Videokanál poslanca

Ďakujem vám veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci.
Tak dovoľte mi, aby som touto cestou mohol uviesť návrh zákona, ktorým sa mení zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene doplnkov niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Návrhom zákona sa teda rozširuje možnosť predĺženia bezplatného štúdia o jeden rok. Týka sa to predovšetkým študentov bakalárskeho študijného programu alebo študijného programu, ktorý spája prvý a druhý stupeň.
Ďakujem veľmi pekne a týmto sa aj hlásim do rozpravy, kde tento návrh zákona môžem viacej uviesť a predstaviť.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Tak, kolega, vy ste hovorili o tom, že sa nič neurobilo a hovoril som to aj ja, tiež tak tam vyhodnocujem, čo sa vlastne stihlo, čo sa nestihlo urobiť. Tak nie je pravda, že sa pre slovenský šport nič neurobilo, lebo pán minister za túto dobu, odkedy ministruje, tak stihol odvolať a vymeniť celé vedenie Tiposu, takže niečo sa predsa len stihlo spraviť. A takto si to aj predstavujem, toto vedenie toho ministerstva v podaní pána Huliaka, že sa budú len vymieňať nominácie a podobne, že ďalej táto trafika bude pokračovať a zase slovenský šport, mrzí ma to, až tak veľa z toho na konci dňa mať nebude. No možno keby ste tú energiu venovali do toho, že by ste mohli pripraviť taký pozmeňovák, ktorý by naozaj opravil tie chyby, ktoré ten zákon o športe má a niečo inovatívnejšie, niečo lepšie pre ten šport priniesol, tak si myslím, že by sme to mohli aj podporiť. Ale naozaj akože je to ďalšia premárnená príležitosť pre slovenský šport. Síce sa tu čítal pozmeňovák ku zákonu o športe takmer hodinu, ale nič zásadnejšie nepriniesol. Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne za slovo.
Pokúsim sa to v dvoch častiach vysvetliť. Tá prvá je čisto procedurálna, tým spôsobom, ako sa toto vlastne tu udialo, že sme mali pôvodne hlasovať, potom sa to tu otvorilo, išiel sa tu čítať nejaký takmer hodinový pozmeňovák, ktorý, však sedím tu celý čas, počúval som to, podľa mňa nič nejako že zásadne nemení rozhodne, ak to teda môžem dať do kontrastu aj s vyjadreniami teraz pána ministra, ktorý hovoril o tom, ako zvýši transparentnosť v športe, ako naozaj bude všetko transparentné. Tak to je presne to, čo ten pôvodný návrh zákona posúval, že tú hranicu transparentnosti v zásade odsúval na nejakú vyššiu finančnú čiastku, to znamená, že tie športové zväzy nemuseli dávať výročné správy do nejakej určitej sumy a podobne a ja som očakával, že toto tam bude. Ale toto v tom pozmeňováku nie je, to, čo spomínala kolegyňa Nash, tak je to síce pekné, ale tiež si nemyslím, že to nejako zásadne systematicky mení ten šport a podľa mňa ste tú príležitosť mali, keď už ste sa rozhodli to touto procedúrou, podľa mňa nie úplne šťastnou, takto urobiť. Tak ja len chcem dať trošku do kontrastu jednak vaše vyjadrenia a druhá vec to, čo teda prichádza, lebo mali ste možno tú možnosť nejakým spôsobom to, čo ste hovorili ešte pred tým, ako tento pozmeňovák prišiel, tak aj doňho zapracovať a to sa nestalo. Ono síce tento samotný pozmeňovák nie je nejako zásadne škodlivý ani toxický, ale ako príde mi to príliš málo, aby sme vás chválili za to, že ste sem nedoniesli niečo škodlivé a toxické.
Takže len toľko som chcel a mrzí ma tá procedúra, lebo naozaj ja som si myslel, že keď sa teda ide otvoriť a vrátiť sa tento zákon do druhého čítania, sa tento bod bude termínovať na nejaký iný dátum, mohli sme nejakým spôsobom aj my vystúpiť, mohli sme na to celé reagovať, je to také narýchlo, nikto, pravdepodobne ani koalícia nevedela, že sa teda dnes už hlasovať nebude a budeme tu riešiť iba toto, takže ma to mrzí, ale taký je život.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo, no máme tu to, čo sme asi aj očakávali, že tento návrh zákona sa vráti do druhého čítania, aby mohli prísť nejaké pozmeňujúce návrhy tohto zákona. Ja už som si ich stihol teda pozrieť. No ale nejde to úplne, pán minister, v súlade s tým, čo ste hovorili, že chcete zvyšovať transparentnosť a podobne, lebo ten pozmeňovák nič neupravuje oproti tomu pôvodnému návrhu zákona, čo sa týka minimálne tej transparentnosti. Takže asi opäť iba zostalo pri nejakých slovách a o tom, čo tvrdím stále, že nie ste podľa mňa dostatočne kvalifikovaný na to, aby ste túto funkciu zastávali.
Ale ešte aby som mohol reagovať na pána poslanca Hlinu. No ja si spomínam ešte na to, čím argumentovali, čo sa týka tej výstavby a nevyhnutnej potreby naliať tých 20 miliónov do betónu v Šamoríne. Oni argumentovali tým, že čo ak raz náš južný sused Maďarská republika bude usporiadavať nejakú letnú olympiádu a budú túto halu potrebovať? No tak to je asi taká hlúposť, ako keby ja som nemal vodičský preukaz, nevlastnil som auto, ale nejaké by som si kúpil, lebo čo ak môj sused by ho raz potreboval, to auto, keby išiel do obchodu? Takže z naozaj nezmysly.
Ja si pamätám aj pána Huliaka, ako hovoril, že táto hala sa nebude stavať, že on to zastaví, on to zruší. Keď som sa ho pýtal, že však ale vláda to schválila, nejaká časť finančných prostriedkov už odišla, že akým spôsobom to chcete zastaviť, no tak asi presne takým, že budú nejaké tri športové haly. Vôbec by som sa nečudoval, keby to bolo v oblasti niekde Podpoľaní, ale no tak lepšie jedna športová hala ako žiadna. Ale naozaj ako toto je taký nezmysel, a mrzí ma, že tu kvôli tomuto tu teraz musíme byť, lebo ten zákon už mal byť niekedy v septembri, v októbri schválený. A momentálne sa tu zase cyklíme a točíme okolo niečoho, čo ďalej vytvára chaos. Aj ten pozmeňovák nič zásadné, nič zásadné oproti tej pôvodnej úprave toho zákona nemení.
Takže je to len divadlo a je to presne len preto, aby nejakým spôsobom pán Huliak mohol mať ministerstvo a opäť nič tomu neprinášať. Ďakujem.

vymazať

Dej. Ďakujem teda aj tebe, kolega Oskar Dvořák, za tvoj príspevok. Ja si myslím, tam si naozaj povedal asi všetko to, čo sa k tomuto povedať dalo. Rovnako tak som aj počúval príspevok kolegu Saba. Takže rovnako ďakujem, že sa tejto téme venujete. Je to naozaj veľmi dôležitá téma.
Na jednej strane ja som aj rád, že sa o tomto bavíme na pôde Národnej rady, lebo naozaj ja si myslím, že túto tému treba riešiť. Na druhej strane ma mrzí to, že sme tu opäť iba opoziční poslanci a poslankyne a nie je nejaká väčšia príležitosť diskutovať medzi sebou. A to, čo ma na tom, samozrejme, ešte viacej mrzí, je to, že čo spomenul aj kolega Dvořák, a to je, že tento zákon je iba akási formalita, že neprinesie nič zásadnejšie, systémovejšie, neprinesie odborníkov, odborníčky, ktorí by mohli poskytovať túto zdravotnú starostlivosť. A to je na tom asi to najhoršie, že opäť je to iba taká ďalšia premárnená príležitosť na to, niečo s touto témou robiť.
Ja poviem teraz z vlastnej skúsenosti, lebo tá pandémia, ten covid tu bol spomínaný. Tak mňa pandémia zasiahla počas štúdia na vysokej škole. Bol som v treťom ročníku a sám viem, aký negatívny dopad toto na aj moje teda duševné zdravie malo a bolo to naozaj niečo, čo sme nemohli očakávať, a tá izolácia nielenže mala negatívny vplyv na kvalitu toho vzdelávania a na naše duševné zdravie.
No a keď sa tu bavíme o tých lehotách, že trvá takmer pol roka, kým niekto, kto vôbec teda sa odhodlá ísť vyhľadať tú zdravotnú starostlivosť, tak teraz ja si neviem úplne predstaviť, že v iných mestách, dajme tomu väčších (správne menších, pozn. red.) ako Bratislava, Košice a podobne, kde už teda vôbec nie je táto dostupná zdravotná starostlivosť o duševné zdravie nejakým spôsobom dostupná, tak ja naozaj neviem, že čo potom takýto ľudia majú robiť. Že my tu naozaj máme obrovský problém. Máme tu síce návrh zákona, ale v zásade nič neprináša, lebo je to iba formalita. A čo ma na tom ešte najviac mrzí, keďže už ten štát totálne zlyháva dlhodobo, naozaj toto nie je problém posledného týždňa, tak máme tu aspoň občianske združenia, mimovládne organizácie, ktoré pomáhajú a suplujú štát, a vy ho iným zákonom v tomto parlamente idete, tieto občianske združenia, šikanovať.
Ďakujem pekne.

(Prosím, vymazať rámček!)

Ďakujem pekne za slovo aj tebe, Nati, teda za prejav, kde si to v podstate zhrnula. Ide o to, že aspoň ja osobne pokladám fond za, na podporu športu za jeden z tých lepších fondov, ktorý tu kedy bol urobený, ja som to hovoril aj minule. Dokonca je to jeden z mála fondov, ktorý pod SNS-kou ešte ako-tak funguje, a verím tomu, že aj bude minimálne do konca volebného obdobia fungovať.
Opäť to, že to pozitívne je, že áno, že zvýšia sa tie finančné prostriedky, na druhú stranu opäť, ako aj kolegyňa Nash uviedla, proste sa znižuje tá transparentnosť, tá kontrola a tie mechanizmy, ktoré tam boli momentálne nastavené. Tento fond je účinný vtedy, keď naozaj sú tie pravidlá predvídateľné, sú transparentné a sú spravodlivé. Ja chápem, že toto všetko môže niekedy byť medzitým ako keby tenká čiara, ale už z praxe teda vyplýva, že naozaj toto mestám, obciam a podobne toto, tento fond naozaj vie byť na prospech, pokiaľ teda to nejakým spôsobom má jasne zadefinované pravidlá, čo je podľa mňa v tomto to najdôležitejšie, lebo tie fondy fungujú len tak, ako sa nastavia a, samozrejme, potom, akí ľudia v nich sú. Takže toto je veľmi dôležité. A áno, je tu to riziko toho, že to opäť bude menej transparentné a že sa môžu meniť pravidlá na poslednú chvíľu, ako už sa neraz stalo, takže na to, aby sme zachovali tento fond funkčný, napriek tomu, že sa tam navyšujú peniaze, čo ja osobne vnímam, samozrejme, pozitívne, lebo môže to zlepšiť infraštruktúru, podujatia a tak ďalej, je dôležité opäť zachovať aj tú transparentnosť.
Takže ja som rád, kolegyňa Nash, že si na toto poukázala a že si presne odprezentovala tie príklady, v ktorých to jednoducho by mohlo byť ináč, ako by sme asi všetci chceli.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za asi všetky teda faktické poznámky. Ja som chcel povedať, že aby to nebolo úplne vnímané, že my teraz akože ostro odsudzujeme, kritizujeme tento návrh zákona, lebo toto je zákon, ktorý chodí do parlamentu každý rok, rozumieme, že upravuje nejaké vzťahy medzi športovými zväzmi a tak ďalej tento zákon. Ale... a je teda fajn, že sa tam navyšujú tie peniaze. My sme chceli v prvom čítaní vytknúť tie sporné body, ktoré sa upravujú, respektíve keby prišli do platnosti, akým spôsobom by sa to odrážalo v tej realite, že na konci dňa by sa naozaj jednoducho znížila tá transparentnosť.
A mňa ešte počas tejto diskusie, ako sme tu diskutovali, napadlo teda, ak by teda tie príjmy predsa len o nejakú vyššiu časť, ako momentálne je, nemuseli by teda zverejňovať tie výročné správy a podobne, teda nie úplne by sme museli vedieť, odkiaľ tie peniaze dostali, tak či to trochu tak nenaráža na ten zákon o mimovládkach, keby náhodou, ja neviem, Slovenský futbalový zväz dostal peniaze od UEFA, tak by to bolo podľa tohto vášho návrhu zákona, ktorý ste tu už raz mali, zahraničný agent, tak teda ja neviem, či sa to má, alebo nemá zverejňovať.
V každom prípade chcem povedať to, že je dôležité sa na ten šport pozerať ako na celok, že treba jednoducho začať od tej podlahy, a to dneska sú naozaj deti a mládež, na to, aby sme mohli stavať strechu, a to sú tí olympionici, ktorí, verím tomu, že budú nosiť tých medailí viac a nie menej.
Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci.
Pán minister a vážení poslanci, poslankyne, pokúsim sa byť v tom vystúpení relatívne stručný, ale konkrétny a trochu aj nadviažem na moju predrečníčku kolegyňu Natáliu Nash. Si myslím, že asi neexistuje politická strana na svete, nieto na Slovensku, ktorá by vám nepovedala, že šport treba podporovať, že šport je priorita a že je to dôležité aj z pohľadu nejakej spoločnosti a nielen teda ako politická téma. Myslím si, na tom sa zhodneme asi všetci. Rozdiel je v tom, ako to chceme, samozrejme, realizovať a či naozaj teda tá téma športu je priorita a nie je to len zástierka pre možno iné účely.
Ale teda keď už tu tento zákon máme, na ktorý sme dlhšie čakali, vieme, že celé leto bol v medzirezortnom pripomienkovom konaní, rád by som sa dotkol dvoch oblastí, pre ktoré si myslím, že nemusia vo výsledku pomôcť tak slovenskému športu, ako možno by sme očakávali. Keď sa pozrieme na aktuálnu veľkosť výpravy na letnú olympiádu, tak, historicky najnižšiu, tak naozaj môžme o pár rokov očakávať, že táto výprava možno bude ešte menšia, ako aktuálne je poslanecký klub SNS.
Takže aj pre toto je to dôležité, ale nie je to dôležité len z pohľadu toho, aby sme teda mali olympijské medaily alebo aby sme nosili ocenenia, dôležité je to aj z toho dôvodu, že naozaj tento šport má pozitívny prínos pre spoločnosť, mládež a podobne, vieme, že ľudia, ktorí športujú, nielenže sú zdravší, ale vedia sa lepšie zapojiť do kolektívu, lepšie znášajú, zvládajú stres a takisto aj vedia nájsť lepšie uplatnenie v práci.
Samozrejme, pozitívne vnímame do nejakej miery, samozrejme, rozumieme, že tu je nejaká konsolidácia a podobne, to navýšenie tých finančných prostriedkov, to nie je zlé. Čo však je zlé a použijem teda tie dva príklady, je problém tej transparentnosti a zníženie nezávislej kontroly. My na jednej strane nalejeme do športu viacej peňazí, na strane druhú, znížime nejakú možnosť kontroly a transparentnosti pre tie športové zväzy, ktoré zo zákona nejakú povinnosť mali pri určitej sume, ako to kolegyňa Natália Nash spomenula, výročné správy. Aktuálny limit je 250-tisíc pre 32 zväzov, teda spĺňa to dnes 32 zväzov, po novom by to teda malo byť viac až ako 800-tisíc z verejných zdrojov a 2 milióny celkových príjmov. Ak by toto teda vošlo do platnosti, z 82 športových zväzov by toto malo povinnosť po novom spĺňať iba 17. To znamená, že väčšina tých športových zväzov by nepodliehala tejto kontrole.
No a takisto tí kontrolóri, ktorí boli spomínaní. My sa stretávame so športovými zväzmi, naozaj tých stretnutí sme mali niekoľko a z toho, čo nám povedali, nemajú ani problém ako taký s tou kontrolou, ale skôr s tým, že je to na ich náklady. Takže ja si myslím, že tu nemuselo byť nevyhnutné až tak radikálne navyšovať tú sumu, ktorá momentálne ešte teda stále je nad 50-tisíc euro, po novom by to bolo až 500-tisíc euro. Ja si myslím osobne, sme sa o tom bavili aj s kolegyňou Nash, že možno nejaké to navýšenie je v poriadku, otázne je, prečo je to až nad toho pol milióna, neviem, či nejakým výpočtom alebo ako ste... (reakcia navrhovateľa), ako ste k tomu došli. Okej.
Ja chcem povedať, že je teda dôležité, aby to financovanie športu bolo adresné, bolo transparentné, pretože podľa mňa kde naozaj dneska ten deficit máme, nielen v tej športovej infraštruktúre je, ale školský šport, ktorý jednoducho je podľa mňa dôležitým základom pre to, aby sme teda aj v budúcnosti mali úspešných športovcov a športovkyne, ale je to dôležité aj preto, aby sa deti hýbali, aby jednoducho zmysluplne trávili ten voľný čas. A myslím, si, že šport je toho, je toho príkladom.
Takže je to prvé čítanie, samozrejme, počkáme, čo príde v druhom čítaní, ale teda moje dva, také veci, ktoré by som z tohto návrhu zákona o športe vypichol, je teda zníženie tej transparentnosti, ako som hovoril, či už na úrovni kontrolórov, alebo tých možností tej povinnosti teda tých výročných správ.
A tá druhá vec, a kolegyňa Nash to tiež spomenula vo svojom závere, je, že podľa mňa tento zákon okrem toho, že je nejakou nutnou povinnosťou raz do roka ho tu predložiť, predpokladám, že schváliť, tak sám osebe podľa mňa niečo zásadné neprináša, čo by tú situáciu zlepšilo. Áno, je fajn, že reaguje aj na nejakú už teda tú aplikačnú prax, ktorú sme mali, a tento zákon to berie dajme tomu minimálne na vedomie, alebo teda je evidentné, že ste sa tým zaoberali, ale ja si myslím, že ten zákon o športe sám osebe tú situáciu ako takú nezlepšil, lebo ako som povedal, jednak že máme dlh v infraštruktúre športovej, ale zároveň podľa mňa máme problém aj s tým, že čoraz menej detí a mládeže má záujem o športovanie. Možno sa tomu netreba diviť, lebo jedna vec je doba, akú žijeme. Ja tomu rozumiem, sociálne siete, herné konzoly a podobne, ale na druhej strane naozaj tie deti častokrát či už z finančných dôvodov nemajú možnosť športovať, alebo je to aj práve preto, že jednoducho nie je tá infraštruktúra k tomu, že by to v škole bolo možné, pretože podľa mňa v tej škole by ten základ mal byť, ale keď sa pozrieme na to, v akom stave je školská infraštruktúra z pohľadu telocviční, tak naozaj vidíme, že aj tu ťaháme za kratší koniec. V konečnom dôsledku príkladom toho bola aj tá spomínaná olympiáda.
Takže ja sa teším na tú diskusiu. Verím tomu, že bude vecná, a uvidíme teda, že čo príde ešte v druhom čítaní, ale minimálne ja si myslím, že budeme radi, keď o tom aspoň tuná teda môžeme spoločne diskutovať.
Takže ďakujem veľmi pekne.