Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, znovu tu dnes o takomto čase rokujeme o transakčnej dani a musím jasne a zreteľne povedať, že Progresívne Slovensko je proti akejkoľvek transakčnej dani. Transakčná daň je holý ekonomický nezmysel, ktorý poškodzuje podnikateľov, podkopáva zdravie hospodárstva, ničí dôveru podnikateľov a občanov v štát. Podporíme preto každú novelu, ktorá oslabí transakčnú daň a obmedzí transakčnú daň na Slovensku, ale náš cieľ je naozaj jasný, a to je komplexné zrušenie transakčnej dane.
Dnes rokujeme o úprave, ktorá vypúšťa fyzické osoby – podnikateľov a právnické osoby s obratom do 100-tisíc eur. Práve táto podmienka však podľa mňa dáva veľmi veľký priestor na špekulácie. Sú to rôzne motivácie firiem, ako obmedziť svoj príjem alebo zakladať nové firmy po presiahnutí obratu a toto naozaj nie je predpoklad zdravej ekonomiky. Mikrofirmy sú v každom prípade dôležité a je potrebné ich podporiť. Je nesporne dôležité ich podporiť hlavne v regiónoch, pretože vieme, že sú to často samozamestnávatelia alebo nahrádzajú iné možnosti zamestnania v regiónoch. Je ich dôležité podporiť aj preto, aby ťahali tú svoju káričku ďalej, lebo často to nie sú firmy, ktoré majú veľké zisky, ale dokážu len uživiť seba a svojich zamestnancov a nemajú priestor na žiaden rozvoj. Takže, vďakabohu, aspoň za to, že im zostane pár sto euro z transakčnej dane navyše.
Ale nemôžeme zabúdať na veľké a stredné spoločnosti, ktoré sú naozaj pilierom našej ekonomiky. Ide o zahraničné spoločnosti, naše firmy, ktoré potrebujeme na Slovensku na to, aby sme zabezpečili ekonomický rast. Ja vám porozprávam aj jeden príbeh jednej firmy, ale ide o viacero firiem v priemyselnom parku v Poprade. Nedávno som ich navštívila a sťažovali sa mi, že dostali výpoveď zo svojich priestorov, dokonca sú tam žaloby o vypratanie. Podľa analýzy Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky z roku 2018 je Priemyselný park Poprad – Matejovce najúspešnejším priemyselným parkom. Vytvoril 1 172 pracovných miest, čo predstavuje 706 % z pôvodne plánovaných pracovných miest v rámci opatrenia, na základe ktorého mesto Poprad poskytlo pozemky v priemyselnom parku týmto firmám. Ale čo je pointa? Pointa je tá, že tieto firmy tam podnikali 15 až 17 rokov a stalo sa to, že mesto Poprad mimo dohodnutých podmienok v zmluve, nájomnej zmluve, kde mali tieto formy možnosť odkúpiť po ukončení nájomného vzťahu tieto pozemky, sa mesto rozhodlo, že im tieto pozemky nepredá, resp. im ich predá za trhovú nadhodnotenú cenu. Jedna z týchto firiem písala ministerstvu hospodárstva list, kde sa sťažuje na to, že za aktuálnej ekonomickej situácie, kedy musí čeliť okrem vysokých daní a odvodov ešte aj nezmyselnej transakčnej dani, musí čeliť aj žalobe na vypratanie. Žalobe na vypratanie priestorov, ktoré si v priemyselnom parku postavila, žalobe na vypratanie priestorov, ktoré obhospodarovala, a dokonca mesto žiada, aby tieto priestory, resp. pozemky uviedli do pôvodného stavu. A toto je naozaj, naozaj holý nezmysel. Tak preto budem citovať z listu ministerstvu hospodárstva, čo píše daná spoločnosť.
Spoločnosť LPH, a. s. sa ako investor od roku 2006 podieľala na výstavbe Priemyselného parku Poprad – Matejovce. Na podmienkach investovania sa vtedy dohodla s mestom Poprad a upravili ornú pôdu, vybudovali stavby výrobných hál a dvorov a spustili zamestnávanie viac ako dohodnutého počtu pracovníkov. Preinvestovali takmer 5 mil. eur, platili nájom, správu priemyselného parku, dane a ostatné platby a plnili všetky dohodnuté povinnosti po dobu 17 rokov. Táto firma postavila tieto stavby legálne a je vlastník... na pozemkoch vlastne mesta. Aktuálne zamestnáva 140 zamestnancov. Z toho je takmer polovica z marginalizovanej rómskej komunity. Podľa zmlúv s mestom Poprad malo mesto Poprad po uplynutí dohodnutej doby predať pozemky mesta pod ich stavbami za dohodnutú cenu 1 cent. No po uplynutí doby nájmu mesto Poprad odmietlo splniť svoju zmluvnú povinnosť predať predmet nájmu. Vyžadovalo od firmy vyššie nájomné, znaleckú cenu za pozemky a teraz, ako aj ostatných investorov priemyselného parku, podalo na nich žalobu o vypratanie.
Preto sa pýtam, čo ešte vlastne tento štát okrem transakčnej dane a zvýšených daní a vyšších odvodov ponúka vlastne firmám? Ponúka im právnu neistotu. Je to naozaj veľmi smutné, že podnikatelia musia čeliť toľkým výzvam na Slovensku, keď Slovensko upadá. Mali sme tu správu NKÚ. Dobre všetci viete, že Slovensko naozaj upadá a my takto si dovolíme klásť polená pod nohy všetkým firmám na Slovensku a teraz sa zase vrátim k transakčnej dani, len aby ste vedeli, čomu všetkému vlastne musia čeliť firmy na Slovensku.
Preto sa vás budem pýtať, a opakovane som chcela, aby tu bolo viac ľudí, no ale, žiaľbohu, je tu len toľko z koalície, že ako vlastne majú fungovať firmy na Slovensku v takejto atmosfére, kedy naozaj hovoril tu aj kolega o právnej istote, nevedia nič plánovať, nič predpokladať, nemajú peniaze na rast, na investície, na rozvoj, či na to náhodou nedopláca občan na Slovensku. Či náhodou to nespôsobuje zvýšenie práve cien tovarov, služieb, potravín, liekov, nedostupnosť rôznych služieb. Už dnes sledujeme, ako mnohé firmy pri rozhodovaní, kde budú rušiť svoje prevádzky, okamžite je ich prvou voľbou rušenie prevádzok na Slovensku. Mali sme tu firmu, ktorá si vyberala medzi Portugalskom a Slovenskom, vybrala si Portugalsko. Máme tu firmu teraz pár dní dozadu, ktorá je v automotive priemysle, vyberá si investovanie či v Španielsku, alebo na Slovensku, vybrala si Španielsko. Kam kráča Slovensko? Kam kráča Slovensko, keď už ani v tom, v čom sme boli silní, a to je obyčajná manuálna a robotizovaná výroba, už ani v tom nie sme silní a investori si nevyberajú Slovensko.
Ja tu hovorím o montážnych podnikoch, a to nehovorím o tom, že vlastne nemáme absolútne žiadnu konkurencieschopnosť v inovatívnom priemysle. Na Slovensku sme to naozaj nenahradili žiadnymi inovatívnymi formami podnikania. Prepadávame sa aj v rebríčku globálneho inovačného indexu, takže naozaj tu perspektíva nejakého hospodárskeho rastu absolútne chýba. Cez zlú konsolidáciu, čoho príkladom je aj transakčná daň, ničíte podnikateľské prostredie. Ničíte chuť a motiváciu podnikať na Slovensku a investovať do rozvoja. Bez rozvoja firiem si treba uvedomiť, že nebude z čoho vyberať dane v budúcnosti. Nebudú dane, nebudú kvalitné cesty, nebudú nemocnice, prerobené nemocnice, nebudú kvalitné školy a bude to naozaj na Slovensku veľmi ťažké. Ale mám pocit, že po vás potopa a vás to už vôbec nezaujíma.
Preto sa pýtam, aká je vyhliadka slovenskej ekonomiky aj s touto transakčnou daňou? Každý súdny človek, aspoň trochu ekonomicky rozhľadený človek vie, že transakčná daň je naozaj holý nezmysel. Je to trestanie za ekonomickú aktivitu, je to trestanie za to, že firma má náklady. Je to daň za to, že firma investuje do rozvoja či do zamestnancov, alebo trebárs do komunitných projektov. Presne to sme počúvali na našom výjazdovom rokovaní na Orave. Je to región, kde cítiť súdržnosť, kde zamestnávatelia pomáhajú zamestnancom, ich rodinám, kde žijú spoločne, kde naozaj chcú investovať do rozvoja komunity a do rozvoja svojich zamestnancov. Ale viete, čo sme tam počúvali na tej Orave? Počúvali sme, že budú musieť prestať podporovať knižnice, miestne kluby športov a detí, folklórne súbory, pretože im na to naozaj nezostávajú peniaze. A to všetko poškodzuje nielen firmy, nielen ľudí cez drahé potraviny, lieky, tovary a služby, ale poškodzuje to naozaj celú spoločnosť. Namiesto toho, aby ste chlapsky priznali, že to bola chyba a neprofesionálny výmysel, sa dnes snažíte iba hasiť chaos, ktorý ste sami spôsobili cez výnimky a byrokraciu.
Napriek tomu za náš poslanecký kluby vyhlasujem, že podporíme túto novelu. Akékoľvek, opakujem, akékoľvek oslabenie a obmedzenie transakčnej dane je lepšie ako nič, ale budeme aj naďalej presadzovať jej kompletné zrušenie. Len vtedy budeme mať možnosť a šancu znova obnoviť podnikateľskú dôveru, prilákať investície a udržať ľudí doma.
Ďakujem.
