Videokanál poslanca

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Vážení kolegovia, vážené kolegyne, dovoľte mi za začiatok odcitovať nášho experta na financie a rozpočet Štefana Kišša – vláda a rozpočet len predstierajú konsolidáciu. Schválením nových výdavkov vláda nafúkla deficit aby sa im budúci rok dalo jednoduchšie konsolidovať povinných 0,5 % HDP. Rútime sa po gréckej ceste a dôvera trhov je veľmi krehká. Inak povedané, vláda a tiež naša koalícia tu neprítomná si robí prezidentskú kampaň a veľkoryso rozdáva či už 13. dôchodky alebo iné neadresné sociálne benefity. No a kto to zaplatí? Ja mám chuť povedať že ďalšie generácie.
Životná úroveň u nás sa v porovnaní s najvyspelejšími krajiny aj s našimi susedmi už takmer dve dekády zhoršuje. Drvivá väčšina ukazovateľov kvality života ukazuje zaostávanie alebo dokonca zhoršovanie Slovenska. Zaostávanie v jednej štatistike by mohla byť náhoda. Zaostávanie v desiatich však ukazuje na trend, ktorý potrebujeme zvrátiť. A nemyslím si, že konsolidačný balík, o ktorom tu dnes diskutujeme, ak sa to teda dá nazvať vôbec diskusiou, pretože tu nie je ani minister financií, ani teda naši kolegovia a kolegyne z koalície, nepomôže podľa mňa čokoľvek vyriešiť.
Politici minulosti, tí, ktorí nám teraz vládnu, nám v predvolebnej kampani ponúkali svoje skúsenosti. Nuž nie sú skúsenosti ako skúsenosti. Tie ich nám v minulých rokoch doniesli pokles kvality života. A tento nešťastný trend sa očividne ani nezmení. Takéto skúsenosti nepotrebujeme, potrebujeme prosperujúcu budúcnosť pre všetkých, a tak mi dovoľte pár slov o tom, ako Slovensko musí jednoducho pridať.
V médiách sa pravidle objavujú štatistiky, ktoré ukazujú zaostávanie Slovenska v rôznych oblastiach. Môžeme sa dočítať napríklad, že Slovensko je jednou z najhorších krajín podľa nadúmrtnosti počas covidu, v dlhodobej udržateľnosti verejných financií, v digitálnych zručnostiach, v úrovni vzdelávania, v strategickej transformácii, tiež z hľadiska motivácie na založenie rodiny, o ktorej sa tu toľko hovorí, v dĺžke zatvorených škôl počas covidu, tiež podľa náchylnosti na ruské dezinformácie, a myslím, že na tom sa všetci, teda možno okrem koalície, zhodneme tiež z hľadiska kvality súdnictva i ovzdušia, aj z hľadiska konkurencieschopnosti. Je toho veľa a chápem, že von nie je veľmi pekné počasie a nemáte chuť schladiť sa ešte viac, avšak v tejto dusnej atmosfére v pléne si možno môžeme schladiť hlavy, aspoň týmto posledným príkladom, dávajte pozor. Medzi najhoršou štvorkou sme aj podľa kvality vôd na kúpanie, to teda platí pravdepodobne aj na otužovanie, ktoré je populárne v tomto období.
Ľudia na tieto informácie reagujú spravidla tromi spôsobmi. Tá prvá skupina, láme palicu nad krajinou a dúfa, že sa ich to nedotkne v tak veľkej miere, niektorí dokonca radšej odídu. Druhú skupinu tvoria väčšinou politici, političky, ktorí odmietajú akceptovať tieto dáta a tvária sa, že vlastne všetko je v najlepšom poriadku. No a tretiu skupinu tú tvorí tých 15-tisíc ľudí, ktoré bolo pred niekoľkými dňami na námestí v Bratislave a ďalšie tisícky v uliciach Banskej Bystrice, Nitry, Košíc, Žiliny. A čoskoro sa pridajú aj ďalšie mestá.
No a vrátim sa k tým politikom. Tí viac času momentálne venujú tomu, ako zachrániť svojich ľudí, než aby riešili dôvody zaostávania, o ktorých som teda hovorila. A tento konsolidačný balík na tom nič nemení, práve naopak. Viac o týchto dôvodoch zaostávania sa dočítate napríklad v blogoch nášho ekonomického experta Štefana Kišša, ktorého som už teda spomínala. Odporúčam napríklad ten, ktorý nazval Štyri grafy, ktoré ukazujú, kde musí Slovensko pridať. V ňom sa dozviete napríklad o snáď najlepšom príklade toho, kde a ako veľmi musíme pridať, a to teda doslova, o nedostavaných diaľniciach. V tomto blogu sa venuje aj zbytočným úmrtiam v zdravotníctve, čo je ďalšia dôležitá téma, o ktorej sme sa tu aj dnes rozprávali, pretože tu máme taktiež na to expertov, či už teda v Progresívnom Slovensku náš Oskar Dvořák, alebo aj u kolegov v SaS-ke.
No ja by som sa teraz chcela venovať najmä téme, ktorá je, ktorá mne osobne leží na srdci, a síce odchod mladých ľudí do zahraničia. A práve, čo sa týka tejto témy, v konsolidačnom balíku nájdeme možno, ja neviem, že či toto má byť zrovna riešenie, ale zvyšovanie cien za cestovné doklady, aby sme teda (povedané so smiechom) mladých ľudí pravdepodobne demotivovali k odchodu, no tak toto podľa mňa nebude fungovať.
Mladí ľudia majú pocit, vďaka tejto vláde, že toto nie je krajina pre nich. Majú pocit, že ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny sa premenovalo na ministerstvo pre seniorov, pritom ani tí seniori sa nemajú lepšie, však tie 13. dôchodky im nezaručia dôstojný život. Ale viete, čo týmto všetkých sa docieli, čo týmto vláda docieli? Ďalšie rozdeľovanie spoločnosti, pretože ja čítam tie komentáre, ja počúvam mladých ľudí, a oni skutočne majú ťažké srdce na dôchodcov a dôchodkyne, a tí za to nemôžu. A vravím, ani oni sami sa nebudú mať lepšie. Stále sa hovorí len o senioroch a veľmi málo o mladých ľuďoch, pritom aj konsolidačný balík oberá budúcich dôchodcov a dôchodkyne o tie ich dôchodky.
No ale vrátim sa teda späť k tomu odchodu. Slovenské školstvo je v katastrofálnom stave. A moje kolegyne, tu sediace expertky na vzdelávanie Ingrid Kosová, Viera Kalmárová a Tina Gažovičová so mnou určite bude súhlasiť a verím, že to potvrdia aj v nejakých faktických poznámkach, ale tí a tie, ktoré asi so mnou súhlasia najviac, sú, samozrejme, tí mladí ľudia, všetci tí študenti a študentky, ktorí utekajú zo Slovenska. Pätina z nich študuje na vysokých školách v zahraničí, to je druhé najväčšie číslo v rámci Európskej únie po maličkom Luxembursku, ktoré však, nemôžme zabúdať, so susedným Nemeckom aj Francúzskom spája jazyková blízkosť, a je to skutočne maličký štátik. Tento podiel sa na Slovensku od roku 2010 zvýšil o polovicu z 13 na 20 %. V Česku aj vo výrazne menšom Slovinsku je výrazne nižší.
Napríklad vláda odborníkov a odborníčok Ľudovíta Ódora si túto tému zvolila za jednu zo svojich priorít. V PVV súčasnej vlády, vlády minulosti, o mladých ľudí toho veľa nenájdete. Ódorova vláda napríklad navrhovala projekt Slovensko ti verí. Buďme však úprimní, na systematické riešenie potrebuje vláda viac politického kapitálu alebo politickej sily, dlhodobý mandát a hĺbkové reformy vzdelávania zdravotníctva, ale tiež podpory ľudských práv.
Nechám na vás, zamyslieť sa nad tým, čo z toho vláda Roberta Fica spĺňa. Ale predtým než začnete takto dumať, mám ešte jednu otázku. Kto má za tento stav, ktorý som opisovala, zodpovednosť? Zaostávanie Slovenska v kvalite života najmä, no teda nie výlučne mladých ľudí v posledných viac ako 10 rokoch je neodškriepiteľné. Potrebujeme sa z neho použiť a tieto chyby viac neopakovať. Nešťastím Slovenska bolo pred rokmi vznik vlád SMER-u na čele s Robertom Ficom, neskôr Petrom Pellegrinim, ktoré nám vládli 12 zo 14 rokov od roku 2006. Po takomto takmer nepretržitom vládnutí sa ťažko vina zvaľuje na niekoho iného. No a dnes nám vládnu zas. Čo nám po nich zostalo? Zrekonštruovaný Bratislavský hrad, na ktorý je Robert Fico podľa vlastných slov, a to budem skutočne citovať, za svoje premiérske obdobie hrdý najviac a ktorý sa, tiež jeho slovami, stal pútnickým miestom Slovákov. Žiaľ, mladých ľudí zrekonštruovaný Bratislavských hrad od odchodu neodradí, ale môžu mu zakývať pri prechode hraníc.
Vo voľbách si, žiaľ, Slovensko, a môžeme sa o tom baviť, o tom, že prečo zvolilo minulosť namiesto budúcnosti, ale tým pádom aj zbytočné drahé balíky na rozdiel od adresnej pomoci. Balíky, ktoré budú niesť na chrbtoch tie ďalšie generácie, keď budú kráčať po gréckej ceste.
Ďakujem vám veľmi pekne za pozornosť. (Potlesk. )

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pán poslanec Szalay, ja by som tiež veľmi chcela oceniť vaše pozmeňováky, ktoré som teda aj podpísala, aj z tohto miesta by som chcela vyzvať aj poslancov a poslankyne koalície, aby ich teda podporili, aj poprosiť ich o to, pretože skutočne prinášajú dobré veci pre pacientov a pacientky, a na takých úpravách by sme sa mali jednoznačne zhodnúť bez ohľadu na politickú farbu trička.
Ja by som sa konkrétne chcela veľmi stručne venovať telemedicíne, pretože som roky žila vo Francúzsku a potom v Belgicku, a systém, ktorý ste opisovali, tam funguje už dlho. V aplikácii si jednoducho tromi klikmi človek dohodne stretnutie, konzultáciu u lekára, lekárky, či už teda všeobecného, alebo pediatra, dokonca gynekológia takto funguje. Môžete si vybrať, či chcete ísť do ambulancie alebo či chcete iba telefonát, alebo to má byť videohovor, a teda takto to tam funguje, a presne ako ste hovorili aj vy pán Szalay, tak ten lekár, lekárka má k dispozícii všetky údaje, váš spis, alebo teda zdravotnú kartu a ja som bola šokovaná, keď som sa teraz vrátila na Slovensko, a keď si moja nová všeobecná lekárka odo mňa vypýtala zdravotnú kartu, pretože mám 34 rokov, čiže aj moja zdravotná karta má 34 rokov a poviem vám, že to už je dobrý šalát a som veľmi rada, že som ju našla napriek tomu, a ináč by ma vraj teda neošetrila.
Takže ja si myslím, že by sme sa aj na Slovensku mali konečne pohnúť, a ak takéto veci fungujú v zahraničí, tak sa pýtam pri... ako teda pri mnohých veciach, že prečo keď to funguje tam, tak v čom sme my iní. Prečo by aj u nás nemohli ľudia mať právo na kvalitnú dostupnú zdravotnú starostlivosť 21. storočia v európskej krajine? Stále to neviem pochopiť.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci, ďakujem pekne aj vám, pán poslanec Viskupič, v prvom rade za to vystúpenie a, samozrejme, aj za tie pozmeňujúce návrhy, pretože si myslím, že sa zhodneme na tom, že tento balík ich skutočne potrebuje.
Budem teraz seriózna, lebo verím, že okrem poukázania na tie absurudnosti, ktoré sa tu dejú, potrebujeme diskutovať aj seriózne a odborne. A to práve táto opozícia robí. Aj preto by som chcela pripomenúť, že podľa dostupných informácií Európska komisia prognózuje ďalší rok pre Slovensko dvojnásobný deficit oproti priemeru Európskej únie a zároveň najhorší v Únii, na úrovni okolo 6% HDP. Vo vysokom riziku je aj ukazovateľ dlhodobej udržateľnosti verejných financií a Slovensko si požičiava finančných trhoch za výrazne horších podmienok ako ešte pred rokom, zároveň máme investičný dlh v odhadovanej výške minimálne 40 mld. eur.
Aj vy, pán poslanec Viskupič, ste hovorili o raste. Bývalý priemer vlády odborníkov a odborníčok hovoril, že musíme využiť tri R - reformy, rast a rozpočet. Ja by som k tomu pridala ešte jedno R, rozum, pretože konsolidácia verejných financií je viac než nevyhnutná, na tom sa určite zhodneme, avšak mala by sa robiť s rozumom a to znamená, natiahnuť ju v čase, poskladať z viacerých zdrojov. Ja teda nie som odborníčka na financie, na to máme v strane pána poslanca Kišša, avšak on často používa takú metaforu o koláči, ktorý je potrebný zväčšiť, a o tom ste hovorili aj vy, pán poslanec Viskupič, to sa určite zhodneme. A ja práve aj ako neodborníčka mám pri čítaní tohto balíku skutočne pocit, že v ňom absentujú opatrenia na rýchlejší hospodársky rast a reformy dlhodobých systémov.
Aj preto Slovensko a nás všetkých čakajú veľmi ťažké časy a ja som teda veľmi zvedavá, čo na to povedia v EÚ. Nikto tam nechodí žalovať, sme súčasťou EÚ a Európska komisia sa díva na to, čo sa tu deje.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Ja by som chcela poďakovať pánovi poslancovi Krajčímu za to, že otvoril aj tú otázku formy tohto balíka, tzv. Ficových poplatkov, pretože ja by som mala takú jednu otázku na pána ministra, keďže tu s nami ešte sedí, že vlastne prečo je ich deväťsto, lebo akože to je také zvláštne číslo, že nie je ich päťsto, nie je ich tisíc, nie je ich 872, je ich presne deväťsto. A teda ja síce neúčinkujem v žiadnom alternatívnom médiu, ale deväťsto, to je také zvláštne číslo, lebo to je, že deväť kilečiek. Možno to je nejaká správa pre SaS... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Žiga, Peter, podpredseda NR SR
Pani poslankyňa, reagujete na, do rozpravy, hej? V rámci rozpravy, čo vystupoval pán Krajčí, hej?

Jurík, Beáta, poslankyňa NR SR
Áno, pretože on hovoril o forme tých Ficových poplatkov, a teda 900, to je teda 9 x 100, ale otočená deviatka je vlastne šestka. Sú tam, sú tam (smiech v sále), ale to sa nesmejte, toto môže byť vážna vec, pretože sú tam tri číslice, tri šestky, viete, čo to znamená. Ale teda, aby som bola skutočne seriózna, tak napríklad môže občanov a občianky zaujímať, že prečo také navýšenie... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Žiga, Peter, podpredseda NR SR
Pani poslankyňa, upozorňujem druhý, druhýkrát, že nereagujete na predrečníka.

Jurík, Beáta, poslankyňa NR SR
Ale reagujem, pretože on hovoril o tej forme a o tom, že aké sú tam tie jednotlivé navýšenia, a že prečo pri jednotlivých poplatkoch máme napríklad 40 %, potom pri niečom inom 50, zrazu 40,7, 51,3 alebo 200. Tak to si myslím, že to by bolo zaujímavé objasniť to, že na základe čoho sa rozhodovali pre jednotlivé položky, aké navýšenie tam teda navrhujú.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, ja by som tiež chcela pánovi poslancovi Grendelovi poďakovať za možnosť oboznámiť občanov a občianky s týmito nesprávnymi poplatkami, ktoré chce táto vláda zaviesť. A teda mňa tiež osobne veľmi zaujalo to, čo čítal pán kolega Majerský o tých dôveryhodných službách, sú tam iba dve položky, ak si všimnete, a myslím si, že to je veľmi príznačné pre túto vládu, že v časti "Dôveryhodné" je tak málo vecí. Ale teda ja by som sa chcela venovať inej časti, pretože aj do rozpravy som si pripravila príspevok aj o tom, ako tento konsolidačný balík vlastne ešte zhorší ten odliv najmä mladých ľudí do zahraničia. Ale ja som potom pochopila, že my sme vlastne nič nepochopili, pretože tento konsolidačný balík rieši odliv mladých ľudí do zahraničia, a to tým, že zvyšuje poplatky za vydanie cestovného pasu a ja teraz prečítam teda tie poplatky.
Vydanie cestovného pasu alebo cestovného dokladu cudzinca osobe staršej ako 16 rokov; z 33 eur na 50 eur, čo znamená zvýšenie 51,5 %.
Vydanie cestovného pasu alebo cestovného dokladu cudzinca osobe od 6 do 16 rokov; z 13 eur na 20, plus 53,8 %.
Vydanie cestovného pasu alebo cestovného dokladu cudzinca osobe mladšej ako 6 rokov; 8 eur, zvýšenie na 12 eur, plus 50%.
Vydanie cestovného pasu alebo cestovného dokladu cudzinca s platnosťou na jeden rok osobe staršej ako 16 rokov; 30 eur, zvýšenie na 45 eur, plus 50 %.
Vydanie cestovného pasu alebo cestovného dokladu cudzinca s platnosťou na jeden rok osobe mladšej ako 16 rokov; z 8 eur, na 12, plus 50 %.
Predĺženie platnosti cestovného dokladu cudzinca; 3 eurá, zvýšenie na 4 eurá, plus 33,3 %.
A mohli by sme takto pokračovať... (Prerušenie vystúpenia časomerom. Potlesk.)

Môžem už? No dobre, ďakujem.
Michal, ja ti tiež ďakujem, že si dnes otvoril tému energetickej chudoby a dal si nám tak možnosť pripomenúť jedno z opatrení, ktoré sme navrhovali niekoľkokrát v tom minulom období prostredníctvom nášho vtedy jediného poslanca Tomáša Valášeka. Naposledy to bolo teda vo februári 2023 a toto opatrenie veľmi súvisí s tou energetickou krízou a ja teda nadviažem na to, čo hovoril aj Tomáš. Jedná sa o príspevok na bývanie. A podstatou nášho návrhu zákona bolo zavedenie novej samostatnej štátnej sociálnej dávky, ktorá by nebola viazaná na hmotnú núdzu, a práve takto koncipovaný príspevok mohol pomôcť s úhradou nákladov na bývanie až 490 tisícom ľudí. Z nich až 265-tisíc žije pod hranicou rizika chudoby, čo je takmer polovica zo všetkých ľudí žijúcich pod hranicou rizika chudoby.
Parlament vtedy náš návrh napriek energetickej kríze odmietol, dokonca naposledy v tom februári 2023 zaň hlasovalo len osem poslancov. Takáto pomoc je nielen otázkou empatie so sociálne slabšími, ale predchádzanie straty bývania je zároveň z pohľadu verejných výdavkov oveľa menej nákladné, ako riešenie následkov bezdomovectva. Náš návrh, ako tu už Tomáš spomínal, by stál len 171 miliónov eur, čo je teda v porovnaní so všetkými tými plošnými opatreniami za miliardy skutočnou adresnou pomocou. Poslanci a poslankyne vtedy mali v rukách návod, ako efektívne pomôcť státisícom ľudí a zabezpečiť rešpektovanie jedného zo základných ľudských práv, a síce práva na bývanie. A som rada, že dnes je toto opatrenie súčasťou programového vyhlásenia vlády a som teda zvedavá, že kedy a v akej podobe príde aj sem do pléna. Každopádne kľudne sa inšpirujte z nami predkladaného návrhu.
Ďakujem. (Potlesk.)

Stále pani poslankyňa Jurík. A mňa mrzí, pán predsedajúci, že sa stále nepoznáme natoľko dobre, že by ste vedeli hneď tak z prvej, že som poslankyňa. Ale budem sa snažiť viac sa hlásiť do faktických, aby, aby sme si to nejako utriedili. Ďakujem pekne. (Potlesk.) A vôbec to neberiem v zlom, vôbec. (Reakcia z pléna.) Áno. Radšej teda poslankyňa Jurík ako poslankyňa Juríková. Ďakujem.
No, ale ja som teda chcela v tej faktickej povedať, že som donedávna pracovala v Európskom parlamente, konkrétne ako politická poradkyňa vo výbore CONT, čo je vlastne výbor budgetary control, ktorý sa okrem korupcie a právneho štátu venuje aj čerpaniu eurofondov, a teda poviem vám, že veľmi často som sa hanbila, nie tak za svoju prácu, ale za to, čo sa deje na Slovensku, pretože vždy, keď sa Slovensko spomínalo, tak sme boli vlastne tými zlými študentmi, nepoviem teraz študentkami a... ale teda prejdem k envirozáťažiam.
Najväčším problémom týchto envirozáťaží je už dlhodobo zlý manažment a ten, keď hovorím teda dlhodobo, tak hovorím hlavne o tom, že to je už od čias vlád Roberta Fica. A mňa mrzí, že namiesto konkrétnych a efektívnych riešení sa tu zas ide obchodovať a robiť veci nesystematicky a neefektívne, ale hlavne rýchlo. Pritom aj Inštitút environmentálnej politiky nás upozornil ešte v roku 2022, že Slovensko krátko pred koncom programového obdobia čerpá pomaly vyše 220-miliónový eurofondový balík na riešenie envirozáťaží. A mňa teda tak ani veľmi neprekvapuje, že prečo chceme veľmi rýchlo zrazu vyčerpať tieto peniaze a ako to chceme spraviť, ale teda mrzí ma, že namiesto toho, aby sme nastavili efektívne čerpanie všetkých týchto zdrojov, tak tu ideme robiť nejaký zákon, ktorý to vlastne vôbec nevyrieši. Pritom priemerne sa podľa dostupných informácií u nás sanuje... (Prerušenie vystúpenia časomerom. Potlesk.)

Ondrej, ďakujem pekne za tvoje slová a ďakujem ti za to, že tu v parlamente sedia ľudia ako si ty alebo ako pán Hlina, pretože si myslím, že hoci ste určite rozdielni, predsa vás vidím ako dvoch kresťanov 21. storočia, ktorí svoju vieru naplno žijú a ktorí ju na rozdiel od iných nevnucujú nám ostatným. A naopak hlásajú rešpekt, ktorý je tak dôležitý a ktorý tak veľmi absentuje v našej spoločnosti. A preto máte obaja aj môj rešpekt a môj obdiv a ešte raz vám za to ďakujem. (Potlesk.)

Vážení kolegovia a kolegyne, vážení traja členovia vlády a myslím, že žiadna členka vlády (Reakcia z pléna.) Tak neviem. Dobrý deň, dobrý večer. (Reakcie z pléna.) Ešte ideme počítať, alebo... veľmi ste zlatí.
Lepšie, pokojnejšie a bezpečnejšie žiť, také je krédo programového vyhlásenia, o ktorom aj dnes v takto neveľmi hojnom počte diskutujeme. Lepšie, pokojnejšie a bezpečnejšie žiť, ak, samozrejme nie ste žena. Pretože ak žena ste, hoc aj teda bez prípony -ová vo vašom priezvisku, máte smolu, pretože vláda Roberta Fica vás nevidí.
V programovom vyhlásení sa slovo žena spomína presne šesťkrát, rovnosť dokonca len dvakrát a rodová rovnosť nulakrát, akoby bola neviditeľná. Čo však bije do očí, je absencia vôle novej vlády odstrániť rodové nerovnosti zo sféry pracovného života, ale aj sociálnej oblasti. Čo ďalej bije do očí, je aj absencia vôle zaviesť konkrétne a efektívne opatrenia na podporu rovného odmeňovania, o ktorých už hovorila moja kolegyňa Simona Petrík, ale aj riešenia neplatenej práce, alebo teda rodičov samoživiteľov, ktorými sú prevažne matky.
Rovnako vládu netrápi ani zlá dostupnosť zdravotnej starostlivosti a to napriek tomu, že programové vyhlásenie vlády niekoľkokrát spomína dôležitosť rodiny, avšak to, v akých podmienkach ženy rodia, tiež nie je prioritou. A ja by som teraz veľmi rada bola na chvíľu ticho, aby ste mi opäť mohli venovať pozornosť, avšak tým stratím čas, takže vás iba poprosím, už vydržme spolu, keď už sme si teda odhlasovali, že budeme tu až do deviatej. (Potlesk.) Ďakujem.
Prioritou nie je dokonca ani prevencia a boj proti rodovo podmienenému násiliu a to napriek tomu, že snáď neprejde ani deň, aby sa v správach neobjavil nový tragický prípad ženy, ktorá bola napadnutá, alebo dokonca zavraždená. Zvýšený počet hliadok vo vlakoch, prisľúbený ministrom Šutajom Eštokom, je však rovnako efektívne riešenie ako čítanie kvalitnej beletrie či čítanie deťom – možno pred spaním – v časti verejná správa.
Mrzí ma, že pre vládu sme my ženy neviditeľné, že ignoruje rodovú rovnosť a jej očividné benefity pre celú spoločnosť. Pretože áno, rovnosť má pozitívny vplyv aj na vás, milí muži, ktorých je tu teda väčšina.
Verím, že prevencia a boj s rodovo podmieneným a nielen domácim násilím, ako uvádza PVV, je témou, ktorá by mala spájať strany demokratického spektra.
Svedčí o tom napr. aj podobnosť, či dokonca zhoda v programoch Progresívneho Slovenska a KDH. Nikto z nás predsa nechce, aby každá tretia žena na Slovensku zažila násilie, aby ročne zomrelo niekoľko žien rukou partnera alebo manžela, aby iks znásilnených žien tento ohavný skutok nenahlásilo polícii zo strachu, z pocitu bezmocnosti alebo bezprávia. Alebo aby bolo okej dať žene facku, či dokonca ju zbiť a kľudne ďalej ostať vo verejnej funkcii.
Napriek každodenným medializovaným informáciám o násilí na ženách a množstvu ďalších, ktoré sú mimo našich očí, je v PVV o násilí len jediná krátka zmienka, a to v časti trestná politika. Na rozdiel od programového vyhlásenia vlády z roku 2016, v ktorom vtedajšia tretia Ficova vláda hovorila o systémových opatreniach na prevenciu a elimináciu násilia páchaného na deťoch a ženách, dostupnej právnej ochrane a sociálnych službách pre ženy zažívajúce násilie a obete domáceho násilia, v roku 2023 stačí novej vláde oveľa menej. Akoby pandémia neodkryla aj ďalšiu pandémiu. Tú pandémiu násilia, ktorá sa odohráva nielen za zavretými dverami, ale aj na uliciach, vo verejnej doprave, na školách. Akoby sme nevedeli o nedostatočnej odpovedi štátu, ktorý nemá efektívne nástroje na jeho prevenciu a elimináciu ani pomoc a podporu osobám, ktoré násilie zažili či zažívajú. Akoby sme nevedeli, že je už slovenským národným zvykom, že aj túto úlohu štátu supluje tretí sektor. Nepotrebujeme snáď ako spoločnosť konečne zakričať hlasné NIE násiliu?
Efektívne opatrenia pritom poznajú sociálni demokrati veľmi dobre. Jedná sa napr. o ratifikáciu Istanbulského dohovoru. Veď Slovensko, a možno si to mnohí a mnohé pamätáte, stálo pri jeho zrode. Bolo dokonca medzi prvými štátmi, ktorie, ktoré ho podpísali. Čo sa stalo potom, prečo sme prepadli dezinformáciám? Odpovedzte si sami. Ak bol Istanbul zneužitý na kampaň v roku 2019/2020, dnes už nie sme v kampani. K jeho ratifikácii nás vyzýva Európska únia a ďalšie medzinárodné organizácie, pretože sa jedná o efektívny, dokonca najefektívnejší nástroj na prevenciu a boj s rodovo podmieneným násilím. Pochopili to iné štáty, ja nechápem, prečo to nechápeme my.
Ďalšími opatreniami sú napr. posilnenie trestnoprávnej ochrany pred rodovo podmieneným násilím vrátane redefinícií znásilnenia, ktorú sme aj my, mimochodom, minulý rok predkladali a v pléne sa jej dostalo iba vtipných komentárov a rôznych výsmešných, výsmešných komentárov, ktoré nemajú v slušnej spoločnosti čo robiť. Jedná sa aj o zavedenie prečinu sexuálneho obťažovania alebo definícia femicídy.
Ďalšími opatreniami sú tréningy pre všetky profesie prichádzajúce do kontaktu s osobami zažívajúcimi násilie alebo systematické a dostatočné financovanie bezpečných centier, alebo linky pre osoby zažívajúce násilie. Napríklad toto financovanie viac nemôžme vykrývať takpovediac nejakou záplatou, ako sa to stalo za Matovičovej vlády, keď na to použili premiérsku rezervu.
To sú len niektoré z opatrení, ktoré sociálnodemokratické strany európskej úrovne podporujú a presadzujú už roky.
Včera sa moja kolegyňa Zuzana Števulová na výbore pre ľudské práva pýtala pána štátneho tajomníka ministerstva spravodlivosti, ako chcú na tomto ministerstve riešiť problém rodovo podmieneného násilia. Tak ako pri ostatných otázkach, sa aj tu vyhol odpovedi, vraj sa jedná o komplexnú tému, vraj teraz nejde granulovať. Nuž, nech tým už myslel čokoľvek, jasne z jeho odpovede vyplýva, že téma násilia nie je prioritou. Prioritou sú, a teraz ho citujem, kajúcnici a vysoké tresty za ekonomické trestné činnosti. Ja sa pýtam prečo. Opäť, môžte si odpovedať sami.
Dôležitým bodom v PVV je aj pokrytecké vyjadrenie ohľadom vzťahovej a sexuálnej výchovy. Vzťahová a sexuálna výchova, ako to už dnes tu odznelo, nie je hodnotovou výchovou, práve naopak. Rovnako ako vlastiveda či chémia je odbornou témou, ktorej výučba musí byť založená na moderných vedeckých a odborných poznatkoch. Vzťahová a sexuálna výchova je zároveň najlepšou prevenciou už spomínaného násilia, ale aj sexuálne prenosných infekcií, neželaných tehotenstiev, a teda aj interrupcií, najmä u mladistvých. Inak povedané, vedie k zdravšej, rešpektujúcej a rovnejšej spoločnosti. Jazyk používaný v kampani a tiež PVV stavia medzi rodičov a školy také pomyselné bariéry. Šíri strach a nedôveru. Vzťahová a sexuálna výchova bola pritom predmetom nedávno schválenej kurikulárnej reformy, na ktorej pracovali odborníčky a odborníci z rôznych názorových spektier. Aj preto by sme mali napredovať napríklad v podpore učiteľov a učiteliek, v modernizácii učebníc, ale aj modernizácii potrieb, ktoré sú využívané na vyučovanie tohto predmetu, a spoločne budovať prostredie, v ktorom sa každé dieťa cíti dobre, v bezpečí, rešpektované a kde štát dbá o jeho zdravie. Namiesto toho robíme krok späť.
Ďalšou z tém, ktorej by som sa chcela venovať, je ochrana a život žien, ktoré taktiež vládu nezaujímajú. Viete, čo ma mrzí? Celá politizácia témy interrupcií. Pretože interrupcie sú súčasťou zdravotnej starostlivosti tak, ako iné zdravotné zákroky. Opravte ma, ak sa mýlim, pretože som tu nová, ale hlasovali niekedy poslanci Národnej rady o tom, ako operovať koleno? Alebo o tom ako liečiť nejakú vážnu chorobu? Určite nechcem porovnávať situácie, ale v oboch prípadoch sa jedná o zdravotnú starostlivosť. A tá sa nemá riadiť ideológiou ani politikou, ale vedou. Majú o nej rozhodovať doktori a doktorky, gynekológovia, gynekologičky a nie my tu v Národnej rade. Ale keďže interrupcie sa v PVV predsa nachádzajú, asi sa im, žiaľ, aj tak budeme musieť takto neodborne, čisto politicko-ideologicky venovať.
Počas kampane som ocenila deklarovanú vôľu ministerky Dolinkovej zaviesť interrupčnú tabletku ako bezpečný a šetrnejší spôsob prerušenia neželaného tehotenstva, avšak programové vyhlásenie vlády o interrupciách hovorí tónom, ktorý sa dá sotva interpretovať pozitívne. Ak, samozrejme, pod pozitívom rozumieme reálny pokrok k zlepšeniu dostupnosti tohto typu zdravotnej starostlivosti pre všetky ženy bez rozdielov. Ak sa, naopak, uspokojíme s tým, že vláda nechystá obmedzenia, čo je už v podstate akýsi pokrok v porovnaní s vládou Igora Matoviča z roku 2020, ktorá sa k téme pri, obmedzenia interrupcií jasne prihlásila aj vo svojom programovom vyhlásení, a budeme sa teda len musieť každých šesť mesiacov brániť útokom na práva žien vedeným či už z koalície, alebo opozície, PVV možno až tak nedesí. Text hovorí, že ľudský život je hodný ochrany už pred narodením. Je však príznačné, že práve politici a političky, ktorým tak veľmi záleží na ochrane života pred narodením, často zabúdajú na ochranu života po narodení. Napríklad aj na ochranu života žien a matiek, ktoré obmedzenia interrupcií môžu stáť zdravie, či dokonca život. Po konkrétne príklady, po všetky tie Izabely a Doroty, nemusíme chodiť ďaleko. Pre tých a tie, ktorí nepoznajú tieto mená, jedná sa o dve z niekoľkých možno až desiatok obetí obmedzenia interrupcií v Poľsku. Našťastie to vyzerá, že v susednom Poľsku sa nová vláda, zvolená aj vďaka veľkej mobilizácii žien, vyberie cestou opätovného sprístupnenia tejto zdravotnej starostlivosti. Je ťažké predpovedať, čo čaká nás.
Práve Ficove minulé vlády sa, naopak, snažili o pomerne moderný prístup k interrupciám, založený na vedeckých poznatkoch a nie na ideológii. Napríklad v roku 2009 sa vtedajší minister zdravotníctva Richard Raši snažil o zrušenie povinného súhlasu pre interrupciu pre neplnoleté osoby, až kým nenarazil na odpor biskupov. Prešlo viac ako desaťročie a prístup žien k interrupciám je u nás stále zlý. A namiesto toho, aby sme sa pohli vpred, tu zubami-nechtami musíme brániť status quo. Teraz to vyzerá, že ani nová vláda sa nebude snažiť o odstránenie bariér a prekážok, ktorým ženy čelia v prístupe k bezpečnej interrupcii, a teda k zdravotnej starostlivosti. Neostáva nám nič iné, len dúfať, kto chce teda, sa môže aj modliť, že pri prípadnom návrhu z dielne známych obmedzovačov a obmedzovačiek práv žien aspoň časť koalície nezdvihne ruku proti zdraviu a životom žien. Bezplatné, bezpečné a bezprekážkové, a teda dostupné interrupcie sú napriek tomu hudbou budúcnosti. Ak aj vláde záleží na znížení počtu neželaných tehotenstiev a interrupcií, najmä pre ženy zo sociálne znevýhodnených pomerov, okrem podpory už spomínanej vzťahovej a sexuálnej výchovy sa mohla v programovom vyhlásení vlády zamerať napr. na antikoncepciu. O tej nie je v PVV ani zmienka. To, že v ňom absentujú napr. bezplatné menštruačné potreby do škôl, na univerzity a pre najohrozenejšie kategórie osôb, tak ako sa to deje v iných štátoch a najmä v tých, ktoré majú sociálnodemokratickú vládu, alebo dostupnosť umelého oplodnenia pre všetky ženy, ktoré chcú otehotnieť, ma neprekvapila. Vláda zatvára oči aj pred viacnásobnou diskrimináciou a porušeniami základných ľudských práv, ktorým čelia rómske ženy. Vláda nás ženy jednoducho nevidí.
A ďakujem pekne, že ste tu teda vydržali až do takejto neskorej hodiny. (Potlesk.)