Videokanál poslanca

Ďakujem pekne.
Ja som nechcel spustiť nejakú debatu na to, že čo všetko... Áno, je aj budú problémy. Ja som chcel naznačiť, že ak by sme chceli poctivo riešiť situáciu v nejakom segmente, tak jedno z relatívne ľahkých a jednoduchých riešení alebo možností, ako do toho vstúpiť, je aj to, čo som sa pokúsil navrhnúť. Ja som nemal, že som chcel vyriešiť všetko.
Áno, toto je pravda, že tí, čo vás držia v hrsti dodávkou svojho softvéru, hej, tak vlastne pýtajú aj za to, že vám zdvihnú telefón, hej? To sme sa dostali do područia, to sú už veci, ktoré treba riešiť ďalej, ale toto by ma naozaj zaujímalo. Viem, o čom hovorím, viem o tom, že to môže pomôcť, a mám pocit, že by sme sa mohli tým zaoberať, lebo naozaj to nie vždy je tak, viete, že za tým pultom nie je vždy majiteľ. Hej, nie je vždy majiteľ. Keď dá majiteľ bez bloku, tak je to logické, hej, ale keď, viete, sú veľké firmy, ktoré zamestnávajú veľa ľudí a tí častokrát majú svoje záujmy, majú také shop in shop, by som to povedal, obchod v obchode svoj častokrát a vy za to nemôžete, čo vám on tam robí, hej, ale preberáte za to zodpovednosť. A keby sme to chceli riešiť, tak vieme to vyriešiť aj na trhu práce, aj celkovo, aj znižovanie daňovej medzery, aj zvyšovanie tržieb a registrácia cez ERP-čky. Proste toto všetko by mohlo byť splnené tým, že ja viem, že sa to niekomu môže zdať čudné, že... ale veď ty si nedal blok, ty si porušil povinnosť, ty preberáš zodpovednosť. Jednoduché.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne, vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, k tomuto ja som za. Ja som za, ako aj tu bolo uvedené, že treba hľadať tie priestory na daňovú medzeru. Treba cizelovať zákonné úpravy, som za. A toto chcem využiť, túto príležitosť, ako doplnenie.
Nechcem povedať, že som to očakával, že by to tam mohlo byť, ale teraz už, keď to teda poviem, tak by som možno aj očakával, že ako sa s tým vysporiadame z pohľadu, z pohľadu zákona. Lebo dám jeden návrh, ktorý má podľa mňa dosť zásadný vplyv na to, aby sme sa s tou medzerou vedeli vysporiadať a aby sa nám nestávali tie veci, ktoré sa nám často stávajú napríklad v nejakých reštauráciách, že platíte a nedostanete blok. Ja to v rýchlosti popíšem a dávam to v dobrom, ako pozitívne ako návrh. A chcel by som teda veriť, že sa s tým vysporiadame pre dobro toho, čo chceme, hej? Lebo chceme navrhovať legislatívu, ktorá pomôže zlepšiť výber daní.
Neviem, a teda niektorí ľudia nemáte to ani ako vedieť. V prípade, že nastane situácia, že vy nedostanete v reštaurácii blok a je tam kontrola a kontrola to zistí, a viete, kto platí pokutu? Podnikateľ. Podnikateľ platí pokutu, ale ono to vie byť aj tak, že vy častokrát nedostanete blok, lebo ten čašník má taký svoj malý chozraščot. Viete, že teda že vlastne dáva bez bloku, hej? Ale podnikateľ platí pokutu. Na toto chcem upozorniť. Je to vec, ktorá sa nerieši, ale podľa mňa by sa mala riešiť. A máme dve muchy jednou ranou. Naozaj tým vyriešime veľa. Urobte to už konečne, lebo nie je to vždy tak, alebo nie je to tak. Častokrát, a viem, o čom hovorím, sú čašníci, ktorí pobehujú od prevádzky po prevádzku, kým ich nechytia, a nosia bez bloku. Všetko si berú, to je ich čistý výnos. Ale keby ich náhodou chytili, tak pokutu dostane podnikateľ. Jeho síce vyhodí, ale on zase je o podnik ďalej, hej? Čiže podľa mňa, keď príde zmena a ľudia to budú vedieť, ten obsluhujúci personál, že zúčtujem objednávku bez bloku, ja dostanem pokutu. On platí pokutu. On ako osoba, lebo on urobil to, že vyniesol. Samozrejme, potom môže nastať situácia, že ho, sa možno dohodol s tým podnikateľom. To sa môže riešiť. Dokonca môže nastať, že ho nútil. To bude možno niekto tvrdiť. Nie, ja si myslím, že máme dve muchy jednou ranou, lebo pokiaľ sa bude vedieť, že vynesieš objednávku, že zúčtuješ objednávku bez bloku a dostaneš za to pokutu ty, a ľudia to budú vedieť, tak nebudú chcieť robiť zamestnancov v rizikových prevádzkach, kde sa vlastne nebude účtovať. Rozumiete, že kde by mal tendenciu majiteľ nastavovať situáciu tak, že, však neblokuj a neviem čo. Lebo ten zamestnanec povie: ja tam nechcem robiť, však ja dostanem pokutu.
Tu by som si ešte dovolil navrhnúť... (Rečník sa obrátil dozadu.) Vydrží to či? Dosť mi na tom záleží, keď viete, keď zrovna teraz potrebujete rozprávať s ministrom...
Viete, že na to, aby sme to vycizelovali a dotiahli, nechcem povedať, že do dokonalosti, ale k lepšiemu, tak nastaviť to aj tak, že dajme tomu že pri opakovanom priestupku, porušení tohto, hej, že ho chytia aj druhýkrát, sa to zapíše do nejakého priestupkového registra, a tým pádom máte vyeliminované to, čo sa častokrát veľmi prácne robí v tomto biznise, že sa obvolávajú, keď prijímate nového človeka, obvolávate si prevádzky, že ako ste sa s ním rozlúčili. Ja, napríklad u nás v našich prevádzkach majú zákaz prijať niekoho bez toho, aby nebol overený, hej? A čiže, viete, to, čiže čo tým chcem povedať? Pokiaľ bude to mať takúto stupňovitosť, tak ten človek si dá veľký pozor, jednak aby nevyniesol, aby nezúčtoval bez bloku, ale aj aby nerobil u niekoho, kto od neho očakáva, že bude účtovať bez bloku. To znamená, že sa vám to celé, v celej tej oblasti môže nastať dosť, by som povedal, taký že fázový posun v celej tej veci. A pritom stačí naozaj tak málo, aby si bol vedomý ten človek, ktorý vynesie objednávku, zúčtuje objednávku bez bloku, že on robí chybu. Nieže to, nech zaplatí podnikateľ, chytili ma, čo ja už s tým, hej?
Pán minister, toto som chcel vám navrhnúť a som zvedavý, že či teda by ste sa s tým nevedeli nejako vysporiadať.
Ďakujem pekne.

Ako nikdy nie je neskoro sa učiť, čiže ja ešte si uvedomujem, že tak ešte stále sa môžem, tak ak to nebolo pochopené, tak druhýkrát to možno poviem ináč, ale ja som to aj takto vnímal, že teda takto je tendencia postaviť ten zápas, takto ministerka v tom svojom úvodnom slove sa snažila postaviť a nastaviť, naformátovať tú diskusiu, že tu je zápas niekoho, kto chce peniaze na nejaké pochody v latexe a mňaukanie, hej, a potom sú tu niekto v čipke, keď to tak... ako ja som že snažil vytiahnuť tú esenciu. Je mi ľúto, keď sa to nedalo celkom pochopiť, budem sa snažiť aj pre kolegu to povedať niekedy tak, že sa to bude dať pochopiť. Uvedomujem si, že nie vždy je ten najlepší deň, takže ale snažil som sa to povedať, že presne, že to nedopusťme, aby sa z toho stal ideologický zápas.
Ja si myslím, že môžme mať na to rôzne názory, komu sa čo páči, však od toho je umenie umením, že každému sa páči nejaké, a mne sa tiež nejaké, ale tu už len tá štatistika prestáva sedieť pri pani ministerke, hej, že štatisticky je toho veľa, tých negatívnych odoziev z toho, z toho rezortu, že už keby sme sa odosobnili, že čo sa nám páči alebo nepáči, tak by sme mali spozornieť pri tej neúprosnej štatistike, hej, že, že z celého toho priestoru ide strašne veľa negatívnych odoziev, že čosi nie je v poriadku. Tak to som sa snažil povedať.
Ja ešte som nepočul alebo nevidel, alebo možno mi to ušlo, alebo možno teraz to nastane, že kto sa za pani ministerku postaví, hej, že teraz možno nejakí, ja neviem, nejakí významní predstavitelia kultúrnej obce sa postavia... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Vážený pán predsedajúci, vážená pani ministerka a vážené kolegyne, kolegovia, skúsim aj ja ako poľnohospodár, sa k tomu vyjadriť. (Reakcia z pléna.)
Aj v kontexte toho, čo som počul, lebo niekedy mám pocit, že je tendencia, a hlavne teda zo strany pani ministerky, toto prezentovať, ako nejaký zápas latexu verzus čipky, hej, že. A keby som hľadal kebyže esenciu toho, hej, že aký sa tomu ide vytvoriť obraz, tak tuná čipka bojuje proti latexu. Hej, alebo opačne, že latex proti čipke.
A ale takto to naozaj nie je, a preto je namieste, že som moje vystúpenie uviedol ako vystúpenie poľnohospodára, lebo ten poľnohospodár by mal stáť v tom zástupe za čipkou, ale ja naozaj nevnímam tento zápas tak.
Pani, pani ministerka, tá tu snažila odprezentovať mimoriad... mimochodom, dosť necitlivo, hej, že proste sú nejaké menšiny a tie menšiny majú niečomu, jak sa vizuálne prezentujú. Viete, my môžeme mať na to nejaký názor, ale mali by sme mať preto určitú mieru pochopenia, primeranú, ale od ministra kultúry by sa špeciálne očakávalo, že je ako človek, ktorý je taký ľudskejší, taký otvorenejší. Od toho sa to umenie vlastne raz aj dostalo, kde sme, hej, že tí ľudia dokázali vnímať, častokrát to bolo, sa to javilo revolučné, a potom sme si na to zvykli a prišli sme na veľa vecí, že je to aj funkčné.
Čiže nie, nie je to zápas latexu verzus čipky. Je to zápas toho, že to, čo tu bolo ixkrát povedané a pán kolega to chronologicky dopočítal a neviem príliš, kde ste skončili, ešte asi ste mali, nie? (Povedané so smiechom. Reakcia z pléna.) Ešte raz.
Že je toho dosť, viete, že to neni nejaká, že, že pocitovo, že teda nemáme vás radi, ale že ste nám sympatická, pani ministerka je naozaj dosť, do toho nevkladám nejakú osobnú rovinu.
Ja to naozaj vnímam aj z kontexte toho povedaného, že štatisticky je toho už strašne veľa, lebo môže sa stať, že teda niekto nastúpi, nastúpi energickejšie, jak sa vraví, že nová metla dobre metie, a teda robí zmeny. Všetko sa to dá do určitej miery akceptovať. Je to aj pochopiteľné, áno, výmena vlády, PVV-čko. Áno, určitú mieru tej akceptácie musíme mať, to nám z toho vyjde z toho nejaký štatistický pomer, len tu ten, ten pomer nevychádza, lebo tých ľudí, ktorí majú s tým problém je nejak strašne veľa. A je namieste sa teda zamýšľať, ja viem, že u nás tam to bude vkladať, že sme, to vnímame politicky, ale u tých ľudí to treba vnímať, že aj, asi aj umelecky, alebo aj, aj ľudsky, hej, že prečo vlastne tá emócia tam taká je, že prečo sa toľkí, hej, prečo, prečo nastal taký rozvrat z celej tej oblasti. Hej, že proste prečo je tá emócia taká, taká vyhajpovaná, že niečo, niečo na tom bude, že sa dala možno urobiť aj lepšia nominácia. Viete, že naozaj, že na ťažký rezort, možno sa dalo nominovať niekoho, ktorý by tam teda nevkročil takou sloňou nohou, ale žeby proste citlivejšie v tom priestore išiel v rámci PVV-čka. Hej, lebo ak vravíte, že toto všetko ste sľubovali, no nie som si celkom istý, že či všetko toto, čo tu odznelo a kde sa tie chyby stali, či, či to takto zaznelo aj pred voľbami.
Ja sa teda s tými dôvodmi stotožňujem vo vysokej miere, nechcem povedať, že absolútne a so všetkými. Prísne vzaté, chcel som vystúpiť až po kolegovi z KDH, lebo to by potvrdilo tú, tú moju stratég... to, čo som to snažil nájsť, tú esenciu, hej, že nerobme z toho boj týchto dvoch svetov, ktorý som vložil do nejakého obrazu, ale zdá sa, že nevystúpia. Nejdem analyzovať, že prečo, možno vystúpia ešte po mne. Ja sa teda úplne starám o seba, a ale viete, že naozaj by bolo dobré prepotvrdiť aj z iného tábora, aby sme nenechali ten obraz, že tu progresívci bojujú s čipkármi, hej, že o tom, že kto zachráni slovenskú kultúru. Naozaj je tu toho, ten problém je širší. Je toho viac a, a naozaj je, je načim sa ozvať aj mne ako umiernenému konzervatívcovi, že niečo nie je v poriadku.
Takže s dôvodmi sa stotožňujem, skúsim povedať v krátkosti niečo, čo ešte možno nie celkom zaznelo. My sme dokázali, teda dokázali v úvodzovkách, toho aj z pohľadu kultúrneho naozaj veľa. My sme dokázali predať Berniniho za 24-tisíc (povedané so smiechom), to bol kauf roka. Ja som z toho ešte teraz proste že v pamäti čítal znova, a ja mám strašnú slabosť na Messerchmidta. Tu chcem len upozorniť, že keby sme náhodou nevedeli alebo keby vznikla nejaká pri nominácii do tých národných galérií nejaká nominácia nejakého riaditeľa alebo niekoho, kto by to posudzoval, že aby náhodou neprelepovali tam štítky, lebo Slovensko ešte má jedného originálneho Messerchmidta, má ešte, myslím, Kapucína máme v Slovenskej národnej galérii, tak aby ste tam náhodou nenominovali niekoho, kto ho vyradí alebo dá do depozitu, ako, akože, že je to kópia, a potom ho predáte niekde na Miletičke. Čiže naozaj do... dosiahli sme toho, aby sme dokázali, dokázali odvážať tuná kúsok od nás, ja som vtedy, zas niekto povie, Hlina urobil cirkus. Ja som nerobil cirkus, ja som upozorňoval na to, že tu kúsok od nás, dvesto metrov vzdušnou čiarou odvážajú rímske pamiatky. A naozaj, skutočne, odvážali sa tu rímske pamiatky, teraz tam máme parkovisko. Všetci sa tešíme, parkujeme. (Povedané so smiechom.) Úchvatné, úchvatné miesto na parkovanie a za obeť padli naozaj, že rímske pamiatky, rímska cisterna, padol, myslím, Octavianov stĺp tam bolo, stĺp, pod ktorým spal ten... ja, nie, nie, iný to bol. Proste tam, kto chcel, by si to dočítal. Údajne tam našli aj také nejaké veľkomoravské vykopávky. Tým, že bola tá dohoda robená, že rýchlo, rýchlo, jak to všetko rýchlo odbagrovali preč, takže z tohto uhla pohľadu sme dostali veľa, a prichádzam k tomu, prečo to vlastne spomínam, že čiastočne to tu naznačené bolo, a tu chcem na to upozorniť, že ak sa dá, ešte teda nerobme ešte horšie, ako sme to doteraz dokázali, lebo vraj sa idú diať nejaké zmeny z pohľadu ochrany pamiatok. Na Pamiatkovom úrade sa ide niečo diať, idú sa nejaké personálne zmeny robiť. Ide z toho naozaj hrúza, hej. Aby náhodou niekto nepovedal, že ja neviem čo. Ani ma nenapadá nejaká absurdná vec, že pod čo by sa tu bol kto schopný podpísať.
Tak tu chcem len v dobrom upozorniť, že idete do toho, že ani kameň na kameni, ale tento kameň prípadne nechajte na pokoji, hej, lebo tá ochrana tých pamiatok, nemáme ich veľa, čo sme mohli, veľa sme z toho predali, veľa sme z toho zničili, to málo, čo tu je, ešte by som prípadne odporúčal zachovať, čiže bol by som veľmi opatrný v tom, že k akým zmenám ideme a čo si od nich kto sľubuje, hej, lebo nepredpokladám, že tie zmeny budú robené preto, aby sa zvýšil štandard ochrany pamiatok.
Tu by som možno len navrhol, ak by sa dalo, že skôr tu mi niekto písal, že skôr im kúpte topánky, tým ľuďom na tom Pamiatkovom úrade, údajne niekoľko rokov však, samozrejme, vy ste vo funkcii iba rok, ale aj za ten rok ste už, sa mohlo niečo kúpiť. Oni im nekupujú ani pracovnú obuv, hej, a tí ľudia pokiaľ majú nejaké terénne výskumy, majú niekde chodiť, zabezpečujú si ju sami, čiže skôr by som išiel, by som povedal, že tak od podlahy, a tak z takého od začiatku, že ako premaľovávať fasády a vymieňať vývesné štíty a meniť generálnych riaditeľov. Skôr by som tým ľuďom na tých pamiatkových úradoch kúpil, kúpil poriadnu pracovnú obuv, že keď pôjdu na nejaký terénny výskum alebo obhliadku, nech si neprepichnú nohu na hrdzavom klinci. Čiže radšej tak by som povedal ľudskejšie ako veľkolepo, lebo to teraz robíte, prejdem k druhému bodu a už budem končiť.
To teraz robíte, lebo to je tak funkčné, ja to poznám z taktiky, marketingu, to je funkčné, to je väčší oblak, väčšia hmla, hej, že keď potrebujete niečo prekryť, čím väčší... rozrušenie väčšieho a základnejšieho kameňa, tým lepšie a to je to, že ste sa podujali zmeniť, teda nie zmeniť, zmeniť aranžmá hymny.
A tu by som chcel poprosiť, ak sa dá, a neviem, asi sa už nedá, ale nerobte to. To málo ešte, čo tu ako-tak je, ako tak funguje, že pričom ešte vieme pohybovať jemne tými perami aj krížom cez politické strany, je tá hymna v tom ponímaní, ako ju roky rokúce počúvame, a mám teraz obavu, že pokiaľ to naozaj že zlomíte na kolene, a teraz príde tá vaša hymna, lebo to sa tak bude prezentovať, že to bude tá vaša, to bude tá Šimkovičovej hymna, to bude tá hymna toho, čo rečnil u Bombica, viete, že to je strašne nebezpečné. Viete, že potom aj tí, ktorí teraz pohybovali, lebo tak sme ju vnímali tú hymnu, prestanú. Viete, že ja by som naozaj, že nehýbte s každým kameňom, ktorý uvidíte na ceste, že nechajte toto na pokoji. Naozaj máme toľko toho, čoho, čo nám treba robiť, toľko toho neporobeného, hej, že načo, načo do tej hymny. Ak ste chceli prekryť niečo, vypustiť nejaký veľký oblak, vypustili ste. Vypustené, nachvíľku to otočilo kamery, ale prepánakráľa, prosím vás, nechajte hymnu hymnou. Ak chce niekto meniť aranžmá hymny, tak by mala byť k tomu nejaká spoločenská objednávka, nejaký aj celospoločenský konsenzus, nejaká, by som povedal, že tvorivá atmosféra, niečo, taký, taký, že čestný prístup. Niečo, také, že áno, teraz a sme sa, ale viete, že takto to zlomiť na kolene, a tak konšpiratívne a tak tajnostkársky a s celým tým príbehom, proste je to stále hymna a bude to hymna. Nerobte to. Naozaj to nerobte, ja vôbec nie kvôli peniazom, ja neviem, či to niečo bude stáť, alebo nebude, a čo to bolo dokonca spomenuté, či tá samotná produkcia bude niečo stáť, to neviem asi, asi áno, ale vy ste schopní skrz, by som povedal, taký určitý amaterizmus ešte aj tú hymnu predať. Viete, že aby sme my nakoniec neskončili tak, že my ešte potom budeme platiť nejaké tantiémy. Viete, ja neviem, kto to tam ošetruje alebo neošetruje. Naozaj aby to nebolo tak, že ešte budeme musieť platiť tantiémy na, to nebude, že len tu keď budeme pri otvorení schôdze stáť pri hymne, ale hocikde, kde ju budú hrať, tak budú cez SOZU musieť alebo cez koho sa to nahlásiť, hej, a Oskar Rózsa, mu cinkne, ja neviem koľko, že, že ideme naozaj do vôd, ktoré by sme si vedeli predstaviť pri nejakej pesničke, ale my stále hovoríme o hymne Slovenskej republiky. Prosím vás, že ak sa dá, nechajte hymnu hymnou, nechajte ju na pokoji. Nechajte ju tak, ako je. Všecko je úplne v poriadku. Spievame, vieme, kto si ju zaspieval, kto si ju nespieval, vnímame, podvedome nám hneď zapne. Načo, načo aj do toho? Prečo sa chceme dostať do polohy, že čo niekde ju budú hrať s tým starým aranžmánom a niekde ju budú hrať s tým novým aranžmánom, a to bude na protest alebo to bude zakázané ju hrať s novým aranžmánom, že neviem, kde vlastne, či viete, kam vlastne idete s tým.
Ja, viete, ja som sa teraz, ja som patriot, národniar, nie som aj skrz to, že Slovenská národná strana je tu, možno keby tu nebola Slovenská národná strana, tak poviem, že som národniar. Skôr mi teraz príde také príznačnejšie, že som patriot, a naozaj ja mám túto krajinu rád, mám rád miesto, kde som sa narodil, možno by som, keby som sa narodil v Anglicku, tak som hrdý Angličan, ale ja som sa narodil tu, s tým už nič neurobím a áno, mám vzťah, mám veľký, silný vzťah, aj sa to odo mňa očakáva, myslím si, že aj od nás všetkých, že pestujme si vzťah ku krajine a jeden z tých najsilnejších symbolov, ktorý, ktorý tam je, je naozaj aj tá hymna. Hej, že ideme do, do takého symbolu, ktorý si vyžaduje obrovskú úctu, rešpekt a nastavenie spoločnosti, a vy ste do toho vleteli jak s buldozérom. To Matovičov bager je nič do rozpočtu, jak vy ste vleteli do hymny. A neviete, neviete presne, že, že čo to, čo to na konci urobí, hej, čo to urobí v tom tej rozdelení tej spoločnosti, že my nakoniec prestaneme spievať alebo pospevovať alebo pohybovať perami pri tom, keď bude hrať hymna. Naozaj. Doteraz to bolo ešte jedno z mála, čo nás dokázalo zjednotiť. Ešteže jedno z mála, kde by sme neboli, netrpeli tým obrovským rozdelením. Sme na najlepšej ceste k tomu prísť. Najlepšej ceste k tomu prísť. a pritom je toľko toho, čo máme neporobené. Jak sa toho baču pýtajú: „A bača, máte porobenô?“ Viete, že my, naozaj keď má bača porobenô, sadne na priedomie a rozmýšľa, že, že čo. My ešte strašne veľa toho nemáme, strašne veľa.
Pán Michelko, vy tam neviete nejako zaúradovať s tou hymnou? Čo? Či vám sa to tiež pozdáva? Viete, že ja neviem už na koho sa obrátiť, aby sme nedopustili, by som povedal, že hroznú vec, lebo to nikoho doteraz nenapadlo, aspoň nevieme o tom, hej a teraz tu už normálne sa s tým zmierujeme, že budeme mať hymnu v aranžmáne od niekoho, kto to vysvetľoval u Bombica, a potom v aranžmáne, ktorý tu je nejakých tridsať rokov alebo koľko. Budeme čo? Budeme na protest si púšťať alebo neviem. Podľa mňa ste to nedorozmýšľali, nechajte to tak.
Áno, končím s tým, že kolega za náš klub to povedal, SaS a bude hlasovať, samozrejme, za vaše odvolanie alebo za vyslovenie alebo neviem, jak sa to formálne volá, proste aby ste tam neboli, zjednodušene. (Povedané so smiechom.) Akože naozaj z 5,5 mil. ľudí priš... nič osobné, pani ministerka, naozaj nič osobné, však šancu ste dostali, boli ste tam, dokázali ste výnimočnú vec, že sa zjednotili všetci proti vám, svojím spôsobom úspech, ale keďže nám treba robiť, hej, naozaj treba, treba nájsť niekoho, kto bude v tomto danom priestore menej iritovať, a tie veci sa pohnú, pohnú dopredu. Takže áno som za, stotožňujem sa so stanoviskom klubu, treba vás, treba vás odvolať a určite, ale určite toto nie je zápas.
Končím s tým, s čím som začal, že to nie je zápas latexu verzus čipky, hej, že to nie je zápas dvoch rozdielnych svetov, kde svet čipky bojuje proti latexu, resp. opačne. Niekto má tendenciu takto podsúvať a nie je to pravda, hej. Odznelo to tu veľa, ešte asi aj odznie, že prečo to nie je pravda. Ďakujem veľmi pekne.

Áno, ďakujem za poznámky, že bolo by o čom rozprávať.
Aj to mi pripomenulo, pán Dostál čo spomínal tento príbeh, to bol, myslím, pán Beránek, čo má chatu pod Rysmi, tak tiež spomínal, že dcére ukradli auto a že v ten deň ukradli, nejakí sa zamerali na nejaký typ auta, a že to bola nejaká skupina a on to ten pán, ten chatár to povedal, že áno, že sem chodí bagáž z celej Európy.
To je to, čo sme tu, myslím, my v januári dosť intenzívne na to upozorňovali, hej, že proste vytvoríme miesto, kde vlastne môžeš ísť, lebo tu ti dokopy nič nehrozí, hej. Jednak ťa nechytia, lebo ich je málo, policajtov nemajú, a keď ťa náhodou chytia, tak je to priestupok a tebe stačí povedať, že nič nemáš a že nie si odtiaľto, tak ťa, do hodiny si vonku, hej.
Takže otázka je, že či v takej krajine chceme žiť, alebo ideme s tým trošku zabojovať. No a to je zodpovednosť nás všetkých a to je na tom smutné a to je aj smutné na tom, že ľudia, ktorí by mali niesť tú ťarchu a vedomie tej zodpovednosti za spravodlivosť, proste k tomu pristupujú, tak ako pristupujú, hej, tak to mi je ľúto.
Vďaka.

Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, ako som už ráno povedal, spravodlivosť je dôležitá – všeobecne – a aj pre mňa je dôležitá, preto som tu aj v piatok. Ľahká.... (Povedané so smiechom.) Môj kamarát hovorí, že v piatok musí brzdiť tak, že šmykom ho ťahá do mesta, že piatok je silný (povedané so smiechom) a... Ale nie, naozaj.
Bolo toho veľa povedaného a nechcem sa teda nejako zopakovať a koniec koncov som to ani neštudoval a nie som úplne, možnože sa v tých nejakých výrazoch možno budem aj, aj mýliť a... alebo pomýliť a nechcem tuná zadať nejakú vďaku a široký úsmev od ucha k uchu, hej, že jak som sa pomýlil, takže budem sa snažiť hovoriť z nejakej... z podstaty veci, hej, nie nejak že právne formulovať, a že čo... ako to vnímam. Veľa tu toho bolo povedaného, ja sa s dôvodmi, ktoré predstavila kolegyňa pani Kolíková, stotožňujem, plne sa s nimi stotožňujem, podpisujem, však koniec koncov som sa aj reálne podpísal a aj takto. A po tom všetkom, čo tu aj bolo povedané, nič ma nevedie k tomu, že by som mal niečo, niečo z toho prehodnotiť.
Čo tu možno neodznelo alebo také v tom iného duchu, nie takého čisto z právnického uhla pohľadu, ja to takto vnímam, že my hovoríme niečo, že pán minister urobil nesprávne, a on teda alebo tí, čo mu pomáhajú, tak hovorili, že to urobil správne, hej, že možno to je o nejak dileme morálnej, hej, že kto to rozsúdi.
Ja mám takú pomôcku a minule, ešte keď som bol prvýkrát poslanec, a ja som si dal do bronzu vyliať taký žalm, myslím, že to je 27, a ten žalm hovorí, že som starec, bol som mladík, nevidel som spravodlivého opusteného, nevidel som jeho deti žobrať o chlieb.
Neviem prečo, strašne sa mi páči ten žalm. A toto možnože, zdá sa, že ako sme tu takto, tak asi to rozsúdi už len nejaká iná moc a ja som nikde nikomu nič neprial a už vôbec nikdy nikomu nič zlé, hej, a ja len, teda že nech, nech pán minister vie, že proste takto to niekto možno prizerá. Tí, čo majú dar viery, možno tomu veria, tí, čo nie, to len tak zľahka obídu. Každopádne nejaký taký žalm pred dvoma tisíc rokmi vznikol a aj tam už vtedy si uvedomovali dôležitosť nejakej spravodlivosti a spravodlivého konania.
Mimochodom, ja som tú tabuľku jednu dával pánovi Borecovi, ešte bol minister pán Borec, ale veľa vecí sa zmenilo odvtedy, lebo teraz by som ju sem nemohol doniesť, lebo to by bola asi pomôcka, a ešte druhý problém je, že ja som si dal, myslím, vtedy urobiť štyri, ale jednu nám ukradli (povedané so smiechom), takže tú, čo som mal ešte v zálohe, som ju tam musel zavesiť, kde nám ukradli, a to ešte bolo pred prijatím tohto, tejto novely Trestného zákona. Tu vznikla taká zaujímavá situácia, že nie túto, ale ešte jednu mosadznú a tú žena na Interi na trhovisku musela kúpiť, našu tabuľku. Bolo zrejmé, že bola naša, lebo iba my sme si ju dali vytlačiť, tak musela ju kúpiť od tých priekupníkov, aby si ju, aby mohla zobrať. Policajti to tak rozhodli, že nejakú že symbolickú cenu. No takže nedám vám ju, pán minister, tú tabuľku z týchto dôvodov, ale prajem vám, nech je všetko v poriadku u vás, a teda že keď, nech to rozsúdi ten, ten, kto vie. Teda vy keď máte pocit, že ste robili správne a v poriadku, dovoľte teda spolu s kolegami našimi z opozície zapochybovať.
A ja sa možno pristavím pri tom, pri tom pánovi Kováčikovi. Ja neviem presne, koľko on bol tým gen... tým špeciálnym, on bral plat. Bol, asi dekádu bol, on bral plat, podľa mňa nebral málo, hej, a viete, že to sú také tie, ja ako podnikateľ to vnímam niekedy, veci aj cez čísla, cez náklady, hej, že vy si, štát má náklady spojené s nejakou funkciou a on tú funkciu nerobí a my ho za to platíme, tak toto považujem za, za hrubé poškodenie akože nás všetkých a už odhliadnuc od toho, že, že čo robil. Hej, on teda nekúril tuná v Národnej rade, a keby nekúril, si dáme kabáty.
Čiže on nerobil to, čo mal robiť, a nerobil to dlhé roky, potom naňho došlo asi v zmysle toho žalmu 27. A... a... ale čo stalo, že, pán minister, že vy ste ho z tej basy vytiahli? Ja teda použijem taký slovník jednoduchší, vy sám budete mi tu kontrovať, že vy ste mu prerušili výkon trestu, už som sa to naučil aj ja, hej, čiže vy ste ho neprepustili, vy ste mu prerušili výkon trestu.
A dneska tu odznelo zaujímavé, to sa chvíľočku pri tom pristavím a vy vlastne, vlastne ste mu , keď tak, ako ste to uviedli, vy ste mu vlastne urobili zle, lebo on tam, lebo ste si povedali, že on tam bude o to dlhšie. Viete, o to dlhšie, veď a... Môžeš... Takto, ak teda platí spravodlivosť a súdy, ktoré rozhodovali, rozhodli správne, tak on sa tam vráti, vy ste mu vlastne nepomohli, vy ste mu ublížili, lebo on keby tam teraz bol, tak nemá ten prerušený a dovtedy... už to mohol mať za sebou, a prísne vzaté. (Povedané so smiechom.) Takto sa tam ešte bude musieť vrátiť. Alebo vy už kalkulujete s tým a už je to celé prichystané, že sa tam, sa tam nevráti, a formálne to voláme prerušenie trestu, ale, ale už všetci vedia, že sa tam proste nevráti, no.
Takže dá sa na pozrieť aj tak, že keď ste mu chceli pomôcť, mali ste ho nechať tam, už by mal, myslím, o pol roka by mu odbudlo z toho, takže aj tak sa dá na to pozrieť.
A viete, ten pán Kováčik, z toho, čo som počul, on neprepustil nejakého otca, ktorého prepustili, a mal doma hladné deti a ukradol niečo v Lidli. Ani neprepustil nejakú matku s nejakým zložitým životným príbehom. On prepustil mafiána. Viete, že, ja neviem, že taká, by som povedal, že, taká že spoločenská akceptácia, niečo také, akože také, že ako, aj by som to aj zjednodušil, a jak nie som právnik, si to môžem dovoliť, že prižmúrenie oka, hej, že budeme takí akože veľkorysí, že, že teda... Ale on prepustil mafiána. Ja neviem, akože... Alebo ináč to poviem. Keby prepustil niekoho od vás, hej, že zo SMER-u, tak chápem to, že teda, alebo potom môžme touto dedukciou prísť, že to sú vlastne vaši, že vlastne mafiáni sú vaši, hej, čiže preto ste ho vlastne pustili.
No, ideme do desivých vôd a naozaj sa nám nečudujte, že sa čudujeme – a nie sme asi sami – a máme podľa mňa plné právo sa hnevať, že čo vlastne robíte, ako nakladáte s tou mocou. Asi ja vám ju neberiem ani vlastne... zákonná je, ale vy musíte opatrne vážiť na váhach toho, že ako tú moc budete používať, a vy vytiahnete z basy človeka, ktorý bral peniaze 12 rokov zadarmo. Ten človek nezaslúžil nič. Keby muroval 12 rokov, keby ste 12 rokov zamestnávali murára, tak by ten človek nevymuroval ani záchod za tých 12 rokov z pohľadu tohto, že čo vlastne urobil Kováčik, lebo Kováčik za tých, neviem koľko rokov, neurobil nič z pohľadu. Veď my sme tu boli svätá zem, krajina zasnúbená, tu nebola korupcia (povedané so smiechom), nemal čo robiť, hej, však on si mal pýtať zníženie platu. Hej, že vlastne on... proste nebolo čo robiť.
No, čiže tohto človeka, a za to, že vytiahol z basy mafiána. To ma naozaj akože dosť, dosť berie do kolien, lebo ja som zažil, čo som zažil. A viete, to sú také veci, že ja by som chcel, aby sme s tým už, ako aby tá, tá doba bola za nami. Ja by som chcel, že teda už tá doba je za nami. Ja si pamätám 90. roky v Bratislave. Ja si pamätám, v Bratislave jak sa preháňali piťovci z jedného konca na druhý a všetci salutovali. Ja si to pamätám, ja si pamätám, ako prišli ku nám a rozbili nám bar. A ja som bol jediný v Bratislave, kto sa im postavil. Tri roky to trvalo. Pán minister, počúvajte dobre. Nepočúvate, nevadí.
Ja len to hovorím, že ja mám právo byť nahnevaný, keď sa tam tá doba vracia, keď, keď mafiáni, keď ich púšťa, a ten za to, že ho pustil, vy ho pustíte. Podľa mňa neni správne, že, že, že sa vraciame do tých, do tých ťažkých dôb, kde vlastne... Áno, aj vtedy policajti hovorili: „Viete, kto to je, pán Hlina?“ Ja vravím: „Viem, mne to je jedno.“ Prokurátorka sa ma pýtala: „Viete, kto to je?“ – „Viem, mne to je jedno.“ Išiel som na súd a na súde v justičáku stálo päť takých veľkých, asi to malo pôsobiť nejak odstrašujúco, hej, a ja som vtedy aj sudcovi povedal: „Pán sudca, ja som za Kaukazom prežil roky rokúce, ale toto je Európa a ja by som bol rád, keby to aj Európou zostalo. Toto sa v Európe nerobí.“
Viete, a to je podľa mňa principiálna vec, ako aby sme si povedali, že kde chceme žiť, v akej krajine chceme žiť a že niečo sa netoleruje. Keď si sa rozhodol byť mafiánom, buď mafiánom. Keď máš to šťastie, že ťa nezastrelili, tak sa aspoň netvár na slušného človeka a neskúšaj tu na nás, že pomaly ti máme dať červený koberec a ospravedlňovať.
To mám zase iný prípad. To sa niekto ide so mnou súdiť, že som sa dotkol jeho cti, lebo som povedal, že bol spojený s mafiánskou skupinou (povedané so smiechom), a zažaloval, si predstavte, zažaloval mňa, 95-ročného pána a vydavateľstvo SME, hej, že sme sa dotkli jeho (povedané so smiechom) neviem čoho, neviem, jakú môžte mať česť, keď proste, ja som ich do tých zoznamov, ja som s nimi nerobil, že keď s nimi robil, on preberá, viete, svoj, svoj životný track si píšete sami. Oni nepíšu... Keď si on zapísal do svojho CV-čka, čo si napísal, to je jeho problém, nie môj.
Čiže preto sa, sa cítim dotknutý z toho, že, že prečo ste to vlastne urobili, mafiána pustil, viete, že... Zle. Ja chápem tomu princípu ako z pohľadu toho, že potrebovali ste si ochrániť, lebo vás nezradil, to je akože kľúčový parameter, ale neviem, či sa má na to zneužívať štátna moc, mali ste nájsť iný asi, keď ste taká tá skupina a fungujete tým klanovitým mafiánskym spôsobom, mali ste nájsť nejakú inú formu odmeny, mali ste možno cez tú väzenskú stráž sa s ním dohodnúť, nech mu dajú farebný televízor, ja neviem, čo sa dá robiť (povedané so smiechom), to fakt neviem, ja som tam nebol, hej, ale že, nie tak naoko, že budete lámať na kolene celú krajinu, že pustíte Kováčika, a ešte to tu budete obhajovať, že je to úplne ako pomaly nutné, a ešte sa nad nami zavzdušňovať, že čo sa my nad tým pohoršujeme.
Viete, na tom príbehu fakt strašne veľa nesedí. Za to, čo 12 rokov bral peniaze, tam mal sedieť, ticho sedieť. Ani televízor nemal mať. Viete, že to ja, ja milujem, to jak v tom, to sa hovorí, nie, v tom Shawshanku to bolo, že tu sú všetci nevinní. Viete, všetci sú v tej väznici nevinní, že kam vinný človek nejde, všetci sú tam nevinní (povedané so smiechom), hej, potom niekto o tom rozhodne, ale ja si myslím, že to neni, neni až taká zlá, zlá tá bilancia, že má dať – dal, keď 12 rokov berieš plat za nič a odsedíš si za to, ja neviem, 2–3 roky. To neni také zlé, hej, že to proste celom bilančne sedí. (Povedané so smiechom.) Ani niektorým tým podnikateľom, nebudem ho menovať, však všeličo sa o ňom rozpráva, nerozpráva, ako prišiel, k čomu prišiel, a bol tam možno tri mesiace. Tri mesiace vydržím. Viete, ono to možno trvá o niečo dlhšie ako, ako na Karibiku, ale za tie tri mesiace, a keď sa to všetko zabudne, čo som doteraz urobil, tak to kľudne odsedím aj pol roka. Viete, že, že prečo toto už nepovažujete za stálo, ale lámete, lámete aj túto krajinu proste na kolene. Dokazujete, že tu právo neplatí. Hej, dokazujete to cez tieto veci. My si to nemôžme dovoliť, pán minister.
Bolo tu spomenuté, Ondrej Dostál tu spomínal Čínu. V Číne je to tiež všelijako, hej, s tým aj zákonom, aj so spravodlivosťou, tiež sú tam také, by som povedal, veľmi diplomaticky, jemné aj menej jemné nuansy toho celého, ale ten, čo tam ide podnikať, oni si to – tí Číňania – plus-mínus čiastočne vedia dovoliť, lebo ten trh je 1,3 mld. či koľko, čiže tam niekto sa chvíľku tvári, že nevidí, nepočuje, lebo ten ekonomický záujem ako keby nám stiera tie riziká toho rizikového systému spravodlivosti, keď to takto poviem. Ale prosím vás, čo je našou konkurenčnou výhodou v mori možností, kde budete investovať?
Myslíte, že niekto pôjde do malej krajiny, kde nás je päť, to je jak tretina Pekingu, do krajiny, kde nefunguje, kde nefunguje spravodlivosť? Kde je proste nestabilný systém spravodlivosti, kde mafiánov ťaháte z basy? Že to, to, myslíte si, pre nejakého inštitucionálneho investora, hej, ktorý rozumie, že proste chce mať peniaze na poriadku, verí v rule of law, myslíte si, že on si, teda0 toto bude preňho atraktívne, že pôjde tu? A najskôr sa ohlási u vás, lebo niekto mu povie – najskôr sa musíš ohlásiť u Fica, musíš zaniesť kvety a neviem čo a potom už nebudeš mať problém? Možno sú aj takí investori, čo tak chcú do takej krajiny ísť len investovať. Ale podľa mňa je ich čoraz menej alebo už nie sú. Klasický inštitucionálny investor, normálny investor chce fungujúci štát, fungujúcu spravodlivosť. A my teraz o toto prichádzame kvôli tomu, že ste potrebovali povyťahovať tých, čo ste potrebovali povyťahovať?
Už len čarovné bolo to, že – ja už budem končiť – pán Gašpar tu spomenul (povedané so smiechom), naozaj, že však klesla, tá kriminalita klesla o 15 %, sme tu dostali výpočet. Ono, prísne vzaté, tak klesla, keď ste znížili ten, tú hranicu, odkedy už je to ten trestný čin. To podľa mňa, podľa mňa to neni žiadna atómová fyzika, hej, keď ja zvýšim hranicu, odkedy je trestný čin trestným činom, tak zákonite mi trest klesne, kriminalita, lebo všetko prepadá do toho priestupkového zákona, nikto tu nespomenul, že koľko narástli alebo nenarástli priestupky. Ale viete, to mi príde také urážajúce, že, naozaj že to je taká argumentácia pre simplexných, že, že proste taká hrozne nepoctivá, hej, čiže ja by som to nehovoril, že teda klesla kriminalita. Podľa mňa neklesla kriminalita, hej.
A už len úplne, úplne nakoniec, to, čo ste teda urobili, ako urobili, ešte osviežilo, osviežila aj tá skutočnosť, ja ani, prísne vzaté, neviem, preto, práve preto, lebo možnože nie som právnik, že prečo vlastne ministerstvo vnútra sa... uzavrelo mier s tým Babišom, hej, ale vlastne úrad... vlastne teraz som to čítal, pána Mazáka, že to nemusí rešpektovať, že to stále platí. Ja už len čakám, kedy veterinári omilostia, ja neviem koho, Kováčika. Viete, že nejaký, hej, že Štátna veterinárna správa Senec, lebo pod tú patrím s mojou farmou, vydá nejaké rozhodnutie vo veci právoplatnosti, že... Naozaj sa tu strácam v celom tom systéme, hej, že vlastne kam ideme a... a načo a kde... čo tam, čo je vlastne na konci, hej.
Bureš... videl som video, kde Babiš hovorí, že on bol v ŠtB, ale bol v tej – ako sranda –, hej, že v tej ekonomickej, v tej dobrej. On to, on... niekto povie, že bol som v tej, ale zrovna tá časť, v ktorej som ja bol, my sme až takí chrapúni neboli, ale povedal, že bol, ale my s ním uzavrieme zmier – ako štát –, že nebol. Ja, ja naozaj, že, že... sú možnosti, kde ešte chápete, kde už potom prestávate chápať. Čiže čo tým chcem povedať? Hazardujeme. Je to nebezpečné, nemôžme si to dovoliť. Nemáme na to, my nemáme na to, aby sme, my nie sme Čína z pohľadu toho, že zákon tu až tak nefunguje, hej, musíš mať známosti a... ale trh je obrovský, čiže vydrž, vydrž, lebo trh je obrovský, všetky straty sanuje, je obrovský trh.
My sme strašne malý trh, strašne malý trh. My o to viac musíme byť puristi – alebo jak sa to povie – o to viac musíme dávať pozor, aby, aby naozaj sme svietili v tom mori, hej, že tú, áno, dosažitelnosť práva a že domôžeš sa rozsudku bez problémov, že o to viac by sme na to mali dávať pozor, ale vysielame signály, ktoré, ktoré sú naozaj enormne disfunkčné.
Hej, tak to... to tu dávam taký, by som povedal, že podnikateľský pohľad do toho, neviem, či to malo vôbec zmysel, ale aspoň som to skúsil.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne.
Ja sa dnes necítim zrovna najlepšie, ale vzhľadom k tomu, že naozaj si myslím, že spravodlivosť je enormne dôležitá, tak som tu a počúvam a budem chcieť aj vystúpiť.
Pán minister, z toho vášho vystúpenia, teda neviem presne, že komu ste to adresovali, o kom ste presne hovorili, ale viete, generalizácia je základom nešťastia. Prvý predpoklad na to, aby na konci skončilo zle, je zgeneralizovať. Takže ja neviem. Ja som nikdy nič od nikoho nebral, nikdy som nič od nikoho nedostal. (Povedané so smiechom.) Ja som sa narodil na Orave, vyrastal som bez otca, robil som od trinástich rokov. Viete, čiže...
A viete čo? Ja si uvedomujem, že spravodlivosť, lebo podnikám, je enormne, enormne, enormne dôležitá. A vy ste stvorili, váš svet stvoril Kočnera. Váš svet stvoril Kočnera. A viete čo? Chytili ho, len viete prečo? Lebo si trúfol na Američanov. Dovtedy, keď tu pobehoval a vypaľoval normálnych, keď tu robil, čo robil, nikto si naňho netrúfol. Až keď si on trúfol na Američanov, tak dostal po frňáku. To je váš svet. Vy ste stvorili Jankovskú. Vy ste stvorili, vy ste z Harabinovho šoféra urobili sudcu, preboha, zo šoféra. Ja nechcem, nemám nič proti šoférom, ale jak môže byť Harabinov, Harabinov a ešte Harabin bol minister, to bol váš svet, preto to Slovensko aj ten podnikateľský svet vyzerá, ako vyzerá, preto tu sedím, preto pozorne počúvam, a preto budem chcieť vystúpiť.
Je to enormne dôležité, aby spravodlivosť fungovala v tejto krajine. (Potlesk.)

Ďakujem pekne.
Ďakujem pekne kolegovi, že spomenul, mňa to v tej, v tom momente nenapadlo, ale naozaj to, čo som pocitovo cítil, tak faktograficky doložil pán Dostál, že neskákal tu jak čertík z krabičky Robert Fico, keď mu poodchádzali z HLAS-u, že chce ich poodvolávať. Predpokladám, že by si vtedajšia koalícia veľmi vychutnala, hej, tú kuca-pacu, ktorá by nastala, keby ich odvolávali z tých jednotlivých výborov, veľkoryso mávol nad tým rukou a ide sa ďalej, a dokonca teraz sú v koalícii. Naozaj je to veľká škola pre nás pre všetkých mať tú schopnosť toho vrtuľníka trošku sa pozrieť na to širšie.
Rozmýšľam, že ako to vyriešiť alebo nevyriešiť, toto uznesenie nemá šancu prejsť bez toho, aby zahlasovala za to koalícia. Koalícia sa bude trhať, aby za to zahlasovala, dokonca tam už si dajú aj vlastný pozmeňovák. Otázka je, že kto sa na to, pardon za výraz, ulakomí. Ono je už neskoro, my už ani nevieme do toho dať nejaký pozmeňovák, lebo možno by to stálo za to dať pozmeňovák, tak dobre, tak keď už teda, tak spravte 8:7, to, čo tiež tu bolo naznačené, hej, že nech v tom danom výbore zvýši, o jeden menej, tak buďte veľkorysí, koalícia nech povolí mať opozícii o jedného viac. Hej, že to by bola tá skúška správnosti pre danú chvíľu.
Je tam veľa variácií, mohla byť aj, vy ste, kolegovia z KDH, mohli dať návrh, že výmenu, že zameniť, hej, vy teraz naozaj tvrdo, chladne odstavujete pani Holečkovú, že bude bez výboru, čo teda môže pôsobiť tak, ako to kolega Dostál nazval, nebolo jej ponúknuté že niečo, viete, že výmena, hej, lebo to by bola výmena, toto neni výmena, to je studené odstavenie, hej, to je... A to je, preto si dávajme pozor.
Ja naozaj neviem, pre túto chvíľu ako jediné riešenie toho celého, ako sa to rozbabralo, ako to zle vyzerá, vyzerá to tak, že stiahnite to.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne.
Ja som teda pôvodne nechcel na pána Pročka, ja neviem, to by stálo možno za inú úvahu, ale, pani Turčanová, predsa len, mne je to ľúto, že naozaj veci môžu poznačiť tie osobné vzťahy a to mi vie byť ľúto a špeciálne teda pri Marošovi. Ale áno, ja som v tomto človek, ktorý sa snaží byť senzitívny a zarazila ma tá poznámka pána kolegu Maroša Čaučíka, lebo presne ho tak poznám ako slušného človeka, že trošku to vyznelo tak tvrdo. A to som si dovolil povedať, ja som ho zacitoval, tým asi chcel povedať, že sa teda názory menia a teda že dával to do súvisu, ale v tom kontexte celého tohto, že ako sme tu, sa snažíme byť a mali by sme byť, podľa mňa mali by sme byť aj citliví aj k ľuďom a tak, mi to prišlo také studené, také proste, tak preto som si len to dovolil povedať, ale tým nespochybňujem špeciálne v prípade Maroša Čaučíka jeho morálnu integritu a schopnosť byť diplomatom a slušným človekom.
Ďakujem.

Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, úprimne na úvod, nie celkom som rozumel tomu predchádzajúcemu vystúpeniu, ale to je údel náš, že nemusíme všetkému rozumieť, ani som sa nepasoval. Ale pri tej príležitosti si spomínam na jednu skutočnosť, že ktorá sa stala mne, keď som odišiel z klubu OĽANO, bol som členom kontrolného výboru SIS a členom výboru pre obranu a bezpečnosť. Členstvo vo výbore SIS som stratil automaticky a dokonca ani Matovič nežiadal, aby som odišiel z výboru VOB, a bol som tam jediný zástupca vtedy za OĽANO. Ani Matovič vtedy nežiadal odo mňa, alebo nedával, nepredkladal návrhy a že aby sa rešpektovali politické dohody, tak, pán kolega, prípadne, prípadne vo vašom klube.
Čo som chcel, a viem, že to bude asi pochopené zle, možno to ani nebude vyzerať na prvý pohľad tak, ale nakoniec vám poviem, moja motivácia je v tom, že aby sme sa už konečne naučili, ak chceme vytvoriť alternatívu po nich, po nich, po smerákoch, po hlasoch a neviem, kde to ešte všade zmetamorfózuje, aby sme sa, aby sme boli tou alterna... aby sme sa niečo priučili od nich z politickej abecedy. Aby sme sa z tej politickej abecedy niečo prinaučili. Čo my tu robíme? Dneska nám Robert Fico ukázal, nieže on sťahuje a si ľudí zbiera kade-tade, on dopĺňa, keď chýba. On dopĺňa, keď chýba. A my symbolicky, naozaj to sadlo, dneska ráno Robert Fico doplnil, keď chýba, a my tu večer robíme veľký fight, že proste čo to je, ja neviem presne, nechcem dotknúť sa kolegov, príde mi to trošku slabé, trošku malé, trošku, ale už by som možno skončil s prívlastkami, neviem, čo to presne je, je to také nenáležité. Sťahovať pani Holečkovú z toho výboru, lebo. To bude asi nejaké tento. Ja tu pani Holečkovú nevidím. Keby pani Holečková s tým súhlasila, môže, dal som si, overil som si to, lebo som neni znalec úplný rokovacieho poriadku, naozaj sa môžte vzdať členstva vo výbore. Proste vysoká škola politiky a dohôd vám hovorí, viete, Dolinková sem mohla prísť a nie je tu Dolinková. Proste to je kumšt, to je vysoká škola politiky, my nikdy tou alternatívou po nich nebudeme, keď budeme toto, takéto detinské chyby robiť. To je vysoká škola politiky, tak to mala, tá dohoda mala byť, že tu mal niekde pristáť papier, že sa vzdáva členstva, keď niekomu tak enormne na tom záleží. Nie, ten papier nevidíme, nevidíme ani pani Bajo Holečkovú a vidíme tu uštipačné poznámky. Uštipačné poznámky od kolegu Maroša Čaučíka, ktorý... cynickú poznámku.
Pán Čaučík, viete, čo by som ja teraz urobil? Ja by som zagratuloval pani Bajo Holečkovej k vydaju. Ja by som jej, aj týmto cestou jej chcem zablahoželať, nič si od toho nesľubujem, ľudsky mi to príde náležité teraz. Keď našla tú spoločnú cestu, asi dlhšie hľadala, teraz by som jej poprial, teraz by som ju neodvolával zo žiadnej funkcie. A tá cynická poznámka, že pani Holečková vtedy povedala to, ale pani Bajo Holečková už povedala inú. Taký vnútorný cynizmus, taký vnútorný chlad z toho šiel, že to je presne to, čo ma zaráža. Preto máme problém ako opozícia a preto, vážení kolegovia, vy máte problém, aký má KDH stále problém. A nechcem ísť hlbšie. Naozaj nech je to pochopené tak, učme sa, učme sa od nich! Tvorme programovú alternatívu, ale robme aj tieto procesné veci. Načo my tu teraz stratíme čas na takejto hlúposti? Načo? Však ste si to mali upratať! Odišla. Odišla, dôvody ja neriešim, mali ste si to zvládnuť! Prečo tu tým teraz zaťažujete?
Viete, v čom je tá určitá malosť. Malosť, a to stačím z prívlastkov, vedel by som to aj expresívnejšie nazvať. Keby tam KDH nemalo ani jedného člena, keby nevedelo predložiť pozmeňovák do spoločnej správy, keby nevedelo hlasovať, keby, keby, keby, Ondrej Dostál to povedal, nejakú logiku by som tam možno trochu videl. Ale však tam zástupcu máte. A keď ste takí, keď sme teda aj tu aj kolegovia že poslanci a poslankyne, dneska sme sa tu zadúšali, že jak teda ideme vyvažovať tú rodovú, aby tu boli tie, jak sa to povie, tie kvóty a neviem čo, a zrazu bum, večer odvolávame Holečkovú, ktorá tu nie je, ktorá sa, neviem, pred týždňom vydala a ideme ju odvolať z funkcie, do ktorej, ktorej sa nechce vzdať, ktorá to celý život robila. Pokiaľ viem, 18 rokov sa venuje misiám, 18 rokov robí v sociálnej oblasti. Viete, to neni, že sa niekde ocitla v poľnom výbore a zrazu sa stala v poľnovýbore. Viete, mne tam príde celkom organicky v tom výbore, asi má k tomu vzťah, asi pre niečo si myslí, že je tam aj platným členom, a my teraz ideme arbitrárne hlasovaním tak tvrdo. Nejde z toho chlad? Nejde z toho taký cynizmus? Nejde z toho taká malosť?
A to je presne to, kolegovia, ak máme byť alternatívou po nich a raz musí byť, prísť tá alternatíva, tak sa musíme aj od nich učiť. Robert Fico, keby sa mu toto stalo, on by, prosím vás, takto mávol rukou (rečník mávol ľavou rukou zhora nadol), nikdy nikoho by zo žiadneho výboru nesťahoval, aby si dokázal, aby niečo, ja neviem čo. Neverím tomu, že by si dal tú prácu, že by sa potreboval takto zakrútiť krkom niekomu, že by si potreboval pre tú danú chvíľu možno niečo dokázať. Načo je to dobré? Načo?
Skúsme, neviem, jak to uzavrieť, lebo toto je taká tenká pôda, na ktorej budem ja za najhoršieho, ale nedalo mi to nepovedať. Ja som sa naozaj čudoval, že čo to vlastne je za uznesenie. A čudoval som sa aj doplňujúcemu uzneseniu, trošku ma ukľudnilo uznesenie Ondreja Dostála, že ak sa dá, ak sa len trochu dá, ešte stále máme šancu, dokonca sa musíme, musíme sa učiť. Programovo sme lepší, programovo sme rádovo lepší, lepší sme aj morálnymi a osobnostnými profilmi. Možno, ja teda nehovorím za seba, ale za veľa kolegov, by som to o nich povedal, oproti. A nechcem teda veľké zrovnávanie robiť. Ale máme veľké nedostatky v procesnom zvládaní politickej práce a ide z nás malosť. Ide z nás malosť. To je veľmi nebezpečné v politike, keď neviete a nedokážete byť veľkorysý. Keď neviete a nedokážete byť veľkorysý, je to veľká, veľká slabosť. To spôsobí to, že strana, ktorá, nebudem ju menovať, strana, ktorá mala mať 20-25 %, dneska bude rozprávať, majú šesť alebo sedem. To je presne to. To je to, čo blokuje slovenskú politiku, to, čo Slovensko dostalo tam, kde je, že nie sme schopní sa naučiť aj procesnú stránku zvládania politiky. Nebyť malicherní, nebyť malí, nebyť v niečom takí slabí.
Takže ak sa dá, kolegovia, dohodnite sa s tou pani Bajo Holečkovou, dohodnite sa s ňou, spravte s ňou nejakú dohodu, toto nech sa stiahne, len to nedajte do hlasovania! Nedajte to, prosím vás, do hlasovania. Nedajte im nám robiť personalistov! Nedajte SMER, HLAS zahlasovať, že sa niekto chce pomstiť a chce si vysporiadať vzťahy a jedno miesto v sociálnom výbore a dodáte hlasy, nerobme to! Naozaj ak sa dá, to stiahnite, spravte dohodu kulantnú, nepoviem pol slova, pochválim, zabudneme, čas to prejde, stalo sa. Stále je sa čas naučiť, len to nedajte do hlasovania, prosím vás.
Ďakujem pekne.