Dobre, ďakujem pekne.
Vážený pán predsedajúci, pán minister, vážené poslankyne, poslanci, na úvod by som chcela povedať, že na konci budem čítať predložený pozmeňujúci návrh, ďakujem.
Tá absurdita, že pod plášťom nového ministerstva sa skrýva množstvo iných nesúvisiacich tém, napríklad aj zbrojárstvo, je do neba volajúca. A ja som vlastne v tejto, síce iba opozične, ale za to poctivej a skúsenosťami a odbornosť nabitej debate vďačná, pretože tak ako aj my, poslankyne a poslanci, čo sme tu a počúvame, tak aj voliči a voličky, ktorí sledujú tieto debaty, a našťastie ich sledujú, vidia, o čom to celé dopodrobna je.
Dovoľte mi trochu konkrétnejšie povenovať v rámci tohto návrhu kompetenčného zákona novému ministerstvu športu a cestovného ruchu. Podpora cestovného ruchu je veľmi komplexná téma a vlastne aj veľmi pekná a zaujímavá, pretože môže hovoriť o budúcnosti Slovenska. Avšak už laxnosť v dôvodovej správe hovorí o opaku. Cestovný ruch to nie je iba turista s batohom, či kufrom. Je to aj cielená podpora ľudí prezentujúcich našu krajinu aj mimo Slovenska, ktorí správne nastavenou podporou následne prilákajú k nám domov zvedavých ľudí. A to sú nielen turisti. Je to aj bájna kongresová turistika, dlhodobejšie stáže, rezidencie, nové väčšie či menšie eventy od športu, cez kultúru a množstvo iných oblastí. A síce viem, že nás tu koalícia nepočúva, ale napriek tomu, keďže som človek orientovaný na hľadanie riešení, skúsim sa trochu do témy ponoriť v detaile a možno motyka vystrelí a niekto to do agendy pretaví, čo samo osebe môže byť aspoň trocha pozitívne, dúfajme.
My, ktorí a ktoré sa roky pohybujeme v prezentácii Slovenska v zahraničí, napríklad aj prostredníctvom umenia, kultúry, kreatívneho priemyslu, my veľmi dobre vieme, o čom sa tu ide hovoriť. My, ktorí a ktoré toto prostredie poznáme aj z pohľadu biznisového potenciálu a potenciálu celkovo pre našu krajinu, my veľmi dobre vieme, že toto ministerstvo je, žiaľ, len taká hračka pána Danka pre SNS. Je to trafika pre ľudí jemu blízkych a zahorenie, pozašívanie sa v útrobách novej budovy pre jemu spriaznených ľudí a na ich výplatu sa poskladáme my všetci. Ak by sme sa šli totiž reálne baviť o probléme, o výzve ako prezentovať Slovensko, ako sem prilákať ľudí z iných krajín na pobyt, ako podporiť turizmus v rámci Slovenska, ako sa pobaviť o podpore kongresovej turistiky, prírodného turizmu, ako reálne podporiť naše talenty vo všetkých oblastiach spoločnosti od umenia, cez šport, biznis, inovácie a tak ďalej a tak ďalej, tak je nám nad slnko jasné, že diskusia by sa začala úplne inak. A ono vlastne treba povedať, že tá diskusia by sa začala. Diskusia by to bola odborná, fundovaná, medzirezortná. Diskusia so samosprávami, ktorých sa táto téma bytostne dotýka, bola by to diskusia s ľuďmi, ktorí nám politikom a političkám vedia poradiť, ako to celé spraviť tak, aby to malo zmysel a reálny dopad. Mali by sme analýzy, mali by sme plán, mali by sme míľniky, kroky, nástroje a presný cieľ. Toto ako vidíme, sa tu nedeje ani náhodou, a preto je úplne reálne sa obávať, že celá táto idea je iba vyhodením našich spoločných peňazí do vzduchu.
Skúsim trochu rozobrať časti dôvodovej správy ktorá hovorí o nevyhnutnosti zriadiť toto ministerstvo pre šport a cestovný ruch. Citujem: "Cieľom zriadenia ministerstva je posilniť a zefektívniť využívanie verejných zdrojov." No posilnenie využívanie verejných zdrojov, tak to teda by sme mohli potvrdiť, pretože tu silno využívame verejné zdroje, tak 100 alebo 200 miliónov, a to je teda ešte len začiatok.
Druhá časť však hovorí o zefektívnení verejných zdrojov, tak tu už nastáva tá silná pochybnosť, že sa významu tohto slova učiní aj zadosť. Pretože efektivita musí byť založená najprv na dobrej analýze, následne syntéze, ktorá nám povie, ktorým smerom sa vydať a aké konkrétne nástroje použiť na to, aby sme dosiahli skutočný rozvoj cestovného ruchu, aby sme skutočne mali z tejto témy efektivitu ako po finančnej stránke, tak aj po stránke budovania značky Slovensko.
Ďalej sa v rozvitej vete nachádza táto časť: "Cieľom zriadenia je posilniť a zefektívniť využitie potenciálu v cestovnom ruchu." A azda každý človek, ktorý sa pracovne ocitol v zahraničí, tento potenciál pocítil. Potenciál vytvoriť zo Slovenska zaujímavú značku lákajúcu k objavovaniu. Rôzne stavovské organizácie kreatívneho priemyslu, pracovníci a pracovníčky v kultúre, vybraní diplomati, ekonómovia tu dlhé roky upozorňujú na trestuhodné nevyužívanie tohto potenciálu, talentu ľudí tejto krajiny. Mnohé z našich reálnych šancí sme ako krajina úplne trestuhodne zahodila. Ako práve aj na základe nepochopenia zo strany kompetentných v tomto štáte v bezpohlavných organizáciách, síce na podporu cestovného ruchu vytvorených, ale v realitu na rozhodujúcich postoch sedeli väčšinou ľudia, ktorí absolútne nechápali kroky, ktoré bolo a je treba potrebné vykonať, aby sa podpora cestovného ruchu skutočne naplnila. Lebo my keď si aj dáme mentálne cvičenie, v ktorom pripustíme ministerstvo ako nápad hodný zamyslenia, tak rozhodne, ale rozhodne nám je jasné, že už navrhované personálne nominácie nám nezaručujú svetlú budúcnosť. Nezaručujú a dovolím si tvrdiť, že ani nezaručia aktuálne svieže a úprimné pochopenie ako funguje ozajstná prezentácia krajiny a to je cez talenty, cez cielenú transparentnú a inštitucionalizované podporu, cez skutočné poznanie prostredia toho potenciálu. A to sme ešte stále pri tej prvej rozvitej vete v argumentácii, kde sa spomína napríklad, že teda cieľom je zriadenie, zriadenie aj významne podporiť rozpoznateľnosť značky Slovensko ako bezpečnej turistickej destinácie a vytvoriť na zahraničných trhoch priestor pre plynulý rast príjmov z tohto významného sektora domáceho hospodárstva. Keby sme mali zákon predložený v normálnom tempe s odbornou diskusiou a v medzirezortnom pripomienkovom konaní a nie v besnom chvate, tak by sme sa asi dozvedeli teda, že čo pre autorov tohto návrhu znamená slovo bezpečný. Lebo, povedala by som, že ide o uhol pohľadu, a teda, žiaľ, ide o uhol pohľadu. Pretože v ideálnom svete by sme sa nemuseli pozerať na to, ktorá skupina ľudí sa u nás cíti bezpečne a vieme, že toto je jeden z kľúčových argumentov pri rozhodovaní sa o navštívení tej ktorej krajiny.
V tejto súvislosti by som sa ešte rada pristavili a citovala jednu časť dôvodovej správy, a teda to, že návrh zákona nebude mať vplyv na manželstvo, rodičovstvo a rodinu. A teda mne sa teda celkom uľavilo, že nové ministerstvo nebude mať vplyv na moje manželstvo, ani rodičovstvo, ani rodinu, akože super. Ale zas musím povedať, reagujúc na to, kto ministerstvo z tejto koalície presadzuje a aké veci šíri vo verejnom priestore, že na moje manželstvo nikdy nemali žiaden negatívny vplyv ani ľudia z LGBTI+ komunity. Naopak. Zdieľame s nimi hlboké priateľstvá. Fakt negatívny efekt to nemalo naozaj žiaden.
Ale teraz naspäť, vážne, nespomenula som to len tak. Mňa by totiž naozaj zaujímalo, čo bude tou zmenou k rastu cestovného ruchu. Lebo mňa by zaujímalo, ako sa táto koalícia, napr. stavia k odvetviu, o ktorom som z ich úst ešte nepočula ani slovo, pričom je to odvetvie, ktoré len od roku 2019, v roku 2019 vykázalo kúpnu silu v hodnote 3,7 bilióna dolárov. Čiže by sme logicky mohli chcieť trošku z toho koláča. A viete, aký to je segment? Je to segment LGBTI+ komunity. Možno by sme teda už mohli aj pomocou čísel v tejto krajine prejsť aj do 21. storočia a pokiaľ budeme mať ministerstvo, ktoré deklaruje, že chce, aby sa u nás cítili turisti bezpečne, tak by sme mohli začať rešpektovať všetkých ľudí a rešpektovať rovnosť nás všetkých. Tým prispejeme ku naozaj bezpečnému prostrediu, ktoré bude hodné navštívenia a to dokonca opakovaného dlhodobého a mimo iba hlavných sezón, rozloženého rovnomerne počas roka, čo je znakom bezpečia s pozitívnym ekonomickým dôsledkom na štát, na samosprávy ako aj na samotných podnikateľov a aj obyvateľstvo.
Poďme ale ďalej rozobrať dôvodovú správu: "Podpora cestovného ruchu je úzko previazaná s rozvojom regiónov Slovenskej republiky, čím dôjde k vyrovnávaniu regionálnych rozvojov," a tak ďalej. Tu by sme sa mali naozaj zamyslieť, prečo potom vláda robí úplne presný opak. Vidíme to v návrhu konsolidačného zákona, vidíme to vlastne aj v programovom vyhlásení vlády. My sa nielenže nebudeme môcť rozvíjať, ono niektoré veci skrátka pôjdu aj reverzne. Veľa tu rozoberala a argumentovali aj naši odborníci a odborníčka z Progresívneho Slovenska pre ekonomiku, či podnikateľské prostredie, ale aj z ostatných sfér. Všetci sme sa zhodli, že nový konsolidačný zákon, ako ani samotné programové vyhlásenie vlády, nie je nastavené na rozvoj a jeho podmienky. Tento návrh zákona, takýto trend, že ja ho tiež len kopírujem.
No a tak, ako sme nikdy nepočuli od tejto vlády nič o tzv. pink economy, ktorú som spomínala pred chvíľou, tak si naozaj nespomínam, že by sme niekedy od nej poučili, počuli niečo aj o ďalšom silnom odvetví, a to je napríklad kreatívny cestovný ruch. A teraz nemajme na mysli kreatívne účtovníctvo na budúcom ministerstve, ale naopak, naozajstný rozvoj regiónov v celej šírke a hĺbke a to dokonca spojené aj s možným, pokiaľ by sme nastavili dobré podmienky, návratom ľudí zo zahraničia domov. Poviem, kreatívny turizmus je vo svete definovaný už takmer štvrťstoročie a zdôrazňuje význam kreativity v plánovaní a rozvoj kultúrneho turizmu. UNESCO určilo túto tému ako cestovanie zamerané na angažovanú a autentickú skúsenosť s participatívnym učením o umení, dedičstve alebo osobitnom charaktere miesta a poskytuje spojenie s tými, ktorí na tomto mieste žijú a toto miesto tvoria.
Správa OECD zdôrazňuje, že celkový vzťah medzi kultúrou a pozor, opäť narážame na problém spomínací... v spojení s nomináciou SNS na súčasnú ministerku kultúry, všakže? Takže OECD zdôrazňuje, že celkový vzťah medzi kultúrou a cestovným ruchom bol v posledných rokoch jedným z kľúčových zdrojov rozvoja cestovného ruchu. Je to, je to, nedávno sme začali byť svedkami teda rastúceho významu kreativity, ktorá dopĺňa konvenčné a tradičné modely kultúrneho cestovného ruchu založeného na dedičstve o nové formy cestovného ruchu založené na nehmotnej kultúre a modernej kreativite. Naznačuje tiež, že kreatívne odvetvia ponúkajú rozmanité príležitosti pre rast a rozvoj cestovného ruchu, vrátane potenciálu vytvárať dopyt po cestovnom ruchu, zavádzať nové kreatívne produkty cestovného ruchu a zvyšovať kvalitu a atraktívnosť miest, ako aj podporovať kreatívny priemysel a stimulovať kreatívny export. Destinácie sú cenené podľa ich príbehu, symboliky, emócií, ktoré vyvolávajú, a toho, čo v nás vyvolávajú. Takto funguje kreatívny turizmus.
Ja sa obávam, že okrem iného, o tak niečom nie je idea vytvorenia nového ministerstva. Veľa sa v pléne rozpráva o podpore športu, ktorý je pod ministerstvom školstva, a pokiaľ by niekto chcel jeho rozvoj, tak nástroje na to sú. Napríklad ako sa tu viackrát spomínalo vo Fonde na podporu športu. Nevraviac o tom, že zo strany vlády nič nepočujeme o podpore športu pre deti a mládež, v rámci času po vyučovaní v súvislosti so vzdelávacím systémom, či podpore voľnočasových aktivít. Oveľa menej sa tu spomínala verejne aj táto druhá časť o cestovnom ruchu a konkrétne témy, ktoré spomínam vyššie. Vo svojej reakcii na programové vyhlásenie vlády som uvádzala okrem iného aj témy, oblasti, či problémy, ktoré mi chýbali a tu je to napríklad aj to, že sa zatiaľ k takejto obrovskej príležitosti, akou je Trenčín, Mesto kultúry 2026, táto vláda ani nezaoberá. V takejto obrovskej príležitosti a prestížnej záležitosti s výnimkou úradníckej vlády sa k nej správajú ministerky kultúry veľmi macošsky. Pritom odborníci a odborníčky, ale aj krajiny, ktoré sú hrdé na takýto ťažko a naozaj jedine poctivo získaný titul, dobre vedia, že každé euro vložené do regiónu, podotýkam, ale správne vložené, sa zhodnotí mnohonásobne. A to sme, samozrejme, nepočuli v tejto súvislosti ani o ďalšej nutnej téme, kľúčovej pre rozvoj cestovného ruchu, a tým je kultúrna diplomacia. Toto všetko spolu s mnohými inými argumentami, ktoré tu v pléne spolu s mojimi kolegami a kolegyňami z PS či inej opozície ponúkame, je jedno veľké nepochopenie okna príležitosti touto vládou. A to aj v súvislosti s vyššie spomínaným kreatívnym cestovným ruchom, čiže skvelou témou pre nové ministerstvo, čiže pre rozvoj regiónov a tak ďalej, v tejto téme sa plynulo dá prejsť od kreatívneho priemyslu po rozvoj udržateľného poľnohospodárstva či zelených tém a inovácií.
Tu premostím rovno k prírodnému turizmu, kde teda, ach, opäť je na jednom z ministerstiev nominant SNS. Ono to tak už celé vyzerá, že všade, kde sa ideme insitne biť do hrude, že všetko má byť iba národné a nič len národné a slovenské a žiadne iné, tak tam už teda asi tráva neporastie. Prírodný turizmus totiž nie je o kubíkoch vyrúbaného dreva, na ktoré sa s úľubou prídu pozrieť turisti. Nie je o výsmechu ľuďom, či mimovládnym organizáciám za to, že sa snažia zachrániť to najdrahšie prírodné, čo ešte v našej malej krajine máme. Prírodný turizmus je naopak o zachovaní autenticity prírodných zdrojov, o participácii s miestnymi obyvateľmi, ale aj o autentickom zážitku spoločne tvoreného s návštevníkmi. Tak ďaleko však nominanti a táto koalícia ako celok rozhodne nejde, čo je naozaj pre Slovensko veľká škoda.
V dôvodovej správe sa ešte spomína aj kongresová turistika, kde sa teda dá toho ešte tiež veľa povedať, ale teda tu je aj známa celkom averzia voči mestám tejto vlády a trpí tým najmä Bratislava, naše hlavné mesto, ktoré síce srdečne víta ľudí z iných častí Slovenska, ale teda dostáva neustále rôzne druhy polien pod nohy. Možnože by toto nové ministerstvo mohlo prísť aj na to, že dobre, pozerať sa na krajinu komplexne a využiť každý jeden potenciál, či už ten rurálny alebo urbánny. Ale skôr to nevidím reálne a kiežby som sa naozaj, žiaľ, mýlila.
Na záver by som ešte dodala, že rozvoju cestovného ruchu aj športu môže pomôcť len dôsledná a koncepčná podpora. Určite tomu nepomôže umelé vytváranie pracovných miest pre straníckych nominantov, v konečnom dôsledku to bude viesť len k prehlbovaniu byrokracie bez konečného viditeľné, viditeľného efektu, a to bude opäť raz jedna z ďalších našich frustrácií. Ako som vravela na začiatku, ak by sme naozaj túto tému chceli dobre uchopiť, tak by sme tu mali diskusiu a nie skrátené legislatívne konanie. Diskusia by to bola odborná, fundovaná, medzirezortná a aj s tými spomínanými samosprávami.
Preto by som vyzvala koaličných politikov a političky, aby nepodporili tento návrh zákona, pretože sa budú na tomto marazme spolupodieľať. Zároveň sme spolu s kolegyňou Zorou Jaurovou z Progresívneho Slovenska pripravili pozmeňovací návrh tohto zákona. Podstatou nášho návrhu je ponechanie športu na ministerstve školstva a presunutie agendy cestovného ruchu pod ministerstvo hospodárstva, ktoré sa týmto premenúva na ministerstvo hospodárstva a cestovného ruchu. Týmto sa zachová prepojenie športu so vzdelávacím systémom a zároveň sa zdôrazní význam cestovného ruchu pre ekonomický a hospodársky rozvoj Slovenska. Agenda cestovného ruchu vecne prislúcha pod sektor hospodárstva a tento model sa najlepšie osvedčil aj v iných európskych štátoch.
Takže pozmeňujúci návrh poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Zory Jaurovej a Dany Kleinert k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 90.
V súlade s ustanoveniami zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky predkladám nasledujúci pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 90:
1. V čl. 1 sa vypúšťa bod 4.
Ostatné body sa primerane prečíslujú.
2. V čl. 1 bod 5 znie:
"V § 3 písmeno a) znie:
"a) Ministerstvo hospodárstva a cestovného ruchu Slovenskej republiky,".
3. V čl. 1 sa vypúšťajú body 15, 16 a 17.
Ostatné body sa primerane prečíslujú.
4. V čl. 1 bod 18 znie:
"§ 6 znie:
§ 6 Ministerstvo hospodárstva a cestovného ruchu Slovenskej republiky
(1) Ministerstvo hospodárstva a cestovného ruchu Slovenskej republiky je ústredným orgánom štátnej správy pre
a) priemysel s výnimkou spracovania dreva, biotechnológií, potravinárstva a stavebných výrobkov,
b) energetiku vrátane hospodárenia s jadrovým palivom a uskladňovania rádioaktívnych odpadov a energetickú efektívnosť,
c) teplárenstvo a plynárenstvo,
d) dobývanie a úpravu tuhých palív, dobývanie ropy a zemného plynu, rudných surovín, nerudných surovín a rádioaktívnych surovín,
e) podporu malého podnikania a stredného podnikania vrátane podpory potravinárskych produktov, ktoré nie sú zaradené do prílohy 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie a podpory spracovania dreva a biotechnológií,
f) stratégiu tvorby podnikateľského prostredia a podporu podnikateľského prostredia vrátane podpory potravinárskeho podnikateľského prostredia, ktorého produkty nie sú zaradené do prílohy 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie a podnikateľského prostredia v oblasti spracovania dreva a biotechnológií,
g) vnútorný obchod, zahraničný obchod vrátane obchodovania s výrobkami obranného priemyslu a tvorby zahraničnej obchodnej politiky, ochranu spotrebiteľa s výnimkou ochrany spotrebiteľa pri poskytovaní finančných služieb a koordináciu politiky vnútorného trhu Európskej únie,
h) ochranu a využívanie nerastných surovín vrátane hlavného dozoru nad ochranou a využívaním ložísk nerastov,
i) hlavný dozor nad bezpečnosťou a ochranou zdravia pri práci a bezpečnosťou prevádzky v banskej činnosti, činnosti vykonávanej banským spôsobom a pri používaní výbušnín,
j) puncovníctvo a skúšanie drahých kovov,
k) kontrolu zákazu vývoja, výroby, skladovania, použitia a obchodu s chemickými zbraňami a prekurzormi potrebnými na ich výrobu,
l) riadenie úloh hospodárskej mobilizácie,
m) odštátnenie a privatizáciu majetku štátu a pre správu majetku štátu v podnikateľskej sfére,
n) stratégiu tvorby a realizácie inovácií v oblastiach podľa písmen a) až d),
o) preverovanie zahraničných investícií z dôvodu ochrany bezpečnosti a verejného poriadku Slovenskej republiky a bezpečnosti a verejného poriadku v Európskej únii,
p) cestovný ruch,
r) rozvoj, propagáciu a prezentáciu produktov cestovného ruchu na Slovensku a v zahraničí.
(2) Minister hospodárstva a cestovného ruchu Slovenskej republiky je predsedom Rady vlády Slovenskej republiky pre konkurencieschopnosť a produktivitu. Rada vlády Slovenskej republiky pre konkurencieschopnosť a produktivitu
a) zabezpečuje hodnotenie legislatívnych materiálov a nelegislatívnych materiálov predkladaných na rokovanie vlády z hľadiska ich vplyvu na konkurencieschopnosť a produktivitu podnikateľských subjektov,
b) zodpovedá za politiku lepšej regulácie, agendu RIA 2020 a dohliada na znižovanie administratívnej záťaže,
c) predkladá vláde návrhy na zjednodušenie právnej úpravy pre podnikanie."
5. Čl. V znie:
"Zákon č. 91/2010 Z. z. o podpore cestovného ruchu v znení zákona č. 556/2010 Z. z., zákona č. 386/2011 Z. z., zákona č. 352/2013 Z. z., zákona č. 415/2013 Z. z., zákona č. 125/2016 Z. z., zákona č. 347/2018 Z. z., zákona č. 221/2019 Z. z., zákona č. 399/2019 Z. z, (chýba zákona č. 90/2020 Z. z., pozn. red.), zákona č. 342/2020 Z. z, zákona č. 501/2021 Z. z., zákona č. 92/2022 Z. z. a zákona č. 490/2022 Z. z. sa mení a dopÍňa takto:
1. V § 2 písm. g) sa slová "Ministerstvu dopravy a výstavby Slovenskej republiky" nahrádzajú slovami "Ministerstvu hospodárstva a cestovného ruchu Slovenskej republiky".
2. V § 31 ods. 2 prvej vete sa za slovo "minister" vkladajú slová "hospodárstva a cestovného Slovenskej republiky" a na konci druhej vety sa pripájajú tieto slová: "hospodárstva a cestovného ruchu Slovenskej republiky".
3. Za § 31f sa vkladá § 31g,ktorý vrátane nadpisu znie:
"§ 31g
Prechodné ustanovenia k právnej úprave účinnej od 1. januára 2024
(1) Konania podľa tohto zákona začaté a právoplatne neskončené do 31. decembra 2023 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. decembra 2023.
(2) Konania o registrácii podľa tohto zákona začaté a právoplatne neskončené do 31. decembra 2023 vykoná Ministerstvo hospodárstva a cestovného ruchu Slovenskej republiky.
(3) Finančnú kontrolu hospodárenia s verejnými prostriedkami poskytnutými podľa tohto zákona do 31. decembra 2023 a kontrolu dodržania podmienok zo zmluvných vzťahov podľa tohto zákona vykoná Ministerstvo hospodárstva a cestovného ruchu Slovenskej republiky."
6. Čl. X, Čl. XI, Čl. XII a Články XV - XIX sa vypúšťajú.
Ostatné články sa primerane prečíslujú.
Tak to by bolo všetok v rámci tohto môjho pozmeňovacieho návrhu. Ďakujem vám za vašu pozornosť, a teda upozorňujem koalíciu na to ešte raz, poprosím vás fakt si premyslite, že či naozaj tieto vaše "dobré nápady" sú naozaj dobré nielen teda pre vás, ale naozaj aj pre Slovensko, pretože my odborníci a odborníčky z Progresívneho Slovenska sme presvedčení o tom, že naozaj nie sú. A je to fakt veľmi smutné, že nás nepočúvate. Ja by som bola veľmi rada... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Blaha, Ľuboš, podpredseda NR SR
Pani poslankyňa, prepáčte, ale nemôžete už ďalej pokračovať v agitácií. Môžete len prečítať pozmeňujúci návrh. Mrzí ma to. Takže ďakujem pekne. (Ruch v sále, reakcie z pléna: "Ešte má tri minúty".) Aha, tak pardon, tak potom pokračujte. Áno, hej. Tak nech sa páči, agitujte ďalej.
Kleinert, Dana, poslankyňa NR SR
Rozmýšľam, čo dám ešte na tie tri minúty, ja som to chcela už v podstate skončiť, len posledných pár slov ste mi zobral, pán Blaha, ale veď dobre.
Takže ja ešte raz by som chcela poapelovať trošku naozaj tuto na tú našu koalíciu, pretože všetko, čo tu vidíme, všetky tie zákony, skrátené legislatívne konania, návrhy, konsolidačné návrhy, kompetenčné návrhy, to je proste... Je to naozaj frustrujúce sa na to pozerať, pretože to, čo vy robíte, je, že ošetrujete seba a možno svojich blízkych, ale rozhodne, rozhodne zahadzujete budúcnosť našej krajiny, budúcnosť našich detí. Ja vás, naozaj apelujem na vás, aby ste sa nad tým zamysleli, lebo naozaj ideme reverzne so všetkými týmito vašimi návrhmi.
Ďakujem. (Potlesk.)