Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, úprimne poviem, som trošku vychladol zo včerajška, tak sa dopojiť do tej línie k tomu, že čo som vlastne chcel povedať aj v tom kontexte, ale niečo poviem. Teda neberte to osobne, pán minister, je to politika, však sme sa obidvaja na ňu dali, hej, tak musíme zniesť. Prísne vzaté, je to z mojej strany bude taká troška že obžaloba tohto systému, ktorý ste vytvorili, hej, a ktorý vlastne spôsobuje to, že sa nám rúca štát. Viete, ľudia si ten štát vytvorili kvôli tomu, že očakávali od neho nejaké služby a jedného z tých najpodstatnejších služieb, ktoré štát má plniť, je, že zabezpečuje bezpečnosť. Načo je taký štát, ktorý nedokáže, alebo zlyháva v tom, a teraz už aj priznáva, že má problém so zabezpečením bezpečnosti. Tak načo si ľudia platia taký štát? Tie očakávanie sú namieste, hej. Takže áno, je to skutočne vážny problém.
Začnem takým príbehom, pán minister, ja ho rád hovorím našich chlapom na stavbe. Dovoľte mi ho povedať, to neodbočujem, to naozaj súvisí. Sú tri partie chlapov, ktorí robia v zásade to isté, len to strašne rozdielne vnímajú. Hej, a teraz prídu ku tej prvej partii a sa ich pýtajú: A vy čo robíte? Existuje taký expresívny, pejoratívny výraz, ale ja poviem taký slušný, že teda: á, my tu tento mizerný stĺp staviame, takí znudení. Okej, prejdú k druhej partii, tí robia presne tiež to isté a tých sa pýtajú: A vy čo robíte? My staviame tento múr, staviame ho rovno a dobre a staviame ho tak, aby držal. Okej, posun. Teraz prídu k tej tretej partii a pýtajú sa: A vy čo robíte? My? My staviame katedrálu. A to je presne to. Viete, že čo viete dostať od tých ľudí, čo z nich viete vyčerpať, aby vnímali, že to, čo vlastne robia. Kedy do nich vložíte tú motiváciu, že vnímajú niečo, čo je v zásade také dosť manuálne, ale povyšujú to.
A to je, viete, to je dosť také ťažké zadanie, aj manažérske, hej, riadiace zadanie, že dostať z tých ľudí čo najviac. Teraz ako dostanete z tých ľudí, z tých policajtov to, že stavajú katedrálu? Viete a my potrebujeme, lebo to je naozaj, je to o motivácii. To je kumšt. Len ťažko sa, teraz to neberte osobne, ťažko sa rozpráva o kumšte dostať z ľudí čo najviac pri ľuďoch, ktorí v zásade vo výkone nikdy neboli. Viete, mne sa ťažko, že sa rád rozprávam s ľuďmi, ktorí niečo boli, niekde videli, niečo dokázali, niekoho riadili. Riadili, zriadili, vytvorili. Je to o dosť lepšie ako s nejakými teoretikmi alebo s nejakými takými, že čo len chodia a kade chodia, mudrujú.
Čiže my sme sa dostali do problému, že my vlastne máme pocit, že my tých policajtov budeme motivovať peniazmi. To je, to je už základná chyba lávky. Lebo to nie je o peniazoch. Ľudia nejdú robiť policajtov kvôli peniazom. Ľudia pre peniaze idú robiť iné veci, nie policajta, hej, tí skutoční. A teraz my sme im stratili pre nich, stratili oni ten pocit, že to, čo, prečo tam šli, a máme pocit, že ich uplatíme ani nieže peniazmi, aleže uplatíme takým omrvinkami, čo popadajú zo stola. Naozaj skutočne veľká, veľká chyba lávky.
A tá motivácia, ktorá im chýba, že prečo ju stratili. Viete, keby sme nad tým, že prečo ju stratili policajti, tú motiváciu. Ja by som sa im prísne vzaté nečudoval. Lebo to, čo teraz nastalo, a ja, ja som nebol ani policajt, ani som, viete, to milujem tých ľudí, ktorí majú v telefónnom čísle 30 čísiel na právnika, 30 čísiel na policajta a, neviem, na sudcu ešte, a to tým sa tak nechvália, že poznajú. Ja nepoznám, ja nepoznám ani policajtov, ani právnikov, ani nikoho, lebo, chvála pánu Bohu, nechcem s nimi mať nejaký problém. Ale viete, tí čo, no a teraz som stratil tú niť, lebo som sa tak... (povedané so smiechom) stratil niť, že čo som chcel povedať. Že tá (reakcia z pléna) Prosím? (Reakcia z pléna.) Áno, a ja teda že nemám až takú, by som povedal, znalosť toho prostredia, ja úplne priznám, že neviem úplne presne posúdiť, že nakoľko policajti typu pán Juhás, ani neviem, jak sa volá, alebo policajti Kučerka, alebo tí policajti, jak sa tí volajú teraz, čo ich ste odstavili. Viete, že ktorí sú tí dobrí, ktorí sú tí zlí. Ja nemám tú skutočnosť nacítenú, ja ju mám iba prečítanú, hej. Niečomu veriť treba, hej, pravdou je, že dneska sa píše všeličo všelikde, hej. Ale písanému slovu by sme mali veriť, veď na tom je postavená civilizácia. Takže niečomu by som chcel veriť. A teraz, že prečo sme stratili motiváciu tých policajtov, no preto, lebo zdá sa, že u ľudí, ktorí mali nejaké výsledky, sedia doma, kukajú do počítača, hej, a nemôžu robiť nič. Tak potom je ťažko asi chcieť od tých ľudí dostať veľa, hej. Alebo dostať nejakú moti... alebo chcieť nejakého mladého, ktorý pozerá nejaké americké filmy o tých dobrých policajtov, že ide sa prihlásiť do slovenského Policajného zboru. Asi je to naozaj ťažké, keď počúva tie príbehy, kde policajti, ktorí vlastne, jedinou chybou, zdá sa, bolo, že si dovolili vyskočiť na SMER, lebo nikto nespochybňuje, že predtým robili dobrú robotu, naháňali gaunerov, mali výsledky, len spravili chybu vo svojom živote, že si dovolili vyskočiť na SMER, tak sedia doma, kukajú do televízie. Tak viete, že ako chcete dostať od tých ľudí motiváciu, že k vám prídu za tých päťtisíc euro. Ja si nemyslím, že to teda bude pre nich ten prelomový okamžik. Dneska dáte monterky, nájdete dobrú partiu sadrokartónistov, päťtisíc euro máte za mesiac. To je nič. Akože dobrý živnostník dneska, klampiar, stolár, viem, o čom hovorím. Za mesiac máte zarobené ako živnostník. To nie sú peniaze dneska z tohto pohľadu, hej.
Čiže naozaj my sme sa dopracovali do štádia, že by si to zaslúžilo hlbšiu analýzu ako v tom, je päťtisíc veľa, je päťtisíc málo a vrátiť to a či viac náhodou nie. Celé smiešne. Viete, buď máte nejaké koncepčné riešenie, hej, že tento, ale ja by som ten prapočiatok toho problému hľadal niekde inde, hej. A ten je aj v tom, že tí ľudia stratili motiváciu. Nevidia tam tú spravodlivosť v tom. Je taký starý žalm, ja ho rád používam, aj som si ho do bronzu vylial, že som starec, bol som mladík, ale nevidel som spravodlivého opusteného a jeho deti žobrať o chlieb. Viete, keď niekedy tak rozmýšľate, že ako sa budete hýbať svojím životom, tak podľa mňa sa hýbte spravodlivo, lebo tu už starý žalm, dvetisíc rokov starý, povedal, že keď tak budeš, tak by si to mal ustáť, nemal by si zostať sám a deti ti nebudú žobrať o chlieb. Len zdá sa, že vo svetle dnešnej doby my môžeme hovoriť a platí tento dvetisíc rokov starý žalm aj na Slovensku? Ja by som chcel veriť, hej, a že my by sme mali, je našou povinnosťou dodať aj tým ľuďom, ktorí teraz sedia doma, tí policajti, ktorí možno sa oddali, oddali tej službe a cítia ohromný pocit nespravodlivosti, že musia sedieť doma, lebo si dovolili vyskočiť na smerákov a hlasákov. Takže aj im by sme mali doliať, ale celkovo do toho systému by sme mali doliať, refrešnúť to, že áno, má zmysel byť spravodlivý. Buďte spravodlivý, ak ste šli za policajta, buďte dobrým policajtom a skôr či neskôr sa to vráti. I keď možno tam budú nejaké temné obdobia, ktoré verme, že nebudú trvať dlho.
Pán minister, ja si nemyslím, že riešením je toto, čo ste sem s tým prišli. Viete, mne to tí policajti písali. Veľkou oslavou, s veľkou pompou, tri milióny stáli oslavy SNP. Ja hovorím, okej, dobre, treba si pripomínať, je čas, je dôvod, svetlý okamžik v tej našej histórii, častokrát veľmi smutnej. Ja som bol ako poslanec pozvaný, keby som nebol poslanec, ma nepozvete nikde, to je, ale ako poslanec ste ma museli (povedané so smiechom), čiže som bol aj na ten bufet pozvaný, tam bolo všetkého dosť. Od rybaciny, cez kuracinu, nejdem tu úplne, no. Ale mne tí policajti písali, že oni nastúpili o štvrtej ráno a končili o dvadsiatej prvej večer, o deviatej večer a dostali ráno bagetu, viete. A toto je, toto je napríklad to, podľa mňa aj manažérske riadiace zlyhanie. Viete, že jak chcete z tých ľudí dostať veľa, hej, keď ich neviete, keď im neviete zabezpečiť, že si ich vážite, že teda máte. Ja mám chlapov, mi robia, kde sa proste neni kde najesť. Nás to stojí trikrát toľko, ako keby sme, proste ten obed je rádovo drahší, pomaly v hoteli ho môžeme platiť, ale my ho tam vozíme. Lebo to je aj výrazom takej úcty k tým ľuďom, hej, že proste že na nich myslíte, že im to dáte. Tak jak chcete od tých chlapov, od tých ľudí alebo aj policajtiek, aj tie tam boli, chcieť, aby od štvrtej rána do deviatej večer boli a dáte im jednu bagetu, a keď sa spýtali, a že čo ideme jesť, tak ste im povedali, však sa niekde choďte do stánku najesť. Langoš tam stál osem eur. Viete, a oni mi to tí chlapi písali, hej, že a keď sme v Detve, tak v Detve máme dohodnuté, že môžeme ísť tam, kde sa chodí personál najesť, tak tam nám dajú obed. Viete, niekedy málo stačí, aby ste si uctili človeka, hej, za tú ťažkú prácu. Toto beriem ako, nehovorím, že vaše zlyhanie, ale zlyhanie toho, kto to zabezpečoval, hej, že nerátal s tým, že všetko teda, že nech to všetko svieti, nech je to výpravné, nech je to spektakulárne, len na tých chudákov policajtov niekto zabudol. Možno aj v tej Bystrici si možno 20-30 ľudí povedalo, viete čo, za týchto podmienok, ani za tie peniaze. Viete, niekedy naozaj málo.
Takže celkovo je to zlé, že sme sa dostali do polohy, že už rozprávame, ako ideme, čo ideme dať tým policajtom, že vlak zadarmo, neviem čo.
Nekoncepčné, by som povedal, že skutočnosti na to, aby sme udržali, alebo splnili že základnú úlohu štátu, dokázať zabezpečiť bezpečnosť. Mali ste mať peniaze na to, aby bol vytvorený systém taký, že štandardne tí policajti si povedia, no však áno, robíme, peniaze sú primerané, len peniaze sa tratia. Po vás sem príde pán Keketi, na to sa teším, po polroku od vzniku ministerstva sme sa my vlastne dozvedeli, že idú zriadiť nejakú správnu radu, tá bude stáť pol milióna v prevádzke. Akože úplná blbosť. Viete, že my tu, pardon za výraz, že my tu mirnix-dirnix, peniaze nemajú cenu, lebo vytvárate niečo neefektívne. Aj predtým pán Kamenický tu bol, vieme o tom, hej, ale tam kde treba, tam peniaze nie sú. Ale idete zalepiť oči policajtom tým, že im poviete, že im dáte päťtisíc tým, čo vstupujú, a päťtisíc tým, čo nechcete, aby odchádzali. Rozmeníte na drobné, to je čo, sto euro po mesiaci? Urážajúce svojím spôsobom.
Takže mal by som ponúknuť aj nejaké riešenie. Kritizovať vie každý, áno, že čo s tým, mňa to zaujíma, lebo je naozaj problém, keď nebude fungovať štát, hej, a jeden z pilierov je tá bezpečnosť, tak by som vám skúsil poradiť, že vážte si tých ľudí, dajte im pocit spravodlivosti, dajte im ten pocit, že keď budete dobrí, tak uspejú. To je kľúčový parameter. Viete, vy nemôžte dať ľuďom parameter, že keď budeš ma počúvať, tak uspeješ, hej. Alebo keď budeš počúvať toho truhlíka, ktorého sme tam my dosadili z politických dôvodov, tak prežiješ. To pre dobrých ľudí neznie ani trochu motivačne, to je nulový potenciál nahajrovať, hej, získať kvalitných ľudí, nulový potenciál. V dnešnej dobe. Aj udržať kvalitných, hej. Takže riešenie je v tom, hej, povedzme im, že prehodnotíte systém, že ako ste naložili s tými ľuďmi, ktorých ste odstavili. Keď už urobili tú parametrickú životnú chybu, že si dovolili vyskočiť na smerákov, ale že či to, že pochytali takáčovcov, alebo neviem akú zberbu. Viete, ja podnikám v Bratislave odkedy sa dá. Ja som zažil, videl všeličo. A ja si, ja vám poviem, že tí policajti, ktorí naháňali tých gaunerov, pred nimi klobúk dole. Ja neviem, ktorí to boli, ale ja som sa stretol s tými, ktorí to neboli. Ja som sa stretol s tými, ktorí pomáhali, jak sa oni volali, piťovcom v mojom prípade, s tými som sa stretol. A pred nimi by som, takto by som si odpľul pre nimi.
Pán minister, takže spravodlivo, spravodlivo vyhodnocujte to, čo aký má človek životný track. A keď budete spravodlivý, spravodlivo posudzovať to, čo urobil za tú svoju kariéru, tak nebudete mať tieto problémy, že sa vám ide rozutekať Policajný zbor. Že sa vám idú rozutekať, ja sa im nečudujem. Možno keď toto vyšlete tieto signály, že budete spravodliví, tak nemusíte tu chodiť s päťtisíc eurami a ešte potom poviete, viete, sadli sme a ušetrili sme, tak šesťtisíc to bude. Možno zistíte, že to bude fungovať trochu ináč.
A každopádne sa prihováram k tomu, že policajtov treba zaplatiť. Peniaze treba mať, na peniaze sa robí, len toto, žiaľ, SMER, HLAS a SNS treba učiť. To je to, čím som začal a tým budem aj končiť, ťažko sa rozpráva s ľuďmi, ktorí neboli v tom systéme, nevyrábali peniaze, len rozdeľovali to, čo niekde prišlo, a oni to teda s plným vedomím a svedomím podľa toho, ako v daný moment mysleli, že je to správne rozdeliť. Lepšie sa rozpráva s ľuďmi, ktorí niečo sami vygenerovali. Lebo tí majú úplne iný vzťah k tým peniazom a úplne ináč vedia, že ako je dôležité ich dobre rozdistribuovať. Ako je dôležité k nim pristupovať veľmi zodpovedne.
Takže robte to, robte to dobre, buďte spravodlivý, pán minister, a možno sa vám ten zbor nerozsype. Ale keď nebudete a keď budete komunikovať s nimi tak a keď im dáte jednu bagetu za deň, tak je dosť možné, že budeme kupovať my si tie pištole a neviem čo už a budeme robiť svojpomocne a budeme zisťovať, že jednu zo základných úloh toho silného vášho sociálneho štátu, ktorý ste nám vy tu ponúkali cez bilbordy a cez neviem čo, že ste v tom absolútne zlyhali.
Ďakujem pekne.
