokúva a schvaľuje v podstate totožným spôsobom ako vlastný návrh územnoplánovacej dokumentácie.
Podľa môjho názoru profesne ako architekta zadanie je veľmi dôležité a opäť si myslím, že v ďalšej debate budeme sa snažiť ešte tento, túto časť zákona zaprecizovať tak, aby vlastne to zadanie nevypadlo, aby bolo dôležitým nástrojom, dôležitým materiálom územnoplánovacej dokumentácie.
No a 4. bod je vlastne ten, že predložený návrh zákona zatiaľ nedokáže účinne fungovať v praxi, pokiaľ obce nebudú mať aktuálne územné plány. Vytvoriť však územný plán je dlhodobý proces, preto aj stavebné povolenia nebudú fungovať ako bankomat, do ktorého developer vloží návrh projektu a z druhej priehradky mu automaticky vypadne povolenie. Určite sa dá povedať, že prístup k informáciám z územného plánu, ich prehľadnosť aj využiteľnosť v digitálnom prostredí bude plne možná, až keď budú všetky územné plány rešpektovať jednotné pravidlá.
Nie je to pravda, že by zákony nedokázali fungovať, hovorí navrhovateľ. Prechodné obdobie je nastavené na koniec roku 2030, dokedy majú samosprávy čas na spracovanie nových územných plánov v novom prostredí. Prirodzene aj to sa bude vyvíjať a reflektovať. Návrh zákona o výstavbe plne reflektuje skutočnosť postupnej automatizácie procesu a dnes sa ukazuje vo svete, že tých úrovní a procesov je veľmi veľa.
Čiže súhlasím s paradigmou, že treba zákon 50/76 dať na podmienky tejto doby, aby sme mohli na jednej strane realizovať stavby, na druhej strane rešpektovať životné prostredie a verím, že v prípade, že tento zákon prejde do druhého čítania, tak naša spolupráca bude veľmi intenzívna.
Touto cestou sa chcem poďakovať aj pánovi podpredsedovi za ústretovosť a za mnohé stretnutia, ktoré sme spolu absolvovali.
Ďakujem pekne.