Vážené dámy a páni, kedysi v parlamente tu bola noc dlhých nožov a dnes zažívame deň generačnej lúpeže. Jedna celé štyri milióna ľudí na Slovensku, tí najzraniteľnejší, tí najslabší budú olúpení touto vládou. Každý starobný dôchodca bude pripravený, obraný o 260 euro za mesiac. Toto je generačná lúpež a je to aj obrovský volebný podvod a bolo to už naznačené, pretože tuto pán minister Milan Krajniak v tomto parlamente ešte pred pár mesiacmi hlasoval za 13. dôchodok a dnes je to on, ktorý oberá tých istých dôchodcov o tieto peniaze, ktoré im mohli pomôcť. Navyše v čase korony, keď tu každý deň počúvame, že dôchodcovia a seniori sú tí najzraniteľnejší, tí najslabší, ktorých môže korona najviac ohroziť. Týmto ľuďom teraz zoberieme aj tie omrvinky, ktoré im tento štát kedysi dal. Je to naozaj nemorálne a cynické.
Ja tam cítim štyri rozmery a pokúsim sa to zhrnúť veľmi rýchlo. Prvý rozmer je politický. Rozumiem tomu, že medzi ľavicou a pravicou existujú dramatické rozdiely. Predtým bola ľavicová vláda, ktorá chcela pomáhať slabším, lebo to je základom jej programu. Pomáhať tým najslabším zamestnancom, pomáhať seniorom, pomáhať rodinám. Ale potom máte pravicové myslenie a pravicovú filozofiu, ktorú zastupuje táto vláda. To znamená pomáhať voľnému trhu, biznismenom, bankám, tým bohatším. Oni veria tomu, že to rozhýbe ekonomiku a budú mať z toho osoh aj tí najslabší. My ľavičiari hovoríme, že tak to nefunguje, ale toto je legitímny rozpor medzi ľavicou a pravicou. My ako ľavičiari sme pomáhali hodnote solidarity, oni ako pravičiari pomáhajú trhu.
Problém je tá faloš, ktorá tu bola pred voľbami. Pretože aj nominálne pravicová strana SME RODINA veľkolepo podporila 13. dôchodok a tá faloš je to, čo my dnes kritizujeme, a preto aj budeme odvolávať ministra Krajniaka a budeme kritizovať aj jeho šéfa Borisa Kollára, lebo ten podvod na dôchodcoch nie je jediný. Oni sú pokrytci prakticky v každej téme, ktorú ľuďom sľubovali. Oberajú robotníkov o minimálnu mzdu. Oberajú deti o obedy, oberajú seniorov o dôchodky. Hovorili o 25-tisíc bytov ročne, odrazu na tom netrvajú. Hovorili o tom, ako budú naháňať mimovládky, ako im nebudú dávať peniaze. Dneska idú mimovládkam státisíce. To nie je problém. Hovorili o tom, ako budú geopoliticky zmierliví, a dneska tu podporujú tú najtupšiu rusofóbiu. Toto je SME RODINA. Najväčší podvodníci v politike Slovenskej republiky v dejinách. To už ani nejdem hovoriť o tom, že pán predseda parlamentu Boris Kollár tu bol vyhlásený sukničkár a dneska sa aj v tomto obrátil a naháňa chlapov. Toto je Boris Kollár, toto je SME RODINA. Falošná, falošná, falošná a práve preto musíme na to upozorňovať a musíme odvolávať aj ministra Krajniaka.
Druhý rozmer je ekonomický. Ekonomický rozmer súvisí s tým, že ľavica verí v keynesiánsku ekonomickú politiku. To znamená, chceme pomôcť ekonomike v čase krízy tým, že budeme podporovať spotrebu a kúpyschopnosť obyvateľstva aj seniorov. To znamená, zvyšujeme sociálne dávky alebo zvyšujeme minimálnu mzdu pre zamestnancov a tých najchudobnejších robotníkov, aby mali peniaze, aby si za tie peniaze mohli kupovať tovary a aby potom tie firmy tie tovary mohli vyrábať a takto sa rozhýbava ekonomika. Takto to funguje a robia to Nemci, robia to Francúzi, robí to každý civilizovaný štát. Ale nie, oni si vybrali neoliberálnu cestu. Pomáhať podnikateľom a ošklbávať ľudí ešte aj o tie najzákladnejšie sociálne práva. A toto je podľa mňa ekonomicky samovražedné, pretože ľudia nebudú mať peniaze a ekonomika bude stagnovať a padať.
Toto je výsledok politiky tejto vlády, vlády Igora Matoviča a ten argument, že peniaze nie sú. Tak ono vraj nie sú peniaze, ale oni si stihli požičať 12 mld., čiže môžu rozdávať, koľko len chcú, ale oni rozdávajú, viete komu? Bankám. Tristoosemdesiat miliónov dajú bankám, ale nenájdu 280 mil. na dôchodcov. Aká to je zvrátená logika? To isté. Oni si nájdu peniaze 700-tisíc pre bieloruskú opozíciu, bieloruskú opozíciu. Ja neviem o tom, že by slovenská vláda mala riešiť Bielorusov alebo ľudí z Ugandy alebo z Botswany, oni majú riešiť Slovákov. Naši seniori nemajú dosť peňazí, a oni posielajú peniaze bieloruskej opozícii. To je priam neuveriteľné! Čiže je to len výhovorka. Oni peniaze majú, ale dávajú ich bankám, dávajú ich bieloruskej opozícii, dávajú ich podnikateľom, ale nedávajú ich tým, ktorí ich najviac potrebujú - dôchodcom, robotníkom, rodinám. Toto sú tí ľudia, ktorým my musíme pomáhať.
Tretí rozmer je sociálny. Sociálny rozmer súvisí s tým, že predsa my si musíme ctiť hodnotu solidarity. Naši starí otcovia a staré mamy tu vybudovali prakticky všetko, čo tu máme, po druhej svetovej vojne. Vychovali nás, dnes sa starajú o naše deti, o vnúčatá, okopávajú záhrady, zveľaďujú našu krajinu. Poznáte koncept striebornej ekonomiky. To nie je tak, že oni by tu boli na príťaž. Oni pomáhajú spoločnosti, sú mimoriadne vzácni. Tak im poďakujme aspoň tým, že im dajme vianočný dôchodok. Je to naozaj také ťažké?
A tu narazím aj na štvrtý rozmer – kultúrny rozmer. Ja cítim, že sa tu rozmáha niečo ako generačný rasizmus. Požičiam si opäť pojem od Dušana Jarjabka – generačný rasizmus. Cítim toľko nenávisti aj na sociálnych sieťach voči staršej generácie od mladých ľudí, ktorí si mysleli, že zjedli všetok rozum sveta. Veď to je neuveriteľne cynické. Títo ľudia ich vychovali a naozaj vybudovali všetko. Dokonca to boli častokrát ľudia, ktorí ešte aj bojovali v druhej svetovej vojne a len vďaka tomu sme neskončili v plyne, kde by nás poslalo nemecké gestapo. Takže povedzme im, ďakujeme, a nešírme tento generačný rasizmus.
Ja som presvedčený, že by sme sa mali postaviť proti cynickej a neoliberálnej politike tejto vlády. Už aj preto, že máme memento v dejinách, a spomeniem jeden slávny citát z druhej svetovej vojny, týka sa hitlerovského Nemecka: „Keď prišli po komunistov, tak som bol ticho, lebo som nebol komunista, keď prišli gestapáci po Židov, tak som bolo ticho, lebo som nebol Žid, keď prišli gestapáci po odborárov, tak som bol ticho, lebo som nebol odborár, a keď prišli gestapáci po mňa, už sa nemal kto za mňa postaviť.“ Obráťme tento výrok a zamyslime sa nad dnešnou situáciou. Keď okrádajú dôchodcov, nesmieme byť ticho, keď okrádajú robotníkov, nesmieme byť ticho. Keď okrádajú deti o obedy, nesmieme byť ticho.
Poučme sa z histórie, postavme sa za tých najslabších a, pán minister, prosím, nájdite v sebe aspoň kúsok sociálneho súcitu a neokrádajte naše staré mamy a starých otcov.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)
