Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie s faktickou poznámkou

3.11.2020 o 15:30 hod.

Mgr. PhDr. PhD.

Ľuboš Blaha

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie s faktickou poznámkou 3.11.2020 17:58 - 18:00 hod.

Ľuboš Blaha Zobrazit prepis
Pán kolega, vy si to možno neuvedomujete, ako si protirečíte. Vy ste definovali ten bývalý režim ako ten totalitný, ten zlý, lebo si tam mal princíp, že doma si rob, čo chceš, ale vonku musíš veriť v tie budovateľské ideály socializmu, komunizmu. Tak ste to povedali vy. No, ale veď to robíte teraz vy. Doma si môžem myslieť, čo chcem, ale keď vyjdem von, tak musím veriť v tie budovateľské ideály liberalizmu alebo konzervativizmu, alebo vašich pravicových ideológii, lebo inak ma zavriete. Čiže vy ste si vlastne osvojili ten princíp, ktorý kritizujete na bývalom režime, a do bodky ho napĺňate. Rozumiete, že ste v absurdnej situácii. Že ak by ste chceli chrániť tú slobodu a demokraciu, ktorú podľa vás znevažovali stalinisti v 50. rokoch, tak by ste ju museli priznať aj svojim oponentom, aj tým komunistom. Ale to nedokážete. Tak ste taký istý.
Takisto hovoríte, že v bývalom režime boli odopreté rovnaké podmienky na rozvoj ľuďom, ktorí mali inú kádrovú a politickú príslušnosť. Však to je to isté, čo robíte dneska nám. Lebo sme ľavičiari, lebo sme komunisti alebo socialisti, alebo anarchisti, alebo čokoľvek. Máme iný názor na historické veci, na ideály, tak nám odopierate naše práva. Lebo sme ľavičiari. A vy chcete, čo vlastne vyčítať tým boľševikom a tým stalinistom. Však v čom je ten rozdiel? V čom ste iný, pán kolega? Ja vás naozaj začnem nazývať súdruh.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 3.11.2020 17:52 - 17:53 hod.

Ľuboš Blaha Zobrazit prepis
Pán kolega, ak toto malo byť riešenie toho sporu, ktorý sme tu viedli, že aj Alexandra Dubčeka môžte na základe vášho zákona vyhlásiť za kriminálnika, tak toto riešenie je smiešne. Vy ste to alibisticky hodili na Ústav pamäti národa, ktorý nie je vedeckou inštitúciou, on je liaheň takého primitívneho antikomunizmu, oni sú, oni majú v náplni práce nenávidieť bývalý režim. No logicky vám povedia, že tí ľudia, ktorí sú, u ktorých sme na pochybách, nejakým spôsobom neviedli odpor voči bývalému režimu a špeciálne si to užijú pri Alexandrovi Dubčekovi, pretože pokiaľ definujete bývalý režim ako to obdobie od roku ´48 po 17. november ´89 tak reálne platí, že Alexander Dubček do tohto obdobia nejakým závažným spôsobom proti tomuto režimu nevystupoval. Napriek tomu je symbolom Nežnej revolúcie, čiže z tohto hľadiska, áno, Alexander Dubček na základe vášho zákona bude zakázaný ako na Slovensku, akože ho nemôžme oslavovať. Ja si myslím, že na západe puknú smiechom. Jednu z našich najväčších osobností, ktorú si vážia v Nemecku, Francúzku, v Taliansku, mi na Slovensku, nebudeme môcť oslavovať, to je neuveriteľné, tak toto naozaj nerobili ani stalinisti.
Mimochodom, spomeňme napríklad Eugena Suchoňa, ktorý v 50. rokoch dostal titul národný umelec, dostal potom aj rád Víťazného februára a bol predstaviteľ bývalého komunistického režimu, ak to tak chcete nazývať. Dokonca ho prehovárali, aby; on chcel vstupovať do komunistickej strany a jeho odhovárali komunisti, aby pôsobil teda neutrálnejšie. No Eugen Suchoň už nebude viac môcť byť oslavovaný a žiadna ulica ani žiadny pamätník Eugenovi Suchoňovi nebudeme môcť určiť. Toto sú dôsledky vášho nezmyselného zákona.
Ja vám poviem jedno, čaká vás karma, ak sa vrátime k moci, ako prvé tento zákon zrušíme a príde zákon o nemorálnosti liberálneho kapitalizmu. Tešte sa. (Reakcie z pléna.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 3.11.2020 16:48 - 16:50 hod.

Ľuboš Blaha Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Pán poslanec Mihalik, nech sa páči, dajme ulice Štefanovi Osuskému, bude mi cťou. Toto nie je o tom, že by sme nedoceňovali tieto osobnosti našich dejín. Ja som neni za to, aby tu bol nejaký zákon, ktorý by to zakazoval. To vy ste za to, aby tu bol zákon, ktorý zakazuje uctievať takých ľudí, ako bol Vlado Mináč, ako bol Mňačko, ako bol Jilemnický, ako bol Novomeský, ako bol Klementis. Pre mňa sú to hrdinovia a veľké osobnosti. A vy to chcete zakázať týmto zákonom. Nie ja, nie som to ja, kto chce zakázať vašich Osuských a vaše, vaše možno pravicovejšie osobnosti, ktoré by to boli. Ste to vy, ktorí chcú zakazovať. Tak ako v 50. rokoch chceli zakazovať stalinisti, aby tu boli možno pamätníky pravicových osobností, takisto dneska, vy pravičiari, chcete zakazovať, aby tu boli pamätníky ľavicových osobností. Ale v čom sa líšite? V čom ste iní? Vy ste asi ďaleko bližšie mentálne k tomu stalinizmu, ako sú ľavičiari na Slovensku dnes v 21. storočí a to ma veľmi mrzí. Osobitne to potvrdzuje pán Benčík, ktorý spomínal aký bude rád, že si za to bude môcť zahlasovať.
No pán Benčík určite áno so svojou eštebáckou mentalitou. To dokazuje na sociálnych sieťach. Nič iné nedokázal iba špehovať ako tí eštebáci. Nech sa páči. Ak toto je tá mentalita, ktorú chcete ponúknuť slovenskému národu, tak toto asi nebude demokracia, toto asi nebude tá sloboda za ktorú ľudia štrngali.
A prepáčte, súdruh Zajačik, vy ste ako hrdinsky bojovali počas bývalého režimu? Vy ste boli ten veľký disident. Ja si pamätám možno mená ako Čarnogurský, pamätám si mená ako Kusý, ako Patočka. To boli možno hrdinovia pre disidentskú sféru. Ja si nepamätám meno súdruha Zajačika. Nepamätám si nikoho z vás, že by bojoval, nikoho z vás, že by bojoval, tak ako tí disidenti, ktorí majú dneska ďaleko väčšie pochopenie možno pre bývalý režim, lebo boli mnohé veci dobré a povedzme to už na rovinu a poďakujme sa generácii našich starých rodičov a starých mám, že tu niečo vybudovali, urobili pre Slovensko ďaleko viac ako vy, boľševici.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 3.11.2020 16:28 - 16:44 hod.

Ľuboš Blaha Zobrazit prepis
Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi vyjadriť postoj poslaneckého klubu SMER - sociálna demokracia k predloženému zákonu alebo návrhu, alebo novele zákona. A asi vás neprekvapím, rovnako ako pred mesiacom strana SMER - sociálna demokracia bude hlasovať proti tomuto zákonu a máme na to vážne dôvody.
Ten prvý dôvod je, že nechceme kriminalizovať históriu. Nechceme kriminalizovať iné názory a verte, že keby sme to zobrali z druhej strany, tak nie je nič ľahšie, ako keby sme aj my, kým sme vládli, prijali nejaký zákon, kde povieme, že je nemorálny a zlý kapitalizmus a budeme sankcionovať, trestať a kriminalizovať toho, kto bude obhajovať kapitalistické zločiny. Si to predstavte. Predstavte si, že sa vrátime k moci a verte tomu, že navždy vládnuť nebudete, aj keď možno máte v tejto chvíli tú predstavu. O pár rokov sa vráti k moci ľavica a povie, že bude sankcionovať, kriminalizovať a stíhať každého, kto obhajuje zločiny kapitalizmu. A povieme teda, tie zločiny kapitalizmu, už som ich minule hovoril, nemusím teraz vysvetľovať, všetky tie americké vojny, všetky tie veci, ktoré páchali v Latinskej Amerike, napokon aj Mníchovská zrada a všetky tie veci, ktoré páchajú v Iraku, v Afganistane, v Líbyi a tak ďalej. A že pokiaľ to niekto bude obhajovať, tak ho budeme kriminalizovať, lebo podporuje hnutia, ktoré vedú k porušovaniu ľudských práv. A vojna, asi uznáte, je porušovaním ľudských práv. Predstavte si to.
Viete, keby sme prijali tento moralizujúci pátos voči dejinám a histórii; ja, áno, počas bývalého režimu sa diali aj zlé veci. To nikto nespochybňuje. Keby sme takýto prístup prijali, tak tu vlastne nemôžeme sedieť nikto, pretože pravičiari budú hovoriť o kriminalizácii ľavice, ľavičiari o kriminalizácii pravice a skončila demokracia. Toto chceme? Toto je čierno-biely totalitný spôsob uvažovania o dejinách. Prestaňme s tým.
Tu hovorí kolega, že to ja hovorím. Viete, ja som nebol na rozdiel od pána Dostála alebo pána Kisku predstaviteľom bývalého režimu. Nebol. A myslím si, že pokiaľ bývalý režim takto pristupoval k iným názorom, bola to chyba. Bolo to zlyhanie a bolo to zlé. Ale to neznamená, že vy teraz máte právo týmto istým totalitným spôsobom, ktorý kritizujete na bývalom režime, konať v neprospech ľudí, ktorí majú iný názor. V čom ste potom iní? V čom ste iní, len že nie ste červení boľševici, ale ste modrí boľševici. To je jediný rozdiel. V čom ste iní, keď nedokážete akceptovať iný názor? A osobitne ma to mrzí v prípade ľudí, ktorí tento názor sami zastávali.
A opäť spomeniem predkladateľa Ondreja Dostála, ktorý bol v Socialistickom zväze mládeže a písal. Nemusel, nikto ho nenútil so zbraňou nad hlavou, že napíš ten článok do Nového slova. On ho napísal a hovoril o tom, aký je úžasný Socialistický zväz mládeže, ako chce budovať svetlejšie zajtrajšky. A tento človek dneska ide kriminalizovať ľudí z bývalého režimu, čiže aj sám seba de facto. To je niečo neuveriteľné.
Jedna teória od autora, nebudete ho poznať, volá sa Bruno Bosteels, hovorí o tom, že viete, kto je najväčší antikomunista alebo kto je najväčším nepriateľom bývalého režimu? Tí, ktorí prezliekli kabáty. On hovorí o talianskom kontexte, hovorí pentiti - kajúcnici. Oni v minulosti, keď boli mladí, tak aj v Taliansku boli častokrát súčasťou rôznych červených brigád a teroristických ultra ľavicových skupín a potom sa kajali a stali sa z nich tí najväčší antikomunisti, tí najväčší odporcovia ľavice. Tí, ktorí by najradšej tých ľavičiarov všetkých pozatvárali do basy - pentiti. Aj my tu máme takých - pán Dostál, pán Kiska, pani Vášáryová, spomeňte si, ktorá podpísala Antichartu, ale potom bola najväčšou bojovníčkou proti komunizmu. A ďalší zaslúžilí umelci. Spomeňme si na Kňažka, spomeňme si na ďalších, ktorí takým spôsobom sa podlizovali a takéto boli rozmaznané deti bývalého režimu a potom sa stali zrazu veľkí antikomunisti.
A dneska títo istí prevracači kabátov, títo istí prevracači kabátov idú moralizovať nad bývalým režimom. Veď to je neuveriteľné. Viete, ja rozumiem disidentom, rozumiem. Rozumiem ľuďom, možno Kusý, ktorý v roku ´68 ako marxistický filozof, Miroslav Kusý, sa sklamal, pretože potom prenasledoval režim ´68, sklamal sa v tom režime a mal nejaký názor, v poriadku. Bol za to prenasledovaný a cítil roztrpčenie. Úplne tomu rozumiem. Ale, preboha, Kiska, ktorý bol komunista, hlásil do Komunistickej strany, len ho nezobrali? Človek, ktorý bol funkcionárom v Poprade Komunistickej strany? Tento človek bude nadávať komunistom? Pán Dostál, ktorý písal pre Nové slovo marxisticko-leninský týždenník. Tento?
Viete, keď niečo povie Ján Čarnogurský ako disident o bývalom režime, tak poviem v poriadku. Asi si zažil svoje a má právo to vyjadriť. Ale bývalí komunisti idú dneska nadávať komunistom? Eduard Kukan napríklad? Tá faloš je neuveriteľná, páni kolegovia. Ja som nebol funkcionár bývalého režimu. Ja som mal počas bývalého režimu 8-9 rokov, ale tuto bývalý funkcionár alebo bývalý zväzák mňa bude trestať za moje názory. Veď to je absurdné. Toto je absurdné.
Vážim si stokrát viac ako týchto prezliekačov kabátov ľudí, ktorí niečomu verili a možno že sa tiež sklamali v mnohých veciach ohľadom bývalého režimu, ale verili tomu, že sa buduje niečo dobré, niečo nové, sociálne spravodlivý svet, lebo o tom bola idea socializmu, že tu bude rovnosť, že tu nebudú vojny, že nebude chudoby, že nebudú triedy. Spoločnosť nebude rozdelená na ultra bohatých a ultra chudobných, že bude viac spravodlivosti. Toto chceli ľudia. A tento ideál nie je kriminálny, nie je zločinecký. To, že sa to zvrátilo v realite je, samozrejme, veľkým zlyhaním. A hovorme o tom historicky. A že to bolo podmienené aj studenou vojnou, aj rôznymi historickými okolnosťami.
Ale, prosím, neberte ľuďom ideály. Ten ideál je pekný. A ten ideál je večný, nech ho nazvete akýmkoľvek izmom. Aby tu bolo viac spravodlivosti, viac rovnosti, aby bol svet bez chudoby a bez vojen. O toto nám verím tomu, ide všetkým, nech to nazveme akýmkoľvek izmom. Vy chcete tento názor kriminalizovať?
Nikto neobhajuje žiadne zločiny žiadneho režimu. A vždy som sa staval proti 50-tym rokom. To boli tie najväčšie zločiny. A viete kto bol obeťou týchto zločinov? Sami komunisti, ako bol Vladimír Clementis, ale aj Gustáv Husák, ktorý skončil na deväť rokov v base a odsúdený bol na doživotie. Čiže darmo dneska hovoriť a vyberať si iba tie správne ideologicky ladené obete. Napokon aj Milada Horáková bola ľavičiarka, národná socialistka, nie liberálka, nie pravičiarka. Socialista a ona bola jedna z tých obetí.
Čiže skúsme prestať s tým čierno-bielym videním sveta. Aj ľavičiari máme nárok na to, aby sme povedali, že v tom režime bolo veľa vecí dobrých a, áno, veľa vecí zlých. To je to triezve a korektné čítanie histórie. A nie toto, že vám inkvizičný tribunál na čele s Dostálom a Šeligom povedia, že toto si myslieť nemôžeš, lebo skončíš v base. Takýmto spôsobom nemôže fungovať demokracia. Ak tomu hovoríte demokracia, tak potom bola demokracia aj počas bývalého režimu, lebo je to to isté. To isté.
Veľmi ma mrzí, že sa teraz takýmto spôsobom ideme mstiť aj na veľkých národných osobnostiach slovenskej kultúry. Lebo takí velikáni ducha, ako bol Ladislav Novomeský, takí velikáni ducha, ako bol Válek, ako bol aj ten Ján Smrek a ďalší, ktorí písali a nejakým spôsobom sú považovaní za to alebo znevažovaní za to, že pôsobili aj v čase, keď tu boli autoritárske režimy. Tak takíto velikáni ducha odrazu nebudú môcť mať pomenovanú po sebe ulicu, sochu, pamätník. Ale hocijaký nímand, ktorý im nesiaha ani po členky to môže mať, lebo počas toho režimu nežil. Takýmto spôsobom, neúctivým spôsobom sa preboha nesprávajú k svojim veľkým osobnostiam ani západné krajiny. Kde ste to videli, preboha?
Však komunistom v tom čase, kedy to bolo veľmi populárne, a o tom bolo 20. storočie, bol aj Pablo Picasso, máte pocit, že by v Španielsku nedávajú pamätníky? Komunistom alebo veľmi radikálnym radikálom bol Charlie Chaplin. A máte pocit, že by ho niekto neoslavoval dneska? A teraz môžte ísť takto postupne a baviť sa o tom, či Jean-Paul Sartre si zaslúži naše uznanie? Jean-Paul Sartre bol ku sklonku svojho života nielenže komunista, on bol maoista, obdivoval Mao Ce-Tunga, Jean-Paul Sartre. Máte pocit, že vo Francúzsku mu odmietajú vzdávať úctu? Takto by som mohol pokračovať. Veľké osobnosti svetových dejín, veľké osobnosti svetovej kultúry a my ich teraz budeme krágľovať. A na Slovensku vlastne nemôžu mať postavené ani pamätníky, lebo boli zástancami komunistického zločineckého režimu. Veď toto je absurdné. Toto je absolútne neprijateľné.
Aj ten naozaj veľmi nešikovný spôsob ako je tento zákon naformulovaný nerozlišuje medzitým, že tu boli nejaké 60. roky. Kedy naozaj chcete tých ľudí, ktorí chceli priniesť demokraciu znevažovať, lebo to boli komunisti. No a kto vtedy tu bol a mal možnosť iný ako reformní komunisti niečo meniť. Kto? Áno, boli to dubčekovci. Boli to ľudia, ktorí si zaslúžia našu úctu a vy ich hádžete do jedného kotla. To všetko boli tí zlí komunisti. Tí zločinci, tí kriminálnici. Ešte aj Alexander Dubček. Ešte aj tohto nášho národného velikána ideme vystavovať na pranier. A nejaká komisia bude rozhodovať, či naozaj bojoval proti tomu bývalému režimu, lebo keď zistíme, že nebojoval, tak ako si to predstavujú, tak mu nemôžeme postaviť sochu ani námestie po ňom pomenovať. Dokonca naše námestie, na ktorom sídlime ako parlament, Námestie Alexandra Dubčeka spochybní nejaký historik. Povie, však Alexander Dubček, preboha, nebojoval. Možno zrazu nebudete môcť ani zrekonštruovať sochu. Už to bude nová socha, už to raz budeme musieť búrať. Toto je absurdné, páni kolegovia.
Vážme si naše národné osobnosti. A vážne si aj tú etapu ich dejín a ich vlastných životov, ktorú vieme jednoznačne posúdiť ako pozitívnu. A teraz napríklad hovorím o Gustávovi Husákovi. Áno, je to symbol normalizácie, to znamená, že cítim tú kontroverziu pri tomto mene. Ale zároveň to bol hrdina Slovenského národného povstania a to sa nedá odškriepiť. Zároveň jeho boj za slovenské záujmy a aj vybojovanie federácie československej to je niečo, čo je naozaj úctyhodné. Ja nehovorme, zároveň spomeňme aj to, že v roku ´68 patril medzi tých reformátorov. Len pochopil ten realistický tlak geopolitiky, že po nástupe sovietskych vojsk nebolo možné urobiť niečo iné a realisticky sa snažil uchrániť aspoň časť toho, čo bolo vybojované. Ale teraz tohto človeka znevažovať, kopať doňho a pľuť naňho. A nie je možné mu postaviť ani len pamätník, kde napíšeme, ďakujeme za SNP. Takýmto spôsobom sa nesprávali, no správali sa v 50. rokoch takisto boli hrdinovia SNP, ktorí si to schytali. Pamätáte si na partizánskeho lídra, ktorého potom odsúdili na smrť. Tí stalinisti, ktorých odmietate a robíte dneska to isté. Toto isté robíte s hrdinami SNP ako oni. V čom ste iní? Povedzte mi. Takýmto spôsobom k slovenským dejinám jednoducho nemôžme pristupovať. A vôbec zvrhlá je tá logika, že ideme nejakú ideológiu označiť za zločineckú.
Ja vám poviem, aká ideológia je zločinecká. Keď chcete vykántriť celé národy a celé rasy, to je ideológia fašizmu, a preto ju odmietame, lebo je ideologicky podstatou svojho zla, chce kántriť, chce ničiť. Ale viete takto odsúdiť ideológiu kresťanstva? Ja vám poviem dejiny stredoveku, dejiny novoveku, upaľovanie bosoriek, nesloboda, totalita, ľudia zomierali v plameňoch inkvizície. A teraz čo poviete, že to je zločinecká ideológia? Alebo poviete, že nie, to náboženstvo je pekné, je to o láske k blížnemu, len bolo zneužité. A ja sa vás pýtam a nie je to tak isto s komunizmom a socializmom? Pekná myšlienka, aby sme žili všetci bez chudoby, aby sme žili rovnostársky v tom zmysle, aby každý mal naplnené svoje základné životné potreby. To je definícia komunizmu. Každému podľa jeho potrieb. Čo je na tom preboha kriminálne a zločinecké, že sa to zvrátilo v niektorých krajinách a v niektorých etapách historických? Samozrejme, a to je zlé, to treba odsúdiť. Ale vyhlásiť kvôli tomu ideológiu za kriminálnu? Tak potom, keď chcete takto postupovať, tak musíte aj to kresťanstvo vyhlásiť za kriminálne. A to je predsa absurdné, to cítite hádam aj vy. Ale robili sa zlé veci v mene kríža a v mene kresťanstva? Robili. Ale to ešte neznamená, že tá myšlienka je zlá.
Takže, páni kolegovia, prestaňme, prestaňme súdiť, prestaňme odovzdávať veľmi vážne historické, vedecké a filozofické diskusie do rúk poslancov Národnej rady, ktorí, prepáčte, s výnimkou možno zopár, ktorých vás tu je, nemáte historické vzdelanie. Nie ste ani politológovia, nie ste ani filozofi, nie ste nič. A ja si vážim iné profesie, máme tu spomínaného pána telocvikára, nech sa páči, nech sa vyjadruje k tomu čomu sa rozumie, možno si niečo aj prečítal. Pani tu spomínala, že na základnej škole ju niečo učili naposledy o dejepise. To je fantastické, ja jej k tomu gratulujem, ale ona sa nemôže teraz tváriť, že bude poučovať profesorov, docentov a ľudí, ktorí majú doktorát z filozofie, politológie a histórie o slovenských dejinách. To jednoducho nejde. Ako ja cítim veľkú neúctu k vzdelaniu a cítim to aj od celej tejto vlády, keď počúvam pána premiéra Matoviča, ktorý dokonca poučuje profesora zo Stanfordu a vysvetľuje mu, že jeho štúdia je kotlebovský hoax a že to je bludár. Profesor medicíny zo Stanfordu - jeden z najslávnejších profesorov v oblasti epidemiológie - je preňho bludár. A on, chlapík, ktorý ešte aj svoj magisterský titul získal podvodom, lebo plagioval cudziu diplomovú prácu, tak tento chlapík na základe príbalového letáčiku sa pasuje do roly veľkého odborníka na medicínu a poučuje tu svetových vedcov zo Stanfordu. To naozaj chceme takto zosmiešňovať Slovensko vo svete, že tu budú telocvikári rozhodovať o tom, čo si smieme myslieť o národných dejinách, že tu budú plagiátori poučovať profesorov zo Stanfordu? Veď to je smiešne, je to absurdné, je to iracionálne. Ako pri všetkej úcte, došli ste z ulice a máte pocit, že ste zjedli rozum sveta. (Reakcie z pléna.) To je jednoducho neuveriteľné. Majte trošku cti, majte trošku zmyslu pre realitu a nemyslite si, že ste tu tí najmúdrejší a že môžte prikazovať ľuďom, čo si majú myslieť, len, preboha, to nie. To tu už raz bolo a sami to odmietate, tak s tým, prosím, prestaňte.
Kriminalizácia za iné názory je jednoducho nesprávna. Je nesprávna v prípade pokiaľ ten, ktorý zastáva nejaký názor, verí v ideály humanizmu a verí v to, že chce lepší, spravodlivejší svet, nikomu nechce ubližovať. Takýmto ľuďom, keď chcete brať ideály a robiť z nich kriminálne monštrá, sami sa na tie monštrá premieňate.
Páni kolegovia, tento zákon nemôžeme podporiť pretože je totalitný, autoritársky, kriminálny a zlý. A pevne verím, že aj vy sa nad tým zamyslíte, že pokiaľ dneska ten zákon prijmete, tak verte tomu, že nám dáte tým pádom morálne právo o pár rokov, keď sa vrátime k moci, prijať taký istý zákon proti vám. A budete mať zákon o nemorálnosti kapitalizmu, zákon o nemorálnosti liberalizmu a budeme vás takisto kriminalizovať ako vy nás. Nech sa páči, ak chcete vojnu, budete ju mať.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 3.11.2020 15:41 - 15:43 hod.

Ľuboš Blaha Zobrazit prepis
Pán kolega, to je úplne surrealistické, že vy sa čudujete, prečo sa bavíme o pamätných dňoch, že keď sme sa chceli baviť iba o korone a pandémii, ale boli ste to vy, kto zarezal náš návrh, aby sme sa bavili iba o pandémii. Veď to je absurdné.
Viete, liberálni demokrati v roku 1938 našli dosť odvahy na to, aby odsúdili Mníchovskú zradu. Ale liberálni demokrati, ako ste vy, v roku 2020 takúto odvahu nájsť nevedia. A je to iba o tom. Buď ste za alebo ste proti. Z toho sa nevyšmyknete, pán kolega. Keď ste proti, tak vyjadrujete podporu Adolfovi Hitlerovi, Benitovi Mussolinimu a francúzskym a britským zradcom. Taká je pravda. A môžte si stokrát vymýšľať rôzne demagogické otočky a finty, ale taká je pravda. Máte možnosť zahlasovať za to, aby bol pamätný deň Mníchovskej zrady, ak to neurobíte, tak Mníchov podporíte. A viete, keď hovoríte o tom, že aké zlé Rusko, zase sme sa dostali k Rusku, ako keby sa to týkalo, neviem o tom, že by bol niekto zo Sovietskeho zväzu v Mníchove v roku 1938, ale v poriadku, tak keď sa o nich bavíme, tak Vladimír Putin, ktorého ste spomínali, sa osobne ospravedlnil za vpád vojsk Varšavskej zmluvy v roku 1968 do Československa. Ale od pána Johnsona ani pána Macrona sme ospravedlnenie za Mníchovskú zradu nepočuli. A to je možno ten zásadný rozdiel.
Čo sa týka paktu Molotov - Ribbentrop a Sovietsky zväz, naozaj to tu nechcem viesť do historickej diskusie, opakujem, prečítajte si Roberta Servica, je to britský profesor a nie žiadny, predpokladám, že ho obviníte, že to je nejaký ruský agent, ale to je naozaj svetoznámy profesor.
Len viete, v roku 1989 ste vy ako mladý zväzák do Nového slova nepísali proti Sovietskemu zväzu ani proti paktu Molotov - Ribbentrop. Hovorili ste o tom, aký významný a dôležitý je Socialistický zväz mládeže. Povedzte prečo.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 3.11.2020 15:30 - 15:32 hod.

Ľuboš Blaha Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne. Pôjdem postupne.
Pán poslanec Szőllős, ja neobhajujem Stalina, ale obhajujem obetu Sovietov, obetu Červenej armády, obetu ruského národa. A myslím si, že keď niektoré historické súvislosti neviete pochopiť, tak je celkom dobrým zvykom zobrať historické knižky a doučiť sa problematiku. Nehanbite sa, naozaj, to je stále možné aj v 21. storočí.
Pán kolega Jano Richter, takisto ma urazilo asi ako každého, kto s úctou hľadí na Slovenské národné povstanie, že tu pán v maskáčovej uniforme na najsmiešnejšej tlačovke v dejinách slovenského národa, pán Krajniak, označil túto celonárodnú povinnú špajchlovačku za druhé Slovenské národné povstanie. On urazil všetkých hrdinov Slovenského národného povstania a mal by sa Slovensku ospravedlniť.
Pán Pročko, ja sa nevysmievam tomu, že ste telocvikár, ale vy ste sa tu smial z profesora histórie Roberta Servicea, tak som na to reagoval a príde mi neúctivé, keď takto reagujete na význačných intelektuálov podobne ako váš pán šéf Matovič, ktorý takto reaguje na profesorov zo Stanfordskej univerzity, akože on im vysvetlí na základe príbalového letáčika, ako to je s pandémiou. Takto jednoducho fungovať nemôže. Majte úctu k vzdelaniu.
Pán Stančík, v druhej svetovej vojne nás jednoducho oslobodil Sovietsky zväz. Čo bolo vzápätí, to teraz nie je vecou diskusie. My sa bavíme o Mníchovskej zrade. Sám už ste si odsúdili teraz Sovietsky zväz, tak teraz sa bavme o druhej svetovej vojne a tam nás oslobodila Červená armáda. Tak, preboha, nevieme poďakovať ruskému národu? A nevieme ukázať prstom na toho, kto nás zradil, že to boli západné mocnosti? Čo je na tom také problematické?
A pán Gyimesi, že si Rusi čistili výstroj, keď sa bojovalo o Varšavu? Nie, nečistili. Oni umierali za nás na Dukle! Oni zomierali za Slovákov na Dukle! Ospravedlňte sa ruskému národu! Toto je také zbabelé a také nemorálne, čo tvrdíte, že to je naozaj hanba.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 3.11.2020 15:17 - 15:21 hod.

Ľuboš Blaha Zobrazit prepis
Pán Pročko, prepáčte, ja som chcel s vami hlavne diskutovať, lebo ste sa teda s úžasným príspevkom zapojili do diskusie ako odborník na históriu kotúľu vpred a kotúľu vzad, tak by som chcel vysvetliť niektoré súvislosti. Nemal som čas a možnosť dokončiť to v rámci svojej faktickej poznámky, tak budem pokračovať. Ale škoda, že pán Pročko, profesor telocviku, odišiel.
Takže Robert Service vo svojej knižke (reakcie z pléna) o Stalinovi napísal, že pakt Ribbentrop - Molotov (zaznenie gongu) a opakujem, to bol Robert Service, nie Ľuboš Blaha a ani nie Jozef Pročko, pán profesor, napísal, že keby nedošlo k tomuto paktu, tak izolovaný Sovietsky zväz v čase, kedy ho zradili Francúzi aj Briti, s ktorými sa snažil nadviazať spojenectvo, aby to pán kolega, každý kto trošku študuje históriu, by bol rozmetaný nacistickým Nemeckom za niekoľko týždňov, za niekoľko mesiacov. A vďaka tomu dneska všetci žijeme, že mali dosť rozumu na to, aby spravili strategické rozhodnutia. A vďaka tomu Červená armáda mohla poraziť nacizmus, mohla poraziť fašizmus. Ale opakujem, pokiaľ kolega neštuduje, nemôže to, samozrejme, vedieť, čiže odpúšťame.
Čo sa týka pána, pána, pani Pleštinskej, ktorá na mňa takisto reagovala, ďakujem veľmi pekne. Len obávam sa, že ja som hovoril o druhej svetovej vojne a vy ste hovorili o NKVD. Čiže ja som hovoril o esesákoch, o gestapákoch, o tých, ktorí na Slovensku vypaľovali obce, o tých. A vy máte pocit, že to je, že to je v poriadku? Vy sa k tomu neviete vyjadriť? Pre vás je druhá svetová vojna niečo, čo ani neexistuje, k tomu čomu sa netreba vyjadrovať? K Mníchovskej dohode sa netreba vyjadrovať? Lebo NKVD? Čo to má preboha spoločné s NKVD? A nerobili beštiálne veci nacisti? Gestapáci? Choďte toto porozprávať ľuďom, ktorí zomierali v Slovenskom národnom povstaní. Takto zľahčovať.
A tuto, pán kolega, hovorí o poľskom národe. (Zaznenie gongu.) Jeho nezaujíma slovenský národ, jeho nezaujíma Československo...(Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Laurenčík, Milan, podpredseda NR SR
Prepáčte, pán poslanec. Páni poslanci, zdržte sa komentárov. (Povedané súbežne s predsedajúcim.)

Blaha, Ľuboš, poslanec NR SR
Jeho zaujíma iba poľský národ. (Povedané súbežne s rečníkom.) Iba spôsob ako k Poliakom pristupovali Rusi. To je ich vec. A, samozrejme, že to môžeme odsúdiť, ale my sa bavíme o Slovensku a o Československu.
Páni kolegovia, ak dneska nezahlasujete za pamätný deň Mníchovskej zrady, si to uvedomte. Vy vyjadríte tichý súhlas s touto historickou krivdou. To sa nedá obísť, vy budete mať možnosť zahlasovať za to, že odcudzujete Mníchovskú zradu, a vy stlačíte "zdržím sa" alebo stlačíte som "proti". Ako to budete vysvetľovať svojim deťom? Ako to budete vysvetľovať ľuďom okolo? Že ste podporili Mníchovskú zradu, to ako nás rozdupali nacisti, fašisti za asistencie Francúzskych a Britských demokratov.
Čiže, páni kolegovia, pán Kazda ešte reagoval na Husáka. Gustáv Husák bol hrdina SNP. Gustáv Husák bol hrdina Slovenského národného povstania, to ste si zabudli načítať? Bol to človek, ktorý vybojoval federáciu pre Slovákov. To ste si zabudli načítať? Áno, zároveň to je symbol normalizácie, poďme ho za to kritizovať, keď chcete. Ale aj tá normalizácia priniesla mnoho vecí sociálnych a v ekonomickej sfére, ktoré boli možno pozitívne pre niekoho, možno pre niekoho menej. Pochopiteľne, ako vždy. O tom sú dejiny. Ale bol to hrdina SNP a bol to hrdina slovenského národa v boji za federáciu. A vy takýmto spôsobom krágľujete národné historické osobnosti. Podľa mňa, to je veľmi zbabelé a neuveriteľné.
Posledná vec, ktorú poviem a nechcem to predlžovať, to čo ukázala Mníchovská zrada, to čo ukázal prístup našich západných spojencov v druhej svetovej vojne, už nikto nemôže vymazať z našich národných dejín. A dá sa to vyjadriť jednou stručnou vetou. Celé dejiny druhej svetovej vojny, sa dajú vyjadriť jednou stručnou vetou - vojna a vraždy a zabíjanie prišli zo západu a sloboda a mier prišli z východu.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 3.11.2020 15:15 - 15:17 hod.

Ľuboš Blaha Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za relatívne vecnú diskusiu. Na otázku pána Gyimesiho odpovedal práve Juro Blanár, to znamená, áno, my sme za to, aby sme oslavovali vznik Československa, ale 30. októbra, kedy vznikla Martinská deklarácia, lebo to je náš národný míľnik.
Čo sa týka pani poslankyne Drábikovej, v podstate súhlasí s tým a naučila sa to na základnej škole v dejepise, že je Mníchovská zrada niečím zlým. Tak prečo si to nepripomíname? Máme viacero pamätných dní, ktoré sa týkajú negatívnych udalostí, ako je povedzme pamätný deň tragédie v Černovej. To znamená, že vieme si pamätným dňom pripomínať aj negatívne udalosti. Prečo si nepripomíname takúto strašidelnú vec, ktorú spáchali západné mocnosti na Slovenskom alebo Československom štátnom celku? Viete, keď poviete pani kolegyňa, že podnecujeme tým hnev voči štátom a v prípade 21. augusta 1968, ktorý ste si pred pár hodinkami schválili ako pamätný deň, nepodnecujeme hnev voči týmto štátom, ktoré už majú dneska iný režim, ako ste povedali? Tak buďte aspoň trošku konzistentná. Ak chceme teda kopať do východu, tak kopme aj do západu, aby sme boli spravodliví voči našim dejinám.
Laco Kamenický, presne tak. V otázke migrácie už nikdy viac nedopusťme, aby sa rozhodovalo o nás bez nás, už nikdy viac nedopusťme zradu zo strany západu na našom národe.
Pán Stančík, ja vám odporučím knižku od Roberta Service, to je britský profesor, ktorý urobil veľmi dobrú biografiu Stalina, kde naňho naložil, akože je to monštrum, je to úplne najhoršie monštrum v dejinách. Ale v prípade paktu Ribbentrop-Molotov si prečítajte, čo napísal. Že to bolo jedno z najmúdrejších Stalinových rozhodnutí, pretože oddialil na tri roky vojnu a vďaka tomu potom Červená armáda, ktorá ešte v čase vytvorenia prvého frontu nebola schopná sa brániť, tak už v roku 1941, ´42, ´43 a tak ďalej už bola schopná sa brániť. To bolo strategické rozhodnutie a to hovorí Robert Service. Opakujem, nikto z vás nie je profesor histórie...(Prerušenie vystúpenia časomerom.) (Smiech v sále.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 3.11.2020 14:52 - 15:04 hod.

Ľuboš Blaha Zobrazit prepis
Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte iba niekoľko poznámok a chcel by som byť tiež stručný, pretože takisto zastávam názor, že túto schôdzu sme mali venovať predovšetkým boji s pandémiou a mohli sme pokojne odložiť všetky historické a ideologické body, ako je napríklad zákon proti komunizmu alebo dnešné zákony o pamätných dňoch na ďalšiu schôdzu. A už vôbec nehovorím o potratoch, ktoré sme naozaj nemuseli riešiť uprostred pandémie, kedy tu máme núdzový stav, kedy sa ani dotknuté skupiny nemôžu brániť svojimi ústavnými právami, ako je právo na protest a zhromažďovanie. Ale dobre, bola to vaša voľba a tým pádom musíme postúpiť túto diskusiu.
Dovoľte iba niekoľko historických poznámok. Mníchovská zrada je jedna z najväčších historických krívd, aké boli spáchané na slovenskom národe alebo na štátnom celku, ktorého sme boli súčasťou. Jedna z najväčších historických krívd. A toto nie je niečo, čo spochybňuje ktorákoľvek strana, ktorýkoľvek politický prúd. Toto si uvedomujú tak ľavičiari, ako aj pravičiari, tak konzervatívci, ako aj liberáli. Myslím si, že jediný, kto mľaská blahom z toho, že bola mníchovská zrada, sú fašisti. Takže som presvedčený, že každý v tejto sieni, každý v slovenskom parlamente by mal hlasovať za tento zákon. Za to, aby sme si tento čierny deň pre slovenské a československé dejiny pripomínali ako pamätný deň, ako memento, ako sa k nám postavili západné mocnosti.
A prosím, nevnímajte to ako prvoplánovo, že toto má byť nejaký trucpodnik a hejt voči západu. Tak to nie je. My sme mali možnosť, keby sme chceli, celé roky predkladať pamätné dni tohto typu, kde by sme poukazovali na to, ako sa k nám zachovali, ako špinavo sa k nám zachovali západné mocnosti. Teraz hovorím predovšetkým o Veľkej Británii a Francúzsku, ktorý v čase, kedy sa rozhodovalo o osude Československa, boli demokraciami, akými sú dodnes.
Nemci, Taliani môžu povedať, že to boli nacistické a fašistické režimu, ku ktorým sa nehlásia. Ale čo majú povedať dneska Briti, čo majú povedať Francúzi? Boli demokratickí a napriek tomu nás zradili. Ale opakujem, nie je hlavným dôvodom, pre ktorý tu sme, aby sme si teraz vylievali zlosť na západné mocnosti. Len viete, keď vy dneska, práve sa to stalo, prijmete pamätný deň 21. august a potom ešte nejaký ste si tam vymysleli dátum, ktorým chcete jasne mieriť na traumu, ktorá tu je a celkom legitímne tu je, z vpádu sovietskych vojsk a vojsk Varšavskej zmluvy a mierite to celkom očividne, aby ste si mohli vyburovať svoju zlosť voči Ruskej federácii, ktorá s týmto režimom, ktorý tu bol predtým, nemá dnes nič spoločné, tak sa pýtame, kde je tá spravodlivosť voči dejinám.
Pokiaľ chcete dávať pamätné dni tohto typu, nech sa páči, ale potom musíte byť féroví. Potom musí tu byť nejaká rovnováha, že, áno, zle sa k nám zachovala možno veľmoc na východe alebo teda režim, ktorý tam bol v tom čase. Ale potom platí aj opak, že v druhej svetovej vojne nás, alebo pred jej začiatkom, nás zradili západné mocnosti, naši západný partneri. Taký je historický fakt.
Čiže buďme féroví k našim dejinám a pokiaľ odsúdime Sovietsky zväz a Varšavskú zmluvu, tak odsúďme aj nacistické Nemecko, fašistické Taliansko a demokratické Francúzsko a demokratickú Veľkú Britániu, ktoré nás zradili v roku 1938.
Bolo to 30. septembra, resp. 29. septembra sa začala konferencia v Mníchove, kde sa rozhodlo o nás bez nás. Všimnite si, že o nás bez nás je jedno zo základných kréd, základných zlyhaní medzinárodnej politiky, ktoré nás ako trauma prenasleduje celú, celé naše dejiny, celé naše národné dejiny. Všimnite si, že keď sa aj nedávno rozhodovalo o kvótach, migračných kvótach na Slovensku, a Európska únia chcela rozhodnúť v Rade ministrov vnútra o nás bez nás, akú nevôľu to na Slovensku vyvolalo. Práve pre toto. Lebo máme skúsenosť, že západné mocnosti sa nám takýmto spôsobom otočili chrbtom a ani nemali odvahu sa nás spýtať, ani nemali odvahu prizvať nás k týmto rokovaniam. Takýmto spôsobom už viac nechceme fungovať. A myslím si, že každý Slovák, ktorý sa narodí a ktorý vyštuduje minimálne základnú školu, vie, čo je to Mníchovská zrada, a vie, že takýmto spôsobom sa svet jednoducho k Slovensku správať nemôže. Že demokratický svet takýmto spôsobom nemôže zaobchádzať s malými a suverénnymi národmi. Čiže je to obrovské memento a myslím si, že bez ohľadu na to, ako sa dneska, aké vzťahy máme dneska k západným mocnostiam, mali by sme si toto memento pripomínať, aby sa to už nikdy viac nestalo, aby sme nepodľahli slepej dôvere.
Dneska možno považujete, mnohí kolegovia, západné mocnosti za partnerov na, navždy, ako to kedysi bolo so Sovietskym zväzom na večné veky, tak teraz máme s Nemeckom, Francúzskom, Veľkou Britániou a tak ďalej na večné veky. Jasné, táto ilúzia tu vždy je v nejakých etapách histórie, keď si myslíme, že veľmoci sa budú správať v prospech malých štátov a že zo všetkého najviac túžia po tom, aby slovenský národ prosperoval. V poriadku, verte tomu, ale vždy si pamätajte, že nebuďme v geopolitike naivní, že veľmoci hľadia predovšetkým na svoje vlastné záujmy a že to ukázali aj počas Mníchovskej dohody v roku 1938. Viete, treba to povedať veľmi, veľmi expresívne. V roku 1938 to boli títo, tieto štyri západné mocnosti: Nemecko, Taliansko, Británia, Francúzsko, predovšetkým Francúzsko, ktoré malo spojeneckú zmluvu s Československom, ktoré zavraždili Československo, zavraždili Československo.
Ja som tu počúval pána Dostála, počúval som pána Osuského v predošlom, v predošlej diskusii o pamätnom dni, o štátnom sviatku vzniku Československa, ako hovorili o Československu s úctou a s dôstojnosťou. V poriadku. Viete, kto zavraždil Československo? Na to už nechcete spomínať? Boli to Nemci, Taliani, Francúzi a Veľká Británia. A opakujem to, že to spravili Taliani a Nemci, to bola historická éra, kedy tam dominovali fašistické a nacistické sily, ale že to urobili demokratickí politici z Francúzska, ktorí mali dohodu s Československom, že nás budú brániť, že to urobili Briti a že sa veľmi angažovali Briti. Spomeňte si na tie výjazdy britských diplomatov, ktorí nás presviedčali v Československu, aby sme odovzdávali územie, ktoré je obývané Nemcami. To bola taká nadpráca v prospech Hitlera, že na to jednoducho nesmieme zabudnúť.
Takže myslím si, že nežiadame nič nad rámec, pokiaľ chceme, aby sme si tento deň pripomínali. A spomeňme aj na tie historické okolnosti, keď Československo malo v tom čase silu, aby sa bránilo, malo. Keby sa za nás postavilo aj Francúzsko a keby sa za nás postavila aj Veľká Británia, nezabúdajme, že sme mali dohodu aj so Sovietskym zväzom a ten sa nás chystal brániť, keby sa všetci za nás postavili, tak by sme toho Hitlera v tom čase porazili. Všetko mohlo byť inak. Ale kvôli zbabelosti Nemcov, resp. zbabelosti Francúzov a Britov najmä, tu bola druhá svetová vojna so všetkým vraždením a všetkými dôsledkami, ktoré zanechala aj na Česku a Slovensku.
Čiže, priatelia, musíme byť v tomto smere konzistentní a nebuďme pokryteckí. Mníchovská zrada je niečo, čo by sa naše deti mali učiť ako čosi, čo je mementom pre budúcnosť slovenského národa.
Okolo našich hraníc boli vystavané bariéry, obranné bariéry, ktoré mohli zabrániť vstupu Nemecka a vstupu iných agresívnych krajín. Viete, čo sa stalo po Mníchovskej dohode? Všetky zabrali Nemci. Takto (rečník lúskol prstami) bez akéhokoľvek odporu, lebo sme to museli spraviť. Odovzdali sme im celú obranu a vystavili sa napospas Nemeckej ríši. Taká bola historická situácia. Už bolo potom len otázkou vôle nemeckých politikov, či nás obsadia celkovo alebo neobsadia. Taká bola situácia. My sme sa takto odovzdali (rečník spojil zovreté päste).
Viete, ale častokrát sa hovorí o tom, že československí politici mali vtedy niečo urobiť. Čo mohli urobiť, keď proti nám stáli štyri najväčšie veľmoci sveta so svojimi armádami? Lebo to nebola iba otázka Nemecka a Talianska. Keby sme sa vzopreli vôli štyroch najväčších mocností, tak by od nás vymáhali aj Briti a Francúzi napĺňanie dohody. By sa pokojne mohlo stať, že by nás neokupovávala iba nemecká armáda, ale aj talianska, britská a francúzska, pretože to bola ich dohoda, ich diktát. Ich diktát nad naším suverénnym územím. Je to naozaj národná tragédia.
Spomeňme si, ako sa vtedy správal Sovietsky zväz. Možnože niekto z vás študoval históriu a pamätá si, ako protestoval Sovietsky zväz proti takémuto zverstvu, ako sa postavili v Spojených národoch, ako bojovali proti tomuto diktátu, proti tejto zrade. Áno, tí zlí Rusi, ktorým chcete len, do ktorých chcete len kopať a ktorých by ste najradšej iba hejtovali. Tí sa za nás postavili. Takisto ako sa postavili za republiku v španielskej občianskej vojne, keď boli ticho tak Briti, ako aj Francúzi.
Treba si tieto veci pamätať a potom možno pochopíme aj to, v akom rozpoložení boli nielen autoritárske strany v tomto období, ale aj liberálni demokrati. Spomeňte si na tých, ktorých dneska tak veľmi uznávate, aká dezilúzia prišla po tom, čo nás západ zradil. Boli absolútne odovzdaní. Spomeňte si na memoáre politikov, ktorí v tom čase fungovali v Agrárnej strane. Buď sa časť Agrárnej strany fašizovala a priamo začala kolaborovať s Nemeckom, alebo druhá časť absolútne stratila dôveru v západ a v západnú demokraciu. A to práve potom pomohlo nástupu totalitných síl.
Čiže, páni kolegovia, treba si tieto veci pamätať a treba si pamätať, že kvôli západnej zrade v demokracii, západnej zrade Francúzska a Veľkej Británie tu došla etapa, na ktorú asi radi nespomínate.
Takže ešte raz zhrniem a už budem končiť. Pokiaľ 21. august chceme označiť za Pamätný deň vpádu vojsk Varšavskej zmluvy, pokiaľ ste takéto niečo spravili, bolo by od vás férové a myslím si, že by to bolo spravodlivé voči našim národným dejinám, ak by ste rovnakým spôsobom pristúpili k inej národnej traume. A opakujem, nie je to hejt, nie je to nenávisť voči Francúzsku, voči Veľkej Británii, voči západným mocnostiam, je to len istá miera realizmu, istá miera presvedčenia, že v geopolitike sa nemôžete nikdy naivne spoliehať na žiadnu veľmoc, nikdy. Toto je presvedčenie, ktoré, toto je memento, ktoré nám ukazuje práve 30. september 1938.
Páni kolegovia, pevne verím, že v sebe nájdete aspoň kúsok sebavedomia, národnej hrdosti a odsúdite mníchovskú zradu, lebo pokiaľ dnes zahlasujete proti mníchovskej zrade, proti pamätnému dňu mníchovskej zrady, tak už navždy budete nositeľmi súhlasu s touto obrovskou národnou traumou.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 21.10.2020 10:01 - 10:03 hod.

Ľuboš Blaha Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za faktické poznámky. Pôjdem postupne.
Pán poslanec Pčolinský, že strana SMER skončí na smetisku dejín. Inak mimoriadne oceňujem slovo "smetisko dejín", to je pojem Karla Marxa. Robíte pokroky, učíte sa, výborne! No ale zato SME RODINA, tú čakajú také svetlejšie zajtrajšky, že to vám poviem. Voliči musia byť mimoriadne nadšení z vašej strany, najmä zo sexuálnych, transsexuálnych dobrodružstiev pána Borisa Kollára. To určite pomáha budúcnosti vašej strany!
Pán Benčík, pani Hudecová, to boli úžasné prednesy z papiera. Gratulujem, to je na Hviezdoslavov Kubín. Možno pán Benčík by mohol trošku popracovať, bolo to také monotónne, ale verím tomu, že máte budúcnosť.
Pán Linhart a pán Karahuta, vraj za našej vlády boli nízke dôchodky. Áno, okej, ste tu teraz vy. Takže to idete zvýšiť, predpokladám, hej? Došli ste všetko napraviť, všetky tie nespravodlivosti. A naprávate ich tak, že dôchodcom zoberiete 260 mil. euro. Gratulujem! A že zmrazujete minimálny dôchodok. A že im zarežete aj vek odchodu do dôchodku. (Reakcie z pléna. Zaznievanie gongu.) Toto je vaše riešenie. Takže teraz už to bude pre dôchodcov úplne sveta žiť. Toto je skvelá logika!
Spomeňte si na Ľudovíta Kaníka. Spomeňte si aj na jeho dôchodkovú reformu. Spomeňte si, kto to tu celé spackal. Vaši pravicoví kolegovia tým druhým pilierom. Odvtedy je tu to, ten problematický, problematická situácia slovenských dôchodcov. Takže, páni kolegovia, choďte sa pozrieť do vlastnej špajze!
A viete, pán Krajčír, keď ste povedali, že prečo sme to okamžite nezaviedli, tie 13. dôchodky, keď sme mohli. Kde je pán Krajčír, zabudol som teraz. Pardon, tam som sa pozrel, to je Karahuta, už si zvykám. Čiže, pán Krajčír, že prečo sme to hneď neurobili. No lebo my sme obracali každé euro, aby sme mali deficit normálny, aby sme nezadlžovali budúce generácie (smiech v pléne) a podobne. A preto sa znižoval, a preto sme mali jedno percento deficitu.
A čo ste urobili vy? Takýmto spôsobom (rečník luskol prstami) ste si zvýšili o 8 % deficit. Takýmto spôsobom. Takže vy peniaze máte, my sme ich nemali.
Ďakujem pekne. (Výkriky z pléna.)
Skryt prepis