Ďakujem. Trošku ma mrzí, že tu vidíme prázdne stoličky a prázdne monitory a nie sú tu ani zvyšní členovia a členka nášho kultúrneho výboru, takisto tu napríklad pán Jarjabek nebol ráno, keď sme teda mali s pani Jaurovou naše príspevky do rozpravy a v zásade, keď prišiel na chvíľku, tak dával opäť raz rovnaké argumenty, ktoré sme tu už ix-krát vyvrátili, a je to stále dokola. A to ma mrzí, lebo myslím si, že to, na čom sme sa tu zhodli, bolo,...
Ďakujem. Trošku ma mrzí, že tu vidíme prázdne stoličky a prázdne monitory a nie sú tu ani zvyšní členovia a členka nášho kultúrneho výboru, takisto tu napríklad pán Jarjabek nebol ráno, keď sme teda mali s pani Jaurovou naše príspevky do rozpravy a v zásade, keď prišiel na chvíľku, tak dával opäť raz rovnaké argumenty, ktoré sme tu už ix-krát vyvrátili, a je to stále dokola. A to ma mrzí, lebo myslím si, že to, na čom sme sa tu zhodli, bolo, keď sme tu tak boli viacerí, že je tu obrovská potreba diskusie a ja naozaj veľmi teda uznávam to, že toto uznal aj pán Michelko a zároveň teda by som chcela apelovať na to, že stále nie je neskoro. Stále sa o tom zákone neodhlasovalo, stále sa to môže stiahnuť, stále sa to môže zmeniť a stále zároveň, keď sa bude hlasovať, ak by náhodou k tomu prišlo, čo podľa mňa nie je správny krok ani smerom k vašim voličom, lebo je to príliš veľa ľudí z môjho pohľadu a čísel a dát, tak stále sa dá urobiť to, že strana SMER a strana HLAS nebudú hlasovať za zrútenie projektu, ktorý ešte za pána Maďariča vznikol a ktorý je v tom základnom merite vecí v poriadku. A áno, má nejaké veci, ktoré treba doladiť a, a urobiť lepšie, ale to sa všetko dá v tom procese.
Padli tu rôzne témy dnes, takže som sa prihlásila aj do tejto rozpravy ústne a skúsim teda to, čo stihnem nejakým spôsobom vyvrátiť alebo zargumentovať. Myslím si, že z pohľadu akoby čistej finančnej sumy, ktorá tu padla medzi Bratislavským krajom a inými krajmi, tak myslím si, že je to naozaj nesprávny pohľad, pretože ako som už spomenula vo faktickej, v podstate veci je, že, že je naozaj mnoho ľudí a my ich poznáme, naozaj mnohých, ktorí prídu z regiónov, žijú v Bratislave, majú tu OZ-ká alebo neziskové organizácie, ktoré sa prihlásia, áno, potom je adresa v Bratislave, ale oni reálne sa vracajú naspäť do svojich buď rodných krajov alebo krajov, kde vidia problém, ktorý by chceli riešiť a financie sú nakoniec potom spravované alebo umiestnené tam a myslím si, že je to naozaj že veľmi dobrý model, lebo mnohým ľudom aj z Bratislavy, aj tých, čo, čo sa narodili v Bratislave, naozaj záleží na zvyšku krajiny, ak to takto akože máme rozdeľovať, čo podľa mňa od podstaty nie je správne, ten, takto, takto rozdeľovať našu krajinu. Ale mnoho takýchto ľudí poznáme, sama som aj ňou bola, že my vlastne aj keď žiadame o akékoľvek granty, tak vlastne je to preto, aby sa rozvinula celá naša krajina. A preto si myslím, že nie je dobré nás týmto spôsobom rozdeľovať a hádzanie ako keby súm, ktoré sú nejaké, že je to čistá suma, ono skôr to spôsobuje možnože, lebo tým, že je to aj nesprávne použité číslo, skôr to spôsobuje závisť ako naozaj nejakú možno, možno dobrú informáciu. Tá kvalitná informácia je v tom, že sa rozprávame o percentuálnom, percentuálnej úspešnosti a to z tých dát vieme, že percentuálne najúspešnejšie sú Banskobystrický a Žilinský kraj medzi rokmi 2016 až 2023.
A dokonca keď tu aj pani poslankyňa Vaľová spomenula, že určite dostali, dostala, Bratislavský kraj dostal viacej financií, ako všetky ostatné kraje dokopy, tak už len z toho, čo som zachytila od pána Malatinca a som si to prepočítala, a ešte mi chýbajú dva kraje, tak už z toho je to viacej, že to nedostala Bratislava, ale že dostal zvyšok Slovenska.
Takže bola by som rada, aby sme tu proste naozaj aj my na pôde parlamentu, na pôde Národnej rady rozprávali fakt fakty, rozprávali o veciach, ktoré reálne sú, správali sa naozaj legislatívne zodpovedne a myslím si, že po tomto tu teraz sme tu viacerí z nás volali a voláme. Takže skúsim ešte ďalej reagovať na jednotlivé témy, ktoré tu padli.
Keď, myslím si, že je, že stále, ak sa bavíme o tom, že sme na tej bránkovej čiare, fakt, poďme si to premyslieť. A keď sa bavíme ešte o sumách, tak tie sumy, je podľa mňa dobré sa pozrieť akoby na to nieže cez kraje, ale napríklad cez oblasti umenia, pretože za rok 2023, kedy, ako vieme, bol, sa pracuje s rozpočtom z tých dvadsiatich miliónov, tak len napríklad naše knižnice, ktoré, kde bolo počet predložených žiadostí 646, dostali takmer 2,2 milióna eur, čo je viacej ako vlastne 10 %. Potom tam boli kultúrne a umelecké centrá, ktorých žiadostí je 52, získali 1,18 milióna. Tradičná kultúra a neprofesionálne umenie, 617 žiadostí, je to 1,6 milióna eur. Umenie pre školy 1,6 milióna eur. Ja si myslím, že toto je dobré vidieť a nerobiť tu akoby naozaj že medzi nami rozdiely tam, kde nie sú, ale skôr sa poďme na to, na to pozrieť, akým spôsobom môžu tieto veci fungovať.
Padlo tu aj mnoho akoby narážok na odborné komisie, ako fungujú a podobne. Ale každý, kto trochu pozná tento systém, vie, že ono je aj celkom problém získať tých odborníkov do tých odborných komisií. Sú to vlastne profesionálne, profesné organizácie, ktoré menujú alebo týchto budúcich členov, členky, a oni častokrát majú sami s tým problém, pretože to naozaj nie je len tak, že som člen a niekto mi zavolá a ja rozhodnem, ale títo ľudia to fakt robia zodpovedne a fakt si študujú všetky tie materiály. A naozaj to niečo trvá.
Ale zase, keď sme pri dátach, v roku 2023 dostal fond 85 nominácií na členov a členiek a rada fondu ich spolu vymenovala 80. Čiže čo prišlo, v zásade bolo vymenované, zjednodušene povedané, čiže to nie je o tom, že ich je málo alebo málo z regiónov, ale, alebo málo z regiónov vyberaných, ale keď sa bavíme o tom, že je problém, že máme málo odborníkov z regiónov, tak poďme týchto ľudí z regiónov "naháňať", aby naozaj sa aj chceli do fondu prihlásiť za odborníkov a odborníčky. Dokopy na základe žrebovania v roku 2023 rozhodovalo 296 týchto odborníkov za všetky tie výzvy, ktoré prišli v roku 2023, pričom vlastne celkovo fond oslovil dotazníkom o konflikte záujmov 940 týchto členov odborných komisií.
Chcela by som aj povedať, že je dôležité povedať, že ako to funguje, hej? Čiže v zásade tie nominácie predkladajú právnické osoby, ktoré teda pôsobia v umení, kultúre, kreatívnom priemysle. A potom sú menovaní, potom je tam to členstvo, potom sa definuje konflikt záujmov, potom je tam teda voľba, čiže sa losujú členovia a členky a potom teda prichádza k hodnoteniu, individuálnemu, potom sa spoločne zasadá, potom teda je odporúčanie a nakoniec teda rozhodnutie. Čiže ono to je proces, ktorý akože naozaj je dobre nastavený a my v tejto chvíli hovoríme, že spravíme z nich sekretárov, sekretárky. Oni povedia, že okej, tento, títo to môžu dostať, nemusia, a je to vlastne úplne jedno, čo povedia. Úplne jedno. Tých 5-tisíc projektov oni si môžu naštudovať, ale vedia, že môže to byť na druhý deň zahodené do koša hocikým z ministerstva kultúry.
A keď sa rozprávame o súčasnom ministerstve kultúry, ktoré teda že vraj nebude zasahovať alebo nezasahuje, tak dnes napríklad opäť raz zasahuje do toho, že sa vyjadruje, aké umenie a že či je dobré alebo zlé, a z toho celého, ako sa vyjadruje, je jasné, že si myslí, že je zlé to umenie. Je v Bienále v Benátkach, pretože tak hanlivý príspevok, ktorý teraz dalo ministerstvo kultúry a pani ministerka, tak to je podľa mňa hanba, resp. to svedčí o jej vnímaní nezávislosti umenia a kultúry v našej krajine a nie o tom, čo tam je naozaj prezentované. Takže áno, my sa môžme veľmi jasne domnievať, že toto proste bude, bude problémom a že ľudia, ktorí budú nominovaní do tej rady, tak môžu byť problémom.
Mám ešte chvíľočku, ale chcela by som vám povedať, že keď sa bavíme o konkrétnych problémoch, tak padli tu divné veci typu že Pohoda a tak, no ale vy čím máte väčší projekt, tým máte, samozrejme, aj väčšie spolufinancovanie. Veď akože, a to je zároveň väčšia zodpovednosť toho organizátora. Je jednoduchšie, zjednodušene povedané, vytvoriť niečo doma v ateliéri sám akoby pre seba a potom možno vystaviť, ako urobiť medzinárodný projekt o možno 300 ľuďoch, ktorý musíte, je aj drahý, a zároveň ho musíte v určitom percente spolufinancovať. Čiže to nie je akože o tom, že však veď sa tu len tak akože všetci hrajkáme. Toto sú naozaj že profesionálne výzvy a zároveň tá odborná komisia musí zohľadňovať aj toto v tom projekte.
A ešte taká jedna vec rýchla, že skúsim vám prečítať, čo napríklad bolo prijaté alebo podporené. Medzinárodný festival paličkovanej čipky, Gemerské osvetové stredisko, ŠUP Experience, výstava najkvalitnejších diel zo Strednej školy umeleckého priemyslu Košice. Návrat tradícií 2, prinavrátenie projektu remesiel do obce Žakarovce. Literárne rezidencie Košice, kreatívne dediny, keramické, kožiarske, bylinkárske dielne, Sláčiková rodinka, podnietenie záujmu detí o počúvanie klasickej hudby, Kultúrne leto Bélu Kélera, History 23, literatúra Podtatranskej knižnice Poprad, vzdelávanie v neprofesionálnom umení a astronómii, rozvíjanie diváckej gramotnosti prostredníctvom inscenácií s ľudsko-právnymi témami, knižničný kaleidoskop, rozvíjanie čitateľskej gramotnosti, interiér Obecnej knižnice v Bobrove atď. atď.. To si všetko nájdete v úplne otvorených dokumentoch, ktoré má fond pre umenie.
Preto ja vás naozaj prosím ešte raz, stiahnime tento návrh zákona, poďme sa o ňom znova porozprávať. Ak je problém napríklad s regionálnosťou, poďme ho riešiť. Ale, prosím vás, nerobme to rozmontovaním...
(Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Blaha, Ľuboš, podpredseda NR SR
Na vaše vystúpenie, pani poslankyňa, evidujem jednu faktickú poznámku.
Pán poslanec Ondrej Dostál, nech sa páči.
Dostál, Ondrej, poslanec NR SR
Pani poslankyňa, dotkla si sa vo svojom vystúpení práve toho aspektu, ktorý opakovane tu zaznieva ako otázka, ale teda nedostali sme na ňu celkom odpoveď, že, teda celkom, vôbec sme na neho nedostali odpoveď, je, že akým spôsobom sa to navrhované riešenie prejaví a akým spôsobom pomôže riešiť tie problémy, ktoré sú, ktoré sú deklarované ako, ako dôvody tejto legislatívnej iniciatívy a teda najmä pozmeňujúceho návrhu. Lebo teda pán poslanec Michelko tu hovoril nejakú, nejakú predstavu, že, že teda, ak tie komisie rozhodnú spôsobom, že to bude do očí bijúce, no tak vtedy rada zasiahne a zmení rozhodnutie tých, tých komisií, ale, ale teda priznám sa, že mne nie je jasné, ako táto zmena systému alebo rozmontovanie systému, ako si to, ako si to nazvala, reálne môže, môže pomôcť. Lebo chápem, že môže pomôcť konkrétnym jednotlivcom, ktorí dokážu upozorniť nejakého, nejakého člena rady, že dal som tam dobrý projekt a nepodporili mi ho, neprešiel, neprešiel komisiou, pozri sa na to. Takto si viem predstaviť, že to, že to môže fungovať. Ale je toto systémové riešenie? Je to, je to, systémové riešenie by bolo, no, že áno, že prejdú si komisie všetkými, všetkými projektami, dajú nejaké odporúčania a potom si rada prejde všetkými projektami, zhodnotí ich a dá nejaké svoje poradie s tým že, s tým, že bude tie komisie brať iba, iba orientačne. Lebo jednotlivo, to si ani neviem celkom predstaviť, ako to bude, bude fungovať, lebo však treba tie, tie projekty, samozrejme, posudzovať v kontexte a nejaký projekt v jednom roku môže prejsť a v inom nie. Podľa toho, ako budú tie iné konkurenčné projekty.
Blaha, Ľuboš, podpredseda NR SR
Pani poslankyňa Dana Kleinert.
Kleinert, Dana, poslankyňa NR SR
Presne tak, ja by som sa stále vrátila k tomu, že tu rozmontovávame systém, ktorý funguje a naozaj nikto z nás, čo sme sa tu rozprávali o tom, nepovedal o žiadnych konkrétnych ľuďoch, o nejakých konkrétnych nomináciách. Jediné to z toho, jedine to padlo od pána Michalka a ja si myslím, že, že toto je veľmi nebezpečné, lebo fakt si urobme tieto testy opozíciou, koalíciou, či by sme toto chceli mať, keby teda my sme neboli napríklad vo vláde, aby bolo takto a takto. Proste správajme sa k tomuto zodpovedne ako politici a političky, ktorí nastavujú systém.
Mňa tiež aj pobavila taká predstava, keď tu padla otázka, že, alebo taký návrh, že zavolajme na tie námestia tých, čo sú neúspešní podporovatelia. Ale keby ste vedeli tú realitu, tak ono by tam akože stáli presne tí istí ľudia a potom možno aj nejakí ďalší navyše, hej? Že boli by tam neúspešní, ale tá podmnožina tam by bola jasná, pretože ako stále hovoríme, množstvo ľudí, ktorí majú niektoré projekty podporené, tak sa im úplne bežne stáva, že niektoré projekty, o ktorých sú možno aj sami presvedčení, že sú lepšie, ako tie, ktoré podporené boli, tak majú ich nepodporené. Alebo sa podporili takou nízkou sumou, ktorá proste im nedáva nejaký zmysel a musia potom riešiť spolufinancovanie a čo im zase zaberá čas a kapacity a neviem čo a, a proste tiež nie sú spokojní. My poznáme množstvo ľudí, ktorí spokojní neboli, ale nikoho z nich, okrem tuto pána Michalka nenapadlo rozmontovať ten systém, ktorý môže byť vylepšovaní, ale teda zároveň ho akože zlikvidovať len preto, že, že niečo sa nám konkrétne na tom nepáči. Ale to, čo je na tom celom pozitívne, je, že vy dávate aj konkrétne príklady a my vieme, že na tie konkrétne príklady je konkrétne riešenie. Ale to riešenie nie je tento návrh zákona. A my sme všetci tu, ako sedíme, ochotní o tom konkrétnom riešení diskutovať a vylepšiť ho.
Blaha Ľuboš, podpredseda NR SR
Ako ďalší sa do rozpravy prihlásil pán poslanec Ondrej Dostál, nech sa páči.
Dostál, Ondrej, poslanec NR SR
Vážený pán predkladateľ, vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené kolegyne, vážení kolegovia, je mi ľúto, že tu nie je pani poslankyňa Vaľová, lebo chcel som reagovať na ňu, keďže opakovane sa tu vnáša ten, ten regionálny rozmer a ako jeden, jeden z dôvodov nespokojnosti žiadateľov je práve to, že nadproporčne sú, sú podporované projekty z Bratislavského kraja v porovnaní s inými krajmi. Tak ja som tu už teda že opakovane sa snažil, snažil argumentovať tým, že to regionálne rozdelenie z hľadiska úspešnosti žiadateľov je od 52 do 60 % a že, že je to pomerne malý rozptyl a že sú dva kraje, však to tu zaznelo aj od predrečníčky pani poslankyne Kleinert, myslím, že, že dva kraje sú percentuálne úspešnejšie ako Bratislava, 60 % a 59 %, čiže Žilinský kraj a Banskobystrický kraj. Bratislava je tretia s 58 percentami a najhoršie na tom je Prešovský kraj s 52 percentami. Ale hovorím, sú to rozdiely, ale nie sú to dramatické, dramatické rozdiely. Ale keď je to, samozrejmé, že keď tých žiadostí príde viacej, tak to percento je v celkovej, v celkovom počte projektov v absolútnych číslach, samozrejmé, že, že väčšie, áno. A je to tak, že najviac projektov, ktoré sú podporené, prichádza z Bratislavy. Ale aj najviac žiadostí prichádza, prichádza z Bratislavy.
A možno by teda, keď toto je argument, tak sa na to pozrime že aj z opačnej strany, že koľko projektov je nepodporených. Celkove za roky 2016 až 2023 prišlo 47 657 žiadostí o podporu. Z nich 27 236 bolo podporených, 20 421 bolo nepodporených. Z tých 20 421 nepodporených projektov najviac bolo, čo myslíte? Z Bratislavského kraja; 7 394 nepodporených žiadostí bolo z Bratislavského kraja. To je suverénne, suverénne najviac. Z Prešovského kraja napríklad bolo nepodporených 2 263, to je tretina v porovnaní s Bratislavou. Alebo z Banskobystrického 2 524, ešte menej, alebo z Nitrianskeho kraja 1 571 nepodporených, z Trnavského 1 209 nepodporených, v porovnaní so 7 394 nepodporených žiadostí z Bratislavského kraja. Čiže z celkového počtu nepodporených žiadostí 36 %, až 36 % bolo, bolo z Bratislavského kraja. Čiže áno, sú, sú, Bratislavský kraj nadproporčne z hľadiska absolútnych čísel je medzi úspešnými, ale rovnako nadproporčne z hľadiska, z hľadiska čísel je aj medzi, medzi tými neúsp.. nepodporenými. Takže teoreticky, ak by sme, ak by sme toto vzali ako kritérium, no tak najviac nespokojných žiadateľov je z Bratislavy, lebo tuto je najviac nepodporených projektov, ale teda z Bratislavského kraja.
Ale nemyslím si, že toto je ten, ten správny spôsob, akým by sme mali, mali nazerať na veci. A ešte raz, to čo, to čo je moja hlavná výhrada, je, že nemyslím si, že ten systém, ktorý sa teraz ide zmeniť z nezávislej inštitúcie na politickú, ovládanú inštitúciu, kde rozhodujúce slovo bude mať rada, nie komisie, ich, ich odporúčania budú len nezáväzné, môže akokoľvek pomôcť napríklad tomuto problému. Podľa mňa ani tým ostatným, ale ani tomuto problému. Lebo pán poslanec Michelko hovorí, že však vy tu strašíte nejakými katastrofickými scenármi, ktoré nenastanú, veď to nebude tak, že, že rada bude všetko meniť a všetko prekopávať a všetky projekty posudzovať a vôbec nebude brať do úvahy stanoviská odborných komisií. No len v zásade potom sú, potom sú len, len dva spôsoby, akým to môže fungovať, buď to tak bude robiť a bude to robiť, bude to robiť systematicky, bude posudzovať tie odborné posudky, bude posudzovať prácu komisie a výsledok práce komisií, ale bude musieť potom posudzovať aj projekty a tým pádom bude zahltená tou činnosťou, ktorú vzhľadom na počet ľudí na, na počet zasadnutí komisií a počet tých komisií v porovnaní s jednou radou nebude zvládať, ak to bude chcieť robiť nejako, nejako systematicky.
Alebo druhá možnosť je, že si bude len vyberať. A na základe čoho si bude vyberať? Ja som sa to pýtal vo faktickej poznámke, pýtam sa to aj teraz pána poslanca Michelka ako predkladateľa, že na základe čoho si bude vyberať. Bude to robiť systémom, že pozriem-vidím, že si prejdem, prejdem nejaký zoznam, niečo mi udrie do očí, tak sa na to pozriem a vyberiem?
Toto je spôsob, akým majú rozhodovať zákonom ustanovené, zákonom ustanovené orgány a inštitúcie o verejných, verejných zdrojoch? Lebo ja si, ja si myslím, že nie, hej? Alebo, alebo to potom bude vlastne len, len nejaká zásterka pre to, aby, aby tam zo strany politickej moci, ktorá bude nominovať väčšinu členov rady, boli možné, možné zásahy v prospech svojich ľudí, v prospech svojich, a teraz nemyslím v prospech svojich ľudí, že budem dohadzovať kšefty kamarátom, aby, aby som tu bol zle pochopený, ale jednoducho estetický vkus na či už pani ministerky alebo, alebo pána poslanca Michelka, alebo ďalších ľudí, ktorí, ktorí budú mať vplyv na členov rady, aby bol zohľadnený. Čo, čo teda tiež si nemyslím, že, že je, že je dobrý spôsob rozhodovania. A to opakujem, že áno, môže to byť ešte horšie, môže to byť ešte tak, že teda budeme, budeme dohadzovať svojim ľuďom, svojim ľudom peniaze, ale nech by to tak nebolo, nech by to bolo, nech by to bolo len v tej polohe, že, že nie je to vec nejakých ekonomických záujmov, korupcie alebo čohokoľvek, ale je to vec, vec vkusu subjektívneho vkusu, estetického vkusu, tak nemajú o tom rozhodovať politici, lebo potom o tom politici budú rozhodovať prostredníctvom svojho vplyvu, svojho vplyvu v rade.
A opäť sa vrátim k tu neprítomnej pani poslankyni Vaľovej, dúfam, že si to, že si to predsa len vypočuje, tak ona dávala príklad, ako sa to robí, ako sa regiónom rozdávajú peniaze správne, výjazdové zasadnutia vlád Roberta Fica, tvrdila, že tam nedávajú iba svojim, no nedávajú iba svojim, ale na to sú dáta, že, že zvýhodňujú samosprávy, ktoré sú vedené koaličnými nominantmi, a nielen za tejto vlády, ale aj za predchádzajúcich vlád SMER-u. A nie, nie je to ten spôsob, akým sa má, akým sa má rozhodovať. Majú byť, má byť nastolený nastavený systém, majú byť nastavené pravidlá, akým spôsobom napríklad sú financované samosprávy a majú mať dostatok financií na to, aby si mohli plniť svoje právomoci, nieže proste príde vláda na nejaké výjazdové zasadnutie a rozdáva ako Ježiško alebo Dedo Mráz, Dedo Mráz peniaze a samozrejmé, že pri tom zvýhodňuje svojich, lebo to teda vyplýva, vyplýva aj z nejakých dát a analýz, ktoré sa robili, a nie je dôvod, aby to inak bolo, ak sa takto zmení, zmení systém, ktorý bol nastavený za vlády SMER-u, za ministrovania ministra kultúry Maďariča. Systém, ktorý tu dnes obhajuje opozícia, ktorá bola aj v minulosti či už v parlamente, alebo občiansky zväčša v opozícii voči, voči vtedajšej vláde SMER-u, ale napriek tomu, že je to dedičstvo vlády SMER-u, tak je to vytvorenie systému nejakého nezávislého financovania kultúrnych aktivít a stojí za to ho brániť, hoci nie je to náš produkt, je to produkt, produkt vlády alebo teda predchodkyne vlády, proti ktorej my dnes stojíme, stojíme v opozícii a nikto z nás netvrdí, že je to dokonalé, že sa nedá zlepšovať, ale to, čo navrhujete, nie je odpoveď na tie problémy tak, ako ich deklarujete, že, že, že sú tam, lebo, lebo to nie je riešenie. Ak áno, tak naozaj som nepochopil, že v čom.
Skryt prepis