Videokanál poslanca

Pán Šulc, ja som ani raz nepovedal, že vládny návrh hovorí o rušení volieb. Ja som hovoril o zmenách. Čiže tam možno ste mi nerozumeli dobre. A povedali ste, že ste presvedčený, že neklesne ten počet ľudí, ktorí budú voliť zo zahraničia, tak malú stávku navrhujem, že po týchto voľbách to uvidíme. Teda, ak tento návrh prejde, bude zrušená alebo zmenená voľba poštou zo zahraničia, tak to č. 58775, som zvedavý, aké bude teraz. Pani Kleinert, dobre ste povedali, vláda má urobiť ľuďom servis, aby mohli voliť, nie im sťažiť voľbu. A presne toto je ten argument, ktorý tu prinášam. Aj vám, pán podpredseda Gašpar, ktorý ste uvádzali ten návrh zákona, o toto ide, aby sme to ľuďom uľahčili a nie sťažili. Pani Matejičková, vraj som argumentoval podobne ako Progresívne Slovensko. Fúha, tak prepáčte, toto som si napísal, túto reč som reálne predniesol za KDH. Je to argumentácia, ktorú sme si my napísali, a nie niečo, čo nám hovorí opozícia, strana Spolu, ale toto boli veci, ktoré máme ako argumenty. Takže nie je to tak. No a pán kolega Šipoš, nerozumiem teraz, tebe sa nepáčilo, že som hovoril čo? Že pekne si povedal, že som pekne... Ja som to povedal tak, ako to vnímam, tak ako to vidím a myslím si, že sa máme chovať aj v tejto sále slušne a normálne a nie nejak stále, stále útočiť jedni na druhých. To už hovorím nejaký čas, že ak budeme pestovať tento typ demokracie, že stále útočíme na seba navzájom, tak ďaleko túto krajinu, našu vládu, naše Slovensko neposunieme dopredu. Tak s tým nesúhlasím. Za ten záver vám treba zatlieskať, pani poslankyňa.

Za slovo. Vážený pán predsedajúci, kolegyne a kolegovia. Veľmi sa na mňa teší. Koalície ku voľbám zo zahraničia. A vyjadrujeme sa ku veľmi vážnej veci, hoci mne pripadá neprimerané, že strana SMER alebo predkladajúci pán Gašpar akoby uvádza túto vec ako len nejakú malú úpravu, tak nejak argumentujú aj kolegovia z koalície a myslím si, že to nie je pravda. Nejde o malú úpravu. Nejde len o technickú úpravu volebného zákona. Rozhodujeme o tom, či hlas 10 000 Slovákov žijúcich v zahraničí bude mať aj naďalej reálnu váhu. Alebo sa možnosť voliť stane len luxusom pre tých, ktorí náhodou bývajú blízko ambasády, pretože kto sa pozerá do zahraničia, vie, ako ďaleko sú mnohokrát zastupiteľské úrady. Ja mám vo svojom, vo svojej rodine konkrétny príklad. Voľba poštou zo zahraničia nie je novinka. Bola zavedená v roku 2005, prvýkrát využitá v roku 2006. Odvtedy prešla 20 rokmi praxe, ktorý sme, kedy sme tento mechanizmus využívali. To znamená nielen tolerovali, ale postupne sme aj technicky zlepšovali. Čiže, máme tu dlhodobú formu volieb poštou zo zahraničia a čísla hovorili jasne. Kým si to Slováci všimli, tak v roku 2006 hlasovalo poštou 3427 ľudí, čo nebolo veľa, zdá sa, ale v roku 2010 to bolo 5861. V roku 2016 už 17 278. V roku 2020 poslala obálku zo zahraničia skupina 49 000 voličov. A to je naozaj veľa. A v roku 2023 to bolo 58 779 ľudí. Čo môže ísť o viac ako 1 %, pán Gašpar tu uvádza, že to bolo 1 % hlasov, ale myslím si, že ide o niečo viacej a toto nie je štatistická chyba. Toto je mesto veľké ako Poprad, ktoré by sme dnes chceli poslať k urnám cez pol kontinentu, pretože ľudia žijúci v zahraničí, Slováci v zahraničí veľakrát majú jedinú ambasádu skutočne stovky km, museli tam a musia tam ísť letecky. Cez niekoľko štátov, federálnych štátov napríklad, alebo sú skupiny krajín, kde máme zastupiteľstvo len v jednej krajine a z okolitých krajín tam idú ďalší. Čiže bol by to veľký problém. Moja sestra žije v Texase. A zastupiteľstvo je vo Washingtone v Spojených štátoch amerických. Čo to pre ňu znamená? Mohla voliť poštou. Myslíte si, že teraz si kúpi letenku? A odcestuje, vyžiada sa z práce, vynaloží na to tie náklady, ešte môžem o tom hovoriť neskôr a takýmto spôsobom pôjde voliť? Alebo a takýchto je veľa, samozrejme. Alebo štát vyjde v ústrety svojim obyvateľom? Slovákom žijúcim v zahraničí a urobí presne to, aby sme im umožnili voliť. A tento prístup, vyjsť v ústrety a umožniť, je presne filozofia, ktorá mne veľakrát na Slovensku chýba, že my podozrievame tých druhých z podvodu, hľadáme chyby a fakticky síce to tu koaličný návrh, vy, ktorí vystupujete za koaličný návrh Filozofia, ktorá mne veľakrát na Slovensku chýba, je, že my podozrievame tých druhých z podvodu, hľadáme chyby a fakticky síce je to tu koaličný návrh, vy, ktorí vystupujete za koaličný návrh, ho rozprávate o rôznymi dobrými termínmi, čo všetko na tom môže byť dobré, alebo čo je zlé na tej voľbe zo zahraničia. Ale filozofiou je takmer vždy, že hľadáme na tom niečo zlé. My by sme si mali v tejto krajine na Slovensku v našej vlasti, ale v našom myslení vytvoriť prístup, že hľadáme, ako veci zlepšiť, zjednodušiť, umožniť a hľadať to dobro v tom, že veci budeme rozvíjať a nie ich sťažovať. Takže argument, že voľba poštou nie je ústavná alebo je neústavná, možno na prvé počutie znie dobre, ale potom si položím jednoduchú otázku. Ak bola taká neústavná, prečo sme ju nechali fungovať 20 rokov? Prečo sme ju neodstránili? Vtedy, keď z nej profitovali možno iné politické strany. Prečo sa stala problémom práve v momente, keď počet hlasov zo zahraničia narástol a môže rozhodovať o mandátoch v Národnej rade Slovenskej republiky? Takže vláda hovorí, nech ľudia volia osobne na ambasádach. Na papieri to vyzerá pekne, ale pred chvíľou som uviedol príklad. Slovák, žijúci v Texase, v Austrálii, v Kanade a či vo Francúzsku, bude musieť cestovať stovky km, niekedy tisíce km, aby vykonal svoje základné občianske právo. Slovensko má ambasády a generálne konzuláty spolu v 75 krajinách sveta a väčšinou je to po jednom veľvyslanectve v štáte. To znamená, že všetci sa musia zliať v ten v danom období, si nájsť letenky alebo možnosť cestovať. V zahraničí je ťažké odísť aj z práce na ten jeden deň. To nie je také jednoduché. Potom podľa toho, o čom mi rozpráva moja sestra, že je problém si zobrať ten jeden deň voľna, častokrát zamestnávateľ nie je spokojný. Takže v jednotlivých krajinách jedno zastúpenie. A na mape to vyzerá, že sme pokrytí, že je to v poriadku, majú kam ísť. Ale na mape nevidíte, koľko je to hodín cesty pre toho človeka, pracuje na smeny, alebo by to bol aj výpadok v jeho financiách, v jeho pracovnej odmene. Alebo študent môže si dovoliť letenku za niekoľko 100 € alebo dolárov, aj koľkovej meny. Dokáže tam cestovať? Formálne to právo voliť mu zostane. Fakticky ho berieme mnohým ľuďom. A toto je realita, to sa nedá poprieť, že to tak je. Berieme fakticky to právo a možnosť. A to je tá filozofia veci. Vychádzame v ústrety a pomáhame človeku alebo formálne povieme, veci sú takto, my ich tak potrebujeme, ale stanovujeme také ťažké podmienky, že človek povie kurník šopa, toto mi teda nevychádza a neviem tam ísť. Voľba poštou bola vec, ktorá vychádzala v ústrety a nie je to v ústrety občanovi, človeku a nie je to žiadna novinka. Je to niečo, čo je aj v zahraničí a dokonca už vieme aj o digitálnej alebo elektronickej forme volieb, ale na to si asi my netrúfneme. A nie je to niečo, čo máme kritizovať a snažiť sa to ľuďom zobrať. Takže argument, ktorý počúvame, je, že voľba poštou nie je dosť tajná. Má svoje nedostatky, netvrdíme, že je dokonalá, ale ak je naším cieľom posilniť tajnosť aj bezpečnosť, tak potom hľadajme lepší model, ktorý by to zabezpečil, nie zobrať tú možnosť. Lebo myslím si, že tento argument a vykreslenie tohto faktického stavu, že Slovák žijúci v zahraničí musí cestovať napríklad v príklade Spojených štátov amerických cez mnoho federálnych štátov a stojí to veľa peňazí a nemá na to, tak to neobstojí len tým, že keď ti na tom záleží, daj na to peniaze. Koľko ľudí nevychádza z rozpočtu? Kde by zobrali 300, 500, 700 $ na letenku? Keby len 300 alebo 400 a nie 1000 $. Lebo doletieť na Slovensko, to je okolo 1200 $, dá sa na to našetriť v priebehu roka, že, že, že premýšľate nad tým. Alebo v prípade nutnosti ste tu argumentovali, že niektorí prídu na Slovensko len dať sa lacno ošetriť. Ale, priatelia, je naozaj podstatná vec, keď máte ťažký zdravotný stav, neviete si to zabezpečiť v zahraničí, pretože tam nie je taká starostlivosť ako u nás. Na to si tie peniaze naozaj budete hľadať, hoc aj požičiate, urobíte všetko preto. Pretože o zdravie ide, musíte predsa byť výkonní, musíte byť schopní zabezpečiť rodinu a pracovať alebo zabezpečiť svoj život. Ale my sťažíme ľuďom tú možnosť a formálne iba povieme: „Máte ako voliť a vysvetlíme vám ako.“ Takže, radšej hľadajme lepší model, kombinujme prísnejšie kontroly napríklad alebo digitalizáciu, alebo vieme si vôbec predstaviť, že by sme ako niektoré štáty preplácali náklady tým ľuďom, lebo aj to existuje na svete. My chceme zrušiť celý nástroj. A ten umožňuje 10 000 ľudí, aby sa zapojili do rozhodovania o krajine, ktorú stále volajú domov, v ktorej vyrástli, v ktorej majú korene, ktorú milujú a možno sa do nej aj vrátia. A neprijímam ja ten argument, že nežijete na Slovensku, nerozhodujte o Slovensku. Myslím si, že nie je správny, pretože mnohí aktívne Slovensko sledujú, prispievajú do neho rôznym iným spôsobom a sú aj ekonomicky prítomní, prínosní. Mnoho Slovákov zo zahraničia prináša kapitál do svojej domoviny. Tým, že my našim súkmeňovcom v zahraničí vysielame signál, ako by sme im hovorili, keď ste odišli za prácou alebo študujete alebo máte rodinu, tak nie ste súčasťou nášho spoločenstva, my vás nechceme pri stole. To je dosť vážna vec. Že im povieme, my vám neuľahčíme voliť a rozhodovať o krajine, o Slovensku. My vám to sťažíme a keď nechcete cestovať alebo sa namáhať alebo prejsť tie stovky km, keď nechcete prísť na Slovensko alebo na tú vašu ambasádu, tak jednoducho sa bez vás zaobídeme. A myslím si, že toto nie je pekný postoj ani dobrý argument. Čiže si myslím, že toto nie je spor o to, kto získa viacej hlasov pri voľbách súčasnejšia. A zdá sa mi vaše prekladateľ je, že presne toto ste tu dali, že tu ide o to, ktorá strana získala viac. Alebo ste dokonca argumentovali, že koľko hlasov má ktorá politická strana a že to vychádzalo v ústrety Progresívnemu Slovensku. Ja si myslím, že nie o toto ide. Toto ide, toto je spor o charakter našej demokracie. O to, či vychádzame v ústrety ľuďom, ktorí žijú v zahraničí. A aká je filozofia nášho myslenia? Či chceme postihovať alebo chceme vychádzať v ústrety. Ja by som veľmi chcel vidieť na Slovensku tú vec, že sme schopní rozvíjať túto krajinu pozitívne a nielen reštriktívne, alebo tlačiť na to, že chceme prichytiť Slováka pri nejakom klamaní. Tiež pri vašom uvádzaní návrhu zákona, pán podpredseda Gašpar, ma prekvapilo vlastne, že ste tak poľahky povedal, že musíme zabrániť voľbám, aby mohli byť manipulované. Ale veď oni aj tak manipulované budú, alebo dokonca ste povedal sú, to neviem. A mňa to zdesilo. A nežijeme? A neusilujeme o demokraciu, ktorá je dobre zabezpečená? Vážne tvrdíte, pán podpredseda Gašpar, že slovenské voľby sú manipulované? Toto naozaj narúša istotu ľudí na Slovensku, či žijeme v dobrom systéme, či žijeme v dobrom zriadení. To nie je dobré, ak je možné, že naše voľby sú manipulované. Opakujem presvedčenie, že toto je spor o charakter našej demokracie, či to je demokracia, ktorá si váži svojich občanov a vychádza im v ústrety alebo im kladie zbytočné prekážky. Alebo hľadáme, ako občanov zapojiť. My chceme, aby sa vyjadrili ku našej krajine, ku našej vlasti. Ja vás prosím, aby ten návrh na zrušenie voľby poštou bol zastavený alebo tak dobre pozmenený, že bude vychádzať v ústrety Slovákom v zahraničí. Nie kvôli jednej strane. Ani kvôli vláde jednej konkrétnej koalície, ktorá je teraz alebo voči opozícii, pretože o to nejde. Ide o ľudí, ktorí z diaľky dokazujú, že na Slovensku im záleží. A to je to podstatné, čo im musíme ukázať. Že majú možnosť sa k Slovensku reálne vyjadrovať. Na Slovensku im záleží. Som presvedčený, jasné, nemôžeme povedať, že toto je automaticky niečo protiústavné, zrušiť takúto voľbu poštou. A je pravdou, že Európsky súd pre ľudské práva rozhodol viackrát, že štáty nemajú povinnosť umožniť hlasovanie zo zahraničia a ani úplne špecificky poštou. Áno, také prípady máme popísané. A Ústava Slovenskej republiky negarantuje formu výkonu volebného práva, ale jeho existenciu, aby bolo všeobecné, rovné, priame a tajné. Ale kde vzniká skutočný problém, na ktorý chcem poukázať, právny problém. To nie je v tom, že sa ruší voľba poštou, ale to, ako sa ruší a s akým dopadom sa ruší a čo to spôsobí. Čiže tvrdím, že je to neprimerané obmedzenie výkonu toho volebného práva. Aj Ústava Slovenskej republiky aj judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva pracujú s princípom, že obmedzenie práva môže byť legitímne, ak je primerané a nevyprázdňuje jeho podstatu. Tak je primerané a nevyprázdňuje jeho podstatu. Pretože to... Poďme k tomu Slovákovi v zahraničí. On to má fakticky nedostupné. Má to ďaleko. Má to tak ďaleko, že to nevie urobiť. A toto nemôžeme nahradiť formálnou dostupnosťou, pretože my mu povieme: „Máš ambasádu, choď voliť na ambasádu.“ A to je to, ako naplníš svoje volebné právo. Pretože štát takto ponechá hlasovanie iba na ambasádach a vieme, že ambasád je málo. Sú vzdialené stovky km a nedáme im ani alternatívne formy, napríklad mobilné konzuláty, čo niektoré štáty robia. Takže v skutočnosti môže ísť o faktické znemožnenie výkonu práva. Hoci formálne existuje, on ho nevie naplniť. A my sme mu nedali možnosť, aby toto právo svoje vykonal. Len teoreticky tvrdíme, máš právo, splň si ho. Za druhé, v tom vidím neprimeranú nerovnosť medzi voličmi na Slovensku doma a v zahraničí. Volič na Slovensku má hustú sieť okrskov, príde voliť do svojho bydliska. Áno, pre niektorých to predstavuje ťažkosť, ale to už je normálna vec, ktorú požadujeme, ale môže si vybaviť aj volebný preukaz. Môže voliť aj na inom mieste. Čiže má krátku dostupnosť. Volič v zahraničí má len jednu ambasádu na krajinu alebo celý región. Často na to nemá pracovné voľno. Často je to pre neho problém s nákladmi, ako som už spomenul, letenky v rámci niektorých obrovských štátov stoja veľmi veľa. Takže rovnosť volebného práva nemôže byť len matematická. Ona musí byť aj praktická. A potom tu uvádzate aj taký argument, že voľbou zo zahraničia poštovou voľbou mohlo byť manipulované alebo že bola zneužívaná. No a tu musím povedať, že ide o absenciu dôkazov. Aký problém riešime? Počuli sme o vyšetrovaniach v týchto veciach. Počuli sme sťažnosti, zažili sme to. Ja si myslím, že nikto to nevie preukázať. Takže štát nepreukázal, že by došlo k nejakej systematickej manipulácii. Alebo že by bola voľba poštou vo veľkej rozsiahlej miere zneužívaná v zahraničí. Ani polícia, ani prokuratúra nepredložili žiadne takéto relevantné prípady, že by sa stali. To bolo v našich médiách. Čiže bez takýchto dôkazov je toto obmedzenie ťažko legitímne. Pretože ide o proporcionalitu. Aký má význam argumentovať takýmto spôsobom, keď sa nemáme o čo opierať. Za druhé, meníme tu alebo prichádzame s touto zmenou krátko pred voľbami. To nie je dobré. V demokratickej teórii aj v praxi platí princíp, že zásadné zmeny volebných pravidiel krátko pred voľbami sú problematické. To sa proste ukázalo, je to fakt. Nie je to preto, že sú zakázané, ale preto, že oslabujú dôveru ľudí v integritu procesu. A môžem povedať účelovo. A na toto si myslím, že tu z opozície my poukazujeme, že to vyzerá, pôsobí účelovo, že je tu nejaký cieľ. Nakoniec to slávne vyjadrenie pána Mihálka v médiách. Procesujú. A môžem pozvať účelovo? A na toto si myslím, že tu z opozície my poukazujeme, že to vyzerá, pôsobí účelovo, že je tu nejaký cieľ. Nakoniec to slávne vyjadrenie Jána Michelka pre médiá bolo, že sme zistili, že veľmi veľa ľudí, teda konkrétne povedal, že sa ukázali výsledky, ktoré boli v neprospech vládnej strany. Tak toto je naozaj účelovosť. Čiže je tu aj riziko vyprázdnenia práva pre konkrétnu skupinu ľudí, pretože dopadom tejto zmeny bude dramatický pokles účasti Slovákov v zahraničí. Ak toto prejde, si myslím, že toto bude úplne jasné na tých číslach, čo som tu menoval. Tú tabuľku, koľko ľudí volilo od roku 2006 po roku 2023. A, ak to tak bude, ak to prejde, ak si to tu schválite. A ten čudný mechanizmus, ktorý sa tu deje, kolegovia vo vládnej koalícii, kolegovia poslanci a kolegovia v opozičných laviciach. Za 2,5 roka, čo tu sedíme, vládna koalícia schválila 260 zákonov a odmietla 257 zákonov unisono. Oni sa tu deje, že vždy je tu 77 za. Alebo všetci proti. To je proste neskutočne nádherná jednota, ktorá je tu vykazovaná. A ja tvrdím, že toto reálne, tento takmer spartakiádny prejav, ja si myslím, že narušuje dôveru Slováka v demokraciu, demokratické procesy tu v parlamente. Mne je čudné, že na zvolaní mimoriadnych schôdzí, keď tu prídeme napríklad o 8:00 ráno, je zvolaná mimoriadna schôdza. Naposledy k odvolaniu pána ministra Šuteja Eštoka a tu vo vládnych laviciach poslaneckých nesedel ani jeden. Ani jeden poslanec. A mne to je taký čudný proces, pretože pokiaľ viem, tak na nepri... Nie, nehovorte, pán kolega, že kto tu sedel. Tu sme sedeli väčšina, okolo 60 ľudí. Neboli všetci, neboli všetci. Ale tu nesedel ani jeden. A toto sa zopakovalo už niekoľkokrát. A ja mám takú otázku. Nemá to byť tak, že predsedajúci parlamentu môže ospravedlniť neprítomnosť ľudí, že neprišli kvôli vážnej veci, kvôli chorobe, kvôli pohrebu člena rodiny, kvôli nepredvídanej udalosti proste alebo, a to si musíme nechať takú takú vôľu, môžu niektorí ľudia ísť takzvane do terénu a pracovať tam pre svojho voliča, hej, alebo stretávať sa s niekým. Ale ako je možné, že predsedajúci parlamentu ospravedlní všetkých naraz? Mne sa zdá, že táto prax sa tu deje. Od roku 2012, kedy som tu bol zvolený prvýkrát, som to tak nevídal, lebo aj vládni poslanci prichádzali na zvolenú schôdzu, ale dovolili si teda použiť parlamentnú obštrukciu a neotvorili schôdzu, lebo neschválili program. A tak schôdza nebola otvorená. Tu prišli. Odkedy tu sedíme, od septembra 23, tu vládna koalícia praktizuje, že všetci naraz tu neprídu, lebo tu sedia štyria piati. Ja si myslím, že to je v rozpore s parlamentnými pravidlami, alebo znovu je to oslabovanie toho chápania mechanizmov parlamentnej demokracie, pretože nepríde... všetci naraz ste ochoreli, zaspali, máte terénnu prácu alebo musíte, čo musíte robiť. Ako je možné, že tento týždeň, minulý týždeň sme dvakrát zvolali schôdzu na odvolávanie pána ministra vnútra, Šuteja Eštoka, a všetci do jedného tu neboli. Mňa to naozaj zaráža. Ja si myslím, že to je účelové zneužívanie mechanizmov parlamentnej demokracie na Slovensku, že takto sa nedostaneme vpred v našej vlasti, na našom Slovensku. Nedostaneme sa vpred, keď všetci sú tu proti tým druhým. 260 neschválených versus 257 schválených koaličných návrhov. Úplne všetko, čo my tu podávame, tak máme, že neschválené. Červená tabuľa, neschválené. A všetko, čo podala vládna koalícia, je schválené. Takže toto vyprázdnenie práva vidím aj ako tu na Slovensku, tak si myslím, že to dopadne na Slovákov v zahraničí. To právo budú mať na papieri, ale nie v realite. Povedzme, že sa to dostane ako sťažnosť na Ústavný súd. Možno to zruší. No ale, ak by to aj nezrušil, tak stále ide o oslabenie inkluzívnosti demokracie a signál, že štát zužuje okruh aktívnych občanov. A v čom je to precedens? Ak raz znížime štandard bez dôkazov, môžeme to urobiť znova. A pôjdeme o niečo iné. A môj... No, nepozorný si. Takže nie je to protiústavné. Ale je to krok späť. Je to krok späť. Nejde teda o to, že štát musí umožniť voľbu poštou. Ale o to, že, ak zmení spôsob výkonu volebného práva, nesmie ho urobiť prakticky nedostupným pre tisíce ľudí, neprimerane nerovným a bez preukázateľného legitímneho dôvodu, pretože mne tu chýba. Ten preukázateľný legitímny dôvod mi tu chýba. Čiže z Ukrajiny? Aj v Európskej únii, ktoré nemajú voľbu poštou zo zahraničia a povedzme si, ako sa s tým vysporiadali. Že nemajú voľbu poštou. Napríklad v Írsku oni používajú tzv. teritoriálny model demokracie. Funguje to tak, že voľby sú striktne viazané na územie štátu. Väčšina Írov v zahraničí nemá hlasovacie právo, ale obstálo to právne, pretože je konzistentná ústavná doktrína, ktorú oni hlásajú, že demokracia je územná. OK, tak si vybrali, tak majú. A potom oni ani legitímne neočakávajú, že budú hlasovať zo zahraničia. Je to použiteľné pre Slovensko? No my sme to už zaviedli a preto je očakávanie ľudí legitímne, aby to fungovalo ďalej. Čiže bez zmeny ústavnej filozofie by sme to zaviesť nemali, nemohli, nie je to správne. Slovensko už priznalo právo voliť zo zahraničia a vytvorilo legitímne očakávanie občana. Malta, Malta je malý štát a očakáva fyzický návrat. Čiže chcú, aby ľudia prišli voliť. A viete, ako to riešia? Štát prepláca voličom žijúcim v zahraničí cestu domov. Aktívne teda znižuje tú bariéru na návratu. Ľudia môžu prísť. Vieme si to predstaviť? Čiže Malta kompenzuje obmedzenie. Slovensko nie. Nekompenzuje. Nenavrhujete, ako by ste to kompenzovali. Len hovoríte všetky protiargumenty, že prečo to nie je dobré, ale fakticky vám vykresľujem a opozícia sa vám snaží ukázať, že my to tak sťažujeme Slovákovi, že on voliť nepôjde. A to je vážna vec. Voči Malte ide o zásadný ústavný detail dôležitý a to je tá proporcionalita. V Česku, ako je to v Česku? Historicky dlhodobo nemali žiadnu voľbu zo zahraničia. A bolo to kritizované zo strany ľudí žijúcich v diaspore a dnes to riešia tak, že zavádzajú kombinovaný model. Čiže idú dopredu. Zavádzajú model ambasáda aj pošta. Môžu voliť aj tak, aj onak. A práve preto, že tie ambasády, sieť ambasád je nedostatočná. Čiže Česko je príklad úplne opačného postupu, ako to robí Slovensko. Čiže krajiny Európskej únie, ktoré nemajú voľbu poštou, to kompenzujú systémovo. O Francúzsku sme hovorili, že nemá klasickú poštovú voľbu, ale má viacero hlasovacích kanálov, má ambasády, dokonca aj tú proxy voting, že ju môže mať splnomocnenie inej osoby. Môže tam byť slabina, ale nie je problém, ak si to vyrozprávali a súhlasia s tým. Takže kombinujú to s rôznymi možnosťami. Nikdy nepoužívajú len jediný spôsob hlasovania. A majú aj online hlasovanie pre zahraničné obvody alebo špeciálne zahraničné volebné obvody. Takže nejde o obmedzenie, ide o redistribúciu dostupnosti. O Estónsku sme hovorili, že nemajú voľbu poštou, ale majú plnohodnotné elektronické hlasovanie, elektronický voting a dostupné je to z ktoréhokoľvek miesta na svete. Takže odstránilo to riziko nedostupnosti voľby technologicky. Takže úspešné modely voľby zo zahraničia podľa Benátskej komisie... platí zásada: ak štát obmedzí jednu formu výkonu volebného práva zo zahraničia, mal by ponúknuť funkčne rovnocennú alternatívu. To znamená, že by malo byť viacero hlasovacích miest, napríklad mobilné konzuláty, my to nemáme. Možno aj to zástupné proxy voting, to splnomocnenie k voleniu. Online hlasovanie alebo finančná kompenzácia, dlhé hlasovacie obdobie, špeciálne zahraničné obvody. Takže náš slovenský návrh je problematickejší. Ale nie preto, že inde nemajú voľbu poštou. Ale preto, že toto právo sme zo zahraničia už priznali, je to legitímne očakávanie, lebo rušíme existujúcu formu a nemáme adekvátne náhrady. Naša sieť ambasád je riedka, kapacitne obmedzená a návrh, že si majú strany nominovať svojich členov aj ich náhradníkov, je absolútne neuskutočniteľný. Ktorá strana vie nominovať v zahraničí ľudí? Takže práve o toto ide. Nedostupnosť voľby poštou môže limitovať výkon ústavného práva a toto nechceme. Takže navrhnite riešenie, aby sa to takto nestalo. Prosím, zmeňte to. Ďakujem. Na vaše vystúpenie zatiaľ evidujem

Za slovo. Vážený pán predsedajúci, kolegyne a kolegovia. Veľmi sa na mňa teší. Koalície ku voľbám zo zahraničia. A vyjadrujeme sa ku veľmi vážnej veci, hoci mne pripadá neprimerané, že strana SMER alebo predkladajúci pán Gašpar akoby uvádza túto vec ako len nejakú malú úpravu, tak nejak argumentujú aj kolegovia z koalície a myslím si, že to nie je pravda. Nejde o malú úpravu. Nejde len o technickú úpravu volebného zákona. Rozhodujeme o tom, či hlas 10 000 Slovákov žijúcich v zahraničí bude mať aj naďalej reálnu váhu. Alebo sa možnosť voliť stane len luxusom pre tých, ktorí náhodou bývajú blízko ambasády, pretože kto sa pozerá do zahraničia, vie, ako ďaleko sú mnohokrát zastupiteľské úrady. Ja mám vo svojom, vo svojej rodine konkrétny príklad. Voľba poštou zo zahraničia nie je novinka. Bola zavedená v roku 2005, prvýkrát využitá v roku 2006. Odvtedy prešla 20 rokmi praxe, ktorý sme, kedy sme tento mechanizmus využívali. To znamená nielen tolerovali, ale postupne sme aj technicky zlepšovali. Čiže, máme tu dlhodobú formu volieb poštou zo zahraničia a čísla hovorili jasne. Kým si to Slováci všimli, tak v roku 2006 hlasovalo poštou 3427 ľudí, čo nebolo veľa, zdá sa, ale v roku 2010 to bolo 5861. V roku 2016 už 17 278. V roku 2020 poslala obálku zo zahraničia skupina 49 000 voličov. A to je naozaj veľa. A v roku 2023 to bolo 58 779 ľudí. Čo môže ísť o viac ako 1 %, pán Gašpar tu uvádza, že to bolo 1 % hlasov, ale myslím si, že ide o niečo viacej a toto nie je štatistická chyba. Toto je mesto veľké ako Poprad, ktoré by sme dnes chceli poslať k urnám cez pol kontinentu, pretože ľudia žijúci v zahraničí, Slováci v zahraničí veľakrát majú jedinú ambasádu skutočne stovky km, museli tam a musia tam ísť letecky. Cez niekoľko štátov, federálnych štátov napríklad, alebo sú skupiny krajín, kde máme zastupiteľstvo len v jednej krajine a z okolitých krajín tam idú ďalší. Čiže bol by to veľký problém. Moja sestra žije v Texase. A zastupiteľstvo je vo Washingtone v Spojených štátoch amerických. Čo to pre ňu znamená? Mohla voliť poštou. Myslíte si, že teraz si kúpi letenku? A odcestuje, vyžiada sa z práce, vynaloží na to tie náklady, ešte môžem o tom hovoriť neskôr a takýmto spôsobom pôjde voliť? Alebo a takýchto je veľa, samozrejme. Alebo štát vyjde v ústrety svojim obyvateľom? Slovákom žijúcim v zahraničí a urobí presne to, aby sme im umožnili voliť. A tento prístup, vyjsť v ústrety a umožniť, je presne filozofia, ktorá mne veľakrát na Slovensku chýba, že my podozrievame tých druhých z podvodu, hľadáme chyby a fakticky síce to tu koaličný návrh, vy, ktorí vystupujete za koaličný návrh Filozofia, ktorá mne veľakrát na Slovensku chýba, je, že my podozrievame tých druhých z podvodu, hľadáme chyby a fakticky síce je to tu koaličný návrh, vy, ktorí vystupujete za koaličný návrh, ho rozprávate o rôznymi dobrými termínmi, čo všetko na tom môže byť dobré, alebo čo je zlé na tej voľbe zo zahraničia. Ale filozofiou je takmer vždy, že hľadáme na tom niečo zlé. My by sme si mali v tejto krajine na Slovensku v našej vlasti, ale v našom myslení vytvoriť prístup, že hľadáme, ako veci zlepšiť, zjednodušiť, umožniť a hľadať to dobro v tom, že veci budeme rozvíjať a nie ich sťažovať. Takže argument, že voľba poštou nie je ústavná alebo je neústavná, možno na prvé počutie znie dobre, ale potom si položím jednoduchú otázku. Ak bola taká neústavná, prečo sme ju nechali fungovať 20 rokov? Prečo sme ju neodstránili? Vtedy, keď z nej profitovali možno iné politické strany. Prečo sa stala problémom práve v momente, keď počet hlasov zo zahraničia narástol a môže rozhodovať o mandátoch v Národnej rade Slovenskej republiky? Takže vláda hovorí, nech ľudia volia osobne na ambasádach. Na papieri to vyzerá pekne, ale pred chvíľou som uviedol príklad. Slovák, žijúci v Texase, v Austrálii, v Kanade a či vo Francúzsku, bude musieť cestovať stovky km, niekedy tisíce km, aby vykonal svoje základné občianske právo. Slovensko má ambasády a generálne konzuláty spolu v 75 krajinách sveta a väčšinou je to po jednom veľvyslanectve v štáte. To znamená, že všetci sa musia zliať v ten v danom období, si nájsť letenky alebo možnosť cestovať. V zahraničí je ťažké odísť aj z práce na ten jeden deň. To nie je také jednoduché. Potom podľa toho, o čom mi rozpráva moja sestra, že je problém si zobrať ten jeden deň voľna, častokrát zamestnávateľ nie je spokojný. Takže v jednotlivých krajinách jedno zastúpenie. A na mape to vyzerá, že sme pokrytí, že je to v poriadku, majú kam ísť. Ale na mape nevidíte, koľko je to hodín cesty pre toho človeka, pracuje na smeny, alebo by to bol aj výpadok v jeho financiách, v jeho pracovnej odmene. Alebo študent môže si dovoliť letenku za niekoľko 100 € alebo dolárov, aj koľkovej meny. Dokáže tam cestovať? Formálne to právo voliť mu zostane. Fakticky ho berieme mnohým ľuďom. A toto je realita, to sa nedá poprieť, že to tak je. Berieme fakticky to právo a možnosť. A to je tá filozofia veci. Vychádzame v ústrety a pomáhame človeku alebo formálne povieme, veci sú takto, my ich tak potrebujeme, ale stanovujeme také ťažké podmienky, že človek povie kurník šopa, toto mi teda nevychádza a neviem tam ísť. Voľba poštou bola vec, ktorá vychádzala v ústrety a nie je to v ústrety občanovi, človeku a nie je to žiadna novinka. Je to niečo, čo je aj v zahraničí a dokonca už vieme aj o digitálnej alebo elektronickej forme volieb, ale na to si asi my netrúfneme. A nie je to niečo, čo máme kritizovať a snažiť sa to ľuďom zobrať. Takže argument, ktorý počúvame, je, že voľba poštou nie je dosť tajná. Má svoje nedostatky, netvrdíme, že je dokonalá, ale ak je naším cieľom posilniť tajnosť aj bezpečnosť, tak potom hľadajme lepší model, ktorý by to zabezpečil, nie zobrať tú možnosť. Lebo myslím si, že tento argument a vykreslenie tohto faktického stavu, že Slovák žijúci v zahraničí musí cestovať napríklad v príklade Spojených štátov amerických cez mnoho federálnych štátov a stojí to veľa peňazí a nemá na to, tak to neobstojí len tým, že keď ti na tom záleží, daj na to peniaze. Koľko ľudí nevychádza z rozpočtu? Kde by zobrali 300, 500, 700 $ na letenku? Keby len 300 alebo 400 a nie 1000 $. Lebo doletieť na Slovensko, to je okolo 1200 $, dá sa na to našetriť v priebehu roka, že, že, že premýšľate nad tým. Alebo v prípade nutnosti ste tu argumentovali, že niektorí prídu na Slovensko len dať sa lacno ošetriť. Ale, priatelia, je naozaj podstatná vec, keď máte ťažký zdravotný stav, neviete si to zabezpečiť v zahraničí, pretože tam nie je taká starostlivosť ako u nás. Na to si tie peniaze naozaj budete hľadať, hoc aj požičiate, urobíte všetko preto. Pretože o zdravie ide, musíte predsa byť výkonní, musíte byť schopní zabezpečiť rodinu a pracovať alebo zabezpečiť svoj život. Ale my sťažíme ľuďom tú možnosť a formálne iba povieme: „Máte ako voliť a vysvetlíme vám ako.“ Takže, radšej hľadajme lepší model, kombinujme prísnejšie kontroly napríklad alebo digitalizáciu, alebo vieme si vôbec predstaviť, že by sme ako niektoré štáty preplácali náklady tým ľuďom, lebo aj to existuje na svete. My chceme zrušiť celý nástroj. A ten umožňuje 10 000 ľudí, aby sa zapojili do rozhodovania o krajine, ktorú stále volajú domov, v ktorej vyrástli, v ktorej majú korene, ktorú milujú a možno sa do nej aj vrátia. A neprijímam ja ten argument, že nežijete na Slovensku, nerozhodujte o Slovensku. Myslím si, že nie je správny, pretože mnohí aktívne Slovensko sledujú, prispievajú do neho rôznym iným spôsobom a sú aj ekonomicky prítomní, prínosní. Mnoho Slovákov zo zahraničia prináša kapitál do svojej domoviny. Tým, že my našim súkmeňovcom v zahraničí vysielame signál, ako by sme im hovorili, keď ste odišli za prácou alebo študujete alebo máte rodinu, tak nie ste súčasťou nášho spoločenstva, my vás nechceme pri stole. To je dosť vážna vec. Že im povieme, my vám neuľahčíme voliť a rozhodovať o krajine, o Slovensku. My vám to sťažíme a keď nechcete cestovať alebo sa namáhať alebo prejsť tie stovky km, keď nechcete prísť na Slovensko alebo na tú vašu ambasádu, tak jednoducho sa bez vás zaobídeme. A myslím si, že toto nie je pekný postoj ani dobrý argument. Čiže si myslím, že toto nie je spor o to, kto získa viacej hlasov pri voľbách súčasnejšia. A zdá sa mi vaše prekladateľ je, že presne toto ste tu dali, že tu ide o to, ktorá strana získala viac. Alebo ste dokonca argumentovali, že koľko hlasov má ktorá politická strana a že to vychádzalo v ústrety Progresívnemu Slovensku. Ja si myslím, že nie o toto ide. Toto ide, toto je spor o charakter našej demokracie. O to, či vychádzame v ústrety ľuďom, ktorí žijú v zahraničí. A aká je filozofia nášho myslenia? Či chceme postihovať alebo chceme vychádzať v ústrety. Ja by som veľmi chcel vidieť na Slovensku tú vec, že sme schopní rozvíjať túto krajinu pozitívne a nielen reštriktívne, alebo tlačiť na to, že chceme prichytiť Slováka pri nejakom klamaní. Tiež pri vašom uvádzaní návrhu zákona, pán podpredseda Gašpar, ma prekvapilo vlastne, že ste tak poľahky povedal, že musíme zabrániť voľbám, aby mohli byť manipulované. Ale veď oni aj tak manipulované budú, alebo dokonca ste povedal sú, to neviem. A mňa to zdesilo. A nežijeme? A neusilujeme o demokraciu, ktorá je dobre zabezpečená? Vážne tvrdíte, pán podpredseda Gašpar, že slovenské voľby sú manipulované? Toto naozaj narúša istotu ľudí na Slovensku, či žijeme v dobrom systéme, či žijeme v dobrom zriadení. To nie je dobré, ak je možné, že naše voľby sú manipulované. Opakujem presvedčenie, že toto je spor o charakter našej demokracie, či to je demokracia, ktorá si váži svojich občanov a vychádza im v ústrety alebo im kladie zbytočné prekážky. Alebo hľadáme, ako občanov zapojiť. My chceme, aby sa vyjadrili ku našej krajine, ku našej vlasti. Ja vás prosím, aby ten návrh na zrušenie voľby poštou bol zastavený alebo tak dobre pozmenený, že bude vychádzať v ústrety Slovákom v zahraničí. Nie kvôli jednej strane. Ani kvôli vláde jednej konkrétnej koalície, ktorá je teraz alebo voči opozícii, pretože o to nejde. Ide o ľudí, ktorí z diaľky dokazujú, že na Slovensku im záleží. A to je to podstatné, čo im musíme ukázať. Že majú možnosť sa k Slovensku reálne vyjadrovať. Na Slovensku im záleží. Som presvedčený, jasné, nemôžeme povedať, že toto je automaticky niečo protiústavné, zrušiť takúto voľbu poštou. A je pravdou, že Európsky súd pre ľudské práva rozhodol viackrát, že štáty nemajú povinnosť umožniť hlasovanie zo zahraničia a ani úplne špecificky poštou. Áno, také prípady máme popísané. A Ústava Slovenskej republiky negarantuje formu výkonu volebného práva, ale jeho existenciu, aby bolo všeobecné, rovné, priame a tajné. Ale kde vzniká skutočný problém, na ktorý chcem poukázať, právny problém. To nie je v tom, že sa ruší voľba poštou, ale to, ako sa ruší a s akým dopadom sa ruší a čo to spôsobí. Čiže tvrdím, že je to neprimerané obmedzenie výkonu toho volebného práva. Aj Ústava Slovenskej republiky aj judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva pracujú s princípom, že obmedzenie práva môže byť legitímne, ak je primerané a nevyprázdňuje jeho podstatu. Tak je primerané a nevyprázdňuje jeho podstatu. Pretože to... Poďme k tomu Slovákovi v zahraničí. On to má fakticky nedostupné. Má to ďaleko. Má to tak ďaleko, že to nevie urobiť. A toto nemôžeme nahradiť formálnou dostupnosťou, pretože my mu povieme: „Máš ambasádu, choď voliť na ambasádu.“ A to je to, ako naplníš svoje volebné právo. Pretože štát takto ponechá hlasovanie iba na ambasádach a vieme, že ambasád je málo. Sú vzdialené stovky km a nedáme im ani alternatívne formy, napríklad mobilné konzuláty, čo niektoré štáty robia. Takže v skutočnosti môže ísť o faktické znemožnenie výkonu práva. Hoci formálne existuje, on ho nevie naplniť. A my sme mu nedali možnosť, aby toto právo svoje vykonal. Len teoreticky tvrdíme, máš právo, splň si ho. Za druhé, v tom vidím neprimeranú nerovnosť medzi voličmi na Slovensku doma a v zahraničí. Volič na Slovensku má hustú sieť okrskov, príde voliť do svojho bydliska. Áno, pre niektorých to predstavuje ťažkosť, ale to už je normálna vec, ktorú požadujeme, ale môže si vybaviť aj volebný preukaz. Môže voliť aj na inom mieste. Čiže má krátku dostupnosť. Volič v zahraničí má len jednu ambasádu na krajinu alebo celý región. Často na to nemá pracovné voľno. Často je to pre neho problém s nákladmi, ako som už spomenul, letenky v rámci niektorých obrovských štátov stoja veľmi veľa. Takže rovnosť volebného práva nemôže byť len matematická. Ona musí byť aj praktická. A potom tu uvádzate aj taký argument, že voľbou zo zahraničia poštovou voľbou mohlo byť manipulované alebo že bola zneužívaná. No a tu musím povedať, že ide o absenciu dôkazov. Aký problém riešime? Počuli sme o vyšetrovaniach v týchto veciach. Počuli sme sťažnosti, zažili sme to. Ja si myslím, že nikto to nevie preukázať. Takže štát nepreukázal, že by došlo k nejakej systematickej manipulácii. Alebo že by bola voľba poštou vo veľkej rozsiahlej miere zneužívaná v zahraničí. Ani polícia, ani prokuratúra nepredložili žiadne takéto relevantné prípady, že by sa stali. To bolo v našich médiách. Čiže bez takýchto dôkazov je toto obmedzenie ťažko legitímne. Pretože ide o proporcionalitu. Aký má význam argumentovať takýmto spôsobom, keď sa nemáme o čo opierať. Za druhé, meníme tu alebo prichádzame s touto zmenou krátko pred voľbami. To nie je dobré. V demokratickej teórii aj v praxi platí princíp, že zásadné zmeny volebných pravidiel krátko pred voľbami sú problematické. To sa proste ukázalo, je to fakt. Nie je to preto, že sú zakázané, ale preto, že oslabujú dôveru ľudí v integritu procesu. A môžem povedať účelovo. A na toto si myslím, že tu z opozície my poukazujeme, že to vyzerá, pôsobí účelovo, že je tu nejaký cieľ. Nakoniec to slávne vyjadrenie pána Mihálka v médiách. Procesujú. A môžem pozvať účelovo? A na toto si myslím, že tu z opozície my poukazujeme, že to vyzerá, pôsobí účelovo, že je tu nejaký cieľ. Nakoniec to slávne vyjadrenie Jána Michelka pre médiá bolo, že sme zistili, že veľmi veľa ľudí, teda konkrétne povedal, že sa ukázali výsledky, ktoré boli v neprospech vládnej strany. Tak toto je naozaj účelovosť. Čiže je tu aj riziko vyprázdnenia práva pre konkrétnu skupinu ľudí, pretože dopadom tejto zmeny bude dramatický pokles účasti Slovákov v zahraničí. Ak toto prejde, si myslím, že toto bude úplne jasné na tých číslach, čo som tu menoval. Tú tabuľku, koľko ľudí volilo od roku 2006 po roku 2023. A, ak to tak bude, ak to prejde, ak si to tu schválite. A ten čudný mechanizmus, ktorý sa tu deje, kolegovia vo vládnej koalícii, kolegovia poslanci a kolegovia v opozičných laviciach. Za 2,5 roka, čo tu sedíme, vládna koalícia schválila 260 zákonov a odmietla 257 zákonov unisono. Oni sa tu deje, že vždy je tu 77 za. Alebo všetci proti. To je proste neskutočne nádherná jednota, ktorá je tu vykazovaná. A ja tvrdím, že toto reálne, tento takmer spartakiádny prejav, ja si myslím, že narušuje dôveru Slováka v demokraciu, demokratické procesy tu v parlamente. Mne je čudné, že na zvolaní mimoriadnych schôdzí, keď tu prídeme napríklad o 8:00 ráno, je zvolaná mimoriadna schôdza. Naposledy k odvolaniu pána ministra Šuteja Eštoka a tu vo vládnych laviciach poslaneckých nesedel ani jeden. Ani jeden poslanec. A mne to je taký čudný proces, pretože pokiaľ viem, tak na nepri... Nie, nehovorte, pán kolega, že kto tu sedel. Tu sme sedeli väčšina, okolo 60 ľudí. Neboli všetci, neboli všetci. Ale tu nesedel ani jeden. A toto sa zopakovalo už niekoľkokrát. A ja mám takú otázku. Nemá to byť tak, že predsedajúci parlamentu môže ospravedlniť neprítomnosť ľudí, že neprišli kvôli vážnej veci, kvôli chorobe, kvôli pohrebu člena rodiny, kvôli nepredvídanej udalosti proste alebo, a to si musíme nechať takú takú vôľu, môžu niektorí ľudia ísť takzvane do terénu a pracovať tam pre svojho voliča, hej, alebo stretávať sa s niekým. Ale ako je možné, že predsedajúci parlamentu ospravedlní všetkých naraz? Mne sa zdá, že táto prax sa tu deje. Od roku 2012, kedy som tu bol zvolený prvýkrát, som to tak nevídal, lebo aj vládni poslanci prichádzali na zvolenú schôdzu, ale dovolili si teda použiť parlamentnú obštrukciu a neotvorili schôdzu, lebo neschválili program. A tak schôdza nebola otvorená. Tu prišli. Odkedy tu sedíme, od septembra 23, tu vládna koalícia praktizuje, že všetci naraz tu neprídu, lebo tu sedia štyria piati. Ja si myslím, že to je v rozpore s parlamentnými pravidlami, alebo znovu je to oslabovanie toho chápania mechanizmov parlamentnej demokracie, pretože nepríde... všetci naraz ste ochoreli, zaspali, máte terénnu prácu alebo musíte, čo musíte robiť. Ako je možné, že tento týždeň, minulý týždeň sme dvakrát zvolali schôdzu na odvolávanie pána ministra vnútra, Šuteja Eštoka, a všetci do jedného tu neboli. Mňa to naozaj zaráža. Ja si myslím, že to je účelové zneužívanie mechanizmov parlamentnej demokracie na Slovensku, že takto sa nedostaneme vpred v našej vlasti, na našom Slovensku. Nedostaneme sa vpred, keď všetci sú tu proti tým druhým. 260 neschválených versus 257 schválených koaličných návrhov. Úplne všetko, čo my tu podávame, tak máme, že neschválené. Červená tabuľa, neschválené. A všetko, čo podala vládna koalícia, je schválené. Takže toto vyprázdnenie práva vidím aj ako tu na Slovensku, tak si myslím, že to dopadne na Slovákov v zahraničí. To právo budú mať na papieri, ale nie v realite. Povedzme, že sa to dostane ako sťažnosť na Ústavný súd. Možno to zruší. No ale, ak by to aj nezrušil, tak stále ide o oslabenie inkluzívnosti demokracie a signál, že štát zužuje okruh aktívnych občanov. A v čom je to precedens? Ak raz znížime štandard bez dôkazov, môžeme to urobiť znova. A pôjdeme o niečo iné. A môj... No, nepozorný si. Takže nie je to protiústavné. Ale je to krok späť. Je to krok späť. Nejde teda o to, že štát musí umožniť voľbu poštou. Ale o to, že, ak zmení spôsob výkonu volebného práva, nesmie ho urobiť prakticky nedostupným pre tisíce ľudí, neprimerane nerovným a bez preukázateľného legitímneho dôvodu, pretože mne tu chýba. Ten preukázateľný legitímny dôvod mi tu chýba. Čiže z Ukrajiny? Aj v Európskej únii, ktoré nemajú voľbu poštou zo zahraničia a povedzme si, ako sa s tým vysporiadali. Že nemajú voľbu poštou. Napríklad v Írsku oni používajú tzv. teritoriálny model demokracie. Funguje to tak, že voľby sú striktne viazané na územie štátu. Väčšina Írov v zahraničí nemá hlasovacie právo, ale obstálo to právne, pretože je konzistentná ústavná doktrína, ktorú oni hlásajú, že demokracia je územná. OK, tak si vybrali, tak majú. A potom oni ani legitímne neočakávajú, že budú hlasovať zo zahraničia. Je to použiteľné pre Slovensko? No my sme to už zaviedli a preto je očakávanie ľudí legitímne, aby to fungovalo ďalej. Čiže bez zmeny ústavnej filozofie by sme to zaviesť nemali, nemohli, nie je to správne. Slovensko už priznalo právo voliť zo zahraničia a vytvorilo legitímne očakávanie občana. Malta, Malta je malý štát a očakáva fyzický návrat. Čiže chcú, aby ľudia prišli voliť. A viete, ako to riešia? Štát prepláca voličom žijúcim v zahraničí cestu domov. Aktívne teda znižuje tú bariéru na návratu. Ľudia môžu prísť. Vieme si to predstaviť? Čiže Malta kompenzuje obmedzenie. Slovensko nie. Nekompenzuje. Nenavrhujete, ako by ste to kompenzovali. Len hovoríte všetky protiargumenty, že prečo to nie je dobré, ale fakticky vám vykresľujem a opozícia sa vám snaží ukázať, že my to tak sťažujeme Slovákovi, že on voliť nepôjde. A to je vážna vec. Voči Malte ide o zásadný ústavný detail dôležitý a to je tá proporcionalita. V Česku, ako je to v Česku? Historicky dlhodobo nemali žiadnu voľbu zo zahraničia. A bolo to kritizované zo strany ľudí žijúcich v diaspore a dnes to riešia tak, že zavádzajú kombinovaný model. Čiže idú dopredu. Zavádzajú model ambasáda aj pošta. Môžu voliť aj tak, aj onak. A práve preto, že tie ambasády, sieť ambasád je nedostatočná. Čiže Česko je príklad úplne opačného postupu, ako to robí Slovensko. Čiže krajiny Európskej únie, ktoré nemajú voľbu poštou, to kompenzujú systémovo. O Francúzsku sme hovorili, že nemá klasickú poštovú voľbu, ale má viacero hlasovacích kanálov, má ambasády, dokonca aj tú proxy voting, že ju môže mať splnomocnenie inej osoby. Môže tam byť slabina, ale nie je problém, ak si to vyrozprávali a súhlasia s tým. Takže kombinujú to s rôznymi možnosťami. Nikdy nepoužívajú len jediný spôsob hlasovania. A majú aj online hlasovanie pre zahraničné obvody alebo špeciálne zahraničné volebné obvody. Takže nejde o obmedzenie, ide o redistribúciu dostupnosti. O Estónsku sme hovorili, že nemajú voľbu poštou, ale majú plnohodnotné elektronické hlasovanie, elektronický voting a dostupné je to z ktoréhokoľvek miesta na svete. Takže odstránilo to riziko nedostupnosti voľby technologicky. Takže úspešné modely voľby zo zahraničia podľa Benátskej komisie... platí zásada: ak štát obmedzí jednu formu výkonu volebného práva zo zahraničia, mal by ponúknuť funkčne rovnocennú alternatívu. To znamená, že by malo byť viacero hlasovacích miest, napríklad mobilné konzuláty, my to nemáme. Možno aj to zástupné proxy voting, to splnomocnenie k voleniu. Online hlasovanie alebo finančná kompenzácia, dlhé hlasovacie obdobie, špeciálne zahraničné obvody. Takže náš slovenský návrh je problematickejší. Ale nie preto, že inde nemajú voľbu poštou. Ale preto, že toto právo sme zo zahraničia už priznali, je to legitímne očakávanie, lebo rušíme existujúcu formu a nemáme adekvátne náhrady. Naša sieť ambasád je riedka, kapacitne obmedzená a návrh, že si majú strany nominovať svojich členov aj ich náhradníkov, je absolútne neuskutočniteľný. Ktorá strana vie nominovať v zahraničí ľudí? Takže práve o toto ide. Nedostupnosť voľby poštou môže limitovať výkon ústavného práva a toto nechceme. Takže navrhnite riešenie, aby sa to takto nestalo. Prosím, zmeňte to. Ďakujem. Na vaše vystúpenie zatiaľ evidujem

Za slovo. Vážený pán predsedajúci, kolegyne a kolegovia. Veľmi sa na mňa teší. Koalície ku voľbám zo zahraničia. A vyjadrujeme sa ku veľmi vážnej veci, hoci mne pripadá neprimerané, že strana SMER alebo predkladajúci pán Gašpar akoby uvádza túto vec ako len nejakú malú úpravu, tak nejak argumentujú aj kolegovia z koalície a myslím si, že to nie je pravda. Nejde o malú úpravu. Nejde len o technickú úpravu volebného zákona. Rozhodujeme o tom, či hlas 10 000 Slovákov žijúcich v zahraničí bude mať aj naďalej reálnu váhu. Alebo sa možnosť voliť stane len luxusom pre tých, ktorí náhodou bývajú blízko ambasády, pretože kto sa pozerá do zahraničia, vie, ako ďaleko sú mnohokrát zastupiteľské úrady. Ja mám vo svojom, vo svojej rodine konkrétny príklad. Voľba poštou zo zahraničia nie je novinka. Bola zavedená v roku 2005, prvýkrát využitá v roku 2006. Odvtedy prešla 20 rokmi praxe, ktorý sme, kedy sme tento mechanizmus využívali. To znamená nielen tolerovali, ale postupne sme aj technicky zlepšovali. Čiže, máme tu dlhodobú formu volieb poštou zo zahraničia a čísla hovorili jasne. Kým si to Slováci všimli, tak v roku 2006 hlasovalo poštou 3427 ľudí, čo nebolo veľa, zdá sa, ale v roku 2010 to bolo 5861. V roku 2016 už 17 278. V roku 2020 poslala obálku zo zahraničia skupina 49 000 voličov. A to je naozaj veľa. A v roku 2023 to bolo 58 779 ľudí. Čo môže ísť o viac ako 1 %, pán Gašpar tu uvádza, že to bolo 1 % hlasov, ale myslím si, že ide o niečo viacej a toto nie je štatistická chyba. Toto je mesto veľké ako Poprad, ktoré by sme dnes chceli poslať k urnám cez pol kontinentu, pretože ľudia žijúci v zahraničí, Slováci v zahraničí veľakrát majú jedinú ambasádu skutočne stovky km, museli tam a musia tam ísť letecky. Cez niekoľko štátov, federálnych štátov napríklad, alebo sú skupiny krajín, kde máme zastupiteľstvo len v jednej krajine a z okolitých krajín tam idú ďalší. Čiže bol by to veľký problém. Moja sestra žije v Texase. A zastupiteľstvo je vo Washingtone v Spojených štátoch amerických. Čo to pre ňu znamená? Mohla voliť poštou. Myslíte si, že teraz si kúpi letenku? A odcestuje, vyžiada sa z práce, vynaloží na to tie náklady, ešte môžem o tom hovoriť neskôr a takýmto spôsobom pôjde voliť? Alebo a takýchto je veľa, samozrejme. Alebo štát vyjde v ústrety svojim obyvateľom? Slovákom žijúcim v zahraničí a urobí presne to, aby sme im umožnili voliť. A tento prístup, vyjsť v ústrety a umožniť, je presne filozofia, ktorá mne veľakrát na Slovensku chýba, že my podozrievame tých druhých z podvodu, hľadáme chyby a fakticky síce to tu koaličný návrh, vy, ktorí vystupujete za koaličný návrh Filozofia, ktorá mne veľakrát na Slovensku chýba, je, že my podozrievame tých druhých z podvodu, hľadáme chyby a fakticky síce je to tu koaličný návrh, vy, ktorí vystupujete za koaličný návrh, ho rozprávate o rôznymi dobrými termínmi, čo všetko na tom môže byť dobré, alebo čo je zlé na tej voľbe zo zahraničia. Ale filozofiou je takmer vždy, že hľadáme na tom niečo zlé. My by sme si mali v tejto krajine na Slovensku v našej vlasti, ale v našom myslení vytvoriť prístup, že hľadáme, ako veci zlepšiť, zjednodušiť, umožniť a hľadať to dobro v tom, že veci budeme rozvíjať a nie ich sťažovať. Takže argument, že voľba poštou nie je ústavná alebo je neústavná, možno na prvé počutie znie dobre, ale potom si položím jednoduchú otázku. Ak bola taká neústavná, prečo sme ju nechali fungovať 20 rokov? Prečo sme ju neodstránili? Vtedy, keď z nej profitovali možno iné politické strany. Prečo sa stala problémom práve v momente, keď počet hlasov zo zahraničia narástol a môže rozhodovať o mandátoch v Národnej rade Slovenskej republiky? Takže vláda hovorí, nech ľudia volia osobne na ambasádach. Na papieri to vyzerá pekne, ale pred chvíľou som uviedol príklad. Slovák, žijúci v Texase, v Austrálii, v Kanade a či vo Francúzsku, bude musieť cestovať stovky km, niekedy tisíce km, aby vykonal svoje základné občianske právo. Slovensko má ambasády a generálne konzuláty spolu v 75 krajinách sveta a väčšinou je to po jednom veľvyslanectve v štáte. To znamená, že všetci sa musia zliať v ten v danom období, si nájsť letenky alebo možnosť cestovať. V zahraničí je ťažké odísť aj z práce na ten jeden deň. To nie je také jednoduché. Potom podľa toho, o čom mi rozpráva moja sestra, že je problém si zobrať ten jeden deň voľna, častokrát zamestnávateľ nie je spokojný. Takže v jednotlivých krajinách jedno zastúpenie. A na mape to vyzerá, že sme pokrytí, že je to v poriadku, majú kam ísť. Ale na mape nevidíte, koľko je to hodín cesty pre toho človeka, pracuje na smeny, alebo by to bol aj výpadok v jeho financiách, v jeho pracovnej odmene. Alebo študent môže si dovoliť letenku za niekoľko 100 € alebo dolárov, aj koľkovej meny. Dokáže tam cestovať? Formálne to právo voliť mu zostane. Fakticky ho berieme mnohým ľuďom. A toto je realita, to sa nedá poprieť, že to tak je. Berieme fakticky to právo a možnosť. A to je tá filozofia veci. Vychádzame v ústrety a pomáhame človeku alebo formálne povieme, veci sú takto, my ich tak potrebujeme, ale stanovujeme také ťažké podmienky, že človek povie kurník šopa, toto mi teda nevychádza a neviem tam ísť. Voľba poštou bola vec, ktorá vychádzala v ústrety a nie je to v ústrety občanovi, človeku a nie je to žiadna novinka. Je to niečo, čo je aj v zahraničí a dokonca už vieme aj o digitálnej alebo elektronickej forme volieb, ale na to si asi my netrúfneme. A nie je to niečo, čo máme kritizovať a snažiť sa to ľuďom zobrať. Takže argument, ktorý počúvame, je, že voľba poštou nie je dosť tajná. Má svoje nedostatky, netvrdíme, že je dokonalá, ale ak je naším cieľom posilniť tajnosť aj bezpečnosť, tak potom hľadajme lepší model, ktorý by to zabezpečil, nie zobrať tú možnosť. Lebo myslím si, že tento argument a vykreslenie tohto faktického stavu, že Slovák žijúci v zahraničí musí cestovať napríklad v príklade Spojených štátov amerických cez mnoho federálnych štátov a stojí to veľa peňazí a nemá na to, tak to neobstojí len tým, že keď ti na tom záleží, daj na to peniaze. Koľko ľudí nevychádza z rozpočtu? Kde by zobrali 300, 500, 700 $ na letenku? Keby len 300 alebo 400 a nie 1000 $. Lebo doletieť na Slovensko, to je okolo 1200 $, dá sa na to našetriť v priebehu roka, že, že, že premýšľate nad tým. Alebo v prípade nutnosti ste tu argumentovali, že niektorí prídu na Slovensko len dať sa lacno ošetriť. Ale, priatelia, je naozaj podstatná vec, keď máte ťažký zdravotný stav, neviete si to zabezpečiť v zahraničí, pretože tam nie je taká starostlivosť ako u nás. Na to si tie peniaze naozaj budete hľadať, hoc aj požičiate, urobíte všetko preto. Pretože o zdravie ide, musíte predsa byť výkonní, musíte byť schopní zabezpečiť rodinu a pracovať alebo zabezpečiť svoj život. Ale my sťažíme ľuďom tú možnosť a formálne iba povieme: „Máte ako voliť a vysvetlíme vám ako.“ Takže, radšej hľadajme lepší model, kombinujme prísnejšie kontroly napríklad alebo digitalizáciu, alebo vieme si vôbec predstaviť, že by sme ako niektoré štáty preplácali náklady tým ľuďom, lebo aj to existuje na svete. My chceme zrušiť celý nástroj. A ten umožňuje 10 000 ľudí, aby sa zapojili do rozhodovania o krajine, ktorú stále volajú domov, v ktorej vyrástli, v ktorej majú korene, ktorú milujú a možno sa do nej aj vrátia. A neprijímam ja ten argument, že nežijete na Slovensku, nerozhodujte o Slovensku. Myslím si, že nie je správny, pretože mnohí aktívne Slovensko sledujú, prispievajú do neho rôznym iným spôsobom a sú aj ekonomicky prítomní, prínosní. Mnoho Slovákov zo zahraničia prináša kapitál do svojej domoviny. Tým, že my našim súkmeňovcom v zahraničí vysielame signál, ako by sme im hovorili, keď ste odišli za prácou alebo študujete alebo máte rodinu, tak nie ste súčasťou nášho spoločenstva, my vás nechceme pri stole. To je dosť vážna vec. Že im povieme, my vám neuľahčíme voliť a rozhodovať o krajine, o Slovensku. My vám to sťažíme a keď nechcete cestovať alebo sa namáhať alebo prejsť tie stovky km, keď nechcete prísť na Slovensko alebo na tú vašu ambasádu, tak jednoducho sa bez vás zaobídeme. A myslím si, že toto nie je pekný postoj ani dobrý argument. Čiže si myslím, že toto nie je spor o to, kto získa viacej hlasov pri voľbách súčasnejšia. A zdá sa mi vaše prekladateľ je, že presne toto ste tu dali, že tu ide o to, ktorá strana získala viac. Alebo ste dokonca argumentovali, že koľko hlasov má ktorá politická strana a že to vychádzalo v ústrety Progresívnemu Slovensku. Ja si myslím, že nie o toto ide. Toto ide, toto je spor o charakter našej demokracie. O to, či vychádzame v ústrety ľuďom, ktorí žijú v zahraničí. A aká je filozofia nášho myslenia? Či chceme postihovať alebo chceme vychádzať v ústrety. Ja by som veľmi chcel vidieť na Slovensku tú vec, že sme schopní rozvíjať túto krajinu pozitívne a nielen reštriktívne, alebo tlačiť na to, že chceme prichytiť Slováka pri nejakom klamaní. Tiež pri vašom uvádzaní návrhu zákona, pán podpredseda Gašpar, ma prekvapilo vlastne, že ste tak poľahky povedal, že musíme zabrániť voľbám, aby mohli byť manipulované. Ale veď oni aj tak manipulované budú, alebo dokonca ste povedal sú, to neviem. A mňa to zdesilo. A nežijeme? A neusilujeme o demokraciu, ktorá je dobre zabezpečená? Vážne tvrdíte, pán podpredseda Gašpar, že slovenské voľby sú manipulované? Toto naozaj narúša istotu ľudí na Slovensku, či žijeme v dobrom systéme, či žijeme v dobrom zriadení. To nie je dobré, ak je možné, že naše voľby sú manipulované. Opakujem presvedčenie, že toto je spor o charakter našej demokracie, či to je demokracia, ktorá si váži svojich občanov a vychádza im v ústrety alebo im kladie zbytočné prekážky. Alebo hľadáme, ako občanov zapojiť. My chceme, aby sa vyjadrili ku našej krajine, ku našej vlasti. Ja vás prosím, aby ten návrh na zrušenie voľby poštou bol zastavený alebo tak dobre pozmenený, že bude vychádzať v ústrety Slovákom v zahraničí. Nie kvôli jednej strane. Ani kvôli vláde jednej konkrétnej koalície, ktorá je teraz alebo voči opozícii, pretože o to nejde. Ide o ľudí, ktorí z diaľky dokazujú, že na Slovensku im záleží. A to je to podstatné, čo im musíme ukázať. Že majú možnosť sa k Slovensku reálne vyjadrovať. Na Slovensku im záleží. Som presvedčený, jasné, nemôžeme povedať, že toto je automaticky niečo protiústavné, zrušiť takúto voľbu poštou. A je pravdou, že Európsky súd pre ľudské práva rozhodol viackrát, že štáty nemajú povinnosť umožniť hlasovanie zo zahraničia a ani úplne špecificky poštou. Áno, také prípady máme popísané. A Ústava Slovenskej republiky negarantuje formu výkonu volebného práva, ale jeho existenciu, aby bolo všeobecné, rovné, priame a tajné. Ale kde vzniká skutočný problém, na ktorý chcem poukázať, právny problém. To nie je v tom, že sa ruší voľba poštou, ale to, ako sa ruší a s akým dopadom sa ruší a čo to spôsobí. Čiže tvrdím, že je to neprimerané obmedzenie výkonu toho volebného práva. Aj Ústava Slovenskej republiky aj judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva pracujú s princípom, že obmedzenie práva môže byť legitímne, ak je primerané a nevyprázdňuje jeho podstatu. Tak je primerané a nevyprázdňuje jeho podstatu. Pretože to... Poďme k tomu Slovákovi v zahraničí. On to má fakticky nedostupné. Má to ďaleko. Má to tak ďaleko, že to nevie urobiť. A toto nemôžeme nahradiť formálnou dostupnosťou, pretože my mu povieme: „Máš ambasádu, choď voliť na ambasádu.“ A to je to, ako naplníš svoje volebné právo. Pretože štát takto ponechá hlasovanie iba na ambasádach a vieme, že ambasád je málo. Sú vzdialené stovky km a nedáme im ani alternatívne formy, napríklad mobilné konzuláty, čo niektoré štáty robia. Takže v skutočnosti môže ísť o faktické znemožnenie výkonu práva. Hoci formálne existuje, on ho nevie naplniť. A my sme mu nedali možnosť, aby toto právo svoje vykonal. Len teoreticky tvrdíme, máš právo, splň si ho. Za druhé, v tom vidím neprimeranú nerovnosť medzi voličmi na Slovensku doma a v zahraničí. Volič na Slovensku má hustú sieť okrskov, príde voliť do svojho bydliska. Áno, pre niektorých to predstavuje ťažkosť, ale to už je normálna vec, ktorú požadujeme, ale môže si vybaviť aj volebný preukaz. Môže voliť aj na inom mieste. Čiže má krátku dostupnosť. Volič v zahraničí má len jednu ambasádu na krajinu alebo celý región. Často na to nemá pracovné voľno. Často je to pre neho problém s nákladmi, ako som už spomenul, letenky v rámci niektorých obrovských štátov stoja veľmi veľa. Takže rovnosť volebného práva nemôže byť len matematická. Ona musí byť aj praktická. A potom tu uvádzate aj taký argument, že voľbou zo zahraničia poštovou voľbou mohlo byť manipulované alebo že bola zneužívaná. No a tu musím povedať, že ide o absenciu dôkazov. Aký problém riešime? Počuli sme o vyšetrovaniach v týchto veciach. Počuli sme sťažnosti, zažili sme to. Ja si myslím, že nikto to nevie preukázať. Takže štát nepreukázal, že by došlo k nejakej systematickej manipulácii. Alebo že by bola voľba poštou vo veľkej rozsiahlej miere zneužívaná v zahraničí. Ani polícia, ani prokuratúra nepredložili žiadne takéto relevantné prípady, že by sa stali. To bolo v našich médiách. Čiže bez takýchto dôkazov je toto obmedzenie ťažko legitímne. Pretože ide o proporcionalitu. Aký má význam argumentovať takýmto spôsobom, keď sa nemáme o čo opierať. Za druhé, meníme tu alebo prichádzame s touto zmenou krátko pred voľbami. To nie je dobré. V demokratickej teórii aj v praxi platí princíp, že zásadné zmeny volebných pravidiel krátko pred voľbami sú problematické. To sa proste ukázalo, je to fakt. Nie je to preto, že sú zakázané, ale preto, že oslabujú dôveru ľudí v integritu procesu. A môžem povedať účelovo. A na toto si myslím, že tu z opozície my poukazujeme, že to vyzerá, pôsobí účelovo, že je tu nejaký cieľ. Nakoniec to slávne vyjadrenie pána Mihálka v médiách. Procesujú. A môžem pozvať účelovo? A na toto si myslím, že tu z opozície my poukazujeme, že to vyzerá, pôsobí účelovo, že je tu nejaký cieľ. Nakoniec to slávne vyjadrenie Jána Michelka pre médiá bolo, že sme zistili, že veľmi veľa ľudí, teda konkrétne povedal, že sa ukázali výsledky, ktoré boli v neprospech vládnej strany. Tak toto je naozaj účelovosť. Čiže je tu aj riziko vyprázdnenia práva pre konkrétnu skupinu ľudí, pretože dopadom tejto zmeny bude dramatický pokles účasti Slovákov v zahraničí. Ak toto prejde, si myslím, že toto bude úplne jasné na tých číslach, čo som tu menoval. Tú tabuľku, koľko ľudí volilo od roku 2006 po roku 2023. A, ak to tak bude, ak to prejde, ak si to tu schválite. A ten čudný mechanizmus, ktorý sa tu deje, kolegovia vo vládnej koalícii, kolegovia poslanci a kolegovia v opozičných laviciach. Za 2,5 roka, čo tu sedíme, vládna koalícia schválila 260 zákonov a odmietla 257 zákonov unisono. Oni sa tu deje, že vždy je tu 77 za. Alebo všetci proti. To je proste neskutočne nádherná jednota, ktorá je tu vykazovaná. A ja tvrdím, že toto reálne, tento takmer spartakiádny prejav, ja si myslím, že narušuje dôveru Slováka v demokraciu, demokratické procesy tu v parlamente. Mne je čudné, že na zvolaní mimoriadnych schôdzí, keď tu prídeme napríklad o 8:00 ráno, je zvolaná mimoriadna schôdza. Naposledy k odvolaniu pána ministra Šuteja Eštoka a tu vo vládnych laviciach poslaneckých nesedel ani jeden. Ani jeden poslanec. A mne to je taký čudný proces, pretože pokiaľ viem, tak na nepri... Nie, nehovorte, pán kolega, že kto tu sedel. Tu sme sedeli väčšina, okolo 60 ľudí. Neboli všetci, neboli všetci. Ale tu nesedel ani jeden. A toto sa zopakovalo už niekoľkokrát. A ja mám takú otázku. Nemá to byť tak, že predsedajúci parlamentu môže ospravedlniť neprítomnosť ľudí, že neprišli kvôli vážnej veci, kvôli chorobe, kvôli pohrebu člena rodiny, kvôli nepredvídanej udalosti proste alebo, a to si musíme nechať takú takú vôľu, môžu niektorí ľudia ísť takzvane do terénu a pracovať tam pre svojho voliča, hej, alebo stretávať sa s niekým. Ale ako je možné, že predsedajúci parlamentu ospravedlní všetkých naraz? Mne sa zdá, že táto prax sa tu deje. Od roku 2012, kedy som tu bol zvolený prvýkrát, som to tak nevídal, lebo aj vládni poslanci prichádzali na zvolenú schôdzu, ale dovolili si teda použiť parlamentnú obštrukciu a neotvorili schôdzu, lebo neschválili program. A tak schôdza nebola otvorená. Tu prišli. Odkedy tu sedíme, od septembra 23, tu vládna koalícia praktizuje, že všetci naraz tu neprídu, lebo tu sedia štyria piati. Ja si myslím, že to je v rozpore s parlamentnými pravidlami, alebo znovu je to oslabovanie toho chápania mechanizmov parlamentnej demokracie, pretože nepríde... všetci naraz ste ochoreli, zaspali, máte terénnu prácu alebo musíte, čo musíte robiť. Ako je možné, že tento týždeň, minulý týždeň sme dvakrát zvolali schôdzu na odvolávanie pána ministra vnútra, Šuteja Eštoka, a všetci do jedného tu neboli. Mňa to naozaj zaráža. Ja si myslím, že to je účelové zneužívanie mechanizmov parlamentnej demokracie na Slovensku, že takto sa nedostaneme vpred v našej vlasti, na našom Slovensku. Nedostaneme sa vpred, keď všetci sú tu proti tým druhým. 260 neschválených versus 257 schválených koaličných návrhov. Úplne všetko, čo my tu podávame, tak máme, že neschválené. Červená tabuľa, neschválené. A všetko, čo podala vládna koalícia, je schválené. Takže toto vyprázdnenie práva vidím aj ako tu na Slovensku, tak si myslím, že to dopadne na Slovákov v zahraničí. To právo budú mať na papieri, ale nie v realite. Povedzme, že sa to dostane ako sťažnosť na Ústavný súd. Možno to zruší. No ale, ak by to aj nezrušil, tak stále ide o oslabenie inkluzívnosti demokracie a signál, že štát zužuje okruh aktívnych občanov. A v čom je to precedens? Ak raz znížime štandard bez dôkazov, môžeme to urobiť znova. A pôjdeme o niečo iné. A môj... No, nepozorný si. Takže nie je to protiústavné. Ale je to krok späť. Je to krok späť. Nejde teda o to, že štát musí umožniť voľbu poštou. Ale o to, že, ak zmení spôsob výkonu volebného práva, nesmie ho urobiť prakticky nedostupným pre tisíce ľudí, neprimerane nerovným a bez preukázateľného legitímneho dôvodu, pretože mne tu chýba. Ten preukázateľný legitímny dôvod mi tu chýba. Čiže z Ukrajiny? Aj v Európskej únii, ktoré nemajú voľbu poštou zo zahraničia a povedzme si, ako sa s tým vysporiadali. Že nemajú voľbu poštou. Napríklad v Írsku oni používajú tzv. teritoriálny model demokracie. Funguje to tak, že voľby sú striktne viazané na územie štátu. Väčšina Írov v zahraničí nemá hlasovacie právo, ale obstálo to právne, pretože je konzistentná ústavná doktrína, ktorú oni hlásajú, že demokracia je územná. OK, tak si vybrali, tak majú. A potom oni ani legitímne neočakávajú, že budú hlasovať zo zahraničia. Je to použiteľné pre Slovensko? No my sme to už zaviedli a preto je očakávanie ľudí legitímne, aby to fungovalo ďalej. Čiže bez zmeny ústavnej filozofie by sme to zaviesť nemali, nemohli, nie je to správne. Slovensko už priznalo právo voliť zo zahraničia a vytvorilo legitímne očakávanie občana. Malta, Malta je malý štát a očakáva fyzický návrat. Čiže chcú, aby ľudia prišli voliť. A viete, ako to riešia? Štát prepláca voličom žijúcim v zahraničí cestu domov. Aktívne teda znižuje tú bariéru na návratu. Ľudia môžu prísť. Vieme si to predstaviť? Čiže Malta kompenzuje obmedzenie. Slovensko nie. Nekompenzuje. Nenavrhujete, ako by ste to kompenzovali. Len hovoríte všetky protiargumenty, že prečo to nie je dobré, ale fakticky vám vykresľujem a opozícia sa vám snaží ukázať, že my to tak sťažujeme Slovákovi, že on voliť nepôjde. A to je vážna vec. Voči Malte ide o zásadný ústavný detail dôležitý a to je tá proporcionalita. V Česku, ako je to v Česku? Historicky dlhodobo nemali žiadnu voľbu zo zahraničia. A bolo to kritizované zo strany ľudí žijúcich v diaspore a dnes to riešia tak, že zavádzajú kombinovaný model. Čiže idú dopredu. Zavádzajú model ambasáda aj pošta. Môžu voliť aj tak, aj onak. A práve preto, že tie ambasády, sieť ambasád je nedostatočná. Čiže Česko je príklad úplne opačného postupu, ako to robí Slovensko. Čiže krajiny Európskej únie, ktoré nemajú voľbu poštou, to kompenzujú systémovo. O Francúzsku sme hovorili, že nemá klasickú poštovú voľbu, ale má viacero hlasovacích kanálov, má ambasády, dokonca aj tú proxy voting, že ju môže mať splnomocnenie inej osoby. Môže tam byť slabina, ale nie je problém, ak si to vyrozprávali a súhlasia s tým. Takže kombinujú to s rôznymi možnosťami. Nikdy nepoužívajú len jediný spôsob hlasovania. A majú aj online hlasovanie pre zahraničné obvody alebo špeciálne zahraničné volebné obvody. Takže nejde o obmedzenie, ide o redistribúciu dostupnosti. O Estónsku sme hovorili, že nemajú voľbu poštou, ale majú plnohodnotné elektronické hlasovanie, elektronický voting a dostupné je to z ktoréhokoľvek miesta na svete. Takže odstránilo to riziko nedostupnosti voľby technologicky. Takže úspešné modely voľby zo zahraničia podľa Benátskej komisie... platí zásada: ak štát obmedzí jednu formu výkonu volebného práva zo zahraničia, mal by ponúknuť funkčne rovnocennú alternatívu. To znamená, že by malo byť viacero hlasovacích miest, napríklad mobilné konzuláty, my to nemáme. Možno aj to zástupné proxy voting, to splnomocnenie k voleniu. Online hlasovanie alebo finančná kompenzácia, dlhé hlasovacie obdobie, špeciálne zahraničné obvody. Takže náš slovenský návrh je problematickejší. Ale nie preto, že inde nemajú voľbu poštou. Ale preto, že toto právo sme zo zahraničia už priznali, je to legitímne očakávanie, lebo rušíme existujúcu formu a nemáme adekvátne náhrady. Naša sieť ambasád je riedka, kapacitne obmedzená a návrh, že si majú strany nominovať svojich členov aj ich náhradníkov, je absolútne neuskutočniteľný. Ktorá strana vie nominovať v zahraničí ľudí? Takže práve o toto ide. Nedostupnosť voľby poštou môže limitovať výkon ústavného práva a toto nechceme. Takže navrhnite riešenie, aby sa to takto nestalo. Prosím, zmeňte to. Ďakujem. Na vaše vystúpenie zatiaľ evidujem

(Rečník komunikoval s navrhovateľom mimo mikrofón.) Ďakujem pekne, to bolo milé. (Povedané s pobavením.) Tak môj pohľad.
Ďakujem za slovo a idem sa tiež pozrieť pár slovami na Výročnú správu o členstve Slovenskej republiky v Európskej únii za rok 2025.
Toto je oficiálny dokument schválený vládou, sme radi, že ho máme a jasne povieme, že toto nie je názor opozície ani médií, toto je proste správa, ktorú ste nám podali. Je to záznam toho, čo Slovensko reálne robilo a hovorilo na pôde Európskej únie. Áno, len chcem teraz zdôrazniť tento pohľad, tiež chcem niečo vykresliť. Nebudem komentovať celú tú výročnú správu, pár vecí sa vás možno opýtam ešte aj niekedy osobne, ale k dvom oblastiam sa vyjadriť chcem. Jedno je vojna na Ukrajine, druhé je právny štát a taký ten, u nás, a taký ten popis, vojna na Ukrajine.
Ja tiež vidím a vyjadrím to, že vidím určité rozpory v tom, všímam si to dlhodobejšie a mnoho mojich známych a rozprávame sa o tom aj na pôde našej strany, nášho straníckeho klubu, že vidíme isté rozpory medzi oficiálnymi stanoviskami, tým, čo čítame v takejto správe, a tým, čo slovenská naša vláda, naša diplomacia, vy, pán Blanár, prezentujeme v médiách a pred svojimi voličmi, čo prezentujete. Na európskom výbore často prerokávame, prerokúvame alebo prerokuvávame stanoviská vlády k rôznym zahranično-politickým otázkam. Na tieto schôdze výboru chodia predstavitelia vlády, pán premiér, vy, pán minister, alebo štátni tajomníci, jasné. Tieto stanoviská nám podávate. A my máme možnosť pýtať sa a konfrontovať to s našimi pohľadmi. No a tu sa dozvedáme neraz aj iné postoje ako tie, ktoré sú na verejnosti podávané.
Takže sa tiež opýtam na tomto mieste, že ktorá tá verzia je teraz skutočná? Tá mediálna, ktorá neraz hovorí dosť negatívne niekedy voči Európskej únii, niekedy voči Rusku a naopak inokedy sa ukazuje veľmi taký pozitívny postoj napríklad k Ruskej federácii a dozvieme sa aj o veciach, ktoré nás znepokojujú ako opozičných poslancov. A pripomeniem vám, pán minister, nedávne naše rozhovory na európskom výbore, kedy sme sa z opozície opýtali, že prečo Slovensko podporovalo alebo sa snažilo pomôcť vyradeniu tých dvoch mužov zo sankčného zoznamu Európskej únie, teraz tu neuvediem ich obe mená, ale sú to mužovia obrovských majetkov, známi ako tí Putinovi oligarchovia. A vy ste vlastne jasne povedali, že ste napomohli tomu procesu a že, no, nejak som cítil z tých slov, že istý záujem nás ako slovenskej strany na tom je. A samozrejme, že nás to potom zaráža a znepokojuje a ľudí, ktorí nad týmto premýšľajú, tak si povedia, že prečo Slovensko na tom záujem má. Ale ste nám odpovedali, spomínali ste proste váš cieľ dostať von z toho zoznamu slovenského občana Hambálka. To ste viackrát potom zopakovali. No a tiež musím povedať, že aj tento muž je takého rozporného, rozporuplnej reputácie. Pokiaľ viem, bol členom toho gangu Nočných vlkov, čo je jednoznačne proruská skupina. Tiež nie je proste náhoda, že sa dostal na ten zoznam. Väčšinou sú to ľudia, ktorí nejakým závadovým spôsobom života proste sú známi a potom sa dostanú na takýto zoznam. Za spomenutie ešte stojí výrok napríklad pána ministra Kaliňáka, ktorý na jednej zo schôdzí výboru povedal, že Rusko zažíva na Ukrajine presne zdrvujúcu a zahanbujúcu porážku. To bolo 10. 2. 2026, pán minister Kaliňák. No a toto je teda akoby jasne v rozpore s poukazovaním na dojem sily a dominancie, ktorý v Ruskej federácii vo verejnom priestore vytvára naša vláda. Veď predsa toľkokrát počujeme od premiéra Fica.
===== 146.
... zdrvujúcu a zahanbujúcu porážku. To bolo 10. 2. 2026, pán minister Kaliňák. No a toto je teda akoby jasne v rozpore s poukazovaním na dojem sily a dominancie, ktorý o Ruskej federácii vo verejnom priestore vytvára naša vláda. Veď predsa toľkokrát počujeme od premiéra Fica, že, a toto je taký mix tých výrokov, ktoré on používa, že vždy povie, že Slovensku záleží na územnej celistvosti Ukrajiny a sme plne v línii medzinárodných dohôd a toho, čo je jednoducho správne a nepripustíme žiadne zmeny. Ale zároveň povie pán premiér jedným dychom a opakovane na našich výboroch európskej, výbore pre európske záležitosti, že táto vojna sa vyhrať nedá a Ukrajina príde o všetky územia a jednoducho na to ani nemyslíte, to sa proste nepodarí a vlastne je to nezmyselná vojna a neustále tam prehrávajú a len tam zomierajú ľudia. Zároveň povie, my to nebudeme podporovať, my nedodáme žiadne zbrane ani žiadne vraždiace prostriedky na Ukrajinu, no ale proste my vieme, že sme dodávateľmi zbraní. Áno, vieme, že odpoviete, že na komerčnej báze, čo je niekde pod čiarami, medzi riadkami, že však vlastne na tom zarobíme, tak okej, no mne sa toto tiež nevidí a tento dvojaký výstup na verejnosť je zarážajúci. A okrem toho za posledných pár týždňov, štyroch týždňov, k nám preniká stále viacej správ o tom, že predsa len sa zdá, že tá ruská, ukrajinská strana v poslednej dobe sa veľmi stabilizovala a dokonca má územné zisky alebo neustupuje Ruskej federácii.
Dobre, takže poďme si ešte pozrieť niekoľko konkrétnych bodov tejto správy, ktoré hovoria prekvapujúce veci.
Slovensko pokračuje v bilaterálnych formách podpory Ukrajiny, najmä pokiaľ ide o humanitárnu pomoc a núdzové dodávky elektrickej energie. No a toto ma zarazil, tento moment, lebo veď nedávno sme počuli premiéra, ktorý jasne hovoril, a dosť natvrdo, proste nebudeme podporovať Ukrajinu za to, čo nám urobili a zastavíme im tie núdzové dodávky energie. Tak ja toto nemám rád, ale nemám rád používať slovo klamstvo, že premiér klamal a poviem, že Fico klamal. No tak toto nechcem hovoriť, len teraz sa pýtam na tento rozpor. Lebo on to hovoril, že chceme to zastaviť, že on to chce zastaviť a teda pokiaľ viem, zastavili sme tie dodávky a zároveň tu v tejto správe hovoríme, že my podporujeme tie núdzové dodávky.
Ďalej, ďalší výrok. V priebehu roka bol posilnený a rozšírený sankčný režim zameraný na postihovanie destabilizačných aktivít Ruska vo svete. No a toto je tiež pre mňa zarážajúca veta, veď v takomto oficiálnom dokumente jasne Slovensko hovorí, že priznávame, že Rusko vo svete vyvíja destabilizačné aktivity. Tak to proste je ohromujúca veta. Proste potom uznávam, teda oceňujem potom, že vláda Slovenskej republiky toto uznáva, že Rusko vyvíja destabilizačné aktivity v iných krajinách, lebo to je dôležité uznanie aj v kontexte prepojení cez Maďarsko. Keď sme počuli odpočuté nahrávky, ja sa nebudem zaoberať s tým, kto to odpočul a nahral, ale keď pred maďarský minister Szijjártó povie, že spolu so Slovákmi, dosť úslužne povie ruskému ministrovi zahraničných vecí, že sa budeme usilovať pomôcť vyňať tú sestru toho iného ruského alebo neviem akého oligarchu, áno, ruského, ale teda neviem akého, ázijského pôvodu, zo sankčného zoznamu, tak ma to zaráža.
No a v tomto, chcem sa venovať ešte časti o právnom štáte. V dokumente chýba zmienka o tom, že zo strany Európskej únie boli vytýkané rušenia inštitúcií ako Úrad na ochranu oznamovateľov alebo špeciálna prokuratúra. Tento dokument nespomína ani zistenia Európskej prokuratúry o stave podvodov. A my vieme, že sme za posledný rok padli o 14 miest v rebríčku korupcie a u nás je až 4 700 firiem napojených na rôzne podvody, čo až 172 vyšetrovaní prebieha a škody sú až vo výške 681 miliónov eur na území Slovenskej republiky. To je hrozné.
Takže zároveň tu bolo spomenuté, že sme sa angažovali v pomoci v Gaze, a to som chcel vedieť, že akým spôsobom, a tiež, že sme sa účastnili na dialógu s Izraelom. Tak tieto veci sú mi neznáme, aj tieto otázky mám pre vás, pán Blanár, položené. Ale zároveň vám poviem a vyjadrím, že ste ten, kto reprezentuje Slovensko v zahraničí, a zároveň si dovolím povedať, že ďakujem za to, že reprezentujete Slovensko v zahra... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

(Rečník komunikoval s navrhovateľom mimo mikrofón.) Ďakujem pekne, to bolo milé. (Povedané s pobavením.) Tak môj pohľad.
Ďakujem za slovo a idem sa tiež pozrieť pár slovami na Výročnú správu o členstve Slovenskej republiky v Európskej únii za rok 2025.
Toto je oficiálny dokument schválený vládou, sme radi, že ho máme a jasne povieme, že toto nie je názor opozície ani médií, toto je proste správa, ktorú ste nám podali. Je to záznam toho, čo Slovensko reálne robilo a hovorilo na pôde Európskej únie. Áno, len chcem teraz zdôrazniť tento pohľad, tiež chcem niečo vykresliť. Nebudem komentovať celú tú výročnú správu, pár vecí sa vás možno opýtam ešte aj niekedy osobne, ale k dvom oblastiam sa vyjadriť chcem. Jedno je vojna na Ukrajine, druhé je právny štát a taký ten, u nás, a taký ten popis, vojna na Ukrajine.
Ja tiež vidím a vyjadrím to, že vidím určité rozpory v tom, všímam si to dlhodobejšie a mnoho mojich známych a rozprávame sa o tom aj na pôde našej strany, nášho straníckeho klubu, že vidíme isté rozpory medzi oficiálnymi stanoviskami, tým, čo čítame v takejto správe, a tým, čo slovenská naša vláda, naša diplomacia, vy, pán Blanár, prezentujeme v médiách a pred svojimi voličmi, čo prezentujete. Na európskom výbore často prerokávame, prerokúvame alebo prerokuvávame stanoviská vlády k rôznym zahranično-politickým otázkam. Na tieto schôdze výboru chodia predstavitelia vlády, pán premiér, vy, pán minister, alebo štátni tajomníci, jasné. Tieto stanoviská nám podávate. A my máme možnosť pýtať sa a konfrontovať to s našimi pohľadmi. No a tu sa dozvedáme neraz aj iné postoje ako tie, ktoré sú na verejnosti podávané.
Takže sa tiež opýtam na tomto mieste, že ktorá tá verzia je teraz skutočná? Tá mediálna, ktorá neraz hovorí dosť negatívne niekedy voči Európskej únii, niekedy voči Rusku a naopak inokedy sa ukazuje veľmi taký pozitívny postoj napríklad k Ruskej federácii a dozvieme sa aj o veciach, ktoré nás znepokojujú ako opozičných poslancov. A pripomeniem vám, pán minister, nedávne naše rozhovory na európskom výbore, kedy sme sa z opozície opýtali, že prečo Slovensko podporovalo alebo sa snažilo pomôcť vyradeniu tých dvoch mužov zo sankčného zoznamu Európskej únie, teraz tu neuvediem ich obe mená, ale sú to mužovia obrovských majetkov, známi ako tí Putinovi oligarchovia. A vy ste vlastne jasne povedali, že ste napomohli tomu procesu a že, no, nejak som cítil z tých slov, že istý záujem nás ako slovenskej strany na tom je. A samozrejme, že nás to potom zaráža a znepokojuje a ľudí, ktorí nad týmto premýšľajú, tak si povedia, že prečo Slovensko na tom záujem má. Ale ste nám odpovedali, spomínali ste proste váš cieľ dostať von z toho zoznamu slovenského občana Hambálka. To ste viackrát potom zopakovali. No a tiež musím povedať, že aj tento muž je takého rozporného, rozporuplnej reputácie. Pokiaľ viem, bol členom toho gangu Nočných vlkov, čo je jednoznačne proruská skupina. Tiež nie je proste náhoda, že sa dostal na ten zoznam. Väčšinou sú to ľudia, ktorí nejakým závadovým spôsobom života proste sú známi a potom sa dostanú na takýto zoznam. Za spomenutie ešte stojí výrok napríklad pána ministra Kaliňáka, ktorý na jednej zo schôdzí výboru povedal, že Rusko zažíva na Ukrajine presne zdrvujúcu a zahanbujúcu porážku. To bolo 10. 2. 2026, pán minister Kaliňák. No a toto je teda akoby jasne v rozpore s poukazovaním na dojem sily a dominancie, ktorý v Ruskej federácii vo verejnom priestore vytvára naša vláda. Veď predsa toľkokrát počujeme od premiéra Fica.
===== 146.
... zdrvujúcu a zahanbujúcu porážku. To bolo 10. 2. 2026, pán minister Kaliňák. No a toto je teda akoby jasne v rozpore s poukazovaním na dojem sily a dominancie, ktorý o Ruskej federácii vo verejnom priestore vytvára naša vláda. Veď predsa toľkokrát počujeme od premiéra Fica, že, a toto je taký mix tých výrokov, ktoré on používa, že vždy povie, že Slovensku záleží na územnej celistvosti Ukrajiny a sme plne v línii medzinárodných dohôd a toho, čo je jednoducho správne a nepripustíme žiadne zmeny. Ale zároveň povie pán premiér jedným dychom a opakovane na našich výboroch európskej, výbore pre európske záležitosti, že táto vojna sa vyhrať nedá a Ukrajina príde o všetky územia a jednoducho na to ani nemyslíte, to sa proste nepodarí a vlastne je to nezmyselná vojna a neustále tam prehrávajú a len tam zomierajú ľudia. Zároveň povie, my to nebudeme podporovať, my nedodáme žiadne zbrane ani žiadne vraždiace prostriedky na Ukrajinu, no ale proste my vieme, že sme dodávateľmi zbraní. Áno, vieme, že odpoviete, že na komerčnej báze, čo je niekde pod čiarami, medzi riadkami, že však vlastne na tom zarobíme, tak okej, no mne sa toto tiež nevidí a tento dvojaký výstup na verejnosť je zarážajúci. A okrem toho za posledných pár týždňov, štyroch týždňov, k nám preniká stále viacej správ o tom, že predsa len sa zdá, že tá ruská, ukrajinská strana v poslednej dobe sa veľmi stabilizovala a dokonca má územné zisky alebo neustupuje Ruskej federácii.
Dobre, takže poďme si ešte pozrieť niekoľko konkrétnych bodov tejto správy, ktoré hovoria prekvapujúce veci.
Slovensko pokračuje v bilaterálnych formách podpory Ukrajiny, najmä pokiaľ ide o humanitárnu pomoc a núdzové dodávky elektrickej energie. No a toto ma zarazil, tento moment, lebo veď nedávno sme počuli premiéra, ktorý jasne hovoril, a dosť natvrdo, proste nebudeme podporovať Ukrajinu za to, čo nám urobili a zastavíme im tie núdzové dodávky energie. Tak ja toto nemám rád, ale nemám rád používať slovo klamstvo, že premiér klamal a poviem, že Fico klamal. No tak toto nechcem hovoriť, len teraz sa pýtam na tento rozpor. Lebo on to hovoril, že chceme to zastaviť, že on to chce zastaviť a teda pokiaľ viem, zastavili sme tie dodávky a zároveň tu v tejto správe hovoríme, že my podporujeme tie núdzové dodávky.
Ďalej, ďalší výrok. V priebehu roka bol posilnený a rozšírený sankčný režim zameraný na postihovanie destabilizačných aktivít Ruska vo svete. No a toto je tiež pre mňa zarážajúca veta, veď v takomto oficiálnom dokumente jasne Slovensko hovorí, že priznávame, že Rusko vo svete vyvíja destabilizačné aktivity. Tak to proste je ohromujúca veta. Proste potom uznávam, teda oceňujem potom, že vláda Slovenskej republiky toto uznáva, že Rusko vyvíja destabilizačné aktivity v iných krajinách, lebo to je dôležité uznanie aj v kontexte prepojení cez Maďarsko. Keď sme počuli odpočuté nahrávky, ja sa nebudem zaoberať s tým, kto to odpočul a nahral, ale keď pred maďarský minister Szijjártó povie, že spolu so Slovákmi, dosť úslužne povie ruskému ministrovi zahraničných vecí, že sa budeme usilovať pomôcť vyňať tú sestru toho iného ruského alebo neviem akého oligarchu, áno, ruského, ale teda neviem akého, ázijského pôvodu, zo sankčného zoznamu, tak ma to zaráža.
No a v tomto, chcem sa venovať ešte časti o právnom štáte. V dokumente chýba zmienka o tom, že zo strany Európskej únie boli vytýkané rušenia inštitúcií ako Úrad na ochranu oznamovateľov alebo špeciálna prokuratúra. Tento dokument nespomína ani zistenia Európskej prokuratúry o stave podvodov. A my vieme, že sme za posledný rok padli o 14 miest v rebríčku korupcie a u nás je až 4 700 firiem napojených na rôzne podvody, čo až 172 vyšetrovaní prebieha a škody sú až vo výške 681 miliónov eur na území Slovenskej republiky. To je hrozné.
Takže zároveň tu bolo spomenuté, že sme sa angažovali v pomoci v Gaze, a to som chcel vedieť, že akým spôsobom, a tiež, že sme sa účastnili na dialógu s Izraelom. Tak tieto veci sú mi neznáme, aj tieto otázky mám pre vás, pán Blanár, položené. Ale zároveň vám poviem a vyjadrím, že ste ten, kto reprezentuje Slovensko v zahraničí, a zároveň si dovolím povedať, že ďakujem za to, že reprezentujete Slovensko v zahra... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pán predsedajúci, ja mám takú otázku, že včera bolo veľmi dlhé hlasovanie a ja som bol veľa veľmi dobrých zákonov hlasoval za s najlepším úmyslom, a nakoniec boli všetky neschválené. Ja sa chcem opýtať, či mi viete povedať, že prečo sa to tu stále deje, že tomu fakt nerozumiem.

Pani kolegyňa, samozrejme, že žiadna nenávisť voči ženám sa nemá tu pestovať a nemáme dovoľovať, aby bola. A znovu toto vaše vyjadrenie, ja to teraz čítam ten návrh uznesenia, ktorý dávate, vyjadruje, že treba zriadiť nejakú skupinu odbornú, ktorá to bude riešiť, zástupcov, zástupkyne relevantných ministerstiev, odbornej spoločnosti a tak ďalej. Ale veď my na to máme radu vlády, už niekoľko skupín toto môže robiť a nie zasa zriaďovať niečo ďalšie. Ja si myslím, že to patrí už do kompetencie niektorých úradov a len treba, aby poriadne pracovali, napríklad aj tie rady vlády.
Ale ja by som asi položil prst na niečo iné. Mne tu mnoho rokov už chýba, aby v našom školstve bolo reálne vyučované dobré, dobrý predmet o vzťahoch, o výchove k rodičovstvu, ku dobrým vzťahom, ku kvalitnému rodinnému životu. A my musíme vštepovať mladým ľuďom správne hodnoty, a to nám tu jednoducho chýba. Ak to nemáme, tak potom asi sa tu dejú ešte niektoré stereotypy, ktoré sú nesprávne a naozaj ich nemôžeme podporovať, ani nemôžeme chcieť, aby fungovali, ale tiež nemôžeme neustále vytvárať nejaký ďalší, ďalšiu skupinu ľudí, ktorí zase budú niečo riešiť. Ja si myslím, že to patrí aj do nášho normálneho školského systému a ten tam nemáme. Zato ale počúvam od niektorých skupín, a myslím, že aj vaši poslanci k nim patria, že máme predovšetkým vyučovať sexuálnu výchovu a tam asi hľadáte, že to by potom bolo niečo, čo by riešilo tento problém, ale nie je to tak. Výchova ku dobrým vzťahom a ku dobrému rodičovstvu, to by bol ten správny predmet.

Ďakujem, kolegovia z Progresívneho Slovenska, za povzbudenie, že nemusím zbytočne rozprávať, dotknem sa ešte pár slov. Kolega ešte stihol, pán Truban, povedať, že zbytočne, pán kolega, že dlho, dobre, využijem svojich pár minút.
Takže rád ešte zdôrazním niekoľko bodov, ktoré toto môže priniesť. Áno, súhlasím, kolega, hovoríte tu, pán Prostredník, hovoríte tu o tom, že by sme mali súhlasiť, že náboženstvo nemá vyvolávať vojenské konflikty, ale však samozrejme, že nie, kto by si toto želal, veď to je nezmysel, a zároveň si nemyslím, že takéto niečo my tu potrebujeme riešiť. Naopak, ja poukazujem na to, čo sa už veľakrát stalo v politických takýchto uzneseniach alebo vyjadreniach, že prichádza k zneužívaniu, ktoré je práve preto že je vágne a nedefinovateľné, tak to zneužívanie takýchto dokumentov môže byť. Opýtal som sa, ako bude vyzerať ten monitorovací mechanizmus. Viete, my v Európskej únie a niektoré nápady z Európskej komisie, ktoré s takýmito kontrolnými mechanizmami prichádzajú, tak to môže viesť naozaj ku nezmyselnej, prebujnelej administratíve, kontrolovaniu ľudí, ku pokutovaniu a podobné nezmysly. Takéto niečo sa napríklad objavilo v tom známom Istanbulskom dohovore, že je potrebné vytvoriť monitorovací mechanizmus, ktorý bude kontrolovať všetky štáty, či dodržiavajú ustanovenia Istanbulského dohovoru. Toto by viedlo k ďalšej, a ďalšej prebujnelej administratíve a plateniu stoviek ľudí na to, aby kontrolovali jednotlivé štáty, či dodržiavajú niektoré nejasné ustanovenia samotného dohovoru. Preto som aj ja vyzýval, aby sme tento dohovor neprijali a Slovensko ho neprijalo, čomu som veľmi rád, je to veľmi pochybný dokument.
My, kresťania, naozaj máme stáť proti zneužívaniu viery na manipuláciu, ale zároveň musíme odmietať kroky štátu, ktoré by mohli obmedzovať slobodu náboženského prejavu, vnášať právnu neistotu a zasahovať do prirodzenej aktivity cirkvi a ktoré by prehlbovali polarizáciu, a toto tu sa v práve môže diať, pretože charakter tohto uznesenia, ak to bude politické vyhlásenie Národnej rady Slovenskej republiky, to nebude zákon, nemá to priamu právnu záväznosť, ale vytvára to nejaký normatívny rámec pre budúce legislatívne iniciatívy. Toto je taká tá salámová metóda, ktorá v mnohých veciach v Európskom parlamente sa deje.
Potom ten ústavný kontext. To uznesenie sa opiera o článok 1 Ústavy Slovenskej republiky, že Slovenská republika sa neviaže na žiadnu ideológiu ani náboženstvo. To znamená, že to uznesenie potvrdzuje ten existujúci princíp neutrality, ale môže byť teraz interpretované novým spôsobom. Ako podklad pre zmeny vo volebných zákonov, napríklad obmedzenia používania náboženských symbolov v kampaniach, alebo úpravu zákona o politických stranách, napríklad zamedzenie financovania kampaní cez cirkevné zdroje, alebo etické kódexy pre verejných činiteľov, zákaz spájania výkonu funkcie s náboženskou legitimizáciou alebo dopad na politickú prax. Proste ja za tým vidím určitú polarizáciu a zároveň taká tá divná atmosféra. Ja som to zažil v Európskom parlamente, že náboženské veci sa ani len nemajú spomínať. Už som sa tu dotkol celého toho princípu. Prečo by som ja nemal vniesť svoje presvedčenie a svoje hodnoty do mojich politických a legislatívnych rozhodnutí? Ako že nie? Tak nevnášajte vy, pán kolega, alebo nech nevnášajú kolegovia z Progresívneho Slovenska svoje presvedčenia do svojich politických rozhodnutí. Pretože vnášajú. Úplne normálne a nejak inak sa to nedá. Lebo každý človek má presvedčenie a vnášať ho do svojich rozhodnutí musí, lebo je normálny človek a musí sa nejako rozhodnúť. Ale takéto nápady podľa mňa prinášajú úplne nezmyselne použité nálepkovania druhých ľudí, čo majú a nemajú.
Ja sa zúčastňujem na rôznych stretnutiach politikov, ktorí sa spolu schádzajú preto, aby vyjadrovali svoje presvedčenie a svoj kontakt s Bohom a volá sa to modlitebné raňajky politikov. A deje sa to na medzinárodnej úrovni, a na najvyšších poschodiach politiky, pretože najvyšší politickí predstavitelia sú hlboko a úprimne veriaci presvedčení ľudia, ktorí rozumejú, že to nie je ani zlá vec, ani hanba, ani niečo, čo treba skrývať v politickom živote. Naopak, ktorí úplne normálnym spôsobom sa stretávajú, a aby konali národné modlitebné raňajky. Dám krátky prehľad toho, ako to vzniklo a deje sa to po celom svete a v mnohých parlamentoch sveta. Ja som sa zúčastnil v trinástich parlamentoch rôznych parlamentoch sveta takýchto národných modlitebných raňajok a tam vystupujú a chodia tam premiéri, ministri, poslanci, zároveň ľudia, ktorí sa angažujú v náboženskej sfére, pastori, kňazi, biskupi, ľudia z podnikateľského prostredia a všetkých spája presvedčenie, toto sú kresťanské modlitebné raňajky, ľudí ktorí sa angažujú v spoločnosti a záleží im na dobre, dobro, šírenie dobra v spoločnosti a prinášania princípov, ktoré prinášajú dobro a rozvoj a harmóniu do spoločnosti. Takže takéto národné modlitebné raňajky každoročne konané vo Washingtone spája amerických, politických, podnikateľských a náboženských lídrov. Je to dlhoročná tradícia od roku 1953, odvtedy, prvý bol Dwight Eisenhower, prvý prezident, a odvtedy každý rok sa ich zúčastňuje americký prezident. Bola to iniciatíva jedného metodistického duchovného Abraháma Vereidea, v roku 1935 založil hnutie založené na duchovné líderstvo medzi politickými a podnikateľskými elitami. V roku ´42 – ´43 vznikali takéto modlitebné skupiny v kongrese Spojených štátov, najprv v snemovni, neskôr v senáte. V ´53. tam bol prvýkrát prezident a odvtedy tam chodieva každý rok. V roku 1970 sa premenovalo na Národné modlitebné raňajky. Takže o čo išlo a čoho je toho zmysel, význam? Pestovať morálne a duchovné hodnoty medzi národnými lídrami, podporovať vzájomné porozumenie medzi predstaviteľmi rôznych odvetví spoločnosti a vytvárať priestor pre politicko-náboženské sieťovanie v duchu modlitby a reflexie a vnášania zdravých biblických hodnôt do spoločenského diskurzu.
Takže dokonca je to pojítko medzi rôznymi politickými skupinami, ktorí dokážu nevnášať svoj antagonizmus politický alebo nesúlad alebo nesúhlas, naopak toto sú stretnutia, kde spolu vedia koexistovať ľudia rôznych politických skupín. Aj tu na Slovensku takéto máme a zažívame, hoci nie v takom rozmere ako v zahraničí. Najbližšie a zakrátko sa bude konať v rakúskom parlamente, vo Viedni, kde politici rôznych politických táborov dokážu spolu byť a spolu sa modliť a žiadať Boha o požehnanie pre krajinu. Čo viac môžu urobiť než sa nehádať len v politike, ale vedieť sa spoločne zhodnúť na tom, že potrebujeme tú vyššiu, najvyššiu duchovnú autoritu, aby sme si vyžiadali požehnanie pre krajinu. Ja by som to želal aj nášmu parlamentu, aby sme také niečo chápali a rozumeli a, žiaľ, je faktom, že tu na Slovensku to nemáme. Nakoniec, kolega, aj teba sme pozvali na toto stretnutie a neprijal si pozvanie, hoci si povedal, že prídeš, ale neprišiel si. Rozumiem, zatiaľ medzi nami existujú rozdelenia a myslím si, že sú veľmi zlé a mali by sme vedieť ich prekovať. Pretože spolu sa modliť a žiadať Boha, aby priniesol dobro do našej krajiny, nie je žiadne náboženské ohrozenie ani nebezpečné zneužitie náboženstva, ale poľahky si viem predstaviť, že možno by do tejto kategórie podľa tohoto uznesenia aj bol spadol. A potom keby už existoval ten kontrolný mechanizmus tak by som asi dostal aj pokutu za to, že by som také niečo vari organizoval a konal.
Takže z malého stretnutia tohto typu, ktoré som tu teraz popísal, kedysi v tridsiatych-štyridsiatych rokoch to prerástlo na obrovské medzinárodné stretnutia, kde chodí niekoľko tisíc rôznych hostí a ľudí angažovaných v politike, v náboženstve, aj v podnikateľskej sfére a vyjadrujú spoločnú túžbu po dobre v spoločnosti.
Ďakujem.

Ďakujem.
No, pán kolega, mne tu stále chýba relevantnosť celej tejto veci, o ktorom hovoríte. Aký toto má vzťah ku Slovenskej republike? Prečo potrebujeme takýto dokument, takéto uznesenie by Národná rady mala vyjadrovať? Pretože ja vôbec nevidím, čoho sa to má týkať v Slovenskej republike. A vôbec všetko to, čo je popisované v tomto vašom návrhu, nezneužívanie náboženstva v politike, tie body, ktoré som tu menoval, vlastne na to ste nereagoval. Vy ste niektoré tie konkrétne body sa dotkol. Ale ja som tu hovoril o tom, ako je to vágne, ako je to nejasné a čo všetko neistého z toho môže vyplynúť. A to je to nebezpečné, čo tu môže nastať, a zvlášť preto, že my sa už dostávame v spoločenskom diskurze do rozporov v tom chápaní a niektorí tu naznačujú, niektorí politici, že to sú vlastne tie slovné prejavy nenávisti. A stále majú v podtržníku, akože no medzi riadkami vyjadrujú, že to je, že to vyplýva z ich náboženského presvedčenia a to chcú označiť ako nenávistné a to sa nesmie. A už tu niektorí naznačujú, nakoniec je to jedna vaša kolegyňa, ktorá hlása, že za nenávistné prejavy máme ľudí dávať do väzenia, a tie sa majú týkať aj prejavov alebo pohľadov a vyjadrení ľudí ohľadne jeho sexuality. No a mne toto naozaj vadí a zaváňa niečím, čo sa volá prenasledovanie alebo perzekvovanie. Takže ďakujem, že ste spomenuli tých politikov, Lukasa Mandla poznám osobne a myslím si, že to však do slovenského kontextu toto uznesenie nepatrí.