Videokanál poslanca

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, vážený pán poslanec, žiadnemu mareniu vyšetrovania nedôjde, je to čisté zavádzanie. Navrhované zmeny trestnej politiky štátu sa vyšetrovania nedotknú.
Uvedená kauza, na ktorú sa pýtate, sa nachádza v odvolacom konaní na Najvyššom súde a toto konanie bude pokračovať bez ohľadu na akúkoľvek z navrhovaných zmien, pričom aj sám generálny prokurátor už reagoval, že prokurátori sú pripravení a spisy dokážu zvládnuť. K zmenám dozorových prokurátorov dochádza bežne v rámci všeobecných prokuratúr, akú... ako aj dnes na samotnom Úrade špeciálnej prokuratúry. Je to obdobná situácia, ako keď prejdú spisy na kraj a spisy k prípadom dostanú pridelené krajskí prokurátori. Paradoxne práve v prípade vraždy Jána Kuciaka a jeho priateľky už k takýmto výmenám viacerých prokurátorov došlo aj v rámci samotného, samotného Úradu špeciálnej prokuratúry. Aj v tomto prípade museli noví prokurátori naštudovať spis a nemalo to na predmetné konanie žiadny negatívny dopad, čo sa týka kvality tohto konania.
Pokiaľ ide o presun spisov, prokurátori hovoria, že bude dochádzať k presunu asi tisícky spisov na krajské prokuratúry. Len na porovnanie, keď sa v ostatných troch rokoch pozrieme na reformu súdneho systému, tzv. reformu súdnej mapy pani exministerky Kolíkovej, tam došlo k prerozdeleniu desaťtisícov spisov a nikto sa ani len nepýtal, či tieto spisy budú, alebo nebudú zvládať nové senáty alebo noví sudcovia.
Tisícka spisov z takéhoto pohľadu by naozaj nemala byť taká dramatická. A len si dovolím pripomenúť, že Generálna prokuratúra sa vyjadrila, že to dokáže zvládnuť.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, Súhrnná výročná správa poskytuje informácie o hospodárení verejných financií, pričom opisuje dosiahnutú skutočnosť za predchádzajúci rok overenú Eurostatom v rámci druhého kola notifikácie. Európsky štatistický úrad zverejnil notifikované výsledky všetkých krajín Európskej únie 23. 10. tohto roka. Medzi jarnou a jesennou notifikáciou došlo k miernej revízii schodku verejných financií smerom nadol. Hodnota verejného dlhu v pomere k HDP zostala na úrovni z jari tohto roka. Výsledky za rok 2022 je nutné
brať s veľkou rezervou smerom do budúcnosti, pretože reálny vývoj v roku 2023 ukazuje na trikrát väčší schodok už za tento rok. Príjmy verejných financií boli v minulom roku výrazne pozitívne ovplyvnené rastom cenovej hladiny, ale vo výdavkoch sa inflácia premieta s časovým oneskorením, čiže vo väčšej miere je infláciou zasiahnutý práve rok 2023. Zároveň po nástupe novej vlády sme okamžite začali riešiť rozpočet pre rok 2024 a rozpočtový výhľad na ďalšie dva roky.
V kontexte toho, čo nás čaká, je nutné brať výsledky verejnej správy v roku 2022 už len za štatistickú realitu. Schodok verejnej správy, celkový, za rok 2022 bol vo výške 2,2 mld. eur, čo predstavuje voči bežnému HDP dosiahnutému v uplynulom roku 2,0 %. Medziročné zníženie schodku oproti roku 2021 je tak na úrovni 3,2 bodu voči HDP, respektíve 2,9 mld. eur. V roku 2022, tak ako v roku 2021, bola prijatá novela pôvodne schváleného štátneho rozpočtu a očakávali sa zvýšené výdavky na opatrenia zmierňujúce dopad pandémie na obyvateľstvo a ekonomiku Slovenskej republiky, ako aj výdavky vyvolané vojnou na Ukrajine a rodiacou sa energetickou krízou. Aj napriek nepriaznivej situácii ekonomika rástla o 1,8 %, čo sa pozitívne odzrkadlilo aj na aktuálnych daňových príjmov.
Revízia schodku oproti jarnej notifikácii z 2,04 % na 2,02 %. Aktuálne daňové príjmy boli plus 118,8 mil. eur, pričom najväčší vplyv mala vyššia daň z príjmov právnických osôb o 235,3 mil. eur. Negatívne vplývali príjmy z daní príjmov fyzických osôb, pokles o 62,150 mil. eur, DPH pokles o 43,607 mil. eur a ostatné dane pokles celkom o 10,805 mil. eur. Zmena stavu záväzkov na samostatných účtoch je mínus 92 mil. eur. Prehodnotenie príjmu zo zahraničia na výrobku húfnic pre Ukrajinu. Aktuálne príjmy z odvodov je mínus 49,5 mil. eur na základe zúčtovania sociálneho, zdravotného poistenia, platené daňové kredity plus 34,3 mil. eur. Ostatné pohľadávky a záväzky plus 13,3 mil. eur na základe riadne zostavených účtových závierok.
Dlh verejnej správy ku koncu roka 2022 dosiahol 57,8 % HDP. Oproti jarnej notifikácii sa celkový dlh v pomere HDP nezmenil. V nominálnom vyjadrení išlo o nevýznamnú revíziu v hodnote 808-tisíc eur. Nominálny dlh verejnej správy medziročne vrástol o 2,1 mld. eur. Medziročne sa zvýšil aj čistý dlh, a to o 2,4 mld. eur.
V rámci Európskej únie v roku 2022 dosiahlo 15 krajín vyšší schodok a 13 krajín dosiahlo vyšší dlh verejnej správy ako Slovenská republika. Priemerný schodok EÚ27 bol 3,3 % HDP. Slovensko schodok 2,0 HDP a priemerný dlh verejnej správy EÚ27 bol 83,5 % HDP, pričom Slovensko 57,8 % HDP v roku 2022.
Ďalšie informácie sú podrobnejšie uvedené v samotnej výročnej správe.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, predkladám ostatnú zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia, a to je na rokovanie pléna návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Saudskoarabským kráľovstvom o zamedzení dvojitého zdanenia v oblasti daní z príjmov a zabránení daňovému úniku. Zmluva takisto rozširuje bilaterálnu zmluvnú základňu Slovenskej republiky a zodpovedná vnútroštátnym právnym predpisom aj tradičným požiadavkám bilaterálnych daňových vzťahov upravujúcich rozdelenie práva na daň z jednotlivých druhov príjmov medzi zmluvné štáty. Uzavretím zmluvy dôjde k podpore a k posilneniu ekonomických vzťahov, rozvoja cezhraničného obchodu a investícií.
V prípade neexistencie takejto zmluvy podliehajú príjmy subjektov, ktoré pôsobia v Slovenskej republike aj v Saudskej Arábii, zdaneniu podľa daňových predpisov oboch krajín, čo vedie k dvojitému zdaneniu. Uzavretie zmluvy umožní rozdelenie zdaňovacích práv medzi oba zmluvné štáty, znižuje sadzby zrážkových daní a účinne zabraňuje dvojitému zdanenie. Zároveň umožňuje získať na požiadanie informácie potrebné v daňovom konaní a efektívne riešenie prípadných daňových sporov.
Zmluva nevyžaduje zmeny v právnom poriadku Slovenskej republiky, takže nie je potrebné meniť ani rušiť žiadne právne predpisy, nedotýka sa záväzkov vyplývajúcich z iných medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná. Z hľadiska vecnej podstaty má zmluva charakter prezidentskej zmluvy. Zakladá práva a povinnosti priamo fyzickým a právnickým osobám a podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky má prednosť pred zákonmi.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, predkladám na rokovanie pléna ďalšiu zmluvu o zamedzení dvojitému zdaneniu, tentokrát medzi Slovenskou republikou a Novým Zélandom. Zmluva rozširuje takisto bilaterálnu zmluvnú základňu Slovenskej republiky a zodpovedná vnútroštátnym právnym predpisom aj tradičným požiadavkám bilaterálnych daňových vzťahov upravujúcich rozdelenie práva na daň z jednotlivých druhov príjmov medzi zmluvné štáty. Uzavretím zmluvy dôjde k podpore a k posilneniu ekonomických vzťahov, rozvoja cezhraničného obchodu a investícií.
V prípade neexistencie takejto zmluvy by podliehali príjmy subjektov, ktoré pôsobia v Slovenskej republike aj na Novom Zélande, zdaneniu podľa daňových predpisov oboch krajín, čo vedie k dvojitému zdaneniu. Uzavretie zmluvy umožní rozdelenie zdaňovacích práv medzi oba zmluvné štáty, znižuje sadzby zrážkových daní a účinne zabraňuje dvojitému zdanenie. Zároveň umožňuje získať na požiadanie informácie potrebné v daňovom konaní a efektívne riešenie prípadných daňových sporov.
Zmluva nevyžaduje zmeny v právnom poriadku Slovenskej republiky, takže nie je potrebné meniť ani rušiť žiadne právne predpisy a nedotýka sa záväzkov vyplývajúcich z iných medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná. Z hľadiska vecnej podstaty ma zmluva charakter takisto prezidentskej zmluvy. Priamo zakladá práva a povinnosti fyzických alebo právnických osôb a podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky má prednosť pred zákonmi.
Ďakujem pekne, skončil som.

Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán predsedajúci, milé kolegyne, kolegovia, predkladám na rokovanie pléna Národnej rady návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Azerbajdžanskou republikou o zamedzení dvojitého zdanenia a zabráneniu daňovým únikom v oblasti daní z príjmov.
Zmluva rozširuje bilaterálnu zmluvnú základňu Slovenskej republiky a zodpovedá vnútroštátnym právnym predpisom aj tradičným požiadavkám bilaterálnych daňových vzťahov upravujúcich rozdelenie práva na daň z jednotlivých druhov príjmov medzi zmluvné štáty. Uzavretím zmluvy dôjde k podpore a posilneniu ekonomických vzťahov, rozvoja cezhraničného obchodu a investícií. Takisto ako pri predchádzajúcej zmluve, v prípade neexistencie takejto zmluvy podliehajú príjmy subjektov, ktoré pôsobia v Slovenskej republike aj v Azerbajdžane, zdaneniu podľa daňových predpisov oboch krajín, čo by viedlo k dvojitému zdaneniu. Uzavretie zmluvy umožní rozdelenie zdaňovacích práv medzi oba zmluvné štáty, znižuje sadzby zrážkových daní a účinne zabraňuje dvojitému zdaneniu. Zároveň umožňuje získať na požiadanie informácie potrebné v daňovom konaní a efektívne riešenie prípadných daňových sporov.
Zmluva nevyžaduje zmeny v právnom poriadku Slovenskej republiky, nedotýka sa záväzkov vyplývajúcich z iných medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná. Z hľadiska vecnej podstaty má zmluva charakter prezidentskej zmluvy a priamo zakladá práva a povinnosti fyzických osôb a právnických osôb, podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky má prednosť pred zákonmi.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, predkladám na rokovanie pléna Národnej rady návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so Zmluvou medzi vládou Slovenskej republiky a Radou ministrov Albánskej republiky o zamedzení dvojitého zdanenia v oblasti daní z príjmov a zabránení daňovému úniku a vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam.
Zmluva rozširuje bilaterálnu zmluvnú základňu Slovenskej republiky a zodpovedá vnútroštátnym právnym predpisom aj tradičným požiadavkám bilaterálnych daňových vzťahov upravujúcich rozdelenie práva na daň z jednotlivých druhov príjmov medzi zmluvné štáty. Uzavretím zmluvy dôjde k podpore a posilneniu ekonomických vzťahov, rozvoja cezhraničného obchodu a investícií. V prípade neexistencie takejto zmluvy podliehajú príjmy subjektov, ktoré pôsobia v Slovenskej republike aj v Albánsku, zdaneniu podľa daňových predpisov oboch krajín, čo vedie k dvojitému zdaneniu. Uzavretie zmluvy umožní rozdelenie zdaňovacích práv medzi oba zmluvné štáty, znižuje sadzby zrážkových daní a účinne zabraňuje dvojitému zdaneniu. Zároveň umožňuje získať na požiadanie informácie potrebné v daňovom konaní a efektívne riešenie prípadných daňových sporov.
Zmluva nevyžaduje zmeny v právnom poriadku Slovenskej republiky, takže nie je potrebné meniť ani rušiť žiadne právne predpisy a nedotýka sa záväzkov vyplývajúcich z iných medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná. Z hľadiska vecnej podstaty má zmluva charakter prezidentskej zmluvy. Zmluva priamo zakladá práva a povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb a podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky má prednosť pred zákonom.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi z poverenia vlády Slovenskej republiky na dnešnom rokovaní pléna Národnej rady uviesť vládny návrh zákona, ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 18/1996 o cenách v znení neskorších predpisov.
Predkladaným návrhom sa ustanovuje Ministerstvo dopravy Slovenskej republiky za nový cenový orgán pre oblasť regulácie cien nájmu bytov obstaraných z prostriedkov štátneho rozpočtu, štátnych fondov, rozpočtov obcí a rozpočtov vyšších územných celkov. Ministerstvo financií Slovenskej republiky je podľa kompetenčného zákona ústredným orgánom štátnej správy pre oblasť cien a cenovej kontroly. Ministerstvo dopravy Slovenskej republiky je ústredným orgánom pre tvorbu a uskutočňovanie bytovej politiky. Predkladaný návrh nadväzuje na predchádzajúcu decentralizáciu regulačných a kontrolných právomocí v oblasti cien na tie orgány, ktoré v danom sektore pôsobia, vytvárajú pre neho pravidlá a majú najviac relevantných informácií.
Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, na záver mi dovoľte požiadať vás o podporu pre prijatie a schválenie predloženého vládneho návrhu zákona. Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem pekne. Možno len veľmi krátko k tomu, čo hovoril pán poslanec Dostál ohľadne, ohľadne tretích štátnych tajomníkov.
Ono to, keď si pozriete súčasné znenie, nie je, nie je nóvum, aj teraz to tam je, akurát, že je to viazané na splnenie určitých kritérií a to, čo sa navrhuje, je vlastne vypustenie týchto kritérií, pretože na niektorých ministerstvách tá agenda je naozaj taká široká, že si vyžaduje možno viacerých štátnych tajomníkov. My nechceme robiť tú politiku v rámci ministerstiev takým spôsobom, ako bolo niekedy v minulosti zvykom, že štátni tajomníci nemali pod sebou žiadnu agendu a v zásade neriadili nič, ale tí štátni tajomníci tam majú svoju úlohu, vy to dobre viete. Pán poslanec Dostál, boli ste štátnym tajomníkom, že, že ak ten štátny tajomník má nejakú agendu a nejaké vecné odbory pod sebou, tak sa na ministerstve nenudí a nenudí sa ani keď sú tam dvaja a, a nebudú sa nudiť, ani keď tam budú traja na niektorých vybraných ministerstvách, kde je naozaj tej agendy obrovské množstvo. Takže myslím si, že toto je úplne oprávnená, oprávnená skutočnosť.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážené pani poslankyne, páni poslanci, predloženým návrhom zákona sa napĺňajú záväzky z programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky, jedným z cieľov je zriadenie Ministerstva cestovného ruchu a športu Slovenskej republiky za účelom posilnenia a zefektívnenia využívania verejných zdrojov a potenciálu v cestovnom ruchu. Podpora cestovného ruchu je úzku previazaná s rozvojom regiónov Slovenskej republiky, čím dôjde k vyrovnávaniu regionálnych rozdvojov a tvorbe nových pracovných miest. Tiež sa zvýši konkurencieschopnosť Slovenska a jeho jednotlivých regiónov.
Ďalšou úlohou nového Ministerstva cestovného ruchu a športu Slovenskej republiky bude podpora športu ako prioritného záujmu vlády. Navrhuje sa tiež úprava postavenia predsedu, podpredsedu vlády, ktorý neriadi ministerstvo, v súlade s prioritami definovanými v programovom vyhlásení vlády, najmä v záujme čo najefektívnejšieho využitia Plánu obnovy a odolnosti Slovenskej republiky. Za tým účelom a vzhľadom na výhrady k spôsobu, akým Plán obnovy a odolnosti Slovenskej republiky vznikal, najmä k absencii participatívnosti a inklúzie pri jeho tvorbe, sa navrhuje, aby podpredseda vlády, ktorý neriadi ministerstvo, zabezpečoval plnenie úloh v oblasti koordinácie riadenia Plánu obnovy a odolnosti Slovenskej republiky a riadenia mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti.
Podpredsedovi vlády, ktorý neriadi ministerstvo, sa zároveň zveruje zabezpečenie plnenia úloh v oblasti prispievania k dlhodobej stabilite investičného prostredia na Slovensku prostredníctvom vypracovania národného investičného plánu pozostávajúceho z investičných projektov strategického významu, ktoré sú kľúčové pre dlhodobý hospodársky a sociálny rozvoj Slovenska, ako aj finančného plánu pokrývajúceho identifikované investičné potreby opierajúceho sa o rôzne finančné zdroje, ako aj pravidelnú aktualizáciu tohto dokumentu.
Taktiež sa navrhuje presunúť pôsobnosť v oblasti štátom podporovaného nájomného bývania do pôsobnosti Ministerstva dopravy Slovenskej republiky, ktoré je už v súčasnosti ústredným orgánom štátnej správy pre oblasť bytovej politiky.
V rámci predloženého návrhu zákona sa navrhuje aj presunutie vydávania Zbierky zákonov Slovenskej republiky z úradu vlády na Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ktoré Zbierku zákonov Slovenskej republiky vydávalo do 30. júna 2020. Rovnako sa navrhuje zveriť Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky pôsobnosť zabezpečovať koordináciu a tvorbu štátnej politiky v oblasti ochrany osobných údajov okrem štátnej politiky ochrany osobných údajov na plnenie úloh na účely trestného konania.
Navrhujú sa aj ďalšie zmeny v osobitných predpisoch, ktoré sú nevyhnutné na zabezpečenie prechodu kompetencií medzi niektorými ústrednými orgánmi štátnej správy.
Vážený pán podpredseda, vážené pani poslankyne, páni poslanci, dovoľujem si vás požiadať o podporu predloženého vládneho návrhu zákona. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Dovolím si v krátkosti a v stručnosti zareagovať na vystupujúcich pánov poslancov.
Páči sa mi na tom, že vystupovali, hlavne teda s výnimkou pána poslanca Šmilňáka, poslanci, ktorí tu sedeli v minulom volebnom období, teda v ôsmom volebnom období, kde v ôsmom volebnom období vládna koalícia v tom čase, ktorých zástupcovia, ktorí tu vystupovali, sedeli v koaličných poslaneckých laviciach, schválili 135 návrhov v skrátenom legislatívnom konaní. 135 návrhov oproti siedmemu volebnému obdobiu, to znamená oproti volebnému obdobiu, keď sme boli my v koalícii, predchádzajúcemu teda, kde sme my schválili 34, alebo predložili, aby som bol presný, predložili 34 návrhov na skrátené legislatívne konanie oproti minulému volebnému obdobiu, opakujem, kde koalícia navrhla 135 skrátených legislatívnych konaní, kde väčšina z nich nemala žiadne odôvodnenie. Nieže sa dalo polemizovať o tom, že či tam boli dôvody, alebo neboli dôvody, ale niektoré mali na štyri riadky napísané odôvodnenie, kde nebolo napísané absolútne nič a všetci ste za to zahlasovali, tí, čo ste dnes vystupovali, s výnimkou, a to mu slúži ku cti, pána poslanca Dostála, ktorý v niektorých prípadoch hlasoval, hlasoval, teda sa zdržal hlasovania pri týchto skrátených legislatívnych konaniach.
Chcel by som upriamiť vašu pozornosť na tlač 96 z volebného obdobia minulého, teda z ôsmeho volebného obdobia, z 12. 5. 2020, a je to konkrétne návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. Čiže je to ten istý zákon kompetenčný ako je tento, ktorý predkladáme my, a bol 12. 5. 2020, to znamená takisto po voľbách, navrhnutý v Národnej rade Slovenskej republiky na prijatie v skrátenom legislatívnom konaní. A teraz si dovolím veľmi v stručnosti prečítať, čo bolo v návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie k tomuto zákonu.
Cieľom predkladaného návrhu zákona je v súlade s Programovým vyhlásením vlády Slovenskej republiky na obdobie rokov 2020 – ´24 transformovať Úrad podpredsedu vlády Slovenskej republiky pre investície a informatizáciu na Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Slovenskej republiky, ktoré prevezme pôsobnosť Úradu podpredsedu vlády Slovenskej republiky pre investície a informatizáciu a do pôsobnosti, ktorého sa presunie z Ministerstva pôdohospodárstva, rozvoja vidieka Slovenskej republiky pôsobnosť v oblasti regionálneho rozvoja. Cieľom týchto zmien je centralizácia a koncentrácia agendy regionálneho rozvoja a eurofondov na jedno ministerstvo s cieľom zlepšenia koordinácie regionálneho rozvoja, optimalizácie implementačnej štruktúry riadenia eurofondov, posilnenia princípov transparentnosti, efektívnosti, hospodárnosti, účelnosti a výsledkovej orientácie, na ktoré kladie dôraz aj Európska komisia. Ďalším cieľom návrhu zákona je v súlade s Programovým vyhlásením vlády Slovenskej republiky na obdobie rokov ´20 – ´24 legislatívny proces na vládnej úrovni a časť tvorba strategickej vízie vytvoriť, a tak ďalej, nebudem to celé čítať. Ďalej sa tu hovorí, že na základe vyššie uvedeného rozsahu navrhovaných zmien je skrátené legislatívne konanie odôvodnené najmä nasledovnými skutočnosťami. Je tu vymenovaných päť skutočností, poviem len prvú a všetky ostatné sa v zásade týkajú podobných vecí.
Zriadením Ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Slovenskej republiky ako nástupcu a presunom Úradu podpredsedu vlády Slovenskej republiky pre investície a informatizáciu a presunom regionálneho rozvoja z pôsobnosti Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky do pôsobnosti novozriadeného ministerstva dôjde k zlepšeniu implementácie európskych štrukturálnych a investičných fondov v súlade s Programovým vyhlásením vlády Slovenskej republiky. Ďalším efektom navrhovaných zmien bude možnosť urýchlene prijať opatrenie určené na potláčanie a zmierňovanie následkov spôsobených ochorením covid-19, keďže z prostriedkov európskych fondov je možné prefinancovať viacero opatrení zameraných na boj s ochorením, potrebou zabezpečenia kontinuálneho nepretržitého čerpania eurofondov, potrebou vytvoriť právny rámec a inštitucionálne zázemie pre podpredsedu vlády Slovenskej republiky, potrebu vytvoriť pre podpredsedu vlády Slovenskej republiky potrebný právny rámec pre posudzovanie hospodárnosti, efektívnosti, účelnosti a tak ďalej. Teraz na záver posledný odsek. Na základe uvedených skutočností je potrebné podľa § 89 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky z dôvodu možnosti, že štátu hrozia značné hospodárske škody, navrhnúť Národnej rade, aby sa uzniesla na skrátenom legislatívnom konaní o návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.
Čiže tu ani náznak, ani náznak toho, že z čoho by asi mali tak vyplývať značné hospodárske škody, ako sme sa to pokúsili zadefinovať my v návrhu na skrátené legislatívne konanie, tu ani náznak. A mrzí ma, že tu už nie je pán poslanec Grendel, ktorý si povedal svoje vystúpenie a odišiel, pretože on je jeden z tých aj s pánom poslancom Pročkom, ktorí za tento návrh skráteného legislatívneho konania hlasovali. Jediný, kto tu má právo niečo povedať k tomu, je pán poslanec Dostál a to naozaj mu slúži ku cti, že pod týmto návrhom zákona sa zdržal hlasovania. Takže len toľko k tomu, kolegovia.
Ďakujem pekne.