Videokanál poslanca

Ďakujem, pán predsedajúci. Najväčším kameňom úrazu je prenesený výkon štátnej správy na obce, hlavne malé obce. Väčšinou zodpovednosť spoločných úradovní bola na okresných mestách, tak ako kolega povedal vo svojom príhovore. Ľutovala som kolegov na spoločnej úradovni, pretože mali niekedy viac ako 20 šéfov, teda každý starosta aj malej obce bol vlastne zodpovedný, čiže úradovňa mu pripravila, ale on mnohokrát podpísal rozhodnutie, ktorému sa nerozumel. Čiže vlastne tieto úradovne boli poddimenzované personálne, ale hlavne finančne a riešil vlastne finančnú situáciu hlavne primátor alebo starosta, ktorý úradovňu zriadil. Štát si preniesol vlastne svoju správu na obce, ale ju nezabezpečil finančne. Obce museli dotovať úradovne zo svojich originálnych kompetencií, čím porušovali zákon.
Čiže je dobré, že sa znovu vytvorí vlastne špecializovaná štátna správa, a určite treba nejakým spôsobom tie skúsenosti, ktoré Slovensko má v tejto oblasti, využiť a za to obdobie od ’85. roku sme mali možnosť mať rôzne druhy štátnej správy a opäť prízvukujem, že tá špecializovaná štátna správa bola podľa mňa najlepším modelom.

Ďakujem pekne, kolega Svrček, za také vyhodnotenie rozdielov medzi zákonom č. 50/1976 Zb. v znení neskorších predpisov a návrhu tohto zákona o výstavbe v oblasti čiernych stavieb, vymáhateľnosti opatrení, fungovania stavebného dohľadu, prípadne stavebnej polícii, je to veľmi náročný proces. V súčasnosti je konanie podľa § 88 stavebného zákona, je to konanie o dodatočnom tom povolení stavby. A takmer vždy sa nájde cesta, ako tú stavbu povoliť. Ja za svojej 20-ročnej éry sa nepamätám, že by nejaká stavba bola odstránená. Ale drukujem vlastne tým, takému vlastne názoru, že sa vlastne týmto zákonom vytvorí vlastne možnosť lepšieho výkonu štátneho stavebného dohľadu. Súčasne to vykonávajú väčšinou samosprávy a toto je najväčší kameň úrazu, pretože samostatné ob... tie obce nekonajú. Navrhovaná reforma by mala výrazne posilniť stavebnú inšpekciu. V súčasnosti má len 27 ľudí. Samotné vydávanie rozhodnutia o odstránení čiernych stavieb bude vydávať orgán štátnej správy, čiže tento celý proces bude veľmi náročný, možno aj tá otázka, že pri kolaudácii sa stavba neskolauduje a výkon rozhodnutia zabezpečí stavebný úrad napríklad zabezpečením odpojenia stavby od vody a elektriny. Ale určite tento proces bude veľmi náročný, a teda vytvoriť ten systém, aby sa dal úplne aplikovať v praxi, to bude, myslím, veľmi náročné.
Takže ja verím, že v tom druhom čítaní vlastne nájdeme ešte spôsob, akým vlastne aj tento paragraf doň nejakým spôsobom zaprecizovať, aby sa to dalo aj vykonať v praxi.
Ďakujem pekne.

Ďakujem, Ondrej, za tvoje vystúpenie k vystúpeniu kolegu Jara Šíbla. Rôznosť názorov nás musí posúvať ku konsenzu, ktorý zabezpečí rovnováhu návrhu zákona, a nie ku osobným invektívam. Je pozitívne, že máme rôzne pohľady. Na kvalite nového stavebného zákona nám veľmi záleží, preto budeme hľadať kompromis so zapracovaním pozmeňujúcich návrhov, ktoré budeme diskutovať aj s navrhovateľom zákona pánom podpredsedom vlády Štefanom Holým. (Ruch v sále.)
Máme stanovený cieľ skrátiť stavebné konania, bojovať proti čiernym stavbám, ale zároveň chrániť aj životné prostredie.
Ďakujem.

Ďakujem, pán kolega Raši, za vecný prístup k návrhu o stavebnom zákone. Už niekoľkokrát som tu spomenula útvar hlavného architekta, kde som pracovala od roku 1985. Vtedy bol môj nadriadený orgán Útvar hlavného architekta v Košiciach, ktorý viedol váš otec Ing. arch. Ján Raši. Toto obdobie pokladám za najlepšiu prax v mojej praxi na stavebnom úrade. Obdobie špecializovanej štátnej správy pokladám za obdobie, z ktorého by sme mali taktiež čerpať skúsenosti.
K samotnému návrhu zákona budeme mať ešte pozmeňovacie návrhy, ktorými by sme chceli zabezpečiť vykonateľnosť zákona, a, samozrejme, budeme hľadať konsenzus so ZMOS-om aj Úniou miest, aby sme zakomponovali ich pripomienky, ktoré budú relevantné v tomto zákone.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Ja by som chcela vlastne vyzdvihnúť tú jednotnú metodiku územných plánov, ktorú vlastne tento zákon vlastne ponúka vo svojich paragrafoch. Tým pádom by mal byť taký jednotný postup v rámci vydávania záväzných stanovísk a vlastne ten aj vlastník, aj budúci stavebník vlastne budú vedieť v rámci regulatív, čo môžu na danom území realizovať.
Máme prechodné obdobie 2030, mňa ešte napadá, že čo sa stane, keď sa toto obdobie alebo tento rok nestihne, tak bude treba ešte zapracovať, že čo potom, keď obce nestihnú do roku 2030 územné plány si vypracovať.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Chcela by som poďakovať pani kolegyni za vecný prístup k tomuto zákonu, možno doplniť, že vlastne najväčším problémom územného plánovania je, že mu nebola venovaná taká pozornosť, ktorú by si zaslúžilo.
A vlastne 42 % obcí, teda 1 686 obcí z 2 926 obcí nemá územné plány, takže vlastne týmto zákonom sa vytvorí ten poriadok v rámci územného plánovania, a toto, myslím si, že treba kvitovať. Tým pádom vlastne obce, ktoré majú územné plány, tak sa dostanú vlastne do toho systému a konečne vlastne na Slovensku by tento princíp mal v podstate fungovať, pretože veľa obcí, samozrejme, ako aj ja sa tiež prikláňam, tak ako kolega povedal, že nemôžeme obviňovať každého starostu aj poslancov z nejakej korupcie. Myslím si, že každý, každé zastupiteľstvo má záujem, aby jeho obec bola v rámci rozvoji, rozvoja najkrajšia, že všetci by sa mohli vlastne zapojiť ako do súťaže ako najkrajšia obec. Myslím si, že každý komunálny politik aj... či má záujem na tom, aby obec fungovala.
Ale v konečnom dôsledku vlastne štát vyskúšal určité stupne, keď vlastne preniesol vlastne výkon štátnej správy na obce, čiže my už máme vlastne v tom období, čo len ja sama som zažila od roku 1985, určité stupne, kedy vykonával vlastne túto správu, či útvary hlavného architekta, toto som pokladala za najlepšie, pretože vlastne boli tam ľudia v regióne, ktorí pomáhali starostom. Nie každý starosta je zdatný v tejto oblasti a myslím si, že toto bol veľmi dobrý stupeň. A potom boli tie rôzne špecializované... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem, pán predseda.
Rovnako, pán kolega, ako ste spomenuli vo svojom príhovore alebo vo svojom referáte k tomuto zákonu, tak vydávanie záväzných stanovísk samosprávnym krajom v zmysle koncepcie územného rozvoja regiónu bola aj tá pripomienka ZMOS-u, že vlastne berie obciam kompetenciu zabezpečiť územný rozvoj v zmysle zákona 369/1990 Zb. o obecnom zriadení. Ak nemá obec územný plán, nie je možné zabezpečiť ani súlad s nadradenou územnoplánovacou dokumentáciou.
Dnes sa stretávame s problémom, že obce nerešpektujú územné plány samosprávnych krajov a povoľujú individuálnu výstavbu najmä rodinných domov na územia, kadiaľ majú ísť napríklad líniové stavby. Dôsledky sú nežiaduce či už z hľadiska dĺžky času, ktoré si takéto zmeny vyžadujú. Obciam sa však dáva možnosť regulovať si vlastné územie cez územné plánovanie a je to úplne štandardný nástroj. A to, že naše obce nerobia a nerobili alebo sa boja robiť, je dôsledkom dnešného nesprávneho nastavenia a do budúcna bude treba robiť všetko pre to, aby sa územné plánovanie plnohodnotne oživilo.
A ja sa teším, že vlastne ten, tomu, územnoplánovacej dokumentácii sa dá taký dôraz, aký vlastne potrebuje a myslím si, že toto pomôže vlastne výstavbe líniových stavieb, ktoré dneska skutočne majú problém, pretože napríklad chceme robiť obchvat mesta a zrazu zistíme, že mesto má celkom iné požiadavky a celkom iné podklady ku tomu. Takže ja si myslím, že keď sa správne nastavia tieto parametre a územný plán dostane tú svoju dôležitosť, tak myslím si, že to pomôže... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem, pán predseda.
Samozrejme, s vystúpením v jednej miere súhlasím, ale mám, samozrejme, aj pripomienky k tomu, čo si vlastne, Peťo, povedal vo svojom vystúpení. To, že gestorským výborom je výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj je dobré, pretože si myslím, že táto agenda, aj keď obsahuje stavebný zákon na stavebné povolenia a stav... stav... stavbarinu ako takú, tak myslím si, že patrí tam kde, kde je. Samozrejme, myslím si, že odsúhlasíme, že môžete dať k tomu stanovisko a my ho potom v našom stanovisku upravíme.
Čo sa týka obcí, tak obce nemajú územné plány nie preto, že nechceli alebo boli možno nejaké vágne a lenivé, ale preto, že tak bol nastavený systém a obce do tisíc obyvateľov nemuseli mať územné plány a zo svojho rozpočtu ani neboli schopné územný plán zafinancovať. To, že príde nový zákon o územnom plánovaní a táto povinnosť sa stanový, a, samozrejme, vytvorí sa fond na financovanie územných úzmenoplánovacích dokumentácií, bude povzbudením pre obce a myslím si, že žiadna obec nebude taká, ktorá nevyužije túto možnosť spracovať si územný plán.
Myslím si, že sme v prvom čítaní a ako som povedala vo svojom vystúpení, tak musíme povedať, prijať politické rozhodnutie, či chceme meniť, či chceme prijať nejakú novú paradigmu, alebo zachováme status quo.
Ďakujem pekne.

Ďakujem, pán predsedajúci. Chcela by som sa poďakovať kolegyni Monike Kozelovej za tento príspevok, myslím si, že pamiatkový úrad je neskutočne dôležitý pre ochranu pamiatok na Slovensku. Samozrejme, celý systém ochrany pamiatok aj na Slovensku potrebuje zmeny. Napríklad pohľad bežného občana, ktorý žije v pamiatkovo chránenom území, napríklad máme v okrese historické centrum obce Hniezdne alebo historické centrum mesta Stará Ľubovňa, je taký, by som povedala, negatívny. Stanovisko pamiatkového úradu je niekedy pre vlastníka objektu v tomto historickom objekte tak finančne náročné, že ho nedokáže naplniť hlavne preto, že nemá financie. Keď rešpektuje stanovisko pamiatkarov, tak zostane ten objekt nezmodernizovaný, nezrekonštruovaný a potom nám pamiatky, teda pamiatky chradnú a sú vlastne v takom nevyhovujúcom technickom stave.
Čiže keď štát si povie, že budeme chrániť toto historické centrum obce alebo mesta a stanovíme vlastníkom podmienky, mal by nájsť aj finančné prostriedky na to, aby týmto ľuďom pomohol tento objekt zrekonštruovať.
Čiže, samozrejme, pamiatkový úrad má veľmi dôležité poslanie a verím, že spoločne s pani kolegyňou Kozelovou aj s pánom podpredsedom nájdeme také riešenie, aby aj pamiatkový úrad a členovia pamiatkového úradu boli spokojní.
Ďakujem.

Ďakujem, pán predsedajúci.
Chcela by som sa poďakovať všetkým kolegom, ktorí vzniesli faktické poznámky k môjmu príspevku. Som veľkým zástancom napríklad zmeny územného členenia na Slovensku, nemyslím si, že v súčasnosti, aj keď, samozrejme, to bolo nastavené podľa určitých politických kritérií, že, že to je nemenné, ale uvedomujem si, že štyri roky jedného volebného obdobia jednej vlády a urobiť územné členenie tak, aby boli všetci spokojní, je veľmi náročné už z toho dôvodu, že toho roku 2022 budú spojené voľby do samosprávy a aj do regionálnej, takže urobiť vlastne zmenu a štruktúru územného členenia to, aj keď som teda obrovským zástancom toho, je veľmi náročné. Ale, samozrejme, vidíme, že z toho sa vlastne odvíjajú aj tie ďalšie veci.
A určite keby sa nám to bolo podarilo veľmi rýchlo, čo by som bola ocenila, tak bolo by super. Ja napríklad stále hovorím, že Spiš malo by byť, mal by byť zjednotený a je pre mňa nepochopiteľné, že Spišská Nová Ves patrí do Košického kraja a ostatné do Prešovského, ale toto zmeniť je veľmi náročné. Čiže aj toto je vlastne o územnom plánovaní a, samozrejme, o ďalšej štruktúre štátnej správy, tak ako povedal pán kolega Faič, budeme ešte hovoriť, takže som sa pýtala hlavne na finančné náklady, ktoré to budú stáť, takže môžem potom ešte vo svojom príspevku sa k tomu vrátiť.
Takže veľmi pekne ďakujem a verím, že spoločnými silami sa nám podarí vytvoriť tri kvalitné zákony, ktoré nahradia zákon 50/1976 Zb. Ďakujem pekne.