Videokanál poslanca

Ďakujem, pán predsedajúci, za slovo.
Poslanec Gröhling vo svojej rozprave sa venoval hlavne zmyslu či nezmyslu vzniku nového ministerstva športu a cestovného ruchu. Pán premiér pred voľbami, ako aj po voľbách hovoril o zoštíhľovaní štátnej správy, celé dni sme sa tu bavili o nekoncepčnosti lex konsolidácie a založenie nového ministerstva znamená presný opak. Poslanec Gröhling povedal, že sa idú míňať veľké peniaze na vznik a prevádzku nového ministerstva. Mňa prekvapila suma, o ktorej hovoril. Hovoril o 200 mil. eur, pričom minister Kamenický na tlačovej konferencií hovoril o 100 mil. eur. Spomínal si aj to, čo všetci vidíme, že dôvodová správa o žiadnom, o žiadnom vplyve na verejné financie nehovorí. A pritom sám minister financií sa vyjadril, že nové ministerstvo bude stáť 100 mil. eur. Minister toho ministerstva, ktorého stanovisko má byť nevyhnutnou súčasťou... (Ruch v sále.) Neruším vás všetkých? Prepáčte. Toho ministerstva, ktorého stanovisko má byť nevyhnutnou súčasťou predkladaného zákona a dôvodovej správy. To znamená, evidentné porušenie legislatívnych pravidiel tvorby zákonov.
A ešte mám chvíľku, takže ešte k financovaniu ministerstiev sa nevyjadroval len poslanec Gröhling, ale vlastne ste sa vyjadrovali aj vy, pán Danko. V jednej predvolebnej debate ste hovorili, že významným zdrojom financovania ministerstva má byť systematické čerpanie eurofondov. Zároveň hovorkyňa strany SNS Zuzana Škopcová uviedla, že ministerstvo bude financované z dani z príjmov, prevádzkovateľských stávkových kancelárií a hazardných hier a zo ziskov štátnej akciovej spoločnosti Tipos. Dovolím si poznamenať, že obe tvrdenia sú holý ekonomický nezmysel, preto trvám na tom, že pre legislatívny proces je nevyhnutné návrh zákona doplniť o doložku vplyvu.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem, pán predsedajúci, za slovo.
Veľmi pekne ďakujem aj pánovi kolegovi poslancovi Dostálovi, ktorý vždy veľmi odborne, podrobne a veľmi kompetentne vysvetlí okolnosti všetkých predkladaných zákonov. Nakoľko nie som právnička, mne naozaj tieto jeho vystúpenia veľmi pomáhajú a rovnako by mi pomohlo aj predloženie kvalitnej dôvodovej správy. Dôvodová správa neobsahuje absolútne žiadne vysvetlenia dôvodov týchto zmien a legislatívnych návrhov. Opakovane preto poukazujeme na všetky pochybenia a budeme v tom vytrvalí, pretože nedostávame žiadne odpovede na naše otázky. Predkladatelia s nami nediskutujú a nevysvetľujú nám okolnosti, ktoré už mali byť v dôvodovej správe a v dôvodovej správe sme ich nenašli, a preto my sa tu budeme opakovane pýtať a diskutovať a snažiť sa diskutovať a vyzývať predkladateľov na to, aby nám poskytli odpovede na naše otázky.
Taktiež preto trvám na tom, aby bol zákon vrátený na dopracovanie, aby bola riadne vyhodnotená a aby, aby bola riadne doplnená dôvodová správa, riadne vyhodnotené vplyvy na štátny rozpočet a bola dopracovaná doložka vplyvov, ktorá tam absolútne chýba. Kým nedostaneme odpovede na tieto otázky, budeme sa tu opakovane k týmto náležitostiam vyjadrovať.
Ďakujem.

Oskar, ja ti veľmi pekne ďakujem za tvoje vystúpenie. Už si nepamätám presne, aké výrazy a prívlastky si priradil k hodnoteniu tohto návrhu ako celku, ale zhodneme sa, že ide o riadny paškvil. A ja sa vyjadrím k obsahu dôvodovej správy.
Vláda v rámci legislatívneho návrhu zlepenca mnohých legislatívnych zmien navrhuje okrem iného aj vytvoriť Ministerstvo cestovného ruchu a športu Slovenskej republiky. V dôvodovej správe sa uvádza – návrh zákona nebude mať vplyv na rozpočet verejnej správy, sociálne vplyvy, vplyv na podnikateľské prostredie, vplyv na životné prostredie a tak ďalej.
Som však hlboko presvedčená, že vytvorenie nového ministerstva má minimálne vplyv na rozpočet verejnej správy, a teda chýba doložka vplyvov, čím došlo k porušeniu legislatívnych pravidiel tvorby zákonov, a to konkrétne čl. 6, ktorý sa nazýva vypracovanie návrhu zákona, citujem: „Z hľadiska finančných dôsledkov návrhu zákona na rozpočet verejnej správy treba návrh zákona prerokovať vždy s Ministerstvom financií Slovenskej republiky. Stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky sa uvedie v dôvodovej správe.“
Ja som žiadne stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky v dôvodovej správe nenašla. Bola by som veľmi rada, keby tvorcovia tohto návrhu nám vysvetlili, prečo nedochádza k vplyvom na štátny rozpočet.
Evidentne to, čo hovorila moja kolegyňa Števulová, je čistá pravda a tento zákon napĺňa všetky hriechy legislatívneho procesu. (Reakcia z pléna.) Smrteľné hriechy? (Povedané so smiechom.) Smrteľné.
Ďakujem. (Potlesk.)
===

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Tina, musím sa ti veľmi pekne poďakovať, lebo naozaj si zhrnula a pomenovala mnoho nedostatkov, ktoré, ktorý, ktorý, ktoré obsahuje tento plán konsolidácie. Vypichla si zámer tejto vládnej koalície a dôraz na silný sociálny štát.
Ja som si narýchlo našla jednu z poučiek sociálnej demokracie a v tej poučke sa hovorí: „Sociálna demokracia je vo svojej podstate politická a ekonomická ideológia, ktorej cieľom je spojiť to najlepšie z demokratického riadenia so sociálnou a ekonomickou rovnosťou.“
Tak teraz rozmýšľam, z demokratického riadenia, dobre, o tom sa teraz nebavme, myslím, že sa budeme baviť v budúcnosti o tom dosť, ale so sociálnou a ekonomickou rovnosťou. A mňa veľmi zaujíma, ako spôsobí táto konsolidácia ekonomickú rovnosť a sociálnu rovnosť, keď sa venuje hlavne strednej vrstve. Strednej vrstve berie a zároveň jej dáva, ale nemyslí na tých najchudobnejších, nemyslí na tých, čo sa nachádzajú pod hranicou chudoby, nepomáha sociálne odkázaným, nepomáha tým najslabším a nerieši generačnú chudobu. Jedno... Sú to napríklad jednorodičia, ty si vlastne, Tina, spomínala jednorodičov, mnohopočetné rodiny, jednoosobové domácnosti. Ak by tu bola možnosť nejakej diskusie, ja si myslím, že ste mohli čerpať aj z nášho programového... aj... radi by sme mali programové, áno, aj z nášho... volebného programu, prepáčte, a kde sme riešili príspevky na bývanie. A tie boli veľmi adresné, takže na budúce kľudne sa nechajte inšpirovať aj našimi návrhmi.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi krásne za reakcie mojich kolegov, ktoré ma povzbudili v mojom, v mojej práci a v mojom konštatovaní všetkých faktov, ktoré som spomenula.
Ďakujem aj za to, že zdôraznili neochotu diskutovať a počúvať poslancov vládnej koalície. Sú to strany SMER-u, SNS a HLAS-u, ktoré sa chvália, že sú zástupcami regiónov, že ich volení zástupcovia pochádzajú z regiónov, a tuná ukazujú maximálnu neochotu týmto regiónom nejakým spôsobom pomáhať, pretože keď sa bavíme o malých a stredných podnikoch, tak sú to nositeľmi zamestnanosti v regiónoch. Ak im nepomôžeme, a tento konsolidačný balík, ktorý prináša táto vládna koalícia, nijako nepomáha, dokonca nijako nie sú spomenuté žiadne opatrenia ani v programovom vyhlásení vlády, takže nemôžeme očakávať ani v budúcich rokoch, že vláda bude pomáhať malým a stredným podnikom, a práve naopak, konsolidačné opatrenia, ktoré nám boli predstavené, idú vyslovene dusiť tieto malé a stredné podniky.
Zabudla som povedať ešte jeden údaj vo svojom príspevku a to, že malé a stredné podnikanie, malí a strední podnikatelia zamestnávajú vyše 1,420 mil. zamestnancov a väčšinu z toho naozaj v regiónoch. Ak títo zamestnávatelia budú postupne krachovať, obmedzovať svoju činnosť, zvýši sa nám nezamestnanosť v regiónoch, poprípade, tak ako spomínali iní kolegovia, ešte ďalšiu vec, že nám budú z regiónov odchádzať. Budú nám odchádzať mozgy, budú nám odchádzať talenty a budú sa realizovať niekde úplne inde a regióny nám budú ďalej vymierať.
Mikropodniky, k tej zamestnanosti keď ešte doplním, zaznamenali rast zamestnanosti. Rast zamestnanosti... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Vážení kolegovia, vážené kolegyne, vážený predsedajúci a členovia vlády, už minule vo svojej rozprave som sa zameriavala na drobných a malých podnikateľov a samostatne zárobkovo činné osoby, pretože táto konsolidácia im veľmi ublíži. Ale aby sme si pripomenuli, čo navrhuje vláda schváliť a čo vyslovene uškodí malým podnikateľom.
Súčasťou návrhu je čl. 6, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov, a to konkrétne návrh nového § 46b, ktorým sa s účinnosťou od 1. januára 2024 zavádza minimálna daň pre právnické osoby, tzv. daňová licencia. Výška tejto dane bude variabilná v závislosti od zdaniteľných príjmov z daného obdobia, a to v rozmedzí od 340 do 3 840 eur. To znamená, že aj spoločnosť, ktorá je v strate, musí uhradiť daň, a to vo výške 340, 960, 1 920 alebo dokonca 3 840 eur.
Ďalším škodlivým opatrením je zvyšovanie odvodového zaťaženia zamestnávateľov a samostatne zárobkovo činných osôb. Ide o zvyšovanie odvodov do zdravotných poisťovní.
Pozrime sa preto na štatistiku Slovak Business Agency spracovanú za rok 2022, o akých počtoch podnikov tu hovoríme, koľko firiem tieto opatrenia budú obmedzovať v raste, v rozvoji, prípadne budú pôsobiť až likvidačne. Musím povedať, že počet malých a stredných podnikateľov sa zvýšil v roku 2022 o 5,7 %. To znamená, že Slovensko doteraz asi bolo považované pre podnikateľov za veľmi príjemné miesto a podnikatelia stále boli ochotní zakladať nové podniky. Na konci roka 2022 bolo v registri organizácií Štatistického úradu Slovenskej republiky evidovaných 670 161 aktívnych malých a stredných podnikov. V medziročnom porovnaní sa počet malých a stredných podnikov zvýšil o 35 852 subjektov. Z pohľadu jednotlivých veľkostných kategórii podnikov došlo k najvýznamnejšiemu nárastu početnosti v skupine mikropodnikov s nula až deväť zamestnancami, medziročne až o 5,8 %, resp. o 35 677 subjektov. V ostatných kategóriách neboli zaznamenané výraznejšie zmeny.
Podnikateľský sektor na Slovensku sa oproti Európskej únii dlhodobo vyznačuje vysokým zastúpením mikropodnikov. Z celkového počtu aktívnych podnikateľských subjektov v roku 2022 tvorili mikropodniky až 97,5 %. V absolútnom vyjadrení to predstavuje 653 792 subjektov. Malé podniky tvoria len 2 %, stredné podniky 0,4 a veľké podniky len 0,1 %, čo v absolútnom vyčíslení znamená 656 subjektov. Z počtu 653 792 podnikov, o ktorých som hovorila, je 250 545 podnikov zriadených formou obchodných spoločností a 376 027 je živnostníkov. To znamená, že na Slovensku máme 376-tisíc živnostníkov, samostatne zárobkovo činných osôb. Sú to tie osoby, ktorých sa neskutočne dotkne miera zaťaženia daňovo-odvodového, keď to zvýšime tým spôsobom, ako vy navrhujete vo svojej konsolidácii.
Musím povedať, že miera podnikateľskej aktivity malých a stredných podnikov, ktorá sa vyjadruje spôsobom takým, že počítame počet aktívnych malých a stredných podnikov a ich počet, aký pripadá na 100 ekonomicky aktívnych obyvateľov na Slovensku, sa zvýšila aj v roku 2022, takže miera podnikateľskej aktivity dosiahla úroveň 24, 77 %. To znamená, že na 100 ekonomicky aktívnych obyvateľov na Slovensku pripadá približne 25-tisíc aktívnych malých a stredných podnikov. Ešte zdôrazním, že počet malých a stredných podnikov sa od roku 1996 na Slovensku viac ako zdvojnásobil. (Ruch v sále.)
Pre Slovensko v porovnaní s Európskou úniou je typické vyššie zastúpenie mikropodnikov. Zaujímavý údaj je aj o úrovni výkonnosti malých a stredných podnikov, ktorú je možné posudzovať aj prostredníctvom produktivity práce. Produktivita práce je kalkulovaná ako celkový objem pridanej hodnoty na počet zamestnaných osôb. Na stránke Slovak Business Agency je len údaj z roku 2020, ale tento údaj sa nijako v ďalšom roku nezmenil k lepšiemu. Takže v roku 2020 sme boli v produktivite na štvrtom mieste odzadu v krajinách Európskej únie. (Neutíchajúci ruch v sále, zaznievanie gongu a prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Pellegrini, Peter, predseda NR SR
Dohodli sme sa, že pani poslankyňa dokončí svoje vystúpenie a potom preruším na hlasovanie.

Luščíková, Darina, poslankyňa NR SR
Takže v porovnaní s inými krajinami Európskej únie, ktorým sa chceme podobať, ako je napríklad Fínsko, Švédsko či Holandsko, máme trikrát nižšiu produktivitu práce, takže čím ďalej zaostávame viac a viac nielen v produktivite práce, ale aj vo výkonnosti ekonomiky, čo sú prepojené nádoby. Podľa oficiálnych údajov Eurostatu sa Slovensko od roku 2016 v hrubom domácom produkte na obyvateľa v parite kúpnej sily, teda po zohľadnení rozdielov v cenových hladinách medzi krajinami vzďaľuje od priemeru Európskej únie. Zatiaľ čo v roku 2015 sme dosahovali 79 % európskeho priemeru, v roku 2022 slovenské hospodárstvo dobiehalo európsky priemer len na 68 %. Obsadili sme tak až 25. až 26. miesto spomedzi 27 členských štátov Európskej únie spolu s Gréckom a len pred chudobnejším Bulharskom. V štatistikách Eurostatu sa nám dokonca vyrovnal aj nečlenský štát Turecko a predbehlo nás Rumunsko.
Podobné zaostávanie Slovenska udávajú aj oficiálne štatistiky Svetovej banky, Medzinárodného menového fondu a Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj.
Už tu dnes bolo spomínané, že vláda SMER-u tu bola od roku 2006 s prestávkami 12 rokov, a preto sa nemôže vyviniť zo zodpovednosti za to, kde sa Slovensko dnes nachádza. V týchto štatistikách Slovensko kontinuálne klesá od roku 2016. Dokument ministerstva financií, konkrétne Inštitútu finančnej politiky v roku 2008 hovorí, citujem: „Reformou zdaňovania možno docieliť lepšie využitie ľudského kapitálu, znižovanie priemerného zdanenia a znižovanie progresivity zdanenia by mohlo byť vhodné pre rast produktivity práce.“ Podotýkam, že v roku 2008 sme tu mali vládu SMER-u.
V tom istom dokumente sa hovorí o znížení podnikových daní, a to v pozitívnom vplyve. Nízke zdanenie zvyšuje ziskovosť v spoločnosti a tým aj ceny akcií a následne výkonnosť ekonomiky. Rovnako hovoria o znížení zdanenia práce, a to takto, že nižšia progresivita zdanenia znamená motiváciu zapájať sa do pracovného procesu a vyššiu produktivitu práce. To znamená, že súčasná konsolidácia ide úplne opačne oproti týmto základným ekonomickým poučkám, ktorých platnosť pripúšťa aj SMER v roku 2008.
Ekonomické poučky sa od roku 2008 v tomto nijako nezmenili. Dokonca tu máme aj rovnakú vládu. Tak čo sa stalo? Prečo táto vláda konsoliduje úplne opačným smerom? Konsoliduje spôsobom, ktorý jej umožňuje plniť svoje populistické predvolebné sľuby. Konsoliduje spôsobom, ktorý jej zabezpečuje vernosť jej voličov tak, aby získala čas. Získala čas, ktorý potrebuje na rozvrátenie právneho štátu, na zlikvidovanie nepohodlných štátnych inštitúcií a na zabezpečenie beztrestnosti našich ľudí.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ondrej, ja ti rovnako ďakujem za tvoj prejav ako tu všetci predchádzajúci rečníci. Tvoje slová ma vždy prinútia sa zamyslieť a pozerať na veci do hĺbky. Ondrej, máš úplnú pravdu opatrenia lex konsolidácia sú opatreniami, ktoré neponúkajú budúcnosť, neozdravujú financie, neriešia skutočné problémy ľudí na Slovensku, dokonca ani problémy dôchodcov, na ktorých sa toľko spolieha vládna koalícia a ktorým podsúva nepriateľov, ktorí však nie sú ich skutočnými nepriateľmi.
Dôchodcovia sa nechcú hnevať na svoje deti, na svoje vnúčatá, ktoré za lepším vzdelávaním a často za lepším životom, za lepšími možnosťami, za lepšou spoločenskou atmosférou odchádzajú do zahraničia. Nechcú sa hnevať na svojich najbližších, ale sú nahnevaní a smutní. A preto sa hnevajú na toho alebo na to, čo im predhadzuje vládna koalícia dlhodobo. Je to zlá Európska únia, sú to progresívni a liberálni politici, mimovládky. Tie deti však neodchádzajú na počudovanie na Východ, odchádzajú na ten škaredý Západ, ktorý nám podľa mnohých predstaviteľov koalície škodí a diktuje, čo máme na Slovensku robiť lepšie.
A paradoxne sa progresívni liberáli ako my v Progresívnom Slovensku na budúcnosť vašich detí zameriavame. A čo je naozaj zvlášne, tak často sú to mimovládky, ktoré ako jediné na sklonku života dôchodkom skutočne pomáhajú. A čo je ďalší paradox, ten Západ nám na Slovensko dáva aj peniaze na to, aby nám vytiahlo z toho ekonomického marazmu, ktorému tu čelíme, a na tieto peniaze sa vo svojom vládnutí spoliehate, spoliehate sa na to, že vám tieto finančné prostriedky Európskej únie vytrhnú z biedy regióny a popasujú sa s chudobou.
Takže naozaj to považujem za farizejstvo aj celý, aj celý lex konsolidácia, pretože nepozeráte na budúcnosť.
Ďakujem.

Pán predsedajúci, ďakujem za slovo.
Budem ďakovať viackrát, lebo ďakujem pánovi kolegovi Grendelovi za upozornenie na tieto poplatky a na túto veľmi naozaj záslužnú stránku a zároveň pánovi poslancovi Jakabovi za (potlesk) neskutočne užitočnú osvetovú činnosť, pretože musím sa priznať, že ako poslankyňa by som mala vôbec tušiť, že toľko poplatkov existuje a v takýchto sumách a konečne to budem naozaj vedieť.
Ale čo mňa zaujalo najviac, tak sú to poplatky na finančnú správu a obchodnú činnosť, keďže sa venujem ekonomike. A zaujímavý taký, taký zaujímavý je jeden poplatok, že žiadosť o udelenie povolenia na zriadenie doplnkovej dôchodkovej poisťovne. Ja si myslím, že ste tam mohli zdvihnúť o viac, akože tých dôchodkových poisťovní naozaj nemáme veľa, keď sa chce stať niekto dôchodkovou poisťovňou, tak tých 250 eur naozaj nie je veľa, je tam zvýšenie o 51,1 % zo 165,50, ale tam ste mohli byť oveľa kreatívnejší, si myslím.
Ale myslím, že som našla úplného víťaza a najvyšší poplatok je 250 000 eur a je to poskytnutie štátnej záruky Ministerstvom financií Slovenskej republiky za bankový úver vystavením záručnej listiny alebo podpísaním zmluvy o záruke, z celkovej istiny úveru nad 33-tisíc, počkajte, to je 33 193 918,50 eura, ale predpokladám, že sa to mení vlastne na okrúhlu sumu 50-tisíc eur, prepáčte, 50 miliónov, že fakt neskorá hodina a tie nuly mi nejak utekajú. Takže 50 miliónov eur, ale to je dosť slušný poplatok, 250-tisíc za záruku štátu, no.
Budem čítať ďalšie poplatky, ktoré sú menšie.
Ide o vydanie osvedčenia o zápise samostatne hospodáriaceho roľníka do evidencie; zo 6,50 na 10 eur, chvalabohu, že to naozaj roľníci asi unesú, je to zvýšenie o 53,8 %... (Prerušenie vystúpenia časomerom. Potlesk.)

Ďakujem, pán predsedajúci, za slovo.
Pán kolega Pollák otvoril veľmi dôležitú tému, ktorú nerieši ani konsolidácia, ani programové vyhlásenie vlády. S niektorými tvrdeniami nesúhlasím, najmä pokiaľ ide o zamestnávanie cudzincov, cudzincov, ktorí sú nositeľmi talentu a ktorý nám teraz momentálne veľmi chýba, a je potrebné podporiť zamestnávanie cudzincov, najmä napríklad lekárov, zdravotného personálu. Ale pod všetko ostatné sa podpisujem a musím súhlasiť s tým, že v rómskej komunite je naozaj veľmi nevyužitý ľudský potenciál. Ide však o dlhodobé riešenia a v podstate áno, ako ste tu spomínali všetci, že dlhodobú konsolidáciu a dlhodobý plán na to, aby tieto opatrenia mohli byť úspešné.
Táto vláda neponúka žiadne koncepčné riešenia a ktoré by boli financované zo štátneho rozpočtu. Všetky riešenia, ktoré prichádzajú na Slovensko, sú financované z prostriedkov Európskej únie. Všetky dobré veci, ktoré fungujú a ktoré sú už overené, sú hradené buď z prostriedkov Európskej únie alebo sa im venujú mimovládky. Sú to napríklad zdravé regióny, zdravé komunity alebo mimovládka, veľmi známa, Cesta von a sú to práve mimovládky, ktoré suplujú štát a na ktoré štát pozerá cez prsty, resp. štát ani nie, ale, ale súčasná vládna koalícia.
Európska únia nás už teraz upozorňuje, že tieto prostriedky nám dlhodobo poskytovať nebude. Preto je dôležité myslieť na to už koncepčne teraz a pokračovať v týchto overených projektoch. Už sa nám potvrdilo to, že výborný projekt, ktorý naozaj fungoval, ako boli rómski asistenti, tak vlastne po tom, ako nám Európska únia zobra... už nepredĺžila tieto projekty, tak tento výborný projekt prestal fungovať a bol naozaj osvedčený.
Takže my nebojujeme proti generačnej chudobe, nesieme si tento batoh pred sebou.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Dobre vieme, že RTVS už dlhodobo trpí nedostatkom finančných prostriedkov a má neodškriepiteľne vysoký investičný dlh. V Poprade máme spoločnosť, ktorá veľmi sofistikovaným spôsobom zabezpečuje produkciu relácií a externe spolupracuje nielen s RTVS, ale aj so zahraničnými partnermi. Keďže sa poznám s konateľom a predstaviteľov, predstaviteľom tej firmy, tak mi za... rozprával veľmi zábavné príhody o tom, aké predpotopné zariadenie v RTVS ešte funguje a akým predpotopným spôsobom zabezpečujú vysielanie. No ešte vo februári predsedníčka Európskej federácie novinárov Maja Sever povedala, že: "Vaša vláda musí zabezpečiť finančnú stabilitu a nezávislosť spravodajstva pre verejnoprávne médiá." Preto je pre mňa nepochopiteľné toto krátenie rozpočtu, keďže aj samotní predstavitelia RTVS hovoria, a to citujem: "Zdroje RTVS pre rok 2023 sú absolútne nedostačujúce, t. j. na jednej strane výrazný prepad príjmov, na druhej strane výdavkovú časť rozpočtu ovplyvňuje celosvetová energetická kríza, vysoká inflácia a nové legislatívne povinnosti. Aktuálne nastavený model financovania je neudržateľný a v prípade, ak nedôjde počas roka 2023 k významnej zmene financovania, RTVS nebude schopná v roku 2024 reálne zostaviť vyrovnaný rozpočet a zároveň zabezpečovať jej hlavné poslanie, výrobu a vysielanie programov vo verejnom záujme."
Toto tvrdenie bolo ešte prijatím, resp. pred rokovaním o tejto zme... o tejto zmene o financovaní RTVS. Podľa prepočtov manažmentu RTVS by však ani prípadné zvýšenie podielu reklám vo vysielaní chýbajúce milióny v rozpočte nevykompenzovalo.
Takže celá táto, celé toto opatrenie je pre mňa veľmi nepochopiteľné.
Ďakujem.