Videokanál poslanca

Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, úprimne poviem, som trošku vychladol zo včerajška, tak sa dopojiť do tej línie k tomu, že čo som vlastne chcel povedať aj v tom kontexte, ale niečo poviem. Teda neberte to osobne, pán minister, je to politika, však sme sa obidvaja na ňu dali, hej, tak musíme zniesť. Prísne vzaté, je to z mojej strany bude taká troška že obžaloba tohto systému, ktorý ste vytvorili, hej, a ktorý vlastne spôsobuje to, že sa nám rúca štát. Viete, ľudia si ten štát vytvorili kvôli tomu, že očakávali od neho nejaké služby a jedného z tých najpodstatnejších služieb, ktoré štát má plniť, je, že zabezpečuje bezpečnosť. Načo je taký štát, ktorý nedokáže, alebo zlyháva v tom, a teraz už aj priznáva, že má problém so zabezpečením bezpečnosti. Tak načo si ľudia platia taký štát? Tie očakávanie sú namieste, hej. Takže áno, je to skutočne vážny problém.
Začnem takým príbehom, pán minister, ja ho rád hovorím našich chlapom na stavbe. Dovoľte mi ho povedať, to neodbočujem, to naozaj súvisí. Sú tri partie chlapov, ktorí robia v zásade to isté, len to strašne rozdielne vnímajú. Hej, a teraz prídu ku tej prvej partii a sa ich pýtajú: A vy čo robíte? Existuje taký expresívny, pejoratívny výraz, ale ja poviem taký slušný, že teda: á, my tu tento mizerný stĺp staviame, takí znudení. Okej, prejdú k druhej partii, tí robia presne tiež to isté a tých sa pýtajú: A vy čo robíte? My staviame tento múr, staviame ho rovno a dobre a staviame ho tak, aby držal. Okej, posun. Teraz prídu k tej tretej partii a pýtajú sa: A vy čo robíte? My? My staviame katedrálu. A to je presne to. Viete, že čo viete dostať od tých ľudí, čo z nich viete vyčerpať, aby vnímali, že to, čo vlastne robia. Kedy do nich vložíte tú motiváciu, že vnímajú niečo, čo je v zásade také dosť manuálne, ale povyšujú to.
A to je, viete, to je dosť také ťažké zadanie, aj manažérske, hej, riadiace zadanie, že dostať z tých ľudí čo najviac. Teraz ako dostanete z tých ľudí, z tých policajtov to, že stavajú katedrálu? Viete a my potrebujeme, lebo to je naozaj, je to o motivácii. To je kumšt. Len ťažko sa, teraz to neberte osobne, ťažko sa rozpráva o kumšte dostať z ľudí čo najviac pri ľuďoch, ktorí v zásade vo výkone nikdy neboli. Viete, mne sa ťažko, že sa rád rozprávam s ľuďmi, ktorí niečo boli, niekde videli, niečo dokázali, niekoho riadili. Riadili, zriadili, vytvorili. Je to o dosť lepšie ako s nejakými teoretikmi alebo s nejakými takými, že čo len chodia a kade chodia, mudrujú.
Čiže my sme sa dostali do problému, že my vlastne máme pocit, že my tých policajtov budeme motivovať peniazmi. To je, to je už základná chyba lávky. Lebo to nie je o peniazoch. Ľudia nejdú robiť policajtov kvôli peniazom. Ľudia pre peniaze idú robiť iné veci, nie policajta, hej, tí skutoční. A teraz my sme im stratili pre nich, stratili oni ten pocit, že to, čo, prečo tam šli, a máme pocit, že ich uplatíme ani nieže peniazmi, aleže uplatíme takým omrvinkami, čo popadajú zo stola. Naozaj skutočne veľká, veľká chyba lávky.
A tá motivácia, ktorá im chýba, že prečo ju stratili. Viete, keby sme nad tým, že prečo ju stratili policajti, tú motiváciu. Ja by som sa im prísne vzaté nečudoval. Lebo to, čo teraz nastalo, a ja, ja som nebol ani policajt, ani som, viete, to milujem tých ľudí, ktorí majú v telefónnom čísle 30 čísiel na právnika, 30 čísiel na policajta a, neviem, na sudcu ešte, a to tým sa tak nechvália, že poznajú. Ja nepoznám, ja nepoznám ani policajtov, ani právnikov, ani nikoho, lebo, chvála pánu Bohu, nechcem s nimi mať nejaký problém. Ale viete, tí čo, no a teraz som stratil tú niť, lebo som sa tak... (povedané so smiechom) stratil niť, že čo som chcel povedať. Že tá (reakcia z pléna) Prosím? (Reakcia z pléna.) Áno, a ja teda že nemám až takú, by som povedal, znalosť toho prostredia, ja úplne priznám, že neviem úplne presne posúdiť, že nakoľko policajti typu pán Juhás, ani neviem, jak sa volá, alebo policajti Kučerka, alebo tí policajti, jak sa tí volajú teraz, čo ich ste odstavili. Viete, že ktorí sú tí dobrí, ktorí sú tí zlí. Ja nemám tú skutočnosť nacítenú, ja ju mám iba prečítanú, hej. Niečomu veriť treba, hej, pravdou je, že dneska sa píše všeličo všelikde, hej. Ale písanému slovu by sme mali veriť, veď na tom je postavená civilizácia. Takže niečomu by som chcel veriť. A teraz, že prečo sme stratili motiváciu tých policajtov, no preto, lebo zdá sa, že u ľudí, ktorí mali nejaké výsledky, sedia doma, kukajú do počítača, hej, a nemôžu robiť nič. Tak potom je ťažko asi chcieť od tých ľudí dostať veľa, hej. Alebo dostať nejakú moti... alebo chcieť nejakého mladého, ktorý pozerá nejaké americké filmy o tých dobrých policajtov, že ide sa prihlásiť do slovenského Policajného zboru. Asi je to naozaj ťažké, keď počúva tie príbehy, kde policajti, ktorí vlastne, jedinou chybou, zdá sa, bolo, že si dovolili vyskočiť na SMER, lebo nikto nespochybňuje, že predtým robili dobrú robotu, naháňali gaunerov, mali výsledky, len spravili chybu vo svojom živote, že si dovolili vyskočiť na SMER, tak sedia doma, kukajú do televízie. Tak viete, že ako chcete dostať od tých ľudí motiváciu, že k vám prídu za tých päťtisíc euro. Ja si nemyslím, že to teda bude pre nich ten prelomový okamžik. Dneska dáte monterky, nájdete dobrú partiu sadrokartónistov, päťtisíc euro máte za mesiac. To je nič. Akože dobrý živnostník dneska, klampiar, stolár, viem, o čom hovorím. Za mesiac máte zarobené ako živnostník. To nie sú peniaze dneska z tohto pohľadu, hej.
Čiže naozaj my sme sa dopracovali do štádia, že by si to zaslúžilo hlbšiu analýzu ako v tom, je päťtisíc veľa, je päťtisíc málo a vrátiť to a či viac náhodou nie. Celé smiešne. Viete, buď máte nejaké koncepčné riešenie, hej, že tento, ale ja by som ten prapočiatok toho problému hľadal niekde inde, hej. A ten je aj v tom, že tí ľudia stratili motiváciu. Nevidia tam tú spravodlivosť v tom. Je taký starý žalm, ja ho rád používam, aj som si ho do bronzu vylial, že som starec, bol som mladík, ale nevidel som spravodlivého opusteného a jeho deti žobrať o chlieb. Viete, keď niekedy tak rozmýšľate, že ako sa budete hýbať svojím životom, tak podľa mňa sa hýbte spravodlivo, lebo tu už starý žalm, dvetisíc rokov starý, povedal, že keď tak budeš, tak by si to mal ustáť, nemal by si zostať sám a deti ti nebudú žobrať o chlieb. Len zdá sa, že vo svetle dnešnej doby my môžeme hovoriť a platí tento dvetisíc rokov starý žalm aj na Slovensku? Ja by som chcel veriť, hej, a že my by sme mali, je našou povinnosťou dodať aj tým ľuďom, ktorí teraz sedia doma, tí policajti, ktorí možno sa oddali, oddali tej službe a cítia ohromný pocit nespravodlivosti, že musia sedieť doma, lebo si dovolili vyskočiť na smerákov a hlasákov. Takže aj im by sme mali doliať, ale celkovo do toho systému by sme mali doliať, refrešnúť to, že áno, má zmysel byť spravodlivý. Buďte spravodlivý, ak ste šli za policajta, buďte dobrým policajtom a skôr či neskôr sa to vráti. I keď možno tam budú nejaké temné obdobia, ktoré verme, že nebudú trvať dlho.
Pán minister, ja si nemyslím, že riešením je toto, čo ste sem s tým prišli. Viete, mne to tí policajti písali. Veľkou oslavou, s veľkou pompou, tri milióny stáli oslavy SNP. Ja hovorím, okej, dobre, treba si pripomínať, je čas, je dôvod, svetlý okamžik v tej našej histórii, častokrát veľmi smutnej. Ja som bol ako poslanec pozvaný, keby som nebol poslanec, ma nepozvete nikde, to je, ale ako poslanec ste ma museli (povedané so smiechom), čiže som bol aj na ten bufet pozvaný, tam bolo všetkého dosť. Od rybaciny, cez kuracinu, nejdem tu úplne, no. Ale mne tí policajti písali, že oni nastúpili o štvrtej ráno a končili o dvadsiatej prvej večer, o deviatej večer a dostali ráno bagetu, viete. A toto je, toto je napríklad to, podľa mňa aj manažérske riadiace zlyhanie. Viete, že jak chcete z tých ľudí dostať veľa, hej, keď ich neviete, keď im neviete zabezpečiť, že si ich vážite, že teda máte. Ja mám chlapov, mi robia, kde sa proste neni kde najesť. Nás to stojí trikrát toľko, ako keby sme, proste ten obed je rádovo drahší, pomaly v hoteli ho môžeme platiť, ale my ho tam vozíme. Lebo to je aj výrazom takej úcty k tým ľuďom, hej, že proste že na nich myslíte, že im to dáte. Tak jak chcete od tých chlapov, od tých ľudí alebo aj policajtiek, aj tie tam boli, chcieť, aby od štvrtej rána do deviatej večer boli a dáte im jednu bagetu, a keď sa spýtali, a že čo ideme jesť, tak ste im povedali, však sa niekde choďte do stánku najesť. Langoš tam stál osem eur. Viete, a oni mi to tí chlapi písali, hej, že a keď sme v Detve, tak v Detve máme dohodnuté, že môžeme ísť tam, kde sa chodí personál najesť, tak tam nám dajú obed. Viete, niekedy málo stačí, aby ste si uctili človeka, hej, za tú ťažkú prácu. Toto beriem ako, nehovorím, že vaše zlyhanie, ale zlyhanie toho, kto to zabezpečoval, hej, že nerátal s tým, že všetko teda, že nech to všetko svieti, nech je to výpravné, nech je to spektakulárne, len na tých chudákov policajtov niekto zabudol. Možno aj v tej Bystrici si možno 20-30 ľudí povedalo, viete čo, za týchto podmienok, ani za tie peniaze. Viete, niekedy naozaj málo.
Takže celkovo je to zlé, že sme sa dostali do polohy, že už rozprávame, ako ideme, čo ideme dať tým policajtom, že vlak zadarmo, neviem čo.
Nekoncepčné, by som povedal, že skutočnosti na to, aby sme udržali, alebo splnili že základnú úlohu štátu, dokázať zabezpečiť bezpečnosť. Mali ste mať peniaze na to, aby bol vytvorený systém taký, že štandardne tí policajti si povedia, no však áno, robíme, peniaze sú primerané, len peniaze sa tratia. Po vás sem príde pán Keketi, na to sa teším, po polroku od vzniku ministerstva sme sa my vlastne dozvedeli, že idú zriadiť nejakú správnu radu, tá bude stáť pol milióna v prevádzke. Akože úplná blbosť. Viete, že my tu, pardon za výraz, že my tu mirnix-dirnix, peniaze nemajú cenu, lebo vytvárate niečo neefektívne. Aj predtým pán Kamenický tu bol, vieme o tom, hej, ale tam kde treba, tam peniaze nie sú. Ale idete zalepiť oči policajtom tým, že im poviete, že im dáte päťtisíc tým, čo vstupujú, a päťtisíc tým, čo nechcete, aby odchádzali. Rozmeníte na drobné, to je čo, sto euro po mesiaci? Urážajúce svojím spôsobom.
Takže mal by som ponúknuť aj nejaké riešenie. Kritizovať vie každý, áno, že čo s tým, mňa to zaujíma, lebo je naozaj problém, keď nebude fungovať štát, hej, a jeden z pilierov je tá bezpečnosť, tak by som vám skúsil poradiť, že vážte si tých ľudí, dajte im pocit spravodlivosti, dajte im ten pocit, že keď budete dobrí, tak uspejú. To je kľúčový parameter. Viete, vy nemôžte dať ľuďom parameter, že keď budeš ma počúvať, tak uspeješ, hej. Alebo keď budeš počúvať toho truhlíka, ktorého sme tam my dosadili z politických dôvodov, tak prežiješ. To pre dobrých ľudí neznie ani trochu motivačne, to je nulový potenciál nahajrovať, hej, získať kvalitných ľudí, nulový potenciál. V dnešnej dobe. Aj udržať kvalitných, hej. Takže riešenie je v tom, hej, povedzme im, že prehodnotíte systém, že ako ste naložili s tými ľuďmi, ktorých ste odstavili. Keď už urobili tú parametrickú životnú chybu, že si dovolili vyskočiť na smerákov, ale že či to, že pochytali takáčovcov, alebo neviem akú zberbu. Viete, ja podnikám v Bratislave odkedy sa dá. Ja som zažil, videl všeličo. A ja si, ja vám poviem, že tí policajti, ktorí naháňali tých gaunerov, pred nimi klobúk dole. Ja neviem, ktorí to boli, ale ja som sa stretol s tými, ktorí to neboli. Ja som sa stretol s tými, ktorí pomáhali, jak sa oni volali, piťovcom v mojom prípade, s tými som sa stretol. A pred nimi by som, takto by som si odpľul pre nimi.
Pán minister, takže spravodlivo, spravodlivo vyhodnocujte to, čo aký má človek životný track. A keď budete spravodlivý, spravodlivo posudzovať to, čo urobil za tú svoju kariéru, tak nebudete mať tieto problémy, že sa vám ide rozutekať Policajný zbor. Že sa vám idú rozutekať, ja sa im nečudujem. Možno keď toto vyšlete tieto signály, že budete spravodliví, tak nemusíte tu chodiť s päťtisíc eurami a ešte potom poviete, viete, sadli sme a ušetrili sme, tak šesťtisíc to bude. Možno zistíte, že to bude fungovať trochu ináč.
A každopádne sa prihováram k tomu, že policajtov treba zaplatiť. Peniaze treba mať, na peniaze sa robí, len toto, žiaľ, SMER, HLAS a SNS treba učiť. To je to, čím som začal a tým budem aj končiť, ťažko sa rozpráva s ľuďmi, ktorí neboli v tom systéme, nevyrábali peniaze, len rozdeľovali to, čo niekde prišlo, a oni to teda s plným vedomím a svedomím podľa toho, ako v daný moment mysleli, že je to správne rozdeliť. Lepšie sa rozpráva s ľuďmi, ktorí niečo sami vygenerovali. Lebo tí majú úplne iný vzťah k tým peniazom a úplne ináč vedia, že ako je dôležité ich dobre rozdistribuovať. Ako je dôležité k nim pristupovať veľmi zodpovedne.
Takže robte to, robte to dobre, buďte spravodlivý, pán minister, a možno sa vám ten zbor nerozsype. Ale keď nebudete a keď budete komunikovať s nimi tak a keď im dáte jednu bagetu za deň, tak je dosť možné, že budeme kupovať my si tie pištole a neviem čo už a budeme robiť svojpomocne a budeme zisťovať, že jednu zo základných úloh toho silného vášho sociálneho štátu, ktorý ste nám vy tu ponúkali cez bilbordy a cez neviem čo, že ste v tom absolútne zlyhali.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Aj som sa chcel odhlásiť, lebo tak rozmýšľam, že čo vlastne ako povedať k tejto veci, ale. Možno len to, že ten scenár máte dobrý, fakt. Akože. My sme sem prišli niektorí v trenkách proste z celého sveta, asi sme sa, lebo ste spravili chybu a prišli sme zachraňovať tie vaše chyby. A aby ten výsledok bol taký, že to tak nerezonuje, tak ste vytvorili scenár. A ja fakt žasnem, že ste dobrí. Ten, ten scenár, kto robí, robí ho dobre, hej? Pán Glück si počkal na posledné vystúpenie v rozprave. Ešte sa nechal si prepadnúť poradie. Proste vystúpil posledný. Naskákali ste všetci ako muchy, nechcem povedať na čo, hej, s faktickými. A proste dávate a už len očakávate, že čo bude večer v správach, hej? Či večer v správach a to som zvedavý, že koľko z tých, ako tie normalizované televízie to pojmú, hej? Že či budú rozprávať o tom, že sme vlastne zachraňovali kožu vám, že ste niečo zbabrali alebo to bude, prekryje niečo, že ten scenár, že teda nech, nech mu je zem ľahká. Ja tam fakt neviem, je mi ľúto, čo sa stalo všetko a, ale to naozaj nesúvisí s tým, hej? Ale dostali ste to tu, zabralo to. Bojím sa, že to bude fungovať a viete to robiť. Robíte to zručne, ale, ale viete, krajine to naozaj nepomáha, fakt.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem veľmi pekne.
Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, úprimne poviem, že ja som teda už nechcel, lebo som mal pocit a stále ho ešte mám, že som povedal včera to, čo som chcel a nebol by som, ale keby som si nebol pozrel a už tu spomínanú tlačovú besedu včera kolegov zo SMER-u a tá ma motivuje ešte niečo krátko k tomu povedať, aj teda si vykonzultovať niektoré skutočnosti. Naozaj tá tlačovka bola o tom, že jednak tu niekto sa snažil opravovať chyby, tak vy ste, vy ste nadávali. Ale tam som sa aj dozvedel, okrem toho, že tam zaznelo, neviem koľkokrát, Kolíková, Kolíková, Kolíková, tak aj moje meno nie raz, nie dvakrát a považujem za dôležité niektoré veci dovysvetliť v celom tomto príbehu.
Na tom, na tú tlačovku ste si zavolali aj Roberta Kaliňáka, ktorý pre mňa predstavuje prípad takého Eda fagana. Neviem, či poznáte, to je taký americký právnik, to sa obrazne hovorí, že to bol právnik, ktorý zažaloval Slnko, že svieti, hej? Čiže proste on naozaj vedel robiť ťažké spory, niečo vyhral, niečo prehral, nakoniec skončil veľmi-veľmi zle. Kto chce, nech si pozrie, ale naozaj to bol človek, ktorý zažaloval Slnko, že svieti. Takže najväčší kaliber, ktorý ste právnicky u seba mali, ste si zobrali na obhajobu toho, že čo ste sem doniesli. Áno, v určitom momente to vyzeralo celkom efektne. Keďže to bolo osobné, hej, lebo tam spomínal mňa, že Hlina má, vie všetko a má trojo kľúče od všetkého, no tak o mne je známe, jakú dostanem, takú vrátim. Tak, áno, aj Robert Kaliňák s tým balkánskym šarmom šmelinára proste odvracal všetky útoky, ktoré tam prišli, aj tie otázky, ktoré sa novinárky pýtali, hej? Proste to, celé to zabil, čo sa vy pýtate, tomu nerozumiete, oni tomu nerozumejú, nikto tomu nerozumie, iba ja tomu rozumiem a ticho buďte a usmejem sa.
Takže takto to celé bolo. Z toho by bolo vyšlo, že z tých vystúpení, ktoré som aj ja včera mal, že táto novela novely, neviem už koľkej novely, kto by sa v tom vyznal, to sú jak Kollárove deti, hej, že toľko toho je, že proste nezavádza to, čo tu bolo povedané, že ako keby sme mali dva druhy peňazí, hej, tie európske a tie, že to vôbec nie je pravda, hej? Váš Ed fagan alias Robo Kaliňák povedal, že to nie je pravda. A ja som si dal dneska tú prácu, aj včera som si dal nejaké konzultácie, aj dnes som sa ešte pýtal ľudí, ktorí tomu rozumejú, je to pravda. Ja som sa nenarodil ako právnik, ani som to neštudoval, ja len sa snažím absorbovať, čiže pripúšťam, že som sa prípadne mohol pomýliť, hej, tak som si to overoval na niekoľkokrát. Je to pravda. Možno je to dosť silné zjednodušenie, čo som ja urobil, ale tak viete, ani poslucháči nie sú všetci s vysokými školami právnickými, ani sa tým neživia ako Robert Kaliňák, hej, že proste prekrúcaním práva, lebo tým sa živí Robert Kaliňák, prekrúcaním práva. Tak ja sa snažím vyextrahovať tú podstatu.
A naozaj tá podstata je, že vy ste priniesli opravu novely, no neviem akej, koľkej novely v tom, že teda vás prinútila Európska únia a vlastne dopadne z toho taký paškvil, že vlastne máme, budeme mať dvojo druhy peňazí. To sedí. Preto som považoval za potrebné to sem prísť povedať a tých novinárov, ktorí sa to včera snažili pýtať a nedostali odpoveď, lebo Robert Kaliňák tam začal rozhadzovať rukami, že ak to nie je pravda, že nech sa kľudne pýtajú ďalej. Naozaj. Je to pravda aj v tej polohe, že čo obligatórne ten sudca musí uložiť a pán minister dobre vie, o čom hovorím, ja už by som to až nevedel presne povedať, ako to povedali kolegovia predo mnou. Ale sprísňuje sa aj prechodné ustanovenie, ktoré vlastne, ktoré vlastne sa spotrebuje samo v sebe, keď to všetko ukončí, ale aj sprísňujú sa alebo resp. neznižujú sa premlčacie lehoty, ktoré by sa týkali činov, ktoré nastali v kontexte s európskymi peniazmi. Čiže aj v tomto je to pravda. Čiže aj v jednom, aj v druhom prípade je to pravda. Takže povzbudzujem aj ľudí, prípadne novinárov, že keď chcú sa pýtať na to, kľudne nech sa možno pána ministra, hej, lebo asi Roberta Kaliňáka, ten to zase odbije nejakým úplne iným, iným spôsobom, že je to tak, hej, že zavádzate dva druhy, dva druhy peňazí.
Taká rekapitulácia a tým budem končiť. Tá rekapitulácia toho, čo tu robíme, je možno tie dvere, ktoré som si dneska všimol. Neviem, ktorí ste si všimli, keď vychádzate z poslaneckej garáže, tak tie vchodové dvere sú tam rozbité a pôsobia desivo. A ja som bol úplne zhrozený, lebo mňa strašne zaujíma stolárčina a že aké sú šlendriánske. Viete, že to boli dubové masívne dvere a nakoniec sme zistili, že keď sa rozpadli, že to neboli dubové masívne dvere, to boli (povedané so smiechom) proste tak šlendriánsky urobené dvere, vypenené penou, tam je, to vystreďovanie je nejakým bordelom drevovláknitým, no jeden des a hrôza. Učňa na stolárskom učilišti by som poslal preč, poslal by som ho preč, keby mi takéto dvere urobil a my ich tu máme na hrade, na NKP-čku, národná kultúrna pamiatka. To sme my. To je celé Slovensko.
Ktoviekoľko Široký za to vyfakturoval, lebo Široký nám zase, hej, Národná rada zaplatila. Bohviekoľko stáli také dvere. Odhadujem pätnásť, dvadsaťtisíc (reakcia z pléna) korún, dobre, tak a nie, zle som povedal. V eurách by to mohlo byť okolo tisíc, tisíc päťsto eur, tipujem. A to som ešte možno zmierlivý. Tí ľudia majú takú drzosť, že ešte možno viac. To sme my. To je aj ten Trestný zákon. Tie dvere, ktoré ste dneska videli, keď ste vychádzali z garáže. Tvárili sa ako dubové, keď sa rozpadli, tak ste zistili, že to bol bordel, nekvalitne urobené, nekvalitne urobený bordel, ktorý bude treba zlepiť, lepiť a nakoniec to aj tak stále nebudú poctivé dubové dvere starých majstrov. Stále to len bude jeden falošný bordel, ktorý sa bude tváriť ako dubové dvere.
Spravili ste novelu Trestného zákona pre mafiánsky balíček, kolegovia to tu povedali, pre svojich. Bolo vám jedno, tie kolaterálne škody, teda tie postranné škody, ktoré to vytvorí, všetko vám bolo jedno. Teraz ste spanikárili, tu niečo robíte a ešte nezabúdate urážať kolegov, kolegyne, ktoré upozorňujú na to, že tam bol nejaký problém. Ešte aj to si do toho vienka pribalíte. Takže to som mal chuť povedať. Som rád, že som mal pravdu, overil som si to a novinárov povzbudzujem, kľudne sa pýtajte ďalej, že ako je vôbec možné, že máme dve bankovky v rukách a tá jedna má väčšiu ochranu ako tá druhá.
Ďakujem veľmi pekne.

Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážení kolegovia, kolegovia, vážený pán spravodajca Štefan Gašparovič. Furt ma upozorňuje, že som bol krátky, tak skúsim (povedané so smiechom), ale nedá mi, aby som naozaj niečo k tomu nepovedal.
Tu tak sa analyzujeme a, samozrejme, sú dva tábory, ako to kto vníma, a ja skúsim povedať niečo také, že moje vnímanie toho, že čo vlastne povedal ten Ústavný súd. Ústavný súd povedal, nie je protiústavné byť blbý, prísne vzaté. Ja to vnímam tak. Nie je to protiústavné. A tak aj rozhodol, lebo volič tak chcel, väčšina tak zvládla a schválila. Čo už mohol ten Ústavný súd len s tým, s tým robiť? Naša ústava naozaj nechráni pred hlúposťou.
Tu ma napadá taká, skúsim to, taký mostík urobiť k tomu povestnému prejavu na Devíne, kde Robert Fico sa odvolával na kryptovanú normálnosť v podobe odkazu svätého Cyrila a Metoda. Hej, že svätý Cyril a Metod tam je preto, lebo vlastne nechceli tam napísať normálnosť, tak tam dali svätého Cyrila a Metoda.
Ono by sa tam dalo ísť do hĺbky toho celého a to by bola celkom zaujímavá debata, že, že v čom, alebo v čom nie, alebo že či to už je tá povestná hrádza aj v kontexte tohto trestného zákonníka proti tomu progresivizmu a liberalizmu, kde už vlastne takýmto spôsobom vystaviate a novozákonne hovoríte aj tu v kontexte Trestného zákona, lebo tam sa hovorí, že keď ti niekto udrie na ľavé líco, tak nastav aj pravé. Keď ti niekto chce tvoje šaty, tak mu daj aj plášť. Ale to je, ja som s tým vždycky sa tým nejak do toho, do týchto vôd nešiel, ale to je skôr nejaký teologický výklad našej viery. A to nemá s tým praktickým sekulárnym životom nič spoločné, hej. Ten sekulárny život si vytvoril nejaké mechanizmy od Ríma a vyššie. Počiatok niekde u Chammurapiho, ale v Ríme sa to začalo, že sme definovali, že čo už sa nemá.
Ale mám pocit že, vy idete teda asi tým, že teda chcete povedať niektorým ľuďom, keď ti niečo ukradnú, daj mu aj to, čo ti ešte zostalo. Ak trestný zákonník je podľa mňa poriadna hlúposť, hej, naozaj. To, odznelo tu veľa, veľa povedaného a zopakovaného. Ako, ako vlastne ho uchopujete? Máme s niečím problém a vy hľadáte riešenie. A ja sa pýtam. Ak je niekto zavšivavený, čo mu urobíte? Že dáte mu, ešte viacej vší mu pošlete? Že to je riešenie, že? Ak je niekde veľa drog, čo urobíte? Ešte viacej drog tam posuniete? Ak je niekde veľa korupcie, ak je veľa niekde kriminality, malej, obťažujúcej, čo urobíte? (Smiech v sále.) Dáte tam ešte viac tej kriminality?
Že to sú aké procesy toho... samoimplózie (povedané so smiechom), že to dovnútra, že sa to zlikviduje, že sa zožerú medzi sebou? Viete, že čo je? Nechápem tomu postupu, hej. Identifikujeme problém, máme s niečím problém a riešením to, toho problému bude to, že problém premaľujeme. Spravíme Potemkina, spravíme fasádu, schováme to všetko za, za fasádu, že nebude to vidno. Budeme sa tváriť, že problém neexistuje. Našli ste riešenie v tom, že vlastne ten problém vyriešite tým, že znížite sadzby, znížite tresty, skrátite premlčacie lehoty, zvýšite škody. Proste dáte viac zločinu medzi ľudí. A, a, a očakávate od toho čo, že to zanikne? Alebo nechápem, že čoho, čo, čo to je toho na konci.
EÚ vás určitým spôsobom chytila, lebo už to tu odznelo, že teda nikto ani ľalie nedostal, ani pani Števulová, aj keď avizovala, že by... aha, si zaslúži za tú prácu. A nič. Viete, vy ste akí gentlemani v tom SMER-e a HLAS-e a spol. (povedané so smiechom), že nič, hej? Veď my sme ochránili štát pred veľkými národohospodárskymi škodami. My a pani prezidentka. Chceme ľalie, ruže, tulipány (povedané so smiechom a smiech v sále), chceme a nič.
Viete, že teda nič sa neudialo, ale prišli ste sem s tým, lebo vás chytili za pačesy, Európska únia. Keďže vy kľačíte na kolienkach pred Európskej úniou, hrdí to národovci, hej, ktorí si nenechajú do ničoho kafrať, tak kľačíte na kolienkach, no tak ste rýchlo sem docupkali, aby ste teda nedajbože nenahnevali tú Európsku úniu, aby vám to ne... tie peniaze nepriškrtili.
Ale ja sa pýtam a zase v kontexte toho, čo spomínal náš nový pán prezident. A čo taký Jozef Mak? (Smiech v sále.) Kto bráni záujmy Jozefa Maka? Európska únia je silná. Európska únia má moc, má peniaze. Ale čo Jozef Mak, pán minister? (Rečník sa obrátil k navrhovateľovi.) Čo s Jozefom Makom?
Opakujem, znížili ste trest, zvýšili ste škody. Tuná kolegyňa to predo mnou rozprávala proste. (Povedané so smiechom.) Ja som to tu hovoril v decembri. Nekradnite géčka, nekradnite kvéčka, nekradnite drahé autá, kradnite stredne drahé autá, nič sa vám nestane! Nevykrádajte vily, nevykrádajte Rytmusa, vykrádajte byty, nič sa vám nestane! Mimochodom, pán minister, to video malo milión videní, 978 000 videní (povedané so smiechom), zdá sa, že milión ľudí si to pozrelo, čo sa hodnotí, že je vcelku úspech. Neviem, koľkí si z toho, niečo z toho zoberú, teda dúfam, že nie z toho pohľadu že, aby som ich poučil. (Povedané so smiechom.) Ja som to naozaj hovoril v tom kontexte, že toto vy predkladáte. Európskej únie sa bojíte, tá má na vás páku, ale čo s Jozefom Makom? Kto ochráni záujmu, záujmy Jozefa Maka?
Jozef Mak, odkaz. Skúsim teraz pre Jozefa Maka, ak teda nejaký pozerá. Jozef Mak, rob niečo! Pozeraj sa, čuduj sa. Mám to tu poznačené, aby som sa nepomýlil, chcem taký odkaz dať. (Povedané so smiechom.)
Jozef Mak, ty poznáš aj v regióne, poznáš tých ľudí, ktorí sa tak premotajú životom, viete, podvodníček od začiatku, vysedáva, nič nerobí, kávu pije, mudruje, na kvéčku sa vozí, dane neplatí. Mal si pocit, že na neho dôjde? Nedôjde, Jozef Mak, na neho nedôjde. Bude sa ti smiať, Jozef Mak. Ďalej sa ti bude veselo smiať. Všetci podvodníčkovia, darebáci, všetci po tých regiónoch, ktorých veľmi dobre poznáte, že nič nevedia robiť, len sa motať, krútiť, hej, nič sa im nestane, zostanú nepotrestaní. Budú sa ti smiať, Jozef Mak. Dávaj pozor, budú sa ti smiať. A vieš prečo, Jozef Mak? Preto, lebo volíš SMER, HLAS a SNS. Jozef Mak, musíš nosom riť zem. Bojím sa, že už iné nepomôže. Nepomôže edukácia, nepomôže apelácia, nepomôže argumentácia. Jozef Mak, žiaľ, budeš musieť nosom riť zem. Budeš musieť o niečo prísť, budeš musieť zistiť, čo si vlastne s tvojou voľbou spravil. Potom uznáš, že tu bolo zopár ľudí aj v parlamente, ktorí na to upozorňovali. Jozef Mak, ty si bol vydaný.
SMER potreboval ochrániť svojich. Svojich pár gaunerov, ktorých vytvoril, vygeneroval, zistili, že už teda to prehnali, chytili sa do siete, ktorá ich trošku začala zväzovať. Bum, čo prišli? Smeráci a HLAS. Roztiahnuť siete, aby... (Povedané so smiechom.) Viete, jak sa hovorí, právo je sieť, cez ktorú veľká mucha preletí a malá muška sa zachytí. Takže tie muchy, ktoré ste tam teraz sa vám zachytili, tak ale silno rozťahujete. (Povedané so smiechom.) Silno rozťahujete. Na úkor Jozefa Maka. A Jozef Mak len tak stojí a kuká a hovorí: „No ja neviem.“
No nič, Jozef Mak, vraveli sme ti to, opakovali sme ti to, dávaj naozaj pozor, bude to zlé. Sme tu preto, lebo... nie kvôli Jozefovi Makovi. Jozefa Maka nik, SMER, HLAS a SNS vôbec nezaujíma. Je nejaký Jozef Mak vôbec, vôbec? Sme tu len a len preto, lebo EÚ si dupla. EÚ si dupla a naklusali. V šortkách niektorí. Viete, naklusali, naklusali, lebo hrdinskí národniari, ktorí nebudú tuná Európsku úniu, pred ňou kľačať, tak nie že kľačia, plazia sa, plazia sa. O minúty, tuná ide o minúty, hej, ide o minúty. (Povedané so smiechom.) Taký tvrdý pohľad kolegu z... zo SNS-áckych lavíc. Áno, aj pre vás to platí, aj pre Vás, Jozef Mak sa pozerá. (Smiech a ruch v sále.)
Preto ste tu, preto ste tu kolegovia, preto ste sem nacupkali, preto tu ležíte, plazíte, lebo Európska únia si dupla. A ja sa pýtam, už som za to pýtal, som si ich zobral, ešte raz, nevnášam pomôcky do parlamentu vizuálne, vnášam peniaze. (Smiech a ruch v sále.) To môžem, hej, to ešte nikto nezakázal. A už starý Rím vedel, že peniaze nesmrdia. Ten slávny výrok, už som to opakoval, hej, že keď vyberali na záchodoch, tým sa dá prenesene povedať, že v zásade je jedno, tie peniaze či sú európske, slovenské, rumunské, české, stále sú to peniaze, tak nechápem tomu, tomu parametrickému posunu, ktorý ste vy tu vykú... vykúmali. Viete, že jak tí... ste vykúmali aj s tou rovnou zemou, ale ste vlastne vykúmali, že môže byť aj peniaze iné, že vlastne ich budete rozlišovať, budete rozlišovať, že sú európske peniaze, tie sa nekradnú, potom sú slovenské peniaze, tie sa môžu. To ste sem priniesli, to je celý návrh zákona. Kolegovia, Ondrej Dostál, to veľmi dobre vysvetlil.
(Reakcia spravodajcu.) Áno? Ma nevedel počúvať. Zas sa mu nečudujem. Aj ja by som sa nevedel počúvať. (Povedané so smiechom.) Dobre, ja už budem končiť.
Takže, kolegovia, prišli ste tu s tým naozaj parametrickým posunom, že idete chrániť európske peniaze viac ako tie naše. Len neviem, jak to rozdelíte. Otázka stojí, že čo my s tým.
Otázka stojí, možnože či by sa nedalo, keď už teda budú európske peniaze viacej chránené, či by sa nedalo dajme tomu, že slovenský štátny rozpočet presunúť pod Európsku úniu. Viete, že by sme to... (povedané so smiechom) nejak že by sme to ako cez Košice, hej, že by sme vlastne zadefinovali, že to sú prostriedky síce naše, ale sú to vlastne cez Košice európske a tým pádom budú viac chránené. Možno by to za nejakú úvahu stálo, lebo zdá sa, že budú požívať väčšiu ochranu. Ako sa schovať pod jurisdikciu alebo pod... neviem, jak sa to právne volá, že pod väčšiu ochranu, ktorá vám vlastne poskytuje to, že keď máte ako keby európske peniaze?
Možno je to výzva aj pre podnikateľov, že ako sa dostať pod väčšiu ochranu, že predefinovať sa, že ste, že máte európske peniaze. Ako Jozefa Maka schovať pod európske peniaze? Možno naozaj nastal ten čas, keď ste to už takto nejakým spôsobom pustili.
Hlúposť nie je protiústavná. Tým som začal a tým aj končím. A naozaj Ústavný súd povedal, že on nemôže vyhlásiť hlúposť zákonodarcov za protiústavnú. Mohol by povedať, že tí, čo vlastne, fenomén ľudí, proste si zvolil, tak môžme hľadať, že kde sme vlastne urobili chybu. A ja, ja viem, že sa to nemá, ale ja už si to v určitý moment neodpustím.
Ja naozaj neviem, podľa mňa tú chybu sme urobili aj v tom, že po stáročia, po stáročia sa zbavujeme kvalitných a šikovných ľudí. Ja som z Oravy a tam sa hovorilo: „Najstarší, najšikovnejší – za farára do Pešti.“ A my týmto vycuciavaním elít trpíme po stáročia a pokračujeme v tom. Nezabrzdili sme. Možno tam je ten celý dôsledok, že prečo sa my vlastne čudujeme, že ako je možné ísť úplne reverzne. Keď chceme odstrániť korupciu, tak znižujeme tresty za korupciu. Keď sa nám valí bahno do dedín, lebo nemá ich čo zadržať, tak donesie sem rúbaciu novelu a ešte tu tlieskate, keď si ju schváli.
Naozaj to súvisí s tým, že po stáročia sa zbavujeme elít, po stáročia sa zbavujeme šikovných ľudí, posielame ich, vyháňame ich preč. Preboha, zastavte to! Nebláznite už. Teraz ste prišli s niečím, čo je absurdné! A jak už viac absurdné nemôže byť! Bude jedna desaťeurovka a druhá desaťeurovka a tá bude, jedna bude mať vyššiu ochranu ako tá druhá! Jak ste na to prišli? To v koho geniálnej hlave vzniklo?
Hlúposť nie je protiústavná. Ale ja si dovolím tvrdiť, že ak je toto, tak toto mi, mne sa javí ako protiústavné. Nemôže byť takýto dvojitý meter na ten istý trestný čin. Jak raz ukradneš, je jedno, či ukradneš českú eurovku alebo či ju ukradneš, ja neviem, európsku eurovku alebo slovenskú eurovku. To nemôže byť rozdielna sadzba. Podľa mňa nie. Ja neviem, mne to príde protiústavné, že toto by možno mohlo byť vec, nad ktorou by sme sa mali zamyslieť. A bojím sa, že vás to posmelí, lebo vy teraz ste to dali na korupciu, trestné činy, lebo vašich potrebujete poochraňovať, a možno vás to nabudí, posmelí. A v určitom momente prídete s násilnými trestnými činmi. Čo keď to tak splitnúť aj tam? A to už sme dosť ďaleko však?
Ale znova, v kontexte toho, čo tu žijeme, za čo sa tu hlasuje a v akom protismere, tam možno sem príde novela Trestného zákona, však sú tu avizované viaceré, že keď zbiješ cudzinca, dostaneš menej, keď zbiješ Slováka dostaneš viac a keď zbiješ smeráka dostaneš doživotie. Viete, že možno naozaj to niekde v tých hlavách a v tom kontexte povedaného... A ani sa to nebudeme čudovať! A nejakí fanúšikovia, nejaká Margitka na facebooku, s facebookom a kvetinkami v pozadí zatlieska. Pardon, že som si vybral (povedané so smiechom), vybral práve tento stereotyp, nechcem... Ale áno, to sú desivé, desivé niekedy, že to vôbec len čítať, že, že kam sme sa to dospeli, že na, na, nad... vôbec uvažujeme v týchto intenciách! A bojím sa, že my tam týmto smerom ideme.
Jozef Mak, ak teda sme ho vyzvali, a tu sa teším, lebo ja s Jozefom Makom idem pracovať, my sme si založili aj stránku Jozef Mak. Ideme robiť teraz také, že Jozef Mak sa bude čudovať, Jozef Mak bude, áno, bude treba chrániť záujmy Jozefa Maka. V tomto prípade úplne jednoznačne, lebo SMER vydal Jozefa Maka. Vydal napospas jeho majetok, vydal jeho záujmy, vydal ochranu jeho majetku, vydal napospas len a len kvôli tomu, že SMER a spol. potrebuje ochrániť zopár svojich gaunerov. Sedí a platí, to, čo sme tu vraveli od decembra, a platí aj teraz.
Trošku cúvli, lebo si dupla Európska únia. Ale Jozef Mak, to nezaujíma nikoho. Život Jozefa Maka a jeho trápenie. A už vôbec to nezaujíma smerákov, HLAS a SNS.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ďakujem veľmi pekne kolegyni za faktickú poznámku.
A teda kolega ma opravil, že nie Octavianus ale Vespasianus, tak aby som sa teda opravil aj v tomto (povedané so smiechom), tak bol to cisár, ale bolo to dávno, to sedí, už v starovekom Ríme, že Vespasianus to povedal, že peniaze nesmrdia.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne.
Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, ja len takú krátku vsuvku. Uvidím, teda ako bude sa vyvíjať tá diskusia v ďalších čítaniach, skúsim prípadne aj tam z takého, že čo je tam zaujímavé, lebo veľa zaujímavého odznelo, a to, čo som stihol a zastihol.
Myslím, že tá vsuvka Ondreja Dostála bola naozaj dobrá a že vlastne, prísne vzaté, nám treba poďakovať ako opozícii, lebo my sme vlastne ochránili tie hospodárske záujmy, ktoré vlastne keby sme my neriešili, keby sme my nedali to podanie, keby pani prezidentka nedala to podanie na Ústavný súd, tak vlastne tie hospodárske škody by nastali a vlastne my sme, my sme pomohli. Takže ďakujem sme sa nedočkali. Dočkali sme sa akurát tak len výčitky, že, že tu... Čo to bolo vlastne? Že sa... Vytĺkame politický kapitál na vašej babráckosti, že tým, že sme vám neotvorili schôdzu. Viete, to je podľa mňa niekoho iného babráckosť.
Čo k tomu povedať ešte možno v tomto procesnom nastavení, že, myslím že, ak som, si to dobre pamätám, prípadne ma opravte, ale bol to Octavianus, rímsky cisár, ktorý keď začal vyberať poplatky na WC, tak sa ho pýtali, že či nemá s tým nejaký rozpor. A až odvete si pamätáme výrok, neviem jak to je po latinsky, ale niečo v zmysle, že peniaze nesmrdia. Prísne vzaté, je to tak. Ono je plus-mínus, nieže plus-mínus, ono je to jedno, v Bille či platíte takou, alebo hentakou desaťkorunáčkou, či má také číslo, alebo hentaké číslo.
A nuž ale neboli by sme to my, karpatskí socialisti v Karpatskej doline, keby sme to tomu celému svetu neukázali, že u nás je to predsa len ináč. Čiže to, čo už vieme od Ríma, starovekého Ríma, že je jedno, stokorunáčka sem je taká istá ako iná stokorunáčka, tak teraz sa to mení. To je naozaj ten parametrický rozdiel, o ktorom, teda minimálne nás nechajte o tom rozprávať. Pre mňa je mimoriadne zaujímavý, že ako je vlastne možné, že keď ukradneš takú stokorunáčku, teda našu národnú, tak máš menší trest, ale keď ju ukradneš európsku, tak máš, ja neviem, jak to vychádza, to niekto možno nameria, hej, o nejakých 20-30 % má vyššiu hodnotu z pohľadu toho, že aký trest za ňu hrozí. Podľa mňa je to dosť taká filozofická rovina.
Ja som tu narýchlo, kolegovia mi požičali, a teraz chcem upozorniť, to neni pomôcka, ja nevnášal do sály pomôcky, to sú peniaze. Peniaze nevnášate do sály. Peniaze buď máte, alebo ich nemáte. Keď ich nemáte, si požičiate. (Rečník uchopil do rúk dve eurobankovky rovnakej nominálnej hodnoty, ukazujúc ich plénu.) Ale naozaj som len chcel ukázať, teda že aby bolo teda zrejmé aj ľuďom zo SMER-u, aj z HLAS-u, aj SNS prípadne, že pozrite sa, naozaj sú rovnaké aj z jednej aj z druhej strany. Jedine v čom sa líšia, je číslo. Každá má svoje číslo, to je jediná zmena. Okrem teda karpatskej zmeny, ktorú idete zaviesť vy.
Karpatská zmena bude v tom, že keď ukradneš slovenskú národnú desaťkorunáčku, je to v pohode. A daj pozor, daj, nech ťa pánboh chráni, aby si ukradol európsku, lebo pôjdeš, budeš mať problém, no, či už do basy, to neviem, tuná v tejto krajine je všetko možné, takže áno.
Vážení občania, keby ste chceli vedieť, že o čom je táto novela, tak je novela o tom, že meníme už aj Rím. Hovorí sa, že právo je položené na rímskych základoch, prípadne pani Kolíková nech ma opraví, hej, a tam niekde čerpáme. Ale my búrame aj ten múr. Žiaden múr nie je pre SMER, HLAS a SNS prekážka. Ešte nikto taký múr nepostavil, aby ho naša koalícia nedokázala zbúrať.
Takže o tom, vážení, táto zmena, o tom, že budeme mať dva druhy bankoviek, takže si dajte veľký pozor tí, ktorí kradnete, že čo kedy kde ukradnete. A odporúčanie je teda zrejmé, že sa... treba kradnúť slovenské. (Povedané so smiechom.) Rozmýšľam, že jak sa to na tých bankovkách dá zistiť, hej, že ktorá je tá európska a ktorá je slovenská, keď sú všetky rovnaké a líšia sa iba v tom čísle. Čo...Toto som mal za chuť povedať v tomto štádiu. Ďakujem vám veľmi pekne. (Potlesk.)

Ďakujem veľmi pekne.
Naozaj ten postreh, pán kolega, bol geniálny. Čiže my vlastne by sme mali teraz dostať poďakovanie, také veľké poďakovanie od koalície, že sme pomohli tým našou intenzívnou prácou, tým podaním na Ústavný súd a tým, že aj pani prezidentka, tak síce s opozdením, ale predsa len, pán Glück, by sa mohol podujať, že nám chce poďakovať, a dal by kvety pani Števulovej, lebo ona veľmi intenzívne alebo pani Petrík, hej, že proste je komu dať kvety, hej, však, Jurík, za to, že teda pomáhali, aby tie hospodárske škody nenastali. Naozaj. Však my sme pomohli – a, a nič. Žiaden... Ešte sa tu do nás naváža pán kolega zhora, že, že iba z počítača vieme.
A takže neviem, tento postreh by si zaslúžil niekde zapísať a mali by sme ho opakovať, že má to zmysel. Má zmysel naša poslanecká práca. Má zmysel opozičná poslanecká práca. Má zmysel vás upozorňovať, len problém je, že vám to nedochádza. A neviete poďakovať.

Ďakujem pekne.
Vážený pán predsedajúci, keď ste si to takto okomentoval, tak dovoľte aj mne. A prosím vás pekne, tomuto sme sa mohli vyhnúť. Zvolením za europoslancov sa kolegovia mohli vzdať mandátu a mohli ste si to dávno vyriešiť na minulej schôdzi. To, že sa ulakomili ešte na jednu výplatu, nie je náš... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Žiga, Peter, podpredseda NR SR
Máte procedurálny návrh?