Branislav Škripek

Vystúpenie s faktickou poznámkou 30.10.2024 16:31 - 16:33 hod.

Branislav Škripek

Ďakujem.
Pán Dostál, omyl, nehovorím o jednom prípade, takých je veľa, tak ja neviem, to je tak smiešne zareagovať, že spomínam jeden prípad. Takisto uvádzate už takú ošúchanú pesničku, že keď je otec v rodine alkoholik, aké to je hrozné, tak radšej nech ich vychovávajú aj dve ženy alebo dvaja muži. No nie je to pravda. To je proste, toto je len taký pingpong, my sa nevieme normálne na túto tému rozprávať, tak si hádžeme len také...

Zobrazit prepis

Ďakujem.
Pán Dostál, omyl, nehovorím o jednom prípade, takých je veľa, tak ja neviem, to je tak smiešne zareagovať, že spomínam jeden prípad. Takisto uvádzate už takú ošúchanú pesničku, že keď je otec v rodine alkoholik, aké to je hrozné, tak radšej nech ich vychovávajú aj dve ženy alebo dvaja muži. No nie je to pravda. To je proste, toto je len taký pingpong, my sa nevieme normálne na túto tému rozprávať, tak si hádžeme len také argumenty, ty nemáš pravdu – ty nemáš pravdu.
Zároveň, priatelia, ešte sa neotvorila téma násilia v homosexuálnych pároch. Aj tí robia násilie na deťoch, ba dokonca sa ich snažia získať preto, aby ich opakovane zneužívali. No tak toto kedy budeme rozoberať, že takéto niečo tiež nemá byť. A tiež poviem, že vy vyvolávate nenávisť v spoločnosti, lebo takéto vôbec niečo hovoríte. Ale to nie je pravda, pán Dostál. Zároveň ste dobre poukázal, že pani Plaváková poukázala na činnosť komisára a nie na jeho správu, ktorú predkladá. Však my sa o tej tu chceme baviť.
Takže nejak sa nám to prenieslo na to, že od tej jeho správy sme sa preniesli na to, že aký je správny spôsob a model vychovávania detí. No a my keď budeme tu hovoriť a sme z toho tábora, že hovoríme, že je správne a najsprávnejšie vychovávať deti v rodinách, kde sú aj, kde je otec a mama a deti, a že to je tá správna rodina. Toto nie je vyjadrenie nenávisti, že čokoľvek iné je už proste nenávisť, keď povieme, že rovnakopohlavné páry nie správnym spôsobom majú vplyv na rozvoj detí. To nie je nenávisť, to je názor a je dobré, keď to takto povieme. Zároveň my nemáme vyvolávať žiadnu nenávisť, samozrejme. A my musíme rešpektovať ľudí, ktorí chcú žiť spôsobom, aký si v živote vybrali, lenže povedať, že mám iný názor, nie je nenávisť. A stále sa to tu posúva do tejto roviny. To je proste nesprávne.

Skryt prepis

Vystúpenie v rozprave 30.10.2024 16:17 - 16:27 hod.

Branislav Škripek

Takže ďakujem za slovo aj za možnosť, aj keď sme tu mali tú rozopru teraz, že som sa neskoro prihlásil. Ja chcem vyjadriť pánovi detskému ombudsmanovi Jobovi Mikloškovi aj poďakovanie za veľa práce, tá tvoja práca je v prospech detí za mnoho rokov známa a od roku 2022 si vstúpil do tohto ďalšieho úradu, kde máš možnosť rozvíjať svoju prácu a venovať sa pomoci deťom. Možno je treba hádam povedať toľko, že možno je to trošku nie celkom dôstojné...

Zobrazit prepis

Takže ďakujem za slovo aj za možnosť, aj keď sme tu mali tú rozopru teraz, že som sa neskoro prihlásil. Ja chcem vyjadriť pánovi detskému ombudsmanovi Jobovi Mikloškovi aj poďakovanie za veľa práce, tá tvoja práca je v prospech detí za mnoho rokov známa a od roku 2022 si vstúpil do tohto ďalšieho úradu, kde máš možnosť rozvíjať svoju prácu a venovať sa pomoci deťom. Možno je treba hádam povedať toľko, že možno je to trošku nie celkom dôstojné alebo príjemné, že počúvame túto správu ešte z roku 2023 aj v VOP tu vystúpili už dávnejšie, stále sme to odsúvali, teraz je október ´24 a nechcel by som, aby to bol taký náš postoj k ľudskoprávnym témam alebo aj k ľuďom, ktorí sa tomuto venujú, ale trošku neskoro sa s tým zaoberáme. Každopádne dobre, že sme tu teraz.
A zároveň chcem sa pozrieť na tú obsiahlu správu, ktorú si priniesol, má až 172 strán, teda, pán komisár, podal si širokú správu o činnosti komisára pre deti za rok 2023. Zároveň som si pozeral tvoj taký, jak to povedať, nie osvetový, ale všetky zverejnené príspevky o tvojej činnosti a videl som veľmi veľa aktivít, čo ja viem, diskusií, organizuješ rôzne stretnutia, stretávaš sa s veľa ľuďmi, aj s veľa politikmi, vystupuješ na rôznych fórach, diskusie a tak ďalej. Len trošinku sa mi zdalo ako keby si bol viac taký osvetový pracovník a človek, ktorý, hovorím, robí takú tú verejnú činnosť a popularizuješ takú tú prácu s deťmi. No táto správa tiež pôsobí povedzme celkom pozitívne. Aj si tu spomenul, teda spomenul si až 1 600 článkov a plus ešte 600 iných článkov, kde sa spomína Úrad komisára pre deti. Ale zároveň som si vypočul v tomto parlamente správu aj pani ombudsmanky pre ľudí so znevýhodnením, pani Stavrovská tu bola, a ona nám priniesla aj taký zoznam alebo pohľad na to, koľko podnetov dostala, a boli ich stovky, a tiež koľko ich riešila a koľko ich vyriešila. No a ja si myslím, že toto je jadro tej práce, že to je veľmi dôležité. Pretože presne na to ťa ľudia majú a na to teba potrebujú tie deti, aby sa mali kam obrátiť, keď sú nejakým spôsobom ony vytesňované, alebo ony cítia, že sú nejakým spôsobom znevýhodnené alebo ich práva nie sú dodržiavané. A ja som takýto zoznam nenašiel v tej správe a chýba mi tam. Chcel by som vedieť, koľko podnetov bolo daných na riešenie a koľko doriešila tvoja kancelária, tvoj úrad. Čiže koľko bolo konštatovaných porušení práv dieťaťa, koľké boli pripomienkované, aké ďalšie kroky boli spravené k náprave. Takáto je moja otázka.
Potom, koľko zamestnancov sa venuje tejto podnetovej agende, pretože myslím si, že nielen ja, ale aj iní poslanci opakovane dostávajú podnety od rodičov, ktorí sa cítia poškodení aj v tom možnom svojom kontakte s deťmi a veľakrát sú tak vytesnení alebo úplne vytlačení, dokonca jedna skupina sa nazýva vymazanými rodičmi, že im je znemožnení kontakt s deťmi úplne, po všemožných sťažnostiach na rôznych úradoch, či sa sťažovali na polícii, alebo na sociálnych úradoch, na ministerstve, či sa sťažovali verejnému ochrancovi práv a zároveň sa veľakrát sťažovali ľudia na tie úrady samotné. Čiže tie podnety sa týkajú aj úradov práce, ústredia úradov práce a nedostávali odpovede a veľakrát sú, istým spôsobom je im znemožňované, nie istým spôsobom, ale konkrétnym spôsobom je im znemožňované mať kontakt s deťmi. A presne na to oni potrebujú teba, tvoj úrad, aby takéto veci mohli byť vyriešené. To sa týka aj tých rodičov, ale týka sa to aj tých konkrétnych detí, ktoré sa niekedy sťažujú na to, že nie je s nimi správne zaobchádzané.
No a ja si myslím, že toto je veľmi dôležité, aby takáto možnosť niečo dobre vyriešiť deťom daná bola. Takže ďakujem za tieto dobré veci, ktoré si uvádzal. Tematika duševného zdravia, digitálne technológie že si povedal, že to je ako digitálny heroín, čo všetko škodí deťom, syntetické drogy, chudoba, jednorodičovské rodiny, že tu je 30-tisíc ukrajinských detí, ale konkrétne tá možnosť vyriešenia najhorších prípadov, kedy je rodičom bránené styku s deťmi. A ja dostávam do uší a zastrašuje ma to, že tu sa jedná o tisíce takýchto detí. Tak to ma prekvapuje a bolo by veľmi zlé, keby to riešené nebolo. A, žiaľ, teda už som niekedy počul také srdcervúce prípady, že si hovorím, že ako je možné, aby takéto niečo sa dialo.
No a zároveň chcem vyjadriť, že keď zaznievajú aj názory na to, že ako je fajn, že deti majú hlavne vyrastať v bezpečnom prostredí a je jedno, aké vzory majú pred očami, tak ja si myslím, že to je veľmi rozporné s tým, čo nakoniec takéto deti svedčia vo svojich životoch, pretože nie deti sa budú sťažovať na to, že nie sú vychovávané vo vyváženej rodine ohľadne pohlaví, že nie sú vychovávané v rodine ženy a muža, matky a otca, ale dospelí ľudia. A ja musím povedať, že čítam takéto prípady, kedy dospelé ženy a dospelí muži hovoria po mnohých rokoch a vyjadrujú, že sú skutočne s tým rozčarovaní, že sú skutočne tým poškodení, že sa im to nepáči, že sa ich rodičia rozhodli vychovávať ich takýmto spôsobom a že im zabránili v tom, aby mali pred sebou ten normálny, základný, jadrový vzor muža a ženy. Konkrétne svedectvo ženy, ktorá takto vyrástla, hovorila o tom, že jej to skutočne vadí. A spätne pri pohľade na svoje detstvo povedala, že síce ju tie dve ženy, jej mama a tá druhá partnerka jej matky, nevedela jej dať ani meno, nevedela ani povedať o tej žene, ako ju má nazvať, hoci tušila, že aj tá osoba ju mala rada, že jej chcela dobre, ale v konečnom dôsledku ako dospelá žena musela svedčiť o tom, že toto nebolo správne a jej to neurobilo dobre. Takže vytvárať takýto emocionálny zmätok v tých ľuďoch nie je dobré.
A zároveň som sa tu dopočul v tejto sále, že ak my budeme hovoriť, že, a teraz my vyjadrujeme názor, a to znamená každý má na názor právo, pán Dostál, pán kolega, ale teraz sa musím vyjadrovať ku komisárovi, takže keď povieme, že hovoriť o tom, že je správne mať otca a mamu, tak zároveň tým hneď ľudia iného názorového tábora povedia, že my tým vyjadrujeme nenávisť a my tým roznecujeme nenávisť v spoločnosti, tak toto je úplne základný omyl, aby sme sa takto pozerali na to, čo je to diskusia, vyjadrovanie názorov, pohľad na slobodu názorov. Takže vyjadrovať niečo iné než si druhá skupina ľudí myslí, že tak je to správne, ako si to oni myslia, tak to je podľa nich nenávisť. Ja si myslím, že toto je hlboký omyl a uplatniť svoje názory na to, ako má vyzerať ten správny model výchovy detí, a povedať, že to má byť muž a žena, ktoré deti vychovávajú, nie je nenávisť len preto, že je to iný názor. (Potlesk.)

Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou 30.10.2024 16:08 - 16:10 hod.

Branislav Škripek

Ďakujem pekne.
Pani Plaváková, krásny úvod, prvé, že keď sme sa tu bavili o práve na zabíjanie detí, to znamená práve na potrat, to je iba inak povedané právo na zabitie iného človeka, že si ho chceme strčiť do Charty základných ľudských práv, tak že vraj tu bola búrlivá debata a teraz sa tu bavíte iba ľudia z PS o deťoch už narodených. Tak nie je to pravda, len som ešte neprišiel na radu a sedíme tu viacerí a zaujíma nás táto téma....

Zobrazit prepis

Vystúpenie v rozprave 1.10.2024 15:29 - 15:44 hod.

Branislav Škripek

Ďakujem za slovo.
Kolega Hajko, aj ja vyjadrím, že ďakujem za to, že prinášaš za klub KDH dobré návrhy. A, žiaľ, no musím povedať za tých 12 rokov v slovenskej a európskej politike, že u nás som si všimol toľko, že takmer zbytočne ľudia z opozície prinášajú nejaké rozumné návrhy. Lebo takmer nikdy si to tí ľudia z vládnucej skupiny jednoducho ani nevšimnú, ani neosvoja, ani nič nepreberú, a úplne ma to mrzí na tej slovenskej politike,...

Zobrazit prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou 24.9.2024 10:16 - 10:18 hod.

Branislav Škripek

Ďakujem. Kolegovia, ďakujem za vyjadrenia.
Martin Šmilňák, ďakujem, že si zdôraznil to, že tu, opäť, my chceme zdôrazňovať predovšetkým to, že máme pomáhať organizáciám, ktoré pomáhajú ženám.
To spojím s vami, pani Kosová. Ďakujem za reakciu a ďakujem, že to viete pekne podať bez, trošku to bolo silné, že my sme vás označili za vrahyne, lebo to tak nie je. Tak to som rád, že zaznela takáto veta od vás, že progresívne ženy...

Zobrazit prepis

Ďakujem. Kolegovia, ďakujem za vyjadrenia.
Martin Šmilňák, ďakujem, že si zdôraznil to, že tu, opäť, my chceme zdôrazňovať predovšetkým to, že máme pomáhať organizáciám, ktoré pomáhajú ženám.
To spojím s vami, pani Kosová. Ďakujem za reakciu a ďakujem, že to viete pekne podať bez, trošku to bolo silné, že my sme vás označili za vrahyne, lebo to tak nie je. Tak to som rád, že zaznela takáto veta od vás, že progresívne ženy sú za život a chcú podporovať ženy, ktoré majú, takéto ťažké veci prežívajú, a vy ste mala slobodu, že vám nikto nič neprikazoval. Tak za prvé, nie muži tu budú prikazovať, aj ženy schvaľujú takú vec, že nechceme právo na potrat a nechceme, aby to bolo stále viacej zľahčované.
A, naopak, vyzývame predsa na podporovanie ľudí, žien, ktoré sú v takýchto ťažkostiach, aké ste vy popisovali. Ponúklo vám dosť, mali ste dosť možností? Bolo za vami dosť organizácií, ktoré by vám pomohli jak so psychológom, tak s financiami, tak s ubytovaním, proste všemožným spôsobom? A toto chceme dosiahnuť.
Ale ja musím zdôrazniť pre slovenskú verejnosť jednu dôležitú vec. To práve Progresívne Slovensko má vo svojej kultúrnej časti programu, vo svojom programe volebnom, že oni chcú utajené potraty pre dievčatá od 16 rokov, aby to nevedeli ani ich rodičia, ani okolie, aby to nevedel nikto. A toto vôbec nie je niečo, čo je ani progresívne, ani dobré. To na čo chceme nabádať mladých ľudí, aby urobili utajené potraty? Prečo? Čo je na tom to pro-life? Čo je na tomto dobré pre našu krajinu? Veď to spôsobí len ťažkosti psychické, fyzické. Tie dievčatá utajené žijú spôsobom života, ktorý je sexuálne promiskuitný, alebo náhodičkou sa to stalo, lebo skúšajú niečo, a potom majú následky a my im máme dovoliť utajiť svoje potraty? Tak to nie. Utajené potra... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou 24.9.2024 10:02 - 10:02 hod.

Branislav Škripek

Ďakujem za slovo.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, ja myslím, že môžme byť radi tejto debate, a ďakujem opäť, že si, Rasťo, podal tento návrh, aby sa Národná rada uzniesla, aby sme zaviazali vládu, pána premiéra, aby sa vyjadril, no a v každom vhodnom a možno opakovane, ale rozumiem, kedy v zasadnutí európskej 27, že my ako krajina nesúhlasíme, odmietame a nechceme, aby do Charty základných ľudských práv Európskej únie bol vnášaný...

Zobrazit prepis

Ďakujem za slovo.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, ja myslím, že môžme byť radi tejto debate, a ďakujem opäť, že si, Rasťo, podal tento návrh, aby sa Národná rada uzniesla, aby sme zaviazali vládu, pána premiéra, aby sa vyjadril, no a v každom vhodnom a možno opakovane, ale rozumiem, kedy v zasadnutí európskej 27, že my ako krajina nesúhlasíme, odmietame a nechceme, aby do Charty základných ľudských práv Európskej únie bol vnášaný takýto vôbec pohľad, takéto vyjadrenie, že uznávame, alebo chceme, aby existovalo právo na život. Keď ho aj legálne by sme chceli takéto niečo vyhlásiť, tak neospravedlníme obludnosť toho, že fakticky právo na potrat je to isté a len inými slovami ako právo zbaviť niekoho života.
V prvej rozprave som vám podal svoje svedectvo o tom, že moje deti, moji chlapci sa obaja narodili extrémne predčasne, jeden mal 670 gramov a druhý 1 500 gramov a, technicky vzaté, keby niekto chcel, tak jednoducho môže nabádať moju manželku na to, aby oboch nechala jednoducho zomrieť, pretože na to máme právo a je to tak správne. Ale nie je to tak správne. A to, že to teraz takto vyjadrujem, znamená, že myslíme iným spôsobom o tom, ako sa pozerať na človeka, na jeho práva a na to, že je to človek, a on má práva aj vtedy, keď ešte nie je vonku z tela matky, a preto nemáme rozhodovať o tom, že bude alebo nebude žiť. O tom musíme nechať rozhodnúť maximálne možno negatívne okolnosti, alebo ak nie je schopné existovať to dieťa, aby žilo, tak proste nebude žiť, pretože to sú zákony prírody, ale ako môžme udeľovať a zavádzať taký prílepok a nadprávo, tak to nazývam, vymyslené nové právo, do tých práv, o ktorých sa dohodlo ľudské spoločenstvo už dávno, v dávnych rokoch, že človek má právo na život a má právo sa narodiť a je jeho život hodný ochrany už pred narodením, a my nemôžme po desiatkach rokov vyhlásiť, že no, ale vidíme to aj tak, že máme právo ho odstrániť, takže toto uznesenie preto chceme, a toto sú stovky tisíc ľudí, ktorí takýmto spôsobom rozmýšľajú na Slovensku, že chceme, aby sa Slovensko vyjadrilo v rámci európskej dvadsaťsedmičky, že nesúhlasíme s takýmto postojom a, naopak, chceme byť ľuďmi, ktorí budú podporovať ľudí, aby sa mohli narodiť, to znamená tie deti, ale zároveň my chceme pristupovať so starostlivosťou, s úctou a so všemožnou pomocou všetkým takým ženám, ktoré s tým majú obrovský problém.
A ja chcem vyzvať, aby toto Progresívne Slovensko, ktoré nesúhlasí s takýmto pohľadom na život, bolo progresívne, vážení páni poslanci a dámy poslankyne, a progresívne v tom, že budete úplne novým spôsobom pristupovať k tomu, ako budeme pomáhať takýmto ženám. Veď to je ohromná výzva. Poďme to robiť. Prečo by sme nepomáhali tým, ktorí sa trápia v tehotenstve, ktorým je zle, ktorým je zle vo vzťahoch, ktorým je zle v manželstve, ktorí sa trápia finančne? Jednoducho podporujme takéto, keď to, však podporujme organizácie, ktoré toto robia. O tento zmysel veci tu ide, že pozerajme sa na život ako hodný ochrany. A urobme preňho úplne všetko, čo len treba, aby tu nebola táto kultúrna vojna. Pani kolegyňa, myslím, Kosová, ste sa tak vyjadrili, že sme to tu viedli do kultúrnej vojny. Naopak, ja to tu od začiatku hovorím, že takto to nemá byť. Ale ja som ju zažil, tú kultúrnu vojnu, priatelia, úplne konkrétne.
Okrem iného som v živote aj prekladateľ a prekladal som knihu z angličtiny, ktorá sa volá Neplánované. A toto bol príbeh ženy, ktorá sa stala zástankyňou potratov, dokonca aj s riaditeľkou jednej kliniky Planned Parenthood, plánovaného rodičovstva, ale potom sa rozhodla, že bude proti tomu bojovať, pretože pochopila, že nemôže zabiť to dieťa v tele matky. A táto kniha bola neskôr, okrem toho, že je úspešná knižne, tak sa stala aj, bola sfilmovaná.
Keď som bol v Európskom parlamente, tak túto knihu, ten film uviedli poľskí poslanci na jednom takom kultúrnom evente ako predstavenie filmu. Bol som prítomný. A predstavte si, čo sa stalo. Dozvedeli sa to ľudia, teda ktorí nesúhlasia s takýmto pohľadom na život, že ho máme chrániť, a nie si udeľovať právo ho zabiť, vnikli, prišli do Európskeho parlamentu. Nakoniec ich bola veľká skupina. Boli to rozzúrené ženy, doslova to hovorím, rozzúrené ženy, ktoré nám vnikli aj do tej miestnosti a rušili uvedenie toho filmu. No tak sme ich slušne teda požiadali, aby niektoré, teda jedna-dve takto vnikli do miestnosti, ale vonku na chodbe, keď sme s ňou vyšli von, aby sme diskutovali, tak ja som sa ocitol pri skupine, tak trošku pejoratívne teraz poviem alebo mierne ironicky, že skupine amazoniek, ktoré tam ručali, hnevali sa, mávali plagátmi - moje telo, moje rozhodnutie.
A keď zistili, že som pro-life poslanec, tak ma obstali. Ľudia, takú agresivitu, akú som zažil, som v tej chvíli prežil, že toto je fascist whop, že toto je ’33., na uliciach Nemecka to takto vyzeralo, že ľudia s iným názorom boli obstaní agresívnou skupinou a hučali do nich, ručali, už len chýbalo, aby mi niektorá vylepila. Toto som zažil od žien, na ktoré som sa pozeral s údivom, že toto čo je. Toto je zastávanie sa názorov? Toto je tá liberálna sloboda? A toto je to diskutovanie, táto agresia? Vedľa mňa stál asistent, ktorý má takmer dva metre, ten chlap. A on to fotil a oni ho prinútili, a on aby vymazal tie fotografie z telefónu. Priatelia, takže keď sa to dostalo do tejto roviny táto debata, tak to je totálne choré a ja veľmi nechcem, aby to tu bolo.
A, naopak, chcem vás prosiť, aby sme začali tvoriť na Slovensku úplne iný dialóg a začali podporovať presne už len pre princíp rovnosti a spravodlivosti, tak jak sú podporované pro-choice organizácie, ktoré teda hovoria, že ženám, ktoré sa trápia s tými potratmi, hrozí im za to zdravotné riziká a trpia a robia to utajene a toto je celý ten dôvod, že preto treba takto pomáhať a udeliť to právo na potrat alebo ho nejak propagovať, tak tuto je priestor na to, že treba takýmto ľuďom pomáhať, a preto zmeňme postoj a namiesto toho, aby sme dávali milióny eur, státisíce eur organizáciám, ktoré vykonávajú a uľahčujú potraty, dávajme peniaze, prosím si, tu na Slovensku poďme podporovať organizácie, ktoré pomáhajú všetkým takým, ktorí v ťažkostiach sú. Veď toto je progresívny prístup k životu. Toto je ten výborný prístup k životu, že im pomôžeme. A nebude to dobré pre našu krajinu a pre celú Európu? Veď v tom budú uzdravené vzťahy partnerské, manželské.
Veď prečo mnohé ženy idú potratiť deti a zbaviť sa ich? Pretože predstavujú pre nich nejakú záťaž v živote. Ale, naopak, liberáli a progresívci chcú ešte liberalizovať ten náš extrémne liberálny potratový zákon, ktorý sme ako opičky a satelit Sovietskeho zväzu zaviedli v roku 1956. On je jeden z najliberálnejších v Európe a my ešte chceme zavádzať tzv. potratovú tabletku. Ale ja hovorím a žiadam a takto to bolo aj teraz tento víkend v nedeľu v Košiciach, kde 40-tisíc ľudí prišlo vyjadrovať svoje názory. A, by the way, chýbali mi tam aj konzervatívni poslanci tejto vládnej koalície. Videl som, myslím si, že dvoch, takže videl som ich, ale drvivou väčšinou to boli ľudia, ktorí tam boli s kresťanskodemokratickým myslením, pretože chceme v politike hovoriť presne takéto myšlienky. Aj tu môj kolega jeden, myslím, že aj Peter Pollák a ďalší.
Zvýšme rodičovské príspevky, pomôžme tehotným ženám, tehotným študentkám mladomanželskými pôžičkami, pomáhajme ľuďom, aby chceli mať deti a mať ich viac a viac. Toto máme robiť. Prečo to nerobíme a prečo sa na to pozeráme takýmto spôsobom, že sa navzájom označujeme zlými menami? Ja som, pani Kosová, ani raz nepovedal hanlivé slovo na vás, ale vy ste mi to vložili do úst vo faktickej poznámke. Ja som povedal, že právo na život je udelenie si práva niekoho zabiť, je to smrť. A vy ste povedali, že my vás označujeme za vrahyne. Totálna, totálna prevrátenosť toho vyjadrenia.
A druhé. Pani Jurík tu hovorila veľmi presvedčivo, že ona nevie o žiadnom takom našom argumente, že v Spojených štátoch možno zabiť deti až do deviateho mesiaca, až do narodenia, až kým hlavička vyjde z otvoru von. Tak predstavte si, pani Jurík, ako môžte tak vehementne povedať vec, ktorá je totálne nepravdivá, lebo je to v deviatich štátoch Spojených štátov amerických platné dodnes, potrat až, do, kým hlavička sa dostane do, do vonkajšieho priestoru, to znamená, že sa dieťa narodí. Kým sa nenarodí, môžu ho zabiť v tej chvíli. My to nechceme na Slo... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou 20.9.2024 12:04 - 12:06 hod.

Branislav Škripek

Ďakujem. No, ja som práve chcel poďakovať za to, čo si zdôraznil, že v rôznych štátoch je iný čas toho, kedy dieťa ešte môže byť odstránené, potratené, zbavené života a nedovoliť mu stať sa osobou. Pani Plaváková potom reagovala, že... (Reakcia z pléna.) Jaj, vlastne áno, nemám reagovať na vás, dobre, kolegyňa poskytla inú informáciu. Ale ja chcem zdôrazniť, že to je síce pekné, keď nejaký súd, ktorýkoľvek súd vyhlási, že nenarodené dieťa nie...

Zobrazit prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou 19.9.2024 18:44 - 18:44 hod.

Branislav Škripek

Ďakujem.
Ďakujem, Rišo, že to vieš dať teraz do pokojnejšej roviny, lebo to je to naozaj žiaduce, a som rád, že aj ty si si všimol, že naozaj sme sa snažili nenapádať tie dámy panie poslankyne z Progresívneho Slovenska a ani nevyvolávať to, čo tu nazvali, že sme tu chceli dať kultúrnu vojnu. No a správne hovoríš a zdôraznime to. To právo na potrat neexistuje. Áno, je taká možnosť.
A zaujímavé, že v tom ’48., keď sumarizovali...

Zobrazit prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou 19.9.2024 17:59 - 17:59 hod.

Branislav Škripek

Kolegovia, ďakujem, že ste reagovali, ako ste reagovali.
Pani Kosová, nemôžem súhlasiť, nie, neosočovali sme nikoho z vás, nepovedali sme, že ženy z PS sú vrahyne, prosím vás, toto bolo veľmi neférová komentácia, nič také nebolo ani povedané, ani naznačené.
Zaoberal som sa aj tým, že keď sú ľudia, ktorí sú v takej ťažkej životnej situácii, teda ženy konkrétne, tak im máme pomáhať, ale zároveň netvrďme, že odstránenie...

Zobrazit prepis

Vystúpenie v rozprave 19.9.2024 17:29 - 17:29 hod.

Branislav Škripek

Takže ďakujem pekne za slovo.
A naše pohľady na váš postoj, a tak trochu aj z praxe, ktorú som mohol zažiť v Európskom parlamente, kde sme takéto otázky preberali niekoľkokrát. A zažil som veľa bučania, vykrikovania a presne toho všetkého neslušného správania len pre moje názory. Takže keď to vznešené heslo Európskej únie: „We are united in Diversity,“ zaznelo, sme spojení v rozmanitosti, tak som sa spýtal: „Where...

Zobrazit prepis

Takže ďakujem pekne za slovo.
A naše pohľady na váš postoj, a tak trochu aj z praxe, ktorú som mohol zažiť v Európskom parlamente, kde sme takéto otázky preberali niekoľkokrát. A zažil som veľa bučania, vykrikovania a presne toho všetkého neslušného správania len pre moje názory. Takže keď to vznešené heslo Európskej únie: „We are united in Diversity,“ zaznelo, sme spojení v rozmanitosti, tak som sa spýtal: „Where is my Diversity, please?“ Prečo teda nerešpektujete tú moju rozmanitosť, pretože mám iné názory a chceme vykonávať aj inú prax. Chceme sa na zásadné otázky života pozerať iným spôsobom ako vy.
Ja tiež ďakujem, že si, Rasťo, podal tento návrh, aby Národná rada prijala uznesenie, že sa vyjadrujeme proti tomu, aby ako členský štát sme súhlasili so zavedením tzv. práva na potrat do Charty základných ľudských práv Európskej únie, pretože je to v rozpore s viacerými otázkami, na ktoré sa musíme ako ľudia, ktorí ctia život, ktorí radi pomáhajú ľuďom, ktorí život chcú prinášať na túto zem, a predovšetkým sú to tehotné ženy, že je to v rozpore s tým, aké práva sme si zaviedli do našich pravidiel Európskej únie.
Takže určite je znepokojujúca takáto obava, pretože právo na umelé ukončenie tehotenstva, právo na potrat tam jednoducho nepatrí, lebo neexistuje. Neexistuje právo na zabíjanie detí. Neexistuje, aby sme si ho udelili legálne, aby sme ho zlegálnili, aby sme vytvorili, že bude správne, keď existuje. A je to výrazná odchýlka od princípov rešpektovania života – jedna vec – a subsidiarity členských štátov Európskej únie a to je základ spoločného európskeho projektu. Ale európski poslanci sa vyhli tejto otázke v skutočnosti, pretože za zo 720 hlasovalo 336 poslancov, 163 bolo proti, 39 sa zdržalo a 167 nehlasovalo, priatelia. Prečo? Ja som zažil, pred chvíľou som vám to povedal, som zažil ten tlak, aby sa nevyjadrovali ľudia s takými názormi, ktoré reprezentujem aj ja. A tiež som to povedal v pléne Európskeho parlamentu, že reprezentujem názory desiatky tisícov a stoviek tisícov ľudí v Európe alebo v členských štátoch Európskej únie, ktorí sa na to pozerajú presne spôsobom, akým ja za ne vystupujem. Ale 167 ľudí je dostatočne zastrašených na to v Európskom parlamente, aby sa nevyjadrili, 39 sa zdržalo.
Takže v čom zlyhal Európsky parlament? Zlyhal v ochrane základného práva na život. Veď to tak máme definované v ohromných a dôležitých dokumentoch, ktoré sme medzinárodne vydali a uznali, a už nie pred pár rokmi, ale dávno. Takéto výrazy máme, je to Listina základných práv a slobôd, ale aj Ústava Slovenskej republiky, ľudský život hodný ochrany už pred narodením – a o túto ochranu nám ide. Ale ide to ďalej, pretože my rozumieme, že naša protistrana názorová zdôrazňuje právo ženy rozhodnúť o tom, že chce prerušiť to tehotenstvo, ukončiť ho, takže toto je otázka aj filozofická pohľadu na to, ako pristupujeme k životu. Lenže urobila sa z toho – a my tomu nie sme radi – radikálna téma.
A naozaj je znepokojujúce, že boj týchto dvoch názorov vôbec nie je niečo, čo sa nejako rozoberá, premýšľa, hľadajú sa cesty, ale hľadá sa boj, vytlačenie jednej skupiny druhou. A Európsky parlament akoby uprednostnil radikalizované politické agendy v tejto veci pred základnými právami, ktoré tvoria základ našich hodnôt. Fakticky stavajú ženu proti dieťaťu, dieťa proti žene. Prečo nehovoríme radikálnym, alebo teda zásadným, alebo zanieteným spôsobom?
Ja som takúto debatu nezažil o tom, ako budeme pomáhať organizáciám, ktoré dobrovoľne pomáhajú ženám, ktoré sú v ťažkom, v ťažkej núdzi v tehotenstve, v zlých životných situáciách, preto sa rozhodujú pre odstránenie dieťaťa. Prečo také debaty nie sú? Prečo nepočujeme, ako čo najlepšie budeme pomáhať? Tento parlament odmietol viacero snáh o pozmenenie toho radikálneho, super liberálneho a ohromne, jak to povedať, voľného zákona o potrate na Slovensku, o umelom prerušení tehotenstva. A tento parlament odmietol tento zákon zmeniť, niekoľkokrát, a dokonca keď v minulom volebnom období kolegyňa Záborská podala takmer light version, sa dá povedať, zákony, ktoré sa ani netýkali potratového zákona, len niekoľkých zákonov v oblasti sociálnej a zdravotnej, aby sme pomohli tehotným ženám, tak ani len na to nechcel tento parlament povedať áno. A je to hanba, si myslím. To sa tu malo schváliť!
Takže takýmto spôsobom európski poslanci, a tí ktorí sa tam zdržali a nedokázali sa ani priznať s chorým názorom. Mne to vadí na Európskom parlamente. Toho tam bolo veľakrát. A keď som k svojim názorom priznával, tak na mňa vykrikovali, nazývali ma fanatikom a spiatočníkom a povzdychávali nado mnou, že moje názory sa ani teda zmeniť nedajú. No, super teda! Tak nebudeme diskutovať o tých mojich názoroch alebo názoroch všetkých nás, ktorí ich takto podávame? Prečo? Myslím si, že európski poslanci takýmto spôsobom podnietili ďalší vážny globálny problém, a to je kultúrna vojna medzi životnými štýlmi a hodnotami, ktoré prinášame. Veď poďme diskutovať o tom ako ochraňovať život.
Veď koľko sme zažili podpory pre tzv. pro-choice organizácie. No veď tieto organizácie dostávajú státisíce prostriedkov – a kľudne budem hovoriť o miliónoch, nemám teraz presné čísla – dostávajú obrovské peniaze na to, aby podporovali potraty nielen vo svojich členských štátoch, ale ešte aj v iných krajinách za hranicami Európy. Prečo nedostávajú rovnaké prostriedky teda – len pre princíp rovnosti – aj organizácie, ktoré chcú pomáhať ženám, ktoré si deti zachovať, alebo teda mať chcú, že by im poskytli, napríklad párom, ktoré majú problémy, lebo k dobrému vychovaniu dieťaťa, porodeniu treba dobrú rodinu, nejaké základné zabezpečenie. No tak prečo nie sú organizácie podporované, ktoré takýmto ľuďom chcú pomáhať? Ja som to ešte nepočul. Ale poznám takých tu na Slovensku, môžem menovať, napríklad Fórum života, jedna taká organizácia strešná, ktorá to robí veľmi rada a do obrovskej miery sú to ľudia obetujúci sa, pomáhajú z vlastných prostriedkov a dostávajú minimálne podpory z takýchto a podobných grantov.
Jako je možné, že na pre organizácie, ktoré podporujú zabíjanie detí, odstraňovanie detí, a všetko to nazývajú humánnymi spôsobmi, tie dostávajú státisíce a milióny. Tomuto nerozumiem. Ani v Európskej únii, ani v jednotlivých štátoch.
Takže je tu nejaká skupina poslancov, ktorá vypracovala tento návrh v Európskom parlamente na zrejme podnet Francúzov, ktoré je teda v prospech potratov, ale zabudli na starostlivosť o ženy, ktoré sú v ťažkostiach, a fakticky robia z toho, že žena má z toho traumatický zážitok, pretože pre žiadnu to, ja som nepočul ženu, ktorá by to chválila.
Na počiatku po nejakom umelom ukončení tehotenstva možno príde nejaká úľava, nejaký pocit vyriešenia životných problémov, ale následne nastúpi obrovské trápenie. Veď je to fakt, je to medicínsky fakt, ktorý je preukázaný, že takéto ženy sa trápia, že to nezvládajú v živote, že sa to pretaví do množstva iných problémov, a ľutujú, že svoje deti odstránili. A tu na Slovensku podobné organizácie ako Fórum života hovoria o tom, majú s tým 25 rokov skúseností, že takýmto ženám je treba pomôcť, pretože také právo na potrat alebo povzbudzovanie k potratom má na ich životy traumatizujúci účinok hlavne po psychickej stránke. Potrebujeme mať potom choré a rozhárané ženy? Potrebujeme mať také, ktoré si to kompenzujú iným spôsobom v živote? Nie, nepotrebujeme.
Prečo neexistuje pomoc pre organizácie, ktoré chcú pomáhať ženám? Takže nie je možné nájsť dosť argumentov na to, prečo je dobré ukončovať život vlastného dieťaťa, ale našli by sme veľa argumentov na to, prečo by sa mali zmeniť politiky jednotlivých štátov alebo aj Európskej únie priamo, aby sme pomáhali ľuďom, ktorí, ktorí, a rodinám, ženám, ženám, ktoré prežili rôzne ťažké veci, že sa dostali do stavu, kedy sú tehotné a nechcene tehotné. Tak prečo by sme im nemali pomáhať a vymyslieť takéto politiky a urobiť to?
Takže nedá sa legálne vytvoriť právo a uzákoniť si ho, ospravedlniť si svedomie, ani keď nájdeme iné termíny pre deti, dieťa, ktoré je v tele matky, to je vraj telo ženy alebo je to len zhluk buniek, alebo to je embryo, alebo čokoľvek tam dáme, neospravedlní to a neprinesie to upokojenie. Ani keď to zakotvíme ako právo do... priam do charty keby sme to strčili, tak už to bude len prílepok, tak z toho nesnímeme tie negatívne následky interrupcie. Ale ja rozumiem, ja som počul od aktivistov, ľudí, ktorí sú teda „pro“ a „choice“ ja hovorím aj „pro-death“, pre tú smrť, že to je pomoc ženám. No veď na to odpovedám. My tú pomoc chceme zmeniť na reálnu pomoc ženám a na to, aby sme tie deti skutočne priviedli na svet.
Pani Jurík, povedali ste jeden ten argument, na ktorom už dlho sa musím usmiať a pokrútiť hlavou, že je nepravdivý a nereálny. „Ženy nechajte“ – vy ste tu povedali (reakcia z pléna), ale veď to už povedalo tu viacero žien v tejto sále –, „rozhodovať o svojich telách.“
Vážené, naša odpoveď je naozaj taká, že nie je to tvoje telo, nie je to telo ženy. Je to telo dieťaťa. A druhý je dôležitý argument, je to aj muž, ktorý rozhoduje o dieťati, z ktorého biologického materiálu toto dieťa rastie, a mne je toto ohromne prekvapujúce, že nikdy som toto ešte od žien nepočul, vždy som len počul – to je moje telo, dajte mi pokoj, dajte mi pokoj.
Tak za prvé, aby vzniklo to dieťa, na to treba dvoch a ich dvoch genetický materiál a ich dvoch slobodnú vôľu, ak nie je, tak potom sa pýtam, akým spôsobom k tomu dochádza. Jeden je taký, že zo intimity a sexuality robíme zábavu, a preto musíme potom mať dostatok veľa antikoncepcie alebo prostriedkov, ktoré neskorej ten plod vyženú z tela, pretože je nepotrebný a nechceme ho. Tak nad tým musím povedať, že pristupovať k životu zodpovednejšie, zdravšie a etickejšie je potrebné. A k tomu už musíme viesť mládež a deti, aby sme ich viedli k dobrému rodičovstvu alebo k výchove k rodičovstvu a k zodpovednému postoju k životu.
Ale je to aj právo muža, pretože je tam jeho biologický materiál a muži sú celkovo vytláčaní z tohto procesu, že oni absolútne nemôžu sa vyjadrovať k tomu, či to dieťa bude živé, alebo nebude živé.
Druhá časť protiargumentu je, ak žena zabije to dieťa, ktoré nazýva zhlukom buniek alebo nejakým embryom, tak ak je to jej telo, potom by mala zomrieť tá žena. Je to jej telo. Tak keď ju zabila, tak prečo nezomrela, sa pýtam. Ale keď zabije len niečo v sebe, tak potom nech nehovorí o svojom tele. Nie je to jej telo, potom by musela zomrieť aj sama, takže zomiera plod a to je iné telo. A, samozrejme, vieme a vedci nám preukázali, že každý počatý človek má jedinečnú DNA, ktorá sa už nikdy v histórii nezopakuje.
Poďme k Charte základných ľudských práv. Ona nemôže zahŕňať práva, ktoré nie sú všeobecne uznané a ktoré vytvárajú rozpory. Ak v nej máme základné právo na život, každý človek ho má, prečo polka sveta, veľká Európa vysvetľuje, že vlastne ten nenarodený človek to právo nemá. Viete, že v niektorých štátoch Európskej únie, keď zomrie tehotná žena, napríklad pri autonehode, to dieťa je dedič, to dieťa je dedič ešte aj vtedy, keď zomrie, tak sa jeho majetok delí medzi nezosnulých živých príbuzných. Ako je to možné? Sa pomýlili tí zákonodarci? Len poukazujem na tie rozpory, ktoré tu máme v Európskej únii, pretože predsa len existuje pár zákonodarcov v Európskej únii, ktorí chápu, že dieťa je človekom aj pred narodením, a ten zábavný argument, že až po narodení má práva človeka. Priatelia, čo to je mačička predtým? Nehnevajte sa trošku, je to zhadzujúce, ale to nie je zvieratko, to nie je zhluk buniek, je to človek od začiatku do konca. A keď pôjdeme minutážou späť, tak až k momentu splynutia semena a vajíčka. Inak to nie je možné.
Pani Jurík povedala o neexistujúcich potratoch do deviateho mesiaca, tak vás poopravím. Vraj moderní progresívci v deviatich štátoch USA až do deviateho mesiaca, až do chvíle, kedy hlavička vyjde pri procese rodenia von, tak je to definované, priatelia. Šesť štátov. Dobre? Pozrite si to, lebo je to tam: Montana, Colorado, New York, Maryland, Kalifornia, Illinois.
Moje dieťa, priatelia, sa narodilo na konci šiesteho mesiaca a nebol to zhluk buniek. Bolo to také malé dieťa jak moja dlaň. (Rečník dvihol dlaň pravej ruky, ukazujúc ju plénu.) Milujem ho, dneska má 23 rokov, je to vyštudovaný človek a pomáha starým a zomierajúcim ľuďom. Neodstránili sme ho. Nezabili sme ho. Robili sme všetko preto, aby žil. Rodil sa veľmi zle, ale prišiel na svet. Menší ako trištvrte kila cukru. Prikryl som ho dlaňou nad tým, nad tým inkubátorom. Takúto mal nožičku a takéto mal ramená (rečník ukazuje plénu palec a zovretú päsť plénu) a hlavičku ako tenisová loptička. Robil som všetko preto, aby žil. Každý boží deň som šiel na Antolskú, každý jeden a išiel som k jeho postieľke, aby vedel, že som tam. Bol som prvý, na koho sa pozrel, lebo raz náhle otvoril oči, a vždy sa prebral, vždy, keď som prišiel, spal a vždy, keď som tam vstúpil, sa zobudil. Vedel o mne. Inak by bol ešte v tele, a teda, všetci vážení, ktorí tvrdíte, že nemal právo človeka, tak v tej inkubátorovej postieľke bolo čo? Ani mačička, ani psíček, ani zvieratko, ani zhluk buniek, bol to môj človek, bol to môj syn. Narodil sa o tri mesiace skorej s právami dieťaťa? Tu vidím vážny rozpor. Jak to že teda mal práva dieťaťa, človeka, keď teda už bol narodený? Úplne náhodou sa dostal von, pre nepriaznivé podmienky tela jeho matky, mojej ženy. Ale urobili sme všetko preto, aj tí lekári, aby žil.
A viete, čo som tam každý boží deň robil ešte k tomu všetkému? A je mi úplne jedno, kto sa nad tým pousmeje. Modlil som sa a prosil som Boha, pôvodcu života, lebo život nie je od človeka, nikto z vás ste ho nezískali sami od seba, máte ho nadprirodzeným spôsobom. Každý boží deň som tam Boha prosil, aby mu vlial a vlieval do neho energiu života, silu života. A mám to z Biblie. Nie z inej náboženskej knihy. Z Biblie to mám, kde sa hovorí, že Boh pôvodca života je a jeho mocné slovo a prosba k nemu robí zmeny v živote človeka.
Ja som prosil každý deň, aby Boh napĺňal môjho Bohdana, a nazval som ho tak, že mi ho Boh dal, lebo sa nemal narodiť, my sme nemohli mať dieťa, dlho. Prišiel moment – a tiež som sa za neho modlil, aby sme mohli mať to dieťa – stalo sa. Narodil sa hrozne zle. Na konci šiesteho mesiaca. Mal 670 gramov. Len pred desať-pätnásť rokmi by nebol žil, bol by vyhodený ako biologický odpad. A viete, koľko mne povedalo svedkov, žien, ktoré pracovali za socializmu na potratových oddeleniach, gynekologických oddeleniach – pozor –, že vyhadzujú aj živé deti do biologického odpadu, že po mnohých hodinách tam hoc prídu nazrieť, pretože nejednej to svedomie nedalo, že to dieťa nezabili pri pôrode dostatočne, tak ho hodili na kopu biologického odpadu a ono stále dýchalo a mrnčalo! Priatelia, nie je to v poriadku! To, čo tu teraz opisujem, je rozpor v nazeraní na človeka, na jeho práva, na jeho hodnotu a na pochopenie o tom, ako to v tejto spoločnosti máme robiť.
Ale týmto všetkým, ja viem rozumieť argumentu, ktorý hovoria progresívci a liberáli, a všetci tí, ktorí hovoria, no a čo, prečo by sme to nerobili, keď hovoria tú časť, že tým ženám to nejako škodí, že je to hrozná životná sociálna situácia, finančná, že sa im zničí život. Ale odpoveďou je – poďme to zmeniť, priatelia. Pomáhajme rodinám, pomáhajme, napomáhajme tomu, aby sme mali dobré rodinné vzťahy a dobré, aby, aby sme viedli ľudí k dobrým manželstvám, k dobrým, stabilným životným partnerstvám, aby sa detí nemuseli zbavovať, aby zo života nemali zábavu, aby sme jednoducho životu dávali hodnotu.
Preto nesúhlasíme s právom na potrat. Preto si myslíme, že to je nesprávne. Preto chceme proti tomu byť, aby sa neudialo, že až do deviateho mesiaca môžme deti zabíjať legálne ako v niektorých štátoch zo Spojených štátoch amerických. Aj tu na Slovensku máme dosť ľudí, ktorí by to robiť chceli, ale nie sú podporení zo žiadnych fondov, ani štátom a naše zákony sme nedokázali za 30 rokov slobody zmeniť. My máme zákon, ktorý jasne hovorí o neslobode nenarodených mať život. A my chceme, aby to tak bolo.
Chceli by sme to zmeniť. (Potlesk.)
Skryt prepis

Videokanál poslanca

Videokanál poslanca