Videokanál poslanca

Ďakujem, pán predsedajúci. Slovenská republika je členom NATO, ktoré jej dáva záruku bezpečnosti. Aliancia má pred sebou jedno z najexpresnejších rozširovaní vo svojej histórii.
Pán kolega Fico, namiesto toho, aby ste dali našim obyvateľom na Slovensku vo svojej reči pokoj, vy ste počas svojho prejavu vnášali strach. Slovo mier neznamená strach. Členstvo Slovenska v NATO práve Slovákom dáva pocit bezpečnosti, o ktorú sa usilujú dnes Fínsko a Švédsko. Fínsko začalo usilovať o vstup do Aliancie prvé. S Ruskom má 1 300-kilometrovú hranicu. Fíni začali o vstupe do NATO intenzívne diskutovať po tom, ako Rusko 24. februára napadlo Ukrajinu.
Bola som pri tom, rovnako ako vy, pán kolega Fico, keď Slovensko vstupovalo do Európskej únie. Už ako historicky prvá poslankyňa Európskeho parlamentu za Slovensko zo 14 poslancov sme čakali podporu od našich kolegov. Pamätám sa, keď Slovensko vstupovalo do Schengenu, do eurozóny, ako veľmi sme potrebovali podporu pre náš vstup aj od našich fínskych a švédskych kolegov. Karta sa obrátila a teraz to našim fínskym a švédskym kolegom musíme vrátiť. Tak ako mi pomáhala v Európskom parlamente moja švédska kolegyňa v Európskom parlamente Anna Ibrisagic, verím, že aj jej budem dnes môcť napísať: "Drahá Anna, Slovensko dnes podporilo vstup Švédska a Fínska do NATO." Švédsko a Fínsko pritom už teraz úzko spolupracujú s aliančnými armádami a sami by mohli výrazne prispieť k zvýšeniu sily celého NATO a priniesť vytúžený mier.

Ďakujem, pán predsedajúci.
By som chcela pánovi navrhovateľovi za túto aktivitu možno poďakovať, ako určite je potrebné sa tejto téme venovať, hoci väčšina členských štátov Rady Európy prijala opatrenia na rôznych úrovniach, väčšinou sú to vo forme národných stratégií akčných plánov a tieto plány často nie sú úspešne implementované v praxi. A možno práve je treba poukazovať aj takýmito témami a uzneseniami na preklenutie medzery medzi stratégiou a jej správnou implementáciou. A toto je, samozrejme, pre mnohé krajiny náročnou úlohou. Mnohé členské štáty nevyčlenili na tento účel nejaké osobitné rozpočtové prostriedky. A myslím si, že aj toto by bolo dôležité, aby Slovenská republika vynakladala na integráciu Rómov viacej finančných prostriedkov. A tie projekty, ktoré pochádzajú z fondov Európskej únie, aby boli implementované a práve zacielené na tie, povedzme, oblasti, ktoré sú proste veľmi dôležité, či už je to vybudovanie vodovodov, kanalizácií, aby vlastne Rómovia v tých rómskych osadách mali normálny život.
Ďakujem pekne za uznesenie.

Ďakujem pekne. Teším sa, že môžem byť súčasťou vlastne tejto rozpravy, som dcéra človeka, ktorý bol nevinne odsúdený a bol teda na 25 rokov a 10 rokov strávil v ruských gulagoch, a vždycky mi hovoril, že národ, ktorý sa nevysporiada so svojou minulosťou, nezaslúži si ani svoju budúcnosť. Tak aj mysliac na takýchto ľudí, ktorí boli nevinne odsúdení, trpeli, sa teším, že máme tu taký úrad, ktorý vlastne sa stará o týchto ľudí a verím, že budete mať veľa sily a veľa aj možno dobrých nápadov, ako sa skutočne s tou minulosťou vysporiadať. Takže prajem vám teda všetko dobré.

Ďakujem, pán predsedajúci.
Pani predsedníčka, veľmi vám ďakujem za vašu prednesenú správu. Spomínali ste transpozíciu smernice Európskej únii. Viem len potvrdiť, že je to veľmi dôležité, aby sme ju prijali čo najrýchlejšie, pretože by nám hrozilo, zo strany Európskej únie by nám hrozili sankcie.
Tí, ktorí sa rozhodnú urobiť správnu vec za nekalé praktiky oznámia, čelia aj dnes mnohým tlakom, vyhrážkam či nespravodlivým sankciám. Mali by byť podporovaní aj nami politikmi. Môžem vám za seba sľúbiť, že tak urobím. Nebola tu takáto podobná inštitúcia, ktorá by sa za nich postavila, preto vytvorenie takéhoto úradu je veľkou výzvou.
Bojovať proti korupcii je čestné, spravodlivé a som veľmi rada, že v tomto kontexte vznikol aj Úrad na ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti. Želám vám vo vašej práci veľa zdravia, veľa sily a vašim kolegom veľa úspešných príbehov, ktoré budú mať teda úspešný koniec.
Ďakujem pekne.

Ďakujem, pán predsedajúci.
Vážená pani predsedníčka, chcela by som poďakovať Jankovi za úvod do rozpravy a chcem veľmi oceniť gesto, ktorým bola ruža pre pani Zuzanu Dlugošovú, predsedníčku nového úradu na ochranu oznamovateľov. Zaslúži si našu vďaku, pretože v takej krátkej dobe dokázala založiť úrad, ktorý chráni ľudí, ktorí poukážu na korupciu alebo iné vážne porušovanie zákona. Na Slovensku sme žili s korupciou a s podvodmi rôzneho typu veľmi dlhé roky, spoločnosť to vnímala negatívne, ale zároveň sme si na to akosi zvykli. Až smrťou Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej sme si uvedomili, že korupcia, podvody a nekalé praktiky sú rozšírené do najvyšších vrstiev do riadenia štátu a možno byť dokonca otázkou života a smrti. Korupcia môže byť výrazným destabilizačným faktorom v politike, pretože sa vážne naštrbí dôvera, a myslím si, že máme tu konečne inštitúciu, na ktorú sa môže človek obrátiť, keď vo svojom zamestnaní narazí na podvod, machinácie pri verejnom obstarávaní alebo dokonca veľkú úplatkársku kauzu.
Pani predsedníčka, veľká vďaka za vašu zaangažovanosť k tejto téme a, samozrejme, aj za to, že vznikol tento Úrad na ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti.

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci.
Tak ako si, Vlado, povedal vo svojom príspevku, skutočne čerpanie štrukturálnych fondov niekedy závisí od vysporiadania majetkoprávneho pozemkov a skutočne tým, že Slovenský pozemkový fond niekedy nereaguje, lebo tých žiadostí má veľmi veľa, tým pádom vlastne ohrozuje aj čerpanie štrukturálnych fondov. Obce potrebujú dosiahnuť rýchlejšie svoje ciele a zámery súvisiace s ich rozvojom a najmä im to umožní zveľaďovať ich existujúci majetok pri pozemku, ktoré sú v spoluvlastníctve Slovenskej republiky, v správe Slovenského pozemkového fondu a fyzických a právnických osôb, obce dokážu vysporiadať to spoluvlastníctvo určite rýchlejšie a jednoduchšie ako štát, nakoľko je to v ich záujme.
Súčasná právna úprava či už v samotnom zákone 138/1991 Zb., a takisto aj v zákone 330 o pozemkových úpravách neumožňuje alebo nedostatočne pokrýva tieto všetky potreby obcí, je to veľmi administratívne zložité, časovo zdĺhavé a najmä právne nenárokovateľné a necháva priestor na individuálne posudzovanie žiadostí obcí a prevod tohto majetku štátu na obec a k nadobudnutiu vlastníckeho práva k týmto pozemkom a môže dôjsť až na základe zmluvy o bezodplatnom prevode vlastníckeho práva k týmto pozemkom. Ja by som sa veľmi, veľmi prikláňala, že by sme vlastne prijali takúto právnu úpravu, aby sme dali vlastne nástroj obciam a skutočne, aby Slovenský pozemkový fond pomáhal a aby nebol brzdou pri čerpaní aj štrukturálnych fondov.
Takže ďakujem veľmi pekne za tvoj príspevok a rovnako sa prikláňam aj k majetkoprávnemu vysporiadaniu pozemkov.

Ďakujem, pán predseda.
Vážený pán generálny riaditeľ, vážený pán spravodajca, tak presne ako povedal môj teda kolega Marek Šefčík, keď nemá žiadateľ vysporiadaný pozemok, nemôže žiadať o európske peniaze a nemôže ani aplikovať vlastné peniaze. Preto tieto pozemky nie sú v poriadku. Slovenský pozemkový fond musí byť akcieschopný a verím, že pod vedením pána generálneho riaditeľa sa to tak aj deje. Pretože keď chceme využívať štrukturálne fondy alebo slovenský operačný program, alebo plán obnovy a stability, tak musia mať žiadatelia komfortnejšie prostredie na to, aby mohli žiadať tieto európske peniaze.
Tridsaťročná snaha miestnej územnej samosprávy je vysporiadať vlastnícke vzťahy k pozemkom v zastavanom území obci. Sú to pozemky, ktoré sú majetkom štátu a sú v správe Slovenského pozemkového fondu. Ide o pozemky v zastavanom území obci, na ktorých sa nachádzajú stavby v oblasti intravilánu obci alebo ktoré tvoria verejné priestory obci, alebo sa tieto pozemky využívajú ako na iné verejnoprospešné funkcie. Ide o pozemky, ktorých faktická správa údržbu zabezpečujú obce na svoje náklady. Už dlhodobá prax zo samosprávy, v ktorej pôsobím už dlhé roky, mi dáva vlastne takú ako prosbu poprosiť pána generálneho riaditeľa, aby sa v tejto veci nejakým spôsobom pohli ľady, preto skutočne hlavne napríklad teraz cyklotrasy a tieto projekty, ktoré obce, mestá realizujú, tak majetkoprávne vysporiadanie je veľmi zdĺhavé a hlavne keď sa tam nachádzajú pozemky, ktoré sú vlastne v správe Slovenského pozemkového fondu, je to veľmi zložité. Takže ja by som poprosila možno takú spoluprácu a my tak ako máme tak v duchu proste prijať nejakú právnu úpravu, aby tie pozemky, ktoré sú v intraviláne... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem, pán predsedajúci.
Vážený pán navrhovateľ, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj ma uznesením určil za spravodajkyňu k návrhu zákona, tlač 1186. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.
Návrh zákona spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady a Výbor Národnej rady verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade v prvom čítaní.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.

Ďakujem, pán predsedajúci.
Lucka, veľmi ďakujem za tvoj príspevok do tejto rozpravy. Máme v rodine mamičku, ktorá sa viac ako 40 rokov stará o svoju veľmi ťažko zdravotne postihnutú dcéru. Je to veľmi náročná opatera, niekedy až nad ľudské sily. Keď máme zdravé deti, zdravé vnúčatá, nevieme si predstaviť, čo to všetko obnáša. 70 miliónov eur to je len kvapka do mora, to sú peniaze, ktoré padnú na úrodnú pôdu, ktoré pomôžu rodinám, ktoré dostali do vienka starostlivosť o zdravotne postihnutú osobu. Veľmi si vážim aktivity pani spravodajkyne Jany Žitňanskej a v mene všetkých opatrovateľov jej vyslovujem obrovské ďakujem.

Zápisnica o výsledku verejného hlasovania o návrhu na voľbu podpredsedu Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky, ktoré sa konalo 25. mája 2022.
Na verejné hlasovanie o návrhu na voľbu podpredsedu Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky bolo vydaných a poslanci si osobne prezvali 130 hlasovacích lístkov, teda na voľbe bolo prítomných 130 poslancov.
Po vykonaní verejného hlasovania overovatelia Národnej rady Slovenskej republiky spočítali hlasy a zistili, že vo verejnom hlasovaní o návrhu na voľbu podpredsedu Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky zo 130 odovzdaných hlasovacích lístkov boli tri neplatné a 127 platných, teda všetci poslanci odovzdali hlasovacie lístky.
Podľa platných hlasovacích lístkov overovatelia zistili, že
– za Jaroslav Ivančo za hlasovalo 68 poslancov, proti 12 poslancov a 47 poslancov sa zdržalo hlasovania,
– za Ivan Kuhn hlasovalo za 16 poslancov, proti 15 poslancov a 96 sa zdržalo hlasovania,
– za Martin Vojtašovič hlasovalo za 10 poslancov, 15 proti a zdržalo sa hlasovania 102 poslancov.
Na voľbu podpredsedu Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov.
Overovatelia konštatujú, že vo verejnom hlasovaní bol za podpredsedu Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky zvolený Jaroslav Ivančo.
Overovatelia poverujú svojho člena Zitu Pleštinskú oznámiť výsledok hlasovania Národnej rade Slovenskej republiky.
Ďakujem, pán predseda.