Videokanál poslanca

Ďakujem, pán predsedajúci, za slovo.
Pán kolega Hajko, ja som veľmi rada, že ste hovorili o adresnosti pomoci a rovnako aj dávok pre dôchodcov, pretože systém dôchodcovského vyplácania dávok je momentálne naozaj neudržateľný a o tom hovorí aj mnoho odborníkov a mnoho analytikov, rovnako aj NKÚ, ktoré povedalo, že z hľadiska udržateľnosti verejných financií považuje za významné riziko práve aktuálnu dôchodcovskú politiku. My chodíme do regiónov a rozprávame sa s dôchodcami aj v regiónoch a mnohí dôchodcovia, ktorí žijú dvaja v domácnosti a ktorí majú slušné dôchodky, tak chápu, že výška ich dôchodkov ohrozuje budúcnosť ich detí a ich vnúčat a že je neudržateľné to, že sú dôchodky takéto štedré. Ja rozumiem tomu, že existujú ale dôchodcovia, ktorí to naozaj potrebujú. Keď si predstavíte dôchodcu, ktorý žije sám v byte a má problém vôbec uhradiť náklady za bývanie, náklady za energie, tak ten naozaj tú pomoc potrebuje. Neuvažujete náhodou nad adresnou pomocou s príspevkom na bývanie, tak ako ho my navrhujeme, ktorá by naozaj pomohla tým, ktorí to najviac potrebujú, a nedávala tým, ktorí sa vedia bez vysokých dôchodkov alebo 13. dôchodku, ktorý je naozaj veľmi štedrý, zaobísť?
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Musím oceniť kolegu Kišša, že opätovne rozprával o tom, ako vláda nešetrí na sebe, pretože to naozaj treba sústavne pripomínať. Nešetrí na sebe a nešetrí na výdavkoch, úplne nezmyselných niektorých výdavkoch, ktoré občanom tejto krajiny vôbec nepomôžu. A paradoxne to, čo by našej krajine pomohlo, je to naštartovať ekonomický rast, aby sa darilo podnikateľom, aby sa darilo firmám, aby v budúcnosti tieto firmy mohli platiť vyššie dane, nie z vyššej sadzby, ale z toho, že im dokáže rásť zisk. A toto vôbec nerobíte, pretože nie sú v tejto konsolidácii žiadne prorastové opatrenia, aj keď pán minister spomínal, že sú tam prorastové opatrenia. Ak myslíte prorastovými opatreniami to, že ste uľahčili trošičku život firmám a podnikateľom s obratom do 100-tisíc eur, tak to nie je systematické, efektívne opatrenie, ktoré by do budúcnosti pomohlo štátu inovovať, modernizovať. Tento rozpočet je naozaj bez vízie, bez vízie modernej krajiny, bez vízie rastu podnikateľov a nepomáha občanom tejto krajiny.
Ďakujem.

Pán predsedajúci, ďakujem za slovo,
Prajem pekné dobré ráno všetkým prítomným. Ja rozumiem obavám všetkých malých a stredných podnikateľov, pretože bola som 30 rokov jednou z nich. Chápem a počúvam ich obavy z toho, čo ich čaká budúci rok, preto viem, že menší podnikatelia a živnostníci nevnímajú rozpočet ako zákon roka a že má silný dopad na to, aké budú mať tržby, koľko môžu pýtať za svoj tovar, služby či výrobky. Nevnímajú ani to, že koľko zaplatia na daniach je tiež v rozpočte. Neuvedomujú si, že je to práve rozpočet, ktorý robí tlak na zmenu zákonov, ktoré sa ich týkajú. Rozpočet sa týka vašej kaderníčky, majiteľa pekárne, v ktorej si kúpite chlieb, týka sa predajcu, u ktorého si kúpite bicykel, ale aj veľkých obchodných reťazcov, výrobcov automobilov a veľkej IT-čkárskej nadnárodnej spoločnosti a to ani nehovorím o obciach a mestách. Títo všetci budú po prijatí rozpočtu na rok 2025 na strane porazených.
Tým chcem preto odkázať všetkým podnikateľom a živnostníkom, že rozpočet sa týka nás všetkých a má zásadný vplyv na to, v akej krajine budeme žiť a podnikať, a preto si zaslúži pozornosť nás všetkých. Vláda vo svojom predloženom rozpočte žmýka, škrtí a dusí podnikateľov. Odborníci, ale aj každý, kto má trochu sedliackeho rozumu, vidí, že tento prístup štátu k podnikateľom a firmám bude ma fatálne následky. Zopakujme si to, zvýšená daň z príjmu právnických osôb o 3 %, síce pre väčšie firmy s obratom nad 5 mil., ale to sú práve tie firmy, ktoré potrebujeme prilákať na Slovensko. Potrebujeme ich know-how či moderné technológie, ktoré na Slovensku chýbajú. Už teraz sme najhorší vo výške priamych investícií zo všetkých okolitých krajín a vyššia daň z príjmu právnických osôb ich určite nepriláka. A už vôbec nehovorím o bezprecedentnej transakčnej dani, ktorá nás posúva na úroveň Maďarska či Venezuely. Je to v podstate daň z obratu, z výdavkov. Takáto daň zas len bude motivovať podnikateľov na optimalizáciu svojich príjmov a bude to v podstate motivovať k dobe kešu. Preto nielen ja, ale aj mnohí odborníci predpokladajú, že štát nezíska plánovaný príjem z tejto dane. Zvýšená daň z pridanej hodnoty o 3 %, áno, môžete sa oháňať ako ste znížili DPH na potraviny, teda na základné potraviny, ale v podstate to bude len nástroj na to, aby ste obviňovali z nárastu cien tých zlých obchodníkov. A ak len trochu rozumiete ekonomike, tak musíte vedieť, že práve tieto opatrenia spustia infláciu, ktorá spôsobí, že zdražejú potraviny, aj tie základné, zdražejú lieky, oblečenie, školské pomôcky, ako aj autá a byty. Firmy, aby neskrachovali, prenesú časť svojho daňového zaťaženia na občanov Slovenska, ktorí to naozaj výrazne pocítia. Najbolestivejšie možno tí, pre ktorých je aj 20 eur v peňaženke záchrana pred hladom. Podľa prepočtov odborníkov stredná vrstva takisto stratí a v prepočte asi najviac.
Ja som, ja vám vysvetlím, čo sa stane ďalej. Drahšie ceny znížia spotrebu obyvateľov, to spôsobí, že firmy budú mať menšie tržby a budú šetriť na mzdách, na investíciách, na modernizácii a na nových technológiách. Zastaví sa ekonomický rast, ktorý sa už teraz v očakávaní týchto zmien spomalil proti prognózam. Firmy budú mať nižšie tržby, menšie zisky a zaplatia nižšie dane. Celá konsolidácia pretavená do štátneho rozpočtu je postavená na žmýkaní firiem a občanov. Ak by z toho mala byť nádej, že krajine to pomôže a bude to znamenať, že o pár rokov ako huby po daždi vyrastú moderné nemocnice, prejdete diaľnicou od západu na východ, od severu na juh, mladí ľudia nám budú zostávať žiť na Slovensku a budú pracovať v regiónoch, v inovatívnych technologických centrách, budú navštevovať naše univerzity, ktoré sa v rebríčkoch posunú o stovky miest vyššie a nebudú musieť chodiť za kvalitným vzdelaním do zahraničia, tak by sa to všetko dalo vydržať. Toto je vízia, kvôli ktorej by sa oplatilo si utiahnuť na pár rokov opasky, ale nič také, čo by pripomínalo takú víziu alebo aspoň predpoklady, že Slovensko vykročilo na takúto cestu, som v rozpočte a v súvisiacich zákonoch nenašla. Žiadne svetlo na konci tunela, práve naopak.
A teraz prečítam hodnotenia odborníkov, aby ste nehovorili, že to len my v opozícii kričíme a kuvikáme. Napríklad NKÚ, Národný kontrolný úrad, z pohľadu NKÚ je potrebné aktívne hľadať konsolidačné opatrenia s ohľadom na budúce generácie, pretože významným rizikom dlhodobej udržateľnosti slovenských verejných financií je aktuálny dôchodkový systém. To je jedna z vecí. NKÚ ďalej tvrdí, že opatrenia primárne zaťažia podnikateľský sektor, zvýšená daň z právnických osôb, transakčná daň, diaľničné známky sa však dotknú i každého občana prostredníctvom dane z pridanej hodnoty, čo pri náraste miery chudoby, ktorá je už teraz 17,6 % na východnom hlavne Slovensku a strednom Slovensku, je úplne antisociálna. Podľa NKÚ rodina s jedným dieťaťom bude mať vo svojej peňaženke menej o 500 eur, ako má tento rok. Rada pre rozpočtovú zodpovednosť: zníženie dostupnosti európskych zdrojov na financovanie výdavkov v dôsledku predpokladaného ukončenia plánu obnovy bude v roku 2027 pôsobiť tlmiaco na domáci dopyt. Posunutie významnej časti konsolidácie z roku 2026 do roku 2027, tak ako to prezentujú ciele návrhu rozpočtu, môže spôsobiť dodatočnú, neželanú reštrikciu s významným vplyvom na ekonomický rast. V súvislosti s tým, čo hovoria odborníci, sa pýtam, pán minister, ak v roku 2027 má byť ešte vyššia konsolidácia ako v tomto roku, ako získate tie potrebné vyše dve miliardy? Z čoho?
Odborníci predpokladajú pokles ekonomického rastu, menšie výnosy z daní.
Chcete mi povedať, že v roku 2027 predpokladáte, že konečne začnete šetriť na výdavkoch? Vo volebnom roku? Že budete prepúšťať v štátnej správe, kde miesto 30 % zníženia, priemerom sľubovaného 30 % zníženia a už sľubovanej úspory nalievate na budúci rok o miliardu viac? Zavriete ministerstvo pána Danka, ktoré zhltne na budúci rok 240 mil.? Budete odolní voči hlúpym nápadom typu športových poukazov, ktoré stoja podľa vás len pár drobných, rozumej miliónov, ktoré by oveľa viac pomohli ľuďom, ktorí sú v núdzi. Pomohli by viac školám, nemocniciam a adresne tým najslabším. A to som ešte nespomenula investičné dlhy na infraštruktúre nášho štátu. Kedy ste naposledy išli južnou trasou po železnici? Viete, aké vlaky tam jazdia? Naprieč celou krajinou nám pribúdajú mosty v havarijnom stave, ktoré sa môžu zo dňa na deň zatvoriť a nedajbože spadnúť nám na hlavu alebo my z nich. Zostáva nám len dúfať, že sa naozaj nestane nešťastie. Starostovia nás už neupozorňujú len na nedobudované vodovody a kanalizácie, ale už majú obavy aj o kolabujúce existujúce potrubia. Tam všade sú chýbajúce miliardy a vy len strkáte hlavu do piesku. A kde sú vôbec dobudované diaľnice, zrekonštruované cesty, moderné nemocnice a školy? Kde na toto všetko chcete zobrať peniaze o rok, o dva, keď priškrtíte podnikateľov a tým aj ich zamestnancov, tých, ktorí vytvárajú hodnoty a sú zdrojom pre príjem štátu? V rozpočte sa ani zďaleka nezohľadňuje stav tejto krajiny. V rozpočte nie sú prostriedky na to, aby sa tieto vymenované problémy vôbec začínali riešiť. Miesto toho máme ministerstvo športu, budeme mať letku business jet, možno olympijskú halu, prebujnený štátny aparát a prejedené eurofondy. Nemáte žiaden plán, nemáte žiadnu víziu, ako modernizovať našu krajinu. Žiaden plán a žiadnu víziu lepšej krajiny nie je vidieť ani v budúcoročnom rozpočte. Z podnikateľov si robíte dojné kravy, ale bez toho, aby ste im dopriali aspoň trochu dobrej paše a vodu na pitie.
A takýto rozpočet my naozaj nemôžeme podporiť.

Ďakujem za slovo.
Ja ďakujem kolegyni za to, že upozornila na problémy samospráv, upozornila na to, že samosprávy nemajú peniaze na to, aby sa mohli rozvíjať. V tento rok ste im schválili už druhýkrát to, že môžu čerpať zo svojich rezervných fondov a môžu ich v podstate prejesť a nebudú mať na to, keď sa stanú naozaj kritické situácie. My už dlho upozorňujeme na veci, ktoré si aj vy uvedomujete, a to sú miliardové investičné dlhy, a to nielen v kanalizácii a vodovodnej infraštruktúre, ale je to v doprave, v školstve, v zdravotníctve, v podstate v každej verejnej službe občanom. Štát bude čoskoro potrebovať veľmi veľa peňazí na to, aby sa nám nezosypali budovy, mosty na hlavy. A ja neviem naozaj, odkiaľ tento štát chce v budúcnosti zobrať peniaze, keď momentálne priškrcujete podnikateľov tak, že nebudú môcť rásť, investovať do svojho rozvoja a v budúcnosti nedokážu platiť vyššie dane. Takže neviem, ako rozmýšľate, takto nerozmýšľa múdry hospodár, ktorý chce zabezpečiť dlhodobý rast krajiny a blahobyt svojim občanom.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo aj za vaše vystúpenie.
Pán predseda finančného výboru, na finančnom výbore nikdy nepadlo ani zo strany opozície slovo o tom, že by konsolidácia nebola potrebná. My si veľmi uvedomujeme potrebu konsolidácie. Na druhej strane však treba povedať, že konsolidácia neponúka žiadne možnosti pre ekonomický rast, pre to, aby mohla rásť ekonomika, aby mohli podnikatelia rozvíjať svoje aktivity, a toto je naozaj premárnená príležitosť tejto konsolidácie.
Rovnako aj NKÚ sa vyjadrilo, že za veľké riziko považuje práve udržateľnosť ekonomického rastu. Musím povedať, že podnikatelia sú tí, ktorí budú porazení v tejto konsolidácii, a na to doplatia občania tejto republiky zvýšenými cenami, úpadkom ich životnej úrovne.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za pripomienky aj za doplnenie.
Kolega Richard, ja s tebou úplne súhlasím, pretože keď som sa stretávala so starostami a primátormi, u primátorov to nie je taký problém, skôr je problém v menších obciach, ale teraz vnímam od teba, že vlastne krajské mesto má rovnako problém získať odborne spôsobilých ľudí do pracovnoprávneho pomeru a nevie a vlastne sú tieto stavebné úrady zahltené a nestíhajú riešiť a vlastne tento zákon im neponúka žiadne riešenie, ako to urobiť. Tento zákon dokonca určuje, že musia byť dve odborne spôsobilé osoby na každom stavebnom úrade a tým pádom týchto osôb bude naozaj menej. Neviem, ako sa chce štát a samosprávy vysporiadať s tým, že bude personálny problém, ktorý naozaj nastane.
Ten prechod kompetencií na, to vlastne spomínala ste, pani Remišová, že prechod kompetencií zo štátu na obce. No ja neviem. Ja som sa naozaj nestretla so starostami, ktorí by vítali a chceli stavebný úrad. Pretože tie osoby, ktoré pracujú odborne spôsobilé v obciach, dosť často nestíhajú a nemajú čas sa zaoberať napríklad dvestojedenástkou, odpovedať na infožiadosti, nemajú priestor na to, keď sa vyskytne veľmi odborne náročný a ťažký prípad. Vtedy si starostovia dokonca objednávajú advokátske služby alebo si objednávajú projektantov, ktorí sa im vyjadrujú k jednotlivým zámerom a radia im, aby nemuseli platiť ťažké pokuty alebo súdne spory, prehrávať súdne spory. Takže ja skôr som veľmi prekvapená, že zostáva to stále na obciach. To bola jediná dobrá vec, ktorá mala byť, ale nebola domyslená, že to prejde na okresné úrady a s tým sa dá určite do budúcnosti pracovať. Predpokladám, že tie spoločné stavebné úrady majú byť nejakým predchodcom toho, že sa budú tieto združovať... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Dobre. Ďakujem pekne. Ďakujem pekne, pán predsedajúci, vážený pán minister, vážení kolegovia, kolegyne, hneď v úvode musím poznamenať, že vďakabohu za to 18-dňové letné pripomienkové konanie, ktoré prebehlo uprostred leta, kde sa zohľadnilo veľa pripomienok odborníkov a dotknutých inštitúcií a už z tohto zákona predloženého nie je katastrofa, aká sa črtala. Takže vďakabohu a musím pochváliť pána ministra za to, že naozaj tento zákon nie je v skrátenom legislatívnom konaní.
Zákon prešiel celkovo 2 132 pripomienkami, z toho bolo 957 zásadných. Je to jeden z najpripomienkovanejších zákonov v celej histórii. Od viacerých organizácií dotknutých právnických osôb som počula, že sú viac-menej spokojní. Samozrejme, že nebolo zohľadnené všetko, ale dá sa tento zákon považovať za slušný kompromis. Má však aj svoje nedostatky, samozrejme, ale tie sú celkom vyvážené niektorými pozitívami.
Je pravda, že procesy na stavebných úradoch sa budú výrazne skracovať, keďže sa spojili dve správne konania, nie je potrebné dokumenty schvaľovať na dvakrát a na dvakrát ich predkladať a nie sú potrebné aj dve plynúce lehoty, čo každý víta. Čo sa však nedá hovoriť, nedá sa hovoriť o masívnom odbúraní byrokracie pre stavebníkov, pretože, žiaľbohu, celá ťarcha celej byrokracie sa presúva na projektanta a na stavebníka, ktorý bude potrebovať zohnať súhlasné stanoviská od všetkých dotknutých právnických osôb. V podstate ide možno o desať až dvadsať, záleží od typu stavby, stanovísk, ktoré si bude musieť projektant alebo stavebník vybehať. To znamená, že sa veľmi silne predraží inžiniering a cena za projekt. Takže tieto zmeny sa dotknú najviac obyčajných, bežných stavebníkov.
Za nedostatky tohto predloženého zákona môžeme považovať aj to, že stavebné úrady zostali na obciach. Ja som sa rozprávala s mnohými starostami mnohých malých obcí a oni nie sú šťastní z tejto kompetencie. Našťastie v mnohých, na mnohých územiach existujú už spoločné stavebné úrady, ide o prenesenú kompetenciu od štátu, ale všetci starostovia sa zhodli na tom, že tá prenesená kompetencia nie je dostatočne finančne ohodnotená a starostovia musia doplácať na mzdy stavebných úradníkov. A teraz si nevedia predstaviť, keďže sa pridáva ďalšia povinnosť mať dve odborne spôsobilé osoby zamestnané na stavebných úradoch, toto si naozaj nevedia predstaviť starostovia mnohých obcí, kde nie sú spoločné stavebné úrady a kde títo úradníci naozaj na týchto miestach neexistujú. Na východe, na severe Slovenska nemáte stavebných úradníkov, ktorých by ste vedeli zamestnať na stavebných úradoch. Nie je ich veľa, je ich naozaj málo a starostovia nevedia, ako na nich zoženú peniaze.
Ďalší nedostatok, ktorý vidíme, je aj v tom, že z posudzovania stavieb a stavebný, územných konaní a stále tých procesov je vylúčená verejnosť a to aj odborná. Je pravdou, že tá by sa mala vyjadrovať hlavne v konaniach pri tvorbe územných plánov a pri EIA. V ideálnom svete by to tak bolo, vieme však, aké problémy boli pri prijatí týchto zákonov a ako vlastne trpí verejnosť tým, že sa v týchto konaniach nevie zapojiť. My rozumieme tomu, že v stavebných konaniach, aby prebiehali rýchlo, by už tá verejnosť sa nemala vyjadrovať v takej miere, aby ich mohla predlžovať, ale tým, že sú nedostatky v tých ostatných zákonoch, tak toto troška nám vadí a to aj v súvislosti s tým, že nie je jasné, ako sa budú v elektronických systémoch zverejňovať dokumenty. Vieme, že elektronický systém je len vo vývoji. Nevieme presne vlastne žiadne podrobnosti, ani nedotknutí projektanti a tie odborné osoby, ktoré sa majú týmto systémom zaoberať, netušia, ako budú zverejňovať, čo budú zverejňovať, čo bude vlastne zverejnené pre verejnosť. Takže tam naozaj v tomto zákone verejnosť ťahá skrátka, pretože nie sú ešte zrejme vykonávacie predpisy, neexistuje zberný zákon.
Takže pri diskusii s dotknutými organizáciami a odbornými subjektami naozaj sa veľmi obávajú, ale myslím, že tam je prekonávacie obdobie, až do roku 2029 ste ho dali? Takže naozaj je síce dosť času, ale je to málo ambiciózne vzhľadom na to, že všetci čakali, že už minulý rok v apríli má v podstate fungovať informačný systém.
Za najväčšie negatívum je asi naozaj to, že obyčajný človek, ktorý si bude chcieť vybehať stavebné povolenie, sa bude musieť spoľahnúť na projektanta a projektanti už dnes majú hlavu v smútku z toho, ako budú vlastne vykonávať tento zákon. My vidíme veľký priestor na pozmeňováky, pretože rozprávala som sa napríklad so Slovenskou komorou architektov, ktorí vidia v tomto zákone veľký priestor na to, aby sa tam ešte doplnili architektonické súťaže, ktoré sú nejakou zárukou kvality vysúťaženia projektov. Vidíme tam ešte priestor na to, aby verejnosť sa vedela dostať naozaj k informáciám o pripravovaných stavebných zámeroch.
Ak tento zákon sa nepokazí nejakými pozmeňovákmi na poslednú chvíľu, aj tak môžeme stále hovoriť o tom, že je to celkom slušný kompromis.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Takže, vážení kolegovia, kolegyne, vážený pán minister, tak počkáme, lebo vlastne týka sa to pána ministra... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Danko, Andrej, podpredseda NR SR
Takže dáme krátku prestávku, nejaké tri minúty a poprosím pána ministra do sály.

Luščíková, Darina, poslankyňa NR SR
Dobre, takže sa odhlasujem, alebo mi to... už ste stopli, hej? Síce to vlastne asi ani netreba stopovať.

Danko, Andrej, podpredseda NR SR
10.45 h pokračujeme. (Krátka prestávka do príchodu ministra.)
Pokračujeme, takže, pani poslankyňa, pán minister je v sále, nech sa páči.

Luščíková, Darina, poslankyňa NR SR
Takže ešte raz, vážení kolegovia, pán minister, musím hneď v úvode povedať, že zmeny zákonov, ktoré majú zabezpečiť vyšší príjem štátu v rámci konsolidácie, urobia nám v budúcnosti nášho štátu, nášho Slovenska veľa škody a málo osohu. Všetci, ktorí tomu rozumieme, sme sa veľmi čudovali, prečo je ambícia koalície vybrať cez dane oveľa viac, ako bolo nevyhnutné, a veľmi sme sa naozaj tomu čudovali. Pretože tento dopad na bežného človeka bude naozaj veľmi citeľný a to sa naozaj bije s populistickou politikou vašej vládnej koalície. Ak by sme v rozmýšľaní nešli ďalej, tak ambiciózna konsolidácia by si naozaj zaslúžila pochvalu.
Ja tu mám však naozaj dve veľké ale. Mám zásadné výhrady k dvom veciam. Ako a čo sa zdaňuje, to po prvé. A po druhé, ako a kde sa ide míňať.
Takže sa poďme zaoberať tým, že čo a ako sa zdaňuje. Vymenujme si to. Bezprecedentná daň z finančných transakcií, zvýšená daň z právnických osôb až o 3 % a rovnako o 3 % sa zvyšuje DPH. Sú to tak zásadné zmeny a tak zásadný zásah do peňaženiek ľudí a podnikateľov, že by si zaslúžili nejakú nádej. Bola som s kolegami na služobnej ceste v Prahe spolu s členmi finančného výboru a musím povedať, že nedalo sa nevšimnúť pozdvihnuté obočie našich hostiteľov na ministerstve financií a verím, že si to všimli aj ostatní moji kolegovia z finančného výboru. Naozaj naše opatrenia radšej prešli mlčaním. A to aj v Čechách sa konsoliduje, majú s tým skúsenosti a vôbec nesiahli k tak drastickým opatreniam.
Tieto tri opatrenia a najmä nezmyselne prijatá transakčná daň uškrtí rast ekonomiky, udusí podnikateľov a zdvihne ceny každodenných nákupov, ako aj chladničiek, bytov či áut. Preto ľudia aj podnikatelia, keďže si budú musieť riadne uťahovať opasky, potrebujú svetielko na konci tunela. Lenže ja sa obávam, že my tam máme jednu veľkú čiernu dieru. A tu sa dostávam tomu, ako a kde sa ide míňať.
Všetky tieto zvýšené príjmy, ktoré plánujete, však nemíňate na to, aby sa zvýšili budúce príjmy štátu. Uvedomujete si, že je najjednoduchšie a pre všetkých užitočné zvýšiť výber daní cez, respektíve zvýšiť príjmy cez kvalitný výber daní. Nie však zvyšovaním daní, nie zvyšovaním ich sadzieb, ale zvyšovaním príjmov podnikateľov a zamestnancov. To znamená, že za tieto peniaze, ktoré vyberiete, máte zabezpečiť rast ekonomiky. Ale vy tie peniaze doslova vyberáte ľuďom a podnikateľom z vreciek a míňate na seba. Žiadna systematická podpora tých najchudobnejších, žiadne opatrenia pre rast ekonomiky, žiadne opatrenia, aby sme sa ako krajina pozviechali.
Budem sa teraz venovať trošičku transakčnej dani, pretože tú transakčnú daň považujem naozaj za to najškodlivejšie opatrenie, ktoré sa tu mohlo vytvoriť. Na transakčnej dani, veľmi sa to rozchádza, je výber plánovaný okolo 500 až 700 mil. eur a s týmito peniazmi v podstate štát počíta. Túto transakčnú daň nám vyčíta Európska centrálna banka, vyčítajú nám ju všetci odborníci, analytici. Podľa jednej zo štúdií má dokonca veľmi negatívny dosah na ekonomický rast v odvetviach viac závislých od externého financovania. Rovnako hrozí aj odchod podnikateľov do zahraničia kvôli tejto dani. Európska centrálna banka sa vyjadrila, že súčasné nastavenie transakčnej dane dokonca môže ohroziť aj fungovania Národnej banky Slovenska a tým aj celú menovú politiku eurozóny.
Ako však transakčná daň doľahne na obyčajného človeka? Vy tvrdíte, že chcete znížiť cenu potravín, veľmi sa o to snažíte, ale robíte úplný opak. Znížená dépeháčka absolútne sa nezobrazí na znížených cenách potravín, pretože si zoberte len taký bochník chleba, ktorý vlastne prejde od výrobcu viacejkrát procesom zaťaženia transakčnou daňou. To znamená, že všetci odborníci, ktorí tomu rozumejú, hovoria, že aj ten chlieb nám naozaj nezlacnie. Zvýšené náklady pre pestovateľa, zvýšené náklady pre mlynára, zvýšené náklady pre pekára. A čo sa stane? Potraviny, ktoré prídu zo zahraničia, budú dokonca lacnejšie ako potraviny, ktoré sa vyrobia na Slovensku. A tým nepodporíte absolútne našich poľnohospodárov, výrobcov potravín, nepodporíte žiadnych podnikateľov, budete podporovať len dovozcov a veľké reťazce a zvýšite predaj zahraničných produktov.
Vy už vidíte aj na preferenciách, že to, čo ste vytvorili, je naozaj jeden veľký prúser. Preto mňa aj veľmi prekvapuje, že ste začali hovoriť o predčasných voľbách. Možnože práve predčasné voľby sú pre vás riešením, ako utiecť z týchto zlých rozhodnutí, ktoré tuná ste urobili a ďalej robíte.
Ďakujem.

Ďakujem, pán predsedajúci, za slovo.
Ja budem veľmi stručná, pretože moji kolegovia naozaj veľmi vyčerpávajúco a veľmi podrobne a veľmi kvalitne zhodnotili účinok tohto zákona na štát, na podnikateľov, na zamestnancov a na samotný šport. Návrh zaviesť povinnosť zamestnávateľov nad 49 zamestnancov prispievať na športovanie detí zamestnancov je určite dobrý nápad, pokiaľ by na to bolo finančné krytie nejakým iným spôsobom. Tento pekný úmysel však štát prenáša na podnikateľov, ako bolo dnes povedané aj na samosprávy a v podstate na samotný štát, ktorý zamestnáva mnohých zamestnancov.
Čo ešte štát bude prenášať na podnikateľov? Už teraz firmy počítajú s budúcimi finančnými stratami z prijatej konsolidácie. Tie menšie v tisíckach, väčšie v desať či stovkách tisícov a tie najväčšie v miliónoch. Konsolidačné opatrenia, ktoré boli prijaté a pripomeňme si ich, nezmyselná transakčná daň, bezprecedentné zvýšenie dane z príjmu právnických osôb o 3 %, zvýšené odvody za zamestnancov, zvýšené poplatky... (reakcia z pléna), hej, prepáč, ja som myslela, že ma opravuješ. Naozaj je to strašne veľa vecí, ktoré sa preniesli už na plecia firiem a týmto, týmto návrhom prenášate na plecia podnikateľov, ale aj miest a samotného štátu ďalšie povinnosti a robíte si bankomat na uspokojenie svojich potrieb a na svoje nesystematické zámery.
V tomto prípade však naozaj zaťažujete aj štát, čo v čase konsolidácie sa mi javí ako veľmi nerozumné. Moji kolegovia ponúkli množstvo argumentov, prečo je tento zákon zlý, ja sa už nebudem viacej opakovať. Chcem však veriť, keďže máte ministerstvo športu, ktoré nás stojí nemalé peniaze, stojí nás naozaj milióny, že budete vedieť na tomto ministerstve vymyslieť aj nejaké lepšie systémové kroky na podporu športovania detí a priniesť tieto kroky v štandardnom legislatívnom procese.
Preto naozaj ja tento zákon považujem za zlý a chcem poprosiť všetkých, aby za to nehlasovali, ale zároveň urobím aj jeden pokus a v zmysle § 83 rokovacieho poriadku Národnej rady podávam návrh nepokračovať v rokovaní o tomto návrhu v ďalšom čítaní. Ďakujem pekne.