Videokanál poslanca

Ďakujem pekne.
Vážené dámy, vážení páni, skončila som moju rozpravu o novele cestného zákona pri tom, že sme sa pozerali na to, aké právomoci, alebo aké záujmy musia sledovať obce ako samosprávy a aké záujmy od podstaty veci musí sledovať ministerstvo dopravy. A tam by som teda nadviazala.
Obec je pri výkone samosprávy orgánom, ktorý je teda nutný alebo povinný vážiť rôzne záujmy vrátane ochrany životného prostredia, pričom ministerstvo dopravy na druhej strane dáva do popredia záujmy, záujmy, do popredia teda záujmy plynulosti dopravy a ochrana životného prostredia spadá primárne do kompetencie ministerstva životného prostredia a to sú proste špecifiká, ktoré jednoducho sú takto dané a ktoré, samozrejme, vymedzujú teda kompetencie daným orgánom. Prebratím kompetencie spravovať miestne komunikácie od obce ministerstvom dopravy kontrolovať, dozorovať, už akokoľvek sme sa o tom rozprávali, bez vstupov od ministerstva životného prostredia, aby teda došlo ku principiálnemu posunu pri správe miestnych komunikácií, keďže by došlo k obmedzeniu zohľadňovania iných záujmov, ktoré obce inak pri správe miestnych komunikácií zohľadňujú, čím teda môže dochádzať aj k porušovaniu práv obyvateľov na priaznivé životné prostredie v zmysle čl. 44 Ústavy Slovenskej republiky. Zároveň by tým došlo aj ku obmedzeniu vykonávania ďalších povinností obcí, keďže vzhľadom na zásadnosť dopadu premávky na miestnych komunikáciách, na životné prostredie v obci, bez riadnej možnosti spravovať tieto komunikácie by obce nemohli efektívne vykonávať svoje povinnosti a teda jednou z nich je aj chrániť životné prostredie.
V skutočnosti ešte dôležité je povedať, že tento návrh má negatívny dopad na štátny rozpočet, aj keď teda ministerstvo tvrdí, že je dopad pozitívny. Ministerstvo dopravy Slovenskej republiky nedisponuje ani zďaleka potrebnými kapacitami, ktoré sú potrebné v súvislosti s predkladanou novelou a ak by nám pomohli dáta, ja ich znova opakujem, už som ich hovorila v prvom čítaní, a to sú napríklad také, že v roku 2021 až 2023 Ministerstvo dopravy Slovenskej republiky malo počet vykonaných štátnych odborných dozorov dvadsať, počet uložených pokút dve, počet žiadostí o určenie použitia dopravných značiek a dopravných zariadení 350. No a máme tu napríklad dáta z hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy, počet vykonaných štátnych odborných dozorov 1 750, počet uložených pokút viac ako 200, počet žiadostí o určenie použitia dopravných značiek a dopravných zariadení 6 150. Pre ministerstvo vnútra platí obdobne, toto ministerstvo sa nikdy k stanoviskám dopravných inšpektorátov nevyjadrovalo, z čoho je zreteľné, že nemá vytvorené kapacity na túto činnosť a bude musieť prijať zamestnancov. Vo výsledku má návrh negatívny dopad na rozpočet (zaznievanie gongu, rečníčka sa obrátila na predsedajúceho), áno, na rozpočet verejnej správy - ja už mám celkom stres z týchto gongov - kvôli novým kompetenciám ministerstiev a novej povinnosti obcí a cestných správnych orgánov.
Paradox argumentu pozitívneho dopadu Únie miest Slovenska môžeme deklarovať ich pripomienkou, ktorá znie, citujem: "Nesúhlasíme s tým, že návrh má pozitívny vplyv na rozpočet. Odôvodnenie: z dôvodu zasielania žiadostí na dve ministerstvá sa zvýšia náklady na zamestnancov, materiál a doručovanie. Zvýšenie nákladov spôsobí aj potenciálne ukladanie pokút samosprávam. Návrh má zreteľne negatívny vplyv na rozpočet samospráv. Nerozumieme preto, ako môže predkladateľ uviesť, že návrh má pozitívny vplyv na rozpočet verejnej správy z dôvodu ukladania pokút. Verejnou správou sa rozumejú aj samosprávy, preto presun položky zo samosprávy na štát je vo výsledku nula. Rovnako nové kompetencie ministerstva dopravy musia mať nevyhnutne za následok potrebu prijatia nových zamestnancov, čo vo výsledku bude mať znova negatívny dopad na rozpočet verejnej správy."
Návrh umožňuje Ministerstvu dopravy Slovenskej republiky vykonávať štátny odborný dozor, pričom sa odvoláva na naliehavý verejný záujem alebo na dôvody hodné osobitného zreteľa. Dovoľujeme si uviesť, že tieto vágne a bližšie nešpecifikované pojmy neposkytujú dostatočný základ pre objektívne posudzovanie v jednotlivých prípadoch tak, aby nedochádzalo k svojvoľnému konaniu Ministerstva dopravy Slovenskej republiky voči obciam. Voči obciam.
Štátny odborný dozor nad miestnymi cestami a účelovými cestami vykonávajú obce. Obdobné platí pre cesty, nad ktorými vykonávajú štátny odborný dozor okresné úrady. Predmetný návrh je v rozpore s deľbou kompetencií v štáte a v zásade zasahuje do kompetencií samospráv. Obce majú bližšie k obyvateľovi ako štátne orgány, preto je v niektorých prípadoch efektívnejšie a naozaj racionálnejšie, aby určitý okruh pôsobnosti štátnej správy vykonávali obce. Konkrétne pri dopravnom značení poznajú obce lepšie miestne pomery a potreby, to asi sa na tom tiež všetci zhodneme.
Tento návrh je v rozpore so zákonom, v zmysle ktorého ministerstvo vykonáva dohľad na výkon štátneho odborného dozoru nad cestami, miestnymi cestami a účelovými cestami. Ide o tzv. hlavný štátny odborný dozor. Po novom by teda ministerstvo vykonávalo aj štátny odborný dozor a následne by ministerstvo samo seba skontrolovalo ako tzv. hlavný štátny odborný dozor. Dozorná právomoc ministerstva nad cestami, miestnymi cestami a účelovými cestami teda je už dnes v zákone zakotvená a nie je nutná zmena legislatívy. Týmto návrhom by de iure aj de facto vykonávali rovnakú pôsobnosť dva subjekty, čo je ďalší legislatívny nezmysel.
Predkladateľ v dôvodovej správe chce zvýšiť dozornú právomoc nad obcami, ktoré môže až likvidačne spokutovať. V tomto bode jasne opisuje, že jeho zámerom je priame zasahovanie do procesu, použitia dopravných značiek, aj dopravných zariadení, čiže priamo zasahovať do kompetencie tzv. cestných správnych orgánov a obcí, inými slovami povedané Ministerstvo dopravy Slovenskej republiky chce prostredníctvom takejto kontroly priamo diktovať obciam, ako má vyzerať organizácia dopravy v obciach.
Pretože keď to zosumarizujeme teda, tak návrh v tejto podobe on zaťaží štátny rozpočet, vzal by kompetencie dané obci, obciam, zaviedol by možnosť politického nátlaku neproporčne vysokými pokutami bez možnosti odvolania. Je v rozpore s programovým vyhlásením vlády aj s prijatým Strategickým plánom rozvoja dopravy Slovenskej republiky do roku 2030 a jasne sa proti nemu postavili aj združenia miest a samospráv a profesionálne organizácie.
Dámy a páni, s mnohým v tomto návrhu zákona nemusíme súhlasiť, v zásade vieme, že kvôli jednému úseku cesty v hlavnom meste vznikol tento popud, avšak principiálne sa asi zhodneme, že nie je správne kvôli jednej konkrétnej veci, ktorá sa niekomu nepáči, nech už je dôvod akýkoľvek, obmedziť všetky obce na Slovensku. Ak treba, opravujme, ale neničme systém, ktorý funguje naprieč takmer tritisíc obcami Slovenska. Ja preto predkladám nasledujúci pozmeňovací návrh a jedným dychom vás prosím o jeho podporu, určite to ocenia všetky obce a mestá.
Pán minister, verím, že zvážite konkrétnosť a navrhované riešenie tohto pozmeňujúceho návrhu, ktorý neneguje váš návrh ako celok, ale vnáša doň logiku v kompetencii orgánov.
Prečítam teraz odôvodnenie, je to krátke, budem veľmi rada za vašu pozornosť.
Ak si obec, to odôvodnenie znie: Ak si obec, okresný úrad v sídle kraja a okresný úrad ako orgán verejnej správy poverený úlohami štátneho odborného dozoru plní svoje úlohy, neexistuje žiadny relevantný dôvod na zásah ministerstva. Až v prípade, ak tieto orgány riadne nevykonávajú úlohy štátneho odborného dozoru, resp. sú nečinné, tak môže nastúpiť ministerstvo ako nadriadený orgán. Ide o štandardnú schému vzťahov medzi orgánmi vykonávajúcimi štátnu správu na zverenom úseku minis... zverenom úseku. Ministerstvo nemôže ukladať pokuty inak alebo využívať inú skutkovú podstatu, ako je uvedené v § 22a písm. e). Skutková podstata za správny delikt už je v cestnom zákone jasne uvedená a nie je žiaden relevantný dôvod na to, aby bola vytvorená nová. Zároveň obdobne ako pri iných sankciách subjekt, ktorému bola uložená sankcia, musí mať garantované právo namietať nezákonnosť postupu alebo nesprávne posúdenie skutkovej podstaty zo strany sankcionujúceho subjektu, a teda nezákonnosť postihu. V právnom štáte nie je prípustné, aby nebola možnosť odvolania a riadneho prieskumu správneho aktu.
To je teda odôvodnenie tohto pozmeňovacieho návrhu. Verím, že sa zhodneme naprieč koalíciou aj, aj opozíciou, pretože naozaj tu ide o logiku veci naprieč všetkými obcami a samosprávami tohto štátu. Takže idem teraz čítať pozmeňujúci návrh.
Pozmeňujúci návrh poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Dany Kleinert k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách, cestný zákon, v znení neskorších predpisov, tlač 217.
V súlade s ustanoveniami zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov predkladám nasledujúci pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení neskorších predpisov (tlač 217).
Vo vládnom návrhu zákona navrhujem tieto zmeny:
V čl. I body 1 a 2 znejú:
„1. V § 3c sa za odsek 1 vkladá nový odsek 2, ktorý znie:
„(2) Ak je orgán štátneho odborného dozoru podľa odseku 1 písm. b) až d) nečinný, štátny odborný dozor nad cestami I. triedy, cestami II. triedy, cestami III. triedy, miestnymi cestami a účelovými cestami je oprávnené vykonať ministerstvo.”
Doterajšie odseky 2 až 6 sa označujú ako odseky 3 až 7.
2. Doterajší text § 22a sa označuje ako odsek 1 a dopĺňa sa odsekom 2, ktorý znie:
„(2) Ministerstvo je pri výkone štátneho odborného dozoru podľa § 3c ods. 2 oprávnené uložiť pokutu podľa odseku 1 písm. e).”.".
To je všetko.
Ďakujem veľmi pekne za pozornosť a ďakujem aj za podporu tohto podľa mňa logického pozmeňujúceho návrhu.
Ďakujem, pán minister.

Ďakujem pekne.
Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené poslankyne, poslanci, dovoľte mi vyjadriť sa za klub Progresívne Slovensko k navrhovanej novele zákona o pozemných komunikáciách.
Začala by som tým, že skúsme si všetci odpovedať na jednoduchú otázku a tá otázka je: Ak si obec, okresný úrad v sídle kraja a okresný úrad ako orgán verejnej správy poverený úlohami štátneho odborného dozoru plní svoje úlohy, existuje relevantný dôvod na zásah ministerstva? Myslím si, všetci odpovieme, že nie, nie je. Nie je tu dôvod na zásah ministerstva. Ten môže byť až v prípade, ak tieto orgány riadne nevykonávajú úlohy štátneho odborného dozoru, resp. sú nečinné, tak môže nastúpiť ministerstvo ako nadriadený orgán. Iste sa zhodneme, že ide o štandardnú schému vzťahov medzi orgánmi vykonávajúcimi štátnu správu na zverenom úseku. Ministerstvo nemôže ukladať pokuty inak, ako je skutková podstata za správny delikt a tá už v cestnom zákone je jasne uvedená. Nie je žiaden relevantný dôvod na to, aby bola vytvorená nová.
Zároveň obdobne ako pri iných sankciách, subjekt, ktorému bola uložená sankcia, musí mať garantované právo namietať nezákonnosť postupu alebo nesprávne posúdenie skutkovej podstaty zo strany sankcionujúceho subjektu a teda nezákonnosť toho postihu. V právnom štáte, sa asi zhodneme, že nie je prípustné, aby nebola možnosť odvolania a riadneho preskúmania správneho aktu. Predpokladám teda, že na týchto rámcoch sa zhodneme.
To, čo som doteraz hovorila, je vlastne pozmeňujúci návrh, ktorý si vám dovoľujem predložiť, vážené poslankyne, vážení poslanci. Daný pozmeňovací návrh prečítam na konci. V jednoduchosti ide o to, že len dáva logiku do postupov v konaní orgánov. Vopred ďakujem za jeho podporu. Apelujem na koaličných poslancov a poslankyne na jeho podporu. Zbytočne by bez tohto pozmeňovacieho návrhu mali obce, z ktorých mnohí a mnohé ste vo vedeniach, chaos a brali by sa im kompetencie, ktoré teraz majú a ktorými napĺňajú svoj program a doručujú svojim obyvateľom predvolebné sľuby a želania.
Nás v Progresívnom Slovensku by naozaj zaujímalo, aký názor majú poslanci za koalíciu, ktorí sú zároveň primátormi miest či starostami obcí práve napríklad k tomu odobratiu kompetencií v rozhodovaní o ich vlastníctve, pokutovanie ich obcí a podobne. V novele je tu problémom viac vecí, ja skúsim sa na to pozrieť. Napríklad sa naďalej v ňom objavujú pojmy, ako je verejný záujem či osobitý zreteľ, osobitný zreteľ. V praxi napríklad v samosprávach má aplikácia osobitného zreteľa jasné procedurálne postupy a musí byť pri jeho aplikovaní prvok zapojenia verejnosti. Podobne je to aj pri verejnom záujme, ktorý vzniká zo skupinového záujmu práve procedúrou hľadania vecného, odborného a následne aj politického konsenzu a opäť pri povinnom zapojení verejnosti. Postup, procedúra pri formulovaní verejného záujmu alebo osobitného zreteľa je pritom natoľko dôležitá, že v prípade jej nedodržania môže byť rozhodnutie orgánu vyhlásené za nezákonné, a to asi nikto z nás nechce.
Predkladateľ tohto návrhu síce v dôvodovej správe používa tieto pojmy, no neuvádza ani tú procedúru a ani spôsob zavedenia, zapojenia verejnosti. Tiež je tu argumentácia naliehavým verejným záujmom pri zasahovaní do kompetencie orgánov miestnej štátnej správy z úrovne ústrednej štátnej správy. No ale o dva novelizačné body ďalej teda je doslovne uvedená až dvojročná lehota ukladania sankcií na vykonanie uloženého opatrenia a neviem, či je dobrý argument naliehavý verejný záujem, ktorý môže počkať dva roky.
Čo sa navrhuje v tomto cestnom zákone zmeniť? Navrhuje sa tu rozšíriť dozornú, kontrolnú právomoc ministerstva ako ústredného orgánu štátnej správy pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie na cestách 1. až 3. triedy a miestnych cestách. V dôvodovej správe konštatujú, že súčasná právna úprava neposkytuje ministerstvu náležité kompetencie v prípadoch, ak nežiaducimi opatreniami orgánov miestnej štátnej správy či obcí dôjde k ohrozeniu verejného záujmu na zabezpečení plynulosti a bezpečnosti cestnej premávky. Ako príklad sa uvádza, že ministerstvo by malo mať možnosť kontroly zmien organizácie dopravy, ktoré môžu negatívne ovplyvniť plynulosť a bezpečnosť cestnej premávky s nežiaducimi socioekonomickými vplyvmi na určitý región. Pod bezpečnosťou a plynulosťou cestnej premávky sa dá rozumieť toho viacej. My predpokladáme teda, že navrhovatelia vnímajú predovšetkým bezpečnosť a plynulosť automobilovej premávky bez ohľadu na iný typ dopravy v mestách a obciach. Vieme teda, prečo si to môžeme myslieť. Je dôležité, aby obce vedeli doručovať svojim voličom plnenie svojich programov a mali svoje kompetencie, ktoré nie je dobré, keď sa im okliešťujú.
K pokutám. Ministerstvo môže uložiť pokutu, a to vo výške, ktorá by bola pre niektoré obce aj likvidačná, pričom odvolanie voči rozhodnutiu o udelení pokuty nemá odkladný účinok. V prípade opakovanej pokuty odvolanie ani nie je možné. Ministerstvo toto odôvodňuje motiváciou subjektov, ktoré vykonali porušenie, na včasnú nápravu. Predkladateľ v dôvodovej správe uvádzal, že ide o posilnenie dozorovej, čiže kontrolnej právomoci ministerstva, ale dozor a kontrola, ako som už hovorila aj minule, sú dve odlišné právne kategórie. V predloženom návrhu sa ale podľa nášho názoru nejedná ani o dozor a ani o kontrolu. O dozor by sa mohlo jednať v prípade, ak by žiadateľ mohol požiadať alebo ministerstvo si mohlo vyžiadať ex offo platné rozhodnutie a na základe jeho preštudovania a posúdenia uložiť príslušnému orgánu nejaké kroky na vykonanie. A o kontrolu by išlo v prípade, ak by sa skúmal celý rozhodovací postup, spracovanie žiadostí, ich vyhodnocovanie a podobne.
Na tento návrh zákona prišlo aj veľké množstvo pripomienok rôznych inštitúcií, orgánov, miest, obcí, združení, takých zásadných bolo 31. Rozpory k predloženému návrhu zákona majú napríklad Únia miest Slovenska, hlavné mesto Slovenska, mesto Košice, mesto Nitra, viaceré samosprávne kraje, občianske združenie Cyklokoalícia, ale aj generálna prokuratúra a iné.
V Progresívnom Slovensku vnímame dôležité počúvať ľudí z regiónov, ich zástupcov, a je dôležité počúvať pripomienky a skúsenosti samospráv pozorne, zamyslieť sa nad ich podstatou, a to obsahovou aj právnou.
Samotná sekcia vládnej legislatívy Úradu vlády kritizuje tento návrh tým, že konštatuje, že: "Zavedenie odlišných postupov pri udeľovaní pokuty nie je riadnym spôsobom odôvodnené a javia sa ako nesystémové riešenie vo vzťahu k platnému zneniu cestného zákona. Navrhovaná úprava navyše umožňuje dvojaký prístup pri ukladaní pokút bez jasných pravidiel v nadväznosti na to, ktorý subjekt vykonáva štátny dozor." Kľúčový je tiež rozpor so strategickým plánom rozvoja dopravy do roku 2030, vydaný v roku 2016, a aj súčasným programovým vyhlásením vlády schváleným v roku 2023, touto vládou. Treba spomenúť aj obmedzenie práv územnej samosprávy a rozpory s Európskou chartou miestnej samosprávy.
Návrh zákona je v priamom rozpore s princípmi, na ktorých stoja princípy samosprávy, lebo nedá sa zodpovednosť dať a aj ju nedať. Demarkačné línie rozhodovania musia byť v zásade jasné pre všetkých. Návrh by mohol vytvárať aj možnosť možno politického nátlaku, šikany, potenciálneho papalašizmu, proste na toto sa tiež treba dosť dôležito pozrieť.
Podľa § 4 ods. 3 písm. f) zákona o obecnom zriadení obec pri výkone miestnej samosprávy, citujem: „zabezpečuje výstavbu a údržbu a vykonáva správu miestnych komunikácií..." Je preto možné argumentovať, že správa miestnych komunikácií je výkonom samosprávy obce a podľa uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky z 19. decembra roku 2000, citujem, je: „Ústavný princíp územnej samosprávy, ktorý je jedným zo základných demokratických hodnôt demokratického a právneho štátu, článok 1 Ústavy SR, musí požívať ústavnú ochranu nezávisle od zákonnej úpravy."
Tento návrh zákona podporuje hierarchizáciu namiesto partnerského vzťahu medzi štátom a samosprávami a obmedzuje práva územnej samosprávy a ani dokonca neumožňuje niesť zodpovednosť volených zastupiteľov, predstaviteľov územnej samosprávy, znemožňuje im riešiť problémy tam, kde vznikli, podľa potrieb komunity ľudí, ktorí žijú v danom územní. Skúsenosti zo sveta, ale aj naša krátka história, kedy sa v roku 1990 rozhodlo o rozdelení štátnej správy a samosprávy, ukazujú, že efektivitu a atraktivitu verejnej správy je možné zvýšiť len decentralizáciou právomoci zo štátnej správy na územnú samosprávu, ale cieľom tejto novely je však v zásade výkon dohľadu nad činnosťou samospráv použitím pojmu štátny odborný dozor.
Ďalším naším protiargumentom voči návrhu zákona je, že je v rozpore s Európskou chartou miestnej samosprávy. Úloha štátu vo vzťahu k činnostiam samosprávy vrátane správy miestnych ciest je obmedzená len na posúdenie zákonnosti činnosti obce. Štát by teda nemal mať právo vykonávať túto dozornú právomoc en bloc, a teda prevziať správu miestnych komunikácií od obce, pokiaľ táto túto nevykonáva v rozpore so zákonom.
Podľa § 4 ods. 3 písm. h) zákona o obecnom zriadení teda ten zákon obciam stanovuje povinnosť v rámci samosprávy utvárať a chrániť zdravé podmienky a zdravý spôsob života a práce obyvateľov obce či chrániť životné prostredie. Myslím si, že aj výraz životné prostredie je veľmi dôležitý na to, aby sme sa pozreli na tento zákon touto optikou. Obdobne podľa zákona o obecnom zriadení je obec povinná dbať o zachovanie prírodných hodnôt. Obec je teda pri výkone samosprávy orgánom, ktorý je povinný vážiť rôzne záujmy vrátane ochrany životného prostredia. Inými slovami, pri výkone správy miestnych komunikácií je obec povinná zohľadňovať aj svoju povinnosť chrániť životné prostredie, resp. zdravý spôsob života obyvateľov obce.
Ministerstvo dopravy na druhej strane dáva do popredia záujmy plynulosti dopravy a ochrana životného prostredia spadá primárne do kompetencie ministerstva životného prostredia. (Zaznievanie gongu. Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Blaha, Ľuboš, podpredseda NR SR
Pani poslankyňa, je 17.00, keby ste ten prejav mali už len niekoľko minút, vieme vám ho, samozrejme, umožniť, ale pokiaľ je to ešte dlhšie, tak by sme asi prerušili váš príhovor.

Kleinert, Dana, poslankyňa NR SR
Prerušme teda.

Dobre, už to ide. (Rečníčka reaguje na spustenie funkčnosti mikrofónu.)
Pán Michelko, ono je hrozne zaujímavé, ako vy tu farbisto popisujete veci, ktoré ste tu počuli a počúvate tu týždne a celé to tak opíšete a v zásade to tu nikto nepovedal. A ono sa to deje asi zjavne vo vašej hlave a ono, ak by ste chceli byť poctivý, tak fakt si pozrite normálne všetky tieto naše argumenty, ktoré sme vám dávali, či tu alebo na výbor, na výbore. Ale tieto veci, čo ste tu dávali, sme my rozhodne nehovorili. Takže je to zaujímavé.
Chcela by som sa dotknúť toho, ako vy chcete, aby tá rada zabezpečila objektivitu svojho rozhodnutia. Pretože ak chce zasiahnuť do nejakého rozhodnutia odbornej komisie, tak na to, aby to urobila poctivo, si musí preštudovať všetky tie projekty, pretože nemôže si povedať, že "ó tento sa mi páči, no tak tento teda? Na tento mi volal pán Michelko? To je on?" Tak snáď sa musí akože pozrieť na to, potom objektívne na všetky, takže robí dvojitú prácu. Potom by ma zaujímalo, ako bude to prefinancovávanie, veď tam už nejaký balík financií bol rozdelený. Kto to všetko bude sprocesovávať, za koľko, aké na to použijete ľudské zdroje. Akože veď tam je toľko vecí a faktov, ktoré vy jednoducho sa snažíte úplne odignorovať. Ale ono je, je to jasné, že to je vašou motiváciou, proste mať tú moc a, a byť proste na telefóne a rozhodovať o tom, vy alebo ľudia zo SNS, alebo ja už neviem kto. Je to v zásade jedno, pretože je to veľmi nesprávne nastavené.
A ono je vlastne hrozné, že táto krajina má množstvo problémov, ktoré sa tu dlhodobo nabaľujú. My nie sme schopní ani spraviť kvalitný servis slabším, zraniteľnejším, akýmkoľvek menšinám, ľuďom s rôznymi typmi problémov. Táto krajina nie je schopná ani poskytnúť kvalitný servis tým ľuďom, ktorí môžu a chcú dokázať veľa. Ľuďom tvorivým, schopným, schopným tvoriť hodnoty, zamestnávať ľudí, vymyslieť produkty, ktoré by pomáhali celej krajine, a to doma aj v zahraničí. Ale vo výsledku kvôli vám, ľuďom, akým ste vy, a s osob... ľuďom s osobnými chúťkami mať, mať moc, ktorí sú krytí koaličnými hlasovaniami. My kvôli tomu čelíme reálnej hrozbe krajiny bez kvalit... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne. My sme už jasne povedali, že toto je naozaj škodlivý návrh zákona. Ono ničí funkčné a jestvujúce a je úplne bez logiky a ešte je to aj drahé a v zásade jedine, že by sme rozmýšľali tým, o tom, že teda SNS bude mať na telefón moc rozhodovania o financiách, a to túto stranu zas to teší.
Fascinuje ma, že predkladatelia dookola ignorujú a nereflektujú fakty, ktoré tu týždne predkladáme. Najviac podporených projektov je v Žilinskom a Banskobystrickom kraji. Najväčšie objemy idú pre tradičnú kultúru knižnice. Predkladatelia nereflektujú na odbornú obec. Tá jednoznačne naprieč krajinou mimo politického spektra tento návrh odmieta ako škodlivý a dokonca je to ešte aj v rozpore so súčasným programovým vyhlásením vlády, tu nikto s odbornou obcou poriadne nekomunikuje, neprebehol ani normálny, legislatívny proces.
My sme už viackrát povedali, že tu ide o systém, nám ide o systém, o zachovanie princípu predĺženej ruky v rozhodovaní o kultúrnych projektoch mimo politikov, mimo politiky, a tento návrh ide presne opačne. A fascinuje ma pritom, ako pán Michelko už viackrát kde-tu spomenie nejaké konkrétne meno, konkrétnu inštitúciu, ide do úplne konkrétnych osobných boliestok. Ono, ja naozaj nerozumiem tomu, že SNS je tu zástupcom najmenšej strany v tomto pléne, a pritom on, pán Machala, pani Šimkovičová tu lámu demokraciu cez koleno a ja sa pýtam, ako dlho si to necháme. A ako dlho si to necháte aj vy, poslanci a poslankyne koalície, veď vám rúcajú projekt, ktorý vznikol za vašich čias a ktorý odborná obec naprieč Slovenskom označuje za dobrý a funkčný. Fakt nerozumiem tomu, prečo si toto necháte.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem pekne za slovo.
Mňa mrzí jedna vec, že je nás tu naprieč celým spektrom, tuto v parlamente, viacero ľudí, ktorí sú zo samospráv, a tie, myslím si, že bolo dôležité zahlasovať aspoň za ten pozmeňovák, ktorý by vyňal intravilán z tohto návrhu zákona, pretože ako som tu hovorila, už 70 % výrubových konaní v samosprávach sa týka práve tých stromov v obvodoch od 40 do 80 cm, čo, ako ste správne spomenuli, pán Hlina, je napr. len v jednej samospráve za rok 2022 tu v Starom Meste okolo 340-tisíc eur.
Na jednej strane nám zákony hovoria, že sa máme starať o zeleň, že sa máme starať o životné prostredie aj v mestách. Na druhej strane nám vláda zoberie aj tieto finančné prostriedky, ktoré za legitímne výruby by sme dostali, ale nielen my tu v Bratislave, ale všetky samosprávy naprieč Slovenskom, a v tejto chvíli vlastne o to prídeme. Nevraviac o náhradnej výsadbe. Tá náhradná výsadba býva v urbánnych územiach pri stromoch, ktoré majú obvod maximálne 20 cm, niekedy od 12 do 14, čiže kým to narastie do obvodu tých aj 60 cm, to sú že desiatky rokov. To znamená, že my teraz ako spúšťame efekt snehovej gule, že ešte aj to, čo sa akože nanovo vysadí, aj to sa potom môže bez akýchkoľvek výrubových konaní proste dať dolu. Myslím si, že toto je veľmi nešťastné, a mrzí ma, teda že naprieč koalíciou aj opozíciou sme tu nepodporili aspoň ten pozmeňovák, ktorý by vyňal intravilán z tohto návrhu zákona, lebo v tom prípade nejde iba o poľnohospodársku pôdu, ale naozaj tam ide o iné veci, ktoré sa budú v mestách diať, a to ma mrzí.
Ďakujem.

Ďakujem.
Ďakujem vám, aj pán Hazucha, aj pán Pročko, za reakciu. Ja by som len vám chcela, pán Hazucha, povedať, že dáta si nemôžme len tak akože čítať, ako sa nám chce. Oni akože hovoria exaktné veci a zároveň ale je dôležité, že proste neplatí, že keď je 34 % spokojných, tak je 66 nespokojných. To nie je tak. To vôbec takto nefunguje.
Druhá vec je, že je veľmi dôležité povedať, že vždy sa dáta dôveryhodnosti znížili, akonáhle bolo médium spolitizované, pretože všetko to, čo som pred chvíľou hovorila o dôvere ľudí v nejakú verejnoprávnosť daného média, v ich informácie, v ich podložené overiteľné zdroje, to je všetko súčasťou dôvery ľudí a nefunguje to naozaj tak, že 34 % je málo, lebo 66 % je nespokojných. Takto sa skrátka jednoducho tieto dáta nedajú vykladať.
Ak chceme sa pozrieť na argumentáciu, prečo zrušiť RTVS, tak rozhodne nezvýšime dôveryhodnosť RTVS tým, že jednu zrušíme a spravíme si svoju novú. To proste naozaj takýto svet, takto to proste nefunguje. Nová STVR bude jednoducho politickým nástrojom, bude nástrojom propagandy, ak to bude takto, ako to navrhujete, a tá dôveryhodnosť nebude vyššia. Tak to, bohužiaľ, bude.
Ďakujem.

Ďakujem.
Vážený pán predsedajúci, vážené poslankyne, vážení poslanci, pani ministerka, moja rozprava k zrušeniu Rozhlasu a televízie Slovenska bola neočakávane prerušená v ostatnú stredu otrasným činom útoku na predsedu vlády. Odvtedy si viac ako inokedy bolestivo uvedomujeme, ako veľmi je naša krajina ranená a ubolená a ako veľmi potrebujeme naozajstný pokoj a zmier. Taký naozajstný a skutočný. Úprimne mienený. My ako poslankyne a poslanci Národnej rady Slovenskej republiky môžeme a mali by sme pokoju v spoločnosti prispieť aj tým, že budeme predkladať dobre pripravené, dobre prediskutované návrhy zákonov, návrhy, ktoré dôkladne prejdú medzirezortným pripomienkovým konaním, v ktorom sa bude naozaj a úprimne očakávať silná argumentačná debata o danom návrhu. Toto oprávnene očakávame aj od vlády, ktorá má všetky nástroje na dobrú prípravu zákonov v rukách. Vtedy by bol takýto vládou s legitímnym politickým mandátom prediskutovaný výsledný návrh predložený do parlamentu a, samozrejme, nemuseli by s ním všetci súhlasiť, ale odborná aj laická verejnosť by jasne vedela, že prešiel poctivým odborným procesom.
Pri zrušení RTVS a, žiaľ, ani pri mnohých iných pre krajinu zásadných zmien v inštitúciách sa nám však toto nestalo. Takže, samozrejme, je našou povinnosťou opozície vyjadriť sa k tomuto návrhu nielen procesne, ale aj obsahovo podľa nás zásadne nešťastného a nevhodného návrhu zákona, ktorý je okrem iného aj v rozpore s európskym právom.
V ostatnú stredu v prvej časti mojej rozpravy som hovorila aj o tom, že napriek z pohľadu PS nesprávneho rozhodnutia SaS-ky o zrušení koncesionárskych poplatkov táto vláda neprišla so žiadnym návrhom, ako ich buď vrátiť, navýšiť alebo zaviesť iný systém, ktorý by zabezpečil stabilné a predvídateľné financovanie našej kľúčovej verejnoprávnej inštitúcie RTVS. Okamžite a bez zaváhania však vláda spravila to, že prvým jej krokom bolo tretinové zníženie rozpočtu o zhruba tých 50 miliónov, zníženie financií pre inštitúciu, o ktorej je nám dávno známe, že práve finančná injekcia je jednou z najpotrebnejších vecí, ktoré by si zaslúžila.
Následne vláda navrhla rozdelenie televízie a rozhlasu, a to bez akejkoľvek odbornej či konštruktívnej debaty. A tu opäť musím zdôrazniť, že vláda jedná v rozpore s vlastným programovým vyhlásením vlády, v časti kultúra na strane 50 je hneď druhá veta sľubujúca debatu s odbornou obcou. Ani toto sa nestalo skutočnosťou, pričom je známe, že dôvera ľudí v politické rozhodnutia, a tým pádom aj ich pokoj sa nezvyšuje direktívnymi zásahmi, ale naopak, odbornou a širokou debatou.
Rada by som sa pozastavila pri dátach dôveryhodnosti súčasnej RTVS. RTVS je medzi slovenskou verejnosťou dlhodobo vnímaná ako dôveryhodná a objektívna inštitúcia. Podľa prieskumu agentúry MEDIAN SK, ktorý sa uskutočnil od novembra do decembra 2023, RTVS získala najvyššie hodnotenie v oblasti objektívnosti spravodajstva. Tento prieskum, na ktorom sa zúčastnilo vyše tisíc respondentov vo veku 18 a viac rokov, ukázal, že až 34,1 % respondentov považuje spravodajstvo RTVS za najobjektívnejšie spomedzi slovenských televíznych staníc. Na ďalších miestach bolo TA3 s 18,6, Markíza 15,1 a TV JOJ 14,4. V roku 2024 sa RTVS opäť potvrdila ako najdôveryhodnejšie médium na Slovensku. Výsledky prieskumu MEDIAN SK naznačujú, že verejnosť vníma RTVS ako spoľahlivý zdroj informácií nielen v oblasti spravodajstva, ale aj v širšom kontexte kultúrnych, vzdelávacích a zábavných programov. Toto pozitívne vnímanie prispieva k jej stabilnej pozícii medzi slovenskými médiami a zabezpečuje jej vysokú mieru dôvery medzi obyvateľmi Slovenska. Celkovo RTVS si svojou objektívnosťou a širokým spektrom vysielaného obsahu udržiava dôveru verejnosti. Jej pozícia ako najdôveryhodnejšieho televízneho spravodajstva na Slovensku je podporená konzistentnými výsledkami prieskumov, ktoré ukazujú, že RTVS je v očiach verejnosti lídrom v poskytovaní spoľahlivých a objektívnych informácií. Môžeme preto vo všeobecnej, vo všeobecnosti pokojne deklarovať, že nie je žiaden pádny dôvod na rušenie takejto inštitúcie.
Nový vládny návrh zákona, ktorý sa expresne vládou dostal do Národnej rady Slovenskej republiky, odráža popri Maďarsku trend, kde je nezávislosť verejnoprávnych médií ohrozená, čo ovplyvňuje ich schopnosť fungovať bez politického tlaku a slúžiť verejnému záujmu, čiže záujmu všetkých obyvateľov Slovenskej republiky, nielen tých, čo sú práve pri moci. Takto nemá a nemôže fungovať, ak chceme patriť medzi vyspelé európske krajiny. Rada Európy zdôrazňuje význam ochrany nezávislosti verejnoprávnych médií, aby mohli plniť svoju úlohu pri podpore demokracie, diverzity a sociálnej súdržnosti. Dezinformačné médiá, ktoré vyniesli dezinformátorov a pragmatikov moci do vlády, často kritizujú objektívne verejnoprávne spravodajstvo, pretože ich ideologický základ alebo záujmy, či už získanie moci, vplyvu alebo financií, sú v konflikte s pravdivým a vyváženým spravodajstvom. Verejnoprávne médiá sú zamerané na poskytovanie nestranných a presných informácií, čo je reálnou hrozbou pre dezinformačné kanály, ktoré sa snažia šíriť svoje vlastné naratívy alebo propagandu. Kritizovanie objektívnych zdrojov, čiže napríklad šírenie naratívu o potrebe rôznorodosti názorov v RTVS či jej neobjektivite voči iným názorom, iba napomáha diskreditovať tieto zdroje v očiach ich divákov alebo čitateľov, čím si udržiavajú lojalitu a zvyšujú vlastnú dôveryhodnosť vo svojej cieľovej skupine.
Dáta. My v Progresívnom Slovensku nechceme a nikdy nebudeme rezignovať na dáta, práve naopak. V roku 2023 Rada pre mediálne služby nevyhodnotila žiadne podnety týkajúce sa objektivity spravodajstva RTVS ako opodstatnené. V prípade dvadsiatich troch podnetov na preverenie obsahu vysielania rada skonštatovala, že sú neopodstatnené. Tieto podnety sa týkali rôznych diskusných relácií vrátane tých vysielaných v RTVS, kde podávatelia podnetov namietali nevyvážený výber hostí a porušenie zásad objektivity a nestrannosti. Novinári musia dodržiavať rôzne etické normy a právne predpisy, ktoré zabezpečujú profesionálnu a etickú prax v oblasti žurnalistiky. Naproti tomu novinári dezinformačných médií etické normy nesledujú a nedodržiavajú profesionálne princípy, ktoré sú charakteristické pre tradičné žurnalistické prostredie.
Prešla by som k návrhu zákona konkrétnejšie. Zrušenie pozície generálneho riaditeľa RTVS pri zavedení nového zákona je v rozpore s domácou aj európskou legislatívou. Podľa schváleného európskeho aktu o slobode médií vedenie verejnoprávnych médií nemožno odvolať pred koncom ich mandátu bez vážneho odôvodnenia. Výnimky pre odvolanie sú možné len pri porušení zákona alebo vážnom pochybení definovanom v zákone. Tento proces má zabrániť politickému ovplyvňovaniu vedenia a kontrolných orgánov RTVS, ktoré vláda sa snaží obísť novým zákonom.
Celkovo návrh zákona znamená zrušenie predchádzajúcich právnych predpisov a zavedenie nového mediálneho subjektu, čo si vyžiada dodatočné finančné náklady, o finančných nákladoch na rebranding nehovoriac, a výrazne mení zaužívané pracovné postupy. Rebranding bude stáť mnoho státisícov v hrubom odhade, bude potrebné mať nové vizuály na všetkých kanáloch, na všetkých papieroch až po vizitky. To bude trvať roky a mnoho a mnoho zbytočne vyhodených peňazí daňových poplatníkov a energie odborníkov a odborníčok, ktorá by sa radšej mala vložiť do rozvoja a zlepšenia existujúceho. A k tejto náloži si môžeme predstaviť napríklad prerobenie úplne všetkých zmlúv na nový subjekt, koľko právnikov to bude robiť, za aký čas a za aké peniaze?
Tieto zmeny významne obmedzia činnosť verejnoprávneho média na Slovensku a môžu negatívne ovplyvniť vysielaný obsah. Navrhovaná účinnosť zákona môže v praxi spôsobiť aplikačné problémy, keďže neponecháva dostatočný časový priestor na naplnenie nových ustanovení zákona. Keďže zákonom sa mení najmä vedenie Rozhlasu a televízie Slovenska, považujeme okrem samotného procesu a bez akéhokoľvek logického dôvodu rušenia inštitúcie navrhovaný dátum účinnosti za neprimerane krátky na plynulé a bezproblémové aplikovanie zákona do praxe. V návrhu zákona absentuje odôvodnenie zákona, rovnako aj odôvodnenie, nepoznáme dôvody, prečo by mal zákon nadobudnúť účinnosť týmto dňom vyhlásenia.
Podľa dôvodovej správy má návrh zákona za cieľ posilniť verejnoprávny charakter, zabezpečiť pluralitu a demokratické princípy vo verejnoprávnej televízii a rozhlase, lenže písmená a ich obsah sa nedajú len tak obísť v zákone, ten je explicitný. Ich obsah nám hovorí, že je to presne naopak. Tento návrh zvyšuje vplyv Ministerstva kultúry Slovenskej republiky na riadiace orgány a kontrolu nad obsahom, čo je v rozpore s týmito vládou deklarovanými cieľmi. Okrem toho zahŕňa možnosť odvolania generálneho riaditeľa bez dôvodu a zmeny vo financovaní, čo len ohrozuje finančnú nezávislosť a udržateľnosť tohto média. Prostredníctvom nominácie štyroch členov do Rady STVR a nominácií spriatelených podporujúcich organizácií strany SNS, prípadne vládnej koalície, ako je napríklad Matica slovenská, sa len konzervuje moc v budúcej STVR.
Štandardná etická komisia v európskych či svetových verejnoprávnych televíziách by teoreticky mala slúžiť na zabezpečenie dodržiavania etických štandardov a kvality obsahu, avšak my tu nepoznáme to najdôležitejšie, čo ju bude definovať, a tým je jej štatút, a ten bude určujúci. Návrh na etickú komisiu predpokladá nomináciu zo strán spriatelených organizácií typu Matica slovenská, ale prečo napríklad nemôže svojho člena nominovať vysoká škola poskytujúca audiovizuálne vzdelávanie, resp. profesijná asociácia združujúca vysielateľov? Ale Matica slovenská alebo olympijský výbor?
Ak členovia a členky etickej komisie alebo osoby s rozhodovacou mocou v rámci televízie majú silné politické alebo osobné záujmy, budú môcť ovplyvňovať rozhodnutia komisie tak, aby obmedzili slobodu prejavu alebo cenzurovali obsah, ktorý je nepríjemný pre určité politické skupiny alebo indivíduá. Takéto konanie by bolo v rozpore s princípmi objektivity a nezávislosti, ktoré by mali byť základom fungovania verejnoprávnych médií. Etická komisia by mala byť preto zložená z členov s neotrasiteľnou integritou a nezávislosťou a jej rozhodnutia by mali byť transparentné a podliehať dohľadu, aby sa predišlo k zneužitiu na politické alebo osobné účely. Je dôležité, aby takéto orgány boli skutočne nezávislé a zamerané na ochranu etických štandardov, nie na ich potlačovanie.
To však nie je prípad tohto návrhu zákona a teda pripomínam tú najzásadnejšiu vec, s ktorou sa daný zákon nevysporiadava, a tým je štatút a jeho navrhované znenie. Ak do etickej komisie, ktorá má dohliadať nad činnosťou pracovníkov či spolupracovníkov STVR, budú menovaní členovia na politickom základe, môže to mať následky napríklad v týchto podobách, strata dôveryhodnosti. Ak bude verejnosť vnímať etickú komisiu ako politicky ovplyvnenú, bude viesť k zníženiu dôvery celkovo vo verejnosti vo verejnoprávnu televíziu. Dôvera v nezávislosť a objektivitu mediálneho obsahu je kľúčová pre úspech a integritu každého verejnoprávneho vysielateľa.
Cenzurovanie a obmedzovanie slobody prejavu. Politickí nominanti v etickej komisii môžu mať tendenciu obmedzovať reportáže alebo ich programy, ktoré sú kritické voči vláde alebo politickým stranám, ktoré ich nominovali. To by mohlo viesť k cenzúre a k selektívnemu spravodajstvu, čo by malo za následok jednostranné a zaujaté mediálne pokrytie.
Konflikty záujmov. Členovia komisie menovaní na politickom základe môžu mať osobné alebo politické záujmy, ktoré by mohli ovplyvniť ich rozhodnutia. Tieto konflikty záujmov by mohli narušiť schopnosť komisie robiť spravodlivé a nezávislé rozhodnutia.
Máme tu demotiváciu zamestnancov. Novinári a iní mediálni pracovníci môžu cítiť demotiváciu a frustráciu, ak vnímajú, že ich práca je neustále pod drobnohľadom politicky nominovanej komis... motivovanej komisie. V dôsledku politického zasahovania môže dôjsť k oslabeniu profesionálnych a etických štandardov v práci verejnoprávneho vysielateľa. To povedie k poklesu kvality obsahu a k strate rešpektu voči profesii novinára. Čaká nás erózia profesionálnych štandardov.
Dôležité je upozorniť pri tomto návrhu k zrušeniu RTVS a k zriadeniu novej STVR na rozpor s európskou legislatívou. Napriek tomu, že pani ministerka kultúry Martina Šimkovičová a jej spolupracovníci tvrdia, že návrh zákona nie je v rozpore, nie je tomu tak. Je v rozpore. Okrem iného nám na výbor pre kultúru a médiá bola doručená žiadosť komisára Rady Európy pre ľudské práva Michaela O´Flahertyho, aby členovia Národnej rady Slovenskej republiky venovali náležitú pozornosť obavám, že prvky návrhu zákona môžu narušiť záruky prevádzkovej alebo redakčnej nezávislosti verejnoprávneho vysielateľa. V tejto súvislosti odporúča, že by sa mali zvážiť ustanovenia návrhu zákona týkajúce sa predčasného ukončenia mandátu súčasného generálneho riaditeľa a ďalších orgánov, ako aj systém, v ktorom sú viacerí členovia novej rady priamo menovaní vládou. Komisár súčasne informuje, že zaslaný list bude, čiže už bol zverejnený 14. mája 2024. V prípade, že Slovenská republika má záujem zaslať odpoveď, bude rovnako zverejnená, je potrebné Úradu komisára pre ľudské práva doručiť reakciu Slovenskej republiky v termíne do 13. mája 2024, a to, či bol zaslaný, sme sa zatiaľ z dostupných informácií nedozvedeli.
Návrh zákona vedie k oprávneným obavám o jeho súlad s európskym aktom o slobode médií, ktorý vyžaduje nezávislé fungovanie verejnoprávnych médií. Podľa tohto aktu vedenie verejnoprávnych médií by malo byť vyberané transparentným a nediskriminačným spôsobom na základe jasných kritérií, pričom jeho dĺžka ich funkčného obdobia by mala byť dostatočne dlhá na zabezpečenie ich nezávislosti. Návrh zákona však umožňuje, že štyria z deviatich členov riadiacej rady budú menovaní priamo ministerstvom kultúry, čo predstavuje politické rozhodnutie. Tieto prvky sú v rozpore s požiadavkami na tú transparentnosť a objektivitu, ktoré stanovuje európsky akt. A to nás dobehne, lebo tomu sa nedá vyhnúť. Aby boli verejnoprávne médiá v súlade s európskym aktom o slobode médií, je dôležité, aby členovia ich rád boli vyberaní na základe transparentnosti a odbornosti a bez zásahov, ktoré by mohli mať politický motív.
Európsky akt o slobode médií je návrh, ktorý bol predstavený Európskou komisiou s cieľom posilniť pluralizmus a nezávislosť v rámci Európskej únie. Akt zabezpečuje, aby verejnoprávne médiá mohli fungovať nezávisle a boli vybavené adekvátnym, udržateľným a predvídateľným financovaním. Bude zriadený nový európsky mediálny orgán, nezávislý európsky výbor pre mediálne služby, ktorý bude zložený z národných mediálnych autorít a bude podporovaný sekretariátom komisie. Tento orgán bude mať za úlohu podporovať účinné a konzistentné uplatňovanie rámcových pravidiel Európskej únie pre médiá. Opatrenia podľa aktu sú navrhnuté tak, aby posilnili právny rámec pre slobodu médií v Európskej únii, čo je reakcia na nastávajúce obavy o nezávislosť médií v kontexte digitálnej transformácie a politických zásahov.
Slovenská republika je viazaná Európskym aktom o slobode médií ako členský štát Európskej únie. Európske právne akty, ako sú smernice a nariadenia, sú záväzné pre všetky členské štáty, ktoré musia tieto právne predpisy transponovať do svojich národných právnych systémov alebo ich priamo uplatňovať v prípade nariadení. Je veľmi únavné bránenie toho základného, čo tu máme, zoči-voči mocenským snahám koalície je to únavné a je to frustrujúce.
Skúsim sa venovať ďalším detailom argumentácie. Argumentácia potrebou lepšieho financovania je logicky neuveriteľná v kontexte toho, že táto vláda spravila ako prvé to, že znížila rozpočet RTVS o tretinu, čiže o 50 miliónov. Argumentácia potrebou konkurencieschopnosti programov voči iným médiám tým, že vezmeme financie, aby si televízia a rozhlas nemohli kúpiť tie programy alebo licencie, tiež postráda akúkoľvek logiku. Argumentácia potrebou šetrenia? Vyhodením ťažkých státisícov a zmonetizovaním inhalt práce dokonca aj miliónov do vzduchu za rebranding, to má akú logiku?
Argumentácia dlhom RTVS? Veď súčasné vedenie znížilo dlh RTVS za rok 2023 o 91 %. To sú oficiálne čísla z uznesenia Rady RTVS o zmene rozpočtu zo 6. októbra 2023.
Čiže dáta, argumenty. Pracuje ministerstvo kultúry s týmito dátami a argumentami? Lebo za takéto čísla by si vedenie RTVS zaslúžilo skôr pochvalu, znížiť dlh o 91 %. Argumentácia, že vraj drahými externými dodávateľmi. Bez presnej analýzy a porovnania trhu to tiež je rozhodnutie, ktoré logiku postráda a rozumný manažér by sa bez podloženej analýzy ďalej ani nerozprával o ďalších zmenách. Externí dodávatelia sú toho za ostatné, si toho za ostatné týždne vypočuli mnohé nedobré, a to je dosť nefér, pretože externé spolupráce sú úplne normálnou súčasťou akýchkoľvek projektov, zvlášť v prostredí kreatívneho priemyslu a zvlášť je to dôležité vo finančne podvyživenej inštitúcii RTVS, ktorá logicky nie je schopná nakúpiť si najnovšiu technickú podporu. A je úplne logické, že externí dodávatelia nové technické zázemie či flexibilitu pracovnej sily či príslušnú špecifickú expertízu majú, pretože si vedia pomôcť prácou pre rôzne iné subjekty. Toto je naozaj v kreatívnom priemysle v tomto segmente úplne normálne.
Ale ak by sme aj toto chceli vyriešiť, tak opäť nič iné, ako finančná injekcia do RTVS tomu nepomôže. Techniku môžete nakúpiť, ale aj tak dobrý manažér ju bude chcieť využiť čo najviac počas 24/7. A toto by bolo vhodné riešiť, ale nie zrušiť celú ustanovizeň.
Alebo sú tu slobodní umelci a umelkyne, ktorí a ktoré spolupracujú s RTVS, a od podstaty veci a ekonomického rozmýšľania v prospech RTVS nemá logiku, aby boli internými zamestnancami. Ale tu by sme sa naopak mali zas pozrieť na ich odmeňovanie, ktoré je dlhé roky zúfalé a podceňované, a kde títo ľudia pre RTVS naozaj robia len z lásky a z úcty k svojmu remeslu a umeniu. Kde však aj tu má logiku zrušenie tejto inštitúcie?
Argumentácia zvýšením príjmov, zvýšením množstva reklám. No ja by som nás chcela trošku uviesť do reality, že je rok 2024, doba internetu, 21. storočie. My naozaj žijeme v dobe, kedy najväčšou konkurenčnou výhodou je práve minimum reklám. Na jednej strane vláda hovorí, že televízia má byť nekomerčná, na druhej strane vraví, že sa musí správať komerčne. Znížením kvality programu a politickými tlakmi, ktoré budú na ňu kladené, však stratí atraktivitu. Čiže čísla sledovanosti či cieľovku, ktorú bude využívať, úplne iné zdroje. A to sú kľúčové podklady na rozhodovanie zadávateľmi reklám. Ani tento zdroj skrátka nemá logickú oporu v tom, že by to malo fungovať. Bohužiaľ.
V Progresívnom Slovensku si vážime odbornosť a mnohí z nás práve kvôli dlhodobému nedostatku odbornosti a kvalitných riešení pre Slovensko išli do politiky. Je mi preto ťažké pozerať sa na to, ako súčasná vláda robí kroky, ktoré sú spiatočnícke, sú neeurópske, ako nerozmýšľa smerom do kvalitnej budúcnosti a ako, žiaľ, nemá poznanie a odbornosť a ani ľudí, ktorí by vedeli, ako robiť veci správne.
Strana SNS, ktorá má v súčasnosti v gescii ministerstvo kultúry, bez odborných debát či hľadania konsenzu presadzuje svoje limitované videnie sveta. Problém je, že do tohto odborného podpriemeru zaťahujú celé Slovensko a všetkých nás. Mrzí ma, že neprijímajú iné odborné názory a ako som vravela, toto je priamo v rozpore s vládnym programovým vyhlásením.
V Progresívnom Slovensku neustále ponúkame pomocnú ruku a ponúkame ju aj teraz. Poďme sa konštruktívne rozprávať o veci. Poďme si každý jeden argument rozobrať.
Poďme rozobrať, pani ministerka kultúry, členovia a členky výboru pre kultúru a médiá, panie poslankyne, poslanci, poďme si rozobrať vaše očakávania, ktoré sú úplne legitímne, od televízie a rozhlasu. A poďme argument po argumente. Pretože zrušením RTVS nedosiahneme zvýšenie kvality, nedosiahneme verejnoprávnosť a rozmanitosť, nedosiahneme lepšie odmeňovanie pracovníkov, nedosiahneme lepšie nastavenie ekonomiky inštitúcie a nedosiahneme zníženie infraštruktúrneho dlhu. Je preto legitímne pýtať sa, akému účelu má slúžiť zrušenie kľúčovej inštitúcie v krajine? Ak by súčasné ministerstvo kultúry, strana SNS a spolu s ňou súčasná vláda chceli siahnuť na demokraciu takýmto siahnutím na Rozhlas a televíziu Slovenska, nerobili by to inak.
Dámy a páni, rozpravu som začala návratom na konkrétny čas strašného činu atentátu na predsedu vlády Slovenskej republiky a na konci by som sa k tejto téme ešte chcela vrátiť. V súvislosti s RTVS máme dáta k sledovanosti počas atentátu. RTVS sumárne na jednotke a spravodajskej dvadsať štvorke odvysielala takmer jedenásť hodín vysielania venovaného atentátu na premiéra, z toho štyri hodiny na jednotke a takmer sedem hodín na dvadsať štvorke. Dáta od RTVS nám ukazujú, že aspoň na tri minúty si vysielanie zaplo takmer 28 % populácie. Voči predchádzajúcim dvom dňom 13. mája a 14. mája je vidno nárast sledovanosti pri všetkých spravodajských kanáloch, pri správach na jednotke ide o nárast o 19 %, pri dvadsať štvorke ide až o 204-percentný nárast. Markíza mala nárast 31 % a najväčší nárast bol pri TA3, ktorá mala 527 %. Tieto čísla nám ukazujú, že počas tak vypätej krízy, ako je pokus o atentát na premiéra, ľudia siahajú po štandardných spravodajských zdrojoch na získanie informácií. V časoch krízy, ako boli začiatky pandémie covidu, konflikt na Ukrajine či aktuálny pokus o atentát na premiéra, existuje výrazná tendencia ľudí obracať sa na mainstreamové médiá. Tento jav možno vysvetliť niekoľkými kľúčovými faktormi:
Po prvé, počas krízových momentov majú ľudia prirodzenú potrebu hľadať spoľahlivé a rýchle informácie. Mainstreamové médiá vďaka svojej etablovanej pozícii, širokej dostupnosti a reputácii sú často vnímané ako najdôveryhodnejšie zdroje. O tom som aj hovorila na začiatku. Aj tí, ktorí bežne sledujú alternatívne či dezinformačné zdroje, sa v takýchto situáciách často prepnú práve na tradičné spravodajské kanály, aby získali overené informácie. Tento prechod niekedy býva dočasný, avšak je veľmi významný.
Počas atentátu na premiéra, ako to ilustrujú dáta od RTVS, vidíme jasné dôkazy o tomto jave. RTVS vysielala takmer jedenásť hodín vysielania venovanej tejto udalosti, z čoho štyri hodiny na jednotke a takmer sedem na dvadsať štvorke. Tieto čísla jasne ukazujú, že počas kríz, ako je pokus o atentát na premiéra, ľudia teda siahajú po týchto štandardných spravodajských zdrojoch, aby tie informácie získali. Mainstreamové médiá poskytujú rýchlu, overenú a komplexnú analýzu situácie, ktorá je v takýchto momentoch kľúčová. Navyše tieto médiá majú vybudované rozsiahle siete reportérov a redaktorov, čo im umožňuje pokrývať udalosti v reálnom čase a prinášať aktuálne správy, čo je v čase krízy neoceniteľné. Krízové situácie taktiež často vyžadujú schopnosť médií správne interpretovať a kontextualizovať informácie. Mainstreamové médiá disponujú odborníkmi a analyzátormi, ktorí dokážu poskytnúť divákom hlbšie pochopenie situácie, čo zvyšuje dôveru v ich spravodajstvo. Aj keď sa po upokojení situácie môžu ľudia vrátiť k alternatívnym zdrojom, v čase krízy jednoznačne prevláda potreba overených a spoľahlivých informácií. Tento fenomén je univerzálny a opakovane pozorovaný. Potvrdzujú to aj dáta sledovanosti počas tejto udalosti. Je dôležité si uvedomiť, že práve dôvera v mainstreamové médiá počas krízových situácií je kľúčová na udržanie informovanej verejnosti a stability spoločnosti.
Ak sa prijme nový zákon o STVR, obmedzí sa nezávislosť RTVS a urobí sa z nej politický nástroj propagandy. Toto výrazne naruší dôveru, o ktorej som hovorila. Politická kontrola a zásahy do obsahu verejnoprávnych médií budú viesť k pochybnostiam o ich objektivite a nezávislosti, čo bude mať za následok zvýšenie skepsy medzi občanmi a ešte väčšiu únavu ľudí našej krajiny. V dôsledku toho sa ľudia začnú zase obracať ďalej k alternatíve, k menej spoľahlivým zdrojom informácií, prípadne k zdrojom až dezinformácií a konšpirácií. Takýto vývoj bude kontraproduktívny úplne pre nás všetkých najmä v časoch, keď je prístup k presným a overeným informáciám kritický. Preto je nevyhnutné zachovať RTVS a pomôcť jej byť kvalitnejšou, zachovať jej nezávislosť a dôveryhodnosť, aby mohla naďalej plniť svoju úlohu ako spoľahlivý zdroj informácií pre všetkých občanov zvlášť v období kríz.
Ďakujem veľmi pekne. Ďakujem. (Potlesk.)

Á, už ide, už mám, ďakujem. (Rečníčka reaguje na spustenie funkčnosti mikrofónu.) Ďakujem pekne.
Vážená pani ministerka, vážení páni poslanci, pani poslankyne, vážený pán predsedajúci, úvodom by som sa chcela ospravedlniť britským a americkým zástupcom diplomatického zboru za nevychované a nevkusné správanie koalície po ich rannom privítaní ako hostí na balkóne Národnej rady. Žiada sa mi nahlas povedať, že Slovensko nie sú iba ľudia opantaní mocou, ktorí nás silou-mocou chcú vytrhnúť z vyspelej Európy. Slovensko, to sú aj slušní a zodpovední ľudia, ktorí si ctia demokraciu a právne princípy. Vážim si, že diplomatov a diplomatky zaujíma, čo sa v našej krajine deje, a tiež aj, že sledujú procesy, akými sa napríklad tu prijímajú vážne rozhodnutia na Slovensku napríklad dnes.
No a obsahovo dovoľte mi začať túto rozpravu citátom jedného pána, ktorého odchodom si táto krajina výrazne vydýchla. Citujem: "Nové postavenie Slovenska si vyžaduje taktiež inú žurnalistiku. Spoločenským záujmom Slovenska je šírenie len konkrétnych a len korektných a objektívnych informácií a preto je žiaduce, aby všetci žurnalisti rešpektovali pravidlá etickej samoregulácie. Nejde o autocenzúru, ale len o morálne zodpovedný prístup k informáciám, ktorý by mal zabrániť skresľovaniu obrazu Slovákov." Predpokladám, že viete, kto to hovoril. Tieto slová povedal pred 32 rokmi Vladimír Mečiar a predznamenal pád jednej verejnoprávnej inštitúcie. Internet je plný rôznych videí o patetických a vtieravých reportážach a reláciách, ktoré vtedajšia Slovenská televízia musela natáčať o členoch vlády.
V 90. rokoch za vlády Vladimíra Mečiara Slovenská televízia čelila výraznému politickému vplyvu, ktorý ovplyvňoval jej fungovanie a obsah. Toto obdobie sa spája práve s obmedzením médií a snažením vlády kontrolovať informácie šírené verejnoprávnym vysielateľom. Vláda Vladimíra Mečiara bola kritizovaná za svoj autoritatívny prístup k médiám vrátane televízie. Dochádzalo k priamemu zasahovaniu do redakčnej politiky STV, čo vyústilo do cenzúry niektorých programov a spravodajstva. Najmä spravodajstvo je nám všetkým, čo si už niečo pamätáme, smutne známe využívaním na propagáciu vládnych názorov a marginalizáciu opozície. V tomto období dochádzalo aj k výmene vedenia televízie pod tlakom vládnych predstaviteľov, čo malo za následok obavy z erózie mediálnej nezávislosti a pluralizmu. Kritici a medzinárodné organizácie poukazovali na prípady, kde STV zobrazovala jednostranné informácie, čo podkopávalo dôveru verejnosti v jej objektivitu a nezávislosť. Toto obdobie je považované za jedno z najtemnejších, najtemnejších v histórii slovenských médií z hľadiska slobody tlače a nezávislosti médií.
A prečo som práve začala týmto? Pretože to, čo sme si mysleli, že máme za sebou, tu máme znova a to píšeme rok 2024. Máme to tu v podobe nového vládneho návrhu na vytvorenie molocha slúžiaceho koalícii podobne ako bola mečiarovská STV-čka pred tridsiatimi rokmi. Reči o napĺňaní programového vyhlásenia tejto vlády sú puhým klamstvom, dá sa to absolútne ľahko overiť, pretože keď si prečítate, nie je tam nič o zrušení RTVS. Je fascinujúce, že sa práve napĺňaním PVV oháňa pani ministerka kultúry a zjavne ho ani nečítala. Inak by to proste nemohla tvrdiť. Aj keď zase tvrdí to hviezda dezinformačnej scény Martina Šimkovičová, ktorá absolútne nerešpektuje zdroje informácií a pravdu a fakty, celkovo v tomto čase teda je aj náhodnou ministerkou kultúry, ktorou sa teda stala, a je to trošku hanba, že ide úplne proti, ide proti programovému vyhláseniu vlády. Takže my sa vlastne ani nemáme čo čudovať.
Aj dnes tvorcovia tohto poopraveného zákona po fiasku s hviezdnou STAR z marca majú podobne ako Vladimír Mečiar v roku 1992 plné ústa etiky a zodpovedného a rozmanitého prístupu k informáciám. V skutočnosti však robia iba a len kroky na ovládnutie média, ktoré má patriť nám všetkým, všetkým občanom a občiankam Slovenskej republiky a nemá patriť Slovenskej národnej strane s 5,6-percentným potenciálom, ktorým sa dostala do parlamentu vďaka liberálnej demokracii treba povedať. Okamžite a bez zaváhania táto vláda využila, rozumej zneužila, nerozumné a podľa nás nešťastné rozhodnutie zrušiť koncesionárske poplatky. Prvým jej krokom bolo tretinové, tretinové zníženie rozpočtu RTVS, inštitúcie, o ktorej je už dávno známe, že práve finančná injekcia je jednou z najpotrebnejších vecí, ktoré potrebuje. Následne sme sa dopočuli o rozdeľovaní televízie a rozhlasu, a to bez akejkoľvek odbornej či konštruktívnej debaty, čo je opäť v rozpore s programovým vyhlásením vlády, ktoré hneď v druhej vete sľubuje debatu s odbornou obcou. Čiže opäť nie je pravda, že by ministerka kultúry alebo táto vláda v oblasti kultúry napĺňala programové vyhlásenie vlády. Prosím vás, nepoužívajte to tým pádom.
Táto vláda síce tu napáda SaS-ku za to, že zrušili koncesionárske poplatky, ale tak, páni poslanci, pani poslankyne z koalície, vy tu máte teraz moc, vy ste to, čo ste tu, prečo ste ani raz neprišli, odkedy vládnete s nejakým konštruktívnym návrhom, nápadom financovania, nič sme od vás nepočuli, žiaden návrh. Ja som to tu už poznamenala, neviem, či je tu pani ministerka, či počúva, ale teda pani ministerka vieme všetci, že žije v Rakúsku a tam zo zákona platí, že sa, že musí pani ministerka alebo niekto z jej rodiny (reakcia z pléna), dobre, povedzme si, že v Kittsee, kde sa pani ministerka rozhodla žiť, platí 15 eur 20 centov mesačne pre verejnoprávnu rakúsku RTVS, čiže keďže sa tam legitímne, úplne legitímne rozhodla žiť asi preto, že tam je na život lepšie, prečo si z toho nevezme príklad? Prečo deštruuje Slovensko, aby poobede mohla ísť potom autom za naše dane sa presunúť do inej krajiny a tam je v pohode platiť koncesionárske poplatky vo výške 15,20? A tu dokonca ani Slovenská národná strana kedysi nepodporila sedemeurový návrh na zvýšenie koncesionárskych poplatkov. Chcem povedať a zdôrazniť, že je fér, chcem povedať, že je fér, a to aj vďaka Európskej únii, že sa tam môže pani ministerka rozhodnúť žiť, že môže žiť napríklad v Rakúsku, ale rozhodne nie je fér voči všetkým obyvateľom a obyvateľkám Slovenska to, že im táto ministerka chce kvôli jej vlastnému prospechu a moci zničiť verejnú, právnu inštitúciu RTVS. To nie je fér.
Vláda hľadá každý jeden spôsob... (Zaznievanie gongu. Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Ďakujem pekne. Ja mám dve poznámky na pána Michelka. Prvá bola, že teda ma fascinuje a predstavujem si vás, ako teda doma vo voľnom čase si ešte znova púšťate teda vaše relácie a tam si počítate. Akože wau, ale teda možnože vás prerušovala tá pani moderátorka preto, že ste nehovoril k veci, tých 40-krát, takže asi to aj musela robiť. Ale teda tá, tá predstava je fascinujúca, že čím sa zaoberáte a celé vaše vlastne vystúpenie bolo naplnené jednou veľkou frustráciou jedného frustrovaného muža, ktorý nám tu musel dať nejaký úvod ako keby do histórie jeho vlastným pohľadom.
Ja rozumiem a chápem, že vás to mohlo celé trápiť a že ste sa mohli cítiť dotknutý, že ste neboli možno niekde prizvaný, alebo naopak, niekde ste boli prizvaný až moc. Ja proste akože neviem, v zásade mi je to úplne jedno, len teda to bolo fascinujúce počúvať. Ale, ale z toho celého mi vyplýva, že a čo vy chcete týmto povedať? Že to, že teraz zrušíme RTVS iba kvôli tomu, že vám sa nepáči riaditeľ, je vlastne v pohode, lebo predtým sa stali tiež bakané veci? Čiže my to vlastne nebudeme robiť od začiatku, že si povieme bod nula a my ako vláda, teda vy, že ako vláda, že nezačneme robiť veci poriadne? My to vlastne budeme robiť ešte horšie, lebo už sme sa naučili, že vtedy to bolo, že fuj. A my to budeme robiť ešte horšie, lebo sme sa poučili a našli sme spôsoby, ako to spraviť proste, no horšie. Čiže zrušíme inštitúciu napríklad. A vôbec nám nevadí, že predkladateľka ministerka kultúry napríklad kandiduje do Európskej únie, ktorá vyslovene hovorí, že takto nemáme robiť tieto veci. Čiže to, čo sme si tu vypočuli, bolo esenciou vašej frustrácie a toho, ako vy chcete kam uniesť Slovensko len preto, že vy máte takýto frustrovaný názor. To je smutná správa pre nás všetkých.
Ďakujem.