Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie s faktickou poznámkou

2.10.2024 o 18:30 hod.

Alojz Hlina

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie s faktickou poznámkou 2.10.2024 18:30 - 18:30 hod.

Alojz Hlina Zobrazit prepis
Ďakujem pekne.
To je presne tých desať minút, že vlastne neviete to a, pán Hazucha, skúsim, neviem, či sa mi to podarí v dvoch minútach, ale, pri všetkej úcte, asi ste nepodnikali, ale viete, že ten podnikateľský svet má svoje špecifiká. Áno, môžu zareagovať tie firmy dodávateľské, pretože povedia: vieš čo, neplať mi kartou, dám ti skonto jedno euro. Hej? Čiže neplať mi kartou, dám ti skonto. Viete, je to, nie jedno euro, jedno percento, to je také akože nič. Z podnikateľskej skúsenosti hovorím. Ale ja vám garantujem, že v trhovom mechanizme sa nájde iná firma, ktorá si dá bilbordy: u nás platíte a môžte platiť kartou. U nás platíte a môžte platiť kartou. Otvoria platobné brány, nebudú tu rozpakovať, budú sanovať, potrebujú ten poplatok vnútri k sebe, nebudú o tom hovoriť a budú to ponúkať ako dodatočný benefit, hej, tomu zákazníkovi, lebo viete, to jedno percento sa vám neodzrkadlí, budete to mať akože v rámci full servisu, ešte okrem iného dodávky, dovezieme, neviem čo, ešte si môžte u nás zaplatiť cez platobnú bránu kartou. Bum! A je po transakčnej dani. A miliarda pre banku.
Čiže naozaj by som sa prihováral k tomu, že okej, ak teda sme v línii, že šetriť treba, ale šetrime tam, kde sa naozaj dá, a bankám, ak teda neni stanovená priorita socialistickej vlády, že bankám treba poslať teraz miliardu, tak sa skúsme zastaviť, hej, skúsme zastaviť a skúsme to vylepšiť aj s tým rizikom, že ja budem ten, ktorý to bankám nedoprial, a potom, keď sa mi pokazí biznis, tak som zvedavý, kde sa budem sťažovať, lebo nedostanem od nikoho úver, hej, lebo som (povedané so smiechom) pokazil bankám, bankám kšeft. (Reakcia z pléna.)
A, ale naozaj, naozaj je to vážna vec. Takto, ako je to predložené, v aplikačnej praxi, priznajte sa k tomu, proste je to tak, logika veci hovorí jasne. Dáte bankám miliardu.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 2.10.2024 18:12 - 18:12 hod.

Alojz Hlina Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, nebudem strácať čas, mám iba desať minút a potrebujem vám vysvetliť jeden príklad, ako vláda karpatských socialistov ide poslať bankám miliardu až miliardu a pol. Naozaj, verte mi, vysvetlím. Nie je to žiadna atómová fyzika, ale určité zapojenie rozumových schopností to vyžaduje, tak ma prípadne skúste počúvať. Budem sa snažiť byť tak jednoduchý, ako sa len dá. Ale hovorím, nie je to úplne najjednoduchšie, ale nie je to ani atómová fyzika.
Aká je situácia teraz? Dneska sa s kartou platí, poväčšine koncový zákazník v obchode realizuje svoje nákupy niekde na úrovni, banky hovoria, päťdesiat na päťdesiat. To znamená, všetky transakcie, ktoré občan niekde realizuje, na úrovni pol na pol, čím väčšie mesto, čím bližšie k Bratislave, tým viac. V Bratislave, v meste je to viac, v Bratislave je to už dokonca dve tretiny, hej, čiže je vysoký podiel platieb kartou. To znamená, že dajme tomu, že keď je tá suma, ktorou sa zaplatí kartou za rok, nech sa nám ľahko počíta, 50 mld., čo plus-mínus možno aj môže byť, neviem to úplne posúdiť, tak cirka 1 % z celého toho objemu si berú banky za sprostredkovanie tej platby kartou, hej? To je 500 mil. To je situácia pri platbe, keď bežný občan platí.
Aká je situácia pri platbe kartou, keď platia firmy? Úplne opačná, firmy platia niekde na úrovni zlomkov percent, 3 %, 2 %. To znamená, firmy neplatia kartou. Firmy neplatia kartou. Koniec-koncov, prečo by platili firmy kartou, keď platia cez účet? Nalogujú sa na internetbanking a uhrádzajú faktúry prostredníctvom internetbankingu, kde prevoďákom, poplatok za odoslanie, pohyb na účte je 20 centov. Dvadsať centov. Je jedno, či platíte tisíceurovú faktúru, alebo miliónovú faktúru, je úplne jedno, cez internetbanking platíte 20 centov.
Čo by chceli banky alebo čo by sa páčilo bankám? Že keby štát vytvoril systém, ktorý by dokázal vytvoriť nejakú motiváciu na to, aby firmy začali platiť kartou. Lebo akonáhle firmy začnú platiť kartou, tak sa ide z 20 centov za to je jedno akú platbu, idú na jedna celá, a teraz pozor, B2B business, to je business to business, sú poplatky vyššie ako pri tom koncovom zákazníkovi, 1,5 %, overené z banky. Takže z 20 centov pri prevoďáku idú na 1,5 % zo sumy. Teraz poďme odhadnúť, koľko urobia prevodov také firmy B2B, hej, medzi sebou, koľko je to miliárd. To sú obrovské miliardy. Všetko, čo pomôže zvýšiť, že firmy budú platiť kartou z týchto existujúcich terajších troch alebo piatich percent na hocičo, sú milióny, milióny a milióny. Obrovské milióny.
Čo vytvára táto vláda? Vláda vytvára sofistikovaný mechanizmus na to, aby motivovala firmy platiť kartou. Viete, prečo budú firmy platiť kartou? Lebo keď budú platiť kartou, tak nebudú platiť 0,4 transakčnú daň. (Reakcia z pléna.) Pozor, firma, ktorá, nie, neprerušujte ma, firma, ktorá odosiela platbu (reakcia z pléna), platí transakčnú daň. Ja pokračujem. Nie, kľudne. Firma, ktorá odosiela platbu, v terajšom návrhu platí transakčnú daň vo výške 0,4 % z tej sumy do desaťtisíc. Nad desaťtisíc už to je iba 40 euro. (Reakcia z pléna.) Pozor... Vidíte (povedané s pobavením), idú ma rušiť, aby ma rozrušili. (Reakcia na to, že navrhovateľ išiel k predsedajúcemu.)
Takže ja vám to... tá firma, ktorá odosiela tú platbu, podľa tohto návrhu to bude platiť. Firma to môže neplatiť za predpokladu, že bude realizovať tú platbu cez kartu. Viete, s čím nerátal navrhovateľ? Lebo pán minister ma posielal do Hilti tú vŕtačku ísť zaplatiť kartou na terminál. Pozor, chyba lávky je v tom, že vy dneska viete realizovať platbu cez internetbanking doma, v kancelárii, alebo v kancelárii sa nalogujete a tú platbu urobíte kartou. Vy nemusíte ísť ku niekomu do jeho kamennej predajne a pípnuť mu na terminál. Vy túto platbu urobíte na termináli cez svoj internetbanking, len si požiadate svojho dodávateľa, nech si urobí platobnú bránu. Poväčšine všetci už majú platobnú bránu. A kto nemá, to je mimoriadne jednoduchá funkcionalita, kde vlastne poviete, viete čo, budem od vás brať tovar, ale urobte si platobnú bránu, lebo ja vám chcem platiť kartou. Čo urobí tá firma, ktorá si chce udržať zákazníka? Aj za cenu toho, čo pán Žiga ma tu ako oslavne opravil, nie, nebude platiť ten, kto posiela platbu, áno, ten, čo prijíma platbu, toho "začardžuje" tá banka 1,5 percentami. Ale čo urobí tá firma, ktorá si chce udržať zákazníka, ktorý povedal, vytvorte si platobnú bránu, chcem vám uhrádzať kartou? Zriadi si platobnú bránu. Zriadi si platobnú bránu. Možno mu nenapadne zvýšiť tú cenu o 1,5 % a zaplatí banke. Štát nedostane nič, ničovaté nič, nič, nič. Ja neviem ešte, ako, či to viem ešte jednoduchšie vysvetliť. Vy hocijaké percento dostanete z firemnej platby do priestoru, tak pomáhate bankám. Ak ste odhadli, že z transakčnej dane dostanete 600 mil. euro, to znamená, to bola asi nejaká verifikovaná suma, o niečo sa opierala a bolo to 0,4 %, tak ak hovoríme, že poplatok je 11,5 pri B2B, tak to kľudne vynásobme troma, hej, lebo 1,5 a 0,4, máme 1,8 miliardy. Asi to toľko nebude. Môj kvalifikovaný narýchlo odhad je niekde na úrovni miliardy. Niekde na úrovni miliardy. Vy dostanete obeh, ktorý teraz prebiehal na bankových účtoch cez internetbanking pri poplatkoch 20 centov za transakciu, vy dostanete všetko pod systém platobných kariet. Bankám pošlete miliardu, z tej miliardy, pozor, pre korektnosť treba povedať, 0,2 % idú VISA a Mastercard, čiže Slovensko pošle z tejto biedy, čo vytlčie, tak pošle 200 mil. do Ameriky alebo ja neviem, skade sú, kde majú domicil, tam pošle 200 mil., a 800 mil. zostane tu bankám! Rozumiete?! Čiže 5,5 milióna ľudí na tom, že im zvýšite akýkoľvek, aj ten rožok, všetko im zvýšite, tak sa proste poskladá na konsolidáciu a medzitým potichučky, nikto nepovedal, pošlete miliardu bankám. Tým bankám, ktorým vravíte, že s nimi bojujete.
Dáva vám to nejakú logiku? Treba to skúsiť vysvetliť ešte raz? Pán minister sa bude brániť, že 1,5 % nie, tie firmy, ktoré budú si chcieť udržať zákazníka, zriadia si tú platobnú bránu. Ony už aj majú tú platobnú bránu a budú ju mať. To bola situácia obdobná, keď boli gastráče. Niekedy, keď ste chceli, chceli platiť gastráčmi, tak vám povedali, môžte zaplatiť gastráčmi, ale vám zrazíme skonto tri percentá. Potom si chceli udržať zákazníka, tak brali gastráče jedna k jednej, nezrážali skonto, lebo chceli zákazníka. A toto presne bude. Chceš zaplatiť? Zaplatím ti, urob si platobnú bránu. Účtovníčke čo poviete? Prosím ťa, plať. Možno to bude robiť o päť minút dlhšie, ale vám ušetrí koľko? Lebo bude to robiť cez platobnú kartu. Štát nedostane nič, banky dostanú 1,5 %.
Tak mi povedzte, prosím vás, v čom je tá logika tej transakčnej dane? A to je presne to, čo robíte. Vy sem niečo donesiete, s nikým to neodkonzultujete, nikoho sa nespýtate, ste bohurovní, všetkému rozumiete, všade ste boli a kde ste neboli, idete zajtra, ale nakoniec zistíte, že tam máte chyby. A máte tam chyby! Lebo Maďarom to možno v niečom funguje, lebo oni zaťažili aj koncového zákazníka, aj to, tú fyzickú osobu. Vy ste mali byť chytrí, ktorí iba firmy. Ale firmy sa vysporiadajú s tým takýmto spôsobom, ako som vám povedal. A možno ste to chceli. Možno to bol zámer.
Pán minister, ja budem férový. Ja vás považujem za korektného človeka. Ja si nemyslím, že ste to vedeli, nemyslím, že ste to robili s tým zámerom, ale viete čo? Teraz to už viete. Teraz to už viete. Prijatím tohto zákona naženiete slovenským bankám a ich zahraničným dcéram – nieže by som im nedoprial, ale podľa mňa majú dosť, možno ja už teraz po tomto vystúpení nedostanem úver – miliardu. A otázka stojí: Toto je ono?
Robert Fico má v kancelárii Jánošíka, ale Jánošík vraj chudobným, či bohatým bral, chudobným dával. A vy čo robíte? Chudobným, tej chudobe, päť a... všetkým možným beriete od rožka, si vyzbierate na to, čo nechcete šetriť inde, a dávate bankám.
Mám ešte štyridsať sekúnd. Rozmýšľam, že ešte ako zdôrazniť to, že vám to v žiadnom prípade nedáva absolútne žiadnu logiku. To by ani pravičiari neurobili. (Povedané so smiechom.) Jak by som ešte akcentoval tú absurdnosť, pán Žiga? Vy ste podnikateľ. Skôr ako ma chcete, máte záujem v niečom prerušiť, ma vypočujte. To je tiež dôležité, počúvať ľudí. Doniesli ste opatrenie, ktoré na úkor biedy našich ľudí, od nich to vymámite po euríčku, po centíčku, pošlete bankám miliardu. Toto robia socialisti? Karpatskí áno.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 2.10.2024 14:42 - 14:44 hod.

Alojz Hlina Zobrazit prepis
Ďakujem pekne.
Ticho, počujete to ticho zo strany bánk? Všímate si, že nikto nič. Prichádzame naozaj so zásadnými zmenami v ekonomickom priestore, počuli ste niekde nejakú, niečo z banky, žeby sa niekto ozval? Vedia prečo. Vedia, že keby to už dnes prešlo, a čo je taký vlastne paradox a zároveň také avízo na moje večerné vystúpenie, predpokladám, že pôjdem večer, pán minister, vysvetlím vám to, vysvetlím vám to, že s čím ste ako socialisti prišli. Vy idete od každého občana z tejto krajiny vyzbierať po euríčku, po centíkoch a bankám idete prihrať, hrubý môj odhad je 1,5 mld. eur. Vysvetlím vám ako, pán minister, by ste neverili, a ja si dokonca myslím, že vy ste to ani nevedeli, preto je vám to potrebné vám to vysvetliť. A verte, že nepreháňam, verte, že nepreháňam, a verte, že preto sú tie banky ticho. A čoraz viac sa mi zbiera, čo si zbieram dáta, dáta si k tomu zbieram a presne viem, ako to dopadne. A naozaj bude to prekvapivé, tak prípadne, neviem, či tu vtedy budete, keď budem mať to vystúpenie, ale robím si malé avízo na to, že čo robí socialistická vláda. Vláda Roberta Fica, ktorý v kancelárii mal Jánošíka, ktorý vraj bohatým bral a chudobným dával, kdežto dnešní karpatskí socialisti chudobným berú a tým, čo majú dosť, idú pridať.
Naozaj, pán minister, by ste neverili, ale je to tak, ako hovorím.
Skryt prepis
 

1.10.2024 18:44 - 18:59 hod.

Alojz Hlina Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne za faktické poznámky.
Pán Hazucha, vysvetlím vám to, jak som to myslel. Ten nominál som myslel, že to má jako, že nízka hodnota je rožka, hej? V porovnaní ako, hej? Niekto zase povie, že koľko zješ tých rožkov do mesiaca, ale aj tak to viem obhájiť, hej? Že prečo som to hovoril, že ten nominál tej základnej potraviny je nízka hodnota, pri ktorej sa to neodrazí, hej, lebo to nie je ani pomaly vidno, hej? Ani si to neuvedomíte, keď to vložíte do košíka.
A ešte také, vidíte, človek, ani tých 20 minút nestačí. Preto musím ísť do toho, do tej ústnej. Som ešte zabudol spomenúť, že a tak taktne obchádzate a to vám musím pripomenúť pri tej korporátnej dani, tých zbrojárov. To mi ide dosť, ako my to príde také čudné. Neviem, ako Kaliňák zakázal, hej? Ale sú tam, sú tam, sú tam podniky, ktoré vlastne teraz idú, šlapú, hej? Výnosy rastú a ak sektorová daň je vlastne daňou za to, že sa vám darí, tak je potom vcelku zaujímavé, že prečo sa to neodrazilo v zbrojárskych podnikoch. Či Strnadovci povedali, že nie? Tam do toho nie? Viete, že radšej z biedy? Viete, že z biedy radšej, hej? Že na tých rožkoch a na potravinách. Politicky ma to zaujíma, hej? Neviem, aké je z toho absolútne číslo, nejaké číslo z toho bude. Teraz som len dneska čítal, že 112 alebo 120 miliónov len patróny vyviezli, hej? Okej? Keď sa niekomu darí a sektorová daň hovorí, že keď sa darí, tak zaplať. Viete, Slovnaft ste zdanili, lebo zarábali na ruskej rope alebo tak nejak, nie? Tie banky, bankám teraz idete pomôcť zarobiť odhadom možno miliardu. To vám vysvetlím ako, asi. Ale zaujímavé, že prečo tak obchádzate ten zbrojársky priemysel. Že to, aj politicky je to cenné a politicky má zmysel sa na to stále pýtať, že prečo to obchádzate. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 1.10.2024 18:44 - 18:59 hod.

Alojz Hlina
 

Vystúpenie v rozprave 1.10.2024 18:29 - 18:44 hod.

Alojz Hlina
 

Vystúpenie v rozprave 1.10.2024 18:14 - 18:29 hod.

Alojz Hlina Zobrazit prepis
Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, avizoval som, že budem vystupovať, tak vystupujem aj v druhom čítaní. Skúsim sa v niečom posunúť, len zopakujem jednu vec, ktorú pán minister tu vtedy nebol a keďže on má k tomu blízko, tak to zopakujem. Hovorí sa taký príbeh a pán minister má vzťah k maliarstvu a mne to je veľmi sympatické a mám rád maliarov a výtvarné umenie a je taký príbeh, ktorý hovorí, že bohatý kupec sa šiel pozrieť do chrámu a tí ľudia okolo toho chrámu boli veľmi chudobní proste a ten kupec hovorí, no pozri ich, chudobní jak kostolné myši, ale od Tintoretta si vymaľovať fresky dajú.
A toto je presne náš príbeh, pán minister. Neviem teda, za čo vy predávate tie obrazy, že či by sme si mohli dovoliť od vás nechať vymaľovať niečo, ale to je presne to a treba to korektne povedať a teraz to len zopakujem, ale už rýchlejšie ako v prvom čítaní, že nemáme na to. Nemáme na to, ako sme si nastavili tie výdaje. Proste to nevychádza. Nevychádza to. Nevieme to vyrobiť, nemáme tú ekonomiku, nemáme tú efektivitu, nemáme tie zdroje, proste na to nemáme. Ľudí treba posielať do roboty, kým vládzu a keď nevládzu, tak musia si oni myslieť, teda vytvoriť taký štát, ktorý sa dokáže o nich postarať. Viete, pokiaľ preformátujeme štát a budeme hovoriť ľuďom, že štát sa postará, počkajte pri telke, čo bude zadarmo, tak hráme veľmi nebezpečnú hru s krvavým koncom na konci. Lebo to sa uplatniť nedá, hej? Štát nemôže platiť tých, čo sa vládzu o seba postarať. Lebo keď to bude robiť, chvíľku to potrvá, ale keď to skončí, tak sa nebude mať kto postarať o tých, čo sa nevládzu o seba postarať. Tí čo sa vládzu, však dobre už to skončilo, lukulské hody, musíme ísť do roboty, ale tí čo nevládzu, tí čo budú robiť?
A keď sa ten štát zrúti, keď proste nebudú zdroje, čo budú robiť? Viete, že hazardujete, naozaj ten hazard je obrovský. Nemáme na 13. dôchodok. Mne je ľúto všetkých tých dôchodcov, všetkých tých ľudí, ktorí musia ťažko prežiť. A možno máme na to, aby sme vyextrahovali tú najzraniteľnejšiu skupinu nejakého počtu dôchodcov, ktorí naozaj majú problém, ale my nemáme na to. Ja poznám iks ľudí, ktorí majú dôchodky a však dajú, zoberem, hej? Ale nič by sa nestalo, keby ich nedostali. Viete, 13. dôchodok, aj v práci dostávate 13. výplatu, tam je niečo, hej, že proste ekonomika, štát, vlastne tá firma sa rozbehne. Má, dá. Neviem, kde sme nabrali to presvedčenie, že máme toľko, že dáme. Ako ja viem, že to nedopadne dobre politicky pre mňa, ale však ja som ľudí posielal do roboty, aj keď som bol predseda KDH, ale že ľudia by mali chodiť do roboty, kým vládzu. Keď už nevládzu, tak by sme mali dávať pozor, aby štát mal na to, aby im vedel platiť. A vy hazardujete. A zdá sa, že to zachutilo. 13. dôchodok nebude. Nemal by byť. Teraz ho možno ešte horko-ťažko vyplatíte, ja neviem, z čoho chcete vyplatiť na budúci rok. Nemáme na to. My nemáme na to ani, ja neviem, koľko je tých všelijakých a teraz znova idem na tenký ľad, ja si to uvedomujem, čiže berte ma s veľkou rezervou. Nemáme ani tých niekoľko 100-tisíc invalidných dôchodkov, kde medzi tými sú 10-tisíce ľudí, ktorí ani nie sú tak invalidi, ako poznali tých, čo dávajú tie posudky na to, aby boli invalidi. A, žiaľ, to je fenomén, ktorý, zdá sa, že sa veľmi rozrástol. Tak jak si viete vybaviť maródku, hej, tak si viete vybaviť všetko možné. A viete, že pomer tých invalidných dôchodkov k celkovému množstvu obyvateľstva, neviem, či také štatistiky existujú, ale možno by nedopadli dobre. Možno by ukazovali, fíha, niečo nie je dobre. A tie prípady sa množia. Nemáme na to. Nemáme na to. Proste treba v tom urobiť rázny a tvrdý sek. Nehovorím, že nemáme na to, aby sme platili invalidné dôchodky. Ale nemáme na to, aby sme platili invalidné dôchodky tým, ktorí nie sú invalidi, ale sú tí, ktorí poznajú posudkových lekárov. Toto je dôležité. Nemáme na to. Hazardujete naozaj veľa. Nemáme na to, aby sme platili toľko úradníkov. Ja som to tu minule hovoril, alebo kde, aj tu som to hovoril, aj v televízii, že keby polka z nich, z ministerstiev a teraz ma neberte, a že čo policajti. Ja nehovorím o policajtoch.
Ja hovorím o úradníkoch na ministerstvách, všetkých. Keby polka z nich neprišla, tak si to všimne iba bufetárka, lebo by mala nižšiu tržbu. Možno trošku hyperbolizujem, ale nie som ďaleko od pravdy. A vám garantujem, že tie peniaze, ktoré by ste ušetrili, časť toho by ste dali na nejaké rezervy, na odmeny, tak tá kvalita, ktorá vám tam zostane, tí kvalitní úradníci vám vyrobia aj za tých, čo sa tam motajú po tých chodbách. A ešte by boli viac motivovaní. A v TA3 som to povedal a sa ma pýtali, no a že čo by tí ľudia robili? Ježiš Mária, čo by robili. Keby tu bola 20 % nezamestnanosť, nepoviem pol slova. Však tu nemá kto robiť. Nieže čo by oni robili. Ak sa niekomu chce robiť, na druhý deň je zamestnaný. Na druhý deň je zamestnaný. Do dvoch týždňov rekvalifikovaný. O čom rozprávame? To neni problém, že by boli, ja neviem čo, že chudáci by pomreli od hladu. Nie. Dá sa to. Len treba byť odvážny. Treba byť tvrdý a treba ľuďom povedať pravdu. Nemáte žiadnu ambíciu to povedať.
Je ešte relatívne ďaleko pred voľbami, i keď teraz neviem, lebo koľko je 97-3? Či nie, pardon, 79-3? 76. Zdá sa, že máme štvrtú stranu v koalícii. Je už to vlastne štvorkoalícia. Viete, ja rozmýšľam, čo taký Rudolf Huliak, bude jeho programovým cieľom. Všetko vystrieľať, všetko vyrúbať, potom kde ďalej ešte zájdeme.
Čiže, dobre, za normálnych okolností by tie voľby mali byť za tri roky, ešte stále čas na odvahu. Stále čas na odvahu. Ale aj na férovosť a zodpovednosť voči našim deťom a vnukom, ktorým musíte povedať, okej, prepískli sme to, nevládzeme, nemáme na to, ekonomika, tí, čo mali robiť, poutekali. Peniaze pobrali v kufroch do Dubaja, do Dominikánskej, kade-tade. Minule som tu hovoril, že koho ste stvorili ako z podnikateľského sveta. Akú legendu, akého áčkového podnikateľa ste vytvorili. Koľko dane z príjmu zaplatil taký Počiatek, Výboh, Kočner, Baštrnák. Dočkal som sa odpovede faktickej od pána Muňka, ktorý povedal, že čo ten Hlina rozpráva, však oni tu nemajú ani firmy. No však to je ešte horšie. Viete, to je presne to, že oni tu ani nemajú firmy. To je presne ten príbeh investora v Afrike. Viete, jak sa podniká v Afrike? Rob tak, aby si do pol hodiny vedel byť na letisku. Rob tak, aby si do pol hodiny vedel byť na letisku. A to sú presne tie vaše podnikateľské príbehy. Čiže on to povie, úplne mu to išlo úprimne z úst, však oni tu nemajú ani firmy. Však tu mali mať firmy. Na to, čo Počiatek nabral, čo k nemu zgravitovalo skrz schopností a všetkých tých ľudí, čo sa mu. Oni tu práveže mali mať firmy a mali platiť dane z príjmu. Či čo sú tu hrdinovia, že tu nemajú firmy? To je presne aj tá daňová medzera, o ktorej som, by som teda ešte rozprával, že treba. Nemáte odvahu. Nastavili ste vysoké výdaje, príjmy nepostačujú, ale vy máte príjmy na to, aby ste znova mohli robiť výdaje. Viete, štát je z tohto pohľadu len taký prietok, hej, že, vlastne nevychádza vám to. Proste tie výdaje sú veľké, príjmy nestačia, aby ste tie ďalšie výdaje mohli z tých príjmov, čiže vy čo urobíte? Vy musíte v prvom rade, podľa mňa, ja neviem, tak neštudoval som atómovú fyziku, ale podľa mňa to nie je atómová fyzika. Osekať tie výdaje, osekať tie výdaje. A keď už to nepôjde, keď už to pôjde na dreň, keď už to pôjde do bielkoviny, keď už to pôjde do krvi, tak už potom prípadne skúsiť zaťažiť inde, ale najskôr by som ja sekal výdaje. Neviem, to neni úplne rovnaké, že štát a firma, ale na tomto princípe by sme sa mohli zhodnúť, že rozumný človek oseká výdaje. Vy nesekáte, proste nerozpúšťate, neprepúšťate, nerušíte zadarmo. Zadarmo je najdrahšie, pán minister. Ja som sa to v Číne naučil. V origináli to hovoria Číňania, hej? V origináli to hovoria Číňania a naozaj to platí. Ja mám veľa takých poučiek z Číny, kľudne niekedy vám poviem (poslanec použil čínštinu), že jednodolárová cena, jednodolárový tovar. Na veľa vecí si treba dávať pozor. Majú veľkú múdrosť podnikateľskú. Politicky nehodnotím. Zadarmo je najdrahšie. Prečo ste sa odvážne nepustili do tohto, že nepoviete ľuďom korektne, viete čo, však niečo dajte za tie vlaky. To mi niekto hovoril, že ľudia z Michaloviec chodia do Košíc do Lidlu. Dôchodcovia. Však im ujde celý deň, sa prevezú. Ja nezávidím, že sa prevezú. Ale veci musia dávať logiku, hej, aj z pohľadu štátu. Že proste zrušil by som to. Ja viem, že to bolí, viem, že asi voličské hlasy to, ale je to podľa mňa fér, je to poctivé aj voči tým ľuďom, že to také akože zodpovedné. Prečo to nezrušíte? Vlaky zadarmo, obedy zadarmo. Nemáme na to. My nie sme Brunej, my nie sme Líbya, veď to Kaddáfí mal niečo, nie, tam bolo niečo zadarmo alebo úplne že neštandardná cena. Čo my máme s Líbyou? My nemáme ropu. Kaddáfího možno máme, ale ropu nemáme. Viete, tam mali akože aj jedno, aj druhé. Nič.
Namiesto toho, aby ste toto urobili, ešte ste to zamaskovali, že ste vlastne v jednom šupe, potrebujeme, ako tu kolega pekne povedal, pán Hargaš, že potrebujeme konsolidovať na úrovni 1,7, ale dávate to o jednom vrze na 2,7, miliardu teda bokom. Samozrejme, máte určite vysvetlenie, že prečo. Ale čísla sú čísla a proste ak potrebujeme konsolidovať 1,7, tak teda poďme konsolidovať 1,7. Nie, vy konsolidujete 2,7. Z toho, čo som vám tu ja povedal, tých 1,7 by ste naškrabali. Z toho čo som vám ja povedal, lebo furt sa pýtate, že aké opatrenie.
Ja nepoviem, že opatrenie je, že zmrazte platy politikov. Zas idem na tenký ľad, že niekto povie, že Hlina si nechce zmraziť. Pre mňa za mňa, kľudne. Mne to je úplne jedno, len je to smiešne hovoriť, že riešením na konsolidáciu, že zmrazíme platy politikom. Prepáčte, kolegovia z OĽANO, to fakt nie je riešenie, hej? To je, ja neviem, to niekto vypočítal 2 milióny. To je nič. Nič. Hej? Proste 0,00 neviem koľko.
Takže tá konsolidácia by vám vyšla z toho, čo som vám povedal a nešli by ste do toho, že by ste zaťažili všetkých a všetko. Lebo vy zaťažíte všetkých a všetko. Na Slovensku v zásade neexistuje človek, ktorý neplatí DPH, alebo ktorý neni platcom DPH. To neznamená, že iba keď máš DIČO platíš DPH. Nie, stále platíš DPH. Všetci platíme DPH. 5,5 milióna ľudí platí DPH, hej? To znamená, všetci budeme sanovať ten výdaj. Ale kedy bol nevyhnutný, alebo už nastal ten čas, že bol nevyhnutný? A toto je presne ten kľúčový pohyb. Lebo áno, je to možno riešením, ja ho teda ako pravičiar, mne to, by ma museli riadne dusiť, by som už musel riadne lapať po dychu, keby som povedal, že to je riešením, ale stále ja tu vidím veľké množstvo iných riešení a toto ešte kľudne mohlo byť v šuflíku. Ešte to budete... (reakcia predkladateľa) ...budete ešte potrebovať, pán minister. Ešte budete potrebovať. Ale vy ste začali hneď s tým. A ešte, viete, nastavujete tu komunikáciu, ktorá je veľmi necitlivá voči ľuďom, lebo ako keby kalkuluje s tým, že sú jednoduchší a že im to teda že povieme, pán Hazucha sa chytí, hej, aj tu prečíta, že veď ale potraviny zlacňujeme. To vám ešte takto nejako skúsim povedať. Však potraviny idú z 10 na 5. Viete, to je tak nekorektné, že už viac pomaly nič nekorektnejšie nemôže byť. Základné potraviny ako vec sama o sebe má nízky nominál. Základná potravina nestojí 900 euro, kde by ste ten nárast, alebo pokles spozorovali jak pri chladničke, hej? Základná potravina stojí, ja neviem, 13 centov ako rožok, chlieb, ja neviem, euro, 1,50, ako čo. Proste tam je nízky nominál, hej, to znamená to, že sa to z 10 spustí, napríklad pri tom rožku, tých 5 % je 0,07, jak som to dobre vypočítal. To je nič, hej? To nemá ani šancu sa odraziť v nejakom že v nákupnom, spotrebnom koši. To úplne celé samo skonzumuje, tá manipulácia, ktorá vlastne narastie, lebo keď máte nízky nominál, tak ale stále aj ten nízky nominál musíte doviezť. Musíte niektorý zachladiť, musíte ho preložiť. Musíte ho niekto do tých regálov dať.
A to všetko skonzumuje proste ten proces, kým to z toho pultu niekto zobere. Čiže vy nemôžte povedať, že ste zlacneli a budete zlacniť potraviny. Vy môžte povedať, maximálne, čo môžte povedať, že menej zdražejú. Viete, že to by bolo korektnejšie. Povedzte, že viete čo, menej zdražejú tie potraviny. Skrz toho, o tých 5 %. Niekde v tom nejakom mili-promile sa to možno objaví. To je korektná komunikácia. Ale nie, vy idete tvrdo bez tohto, bez kúska hanby, potraviny zlacnejú. Nezlacnejú. Neexistuje. Nezlacnejú. Nastavujete korporátnu daň. Viete, jak sa v politike hovorí, že nie je dôležité, ako veci sú, ale ako sa javia. A toto čo robíte? Tu zase druhý kolega, Marián Viskupič, to pekne povedal. Šupete to na 24, korporátna daň. To neznie lákavo. Pán minister, my sa bez toho, že keď už tí všetci vaši poutekali do Dubaja kade-tade s tými kuframi, podvodníci podvodnícki, dúfam, že nepôjdem na disciplinárku. Tak my naozaj potrebujeme, aby sem niekto prišiel s peniazmi a povedal, ešte verí tomuto štátu a ja vám poviem, keby boli a sú niekde tie boardy v Hong Kongu, ja neviem kde, v Pekingu, v Osake, v New Yorku, neviem, kde, rozhodujú sa, robia si nejaký obraz a to v tom listingu, základnom listingu je korporátna daň, je koľko? 24.
Wau, to je veľa. To neznie lákavo. Viete, že ten výnos, výnos toho nárastu bude možno malý skrz to, aké reputačné škody to spôsobí, že ako sa to bude javiť z pohľadu toho, z toho boardu to takto hodí naspäť, tí investori. Povie, to je nič, to je veľa. Hej, to je vlastne také, akože vizuálna stránka. To je, naozaj hazardujete s tým, čo my obrovským spôsobom potrebujeme. Nemáme ropu, nemáme zlato, nemáme nič. Ešte tých pár ľudí, čo tu chce robiť, ešte tých si chráňme. Ale musí sem niekto prísť s novými peniazmi, s novým impulzom, s novou investíciou. A ak ich odradíte tým, že nastavíte korporátnu daň, jak ste ju nastavili, neprídu. Či mýlim sa? Neviem. Viete, to, hej, lebo vy nemôžte, tak ako rečnícky to hovorím, hej, že nemôžte nikoho prinútiť, aby sem šiel, hej. A ja neviem, v tom obrovskom trhu ekonomík, ktoré sa ponúkajú, hej, tak máme čo robiť. A viete čo, ja si dovolím tvrdiť, že mám právo možno aj o niečom takom hovoriť, hej, že by som. Pán minister, keby nejaké metále ste dali, tak nejaké, jeden mi dajte. Fakt. Vymyslite nejaký metál, lebo pred 30 rokmi tu boli traja chlapci, ktorí zarobili na perových bundách a to čo zarobili na perových bundách, poslali letecky do Číny Mercedes 600 S a Volkswagen Passat, ešte sme ho v hotovosti takto zaplatili Uhríkovi.
A viete, čo sa vtedy stalo? Že vtedy sa otvoril ten kanál, z ktorého doteraz čerpáme. Vtedy sa do, šéf obchodu z Nemecka prišiel ku nám, v Luxorke sme sedeli. Kukal, že to kde sedíte, čo to je za firma? Nevedel pochopiť, ako je to vôbec možné. Niekedy je proste šťastie, niekedy proste šťastie sa usmeje, hej, na niekoho a proste šťastím sa, zhodou šťastných náhod sa vytvorí to, že sa otvoril kanál a zo Slovenska sa stala automobilová veľmoc. To bolo super. Pre Slovensko super, pre nás nie, lebo nám blokli potom autá v prístave, lebo sa boľševici medzi sebou pohádali, že kto ich bude voziť. My sme denne platili milión, koruny boli, milión korún sme platili pokutu za to stojné. Čiže všetko, čo sme zarobili, všetko sme prerobili. To len hovorím na ilustráciu toho. Hej, hej, že proste máme to šťastie, že v daný moment to takto dopadlo. A čiže mám aj tu právo určitým spôsobom dávať pozor, že či robíte dobre, či tá atraktivita zostáva. Či to, čo sa nám podarilo, že teraz nabaľujeme k sebe, že lebo malá kopa pýta viac, presne to, čo robili Číňania. Naťahali sem niekoho a potom už tu zgravitovalo ďalších. Teraz sa nám to darí. Začali sme dobre s tými autami a zgravituvávame aj tie ďalšie, ďalšie firmy k tomu, čo chcú byť dodávateľmi. Ale nemáte pocit, že tam príde taký break point, kde povedia moment. Už to prestáva byť atraktívne, už to je nejaké čudné tam. Trestný zákon, kradnú tam, neviem čo, rozpadá sa to, krik je tam, nejak tam ženám nadávajú v parlamente. Ten obraz je dosť desivý, hej a ešte, že keď to pustíte cez čísla, tak čísla neklamú. Čísla hovoria, korporátna daň vysoká, dépeháčka vysoká, sociálna nestabilita veľká. Zle. Na čo? Toľko možností, kde môžete ísť investovať. Nestihnem to, čiže budem sa musieť prihlásiť do ústnej, lebo chcel som vám, pán minister, (smiech), chcel som vám ešte povedať o tej Hilti vŕtačke. Lebo to je, to je to, čo sme sa tu sekli na tej transakčnej dani. Ja som si, preto som nevystúpil, lebo som si overoval cez banku jeden údaj a budete prekvapený, čo vám poviem, že aké efekty môže, môže a keď môže, tak treba pripustiť, že aj nastanú. Efekt, že vy vlastne prídete s transakčnou daňou a vy vlastne dovolíte bankám zarobiť 1 a pol miliardy. 1 a pol miliardy im umožníte zarobiť. Vysvetlím v ústnej rozprave.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 1.10.2024 10:13 - 10:15 hod.

Alojz Hlina Zobrazit prepis
Ďakujem pekne.
Trošku som smutný z toho, že ste sa mi nevenovali, a pritom vy ako odborníci na sociálne siete musíte vedieť, že príspevok, ktorý mal 1 300 zdieľaní a okolo 300 000 videní, tak asi niekde, niekde niečo zarezonoval. Tak ja to teda pre istotu zopakujem, hej? Vyhli ste sa tomu, čo som ja hovoril, že prečo ako veľkí priatelia sektorových daní nehovoríte o dani zo zbrojárstva? To šľape teraz jak hodinky, hej? To ste obišli. A tu ste hovorili o tom a ja som aj hovoril v čom inde, ale to zbrojárstvo vôbec nezaznelo a viete, ak máte problém s energo- firmami, lebo bolo nejaké memorandum a podľa mňa sa to dá splitnúť, sú distribútori a sú výrobcovia. Tak netrápte výrobcov a prečo nezaťažíte distribútorov? Lebo sa bojíte distribútorov, lebo tam sú chlapci, ktorí vám nedovolia zdvihnúť nič, ešte budú žiadať od vás pomoc na vykurovanie bazénov. A viete, ešte by sa dalo veľa povedať, ja poviem aj teda v mojom vystúpení k tej transakčnej dani možno pre zjednodušenie vysvetlenia, živnostník, ktorý si kúpi Hiltku - vŕtačku, tak zaplatí z toho tých 0,4 % transakčnú daň. Chlapík, ktorý si kúpi S Mercedes, hej, tak zaplatí 40 euro daň, maximálne, hej?
To znamená, všetko, čo je do 10-tisíc euro faktúra, do 10-tisíc je to tých 0,4, nad 10-tisíc euro je to stále 40 euro.
To znamená, že nejaká veľká firma, ktorej dvakrát niekto vyfakturuje za dodávku plynu dve faktúry, ja neviem, po 20 miliónov euro, tak zaplatí 80 euro. Ale chlapík, ktorý si bude kupovať vŕtačky, vrtáky a neviem čo, tak bude zaťažovaný touto. Čiže nie som si celkom istý, či je to sociálno-demokratická daň, lebo tak ste ju nazvali.
Ale viac v rozprave. Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 27.9.2024 13:44 - 13:59 hod.

Alojz Hlina Zobrazit prepis
(Rečník sa vrátil k rečníckemu pultu.)
Úprimne, nie som si celkom istý, či tomu rozumiem. Čiže čo sa stalo? (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Gašpar Tibor, podpredseda NR SR
Pán poslanec, ešte pozastavím vám čas, aby ste oň neprišiel. Ja vám to ešte raz vysvetlím a prečítam. Dobre?
V § 32 sa hovorí, že do rokovacej sály je zakázané vnášať transparenty, plagáty, letáky alebo iné obdobné vizuálne zobrazenia. Čo sa týka zbraní, výbušnín... to nebudem ďalej čítať.
Ústavnoprávny výbor sa zaoberal zatiaľ otázkou, či nálepky na vašom notebooku, ktoré sú viditeľné na kamere pri vašom vystúpení, sú alebo nie sú obdobné vizuálne zobrazenia, bez nutnosti posudzovania ich obsahu. Ja som ani raz neposudzoval obsah týchto zobrazení, či už pani poslankyni Plavákovej, tentokrát pri vás, ale konštatujem, že ste vniesol a používate viditeľne iné obdobné vizuálne zobrazenia, čo je porušenie rokovacieho poriadku.
Za to vás nevykazujem zo sály, dávam vám slovo, môžte dokončiť svoje vystúpenie, nech sa páči.


Hlina, Alojz, poslanec NR SR
Vytvárame nebezpečný precedens, lebo ak porušujem niečo, tak treba postupovať striktne podľa tých nariadení, lebo pokiaľ viem, dvakrát za toto isté bola kolegyňa vykázaná zo sály.
A my naozaj musíme dať veľký pozor, pán predsedajúci, práve od nás by to malo ísť, že sme spravodliví. Spravodliví voči všetkým. A teraz očakávam, že budete spravodlivý aj v tomto prípade. Akože ak porušujem, máte o tomto vedomie a presvedčenie, konajte, prosím vás, v zmysle rokovacieho poriadku.
Teraz, prísne vzaté, som mierne popletený, že čo mám vlastne robiť, lebo porušujem rokovací poriadok, a napriek tomu tu môžem byť? Potom sa to celé nejakým spôsobom asi rozsype a od to... o to je dôležitejšie mať nejakého predsedu. Nuž tak neviem, či ideme počkať na rozklad ústavnoprávneho výboru, ale nevychádza mi to.
Ak niečo porušujem, tak by ste mali, lebo ste to skonštatovali, dokonca teraz už aj druhýkrát, tak je podľa mňa už nie že vašou možnosťou, ale vašou povinnosťou postupovať v zmysle rokovacieho poriadku. No ak nebudete, vytvárame nebezpečný precedens. Očakávam prípadne vašu reakciu na to.
(Krátka pauza. Reakcia predsedajúceho mimo mikrofónu: „Môžte pokračovať v rozprave, máte času, ale beží vám čas.“)
Čiže vytvárame precedens v tom, že pokiaľ tu má niekto nálepky, ktoré nie sú nejak, by som povedal, že komfortné s tým s nejakým presvedčením niekoho a nejakými politickými deklaráciami, tak postupujete striktne podľa rokovacieho poriadku, a pokiaľ máte politický rešpekt a máte obavu vykázať kríž a znak rodiny, tak síce skonštatujete, že porušujem rokovací poriadok a ma nevykážete? Naozaj to je dosť, by som povedal, z pohľadu toho, že akým spôsobom sa aplikuje ustanovenia rokovacieho poriadku, dosť nebezpečný precedens.
Takže ak porušujem rokovací poriadok, očakávam výzvu na neporušovanie, keď napriek tomu zotrvám v tom porušovaní, tak očakávam výzvu na vykázanie. Ja neviem, podľa mňa, tak je to napísané v tom rokovacom poriadku. Rád sa nechám opraviť, prípadne... Takže mali by ste postupovať spravodlivo z pohľadu toho, že pri jednom prípade áno, v druhom prípade nie. Takže ja môžem, áno, tak? Pán predsedajúci?
(Reakcie z pléna. Reakcia predsedajúceho mimo mikrofónu: „Beží vám vystúpenie, takže nech sa páči.“ Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Gašpar Tibor, podpredseda NR SR
Ja vás môžem akurát vyzvať, že začnite už vystupovať k téme. Nech sa páči.


Hlina, Alojz, poslanec NR SR
Dobre, takže budem k tomu, čo vlastne je meritom bodu, a k tomuto sa možno niekedy niekde vrátime.
Ako veriaci človek poviem, že pomaly na úrovni znamenia, že takto v piatok úplne na konci v tejto dobe a za týchto okolností. A ja mám rád také veci, ktoré nejakým spôsobom v určitý moment sadnú, hej, tak toto mi tiež určitým spôsobom sadlo.
Samotný návrh uznesenia hovorí o tom, že je čas, a je to svojím spôsobom paradox (povedané so smiechom), že vás vyzýva opozičná strana návrhom uznesenia, aby Národná rada konala a mala, mala svojho predsedu.
Ja som v živote už aj niečo riadil, bol som už na veľa miestach, a kde som nebol, ako ten múdry hovorí, sa chystám, hej, ale v zásade nikto nepopiera taký systém toho riadenia v tom, že musí byť niekto za niečo zodpovedný. To sa vyvinulo proste historicky, evolučne s ľudským rodom, čiže nepopierajme ten princíp. V niečom je nespochybniteľný. Tak ma zaráža, hej, že kvôli vašej politickej neschopnosti my aplikujeme systém, že popierame princíp toho, že riadiť sa musí. Aj orgán, ako je Národná rad, je nevyhnutné, nielen preto, že to má v zákone, nielen preto, ale preto, že to je z princípu dôležité, aby taký orgán ako je Národná rada riadenie mal, takže neviem, ako hlboko mám ísť do toho, do analýzy toho, že je nevyhnutné alebo že je dôležité mať predsedu. Ak vy usudzujete, že tento stav môže pretrvávať dlhodobo, dokonca som začul nejaké úvahy typu – však nevadí, až do konca roka, či vlastne do konca volebného obdobia. Tak si skúsme prípadne porozprávať, že či sú s tým, alebo nie sú s tým spojené nejaké riziká, a že či to je nejaký stav, ktorý vlastne vykazuje o tom, že sme plnokrvný a plnoplatný člen demokratických národov a demokratických spoločností, že či si vlastne my tie tradície ctíme. To slobodomurári hovoria, že čo z krvi nie je zrodené, nie je pevné. Viete, a častokrát tie hrdé národy, tie veľké, silné národy ako Nemci, Francúzi, Taliani proste za to bojovali. Za to, že majú ten luxus, že môžu mať parlament. Za to, že môžu proste tvoriť zákony v parlamente, prelievali krv. Oni to chceli.
Bojím sa to až povedať, mám pocit, že keby to bolo na nás, my by sme sa zmierili, to je jedno či chanátom, či sultanátom, či s kráľom, či s vajdom, či s neviem s kým. Úplne jedno, hej? Čiže nás, my sme za túto výsadu ... (Ruch v sále. Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Gašpar Tibor, podpredseda NR SR
Pán poslanec, zabezpečte, aby vám nehralo zariadenie.


Hlina, Alojz, poslanec NR SR
My sme za túto výsadu, veľkú výsadu byť v rodine demokratických štátov, teda veľa, veľa krvi nepreronili, možno aj preto máme k tomu taký vzťah. Možno aj preto nekričíme až tak, keď o to prichádzame. A to je napríklad to, čo bolo včera, hej, čo mňa dostalo o hladinu vyššie, by sa dalo povedať, z pohľadu tóniny, hej, že vlastne načo som tu. Alebo načo je vlastne... načo sme to stvorili? Parlare. Parlare, to je z toho nie, že rozprávame. Načo sme to stvorili, keď to popierame? Načo to vôbec platíme, keď to popierame? Od toho to vzniklo, aby sme sa rozprávali, tu malo nejaký kultivovaný priebeh, aby to malo nejakú fazónu, aby to malo nejaké nastavenia, a my ten princíp poprieme, že netreba sa rozprávať.
Takže a zdá sa, že nám to zachutilo. Zdá sa, že tým, že skúsili sme raz, skúsime druhýkrát, neni až taký veľký krik, tak bude na tretíkrát a nakoniec skončíme možno tak, že budeme sedieť doma a príde nám mailom nejaké, že ako máme hlasovať. Ja viem, že niektorí kolegovia by s tým boli úplne komfortní, len mne sa potom stráca význam tej preliatej krvi. Tých potokov preliatej krvi za tú výsadu byť členom demokratickej rodiny. Načo tí, vlastne tí ľudia padlí, načo tí ľudia sa obetovali, keď je tu nejaký národ, krajina v srdci strednej Európy, ktorá si povie: „Načo? pošlite mi to mailom.“ A ešte môžte veľkoryso, keď by ste chceli niečo povedať, aj včera bolo povedané, nie, jak pán Žiga povedal, však pošl... dajte mi to písomne.
Načo sa cibrilo rečnícke umenie? Načo čítame Cicera? Načo rozprávame o tom, že niekto niekedy niečo povedal a malo to význam? Načo? Mi pošlite to mailom.
Viete, a my naozaj my prichádzame o to, čo parlamentarizmus vlastne je a ide strach z toho, ako ľahko. Ide strach z toho, ako nám nevadí, že nemáme predsedu a ideme sa rozprávať o tom, že nevadí, že nebude predseda možno až do konca volebného obdobia.
Nikomu nebliká, že proste je to stav neúnosný? Už aj čisto, by som povedal, cez fazónu? Ja som to tu už nie raz povedal. Anglickú kráľovnú, teraz už máme kráľa, ale pri Alžbete som to hovoril, anglickú kráľovnú utiahnu dva kone, vám garantujem, aj jeden by utiahol ten koč, v ktorom by sedela. A prečo ju ťahá šesť? Prečo? Prečo ťahá anglickú kráľovnú šesť párov koní? Viete, čo to je zvládnuť šesť párov koní? Viete, aké je to náročné? Lebo je to niečo, lebo je to nejaký signál. Je to nejaké, nejaká fazóna, niečo, čo robí veci symbolicky.
Koho prijímajú, pán predsedajúci, kto prijíma návštevy, keď sem príde nejaká návšteva parlamentná, kto ich prijíma? Pani z bufetu? Alebo jak to máte tam podelené? Viete, že to je, pri všetkej úcte k pani z bufetu, hej, že proste lebo to je neúcta voči tým ľuďom, ktorí sem prídu. Pred tisíc rokmi sa očakávalo, že vyslanca prijme niekto a mal tam byť koberec, buď červený koberec, alebo dýka, hej? Proste to, áno, vývoj bol zložitý. A my ako realizujeme ten parlamentarizmus? Ako riešime to, že príde nejaká delegácia, kto ich prijme? Zastupujúci predseda, ktorý dostal to poverenie za takých podivných okolností? Že vlastne radšej o tom nehovorte, lebo keby sme sa do toho moc vŕtali, tak by sme zistili, že to poverenie, prísne vzaté, možno ani neplatilo, čisto ani teoreticky to nebolo možné. Nie je to urážajúce voči tým ľuďom, ktorí sem prídu a očakávajú prijatie nejakej parlamentnej delegácie? Aký je to výraz úcty k tým ľuďom, čo k nám prídu? To nepotrebujeme riešiť? Ten váš vnútorný žabomyší boj, ktorý vy tu zvádzate. Prečo vy, vy... proste dávate do rizika, do zlého mena, do zlého obrazu našu krajinu? Čo my stým máme? Čo my s tým máme, že neviete vládnuť? Že neviete riadiť. Nikto nehovorí, že tu bol taký politický pokus, ale však máte väčšinu.
Viete, viete si odhlasovať skrátenie rozpravy na hodinu a pol, viete si odhlasovať vykázanie poslankyne za to, že si nalepí nejaké nálepky na počítač. Však a prečo neviete odhlasovať, že potrebujete mať predsedu? Veď nebláznite. Nikto nikdy spochybnil princíp, že riadiť treba. Niekto veci musí lídovať. Proste je nejaká štruktúra, ide to s nami cez evolúciu, až kým neprišla vláda SMER-u, HLAS-u a SNS.
Má to veľa, veľa, by som povedal, že rovín toho, že prečo je návrh tohto uznesenia namieste. Je to vaša smutná vizitka, že to dáva opozičná strana, vaša hanba. Ale prosím vás, že poďme to konečne vyriešiť. Však sa už tam na niekom dohodnite. Nebláznite. Však vás je, koľko je, 79, to nenájdete jedného, kto by to mohol robiť? Na ktorom sa zhodnete?
A áno, tá skutočnosť je o to, by som povedal, dôvodnejšia po tom všetkom, čo mi tu teraz zažívame jednak cez tie procedúry procesné aj toho, ako tu tápeme v hmlách.
Tým, že mám kríž na počítači, porušujem rokovací poriadok a vykázaný som nebol len a len preto, lebo sa bojí. (Rečník ukazuje palcom za seba k miestu predsedajúceho.) Lebo sa bojí ma vykázať. Ale nebál sa pani Plavákovej! Viete, lebo politicky to obhája, toto by bolo náročné obhajovať.
Viete, tak aký máme meter a čo sa očakáva od poslancov Národnej rady? Čo sa očakáva od toho orgánu, ktorý sa stvoril stáročiami, evolúciou? Čo sa od nej očakáva? Spravodlivosť. A to už ani parlament nebude spravodlivý? To už aj tu budeme mať dvojaký meter? Aj tu budeme pozerať na veci cez prizmu... Čo? Aký signál ideme vyslať?
Úprimne poviem, že som nemal pripravené toto vystúpenie, lebo som očakával, že budem vylúčený. (Povedané so smiechom.) Tak som išiel takú free-style trošku to, ale také že zo srdca možno viacej, že čo som vám chcel povedať.
Je čas začať konať, aby sme o tú demokraciu neprišli. Ja viem, že niektorí z vás, možno aj tu, čo sedíte, alebo my čo sme, čo ste tu členovia, že vám to je jedno. Ale ja stále chcem veriť... Ono si ju treba zaslúžiť, to je pravda, tú demokraciu a stále chcem veriť, že nás je dosť na to, ktorí chápeme, že systém parlamentnej demokracie aj s tými rizikami, čo obnáša, je stále ten najlepší, ako evolučne ľudstvo dokázalo na svoje riadenie si vecí a procesov vyvinúť.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

27.9.2024 13:43 - 13:43 hod.

Alojz Hlina