Videokanál poslanca

Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, páni poslanci, úvodom musím zdôrazniť, že pri tvorbe zákona platí ústavný princíp zákazu svojvôle aj pre Národnú radu a vládu. Podľa konštantnej judikatúry Ústavného súdu totiž všetky orgány verejnej moci sú povinné striktne dodržiavať judikatúru Ústavného súdu ako integrálnu súčasť ústavy a jej rešpektovanie je jeden z dôležitých princípov právneho štátu.
Keď vás tak počúvam, váš nesúhlas s ďalšou úpravou právomoci Súdnej rady, dokazuje, že sústavne pokračujete v presadzovaní neprípustného oslabenia alebo oslabovania jej postavenia v materiálnom právnom štáte. Presadili ste zmenu jej ústavného postavenia novelou ústavy k 1. 1. 2021 zmenou jej nezávislého postavenia na v zásade autonómne postavenie, keďže podľa vás tento orgán má plniť najmä justičnú politiku vlády. Zlikvidovali ste zámer presadeným ústavodarcom v roku 2001, že má Súdna rada inštitucionálne zaručiť nezávislosť súdnej moci od orgánov zákonodarnej i výkonnej moci. Novela ústavy z roku 2001 pritom musela zakotviť do ústavy tento orgán Súdnej moci, aby sa nevyhnutne zabezpečil princíp trojdelenia štátnej moci v demokratickom štáte. Jej zakotvenie pritom bola zásadná požiadavka pre vstup Slovenskej republiky do Európskej únie. Pri nerešpektovaní tejto požiadavky by sa nezrušilo prerušené konanie o našom vstupe do Európskej únie, ak si na to dobre spomínate.
Váš postoj je teda možné hodnotiť ako aj prípadný zámer nejakým spôsobom oslabovať postavenie Slovenskej republiky v Európskej únii, ba dokonca možnosť jej vystúpenia z Európskej únie. Súčasne porušujete princíp striktne dodržiavať judikatúru Ústavného súdu, ktorý pri úprave postavenia Súdnej rady v roku 2021 ako orgánu sudcovskej legitimity konštatoval záväzne aj to, že jej činnosť predstavuje výraznú garanciu reálnej ochrany ústavného princípu nezávislosti sudcov, napríklad v rozhodnutí alebo v náleze Plénum Ústavného súdu 12/2022.
A teda poďme teda na konkrétne, konkrétne veci, ktoré boli povedané v rozprave dnes a aj v prvom čítaní, resp. na výbore Národnej rady. A tu odmietam, že sme sa, že sme odmietli o tom diskutovať, pretože, pán poslanec Vančo, ak si dobre spomínate, tak na ústavnoprávnom výbore sme odpovedali na všetky otázky, ktoré ste sa pýtali, a vôbec sme nemali žiaden záujem nejakým spôsobom nediskutovať s vami, alebo, alebo sa vyhýbať odpovediam.
Čiže pokiaľ ide o kreovanie disciplinárnych senátov. Odmietate opakovane rešpektovať judikatúru, že pri zložení disciplinárnych senátov u sudcov platí vo viacerých krajinách Rady Európy prax ich zmiešaného zloženia, ktorý nevyvoláva žiadne pochybnosti o ich nestrannosti alebo nezávislosti. Výhodou totiž je, že kolegiálne súdy so zmiešaným zložením odbornými i laickými sudcami prejednávajú spory v oblastiach, kde sú skúsenosti týchto sudcov potrebné na riešení konkrétnych otázok, ktoré môžu vzniknúť. Súčasná úprava, ktorá vylučuje sudcov všeobecných súdov byť prísediacimi v disciplinárnom senáte je jednoznačne diskriminačná, keďže sa umožnilo byť prísediacim len u prokurátorov, notárov a exekútorov, čo ste zaviedli vy, pani ministerka, nie, nie my. Pardon. (Rečník si doplnil pitný režim.)
Ignoruje sa, ako je to štandardne v demokratických štátoch, že účasť sudcov vytvorí predpoklad hlbšieho, kvalifikovanejšie a reálneho pohľadu na výkon funkcie sudcu a tým aj širší priestor nielen na ochranu práv disciplinárne stíhaného sudcu, ale aj objektívne posudzovanie okolnosti pri uplatňovaní disciplinárnej zodpovednosti aj sudcov. V súčasnosti je splnená požiadavka kvalifikovanejšieho pohľadu na výkon činnosti len u prokurátorov, notárov a exekútorov, čo považuje Ústavný súd za vecne správne, ak majú prísediaci v disciplinárnom senáte. Sú teda oprávnení rozhodovať o disciplinárnej zodpovednosti svojich členov.
Hádam teda nechcete tvrdiť, že prokurátor, exekútor a notár má kvalifikovanejší a reálnejší pohľad na výkon funkcie sudcu, ako skúsení sudcovia všeobecných súdov. Bránite sa tomu, hoci je z praxe rozhodovania Ústavného súdu zrejmé, že vo viacerých prípadoch zrušil rozhodnutia disciplinárneho senátu pre ich protiústavnosť. Dnešná úprava teda reálne umožňuje aj šikanovanie sudcov rozhodnutím disciplinárnych senátov. Značná časť sudcov súčasný stav hodnotí aj pomenovaním, že ide o takzvané, takzvaných katov na sudcov, keď môžu v jednostupňovom konaní rozhodnúť a diskreditovať sudcov na dlhé roky a následne keď príde k rozhodnutiu Ústavného súdu, tak je to už po takom čase, že sa z tých sudcov táto disciplinárna zodpovednosť, ktorú Ústavný súd zruší, už nedá zmyť.
A je to z toho dôvodu, že zloženie disciplinárnych senátov, resp. vôbec sudcov Najvyššieho správneho súdu, tak ako bol vykreovaný, bol tak, že väčšina z týchto sudcov je, sú ľudia, ktorí v živote neboli a nemali oblečený talár. Pretože dobre si pamätáme, akým spôsobom boli kreované, kreovaní sudcovia Najvyššieho správneho súdu bez štandardných výberových konaní tak, ako sa obsadzujú štandardné miesta sudcov na všeobecných súdoch.
Tvorba databázy prísediacich Súdnou radou. Keďže Súdna rada je na základe ústavy oprávnená i povinná zaručiť reálnu ochranu ústavného princípu nezávislosti sudcov, musí mať bezpodmienečne zásadný, rozhodujúci vplyv na tvorbu databázy prísediacich. Veď je to najvyšší orgán sudcovskej legitimity, ústavný. Kto iný? Neprípustne ignorujete a tým aj klamete občanov, že vytvorenie databázy Súdnou radou vylučuje, aby rozhodovala o zložení jednotlivých disciplinárnych senátov, pričom rozhoduje len o tvorbe databázy. O zložení senátov totiž výlučne rozhoduje Najvyšší správny súd rozvrhom práce na základe programových prostriedkov schválených ministerstvom spravodlivosti, a to náhodným výberom tak isto presne, ako je to v konaniach pred všeobecnými súdmi. V otázke legitimity sudcovskej moci Ústavný súd už v minulosti rozhodol, že je v súlade s ústavou podieľanie sa Súdnej rady na tvorbe databázy kandidátov na členov výberových komisií, čo je analogická kompetencia v personálnej oblasti súdnictva výberových komisií na sudcov, respektíve na predsedov súdu, aby som to upresnil.
Občanom nehovoríte, že členovia Súdnej rady pri tvorbe databázy sú povinní vychádzať len z návrhov orgánov sudcovskej samosprávy, ktorá má ústavné oprávnenie podieľať sa na činnosti súdnictva, teda Súdna rada si nevymýšľa kandidátov, ktorých zaradí do databázy, z ktorých potom Najvyšší súd náhodným výberom vyberá členov disciplinárnych senátov, ale je viazaná návrhmi sudcovskej samosprávy, sudcovských rád jednotlivých všeobecných súdov. Obsahovo ide o zhodnú úpravu tvorby databázy prísediacich ako u prokurátorov na základe rozhodnutia rady prokurátorov, čo je vrcholný orgán samosprávy prokurátorskej, čo podľa Ústavného súdu je v súlade s ústavou.
Pokiaľ ide o podávanie disciplinárnych návrhov proti sudcom Súdnou radou. Opäť ignorujete judikatúru, podľa ktorej platí, že paritné zloženie Súdnej rady zo sudcov a nesudcov v pomere jedna k jednej, respektíve teda deväť k deviatim, prispieva k zabezpečeniu všestrannosti pohľadu na riešenie problému a k zamedzeniu prípadnej jednostrannosti, čo bráni justičnému korporativizmu a izolácii a rovnako zachováva princíp deľby moci a zodpovednosti. Je nepochybné, že oveľa objektívnejšie a spravodlivejšie je rozhodovanie tohto kolektívneho orgánu, keď aj ústava vyžaduje pre platnosť rozhodnutia súhlas minimálne desiatich členov než rozhodnutie jedného jediného člena, to jest predsedu Súdnej rady, ktorý pri rozhodovaní nie je nadriadený ostatným členom, ako to bolo doteraz. Rozhodovanie jednou osobou reálne zvyšuje riziko svojvoľného konania tým, že sa bezdôvodne svojvoľne podá návrh alebo nepodá, hoci sú splnené zákonné podmienky. Prax bývalého predsedu Súdnej rady túto negatívnu skutočnosť nepochybne preukázala, takže opodstatnene sa vyžaduje zmeny rozhodovania Súdnou radou o tejto otázke a nie ponechanie len na samotného predsedu.
Ďalej, občanom svojimi tvrdeniami podsúvate klamlivý dojem, že ak podá Súdna rada disciplinárny návrh a súčasne vytvára databázu prísediacich zo sudcov, bude rozhodovanie v disciplinárnom senáte neobjektívne. Buď teda opäť nepoznáte judikatúru, alebo ju vedome zatajujete, že Súdna rada ako navrhovateľ je len účastníkom konania, kde okrem práva podať návrh, prípadne urobiť procesné úkony v priebehu konania nemá zákonom zákonom zaručenú možnosť akokoľvek vplývať na výsledky konania a takouto možnosťou nie je ani to, že sa podieľa na kreovaní databázy prísediacich. Ak by táto skutočnosť mohla ovplyvniť výsledok konania, je daná zo zákona možnosť dosiahnuť vylúčenie prísediaceho na základe námietky zaujatosti. Pri tejto námietke sa pritom musí vždy rešpektovať, že dôvodom na vylúčenie sudcov je len preukázaný priateľský alebo nepriateľský vzťah k účastníkom konania, pričom len samotný kolegiálny vzťah medzi sudcami, ktorý zostáva v profesionálnej a spoločenskej úrovni, nie je spôsobilý vyvolať pochybnosti o nestrannosti sudcu. To je z judikatúry Ústavného súdu.
Ďalej je absolútnym klamstvom tvrdenie, že len sudcovia všeobecných súdov budú súdiť svojich sudcov, keďže prísediacimi budú sudcovia Najvyššieho správneho súdu, sudcovia všeobecných súdov a takisto laickí sudcovia, to znamená právnici, ktorí nie sú súčasťou justície, napríklad advokáti, pedagógovia právnických fakúlt a podobne a, samozrejme, zástupca samotného Najvyššieho správneho súdu.
Musím zdôrazniť, že uvádzanie úplne nepravdivých alebo len čiastočne pravdivých informácií pre občanov je naozaj veľmi amorálne. Kto iný sa má podieľať na tvorbe databázy ako nie najvyšší ústavný orgán sudcovskej legitimity. Veď tento orgán aj sám nominoval jednotlivých sudcov na Najvyšší správny súd a aj dnes sa podieľa na kreovaní sudcov Najvyššieho súdu tým, že rozhoduje o ich preložení, respektíve pridelení. To znamená, aj dnes má tú kreačnú právomoc Súdna rada vo vzťahu k samotným sudcom Najvyššieho správneho súdu. Tak nechápem, aký je problém, že má mať kreačnú právomoc na základe ale len návrhom sudcovských rád samosprávnych orgánov na vytvorenie databázy, z ktorých náhodným výberom podľa rozvrhu práce Najvyšší správny súd obsadzuje disciplinárne senáty. To je úplne klamstvo, čo tu tvrdíte.
Ďalšia téma, ktorá tu bola otvorená, je zakotvenie odvolania proti každému rozhodnutiu disciplinárneho senátu, takzvané dvojstupňové konanie alebo dvojinštančné konanie, keď chcete. V súčasnosti platí model, že je daná možnosť podať odvolanie výlučne len pri uložení najzávažnejšieho disciplinárneho opatrenia a súčasne i možnosť podať návrh na obnovu konania v týchto prípadoch ako mimoriadny opravný prostriedok. Súčasnú úpravu zakotvila, kolegovia, vaša vládna koalícia v období, keď už platil záväzný právny názor Ústavného súdu, že disciplinárne konanie u sudcov je osobitný proces pre nositeľov súdnej moci, kde v takomto druhu právneho procesu je v súlade so základným ústavným právom na súdnu ochranu čl. 46 ods. 1 ústavy, čl. 6 ods. 1 Dohovoru a čl. 13 Dohovoru, len ak zakotvuje právo, teda možnosť, na odvolanie a prípadne i podanie návrhu na obnovu konania, na odvolanie voči rozhodnutiu teda myslím. Ide o koncepciu procesnej obrany, ktorá je súladná s ústavou. Súčasná úprava zakotvuje rozdielnu, nerovnakú procesnú úpravu o možnosti podať odvolanie u sudcov, hoci ústava zhodne rovnako zakotvuje pre všetkých sudcov garantovanie ich nezávislosti. U každého subjektu pritom platí, že základné právo alebo práva a slobody im nemožno odňať, ktorým je jej základné právo na spravodlivý súdny proces. Zase obhajujete protiústavný stav a tým porušujete povinnosť striktne dodržiavať ako orgán verejnej moci judikatúru Ústavného súdu. Dá sa to hodnotiť aj ako poručenie ústavného sľubu poslanca dodržiavať ústavu a ostatné zákony, čo znamená, že musí konať v zmysle sľubu, ktorý je ústavným príkazom a jeho záväzkom.
Šikanovanie sudcov tu bolo spomínané viacejkrát. Obava zo šikanovania takzvaných nepohodlných sudcov je absolútne absurdná, keďže inštitucionálne, osobné i procesné záruky nezávislosti prísediacich, ich náhodný výbor, právo uplatniť námietku zaujatosti dokazujú absolutizáciu hypotézy o prezumovaní deformačného vplyvu účasti sudcov ako prísediacich v disciplinárnych senátoch. Tento záver konštatoval takisto Ústavný súd u prísediacich prokurátorov v zhodnom disciplinárnom procese, takže sa jednoznačne vzťahuje aj na sudcov všeobecných súdov. Praktické poznatky pri aplikácii súčasnej úpravy disciplinárneho konania bez možnosti účasti prísediacich z radov sudcov vo viacerých prípadoch preukazujú, že reálne dochádzalo k šikane takzvaných nepohodlných sudcov, a to aj vytváraním neprípustnej spoločenskej atmosféry nielen politikmi, ale aj viacerými médiami, ktoré jednoznačne porušovali ústavný princíp, že len súdom právoplatne odsúdený páchateľ je vinný. Vyplýva to z viacerých rozhodnutí Ústavného súdu o porušení ústavného práva disciplinárne stíhaného sudcu na spravodlivý súdny proces alebo spravodlivé súdne konanie.
Pokiaľ ide o to, čo tu spomínala pani poslankyňa Kolíková, že tu doslovne preberáme nejaké stanoviská alebo odôvodnenia Súdnej rady. Táto vytýkaná úzka spolupráca Súdnej rady a ministerstva v legislatívnom procese podľa platnej zákonnej úpravy vyplýva z ústavného princípu deľby moci, ktorý vyplýva z parlamentnej formy vlády, ktorá v našom štáte platí. Podstatou uvedeného princípu je totiž rozdelenie jednotlivých právomocí v rámci ústavného systému medzi viac orgánov za účasti súčasnej existencie ústavných mechanizmov, ktoré prostredníctvom vzájomnej účasti na výkone právomoci alebo možnosti následnej kontroly bránia ich zneužitiu. Kritizovali ste ma, že nediskutujem, nekomunikujem s odborníkmi v niektorých predchádzajúcich legislatívnych procesoch, no a keď komunikujem s odborníkmi, a kto už je väčší odborník ako členovia Súdnej rady ako najvyššieho ústavného orgánu sudcovskej legitimity, tak mi opäť vyčítate, že s nimi komunikujem a že sa dohodneme, alebo že vidíme rovnaké, rovnaké odôvodnenia a potreby, ktoré, ktoré v daných procesoch sú. Takže ako sami si navzájom odporujete, raz keď vám to vyhovuje tak, keď vám to nevyhovuje inak.
Pokiaľ ide o samotné dáta, čo spomínala pani poslankyňa Kolíková, že nevychádzame z dát. No a z akých dát vychádza pani poslankyňa Kolíková, že tie disciplinárne konania tak, ako sú dnes nastavené, sú správne. Tu nejde o úspešnosť alebo neúspešnosť disciplinárnych konaní, tu ide o právo na spravodlivý súdny proces a ten jednoinštančným konaním zabezpečený jednoznačne nie je.
Pani poslankyňa Kolíková hovorí, že zmeny v disciplinárnom konaní, ktoré sú, teda že sú chybným krokom, pretože súčasné jednoinštančné konanie sa osvedčilo. Ja sa pýtam, aké dáta máte na to vy, že sa osvedčilo? Pretože táto zmena súvisí predovšetkým s tým, že aj sudcovia majú právo na spravodlivý proces a teda právo na účinný opravný prostriedok. Je to zosúladenie s európskymi štandardami a požiadavkami, najmä požiadavky Európskej únie a Rady Európy, ktoré často zdôrazňujú, že disciplinárne prípady ako rozhodnutia, ktoré majú významný zásah do postavenia sudcu, ale aj prokurátora, notára alebo exekútora, by mali byť preskúmateľné a poskytovať opravný mechanizmus. Ja vnímam, že vás asi teší, že niektorí sudcovia sú očierňovaní niekoľko rokov, sú diskreditovaní, čo má dosah na ich pracovný a súkromný život. A tak je nastavený dnešný systém disciplinárnych konaní a nehovorte, že ide o šikanu a to práve vy, pani poslankyňa Kolíková, mrzí ma, že odišla zo sály. Ja som netelefonoval a nevyhrážal sa členom Súdnej rady, aby odstúpili, ako vy, ja nemám rozhodnutie Správneho súdu o tom, že som zasiahol do nezávislosti justície, že som porušil zákon pri odvolaní predsedu Okresného súdu Bratislava III, pretože nevyhovoval vašim požiadavkám, a to boli brutálne zásahy do justície a to, čo hovoríte dnes, sú absolútne nezmysly. Rovnako nedávno dvojinštančnosť disciplinárnych konaniach zaviedli v Českej republike, kde to absolútne nie je téma a len na Slovensku je to téma, lebo treba na tejto téme politikárčiť. Chcete teda povedať verejnosti, že aj v Českej republike to majú nastavené zle? Tam nie je absolútne s dvojinštančnosťou konania žiaden, žiaden problém.
Pokiaľ ide o dohľad nad činnosťou hodnotiacich komisií Súdnou radou. Navrhovaná úprava hodnotenia sudcov korešponduje s odporúčaním Výboru ministrov Rady Európy o možnosti štátov zaviesť systém hodnotenia sudcov len súdnymi orgánmi s cieľom prispieť k efektivite výkonu spravodlivosti a neustáleho zlepšovania jej kvality. Na základe poznatkov z praxe navrhovaná úprava opodstatnene poskytuje benefit tým sudcom, ktorí päťročnou sudcovskou činnosťou preukazujú výborný alebo veľmi dobrý výsledok. Ich následné opakovanie by fakticky znamenalo formalistický procesný postup, ktorý popiera účel samotného hodnotenia sudcu. U ďalších sudcov s horším výsledkom hodnotenia sa zakotvuje opakované hodnotenie, čo je jednoznačne v záujme zabezpečenia zvýšenia kvality, kvantity i včasnosti ich konania a rozhodovania, čím sa plní účel hodnotenia.
Pokiaľ ide o výberové konania pri kariérnom raste sudcov, znalosť cudzieho jazyka sudcom je potrebné vnímať len ako určitý osobný benefit sudcu. Zákon totiž nepripúšťa, zakazuje, aby sudca v rámci konania využíval svoje jazykové znalosti, takže nemôže byť v konaní ani tlmočníkom, ani prekladateľom. Je totiž povinný rozhodovať a konať len v slovenskom jazyku. Kľúčové v tomto pri výberových konaniach musí byť zistenie takej úrovne kvality a kvantity včasnosti konania, ako aj dodržiavania sudcovských povinností a etiky sudcu, ktoré preukážu úroveň interpretácie a aplikácie právnych predpisov judikatúry, ktorá je požadovaná pre výkon súdnictva na súde vyššieho stupňa a nie samotné jazykové znalosti.
Pokiaľ ide o psychologické posúdenie sudcov na súd vyššieho stupňa, vypustenie tohto kritéria je vecne opodstatnené, lebo zabezpečuje štandard aplikovaný vo väčšine krajín EÚ, ako to konštatuje správa svetovej asociácie sudcov, ktorej súčasťou je aj Európska asociácia sudcov, ktorej sme zase členmi my. Zo správy vyplývajú stanoviská, že na rozdiel od našej právnej úpravy niektoré štáty nevyžadujú psychologické posúdenie ani pri vzniku funkcie sudcu, respektíve nie je to zákonná podmienka pre vznik funkcie sudcu. Uvádza sa aj to, že pri kariérnom raste vzniká reálna možnosť bezdôvodne znevýhodňovať niektorých sudcov na základe uvádzaného posudku. My tento princíp nerušíme vo všeobecnosti, len pri postupe na súd vyššieho stupňa.
Pokiaľ ide o možnosť uchádzača po skončení výberového konania požiadať o výmaz časti údajov z podkladov, ktoré tvoria súčasť výberového konania, opakujem, pán poslanec Dušenka, po skončení výberového konania, tak navrhovaná možnosť spĺňa v zmysle judikatúry ústavné kritéria o zabezpečení práva na ochranu súkromia, ktorým sa zaručuje ochrana hodnôt uznaných za súkromné pred verejnou mocou fyzickými aj právnickými osobami, teda ochrana súkromnej sféry života uchádzača, ak by tam tie údaje mali byť naveky.
Pokiaľ ide o naznačené ústavné rizika a o prípadnej neústavnosti návrhu pri zmenách postavenia Najvyššieho správneho súdu ako disciplinárneho súdu, tu musím zopakovať opätovné porušenie konštantnej judikatúry, ktorá je právne záväzná buď pre jej neznalosť, alebo pre neprístupné ignorovanie jej názorov. A odkazujem na nález ústavného súdu PL. ÚS 2/2023. Ústavný súd totiž výslovne uviedol, že Najvyšší správny súd je riadny súd v sústave súdov, tak ústavné možnosti z verejné č. 142. ods.3 a č. 148 ods. 2 ústavy, zákonodarcovi sa vzťahujú aj na tento súd, je preto na rozhodnutí zákonodarcu, či ustanoví účasť prísediacich aj na rozhodovaní senátu Najvyššieho správneho súdu, teda disciplinárneho senátu, a v akej miere a ako upraviť spôsoby ustanovenia. Z tohto záveru jednoznačne vyplýva aj to (rečník si odkašľal), pardon, že Ústavný súd dôsledne akceptoval interpretačné pravidlo o vzájomnej súvislosti všetkých relevantných noriem, keďže to tvorí podľa koncepcie ústavného súdu absolútny základ uplatňovania ústavy. Opäť zarážajúco prehliadate, že ak zákonodarca využíva ústavou zverenú právomoc, ktorá umožňuje zákonom upraviť danú problematiku, je vylúčené spochybnenie ústavnosti navrhovaných zákonných úprav. Znamená to súčasne aj to, že Ústavný súd nemá právomoc posudzovať možnosť riešenia zvoleného zákonodarcom, ani presadzovať inú koncepciu.
Pri vzniku funkcie sudcu sa musí zabezpečiť rešpektovanie právne relevantného odporúčania poradného výboru európskych sudcov z novembra 2012, ktorý zakotvuje, že vedúcim princípom týkajúcim sa postavenia sudcov by malo byť rovnaké zaobchádzanie so špecializovanými, ako aj so všeobecnými sudcami, takže by mali byť rovnaké pravidlá o ustanovení do funkcie, jej trvanie, kariérny postup i disciplinárna zodpovednosť.
No a teraz sa dostávame k toľko kritizovaným odmenám sudcov pri dovŕšení určitého jubilea. Sudcovia majú v súčasnosti možnosť dostať odmenu len pri životnom jubileu 50 rokov. Návrhom sa odstraňuje ich znevýhodnenie pri poskytovaní tejto fakultatívnej dávky pri dožití sa 60 rokov veku oproti zamestnancom v štátnej službe, ktorým zákon uvedenú možnosť poskytnutia odmeny priznáva. Výkon ústavnej funkcie v demokratickom štáte nemôže byť znevýhodnený vylúčením možnosti neoprávnenia poskytnutia odmeny pri tomto životnom jubileu. Pre fungovanie demokratického štátu je významné zabezpečenie výkonu štátnych záležitostí štátnymi zamestnancami, ale minimálne rovnocenný je ich výkon ústavnej funkcie v justícii. Váš nesúhlas poukazuje na existenciu vami často presadzovanej tendencie o znižovanie životnej úrovne sudcov na základe ich zákonných príjmov. Pripomínam všetkým, že Ústavný súd konštatoval protiústavnosť vami, vašou koalíciou v minulom období, presadenej zákonnej úpravy pri rozsiahlom obmedzení poberania nemocenských dávok počas ich práceneschopnosti, čo je neakceptovateľným zásahom do tzv. materiálnych záruk nezávislosti sudcov, na čo štát dopláca, lebo musí, samozrejme, tieto odmeny spätne vyplácať a regresovať.
Jubilejné odmeny, to znamená, že sa nevyplácajú plošne, všetkým sudcom, ale iba tým, ktorí dosiahnu určitý vek. Ako naozaj nerozumiem, prečo závidíte a hovoríte, že sú niečím nenormálnym. Nie je to pravda, každý zamestnaný v štátnej správe má na ne nárok. A to, že sme z fakultatívnosti udeľovania takýchto odmien pozmeňujúcim návrhom zmenili toto ustanovenie na obligatórnosť, je reakcia na výhrady Európskej komisie, aby nemohli byť tieto odmeny chápané ako odmena za výkon sudcovskej činnosti, čo je v rámci justície neprípustné. Samozrejme, je tam poistka, keď si prečítate podrobne toto ustanovenie, ktoré hovorí, že na takúto odmenu je právny nárok v závislosti od finančných možností daného súdu.
To znamená, že chcem vyjadriť nesúhlas pozmeňovacími návrhmi pani poslankyne Kolíkovej a, samozrejme, aj pani poslankyne Plavákovej. Nielen z obsahového hľadiska, ale pozmeňovací návrh, ako sme ho pozerali, ktorý priložila pani poslankyňa Kolíková, je ešte aj technicky zle napísaný, pretože sa vypúšťa len čl. 1 bod 42, ale nereaguje sa na bod 35, čiže ani technicky ho nie je možné vôbec schváliť.
No aby som sa teda vrátil aj k udalostiam, ktoré boli na začiatku minulého volebného obdobia, mrzí ma, že tu nesedí pani poslankyňa Kolíková, ktorá odišla na tlačovú konferenciu, predpokladám, tak sa jej chcem opýtať, či sa nehanbí za to a či chce naozaj klamať takto občanov o tom, keď ešte ani nebola ministerkou spravodlivosti v minulom volebnom období a viacerým členom Súdnej rady telefonovala, že nemajú dôveru vlády a parlamentu, aby sa teda slobodne rozhodli vzdať sa svojej ústavnej funkcie člena Súdnej rady. Obsahovo im oznámila, že je žiaduce rešpektovať túto skutočnosť, lebo v prípade neakceptovania sa vytvorí politický nátlak podporovaný médiami, ktoré zreteľne minimálne sympatizovali, respektíve viditeľne nadržiavali bývalej vládnej koalícii. To znamená, že vytvorila silný psychický nátlak, čo vylučuje slobodné rozhodnutie o vzdaní sa funkcie, čím sa preukazuje naozaj arogantný prejav politickej moci. Zdôrazňujem, že ústavná funkcia členov Súdnej rady im vznikla v súlade s ústavou a garantovaným základným právom na prístup k verejnej funkcii. Pričom takéto konanie splnia všetky kritériá o popretí základných práv a slobôd občanov v mene záujmov politických strán a hnutí, čo podľa judikatúry je zároveň aj popretím demokracie. A musím podotknúť, že následné legislatívne kroky bývalej vlády o možnosti odvolania členov Súdnej rady bez udania dôvodu nám dodnes vytýka Európska komisia sústavne v každej správe o právnom štáte a na všetkých iných možných príležitostiach, pričom ale, bohužiaľ, na zmenu tohto je potrebná ústavná väčšina a zjavne v tomto parlamente sa nenájde. A teraz ku konkrétnym vyjadreniam, ktoré tu odzneli v rozprave.
K pani poslankyni Plavákovej. Súdna rada získa kontrolu nad zložením disciplinárnych senátov tým, že bude vytvárať databázu. Myslím si, že to je absolútny nezmysel a vysvetlil som ho, že prečo to takto nemôže byť. Súdna rada si nevymýšľa, koho do tej databázy zahrnie, vychádza z návrhov sudcovských rád, čo sú samosprávne orgány jednotlivých súdov, opakujem, a opakujem, že ďalej Súdna rada nemá akýkoľvek vplyv na ďalší život tejto databázy. Samotný Najvyšší správny súd pri kreovaní disciplinárneho senátu podľa rozvrhu práce náhodným výberom z tejto databázy vyberá sudcov do jednotlivých disciplinárnych senátov, ad hoc pri každom prípade. To znamená, že ja si neviem predstaviť a skúste mi to, pani poslankyňa, vysvetliť, akým spôsobom teda Súdna rada bude ovplyvňovať tieto disciplinárne senáty. To, čo teda tu všetci stále tvrdíte.
No, k pani poslankyni Kolíkovej. Súdna reforma. Pani poslankyňa Kolíková tu hovorí o pláne obnovy a súdnej reforme a o analytickom centre. Tak ja sa chcem spýtať pani poslankyni Kolíkovej k tomu slávnemu analytickému centru, ktoré dal návrh na súdnu reformu, kde sa malo zrušiť x súdov, ak si dobre pamätám, myslím, až 14 súdov. O koľko súdov ste, pani Kolíková, znížili počet súdov na Slovensku? Keď toto bol základný moment a je to v pláne obnovy ako jeden z míľnikov zníženia počtu súdov, koľko ste ich znížili? Ani jeden. A urobili ste z toho absolútnu frašku, keď ste jednotlivým súdom zobrali právnu subjektivitu, to znamená, urobili ste z nich pracoviská sídelných súdov a fakticky, okrem toho, že ste zrušili miesto predsedu, sa na tých súdok nezmenilo nič. Ostali fungovať presne takisto ako predtým aj doteraz. Tak o akej reforme sa tu bavíme? O čom hovoríte? O reforme a míľnikoch plánu obnovy a to, čo je v pláne obnovy zakotvené alebo nie? Vy sama ste dali do plánu obnoviť ako míľnik zníženie počtu súdov. Koľko ste ich znížili? Jeden v Bratislave, jeden v Košiciach, aj to len preto, že ste ich zlúčili. Žiaden iný súd na Slovensku sa nezrušil. Ani tie malé súdy, ktoré majú šesť sudcov.
K téme zníženia počtu súdov pri vytvorení obvodu pracoviska. Viete, čo je paradox? Paradox je, že v sídle súdu, to znamená na sídelnom súde, stačia dvaja sudcovia na špecializáciu v hlavnej agende. Pretože niet pravidla, ktoré by vyžadovalo na špecializáciu v sídle súdu troch sudcov. Ale na pracovisku, ktoré je zásadne menšie, treba na to isté troch sudcov. Tak už potom keď výber z dvoch alebo z troch, prečo nie všade rovnako? Prečo v sídelnom súde, ktorý je ďaleko väčší, s väčším počtom sudcov, stačia dvaja, ale na tých menších súdoch musí byť výber z troch. No práve preto, aby tam nemohli byť niektoré agendy, ktoré pani ministerka nechcela účelovo, aby na tých súdoch boli. A spôsobuje to absolútny chaos a dostupnosť občana k súdu. Si zoberte napríklad takú Žilinu, Čadcu, Makov. Človek, ktorý podá návrh na súd, napríklad z Makova, najbližší súd má v Čadci, ale ten návrh mu padne do sídelného súdu v Žiline. Tak miesto hodiny cestovania z Makova do Čadce bude cestovať štyri hodiny do Žiliny. To je naozaj reforma, ktorá ide v ústrety občanom a hlavne v ústrety dostupnosti občanov k súdu.
Pokiaľ ide o špecializáciu, špecializácia zostávala zachovaná. Počty sudcov na pracovisku na účely špecializácie ale nie sú upravené v pláne obnovy a odolnosti, ten toto vôbec nerieši. Rieši len špecializáciu a tá je zostala zachovaná. Tuto vec sme, samozrejme, kontrolovali, riešili aj s NIK-ou, s Národnou implementačnou a koordinačnou jednotkou, aj s ďalšími. Takže, samozrejme, že sme túto otázku riešili. Takisto pokiaľ ide o hlavné agendy, na tom sa takisto nič nemení a rovnako sa nič nemení ani určovanie hlavnej agendy sudcu alebo jej zmeny.
Pokiaľ ide o kritiku probačných úradníkov, veď ja som hneď v úvode, keď sa schvaľovali trestné kódexy, povedal, že budeme postupne navyšovať probačnú a mediačnú službu. Za prvé, sa to nedá spraviť v jednom momente, lebo na to nie sú logistické otázky doriešené, nie sú doriešené priestory, nie sú doriešená technika a tak ďalej. Čiže nedá sa prijať naraz 200 zamestnancov a kam ich posadíte, na čo im dáte pracovať, na akých technických prostriedkoch a tak ďalej. Čiže to má svoje súvislosti a my postupne navyšujeme týchto úradníkov a budeme ich navyšovať do budúcna. Od 1. 1. 2026 ich máme naplánovaných ďalších 24 do systému. Čiže to je odpoveď pani Kolíkovej, ako ideme ďalej nakladať s probačnou službou. Áno, vieme o tomto probléme, sme si vedomí aj konsolidácie, ale považujeme to za tak dôležitú otázku, že napriek konsolidácii sme našli nejaké zdroje na to, aby sme probačnú a mediačnú službu posilnili a od 1. 1. ich bude ďalších nových 24.
No a pokiaľ ide o plán obnovy a odolnosti, je pravdou, čo povedala pani poslankyňa Kolíková, že zabezpečila peniaze. Áno, v pláne obnovy boli peniaze, to je pravda, ale projekty, ktoré boli pripravené na realizáciu z týchto peňazí, boli tak zle pripravené a tak neprofesionálne, nekvalitne, že veľa z nich proste sa nedá a nedalo objektívne zrealizovať v lehotách, ktoré stanovila Európska komisia, ktorá povedala, že 31. august je finálny termín, kedy musia byť protokolárne odovzdané tieto rekonštrukcie, resp. nové budovy, ani o deň viac. A tieto projekty boli tak zle pripravené, že sa naozaj nedali realizovať a z toho vyplýva, že Slovensko príde o milióny eur. Áno, príde, ale nie našou vinou, pretože my sme urobili všetko, od prvého dňa, kedy sme nastúpili na ministerstvo, sme posilnili projektové tímy, zobrali sme ľudí, ktorí majú stavebné vzdelania, projektové vzdelanie na to, aby sme zachránili aspoň, čo sa dá, ale po ročnej dobe, kedy sa s projektami nerobilo že absolútne nič za bývalej vlády, aleže absolútne nič, tak proste niektoré projekty sa objektívne zachrániť nedá. A tieto pôjdu do revízie a tam Slovensko príde naozaj o milióny, ale nie našou vinou, ale k tomu budeme ešte mať osobitnú tlačovú konferenciu, tomu sa budeme ešte venovať.
K pánovi poslancovi Dušenkovi. Pán poslanec, asi ste si neprečítali úplne, úplne presne a správne návrh zákona, pretože aj tá fakultatívnosť jednotlivých jubilejných odmien, ktoré tam boli predtým, ktoré sme zmenili, neboli po konzultácii so Súdnou radou, ale po konzultácii so sudcovskou radou, a to sú dva rôzne orgány, sudcovskou radou daného súdu, ktorý je samosprávnym orgánom daného súdu, ale aj to sme museli zmeniť na základe výhrad Európskej komisie. Čiže tam Súdna rada nemala žiadnu kompetenciu.
A keď ste sa pýtali, alebo ste hovorili o tom, že treba lepšie finančne ohodnotiť zamestnancov súdov, s vami absolútne súhlasím. Neviem, či ste v predchádzajúcom období predchádzajúceho roka trošku sledovali dianie v justícii, ale napriek nepriaznivej finančnej situácii a už tohtoročnej konsolidácie aj na základe prísľubu pána premiéra, na základe ústretovosti pána ministra financií sme dali do justície pre pracovníkov súdov, to znamená vyšších súdnych úradníkov, asistentov, súdnych tajomníkov, ale aj zapisovateľky a ďalších, ďalších pracovníkov, či už na podateľni, v IT sektore a tak ďalej, na súdoch, sme im dali 32,5 mil. eur, čo vyšlo na každého takéhoto pracovníka v priemere medzi 400 až 500 euro. Viete, po koľkých rokoch? Približne po 12 rokoch. Všetky bývalé, naposledy sa zvyšovali plošne o 14 % platy za ministra Gála, za našej vlády, ale pravicové vlády vyše 12 rokov nedali do súdnictva pre súdny aparát ani euro. Až my v čase konsolidácie sme našli 32,5 mil. euro, ktoré sme rozdelili súdnym zamestnancom. Nie sudcom, ale zamestnancom na súdoch, kde sme dramaticky posilnili ich mzdové ohodnotenie, na jedného sudcu to vyšlo v priemere 400 až 500 eur. Takže ja si vyprosím, aby niekto hovoril o tom, že nerobíme nič pre súdny aparát. Toľko, čo sme my urobili za toto krátke obdobie, neurobil historicky nikto. A keď pani poslankyňa Kollíková hovorí, že koľko nových probačných, ja sa chcem opýtať, pani poslankyňa, vy ste koľko nových probačných prijali za vaše obdobie? Ani jedného, ani jedného. My už teraz, ako ste povedali, 19 a ďalších 24 budeme prijímať od 1. 1.
Pokiaľ ste hovorili, pán poslanec, o dočasnom pozastavení výkonu funkcie sudcu, § 22a. Je to pomerne gumové ustanovenie a z pohľadu sudcov môže byť zneužité a je to naozaj správny krok. Ak je problém, tak má začať disciplinárne konanie alebo trestné konanie a neriešiť to dočasným pozastavením výkonu. Pokiaľ ide o kandidáta na sudcu, tam to asi, asi pravdepodobne zle čítate, pretože vládny návrh dáva takéhoto kandidáta na vedľajšiu koľaj, t. j. kandidáta, ktorý je obvinený v čase vyhlásenia výberového konania či zaradenia do databázy, tak sa na to naňho vzťahuje. Takže to je presne opačne, ako ste povedali.
No a, pán poslanec Vančo, nemáme záujem o diskusiu. Tak ja už tomu naozaj nerozumiem. Tento návrh zákona sa pripravoval naozaj dlhý čas, vyše roka. Prebiehalo veľmi dlhé pripomienkové konanie, prebiehalo dlhé vyhodnocovanie a diskusia v rámci MPK, kde sme sa so všetkými stakeholdermi dohodli na tomto znení, či to boli samotní zástupcovia Združenia sudcov Slovenska, resp. iných stavovských organizácií, Súdnej rady a ďalších subjektov, ktoré vstupujú do tohto systému justície, či to boli profesné komory a ďalej. S vami sme sa o tom bavili a diskutovali vyše hodiny na ústavnoprávnom výbore. Ja nechápem, ako môžte povedať, že nemáme záujem o diskusiu. To, že nesúhlasíme s vašimi politickými názormi, že chcete mať Najvyšší správy súd v rámci disciplinárneho konania ako kladivo na sudcov, v jednostupňovom konaní odsúdení dovidenia, nemôžete sa nijakým spôsobom brániť v rámci spravodlivého odvolacieho konania, čo je štandardný nástroj, ako som povedal aj na výbore, štandardný nástroj v trestnom konaní a správne trestanie sa riadi takisto zásadami trestného procesu. Nechápem, prečo v štandardnom trestnom konaní je štandardne dvojstupňové konanie, ale pri správnom trestaní zrazu má byť jednostupňové, aby sa nikto nemohol brániť, aby nikto nemohol preskúmať možno aj chybné rozhodnutie prvého stupňa, neúmyselné, ale veď na to je odvolacie konanie. Ale toto odvolacie konanie nemáme, lebo pani ministerka Kolíková v tom čase si povedala, nie, sudcov treba na nich kladivo, jeden stupeň a už sa nemôžu odvolať. Áno, môžu sa na Ústavný súd, kde čakajú päť rokov a keď Ústavný súd potom nejakým spôsobom rozhodne, čo aj rozhodol v minulosti o tom, že boli porušené ústavné práva (reakcia z pléna), čo sa ma pýtate koľkokrát, však si to pozrite, ale rozhodol tak, a teraz čo s tými sudcami? Päť rokov je na nich naváľaná špina. To je v poriadku? Však to dvojstupňové konanie má aj svoj zmysel a vrátili sa k nemu aj v Českej republike. Aj oni idú zlým smerom, chcete povedať? (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Dubéci, Martin, podpredseda NR SR
Kolegovia, kolegyne, prosím, nediskutujme.

Susko, Boris, minister spravodlivosti SR
Dobre, takže vyzývali ste ma, aby som odôvodnil tento návrh, myslím, že v dôvodovej správe je to napísané, ale ja som sa snažil odôvodniť všetky veci, o ktorých tu bola diskusia, aj zdôvodniť, prečo sme to tak nastavili a prečo si myslíme, že je to tak správne. Samozrejme, nemusíme mať na to iný názor zjavne, ale myslím si, že v demokratickej spoločnosti je naozaj demokratickejšie, ak má niekto, kto má byť trestaný, mať možnosť sa voči tomuto rozhodnutia v riadnom konaní odvolať a o to nám ide.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, páni poslanci, predkladám na prerokovanie vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 816.
Návrh zákona bol vypracovaný na základe plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2025, pričom sa ním súčasne napĺňa Programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky na roky 2023 – 2027. Návrh zákona rieši viaceré statusové otázky, predovšetkým v súvislosti s prideľovaním a prekladaním sudcov, pôsobením hosťujúcich sudcov, ich hodnotením, výberovými konaniami, ochranou a odmeňovaním sudcov, ako aj organizáciou disciplinárnych senátov, ktoré rozhodujú o disciplinárnej zodpovednosti sudcov, prokurátorov, notárov a súdnych exekútorov. Účinnosť návrhu zákona sa navrhuje delená. Ako prvé nadobudnú účinnosť tie ustanovenia, ktoré sú potrebné pre vykonanie voľby členov disciplinárnych senátov, a to od 1. novembra 2025. Právna úprava statusových otázok sudcov, v ktorej sa nepredpokladá vplyv na štátny rozpočet, resp. posledná časť návrhu zákona, nadobudne účinnosť 1. januára 2026. K 1. februáru 2026 nadobudne účinnosť právna úprava nového zloženia disciplinárnych senátov.
Predložený návrh zákona má vplyv na rozpočet verejnej správy a nemá vplyv na podnikateľské prostredie, sociálne vplyvy, vplyv na životné prostredie, na informatizáciu spoločnosti, ani vplyv na služby verejnej správy pre občana, ani vplyv na manželstvo, rodičovstvo a rodinu. Návrh zákona bol prerokovaný a schválený vo Výbore Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a v gestorskom Ústavnoprávnom výbore Národnej rady Slovenskej republiky. So závermi, ktoré obsahuje spoločná správa, vyjadrujem súhlas.
Ďakujem pekne za úvodné slovo.

Ďakujem pekne za slovo.
V prvom rade by som chcel urobiť zadosť zákonu o rokovacom poriadku a vyjadriť súhlas s pozmeňovacím návrhom, aby ste o ňom mohli hlasovať.
V druhom rade by som chcel teda aj odpovedať na kritiku, ktorá tu zaznela vo vzťahu k pozmeňovaciemu návrhu, ktorý bol podaný. V prvom rade treba povedať, že je to štandardný legislatívny proces, ktorý je nastavený v legislatívnych pravidlách, aj v zákone o rokovacom poriadku, kde je možnosť predkladať pozmeňovacie návrhy tak vo výboroch Národnej rady, ako aj v pléne Národnej rady v a len v druhom čítaní. To znamená, že nie je iný priestor, ako predkladať pozmeňujúce návrhy, je to štandardná súčasť legislatívneho procesu, a preto nerozumiem týmto, týmto atakom na predkladanie pozmeňovacích návrhov. Ako deje sa tak úplne štandardne vo všetkých alebo vo väčšine prípadov a robili to všetky vlády doteraz a budú to robiť aj ďalšie, pretože vždy niečo môže, samozrejme, v procese sa vyskytnúť, čo treba doplniť alebo upraviť.
No a v tejto konkrétnej veci treba povedať, že ste tu kritizovali, že celý tento návrh zákona bol v procese celé leto. To je síce pravda, ale táto reakcia je operatívna reakcia na zatiaľ prvý a jediný proces preventívnej reštrukturalizácie, ktorý skončil nedávno a nie pred letom. A umožňuje sa speňažovanie aj v starých konkurzoch a vyrovnaniach, aj v oddlžení sa zjednodušuje proces speňažovania. A nie je dôležitý moment vzniku pohľadávky, podstatné je, že riešime takéto spriaznené pohľadávky. A veritelia si riadia rokovanie a hlasovanie, je to osvedčený model v konkurze, ktorý preklápame aj do procesu reštrukturalizácie. Takže nejde tu o nič neštandardné, ani nič, čo by vás malo nejakým spôsobom vyrušiť na poslednú chvíľu.
Ďakujem veľmi pekne za slovo.

Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci, predkladám na rokovanie Národnej rady vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorými sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 815.
Návrh zákona bol vypracovaný na základe plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2025. Základným cieľom predkladaného návrhu zákona je zefektívniť insolvenčné procesy tým, že sa odstránia niektoré administratívne povinnosti a súčasne je cieľom vysporiadať sa s aktuálnymi aplikačnými problémami, ako napríklad odstránenie administratívnych prekážok, napríklad osvedčovanie podpisov, preukazovanie ďalšieho veriteľa, úprava malého konkurzu a reštrukturalizačného plánu, úprava konštruovania a hlasovania veriteľského výboru. Navrhované zmeny majú za cieľ najmä reagovať na aktuálne potreby praxe a odstrániť aplikačné nejasnosti, ako aj niektoré výkladové nezrovnalosti naprieč celým insolvenčným právom, konkrétne spresnenie právnej úpravy výmeny a ustanovenia správcu, najmä pri konverzii reštrukturalizácii na konkurz, zlepšenie mechanizmov speňažovania majetku v oddlžení v podobe rozširovania možnosti výkupu majetku vrátane nových oprávnených osôb, úprava pri nakladaní s komoditami a elektrickou energiou, legislatívne zosúladenie a doplnenie súvisiacich zákonov ako napríklad zosúladenie pojmu spriaznená osoba v Obchodnom zákonníku s konkurzným právom, úpravy v zákone o správcu a zákone o riešení hroziaceho úpadku.
V neposlednom rade je cieľom navrhovaných právnych úprav aj precizovanie právnych úprav vzhľadom na funkcionalitu a technické požiadavky registra predinsolvenčných, likvidačných a insolvenčných konaní.
Návrh zákona predpokladá pozitívny a negatívny vplyv na podnikateľské prostredie a pozitívne sociálne vplyvy, nezakladá vplyvy na rozpočet verejnej správy, vplyvy na limit verejných výdavkov, na informatizáciu spoločnosti, na životné prostredie, služby verejnej správy pre občana a vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu. Účinnosť návrhu zákona sa navrhuje od 1. októbra 2025. Návrh zákona bol prerokovaný a schválený vo Výbore Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti a v gestorskom Ústavnoprávnom výbore Národnej rady Slovenskej republiky. So závermi, ktoré obsahuje spoločná správa, vyjadrujem súhlas.
Ďakujem pekne za pozornosť a poprosím o podporu.

Ďakujem pekne za slovo.
Vážené dámy a vážení páni, dovolím si na záver sa v stručnosti, naozaj veľmi v stručnosti, vyjadriť k rozprave, ktorá prebehla k tejto novelizácii ústavy. Zareagujem, samozrejme, na vaše výzvy ohľadom listu komisára pre spravodlivosť, demokraciu a právny štát. Vyjadrím sa aj k vašim výzvam na zverejnenie listu.
V úvode však musím povedať, že je to absolútne neseriózne najmä od pani poslankyne Kolíkovej ako exministerky spravodlivosti, ktorá veľmi dobre vie, že komunikácia s Európskou komisiou, osobitne s eurokomisárom pre spravodlivosť, demokraciu a právny štát je dôverná a bez toho, aby vyjadrili obidve strany súhlas so zverejnením tejto komunikácie, ju nemôžem zverejniť, aj keby som veľmi rád chcel. Ale čo môžem urobiť, je, môžem vás rámcovo informovať o tom, čo v tomto liste je a v tomto liste sú len dve veci.
Jedna vec je, že pán eurokomisár vyjadruje obavu o prednosti európskeho práva vo vzťahu k navrhovanej novelizácii. Obavu bez akýchkoľvek ďalších podrobností a vyjadruje nádej, že návrh ústavy sa schváli tak, aby bol v súlade s právom Európskej únie. A to aj robíme. Návrh ústavy, ktorý sme predložili, nijakým spôsobom nezasahuje do prednosti práva Európskej únie alebo medzinárodných organizácií, pretože ako som to povedal vo svojom úvodnom vystúpení v rozprave, všetky naše záväzky dodržiavať medzinárodné právo v rámci čl. I ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, aj VII. ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky sú zachované a budú dodržiavané. To, čo deklarujeme v ústave, je naplnenie čl. IV ods. 2 Zmluvy o Európskej únii, ako som to povedal, kedy v rámci otázok národnej identity tieto zostávajú štátom zachované a neprenášajú ich na Európsku úniu ani orgány Európskej únie. Takže tam sme absolútne v súlade s európskym právom, a tak ako povedal pán minister Taraba, ak bude z toho nejaký problém, tak sa budeme brániť všetkými dostupnými prostriedkami, ale to sa v tomto liste vôbec nepíše. To znamená, žiadnym spôsobom nie sú v tomto liste formulované nejaké prípadné následky, ktoré by mali vyplývať tak, ako to tu dezinterpretujete. Takže toľko k tomuto listu.
Pokiaľ ide o námietky toho, že akým spôsobom je predkladaná ústava a debata o ústave a diskusia o ústave, tak ak si pozriete sami internetovú stránku Národnej rady, tak zistíte, že návrh bol predložený 7. marca 2025. Prvé čítanie bolo 9. apríla 2025 a druhé čítanie je 16. júna 2025. Myslím si, že to je dostatočný časový priestor na to, aby o tejto zmene ústavy mohli prebehnúť diskusie na odborných úrovniach, ktoré aj prebehli. Návrh ústavy v rámci MPK realizovala skupina odborníkov na ústavné právo, ktorá spoločne zadefinovala zmeny, ktoré oproti tomu, ako to išlo do MPK, ten výsledný text máte možnosť vidieť ten, ktorý je predložený v Národnej rade a dobre viete, že ten, ktorý išiel do MPK bol úplne iný ako ten, ktorý potom išiel do Národnej rady a práve z toho dôvodu, že prebehli konzultácie v rámci odborníkov na ústavné právo, bol okrúhly stôl medzi odborníkmi, ústavnými právnikmi, významnými ústavnými právnikmi na Slovensku, ktorí naformulovali text, ktorý dnes je predmetom rokovania Národnej rady. Takže to, že nebola diskusia k tomuto návrhu vôbec nie je pravda. To, že ste sa vy nezúčastňovali tejto diskusie, to neznamená, že diskusia medzi odborníkmi na ústavné právo neprebehla. Tak diskusia prebehla a na základe týchto diskusií bol predložený návrh, ktorý je dnes v parlamente.
A tu musím povedať, že osobitne sa čudujem, že, pani poslankyňa Kolíková, práve vy tu idete rozprávať o tom, že ako sa čo predkladá z hľadiska ústavy. Veľmi dobre si pamätám na to, ako sa menila ústava, keď ste vy nastúpili do vlády ako ministerka. Veľmi dobre si pamätám, ako ste zobrali Ústavnému súdu možnosť preskúmavať súlad ústavných zákonov s ústavou, a to zmenou návrhu, ktorá nastala po MPK, kde to prišiel osobne povedať predseda Ústavného súdu na ústavnoprávny výbor, že vôbec nevedel, že o takejto zmene sa vôbec diskutuje, že to bolo urobené po MPK, pred vládou tesne, tak aby o tom nemohol Ústavný súd vôbec vedieť a vyjadriť sa v rámci MPK. Takisto ako ste menili podmienky odvolávania Súdnej rady pozmeňovacím návrhom, respektíve v skrátenom legislatívnom konaní pri ústave v Národnej rade. Tak ako ste pozmeňovacím návrhom na výbore menili podmienky voľby generálneho prokurátora a špeciálneho prokurátora a ďalšie a ďalšie veci, ktoré ste robili absolútne neštandardne. (Potlesk.) Čiže od vás, pani poslankyňa, mi to naozaj príde veľmi, veľmi zarážajúce, že vy vôbec si dovolíte povedať, že my akým spôsobom predkladáme návrh novelizácie ústavy, ktorá je tu v parlamente od 7. 3. 2025.
Chcel som sa takisto poďakovať pánovi doktorovi Bujňákovi, ktorý sa vyjadril k tomu, čo ste tu hovorili, aj pani poslankyňa Plaváková, aj ostatní ohľadom stanoviska k pani ex-ministerky spravodlivosti Lucie Žitňanskej a skupiny právnikov, konkrétne pána Orosza, Švábyho, Mazáka a Vozára, ktorí tvrdia, že návrh novely ústavy predstavuje bezprecedentný zásah do právneho poriadku Slovenskej republiky a je v rozpore so záväzkami voči Európskej únii. Mne pán docent toto tvrdenie jasne odmieta, ale nielen on, odmietajú to aj ďalší významní právnici, ako je pán docent Balog, ako je pán profesor Šmid, ako je pán profesor Ľalík a ďalší. K tomu sa budem krátko ešte o chvíľu venovať.
Dámy a páni, treba otvorene povedať, že dnes sme boli svedkami naozaj veľkého politického divadla. Zdá sa, že pre niektorých je dôležitejšie poblázniť verejnosť, než vecne diskutovať. Namiesto odbornosti sme tu počuli množstvo manipulácií, strašenia, konšpirácií a pokusov o zastrašovanie opozičných poslancov. Ukazuje sa, že cieľom nie je konštruktívna diskusia, ale presadiť ideologickú agendu za každú cenu. Chcete zo Slovenska urobiť laboratórium sociálnych experimentov. Chcete spochybniť hodnoty, na ktorých naša spoločnosť vyrástla a stojí. Ale verte, že slovenskí občania si zaslúžia pravdu a tú im dnes treba nahlas povedať.
Pani poslankyňa Števulová dnes napríklad tvrdila, že súdny aktivizmus je výmysel. Pýtam sa, naozaj. Tento fenomén nie je žiadnym výmyslom. Je to realita, ktorú si všímajú právnici, politici aj občianska spoločnosť naprieč Európou. Len vy zrejme pod vplyvom vašej ideológie pred tým zatvárate oči.
Zazneli tu aj obvinenia, že táto novela je údajne krokom k vystúpeniu z Európskej únie alebo príklonom k Rusku. To jednoducho opäť nie je pravda a vy to veľmi dobre viete. Argumentujete výlučne jednostrannými právnymi názormi a zámerne ignorujete hlasy uznávaných odborníkov práva, či ústavných právnikov, ako sú, ako som povedal, profesor Ľalík, docent Bujňák, profesor Šmid, či docent Balog.
Dovolím si uviesť pár myšlienok profesora Tomáša Ľalíka, ktorý výslovne uvádza, že z predkladanej novely nemajú mať občania žiadne obavy. Je to len snaha stanoviť rámec toho, čo by malo byť v právnom štáte samozrejmé, že o zásadných otázkach týkajúcich sa našej identity a kultúrno-etických hodnôt rozhodujeme my sami. Nie iné štáty, nie nadnárodné inštitúcie. Pán profesor Ľalík potom vo svojom článku, ktorý si môžete nájsť v mediálnom priestore, definuje, respektíve vypočítava príklady, kedy došlo k takémuto aktivizmu. Nebudem ich tu všetky pre čas neskorý uvádzať. Zhrniem len záver, kde hovorí, že tieto prípady jasne ukazujú, že európske inštitúcie čoraz častejšie rozhodujú o veciach, na ktoré nedostali mandát. A to začína byť problém. Slovensko nie je ten, kto mení pravidlá hry. Sú to práve nadnárodné inštitúcie, ktoré prekračujú dohodnuté rámce. Profesor Ľalík upozorňuje na aktuálny list dánskej a talianskej premiérky, ktorý podporilo ďalších sedem štátov Európskej únie a Rady Európy ako sú Belgicko, Poľsko, Rakúsko, Česko, Estónsko, Litva, Lotyšsko. Títo politickí lídri poukazujú na to, že súd prekračuje rámec mandátu, ktorý mu bol daný v oblasti azylu, migrácie a práva na súkromie napríklad. Preto je načasovanie tejto ústavnej zmeny nielen správne, ale aj potrebné, konštatuje. Medzinárodné právo čoraz častejšie zasahuje do kultúrno-etických otázok, na ktoré sme nikdy neposkytli právomoc žiadnej medzinárodnej organizácii, ani Rade Európy, ani Európskej únii. Ako pripomína profesor Tomáš Ľalík, Slovensko nikdy neprenieslo v otázkach ústavnej identity svoje kompetencie na žiadnu medzinárodnú organizáciu. Pokiaľ tieto organizácie ostanú v rámci svojho mandátu, k žiadnemu konfliktu s ústavou nemôže dôjsť.
Dámy a páni, táto novela je len potvrdením status quo. No aj to má svoj význam dovnútra smerom k našim inštitúciám a občanom, ako aj navonok k partnerom v medzinárodnom spoločenstve.
Chceli ste počuť názory odborníkov, ústavných právnikov. Je to profesor ústavného práva, ktorý prednáša na univerzite, si myslím, že dostatočná vedecká odborná kapacita na to, aby vedel, čo hovorí. Takže nie je to len názor nás politikov, ale je to názor aj odborníkov na ústavné právo, ktorých vy ale ignorujete.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

.

Ďakujem za slovo.
Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, vážení páni, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, ústavné právo Slovenskej republiky vychádza z koncepcie štátnej suverenity. Vychádza to z čl. I ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny štát. Národná identita je duchom každého národa. Je to to, čo si každý členský štát priniesol do Európskej únie. Nie sme všetci rovnakí, sú medzi nami rozdiely, ktoré sú naším národným bohatstvom, a práve toto bohatstvo si chceme zachovať, nie vymazať alebo zničiť. Nechceme prísť o to, na čom sme vyrastali a čo nás robí tým, kým sme. Národná identita neznamená netoleranciu či nenávisť, naopak, predstavuje ju naša história, jazyk, kultúra a tradície. Nie je to žiaden výmysel, ale skutočná podstata, ktorá nás definuje ako národ. Preto je úlohou štátu, tieto hodnoty pomenovať a chrániť, a to nielen na zákonnej, ale aj na ústavnej úrovni.
Podľa čl. IV ods. 1 a 2 zmluvy o Európskej únii právomoci, ktoré na úniu neboli zmluvami prenesené, zostávajú právomocami členských štátov. Podľa ods. 2 čl. IV zmluvy o Európskej únii, únia rešpektuje rovnosť členských štátov pred zmluvami, ako aj ich národnú identitu obsiahnutú v ich základných politických a ústavných systémoch vrátane regionálnych a miestnych samospráv. Inými slovami, otázky národnej identity, či inak vyjadrené prvky hodnotového základu ústavy, sú imúnne voči prednosti práva Európskej únie. Alebo ešte inak, Európska únia je povinná rešpektovať národnú identitu členských štátov, ktorá zahŕňa aj ústavný poriadok a hodnoty každého štátu. Tento princíp podporil aj Súdny dvor Európskej únie vo viacerých rozhodnutiach, v ktorých zdôraznil, že otázky ústavnej identity sú výlučne v právomoci členských štátov. O tom budem hovoriť ešte neskôr. Je predsa logické, že sú to práve členské štáty, ktoré napĺňajú európsku identitu svojimi hodnotami, a nie naopak. Zakladajúce zmluvy predsa nevytvorili jednotnú, národnú identitu členských štátov. Tá existovala, existuje a vstupom do Európskej únie nezanikla. V opačnom prípade by aj čl. IV ods. 1 a ods. 2, ktoré som citoval, vôbec nedávali zmysel. Predložený návrh novely ústavy jasne vymedzuje našu národnú identitu prostredníctvom základných kultúrno-etických otázok. Týkajú sa ochrany života a ľudskej dôstojnosti, súkromného, rodinného života, manželstva, rodičovstva a rodiny, verejnej morálky, osobného stavu, kultúry a jazyka, rovnako aj rozhodovania v oblastiach zdravotníctva, vedy, výchovy, vzdelávania či napríklad dedenia. Doplnenie ústavného textu interpretačne zdôrazňuje pri ústavnokonformnom výklade, že v týchto oblastiach nedošlo k prenosu právomocí na Európsku úniu, ani iné nadnárodné organizácie. Judikatúra ústavných súdov členských krajín Európskej únie, napríklad Spolkový ústavný súd Nemecka, už stanovila limity pre prenos kompetencií. Tieto rozhodnutia jasne naznačujú, že otázky spojené s kultúrno-etickou identitou a základnými hodnotami patria do výlučnej kompetencie národného zákonodarcu.
Návrh novelizácie ústavy nie je v konflikte so spoločnými európskymi hodnotami, ako sa niektorí mylne snažia podsúvať. A musím odmietnuť paniku, ktorá sa šíri v súvislosti s tým, že Slovenská republika schválením novely prestane alebo nebude rešpektovať medzinárodné záväzky, čiže je prípravou na vystúpenie Slovenskej republiky z Európskej únie. Toto sú absolútne klamstvá a zavádzania. Predpokladaná novela nehovorí nič o prednosti našej ústavy alebo zákonov nad medzinárodným právom alebo právom Európskej únie. Sme, a budeme, naďalej viazaní čl. I ods. 2 ústavy, ktorý ustanovuje, že Slovenská republika uznáva a dodržiava svoje medzinárodné záväzky. Naša krajina bude naďalej uznávať a dodržiavať všetky svoje medzinárodné záväzky. To zdôrazňujem a opakujem. Novela ústavy identifikuje tie oblasti, ktoré sú obsahom našej národnej identity, a ktoré považujeme výlučne za svoje suverénne práva, a tie sme nikdy neodovzdali nikomu a ani sa ich nechceme vzdať. Nejde o odmietnutie medzinárodného práva, ale o zodpovedný prístup, ktorý zabezpečí rovnováhu medzi medzinárodnými záväzkami a ochranou našich národných záujmov, našej národnej identity. Slovenská republika tak bude jasným a spoľahlivým partnerom pokiaľ ide o hodnoty, ktoré sú nám najdrahšie. A ak vzniknú sporné situácie, tieto budú riešené prostredníctvom Ústavného súdu Slovenskej republiky, ktorý jediný môže vykladať obsah ústavy, prípadne Súdneho dvora Európskej únie, pokiaľ sa bude dotýkať európskeho práva. Prečo teda novelizujeme ústavu v oblasti ukotvenia suverenity v otázkach národnej identity?
Navrhované doplnenie čl. VII ods. 6 je dôležité okrem už uvedených dôvodov aj z dôvodu narastajúceho aktivizmu nadnárodných súdov a inštitúcií, ktoré prijímajú rozhodnutia v oblastiach spadajúcich do výlučnej národnej právomoci. V posledných rokoch došlo k viacerým prípadom, kedy Európsky súd pre ľudské práva v Štrasburgu alebo Súdny dvor Európskej únie v Luxemburgu rozhodovali v otázkach, ktoré majú výlučne etický a kultúrny charakter, či už ide napríklad o interrupcie, alebo eutanáziu v roku 2010, alebo definíciu manželstva, či rodovú politiku v ďalších. Osobitne zaujímavé v tejto súvislosti je aj veľmi čerstvé, nedávno medializované hlasovanie švajčiarskeho parlamentu, kedy, údajne, podľa našich médií, dolná komora hlasovaním zamietla rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva, ktoré Švajčiarsku nariaďuje, aby robil viac proti globálnemu otepľovaniu. Dolná komora parlamentu týmto odsúdila justičný aktivizmus Európskeho súdu pre ľudské práva, čiže nie je to len otázka Slovenska. Zásada subsidiarity je jedným zo základných princípov fungovania Európskej únie zakotvená v čl. V ods. 3 zmluvy o fungovaní Európskej únie, kde podľa tejto zásady môžu inštitúcie Európskej únie zasahovať len vtedy, ak daný problém nemožno efektívne riešiť na národnej úrovni. V otázkach rodiny, vzdelávania, zdravotníctva a verejnej morálky je aplikácia princípu subsidiarity kľúčová. Práve tieto oblasti sú pevne zakotvené v národných ústavách a právnych poriadkoch členských krajín, čo potvrdzujú viaceré rozhodnutia ústavných súdov, napríklad poľského tribunálu, v otázkach rodinného práva a ochrany nenarodeného života. Doplnenie čl. VII ods. 6 má preto ústavnú funkciu pri ochrane pred nadmerným zasahovaním nadnárodných inštitúcií do právnych vzťahov Slovenskej republiky okrem samotných dôvodov, ktoré som spomínal v úvode. Doplnenie čl. VII ods. 6 Ústavy Slovenskej republiky je nevyhnutným krokom na ochranu suverenity Slovenskej republiky v otázkach kultúrno-etického charakteru. Reaguje na aktuálne trendy v rozhodovacej praxi európskych inštitúcií, ktoré presadzujú hodnoty a normy, ktoré nemajú oporu v právnom poriadku Slovenskej republiky platnom a účinnom už dnes. Uvedené znenie súčasne vychádza z Deklarácie o zvrchovanosti v kultúrno-etických otázkach, ktorú schválila Národná rada Slovenskej republiky v roku 2002. A nebolo to za našej vlády. Rozhodnutia o kultúrno-etických otázkach nepatria do kompetencie žiadnej medzinárodnej organizácie, ktorej je Slovenská republika členským štátom, vrátane Európskej únie.
Inštitúcie Rady Európy a Európskej únie čoraz častejšie prijímajú akty, či už normatívne akty, rozhodnutia, alebo tzv. soft law, ktoré úzko súvisia s týmito otázkami a nerešpektujú princíp subsidiarity, ani národnej identity členských krajín. Aj z tohto dôvodu považuje delegovaný ústavodarca za dôležité v ústave zdôrazniť, že v týchto oblastiach nikdy neprišlo k prenosu kompetencií ani na Európsku úniu, ani na iné medzinárodné organizácie. V súvislosti s uvedeným narastá význam ochrannej funkcie ústavných hodnôt, na ktorých sa spoločnosť v ústave ako spoločenskej zmluve dohodla. Význam tejto funkcie narastá úmerne tomu, ako judikatúra Súdneho dvora Európskej únie, ale i Európsky súd pre ľudské práva posúva chápanie a obsah čl. IV ods. 2 zmluvy o Európskej únii, podľa ktorého Európska únia rešpektuje národnú identitu členských štátov obsiahnutú v ich základných politických a ústavných systémoch. Netreba však zabúdať na skutočnosť, že ak je formálnym prameňom tejto identity ústava, národná identita disponuje silnou demokratickou legitimitou ako výsledok priameho alebo zastupiteľského rozhodnutia, v tomto prípade kvalifikovanou väčšinou v parlamente, o hodnotovom ústavnom základe štátu.
Slovenská republika nie je jediná, ktorá chce chrániť svoje národné hodnoty, svoju národnú identitu. Aj v iných členských štátoch Európskej únie, ako sú napríklad Rakúsko či Nemecko, rozhodnutia ústavných súdov potvrdili, že otázky kultúrno-etickej identity a základných hodnôt patria do výlučnej kompetencie národného zákonodarcu. A v konečnom dôsledku na to poukazujú aj samotné rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie.
Dovolím si rozobrať dva prípady, ktoré tomu svedčia. Napríklad prípad Ilonky Sayn-Wittgenstein, v ktorom išlo o to, či môžu rakúske orgány opraviť, alebo respektíve zmeniť priezvisko svojej občianky v matrike, ktorá osvojením v Nemecku získala titul, a teda priezvisko Fürstin von Sayn-Wittgenstein a používala ho 15 rokov v Nemecku, a súčasne aj žila v Nemecku a podnikala vo viacerých krajinách Európskej únie, pretože podľa rakúskeho práva je používanie šľachtických titulov zakázané. Teda svojou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta Súdneho dvora Európskej únie, či sa má čl. 21 Zmluvy o fungovaní Európskej únie vykladať tak, že bráni tomu, aby mohli orgány členského štátu za takých okolností, akými sú okolnosti vo veci samej, odmietnuť uznať všetky zložky priezviska štátneho príslušníka tohto štátu, ktoré bolo v druhom členskom štáte, v ktorom má uvedený príslušník bydlisko určené pri jeho osvojení v dospelosti štátnym príslušníkom druhého členského štátu, ak toto priezvisko obsahuje šľachtický titul, ktorý nie je v prvom členskom štáte na základe jeho ústavného práva prípustný. Žalobkyňa vo veci samej okrem iného uvádza, že zmena priezviska Fürstin von Sayn-Wittgenstein, ktoré používala nepretržite 15 rokov, predstavuje zásah do práva na rešpektovanie rodinného života zaručeného čl. 8 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd podpísaného v Ríme 4. novembra 1950. Tento zásah do práva je síce zákonom, v predmetnom prípade rakúskym zákonom o matrikách, povolený, ide tu však o zásah do práva nadobudnutého v dobrej viere, do ktorého sa nesmie zasahovať, ak to nie je osobitne nevyhnutné. Naopak, rakúska vláda tvrdila, že pokiaľ by to tak nebolo, došlo by k závažnému porušeniu základných hodnôt, na ktorých spočíva rakúsky právny poriadok. Rakúska vláda najmä tvrdila, že ustanovenia dotknuté vo veci samej sú určené na ochranu ústavnej identity Rakúskej republiky. Zákon o zrušení šľachtictva predstavuje zásadné rozhodnutie v prospech formálnej rovnosti všetkých občanov pred zákonom. Podľa rakúskej vlády sú teda prípadné obmedzenia slobody pohybu odôvodnené s ohľadom na dejiny a základné hodnoty Rakúskej republiky. Odpoveď súdneho dvora v tomto prípade bola, že v tejto súvislosti treba pripustiť, že v kontexte rakúskych ústavných dejín môže byť zákon o zrušení šľachtictva ako prvok národnej identity zohľadnený pri zvážení legitímnych záujmov a práva na voľný pohyb osôb, ktoré priznáva právo únie. Za týchto podmienok odmietnutie zo strany orgánov členského štátu uznať všetky prvky priezviska nemožno považovať za opatrenie, ktoré neodôvodnene zasahuje do práva občanov únie na voľný pohyb a pobyt. Preto treba na položenú otázku odpovedať tak, že čl. 21 Zmluvy o fungovaní Európskej únie sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni tomu, aby orgány členského štátu za okolností, ako sú tie vo veci samej, prijali opatrenia, ktoré sú odôvodnené verejným poriadkom, teda sú nevyhnutné na ochranu záujmov, ktoré majú zaručiť a sú primerané legitímne sledovanému cieľu. Obdobne aj napríklad v rozhodnutí Súdneho dvora Európskej únie vo veci Omega Spielhallen und Automatenaufstellungs-GmbH proti primátorke spolkového mesta Bonn, v ktorom žalobca namieta to, že rozhodnutie o zákaze prijaté voči nemu, ktoré vydala primátorka spolkového mesta Bonn, je zlučiteľné s právom spoločenstva. Policajný orgán Bonn, v tomto prípade v súlade s vnútroštátnym právom, zakázal hru hranú v rozpore s týmto rozhodnutím povoliť alebo tolerovať v jej zariadení hry, ktoré majú za cieľ strieľať do ľudských terčov prostredníctvom laserového lúča alebo iných technických vybavení, napríklad infračervenými lúčmi, teda ktorej cieľom je, na základe registrovaného zásahu hrať sa na zabíjanie osôb. S odôvodnením, že tieto hry predstavujú nebezpečenstvo pre verejný poriadok, pretože simulované zabíjanie a s ním spojené zľahčovanie násilia sú v rozpore so základnými hodnotami prevažujúcimi vo verejnej mienke. Omega sa dovolával toho, že sporné rozhodnutie porušuje právo spoločenstva, najmä právo na slobodné poskytovanie služieb, ustanovené v čl. 49 Zmluvy o založení Európskych spoločenstiev, ešte v tom čase. Podľa vnútroštátneho súdu bolo správne, že vyšší správny súd rozhodol, že obchodné prevádzkovanie hry na zabíjanie v takzvanom laser dome predstavovalo porušenie ľudskej dôstojnosti, pojmu uvedeného v čl. 1 ods. 1 v prvej vete nemeckej ústavy. Vnútroštátny súd vysvetľuje, že ľudská dôstojnosť je ústavná zásada. Najvyššia ústavná hodnota, ako je ľudská dôstojnosť, nemôže byť popretá v rámci zábavnej hry. Základné práva, ktorých sa dovoláva Omega, nemôžu s ohľadom na vnútroštátne právo na tomto hodnotení nič zmeniť. Čo sa týka použitia práva spoločenstva, vnútroštátny súd sa domnieval, že dotknuté rozhodnutie porušuje slobodu poskytovania služieb ustanovenom v čl. 49 Zmluvy o Európskych spoločenstvách. Omega totiž uzatvorila franšízovú zmluvu s anglickou spoločnosťou, ktorá nemôže poskytovať služby svojmu nemeckému klientovi napriek tomu, že poskytuje porovnateľné služby v členskom štáte, v ktorom má svoje sídlo. Teda vnútroštátny súd sa pýta súdneho dvoru Európskej únie, je v súlade s ustanoveniami o slobodnom poskytovaní služieb a o voľnom pohybe tovaru obsiahnutými v Zmluve o založení Európskeho spoločenstva, že vnútroštátne právo ukladá zákaz určitej obchodnej činnosti, v danom prípade prevádzkovanie takzvaného laser domu, v ktorom sú simulované akty zabíjania, pretože je v rozpore so základnými hodnotami ustanovenými nemeckou ústavou? V konaní pred vnútroštátnym súdom sa príslušné orgány domnievali, že činnosť dotknutá rozhodnutím o zákaze ohrozuje verený poriadok z dôvodu skutočnosti, že podľa prevažujúcej verejnej mienky obchodné prevádzkovanie zábavných hier zahrňujúcich simuláciu aktov zabíjania zasahuje základnú hodnotu ustanovenú vnútroštátnou ústavou, a síce ľudskú dôstojnosť. Podľa spolkového správneho súdu vnútroštátne súdy, ktoré mali rozhodovať o veci, zdieľali a potvrdili poňatie potreby ochrany ľudskej dôstojnosti, na ktorom spočíva napadnuté rozhodnutie. Toto poňatie sa musí v dôsledku toho používať tak, že je v súlade s ustanoveniami nemeckej ústavy. V tomto prípade teda Súdny dvor Európskej únie konštatoval, že v tomto ohľade nie je nevyhnutné, aby obmedzujúce opatrenie orgánov jedného členského štátu sa zhodovalo s poňatím zdieľaným všetkými členskými štátmi, čo sa týka spôsobu ochrany dotknutého základného práva alebo legitímneho záujmu. Naopak, ako vyplýva z ustálenej judikatúry od už citovaného rozsudku Schindler, nevyhnutnosť a primeranosť prijatých ustanovení nie sú vylúčené len z toho dôvodu, že jeden členský štát zvolil rozdielny systém ochrany, ako je systém prijatý iným členským štátom.
Čo som chcel na týchto prípadoch ukázať? Chcel som ukázať, že nie každé uplatňovanie vnútroštátneho práva, i keď napríklad zdanlivo môže byť v rozpore s konkrétnym článkom európskeho práva, musí nevyhnutne viesť k rozporu s európskym právom, osobitne, ak sa to týka otázok národnej identity či verejného poriadku. A tu je práve úlohou štátu mať jasno v tom, čo je obsahom a náplňou týchto pojmov. A to je to, čo momentálne robíme.
Odmietam tiež lži, ktoré mnohí šíria, že táto novela ohrozuje najzraniteľnejších - deti, ženy alebo zdravotne postihnutých. Je to absolútny nezmysel. Povedzte mi, prosím vás, a slovenskej verejnosti, aké konkrétne škody by to malo spôsobiť, komu a prečo? V čom ide táto novela ústavy nad rámec už zakotvených princípov v právnom poriadku Slovenskej republiky v platnom a účinnom stave? Je to opäť len účelové šírenie paniky našou opozíciou a, žiaľ, aj vybranými mainstreamovými médiami, ktoré nevedia nič iné, len rozoštvávať spoločnosť a zvyšovať agresivitu v ľuďoch.
Čo ďalšie vám vadí na predloženom návrhu, páni a dámy, kolegovia z opozície? Že chceme zabezpečiť rovnoprávnosť v odmeňovaní žien a mužov, na čo roky upozorňujú medzinárodné a národné organizácie, či už je to OSN, OECD, Medzinárodná komisia práce, Európska komisia a ďalšie? Alebo vám vadí, že Slovensko uznáva len pohlavie muža a ženy? Veď takto je to dnes aj v platnom a účinnom právnom poriadku, prečo by to nemohlo byť zakotvené aj v ústave? Alebo viete aj o nejakom inom pohlaví? Alebo by ste snáď chceli zmeniť tieto zakotvené tradičné zákonné princípy a ústava vám v tom bude v najbližšom období brániť? Ak je to takto, tak potom je to len dôkaz o tom, že to naozaj robíme dobre.
Alebo máte výhrady k otázkam výchovy a vzdelávania? Je predsa na rodičoch, v akom duchu vychovávajú svoje deti, a preto by mali mať právo na informácie o tom, aké poznatky im poskytujú školské a mimoškolské zariadenia. Alebo sa mýlim? Nemajú na to právo?
Preto vás chcem všetkých vyzvať, aby ste podporili tento návrh novely ústavy, ktorá nás nielen chráni, ale aj posilní vedomie o našej národnej identite a suverenite v rámci európskeho, ale aj medzinárodného priestoru.
Ďakujem pekne za pozornosť. (Potlesk.)

Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi uviesť vládny návrh ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov. Cieľom predloženého návrhu je posilnenie ochrany tradičných hodnôt pre zachovanie kultúrneho dedičstva Slovenskej republiky a zabezpečenie právnej stability. Spomínané hodnoty vychádzajú z preambuly Ústavy Slovenskej republiky a osobitne sú spojené s uznaním manželstva medzi mužom a ženou ako jedinečného zväzku. V súlade s uvedeným sa v Ústave Slovenskej republiky navrhuje zdôrazniť zvrchovanosť Slovenskej republiky v základných kultúrno-etických otázkach, pokiaľ ide o ochranu života a ľudskej dôstojnosti, súkromný a rodinný život, manželstvo, rodičovstvo a rodinu, kultúru a jazyk, ako aj o veci s tým súvisiace, a to najmä v oblasti zdravotníctva, výchovy a vzdelávania.
Návrhom ústavného zákona sa sleduje aj rozšírenie ústavnoprávnej úpravy sociálnych práv, pokiaľ ide o postavenie rodiny a ukotvenie rodičovských práv. Navrhuje sa, aby došlo k úprave základného okruhu osôb, ktoré si môžu osvojiť maloleté dieťa. Zároveň sa navrhuje rozšírenie ústavného vymedzenia rodičovských práv, medzi ktoré sa navrhuje doplniť právo rodičov rozhodovať o účasti detí na výchovnovzdelávacom procese, ktorý je nad rámec štátneho výchovnovzdelávacieho procesu, respektíve účasti detí na výchove a vzdelávaní v oblasti formovania intímneho života a sexuálneho správania. V tejto spojitosti sa tiež ustanovuje, že štátny výchovnovzdelávací program musí byť v súlade s Ústavou Slovenskej republiky. Taktiež sa navrhuje zakotviť, že Slovenská republika uznáva len pohlavie muža a ženy. V súvislosti s rozšírením ústavnoprávnej úpravy sociálnych práv sa navrhuje ustanoviť rovnosť mužov a žien pri odmeňovaní za vykonanú prácu.
Predložený návrh ústavného zákona bol prerokovaný v ústavnoprávnom výbore, výbore pre vzdelávanie, vedu, mládež, šport a cestovný ruch a vo výbore pre ľudské práva a národnostné menšiny. Žiaden z uvedených výborov neprijal k predloženému návrhu platné uznesenie.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľujem si vás požiadať o prerokovanie predloženého návrhu ústavného zákona následne o jeho podporu. Ďakujem za pozornosť.
Pán predsedajúci, a zároveň si dovoľujem požiadať o vystúpenie v rozprave ako prvý. Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, najprv teda pôjdem k... ak dovolíte, k pani poslankyni Plavákovej, ktorá vystupovala prvá v rozprave, a rád by som zareagoval na niektoré poznámky, ktoré v svojej rozprave predložila. Hovorila tu pani poslankyňa, ak som si to dobre poznačil, o nejakom autokratickom riadení. Akože naozaj nechápem, čo z tohto návrhu zákona je autokratické, pretože práve naopak, my odstraňujeme tie deformácie a tú autokraciu, ktorú zaviedla bývalá vláda práve tým, ako nastavila aj disciplinárne konania v rámci, v rámci disciplinárnej zodpovednosti či už sudcov, prokurátorov alebo notárov, alebo exekútorov.
A to, čo hovorila pani Kolíková, že sú hlasy, ktoré s tým nesúhlasia, no my máme zase množstvo hlasov a dovolím si povedať, že väčšinu hlasov, či už zo sudcovského stavu, či už zo Združenia sudcov Slovenska, či už zo Súdnej rady, či z jednotlivých okresných a krajských súdov, ktorí podporujú túto zmenu. Naopak, vidia ďaleko väčšie riziká v tom, čo zaviedla pani exministerka Kolíková.
Hovoríte o tom, že, že tým, že sa, že nemôžu pôsobiť jednotliví sudcovia alebo že je lepšie, ak sa popretŕhajú väzby, lebo tým, že by prísediaci na disciplinárnych senátoch boli sudcovia všeobecných súdov, takže majú, majú nejaké väzby medzi sebou. Tak, pani poslankyňa, v prvom rade podľa tohto návrhu zákona, neviem, či ste ho čítali, ale sa vytvára databáza, z ktorej si priamo Najvyšší správny súd vyberie členov podľa rozvrhu práce do jednotlivých disciplinárnych senátov, takže tam nejaké vzájomné väzby asi nepripadajú do úvahy. Ja neviem, teda že či je podľa vás lepšie, že majú hodnotiť disciplinárne sudcov ľudia, ktorí v živote nesúdili a ktorí nemajú žiadnu skúsenosť s sudcovským stavom a s výkonom sudcovského povolania, pretože niečo iné je byť advokátom alebo notárom, alebo exekútorom, alebo prokurátorom a niečo iné je byť sudcom. A niekto, kto v živote nesúdil, a má rozhodovať o tom, že či sa niekto dopustil disciplinárneho previnenia, alebo nie, z inej profesie je veľmi obtiažne. A ešte o to viac, že ide o sudcovský stav ako jednu z troch nezávislých mocí v štáte.
Hovoríte o tom, že som len poslíček Súdnej rady. Tak tu naozaj sa začínam na tom zabávať, pretože na jednej strane teda pri iných zákonoch nás kritizujete, že nekomunikujeme s odborným prostredím, že nepočúvame názory odbornej verejnosti, a tu, keď reagujeme na požiadavky a názory odbornej verejnosti, tak nás zase kritizujete, že sme poslíčkami niekoho. To je absurdné, naozaj absurdné.
Keď si pozriete legislatívny proces tohto návrhu zákona, tento návrh zákona prešiel dvomi riadnymi pripomienkovými konaniami. My sme urobili prvé pripomienkové konanie, kde sme komunikovali so všetkými, so Súdnou radou, so Združením sudcov Slovenska, s Najvyšším súdom, s Najvyšším správnym súdom. Zozbierali sme pripomienky k tomuto návrhu aj nové pripomienky, ktoré prichádzali postupne, nové požiadavky a urobili sme druhé kolo medzirezortného pripomienkového konania, kde sme opätovne prešli celý tento zákon znova so všetkými stakeholdermi, ktorí sú z hľadiska justície a ďalších dotknutých orgánov v oblasti spravodlivosti. Na základe riadneho vyhodnotenia, odôvodnenia všetkých návrhov a pripomienok sme dospeli k tomuto finálnemu návrhu, ktorý sme tu predložili. Čiže to nie je niečo, čo by sme my doniesli ako poslíček niekoho alebo čo by sme si my vymysleli.
Ešte raz. Celý tento návrh zákona prešiel dvomi riadnymi kolami pripomienkového konania, kde sme sa viac-menej zhodli na všetkých veciach, ktoré, ktoré sú tam, aspoň s väčšinou pripomienkujúcich subjektov.
A ešte raz. S kým iným máme komunikovať zásadné alebo základné zákony o justícii, ak nie s najvyšším orgánom, ústavným orgánom sudcovskej legitimity, ktorým je Súdna rada? Nechápem, ešte koho iného by sme mali osloviť. Vás ako opozíciu? Vy ste tí experti na súdnictvo, väčší, ako je, ako je ústavný orgán sudcovskej legitimity, ako je Najvyšší súd, ako je Združenie sudcov Slovenska? No asi nie. Čiže z tohto pohľadu ja mám absolútne čisté svedomie.
Hovoríte o tom, že ničíme to, čo funguje, že kde máme dáta. Ale neviem, o akých dátach hovoríte, pani poslankyňa. Aké dáta máme mať na to, že chceme, aby sa kladivo na sudcov, ktoré tu zaviedla pani exministerka Kolíková, kde vytvorila jednostupňové disciplinárne konanie a obsadila si Najvyšší správny súd svojimi ľuďmi tak, že keď sa povie, že tento je vinný, tak je vinný, a keď sa, naopak, povie povie, že tento je nevinný, tak je nevinný a neuloží sa mu disciplinárny trest, tak aby sa už nikto nemohol voči tomu odvolať. To je normálne? To je podľa vás to spravodlivé riešenie a tá nezávislosť? Veď zavádzame apelačný princíp, zavádzame to, čo hovorí, čo hovoria základy práva, čo hovorí ústava, čo hovorí judikatúra, že každý má právo sa voči či už rozhodnutiu v trestnom konaní, alebo rozhodnutiu v disciplinárnom konaní, aby sa mal právo odvolať. To je základný princíp. A my jediné, čo robíme, je, že meníme jednostupňové konanie na dvojstupňové konanie a zavádzame do systému väčšiu transparentnosť tým, že tam budú pôsobiť sudcovia nielen zo samotného Najvyššieho správneho súdu, ktorí môžu byť v daných prípadoch zaujatí, ale že bude databáza sudcov všeobecných súdov a prokurátorov a notárov a exekútorov, z ktorých si Najvyšší správny súd zloží senát a ten bude o tom rozhodovať v prvom stupni, a ak sa daný subjekt alebo navrhovateľ odvolá, tak bude rozhodovať v druhom stupni. Ja nevidím, čo je na tom nedemokratické alebo, alebo nesprávne. Práve naopak, systém, ktorý zaviedla pani exministerka Kolíkov a ktorý zavádza jednostupňové konanie bez možnosti sa odvolať s výnimkou jediného prípadu kedy je, kedy je uložené opatrenie zbavenia funkcie alebo úradu, tak vtedy môže, ale v iných prípadoch nie. A to je správne? To je správne? Tak to má byť, aby sa nikto nemohol brániť? Veď každý je omylný. Aj ten prvostupňový senát Najvyššieho správneho súdu sa môže pomýliť. Ale ten, o kom sa rozhoduje, ten disciplinárne stíhaný nemá mať právo sa brániť? Ani, ani navrhovateľ nemá právo v prípade, že je neúspešný, podať odvolanie? (Reakcia z pléna. Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Danko Andrej, podpredseda NR SR
Pani poslankyňa, kľud.
Pán minister, poprosím. Nech sa páči. Pani poslankyňa, kľud. (Povedané súbežne s rečníkom.)

Susko, Boris, minister spravodlivosti SR
Čiže hovorili ste, že to ničí systém, ktorý funguje. No ten systém nefunguje a na to nepotrebujeme žiadne dáta. To nejde o to, že či je to konanie rýchlejšie, či je efektívnejšie, ale či je spravodlivé a právne správne. A to konanie, ktoré nastavila pani exministerka Kolíková ako jednostupňové konanie, je nesprávne a nespravodlivé. A vyhodnotili to tak aj v Českej republike a zmenili to takisto minulý rok, presne pre tieto isté dôvody, takže z tohto pohľadu my naprávame tie deformácie, ktoré zaviedla pani exministerka Kolíková. Len to, nič viac.
Ďalšia vec, ktorú ste hovorili, pani poslankyňa, že, že o paušálnych náhradách. No neviem, či ste si prečítali ten zákona, ale paušálne náhrady tam nie sú. Čiže my len odstraňujeme koly, ktoré ste zaviedli vy do justície. Mrzí ma, že tu nie je pani poslankyňa Kolíková, že po svojom vystúpení odišla, ale asi tlačová konferencia bola dôležitejšia jak dopočúvať a dorokovať tento bod, ale nevadí. Musím povedať, že to, že pani exministerka, pani poslankyňa Kolíková tak bojuje proti tomuto návrhu, len jasne ukazuje, že robíme dobre. Jasne ukazuje, že robíme dobre (potlesk), pretože ona zaviedla kladivo na sudcov tým, že... aj na iné profesie, nielen na sudcov, ale aj na notárov, exekútorov a prokurátorov, pretože tí nemajú právo na apelačný princíp, právo sa odvolať voči disciplinárnemu rozhodnutiu, ktoré im uloží Najvyšší správny súd.
Hovorila pani ex... poslankyňa Kolíková, že, že zasahujem do nezávislosti justície. No tak preto nám európske inštitúcie, Európska únia, GRECO, všetky ostatné inštitúcie, ktoré sa zaoberajú nezávislosťou justície a korupciou, povedali aj v rámci správy o právnom štáte, že zavedenie možnosti odvolať člena Súdnej rady bez akéhokoľvek dôvodu je v rozpore so zásadnými princípmi právneho štátu, a žiadajú nás to odstrániť. Samozrejme, nemáme ústavnú väčšinu, ale to sme nezaviedli my. Zaviedla to práve pani poslankyňa Kolíková, keď bola ministerkou. A zaviedla to práve preto, lebo nevedela účinne odvolať politicky sudcov, resp. nie sudcov, ale členov Súdnej rady, ktorí tam boli nominovaní. Ona s týmto začala. Tak neviem, o čom tu teraz rozpráva. A účelovo kvôli tomu menila ústavu.
Hovorí pani exministerka, že systém, že existuje systém momentálne, kde všetci sa môžu cítiť bezpečne.
Tak ja mám teda úplne iné názory sudcov aj notárov, aj exekútorov, aj prokurátorov, ktorí hovoria, že sa necítia bezpečne, keď sa nemôžu odvolať voči rozhodnutiu disciplinárnym senátom, takže to asi nemyslí vážne pani poslankyňa Kolíková.
Takže toľko na úvod, keďže, keďže sme v prvom čítaní. V prvom čítaní sa má rokovať o filozofii zákona a o účele. Toľko zatiaľ z mojej strany. Samozrejme, bude ďalej priestor v druhom čítaní, ak teda návrh zákona prejde, sa baviť o ďalších detailoch.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci, na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky predkladám vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 385/2000 Z. z o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 816.
Návrh zákona bol vypracovaný na základe Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2025, pričom sa ním súčasne napĺňa Programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky na roky 2023 až ’27. Návrh zákona rieši viaceré statusové otázky, predovšetkým v súvislosti s prideľovaním a prekladaním sudcov, pôsobením hosťujúcich sudcov, ich hodnotením, výberovými konaniami, ochranou a odmeňovaním sudcov, ako aj organizáciou disciplinárnych senátov, ktoré rozhodujú o disciplinárnej zodpovednosti sudcov, prokurátorov, notárov a súdnych exekútorov.
Z hľadiska vecného zamerania možné ciele predkladaného zákona zhrnúť nasledovne:
Návrh zákona precizuje právnu úpravu ochrany života a zdravia sudcov pri výkone ich funkcie tak, aby boli vytvorené riadne legislatívne predpoklady pre poskytovanie tejto ochrany.
Taktiež sa navrhuje zavedenie právnej úpravy využitia hosťujúceho sudcu nielen na okresnom súde, ale aj na krajskom súde a správnom súde, a to na základe dočasného pridelenia. Touto zmenou sa zabezpečí vytvorenie predpokladov pre riešenie situácií spôsobených dočasnou absenciou zákonného sudcu alebo dočasnou preťaženosťou súdov, ktoré negatívne ovplyvňujú fungovanie súdov.
Okrem uvedených otázok návrh zákona rieši aj niektoré požiadavky aplikačnej praxe týkajúce sa právnej úpravy vykonávania hodnotenia sudcov ustanovené v § 27a a nasledujúcich paragrafov, postavenia hodnotiacich komisií, ich členov, organizácie a podobne. V tejto časti návrh zákona reaguje najmä na uznesenie Súdnej rady Slovenskej republiky z roku 2024. Návrh zákona reaguje taktiež na uznesenie Súdnej rady, ktorým sa precizuje právna úprava obsadzovania voľných miest sudcov na okresných súdoch.
Ďalším zámerom je zjednotiť dĺžku právnickej praxe ako podmienky pridelenia a preloženie sudcu na súd vyššieho stupňa.
V rámci kariérneho postupu sa navrhuje upustiť od vykonávania psychologického posúdenia a prekladov z cudzieho jazyka ako povinnej súčasti výberového konania, čo už kritizovala pani poslankyňa Kolíková v predchádzajúcom, pri predchádzajúcom zákone, avšak tu musím povedať, aby sme teda predišli tejto zbytočnej podľa mňa diskusii o tom, že sudcovia, ktorí nastupujú do systému, vykonávajú test z cudzieho jazyka, a preto považujeme za zbytočné, a resp. nadbytočné, aby sa opakovane pri postupe na, postupe na súd vyššieho súdu opakovane robili skúšky, psychologické posúdenia a skúšky z cudzieho jazyka, keď už ich raz každý sudca tak či tak musel, musel urobiť.
V oblasti sociálneho zabezpečenia sudcov sa navrhuje zavedenie inštitútu odmien pri dosiahnutí, dosiahnutí konkrétneho veku. V oblasti disciplinárneho konania sa navrhuje posilnenie apelačnej zásady vo význame pripustenia odvolania proti každému rozhodnutiu disciplinárneho senátu, čo je základná právna, základný právny princíp a základná právna zásada, ktorú konštatoval aj Ústavný súd, takže ak to, nakoniec ku ktorej pristúpili aj napríklad v Českej republike, po dlhoročnej takisto praxi jednostupňového konania dospeli k tomu, že, že takéto riešenie nie je správne a že je potrebné zabezpečiť apelačnú zásadu, takže reagujeme obdobným spôsobom ako v Českej republike, tak aby tieto rozhodovania disciplinárnych senátov boli dvojstupňové, to znamená, zabezpečená apelačná zásada, aby každý – či už sudca, prokurátor, notár alebo exekútor – sa mohol odvolať voči rozhodnutiu prvostupňového senátu Najvyššieho správneho súdu, ktorý zaviedla bývalá vláda ako disciplinárny súd, s tým, že treba povedať, že obsadila bývalá vláda tento súd z veľkej väčšiny sudcami, ktorí neboli dovtedy sudcami, ktorí niektorí z nich dokonca mali justičné skúšky len mesiac a stali sa disciplinárnymi sudcami, ktorí mali disciplinárne hodnotiť a posudzovať desať-dvadsať-tridsaťročných sudcov, čo, si myslím, že naozaj neprispieva ku kvalite ešte v rámci toho, aby to bolo len jednostupňové konanie.
Taktiež sa zavádza podmienka výkonu príslušnej funkcie sudcu alebo prísediaceho v rámci týchto disciplinárnych senátov v trvaní desať rokov práve pre zabezpečenie kvalitného, kvalitného rozhodovania.
V rámci organizácie a správy súdov sa navrhuje v rozpočtovej oblasti zaradiť Mestský súd Košice do pôsobnosti Krajského súdu v Košiciach, ktorý z nepochopiteľných dôvodov pri tzv. reforme alebo súdnej mape zostal ako samostatnou rozpočtovou jednotkou ako jediný súd na Slovensku mestský, doteraz nikto nepochopil prečo.
Účinnosť návrhu zákona sa navrhuje delená. Ako prvé nadobudnú účinnosť tie ustanovenia, ktoré sú potrebné pre vykonanie voľby členov disciplinárnych senátov, a to od 1. novembra 2025. A právna úprava statusových otázok sudcov, v ktorej sa nepredpokladá vplyv na štátny rozpočet, resp. posledná časť návrhu zákona nadobudne účinnosť 1. januára 2026. A k 1. februáru 2026 nadobudne účinnosť právna úprava nového zloženia disciplinárnych senátov. Tá delená účinnosť je preto, aby sa zabezpečilo postupné, postupné zabezpečenie práve týchto disciplinárnych senátov.
Návrh zákona bol predmetom riadneho pripomienkového konania, bol prerokovaný a schválený legislatívnou radou vlády dňa 5. mája a vláda ho schválila na svojom zasadnutí dňa 7. mája 2025.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľujem si vás požiadať o schválenie tohto návrhu zákona v prvom čítaní.
Ďakujem pekne.